{"guid": "59d99e23-c437-4400-8a11-0af2f1c2b6f8:d43ee335-048a-4a22-90bd-f837ca6ab418", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119265848.2", "spisova_znacka": "2Obo/2/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/2/2021 z 31. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2022, sp. zn. 2Obo/2/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:6119265848.2", "identifikacne_cislo": "6119265848", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2022-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/328", "nazov": "ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "nazov": "§ 420 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106", "nazov": "§ 106 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125.odsek-1", "nazov": "§ 125 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-1", "nazov": "§ 288 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-288"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1", "nazov": "§ 389 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/328#paragraf-8", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-238", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-125", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-288", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d43ee335-048a-4a22-90bd-f837ca6ab418", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119265848.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6119265848.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6119265848.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/2/2021\n6119265848\n31. 05. 2022\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2022:6119265848.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek\nJUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobcu: Ing. J. Takáča, Timravy 23, 036 01\nMartin, správcu konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Janova Lehota „v konkurze\", so sídlom\nJanova Lehota 966 24, IČO: 00 210 412, zastúpeného JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom so sídlom\nPriehradka 20, 036 01 Martin, proti žalovanému: JUDr. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.,\nzastúpenému JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierova 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie\n248.954,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici zo dňa 22. októbra 2020, č. k. 41Cbi/3/2019-240, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. októbra 2020, č. k. 41Cbi/3/2019-240, z r u š\nu j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom\nzo dňa 22.10.2020, č. k. 41Cbi/3/2019-240, prvým výrokom návrh žalovaného\nna prerušenie konania zamietol. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\n248.954,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy\n248.954,39 Eur od 12.06.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Tretím\nvýrokom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca žalobou doručenou na\nOkresný súd Banská Bystrica dňa 23.04.2014 sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 248.954,39\nEur titulom náhrady škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca žalobu uplatnil proti\nbývalému správcovi konkurznej podstaty pričom uviedol,\nže pri podaní žaloby vychádza z výsledkov trestného konania vedeného na Okresnom súde Banská\nBystrica pod sp. zn. 5T/7/2013 vedenému voči obžalovanému (v tomto konaní žalovanému) JUDr. Z.\nU., ako aj z výsledkov odvolacieho trestného konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.\n4To/35/2018, v ktorých bol JUDr. Z. U. právoplatne uznaný za vinného z trestného činu porušovania\npovinností pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona a bol mu právoplatne uložený\npodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s odkazom na skúšobnú dobu vo výmere 2\nroky a tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti. Žalobca uviedol, že žalovaný v tomto trestnom konaní\nsvoju vinu uznal. Žalobca v žalobe konštatoval, že v trestnom konaní je uvedený právny záver, že JUDr.\nZ. U. spáchal vedome nedbanlivostný trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku,\nnásledkom čoho si terajší správca Ing. Mikuláš Takáč od žalovaného uplatňuje ním spôsobenú škodu.\n3. Žalobca ďalej uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\n\nzo dňa 22.02.2001, č. k. 47-24K/32/01-38 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Roľnícke družstvo\nJanova Lehota, so sídlom Janova Lehota 966 24, IČO: 00 210 412, zapísanému v Obchodnom registri\nsúdu Banská Bystrica, v odd. Dr, vložka č. 61/F, ktorým\nbol JUDr. Z. U. ustanovený za správcu konkurznej podstaty tohto úpadcu.\nUznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.07.2012,\nč. k. 47-27K/32/2001-Kl-1953, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.212, súd zbavil žalovaného\nJUDr. Z. U. funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a za nového správcu ustanovil Ing. Mikuláša\nTakáča, Timravy 23, 036 01 Martin.\n4. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica\nzo dňa 06.12.2017, sp. zn. 5T/7/2013 bol poškodený úpadca odkázaný na občianske súdne konanie,\nnakoľko zistenie neuhradenej výšky ku dňu rozhodnutia by išlo nad rámec trestného konania. Podľa\ntohto právoplatného trestného rozsudku úpadcovi vznikla škoda vo výške 7.500.000,-Sk (248.954,39\nEur) na finančných prostriedkoch, ktoré boli získané\nzo speňaženia konkurznej podstaty a inej činnosti správcu, a preto žalobca vymáha\nod žalovaného túto zistenú škodu vo výške 248.954,39 Eur. Žalobca tvrdil, že žalovanému zaslal\npredžalobnú výzvu zo dňa 12.02.2019, na ktorú žalovaný nereagoval.\n5. Žalobca ďalej uviedol, že v trestnom konaní bolo zistené, že žalovaný v dobe\nod 12.02.2005 do 14.10.2009 a až do 31.12.2009 napriek tomu, že bol povinný podľa § 8\nods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZKV“) pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, neoprávnene\ninvestoval vo viacerých prípadoch a bez súhlasu súdu a vložil, resp. previedol finančné prostriedky z\núčtu úpadcu vedeného v Ľudovej banke, a.s.\n(VOLSBANK Slovensko), pobočke Lučenec v celkovej výške 7.500.000,-Sk, čo predstavuje 248.954,39\nEur, získané zo speňaženia konkurznej podstaty a inej činnosti správcu, ktoré mali slúžiť na pomerné\nuspokojenie veriteľov úpadcu, na účet nebankovej spoločnosti\nCI HOLDING, a.s., v tom čase so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava. Išlo o 12 uzavretých zmenkových\nobchodov medzi predávajúcim CI HOLDING a kupujúcim JUDr. Z. U., správcom konkurznej podstaty\núpadcu Roľnícke družstvo Janova Lehota\n„v konkurze“, ktorými síce dosiahol zisk vo výške 886.458,09 Sk (29.425,02 Eur),\nale spôsobil však následne úpadcovi oveľa vyššiu škodu, a to vo výške 248.954,39 Eur. Posledný\nzmenkový obchod bol do 31.12.2009, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky\nuž nedošlo k jej spätnému odkúpeniu spoločnosťou CI HOLDING a finančné prostriedky\nuž neboli vrátené na účet úpadcu z dôvodu insolventnosti spoločnosti CI HOLDING, a.s.\n6. Žalobca mal za to, že pre určenie zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú úpadcovi je\npodstatné porušenie povinností určených zákonom, a to § 8 ods. 2 ZKV.\nŽalobca tvrdil, že žalovaný pri vykonávaní funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu porušil pri\nriskantnom investovaní peňažných prostriedkov tohto úpadcu do spoločnosti\nCI HOLDING ustanovenie prvej časti § 8 ods. 2 ZKV, keď nekonal s odbornou starostlivosťou.\nPodľa druhej časti ustanovenia § 8 ods. 2 ZKV žalovaný zodpovedá za škodu vo výške 248.954,39\nEur vzniknutú úpadcovi porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon. Keďže podľa žalobcu ide o\nzodpovednosť žalovaného ako fyzickej osoby za škodu podľa\n§ 420 Občianskeho zákonníka, vyžaduje sa zavinenie žalovaného pri vzniku škody\na pri vzniku zodpovednosti za škodu. V danom prípade zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti vzniklo\nv dôsledku toho, že žalovaný previedol finančné prostriedky úpadcu\nna účet CI HOLDING, a.s. a na základe uzavretých zmenkových obchodov a na základe konfirmácie o\nuzavretom obchode zo dňa 14.10.2009 odkúpil opätovne novú zmenku\nod jej vystaviteľa CI HOLDING, a.s. za sumu 248.954,39 Eur s dátumom splatnosti 31.12.2009, ktorá\nnebola touto spoločnosťou vrátená na účet úpadcu. Žalovaný teda\nako správca konkurznej podstaty neoprávnene investoval finančné prostriedky úpadcu\ndo subjektu CI HOLDING, a.s. a uzavrel s ním zmenkové obchody, ktoré neboli v tom čase\na ani neskôr chránené pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu Národnej\nbanky Slovenska.\n\n7. Pokiaľ ide o protiprávne konanie žalovaného, ako o ďalšiu podmienku vzniku zodpovednosti\nžalovaného za škodu žalobca uviedol, že žalovaný riskantne popísaným spôsobom konal bez súhlasu\nsúdu a s ohľadom na súvisiace okolnosti nepostupoval\ns odbornou starostlivosťou a nekonal tak, aby úpadcovi nevznikla škoda na majetku,\nčím porušil ustanovenia § 8 ods. 2 ZKV v spojitosti s ustanovením § 12 ods. 2 ZKV.\nŽalobca tiež tvrdil, že žalovaný konal aj v rozpore s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka.\n8. Žalobca mal za to, že je splnená aj existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním\nžalovaného ako škodcu a vzniknutou škodou. Tvrdil, že sú splnené všetky predpoklady na vznik\nzodpovednosti žalovaného za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto\nžiadal žalobe vyhovieť a spolu s istinou zaviazať žalovaného na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne\nod doručenia žaloby až do zaplatenia.\n9. Okresný súd Banská Bystrica, na ktorý žalobca podal žalobu podaním zo dňa 10.5.2019 postúpil spis\nKrajskému súdu v Banskej Bystrici s poukazom na § 20\npísm. d/ C.s.p., nakoľko predmetom konania je žaloba o náhradu škody voči bývalému správcovi\nkonkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Janova Lehota „v konkurze“\nso sídlom Janova Lehota, JUDr. Z. U. a konkurzné konanie je stále vedené\nna Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 47-24K/32/01, a preto nie je daná vecná\nani miestna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica.\n10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 19.06.2019, v ktorom žiadal, aby Krajský\nsúd v Banskej Bystrici žalobu zamietol, nakoľko uplatnený nárok\nje premlčaný, pričom je podľa neho žaloba predčasná, nedôvodná a zmätočná, keďže\nnie sú zatiaľ preukázané základné predpoklady uplatnenia nároku na náhradu škody.\nŽalovaný ďalej vo vyjadrení vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým členom senátu\n41Cbi a s poukázal na trestné konania v obdobných veciach iných správcov, kde súdy vyslovili, že\nzo strany menovaných správcov nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti a správcovia boli\noslobodení z pod obžaloby v trestnom konaní a súčasne konštatovali,\nže škoda nevznikla zavinením správcov konkurzných podstát.\n11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd ďalej uviedol, že návrh žalovaného na vykonanie\ndokazovania predložením a vyžiadaním uznesení a rozhodnutí ohľadne iných správcov konkurzných\npodstát, ktorí boli oslobodení spod obžaloby za ten istý skutok ako žalovaný, zamietol. Dodal, že je\nviazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom a preto v danom prípade rozhodnutia trestných súdov\nnemajú vplyv na skutkové a právne posúdenie nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému v tomto\ncivilno-právnom konaní.\n12. S poukazom na § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 C.s.p. krajský súd uzavrel,\nže sa venoval iba výške škody a námietke premlčania nároku žalobcu, pretože ostatné žalobcom\nuvedené tvrdenia žalovaný v konaní nenamietal.\n13. Podľa konajúceho súdu sporná na základe procesnej obrany žalovaného bola výška uplatnenej\nškody, keď žalovaný tvrdil, že žalobca žiadnymi vierohodnými listinnými dôkazmi nepreukázal\noprávnenosť uplatnenej výšky škody. Sporné ostalo aj tvrdenie žalovaného o predčasnosti uplatnenia\nnáhrady škody vo výške zmenkového obchodu vzhľadom na prihlásenie tejto pohľadávky do konkurzu\nspoločnosti CI HOLDING, a.s.\na sporná ostala aj skutočnosť porušenia právnej povinnosti žalovaným, keď tento namietal,\nže z jeho strany k žiadnemu porušeniu povinností nedošlo, a to aj vzhľadom na právny názor vyslovený v\ntrestných konaniach voči správcom konkurznej podstaty, ktorí obdobným spôsobom investovali finančné\nprostriedky do spoločnosti CI HOLDING, a.s. a v rámci trestného konania boli oslobodení.\n14. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka v spojení\ns § 8 ods. 2, 5 ZKV uviedol, že žalovaný bol povinný po zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty\nv súdom uloženej lehote odovzdať žalobcovi všetky finančné prostriedky úpadcu spolu s kompletnou\ndokumentáciou úpadcu, včítane jeho účtovníctva.\n\nSúd mal za to, že neodovzdanie finančných prostriedkov žalobcovi, ako novému správcovi konkurznej\npodstaty úpadcu zo strany žalovaného, ako bývalého správcu konkurznej podstaty je konaním v rozpore\ns konaním s odbornou starostlivosťou a zároveň je konaním v rozpore\ns odbornou starostlivosťou, ak žalovaný vložil tieto finančné prostriedky do nebankovej spoločnosti CI\nHOLDING, a.s., kde vklady nie sú žiadnym spôsobom chránené.\nRiziko ohrozenia vložením peňazí úpadcu do nebankovej spoločnosti je podľa krajského súdu nutné\npovažovať za konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou. Týmto mal konajúci súd jednoznačne za\npreukázané, že žalovaný svojím postupom porušil právnu povinnosť vyslovenú v uvedenom § 8 ods. 2\nZKV, keďže v konaní trestným spisom bolo preukázané,\nže žalovaný predajom konkurznej podstaty získal finančné prostriedky, ktoré však žalobcovi neodovzdal\na vložil ich bez súhlasu súdu do nebankovej spoločnosti, ktorá v dôsledku insolventnosti finančné\nprostriedky úpadcovi nevrátila.\n15. Sporná v konaní podľa krajského súdu ostala otázka, či žalobcom požadovaná suma je skutočnou\nškodou. V súvislosti so žalobcom uplatnenou výškou škody krajský súd konštatoval, že žalobca\npri ustálení výšky škody vychádzal priamo z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa\n6.2.2017, sp. zn. 5T/7/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa18.10.2018, č. k.\n4To/35/2018-4269, ktorým bol žalovaný právoplatne uznaný za vinného z trestného činu porušovania\npovinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona. Žalobcom uplatnená škoda podľa\nkrajského súdu vyplýva\nz dokazovania v trestnom konaní, v ktorom žalovaný svoju vinu uznal, pričom výšku škody ustálenú\nv trestnom konaní žalovaný v trestnom konaní nerozporoval. Z tohto dôvodu krajský súd považoval\nprávoplatný a vykonateľný rozsudok v trestnej veci\nza dostatočný dôkaz preukázania výšky škody, ktorú žalobca v konaní uplatňuje.\n16. Súd prvej inštancie mal týmto za preukázané, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, a to\nprotiprávnym konaním žalovaného, pričom je daná príčinná súvislosť medzi vinníkom škody a porušením\nprávnej povinnosti postupovať pri správe majetku v konkurznej podstate s odbornou starostlivosťou.\nDodal, že zavinenie, ako ďalší z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu má subjektívny charakter\na žalovaný v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že škodu nezavinil.\n17. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenej žalovaným krajský súd s poukazom na § 100 ods. 1,\n§ 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že žalobca\nbol ako správca konkurznej podstaty zapísaný do obchodného registra dňa 08.03.2013, teda\nv dobe, kedy premlčacia lehota spočívala v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, nakoľko predseda\npredstavenstva úpadcu Anton Kršák škodu úpadcu voči žalovanému\nako obžalovanému uplatnil v trestnom konaní v žalovanej sume dňa 09.12.2012.\nKeďže žalobca podal žalobu na súd po doručení rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, ktoré mu bolo\ndoručené dňa 11.01.2019, kedy opäť začala plynúť premlčacia lehota a žalobu podal na súd dňa\n23.04.2019, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu premlčaný\nnie je. Konajúci súd k tejto námietke dodal, že Ing. Mikuláš Takáč na hlavnom pojednávaní\nv trestnej veci svojou výpoveďou, kde uviedol „že zatiaľ si škodu neuplatňuje“, neznegoval uplatnenie\npráva zo strany predsedu predstavenstva Antona Kršáka, ktorým škoda bola uplatnená v rámci celého\ntrestného konania, dôsledkom čoho je skutočnosť, že v trestnom konaní bol žalobca so škodou odkázaný\nna Občianske súdne konanie.\n18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, a\npreto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu tak, ako je uvedené\nvo výroku rozsudku, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania od vtedy,\nako je v omeškaní so splnením tejto povinnosti. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1\nC.s.p. a ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.\n19. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný\n(ďalej aj ako „odvolateľ“), ktorý svoje odvolanie odôvodnil\nust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ C.s.p. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za\nnezákonný, zmätočný, nesprávny a za taký, ktorý vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nSo záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti ako\nsprávcu konkurznej podstaty úpadcu a spôsobeniu škody úpadcovi,\n\nsa odvolateľ nestotožnil.\n20. Žalovaný je názoru, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie dostatočne\nvysporiadal čo i len s jedným z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Samotné konštatovanie\nsúdu o splnení všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu sú podľa odvolateľa v príkrom\nrozpore s vykonaným dokazovaním, ktoré v podstate je len v predložení určitej sumy žalobcom,\nbez akýchkoľvek ďalších relevantných dôkazov, ktoré by osvedčovali výšku škody, ktorá by mala byť\npredmetom skúmania.\nZ dokazovania vykonaného v tomto konaní zároveň podľa odvolateľa nijako nemožno dôvodiť jeho\nzodpovednosť v zmysle zodpovednosti založenej ustanovením § 8 ods. 2 ZKV.\n21. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci,\nčo sa týka porušenia právnej povinnosti, ak sa odvolával len na rozsudok Okresného súdu Banská\nBystrica zo dňa 06.12.2017, sp. zn. 51/7/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa\n18.10.2018, sp. zn. 4To/35/2018 a konečnú správu. Naopak podľa odvolateľa jeho návrh na vykonanie\ndokazovanie oboznámením sa obdobných trestných konaní, konajúci súd bez náležitého objasnenia a\nodôvodnenia zamietol. K plneniu povinnosti podľa § 8\nods. 2 ZKV žalovaný rozsiahlo poukázal na konanie v dobrej viere a v záujme úpadcu, kedy vloženie\nprostriedkov do spoločnosti CI Holding, a. s. nezatajoval pred súdom, nakoľko štvrťročne a včas podával\npodrobné správy o jeho činnosti, najmä čo sa týka príjmov\na výdavkov a podľa zákona č. 328/1991 Zb.\n22. Súd prvej inštancie vznik škody odôvodnil tým, že majetok úpadcu\nsa v dôsledku konania žalovaného znížil. S týmto názorom súdu odvolateľ nesúhlasí z toho dôvodu,\nže v danom prípade ešte k zníženiu majetku vôbec nedošlo. Dodal, že predmetná suma, ktorá bola\nvložená do spoločnosti CI Holding a.s., Bratislava a dosiaľ vrátená nebola, bola zákonným spôsobom\nprihlásená ako pohľadávka do prebiehajúceho konkurzného konania úpadcu CI Holding, a.s. Táto\npohľadávka bola zo strany správcu uznaná, teda považovaná za zistenú. Správca spoločnosti CI\nHolding, a.s. časť majetku už speňažil, prebiehajú súdne konania na základe správcom iniciovaných\nžalôb o odporovateľnosť niektorým právnym úkonom úpadcu a je predpoklad, že po úspešnosti týchto\nsporov dôjde\nk vráteniu majetku do konkurznej podstaty k jeho speňaženiu a tým pádom aj k zväčšeniu terajšieho\nmajetku a uspokojeniu pohľadávok konkurzných veriteľov CI Holding, a.s., Bratislava. Žalovaná suma\nvložená do CI Holding a.s., Bratislava bola predtým v súvahe účtovaná ako finančný majetok a v\nsúčasnosti musí byť evidovaná ako pohľadávka.\nPodľa žalovaného aj z tohto vyplýva, že k zmenšeniu majetku úpadcu ešte vôbec nedošlo, lebo aj\nfinančný majetok ako aj pohľadávka tvoria súčasť majetku úpadcu.\n23. Žalovaný zdôraznil, že o škode bude možné hovoriť až potom, keď sa ukončí konkurzné konanie CI\nHolding a.s., Bratislava, dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov\na ustáli sa, ktorý veriteľ v akom rozsahu bude, resp. nebude uspokojený. V tej časti,\nkde konkurzný veriteľ nebude uspokojený možno podľa žalovaného teoreticky hovoriť\no škode a ustáliť aj výšku škody. Odvolateľ je preto názoru, že škoda na majetku úpadcu nevznikla\nmomentom vloženia peňažných prostriedkov na účet zmenkového dlžníka,\nale vznikne vtedy, keď bude zrejmé, že dlžník voči úpadcovi nesplní, v dôsledku čoho\naž k tomuto časovému momentu je zrejmé v akej výške sa protiprávny úkon prejavil\nna majetku úpadcu.\n24. Z vyššie uvedeného je podľa odvolateľa zrejmé, že ku vzniku škody ešte vôbec nedošlo, nakoľko\nkonkurzné konanie zmenkového dlžníka CI Holding a s. nie je skončené\na tak nie je zrejmé v akej výške budú prihlásené pohľadávky uspokojené. Podľa názoru správcu\nkonkurznej podstaty úpadcu CI Holding, a.s. nie je vylúčené, že pohľadávky správcov konkurzných\npodstát budú úplne uspokojené. V tejto súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry\nsúdov sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala\nv majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, peniazmi.\nSkutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, a ktorá predstavuje\nmajetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Z tohto hľadiska\nnapadnutý rozsudok krajského súdu považuje žalovaný\n\nza predčasne vydaný, neodôvodnený a nepreskúmateľný.\n25. Odvolateľ ďalej v odvolaní vyjadril svoj nesúhlas s posúdením námietky premlčania žalovaného\nnároku. Uviedol, že žalobca si v trestnom konaní neuplatnil škodu\nvo výške 248.954,39 Eur, keďže žalobca ako nový správca svoj nárok na náhradu škody uplatnil riadne\nna civilnom súde až žalobou doručenou sudu 23.04.2019, pričom o prípadnej škode mal vedomosť po\nustanovení do funkcie dňa 08.03.2013. S poukazom na § 14 ZKV\nmá žalovaný za to, že dňom vyhlásenia konkurzu prechádza oprávnenie nakladať s majetkom\nkonkurznej podstaty na správcu, z ktorého dôvodu Anton Kršák (predseda predstavenstva úpadcu) dňa\n09.12.2012 nemohol riadne uplatniť náhradu škody. Podľa odvolateľa, žalobca\nv trestnom konaní ale ani v civilnom konaní neuplatnil náhradu škody, hoci tak mohol urobiť aj skôr\nako 23.04.2019 s tým, že táto skutočnosť je zaznamenaná v jednotlivých zápisniciach z trestného\npojednávania.\n26. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolateľa nedostatočne zaoberal kľúčovou otázkou, a to\npremlčaním prípadnej pohľadávky najmä v súvislosti so začatím plynutia objektívnej a subjektívnej\nlehoty. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa odvolateľa nepresvedčivé, keď súd konštatoval,\nže žalobca bol do funkcie správcu konkurznej podstaty právoplatne ustanovený dňa 08.03.2013, kedy\nnajskôr mohol získať vedomosť\no vzniknutej škode a o zodpovednosti žalovaného za škodu a žalobu podal až dňa 23.04.2019. Podľa\nnázoru sudu prvej inštancie sa právo na náhradu škody žalobcu nepremlčalo\nv 2-ročnej subjektívnej, ani v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. Vzhľadom na uvedené odvolateľ\nuviedol, že súd prvej inštancie sa nedôsledne vysporiadal so zákonom stanovenými prvkami\nrozhodujúcimi pre začiatok ich plynutia v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka,\nt. j. pri objektívnej lehote od počiatku jej behu, od momentu, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.\nZáver súdu prvej inštancie o včasnom uplatnení nároku na náhradu škody podľa odvolateľa nevyznieva\npresvedčivo, a to aj s ohľadnom na to, že žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania\nnároku uplatneného žalobou.\n27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa odvolateľa aj v časti súvisiacej s premlčaním\nrozhodnutie súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnené.\nSúd prvej inštancie sa podľa žalovaného nedostatočne zaoberal vznesenou námietkou premlčania\nžalobou uplatneného nároku, keď konštatoval, že najskôr dňom právoplatnosti uznesenia o ustanovení\nžalobcu do funkcie správcu konkurznej podstaty mohla začať plynúť premlčacia lehota bez toho, aby sa\ndôsledne zaoberal skutočnosťou, kedy sa reálne žalobca\no vzniknutej škode dozvedel. Súd prvej inštancie sa nemal vôbec zaoberať plynutím objektívnej\npremlčacej lehoty, resp. okamihom začatia plynutia tejto lehoty, a či z toho dôvodu bol nárok žalobcu\nuplatnený žalobou premlčaný alebo nie a nedôsledne sa zaoberal\naj nulitným úkonom úpadcu.\n28. V rámci odvolania žalovaný preto odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie zmeniť tak, žalobu zamietne a žalovanému prizná trovy konania v rozsahu 100 %.\n29. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje námietky žalovaného za nedôvodné.\nPreto žalobca odvolací súd žiada, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“)\n[§ 470 ods. 1, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)],\npo zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania,\nodvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383\nC. s. p.), prejednal odvolanie a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, z ktorého dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie\nzrušiť.\n31. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe o náhradu škody vo výške 248.954,39 Eur s\npríslušenstvom z dôvodu porušenia ust. podľa ust. § 8 ods. 2 ZKV v spojení s § 420 Občianskeho\nzákonníka, vyhovel.\n\n32. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok\nna náhradu škody voči osobe žalovaného ako bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu, z titulu\njeho zodpovednosti za porušenie povinností pri výkone funkcie správcu.\nŽalobca nárok proti žalovanému vyvodzuje z tej skutočnosti, že žalovaný ako bývalý správca konkurznej\npodstaty úpadcu nakladal s finančnými prostriedkami získanými speňažením majetku úpadcu, bez\nodbornej starostlivosti, keď bez súhlasu veriteľov a súdu investoval tieto finančné prostriedky do\nnebankového subjektu - spoločnosti CI Holding, a.s.,\na to prostredníctvom uzavretia zmenkového obchodu, pričom menovaná spoločnosť finančné\nprostriedky v termíne splatnosti nevrátila.\n33. Povaha uplatneného nároku smeruje k uloženiu povinnosti správcovi ako fyzickej osobe, z ktorého\nčinnosti mala žalovaná škoda vzniknúť. V ustanovení § 8 ods. 2 ZKV\nje upravená osobná zodpovednosť správcu konkurznej podstaty za škodu ním spôsobenú, pričom\npo zbavení tohto správcu jeho funkcie, nový správca konkurznej podstaty za túto škodu osobne\nnezodpovedá (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.02.2017, sp. zn. 5Obo/2/2015). Následky\nkonania žalovaného treba považovať za porušenie povinností správcu ako fyzickej osoby pri výkone\njeho funkcie správcu konkurznej podstaty podľa\n§ 8 ods. 2 ZKV v spojení s § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúcim zodpovednosť za škodu.\n34. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n35. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten,\nkto preukáže, že škodu nezavinil.\n36. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, správca\nje povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú\nporušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.\nZbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca,\nktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu\na dať mu k dispozícii všetky doklady (§ 8 ods. 5 veta posledná citovaného právneho predpisu).\n37. K predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu patrí a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody\na c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti\na vznikom škody, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené, aby súd mohol vysloviť\nzáver ohľadom nároku na náhradu škody. Pre zistenie či žalovaný nesie zodpovednosť za škodu je\nrozhodujúce naplnenie objektívnych a subjektívnych predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle §\n420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa však\ns poukazom na § 421 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže zbaviť zodpovednosti za škodu,\nak preukáže, že škodu nezavinil.\n38. Prioritne sa najvyšší súd zaoberal odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou\nsa nesprávneho právneho posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovaným,\nresp. nesprávnej interpretácie príslušnej právnej normy k tejto námietke. Súd prvej inštancie vyhodnotil\nnámietku premlčania ako nedôvodnú.\n39. Žalovaný namietol, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený v adhéznom konaní, pretože nárok\nna náhradu škody bol uplatnený 09.12.2012 predsedom predstavenstva úpadcu Antonom Kršákom.\nPodľa žalovaného po vyhlásení konkurzu nemôže štatutárny orgán úpadcu konať za úpadcu v zmysle\n§ 14 ZKV a s poukazom na to, že v konkurznom konaní nemôže prebiehať súbeh úkonov správcu ako\naj úpadcu a nový správca svoj nárok\nna náhradu škody uplatnil riadne pred súdom žalobou doručenou súdu 23.04.2019, pričom\no prípadnej škode mal vedomosť po ustanovení do funkcie 08.03.2013 a k adhéznemu konaniu sa\nsprávca nepripojil. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba podľa\nžalovaného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, teda kedy\nnadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume\ns možnosťou jej dodatočného spresnenia. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu,\n\nkedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je\nza škodu zodpovedná (R 38/75).\n40. Súd prvej inštancie k uvedeným námietkam žalovaného uviedol, že žalobca\nbol ako správca konkurznej podstaty zapísaný do obchodného registra dňa 08.03.2013, teda\nv dobe, kedy premlčacia lehota spočívala v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, nakoľko predseda\npredstavenstva úpadcu Anton Kršák škodu úpadcu voči žalovanému\nako obžalovanému uplatnil v trestnom konaní v žalovanej sume dňa 09.12.2012.\nKeďže žalobca podal žalobu na súd po doručení rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, ktoré mu bolo\ndoručené dňa 11.01.2019, kedy opäť začala plynúť premlčacia lehota a žalobu podal na súd dňa\n23.04.2019, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu premlčaný\nnie je. Konajúci súd dodal, že Ing. Mikuláš Takáč na hlavnom pojednávaní v trestnej veci svojou\nvýpoveďou, kde uviedol „že zatiaľ si škodu neuplatňuje“, neznegoval uplatnenie práva zo strany\npredsedu predstavenstva Antona Kršáka.\n41. K námietke žalovaného, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený riadne,\nkeď ho uplatnil žalobca prostredníctvom Antona Kršáka ako predsedu predstavenstva úpadcu, tvrdiac\nže žalobca svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil\n(a to aj s odkazom na výpoveď Ing. Mikuláša Takáča v trestnom konaní), odvolací súd uvádza, že táto\nnámietka nie je dôvodná.\n42. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015 je ustálené,\nže vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu ako priamo úpadcu,\nje tento aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody podľa § 8 ods. 2 ZKV\na § 420 Občianskeho zákonníka, avšak len voči správcovi konkurznej podstaty.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že predseda predstavenstva úpadcu Anton Kršák za poškodeného (Roľnícke\ndružstvo Janova Lehota „v konkurze“) v príslušnom trestnom konaní uplatnil žalovanú škodu vo výške\n248.954,39 Eur s príslušenstvom dňa 09.12.2012.\nNásledne aj Okresný súd Banská Bystrica v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 5T/7/2013 konštatuje\nuplatnenie nároku na náhradu škody úpadcu (žalobcu) a spolu s ďalšími poškodenými ho v rozsudku\npodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje s týmto nárokom na samostatné občianskoprávne\nkonanie. Nárok na náhradu škody teda\nbol v trestnom konaní žalobcom prostredníctvom predsedu predstavenstva Antona Kršáka riadne\nuplatnený. Ak by si úpadca neuplatnil nárok na náhrady škody sám, prostredníctvom štatutárneho\norgánu v rámci vyšetrovania, mohol by zmeškať lehotu\nna jej uplatnenie v rámci adhézneho konania, ktorá je najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo\nskráteného vyšetrovania. Rovnako je zrejmé, že bývalý správca konkurznej podstaty (žalovaný) by daný\nnárok s vysokou pravdepodobnosťou neuplatnil, nakoľko\nbol obžalovaným v rámci daného trestného konania s dopadom na jeho trestnoprávnu zodpovednosť.\nOdvolací súd zároveň zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,\nže Ing. Mikuláš Takáč na hlavnom pojednávaní v trestnej veci svojou výpoveďou,\nkde uviedol „že zatiaľ si škodu neuplatňuje“, neznegoval uplatnenie práva\nzo strany predsedu predstavenstva Antona Kršáka, čoho dôkazom je aj prebiehajúci spor, ktorý podal\nIng. Mikuláš Takáč za žalobcu ako správca konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Janova\nLehota „v konkurze“ .\n43. K otázke uplatnenia žalovanej sumy včas, resp. k námietke premlčania odvolací súd uvádza, že\npodľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody\nsa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,\nkto za ňu zodpovedá. Podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie\nsa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,\nza desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,\nak ide o škodu na zdraví.\n44. V zmysle citovaných ustanovení pri premlčaní práva na náhradu škody\nje ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.\nZačiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne,\nna sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.\n\nSubjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno\nprekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej\nz nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna\npremlčacia doba je trojročná a začína plynúť v okamihu škodovej udalosti. Subjektívna premlčacia doba\nje dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný primárny subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch\nzložiek: 1. kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného\no vzniknutej škode určitého druhu\na rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť, vyčísliť na súde žalobou\n(okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť okamihom\nškodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním) a 2. kedy sa poškodený dozvie\no tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Pre vzťah objektívnej\na subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota sa zo subjektívne stanoveným začiatkom nemôže\nskončiť neskôr, ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou.\n45. Osobitne odvolací súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 11.11.2010, č. k. I.\nÚS 331/09-23, v zmysle ktorého začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2\nObčianskeho zákonníka je viazaný v prvom rade\nna udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“, však zahŕňa nielen protiprávny\núkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody,\nale najmä vznik škody samej. Z hľadiska ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž\nnemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodnou udalosťou, keďže v takom prípade\nby objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, ako ku škode\nna majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby\nalebo by nemusela vzniknúť vôbec.\n46. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), treba\nvychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode\na nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný\ncelok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie\no celej škode (porovnaj R 38/1975, R 9/1986). Ďalšou podmienkou bola vedomosť poškodeného o tom,\nkto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe podmienky\nsú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody\nna súde (actio nata). Až od tohto momentu môže začať plynúť 2-ročná, tzv. subjektívna premlčacia doba.\n47. Z obsahu spisu a trestného rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 5T/7/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/35/2018\nje zrejmé, že za „právne kvalifikovanú udalosť, z ktorej vznikla škoda“ nemožno považovať odkúpenie\nzmenky predošlým správcom konkurznej podstaty úpadcu z prostriedkov úpadcu dňa 14.10.2009, čím\ndošlo k investícii prostriedkov úpadcu do subjektu nechráneného\npred náhlou insolventnosťou. V zmysle vyššie citovaného Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa\n11.11.2010, č. k. I. ÚS 331/09-23, takáto právne kvalifikovaná udalosť sama o sebe nezakladá začiatok\nplynutia objektívnej lehoty dňom 14.10.2009, nakoľko vznik škody nastal až nevrátením finančných\nprostriedkov do konkurznej podstaty úpadcu. Odvolací súd dodáva, že predmetná zmenka bola\nvystavená s dátumom splatnosti 31.12.2009, avšak táto nebola do konkurznej podstaty vrátená, ktorý\ndátum určuje začiatok plynutia objektívnej 3-ročnej lehoty a jej uplynutie by nastalo dňa 31.12.2012.\n48. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že úpadca sa o investícii jeho finančných prostriedkov predošlým\nsprávcom konkurznej podstaty úpadcu dozvedel pred orgánom činným v trestnom konaní. V rámci\ntrestného konania dňa 09.12.2012 si úpadca uplatnil náhradu škody prostredníctvom predsedu\npredstavenstva úpadcu - Antona Kršáka,\nčím došlo k spočívaniu premlčacej lehoty, a to s poukazom na § 112 vety prvej Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého ustanovenia, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného\norgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba\nod tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Následne žalobca, ako nový správca konkurznej podstaty\núpadcu, mal o prípadnej škode vedomosť po jeho ustanovení do funkcie správcu dňa 08.03.2013, t. j.\nv čase kedy bol nárok na náhradu škody uplatnený v trestnom adhéznom konaní a došlo k pretrhnutiu\nplynutiu lehôt. Možno týmto konštatovať, že záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti vznesenej\nnámietky premlčania žalovaným je vecne správny, ak uviedol, že žalobca podal žalobu na súd po\n\ndoručení rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, ktoré mu bolo doručené dňa 11.01.2019, kedy opäť začala\nplynúť premlčacia lehota\na žalobu podal na súd dňa 23.04.2019. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalovaný\nnárok bol uplatnený riadne a včas. Týmto považuje odvolací súd námietku odvolateľa, že žalovaný nárok\nnebol uplatnený riadne a včas, za neopodstatnenú.\n49. Odvolateľ v odvolaní ďalej namietal predčasné vydanie rozsudku\na nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, a to s dôrazom\nna nesplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný\nmal za to, že neporušil žiadnu právnu povinnosť\nmu ustanovenú všeobecným záväzným právnym predpisom a ani povinnosť uloženú právoplatným\nrozhodnutím súdu opatrovať a spravovať cudzí majetok. Zároveň tvrdil,\nže nebolo možné hovoriť o vzniku škody, keďže k zníženiu majetku úpadcu nedošlo. Suma vložená do\nspoločnosti CI Holding a. s., vrátená nebola, ale bola zákonným spôsobom prihlásená ako pohľadávka\ndo prebiehajúceho konkurzného konania úpadcu\nCI Holding a. s., bola uznaná a teda bola považovaná za zistenú. Podľa žalovaného\no škode bude možné hovoriť až po tom, keď sa ukončí konkurzné konanie\nna spoločnosť CI Holding a. s., Bratislava a sa ustáli, ktorý veriteľ a v akom rozsahu bude, resp. nebude\nuspokojený.\n50. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 5T/7/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre\nsp. zn. 4To/35/2018 uznaný vinným, že podľa bodu 4/ v dobe od 12.02.2005\ndo 14.10.2009 bol ako správca konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Janova Lehota „v\nkonkurze“, so sídlom Janova Lehota 966 24, IČO: 00 210 412, povinný postupovať podľa § 8 ods. 2\nZKV s odbornou starostlivosťou, tento však neoprávnene investoval a bez súhlasu súdu vložil na účet\nnebankovej spoločnosti CI Holding a.s. Bratislava finančné prostriedky v sume 248.954,39 Eur, ktoré\nmali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov, pričom týmto neoprávneným investovaním finančných\nprostriedkov porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať\ncudzí majetok a spôsobil úpadcovi Roľnícke družstvo Janova Lehota\n„v konkurze“ škodu vo výške 248.954,39 Eur, čím spáchal prečin porušovania povinnosti pri správe\ncudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona.\n51. Podľa § 193 C.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je\nv súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je\nSlovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu\npre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím\npríslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný\npodľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím\no osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.\n52. Podľa § 205 C.s.p. listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach\nich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť\ntoho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.\n53. Podľa § 238 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení\n(ďalej len „Trestný zákon“), kto z nedbanlivosti inému spôsobí značnú škodu tým,\nže poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú\nprávoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody\naž na dva roky.\n54. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.\nŠkodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa\nrozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma\ndosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky\nprospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.\n55. Podľa § 288 ods. 1 vety prvej zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok\n\nv platnom znení (ďalej len „Trestný poriadok“), ak podľa výsledku dokazovania\nnie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba\nna rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby\ntrestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie\npred iným príslušným orgánom.\n56. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 269/2011\nzo dňa 23.11.2011 vyslovil, že „Ústavne súladný výklad ustanovenia § 135 O.s.p.\n(§ 193 C.s.p., pozn. odvolacieho súdu) vyžaduje, aby súdy zúčastnené na rozhodovaní\no nej boli viazané odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré\nboli podmienkou odsúdenia odsúdeného a trestným súdom boli zistené, to platí aj o zistení vzniku škody\nu poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného. […] Rozsah viazanosti všeobecného\nsúdu rozsudkom vydaným\nv trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých\nsa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp.\npodstatnými pre rozhodnutie súdu v občianskom súdnom konaní, nemožno obmedziť\nlen na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu a o tom,\nkto ho spáchal.“\n57. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako i na doplnenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie odvolací súd konštatuje, že v danom prípade možno hovoriť o zodpovednosti za škodu\nžalovaného v rozsahu vyplývajúcom z citovaného trestného rozsudku, nakoľko objektívnou stránkou\ntrestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku je aj porušenie povinnosti správcu\nkonkurznej podstaty postupovať\ns odbornou starostlivosťou, a to konaním správcu, ktorý neoprávnene investoval finančné prostriedky\núpadcu na účet nebankovej spoločnosti CI Holding a. s. Následkom takéhoto konania bol vznik škody,\npreto ak v trestnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté,\nže žalovaný sa dopustil trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku uvedeným\nkonaním, potom záväznosť tohto rozhodnutia pre súdy v civilnom konaní podľa\n§ 193 C.s.p., znamená aj záväznosť v otázke naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty\npredmetného trestného činu, teda existencie protiprávneho konania žalovaného, vzniku škodlivého\nnásledku a príčinnej súvislosti medzi nimi.\n58. V ďalšom odvolací súd konštatuje, že s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie nemožno hovoriť\no predčasnom závere o vzniku škody v danom rozsahu. Zároveň odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že\npredmetná zmenka bola vystavená\ns dátumom splatnosti 31.12.2009, avšak z dokazovania vyplynulo, že predmetná čiastka nebola\nspoločnosťou CI Holding a.s., do konkurznej podstaty vrátená.\n59. V otázke rozsahu viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom\nv časti týkajúcej sa výšky škody odvolací súd poukazuje na názor vyslovený v judikáte\nR 22/1979, podľa ktorého „súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný v zmysle\n§ 135 ods. 1, pokiaľ ide o výšku škody. Nebolo by síce správne nevziať do úvahy závery\na zistenia urobené v tomto smere v trestnom konaní, avšak v občianskom súdnom konaní musia byť\npodľa potreby vykonané ďalšie dôkazy zistením skutočného stavu veci.“\nOdvolací súd konštatuje, že tento záver nie je rozporný so záverom Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý sa v náleze sp. zn. I. ÚS 269/2011 zo dňa 23.11.2011 výslovne výškou škody nezaoberá,\nnakoľko svoj nález postavil na rešpektovaní princípu právnej istoty, ktorému zodpovedá viazanosť\ncivilného súdu znakmi skutkovej podstaty trestného v otázke, kto je škodcom a poškodeným subjektom,\nale aj výškou škody. Odvolací súd však rešpektujúc citovaný nález uvádza, že civilný súd je viazaný\ntrestným rozsudkom v takej výške škody, ktorá je nevyhnutná na spáchanie príslušného trestného činu,\na ktorá bola uvedená vo výrokovej časti trestného rozsudku ako znak skutkovej podstaty trestného činu,\npretože ak by nedošlo k spôsobeniu škody v určitej výške, nebolo by možné kvalifikovať trestný čin podľa\npríslušnej skutkovej podstaty. Skutočnosť, že civilný súd je viazaný trestným rozsudkom v takej výške\nškody, ktorá je nevyhnutná na spáchanie príslušného trestného činu, je možné vyvodiť z ustanovenia\n§ 288 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na\nvyslovenie povinnosti\n\nna náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie\ndokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na\ncivilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.“\n60. V prejednávanom prípade sa pre spáchanie prečinu porušovania povinnosti\npri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona vyžaduje spôsobenie značnej škody, ktorou\nje podľa § 124 Trestného zákona škoda dosahujúca najmenej stonásobok sumy 266 Eur, t. j. najmenej\n26.600 Eur. Z bodu 4/ výrokovej časti trestného rozsudku\nje zrejmé, že žalovaný po dlhšiu dobu porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú\npovinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi Roľnícke družstvo Janova Lehota „v konkurze“\nškodu vo výške 248.954,39 Eur. Podľa § 288\nods. 1 Trestného poriadku bol úpadca (žalobca) spolu s ostatnými poškodenými odkázaný s nárokom\nna náhradu škody na občianske súdne konanie.\n61. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pre potreby trestného stíhania prečinu porušovania povinnosti pri\nspráve cudzieho majetku sa vyžaduje spôsobenie škody\nv sume presahujúcej nad 26.600 Eur, ako značnej škody a sumy dosahujúcej najmenej stonásobok\nsumy 266 Eur (§ 238 v spojení s § 124 Trestného zákona a v spojení s § 288 ods. 1 Trestného\nporiadku). Pri rešpektovaní princípu právnej istoty viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom, je preto\npotrebné v rámci civilného konania podrobiť skúmaniu takú výšku škody, ktorá presahuje kvalifikáciu\ntrestného činu podľa príslušnej skutkovej podstaty, a prihliadnuť tak v rámci civilného sporového konania\nna špecifické okolnosti prejednávaného prípadu, ktoré prispievajú k zisteniu skutočného stavu veci. V\nopačnom prípade, by sa aplikabilita § 288 ods. 1 Trestného poriadku javila\nako obsolétna, pretože v prípade kvalifikovaného zistenia podkladov na vyslovenie povinnosti na\nnáhradu škody priamo v trestnom konaní, a to bez potreby ďalšieho dokazovania, trestnému súdu nič\nnebráni poškodeným uplatnenú sumu judikovať priamo v adhéznom konaní v rámci trestného rozsudku.\nNaopak, v prípade automatického prevzatia záverov civilným súdom v časti celej výšky škody uplatnenej\nv trestnom konaní, kedy konajúci trestný súd aplikujúc § 288 ods. 1 Trestného poriadku skúmanie výšky\nškody presahujúcej kvalifikáciu trestného činu podľa príslušnej skutkovej podstaty prenechal civilnému\nsúdu, by takto vyvolané sporové konanie neviedlo k riadnemu a skutočnému zisteniu stavu veci.\n62. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvej inštancie\nnedostatočne skúmal, či škoda vo výške 248.954,39 Eur, t. j. v sume presahujúcej kvalifikáciu prečinu\nporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku vznikla, ak s ohľadom na určenie výšky nevykonal\nžiadne dokazovanie, pričom sa jeho závery o výšku škody opierajú o trestný rozsudok. Žalovaný\npred civilným súdom namietol, že žalovaná suma bola prihlásená ako pohľadávka do prebiehajúceho\nkonkurzného konania úpadcu CI Holding, a.s. Táto pohľadávka bola podľa žalovaného\nzo strany správcu uznaná, kedy malo dôjsť až aj k speňaženiu časti majetku s tým,\nže prebiehajú súdne konania na základe správcom iniciovaných žalôb o odporovateľnosť niektorým\nprávnym úkonom úpadcu a je predpoklad, že po úspešnosti týchto sporov dôjde k vráteniu časti majetku\ndo konkurznej podstaty a uspokojeniu pohľadávok konkurzných veriteľov CI Holding, a.s., Bratislava,\nmedzi ktorými je aj žalobca,\nresp. Roľnícke družstvo Janova Lehota „v konkurze“.\n63. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie sa z vyššie uvedených dôvodov javí ako predčasné, a\nto v časti výšky škody presahujúcej kvalifikáciu trestného činu podľa príslušnej skutkovej podstaty.\n64. Keďže trestný súd považoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v časti výšky škody\npresahujúcej kvalifikáciu trestného činu a toto šetrenie prenechal civilnému súdu podľa § 288 ods. 1\nTrestného poriadku, je zákonnou povinnosťou súdu v rámci civilného sporového konania vykonať riadne\ndokazovanie k takto určenej - zvyšnej časti výšky škody. V ostatnom konaní bude preto úlohou súdu\nprvej inštancie zamerať dokazovanie na oboznámenie sa so stavom konkurzného konania úpadcu\nCI Holding, a.s., na ktoré žalovaný poukázal. Až po takomto oboznámení sa so stavom prebiehajúceho\nkonkurzného konania bude možné riadne zistiť a ustáliť skutkový stav a následne vo veci rozhodnúť o\ncelkovej výške spôsobenej škody (nad 26.600 Eur, ktorá už bola trestným súdom judikovaná).\n65. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že predčasnosť záverov konajúceho súdu prvej inštancie je\ndaná len v časti výšky škody presahujúcej kvalifikáciu trestného činu, a nie tým, že súd nevykonal\n\nvšetky žalovaným namietnuté dôkazy ohľadom vykonania dokazovania pripojením všetkých rozhodnutí\nv obdobných trestných veciach týkajúcich\nsa konkurzného konania úpadcu CI Holding, a.s. Tým, že prvoinštančný súd nevyhovel všetkým návrhom\nžalovaného na vykonanie dôkazov, konanie nezaťažil procesnou vadou, keďže zrozumiteľne vysvetlil\ndôvody, pre ktoré takýmto návrhom žalovaného nevyhovel.\n66. Nakoľko je napadnutý rozsudok v časti odôvodnenia, ohľadom záveru o výške škody presahujúcej\nkvalifikáciu trestného činu sprenevery nedostatočné a predčasné, Najvyšší súd Slovenskej republiky,\nako súd odvolací, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa ust. § 389 ods. 1 písm.\nc/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n67. Podľa ust. § 391 ods. 2 C.s.p. je pre súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.\n68. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. (§\n396 ods. 3 C.s.p.).\n69. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,\nak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol\no odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana,\nv ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy,\nak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2\nC. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov\nsa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania\ndovolateľa musia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná\nmá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s.\np.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41Cbi/3/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}