{"guid": "fc2bb5a1-1241-4e5c-8000-dcadb92cc657:8e306f4c-044a-44cf-baf7-e14ef72a3756", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119010546.2", "spisova_znacka": "1Tdo/10/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/10/2021 z 12. 1. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. januára 2022, sp. zn. 1Tdo/10/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:6119010546.2", "identifikacne_cislo": "6119010546", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2022-01-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/139/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 139/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/139/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/139-1998/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371", "nazov": "§ 371 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-374.odsek-3", "nazov": "§ 374 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-374.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-374"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/1998/139#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-374"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e306f4c-044a-44cf-baf7-e14ef72a3756", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119010546.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6119010546.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6119010546.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/10/2021\n6119010546\n12. 01. 2022\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2022:6119010546.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.\nPatrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča, na neverejnom zasadnutí konanom 12. januára\n2022 v Bratislave, v trestnej veci obvineného C. G., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/110/2019, zo 16. októbra 2019 takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. G. odmieta .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7T/35/2019, z 12. augusta 2019 bol obvinený C. G.\nv bode 1/ uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bode 2/ zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného\nrozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe,\nže:\n1/ od presne nezistenej doby až do 23.45 hod dňa 8. apríla 2019 v osobnom motorovom vozidle\nzn. Volkswagen Passat, ev. č. J. XXX N. neoprávnene prechovával v čiernej príručnej kapsičke zn.\nPuma striekačku s modrým piestom s obsahom kryštalickej látky o hmotnosti 0,755 gramu obsahujúcej\núčinnú látku metamfetamín 36,2 % hmotnostných (báza), striekačku s modrým piestom s obsahom\nkryštalickej látky o hmotnosti 0,187 gramu obsahujúcej účinnú látku metamfetamín 36,1 % hmotnostných\n(báza) a časť zatavenej striekačky so zrezaným piestom modrej farby s obsahom kryštalickej látky\no hmotnosti 0,076 gramu, obsahujúcej účinnú látku metamfetamín 42,0 % hmotnostných (báza), čo\ncelkove predstavuje minimálne 10 obvyklých jednorazových dávok drogy a zároveň neoprávnene\nprechovával na sedadle spolujazdca v cestovnej taške čiernej farby zn. Nike v plastovej nádobke zn.\nKamagra v polyetylénovom vrecku sušený rastlinný materiál zelenej farby rastliny rodu Cannabis o\nhmotnosti 0,155 gramu s obsahom tetrahydrokanabinol (THC) 13,5 % hmotnostných a vysušený živicový\npodiel z rastlín rodu Cannabis - hašiš o hmotnosti 0,555 gramu s obsahom tetrahydrokanabinol (THC)\n31,9 % hmotnostných, čo celkovo predstavuje minimálne 1 obvyklú dávku drogy, pričom účinná látka\nmetamfetamín je zaradená do II. skupiny psychotropných látok, rastlina rodu Cannabis (marihuana)\nako aj živica rastlín rodu Cannabis sú zaradené v I. skupine omamných látok a tetrahydrokanabinol\n(THC) je zaradený do I. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok\nuvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch\nv znení neskorších predpisov, pričom obvinený sa svojho konania dopustil aj napriek tomu, že bol\nrozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2T/37/2016, právoplatným dňa 26. mája 2016\nodsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na trest odňatia\nslobody podmienečne na 3 roky so skúšobnou dobou vo výmere 5 rokov do 26. mája 2021,\n\n2/ dňa 8. apríla 2019 v čase o 22.05 hod viedol ako vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky\nVolkswagen Passat, ev. č. J. XXX N. od ulice Trieda SNP cez Partizánsku ulicu, Jegorovu ulicu a späť\nk ulici Trieda SNP v Banskej Bystrici, kde pri vychádzaní z parkoviska pred Strednou odbornou školou\nna ulici Trieda SNP č. 54 pri odbočovaní nedal znamenie o zmene smeru jazdy, v dôsledku čoho sa ho\npokúsila zastaviť hliadka Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru\nv Banskej Bystrici, na znamenia a výzvy na zastavenia však nereagoval a s vozidlom unikal, pričom\npravou zadnou časťou vozidla zavadil o múr domu s popisným číslom 54 na Partizánskej ulici v Banskej\nBystrici, čím si vozidlo poškodil, po tejto dopravnej nehode ako vodič nezastal a pokračoval ďalej v\njazde, zastal až pri domoch s popisným číslom 64 na ulici Trieda SNP v Banskej Bystrici, pričom vozidlo\nviedol aj napriek tomu, že má rozhodnutím o priestupku vydaným Okresným dopravným inšpektorátom\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici pod sp. zn. ORPZ-BB-OD12-562/2018SK uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý mu bol uložený 10. januára 2019 s\nprávoplatnosťou od 10. januára 2019 na dobu trvania 48 mesiacov v lehote do 10. januára 2023.\nZa to bol obvinenému uložený, podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 38 ods.\n2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c), § 41 ods. 1, ods. 2, § 46 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona\nzaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne bol obvinenému podľa\n§ 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona uložený ochranný dohľad vo výmere 1 (jedného) roku a podľa\n§ 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu viesť motorové vozidlá akéhokoľvek\ndruhu vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obvinenému uložený\naj trest prepadnutia 9 ks zaistených vecí a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ochranné\nprotitoxikomanické liečenie ústavnou formou.\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením, sp. zn. 3To/110/2019, zo 16. októbra 2019,\npostupom podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie obvineného zamietol.\n+++\nProti uzneseniu krajského súdu podal obvinený C. G. dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie\ndôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Obvinený súčasne uviedol, že s\nohľadom na § 374 ods. 3 Trestného poriadku napáda aj konanie pred súdom prvého stupňa.\nNaplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený odôvodnil\ntým, že si je vedomý, že pri právnom posúdení skutku nemožno zasahovať do správnosti a úplnosti\nskutkových zistení, avšak mal za to, že dôvod na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku umožňuje súdu skúmať, či na podradenie žalovaného skutku pod určité zákonné ustanovenie\nchýbajú, alebo nechýbajú preukázané skutočnosti. Poukázal pritom na rozhodovaciu prax Najvyššieho\nsúdu Českej republiky NS 20/2003-T 494, NS 22/2003-T-527, NS 24/2002 T 571, v zmysle ktorej súd\naj v dovolacom konaní môže konštatovať, že na podradenie žalovaného skutku pod určité zákonné\nustanovenie chýbajú preukázané skutočnosti, a teda že v konkrétnom prípade mal súd na podklade\nvykonaného dokazovania rozhodnúť inak, pretože právny záver o protiprávnosti určitého činu musí\nmať podklad v zodpovedajúcich skutkových okolnostiach obsiahnutých v odsudzujúcom rozsudku. Čo\nsa týka skutku v bode 1/, tak v odvolacom konaní, ako i v konaní na prvom stupni namietol právnu\nkvalifikáciu skutku s tým, že tento mal byť právne kvalifikovaný podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona. Zo\nzáveru znaleckého posudku č. PPZ- KEU-SL- EXP- 2019/1121 vyplýva, že celkovo zaistené množstvo\ndrogy predstavuje minimálne 17 bežných jednotlivých dávok, z toho 10 bežných jednotlivých dávok\nmetamfetamínu a 7 bežných jednotlivých dávok marihuany. Zo znaleckého posudku č. 55/2019 vyplýva,\nže obvinený je závislý na pervitíne ako i marihuane, čo odzrkadľuje aj výrok o uložení ochranného\nliečenia ústavnou formou. Súd pri určení jednorazovej dávky vychádzal z premisy, že priemerná bežná\ndávka metamfetamínu je na úrovni 100 mg. V časti určenia stanovenia jednej priemernej obvykle\njednorazovej dávky psychotropnej látky metamfetamínu o celkovej hmotnosti 100 mg sa obvinený\nnestotožňuje s rozhodnutím oboch skôr vo veci konajúcich a rozhodujúcich súdov. Podľa jeho názoru\nmal byť skutok právne kvalifikovaný podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona. Sčítanie obvykle jednorazovej\ndávky marihuany a obvykle jednorazových dávok metamfetamínu len umelo viedlo k právnej kvalifikácie\nskutku podľa § 172 Trestného zákona. Obvinený je závislý na marihuane a metamfetamíne. Z toho\ndôvodu mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou a nie ambulantnou formou.\nZ vykonaných dôkazov nevyplýva, že obvinený mal v úmysle prechovávať dávky pre iné osoby a\nžiadne osoby ho z takejto činnosti neusvedčovali. Preto súd nemal tieto dve rôzne omamné látky\n\nautomaticky sčítať a obvinenému tak uložiť trest na základe prísnejšej právnej kvalifikácie skutku. Jedna\ndávka marihuany bola pre osobnú spotrebu obvineného a desať dávok metamfetamínu bolo taktiež\npre osobnú spotrebu obvineného. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že právny názor súdu je pri\nvšeobecnej stanovenej jednorazovej dávke metamfetamínu riadený výpočtom, z ktorého vyplýva, že za\njednu obvyklú jednorazovú dávku metamfetamínu sa považuje dávka na úrovni od 100 mg do 200 mg (t.\nj. 0,1 g až 0,2 g). Obvinený zdôraznil, že pri metamfetamíne (pervitíne) je potrebné poukázať na súdnu\nprax v Českej republike, kde bola stanovená hmotnostná hranica o hmotnosti 200 mg - 0,2 g (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 7Tdo/729/2010 a sp. zn. 3Tdo/1087/2012). Aj podľa správy\nNárodného monitorovacieho centra pre drogy o stave drogovej problematiky na Slovensku za roky 2006\n- 2008 možno dospieť k záveru, že za jednu dávku metamfetamínu sa považuje dávka na úrovni 100\nmg až 200 mg (0,1 g až 0,2 g). Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že v prípade konzumenta, u\nktorého bola zistená závislosť, môže jednorazová obvyklá dávka metamfetamínu predstavovať 0,5 g (t.\nj. 500 mg) metamfetamínu. Množstvo 100 mg metamfetamínu stanovené súdom za 1 (jednu) obvykle\njednorazovú dávku tejto drogy u obvineného vzhľadom na jeho závislosť a hraničné množstvo zaistenej\nomamnej látky obvinený považuje za neprimerane prísne. Súdy nižšej inštancie tak založili svoje právne\núvahy a posúdenie na najnižšom hmotnostnom kritériu, ktoré bolo pre neho najnepriaznivejšie, hoci\nv zmysle rozhodovacej činnosti súdov mohli pracovať s hmotným kritériom v rozmedzí 100 - 200 mg.\nĎalej uviedol, že zaistené množstvo drogy u neho - 1 dávka marihuany a 10 dávok metamfetamínu je\nhraničným množstvom určujúcim právnu kvalifikáciu skutku. Napriek tomu, že ide o hraničné množstvo,\nsúd sa priklonil k hmotnostnému kritériu obvykle jednorazovej dávky metamfetamínu 100 mg. Už\npri použití hmotnostného kritéria 105 mg, ktoré ako hmotnostný rozdiel považuje za minimálny a\nzanedbateľný, by pri zaistenom množstve drogy u obvineného išlo o 9 dávok metamfetamínu. V\nzmysle uvedeného obvinený považuje priklonenie sa konajúceho súdu striktne k 100 mg ako obvyklej\njednorazovej dávky drogy za nesprávne, prihliadnuc na konštatovanú závislosť obvineného a možné\nodchýlky aj vo vážení omamnej látky tou ktorou váhou. Pri zaistenom množstve metamfetamínu u\nobvineného 1 018 g a použitia výpočtu pre jednorazovú obvyklú dávku 200 mg by išlo spolu o 5 dávok\nmetamfetamínu. Uvedené hmotnostné kritérium jednorazovej obvyklej dávky metamfetamínu (0,2 g)\nvyplýva z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III, č. k. 2Pv 197/15/1103-16, z 24. septembra\n2015, s ktorým sa stotožnila aj Krajská prokuratúra v Bratislave a generálna prokuratúra. Pri zaistenom\nmnožstve metamfetamínu u obvineného (1018 mg) a použitia výpočtu pre jednorazovú obvyklú dávku\n150 mg by išlo spolu o 7 dávok metamfetamínu. Uvedené hmotnostné kritérium vyplýva aj zo stanoviska\ntrestného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, č. k. Tpjn 301/2013, z 13. marca 2014. Pokiaľ\nby zaistené množstvo 1,018 g bolo rozdelené na desať dávok, obvykle jednorazová dávka by bola\no hmotnosti 0,1018 g drogy, čo predstavuje tak malé množstvo, ktoré sa z pohľadu praktického\naplikovania stáva nereálne. V súvislosti s definíciou pojmu ,,obvyklá jednorazová dávka drogy\", ktorá\nje v zmysle § 135 Trestného zákona jedna priemerná dávka užívateľa v množstve ovplyvňujúcom\njeho psychiku, ovládanie, alebo jeho rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie po jej užití\nbez toho, aby došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia, alebo života takéhoto užívateľa drogy, vyplýva, že\nzákon predmetnou definíciou ukladá súdom povinnosť prihliadať na množstvo jednorazovej dávky drogy\nv tom smere, aby bola reálne spôsobilá ovplyvniť psychiku, ovládanie, rozpoznávacie schopnosti, či\nsociálne správanie konkrétneho konzumenta drogy, v opačnom prípade množstvo, ktoré nie je spôsobilé\nprivodiť popísané účinky drogy konzumentovi, nemožno na takúto dávku v zmysle zákona prihliadať\nako na obvyklú jednorazovú dávku drogy. Podľa obvineného je potrebné na neho prihliadnuť podľa\nsubjektívnych kritérií, najmä na jeho mieru závislosti, jeho fyzické dispozície a jeho vyššiu odolnosť na\nmetamfetamíne, nakoľko obvyklá jednorazová dávka stanovená zákonom vyjadruje takú dávku, ktorá\nje skutočne spôsobilá ovplyvniť psychiku a správanie konkrétneho konzumenta drogy. Zo všeobecne\nurčenej obvyklej jednorazovej dávky metamfetamínu, ktorá sa vzťahuje na bežný konzumný priemer,\ntakéto množstvo obvyklej jednorazovej dávky nie je spôsobilé navodiť osobe závislej tzv. terapeutický\núčinok, čiže želanú zmenu správania sa ľudského organizmu tak ako u osoby, ktorá závislá nie je.\nJe preto nepochybné, že v prípade osoby obvineného, ktorý je od omamných a psychotropných látok\ndlhodobo závislý, na to, aby bol naplnený zákonný predpoklad definície obvyklej jednorazovej dávky,\ntento musí užiť dávku vo väčšom rozsahu ako osoba prvokonzumenta, alebo osoba, ktorá závislá nie je.\nObvinený sa preto nestotožnil s vyjadrením konajúceho súdu v časti odôvodnenia rozhodnutia, ktorý mal\nza to, že pojem obvyklú jednorazovú dávku nemožno vykladať subjektívne. Naopak, súd mal prihliadnuť\nna subjektívne kritéria a individualitu osoby obvineného.\nObvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že:\n\n- vysloví, že právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 3To/110/2019, zo 16.\noktóbra 2019 a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 319 Trestného\nporiadku, § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v neprospech obvineného,\n- zruší uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v\ncelom rozsahu a zruší tiež ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušené rozhodnutia, pokiaľ\nvzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a napokon,\n- prikáže Okresnému súdu Banská Bystrica, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol\ns tým, že podľa § 380 ods. 4 Trestného poriadku súčasne preruší výkon trestu odňatia slobody uložený\nnapadnutým rozhodnutím.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, ktorý uviedol,\nže okresný súd v spojení s rozhodnutím krajského súdu postupoval správne a v súlade so zákonom.\nDôvody, ktoré obvinený v dovolaní uvádza, nie sú dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia,\npretože sa nejedná o nesprávne právne posúdenie skutkového stavu.\nProkurátor argumentoval (mutatis mutandis) ,, ... publikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 7/2015 pod\nč. 87, z ktorého vyplýva cit. ,obvykle jednorazovou dávkou na použitie v zmysle § 135 ods. 1 a ods.\n2 Trestného zákona sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny\nužívateľov) konzumuje pri jednom použití, a takto vyjadruje konzumný priemer´. Z uvedeného vyplýva,\nže do úvahy by sa mal brať konzumný priemer, tu je podľa môjho názoru potrebné vychádzať z princípu\nrovnakého zaobchádzania ku ktorémukoľvek páchateľovi, ktorý omamnú látku, alebo psychotropnú\nlátku prechováva, bez ohľadu na jeho individuálne fyziologické dispozície, závislosť alebo vyššiu\nrezistenciu získanú užívaním drogy. Skutočnosť, že obvinený je závislý na pervitíne, nemôže byť pre\nneho zvýhodňujúca, že sa mu posúva hranica - tolerancia posudzovania obvyklej jednorazovej dávky\n- uvedená hranica musí byť pre všetkých páchateľov rovnaká. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Tdo/33/2017 a sp. zn. 3Tdo/25/2017, ktoré predložila\nobhajoba v rámci trestného konania. Mám za to, že hranica 100 mg pervitínu ako obvyklej jednorazovej\ndávky lepšie vystihuje konzumný priemer užívateľov pervitínu (v tomto kontexte uvádzam, že nie je\nmožné uvedené porovnávať s rozhodovacou praxou súdov v Českej republike, pretože tam konzumný\npriemer a spoločenská tolerancia sa javí byť vyššia), pretože zohľadňuje aj užívateľov, ktorí nie sú závislí\nna pervitíne, čo vlastne vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. 4To/44/2016, z 5.\nmája 2016. V tejto súvislosti rozhodnutie predložené obhajobou (Okresný súd Partizánske pod sp. zn.\n2T/48/2016) podľa môjho názoru reflektuje na individuálne fyziologické vlastnosti páchateľa. Skutočnosť,\nže obvinený je závislým na pervitíne a skutočnosť, že obvinenému naozaj vyšla len jedna dávka nad 10\nobvyklých jednorazových dávok sa reálne zohľadnila pri ukladaní trestu, kde odsúdenému bol uložený\nnepodmienečný trest vo výmere 5 rokov po aplikácii mimoriadneho zníženia trestu. Mám za to, že\nhmotnostné kritérium pri pervitíne 100 mg s obsahom účinnej látky metamfetamínu minimálne 10 mg\nje vo všeobecnosti uznávané v súdnej praxi a nie je možné uvedené kritéria liberalizovať len z dôvodu,\naby došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku v prospech obvineného. Zároveň uvádzam, že všetkými\nv dovolaní namietanými skutočnosťami sa súdy prvej a druhej inštancie riadne a podrobne zaoberali a\nnáležité na ne reflektovali vo svojich rozhodnutiach\".\nProkurátor navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.\n+ + +\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie je prípustné\n[§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom\nzvoleného obhajcu [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, § 373 ods. 1 Trestného poriadku], v\nzákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na zákonom určenom mieste (§ 370\nods. 3 Trestného poriadku), spĺňa obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku a dospel k\nzáveru, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť, pretože je zrejmé, že dovolací dôvod uplatnený\nobvineným nie je splnený.\nNajvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na\nnápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a\nhmotnoprávnych chýb. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená,\npreto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability\nprávnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú z tohto\n\ndôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku\nnezakladala ďalšia riadna opravná inštancia.\nZ ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania,\nktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie\nprávnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich\nhodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom\na nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nK citovanému dovolaciemu dôvodu najvyšší súd poznamenáva, že jeho účinné uplatnenie pripúšťa dve\nalternatívy. Prvá umožňuje namietať nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku a druhá oprávňuje dovolateľa\npoukázať na nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. V prípade oboch procesných\nsituácií ale musí ísť o námietky právne, nikdy nie skutkové, čo explicitne vylučuje dikcia vety za\nbodkočiarkou ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nNajvyšší súd na podklade dovolania obvineného či generálneho prokurátora podľa § 369 ods. 2\nTrestného poriadku, prípadne osôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku nemôže preskúmavať\nsprávnosť zisteného skutku a postup, akým konajúce súdy v konkrétnej veci vyhodnotili dôkaznú\nsituáciu, nakoľko k takejto činnosti nedochádza na poklade hmotnoprávnych, ale procesných ustanovení\n(k tomu pozri R 57/2007-II, ZSP 46/2013-II, R 47/2014-II). Inými slovami povedané, dovolací súd je\nzásadne viazaný skutkovým stavom (ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí), ku ktorému vo veci\ndospeli nižšie konajúce súdy. Ani namietanie rozsahu vykonaného dokazovania či spôsobu, akým súdy\nhodnotili jednotlivé dôkazy a dôkaznú situáciu ako celok, nespadá pod ktorýkoľvek dovolací dôvod\nuvedený v § 371 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku.\nPrávna kvalifikácia stíhaného trestného činu ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona zodpovedá skutkovej vete (zistenému skutku v\nbode 1/) v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7T/35/2019, z 12. augusta 2019. Zároveň\nnemožno konštatovať ani porušenie iného vecne relevantného hmotnoprávneho ustanovenia. Preto je\nzrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a so zreteľom\nna to nemohol najvyšší súd rozhodnúť inak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\nNajvyšší súd nad rámec už konštatovaného dopĺňa:\nTrestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi je zaradený v I. hlave 3. dielu osobitnej časti Trestného zákona s označením\n„Trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie\". Do tejto kategórie patria tie trestné činy, ktorých ohrozenie\nživota alebo zdravia človeka je jediným primárnym objektom. Z hľadiska objektívnej stránky skutkovej\npodstaty trestného činu preto stačí samotné ohrozenie života alebo zdravia.\nPodľa § 2 zákona č. 139/1998 Z. z. omamné látky sú také látky, vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú\nzávislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažným zdravotným a psychosociálnym\nnásledkom, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.\nPsychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém\ns menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný\ndohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Omamné a psychotropné látky sa zaraďujú podľa ich\núčinkov na zdravie do troch skupín uvedených v prílohe č.1.\nDefinícia pojmu „prechovávanie drog pre vlastnú potrebu\" je uvedená v § 135 Trestného zákona,\nv zmysle ktorého sa ním rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku,\npsychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle\njednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.\n\nV tomto ohľade najvyšší súd uvádza, že zákonodarca doposiaľ nestanovil žiadne pravidlá, ako\nmá aplikačná prax tento pojem vykladať. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bol síce\nspracovaný návrh novely Trestného zákona vo vzťahu k rozsahu drogovej trestnej činnosti, kde by\nsa rozsah posudzoval vzhľadom na hmotnostné kritérium, súčasťou ktorej je aj zoznam najčastejších\nomamných a psychotropných látok, v ktorom bolo jednoznačne uvedené množstvo (podľa hmotnosti),\nod ktorého by sa následne odvíjal rozsah trestnej činnosti. Tento návrh však nebol v konečnom dôsledku\nschválený v legislatívnom konaní. Rozhodovacia prax súdov pri riešení otázky, „ako určiť obvykle\njednorazovú dávku v zmysle § 135 Trestného zákona a aké kritérium použiť pri jej stanovení\", je preto\nprirodzene odlišná. Všeobecné súdy pri posúdení tejto otázky vychádzajú spravidla zo záverov prijatých\naplikačnou praxou.\nSamotná objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a\npsychotropný látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 Trestného\nzákona („neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo\nprekurzor\") podľa § 172 Trestného zákona [„neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, c) kúpi, predá, vymení,\nzadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo\nprekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje\"] predpokladá konanie páchateľa spočívajúce v taxatívne\nvymenovanej činnosti, ktorú zákonodarca považuje za trestnú. Konanie páchateľa v zmysle objektívnej\nstránky predmetného trestného činu nehovorí o prechovávaní účinnej látky (napr. THC) v omamnej či\npsychotropnej látke. Takýto údaj o množstve účinnej látky je aj pre konzumenta neznámy. Pri zadovážení\nomamných a psychotropných látok sa konzumenti orientujú v hmotnostných jednotkách (gramoch),\nprípadne podľa tzv. „dielov\" v závislosti od zaužívaného vzťahu medzi dílerom a konzumentom.\nVzhľadom na takto „zaužívaný\" spôsob obstarávania omamných a psychotropných látok je preto\nsmerodajné pri výpočte obvykle jednorazovej dávky vychádzať z hmotnosti zaistenej omamnej a\npsychotropnej látky, a nie od koncentrácie účinnej látky THC a závislosti páchateľa. Obvykle jednorazová\ndávka sa musí definovať prostredníctvom hmotnostného kritéria, pretože práve v ňom je zahrnuté jednak\nobjektívne ako aj subjektívne hľadisko (zavinenie), ktoré spočíva vo vedomosti páchateľa, aké množstvo\ndrogy neoprávnene prechováva a pod.\nDovolací súd poukazuje na právny záver a jednoznačný výklad právneho pojmu „obvykle jednorazová\ndávka\", ktorý vyslovil najvyšší súd v R 87/2015, a to:\n„Pri definícii obvykle jednorazovej dávky je potrebné vychádzať z princípu rovnakého zákonného\nprístupu, ku ktorémukoľvek páchateľovi, ktorý omamnú alebo psychotropnú látku prechováva bez\nohľadu na jeho individuálne fyzické dispozície alebo vyššiu odolnosť získanú užívaním drogy.\nRezistencia získaná predchádzajúcou opakovanou aplikáciou omamnej alebo psychotropnej látky\nnemôže byť dôvodom na priaznivejšiu právnu kvalifikáciu (§ 171 namiesto § 172, resp. § 171 ods.\n1 namiesto § 171 ods. 2 Trestného zákona. Takýto prístup by poprel zmysel a zameranie dotknutej\ntrestnoprávnej úpravy, ktorá má prechovávaniu a iným formám dispozície s drogou zabrániť. Obvykle\njednorazovou dávkou na použitie v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného sa rozumie dávka omamnej\nalebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto\nvyjadruje konzumný priemer\" (primerane rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n2Tdo/53/2016, 3Tdo/25/2017, R 7/2015).\nAk obvinený v dovolaní poukázal na súdnu prax Českej republiky, kde je stanovená pri metamfetamíne\n(pervitíne) hmotnostná hranica o hmotnosti 200 mg (0,2 g), tak najvyšší súd k takto formulovanej\ndovolacej argumentácii len v stručnosti poznamenáva , že súdna prax v Českej republike vychádza z\ntoho, že priemerná bežná dávka metamfetamínu je na úrovni 200 mg (primerane napríklad uznesenie\nNajvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 3Tdo/1087/2012, z 26. septembra 2012, na ktoré poukázal\ndovolateľ). Súdna prax v Českej republike vychádza z hornej hranice rozpätia bežnej priemernej dávky\nmetamfetamínu (100 mg až 200 mg). Z právnej literatúry, ako aj z neformálnych internetových zdrojov,\nnapríklad príspevok Psychoanaleptika (dostupný na www.drogy.wz.cz), však možno zistiť, že minimálna\npriemerná bežná dávka metamfetamínu je na úrovni 100 mg, pričom osciluje a u niektorých konzumentov\nsa pohybuje aj na úrovni nižšej ako 100 mg, avšak u iných aj na úrovni až do 300 mg. Okresný súd\nBanská Bystrica sa priklonil k dolnej hranici rozpätia bežnej priemernej dávky metamfetamínu, nakoľko\nlepšie zohľadňuje bežný konzumný priemer, ktorý nezahŕňa len osoby závislé na tejto droge (priemer\nslovenskej populácie zahŕňajúci aj abstinentov, prvoužívateľov, pravidelných konzumentov a osoby od\ndrogy závislé).\n\nS poukazom na uvedené dovolací súd - čo sa týka možnosti aplikácie právnych záverov plynúcich z\nrozhodovacej praxe súdov Českej republiky - poznamenáva, že tam vyjadrené právne názory nemožno\naplikovať v Slovenskej republike. Trestné kolégium Najvyššieho súdu Českej republiky schválilo\nstanovisko na základe návrhu predsedu kolégia, ktorý návrh podal na základe uváženia významu\npredloženej otázky pre súčasnú rozhodovaciu prax súdov s ohľadom na to, že ústavný súd svojím\nnálezom, sp. zn. Pl. ÚS 13/12, z 23. júla 2013, zrušil ustanovenia § 289 ods. 2 zákona č. 40/2009 Zb.\nTrestný zákonník v slovách „a aké je množstvo väčšie ako malé u omamných látok, psychotropných\nlátok, prípravkov ich obsahujúcich a jedov\", a to dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov. Súčasne\nzrušil ustanovenia § 2 a prílohu č. 2 nariadenia vlády č. 467/2009 Zb. v znení nariadenia vlády č.\n4/2012 Zb. Z tejto skutočnosti vyplýva potreba zjednotiť rozhodovaciu činnosť súdu - judikatúru v otázke\nvýkladu pojmu „množstvo väčšie ako malé\" u omamných látok, psychotropných látok a prípravkov\nje obsahujúcich. Súčasťou predmetného stanoviska je príloha k stanovisku, sp. zn. Tpjn 301/2013,\nktorá obsahuje podrobné ,,vodítko\" pre určenie hodnoty omamných látok, psychotropných látok a\nprípravkov na účely Trestného zákonníka. Slovenská republika takouto hmotnoprávnou úpravou zatiaľ\nnedisponuje. Preto (nielen) v posudzovanej trestnej veci neprichádza do úvahy paušálne prevzatie\nzáverov z právneho poriadku iného štátu (Českej republiky).\nDovolací súd dopĺňa:\nPodľa § 171 Trestného zákona\nods. 1 Kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo\nprekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky,\nods. 2 Odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene prechováva pre vlastnú\npotrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo väčšom rozsahu.\nV citovanom zákonnom ustanovení sa nenachádza pojem obvykle jednorazová dávka (podobne v § 172\nTrestného zákona), čím je v podmienkach Slovenskej republiky daná nulová tolerancia k prechovávaniu\nakéhokoľvek množstva drogy. Z toho vyplýva, že prechovávanie hoci aj 0,1 g rastliny rodu Cannabis\n(samozrejme v koncentrácii spôsobilej ovplyvniť psychiku konzumenta, čo platí aj o pervitíne a ďalších\ndrogách), je v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona trestné, pretože páchateľ prechovávaním, hoci i len\ntakéhoto malého množstva drogy naplnil všetky znaky skutkovej podstaty označeného trestného činu.\nTakémuto záveru napokon zodpovedá i znenie § 135 Trestného zákona, prechovávanie drog pre vlastnú\npotrebu, podľa ktorého\nods. 1 Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu\nsa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo\nprekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a\nto pre osobnú spotrebu.\nods. 2 Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo\nväčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú\nlátku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej\ndávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.\nZákonodarca ani v tomto ustanovení nepripustil toleranciu s prechovávaním akéhokoľvek množstva\ndrogy, pričom viac ako zreteľne použil slovné spojenie „najviac trojnásobku (desaťnásobku) obvykle\njednorazovej dávky na použitie\".\nZ toho vyplýva, že trestný čin podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona spácha každý, kto neoprávnene\nprechováva omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac\ntrojnásobku obvykle jednorazovej dávky, a to pre osobnú spotrebu.\nTreba poznamenať, že trestné činy podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 171 ods. 2 Trestného\nzákona sú prečinmi, a preto sa páchateľ týchto trestných činov môže domáhať beztrestnosti len z\ndôvodu nenaplnenia materiálneho korektívu, nie však preto, že prechovával menšie množstvo drogy,\naké zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke.\nNajvyšší súd uzatvára:\n\nObvykle jednorazovou dávkou na použitie v zmysle § 135 Trestného zákona sa rozumie dávka drogy,\nktorá sa bežne konzumuje pri jednom použití a hmotnostne zodpovedá dávke bežne predávanej\n(kupovanej) na jedno použitie. Takto určená obvykle jednorazová dávka na použitie musí obsahovať\nminimálne také množstvo účinnej látky, ktoré je spôsobilé ovplyvniť psychiku jedinca či už v zmysle\nútlmu alebo excitácie. Pojem „obvykle\" nemožno vykladať subjektívne vo vzťahu ku konkrétnemu\nkonzumentovi drogy, ale všeobecne vo vzťahu ku konkrétnej droge.\nObvykle jednorazovú dávku konopy - marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti\nzaisteného sušené materiálu konopy. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, sa za obvykle\njednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy s obsahom\núčinnej látky THC nie nižšej ako 1 % (NS SR 5Tz/11/2004 z 20. 5. 2004).\nZa jednu obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je potrebné považovať materiál\no hmotnosti 100 mg (0,1 g) s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg (metamfetamín vo forme voľnej\nbázy). Od hmotnosti 100 mg sa potom odvíjajú násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené\nv ustanovení § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Celková hmotnosť zaisteného materiálu sa\npritom posudzuje vo svojej celistvosti a je bez významu, či páchateľ mal prechovávané množstvo drogy\nrozdelené na viacero častí (napríklad rozdelené do tzv. skladačiek).\nSkutkové ustálenie počtu obvykle jednorazovej dávky na použitie a určenie množstva drogy, ktoré tvorí\nobvykle jednorazovú dávku na použitie, je právnou otázkou a právnym záverom, ktorý v zmysle § 145\nods. 1 druhá veta Trestného zákona nie je oprávnený riešiť a vyslovovať Kriminalistický a expertízny\nústav Policajného zboru v postavení znaleckého ústavu. Riešenie právnych otázok a vyslovovanie\nprávnych záverov patrí do výlučnej kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a súdu.\nV zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona je trestné neoprávnené prechovávanie akéhokoľvek množstva\nomamnej látky alebo psychotropnej látky, a to aj v množstve menšom ako je jedna obvykle jednorazová\ndávka na použitie, ak s ohľadom na toto množstvo drogy a jej účinok možno vysloviť, že ide o návykovú\nlátku v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona. Beztrestnosti sa môže páchateľ domáhať len z dôvodu\nnenaplnenia materiálneho korektívu stíhaného prečinu, nie však preto, že prechovával menšie množstvo\ndrogy, aké zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke na použitie.\nS ohľadom na uvedené považuje najvyšší súd rozhodnutie okresného súdu Banská Bystrica ohľadom\nustálenia počtu obvykle jednorázových dávok drogy za správne a použitie tam uvedenej právnej\nkvalifikácie konania obvineného Považanca za súladné so zákonom i zaužívanou súdnou praxou.\nK poukazu obvineného na ustanovenie § 374 ods. 3 Trestného poriadku, najvyšší súd podotýka,\nže so zreteľom na stabilnú judikatúru (R 47/2014-I.) uvedené ustanovenie nemožno uplatňovať ako\nsamostatný dôvod dovolania. Predmetné ustanovenie vyjadruje len v nadväznosti na § 369 Trestného\nporiadku a § 372 ods. 1 Trestného poriadku okolnosť, že aj keď sa z dôvodov uvedených v § 371\nods. 1 Trestného poriadku dovolaním napáda vždy rozhodnutie súdu druhého stupňa (okrem dovolania\npodaného ministrom spravodlivosti), možno dovolaním namietať aj chyby konania súdu prvého stupňa,\nak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak dovolateľ\nnamieta chybu konania na súde prvého stupňa, musí táto chyba zodpovedať niektorému z dôvodov\ndovolania uvedenému v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a takto musí byť aj v dovolaní označená (§\n374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku).\nRiadiac sa vyššie vyjadrenými právnymi úvahami najvyšší súd uzatvára, že v predmetnej veci nezistil\nnaplnenie dovolacieho dôvodu uplatneného obvineným (a ani žiadneho iného dôvodu dovolania).\nPreto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/110/2019", "guid": "a82324af-86ed-4f4f-a37e-b025e3004e4a:e2ea79be-be65-49a0-9dca-9abda06a1bbe", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}