{"guid": "be4c899b-836d-432d-8d3e-a32d41604e9a:514478cb-a653-42fc-b4c5-8435d5e7c685", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6118287675.1", "spisova_znacka": "4Cdo/211/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/211/2022 z 15. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2022, sp. zn. 4Cdo/211/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:6118287675.1", "identifikacne_cislo": "6118287675", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2022-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k hnuteľným veciam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-106.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 106 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-106.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-111.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 111 ods. 3 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-111.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-106", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-111", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/514478cb-a653-42fc-b4c5-8435d5e7c685", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6118287675.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6118287675.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6118287675.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/211/2022\n6118287675\n15. 12. 2022\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2022:6118287675.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. J., bývajúceho v Z. Z., M. H. Č.. XXXX/XX,\nzastúpeného JUDr. Zuzanou Bejdovou, LL.M., advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého\nč. 30, proti žalovanému J. J., bývajúcemu v Z. Z., Z. Č.. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.\nzn. 9C/46/2018, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla\n2021 sp. zn. 17Co/94/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ resp. „okresný súd“) rozsudkom z\n9. septembra 2020, č. k. 9C/46/2018-262 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k\nsporným nehnuteľnostiam, t. j. rodinný dom a pozemky na LV č. XX pre k.ú. M., ďalej len „sporné\nnehnuteľnosti“ (výrok I.), tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok II.), žalobcovi uložil\npovinnosť zaplatiť žalovanému sumu 35.500,- eur na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového\nspoluvlastníctva (výrok III.), žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.) a\nznalcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu znalečného v plnom rozsahu (výrok V.); výrok\no trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 257 CSP, keď argumentoval tým, že „...vzhľadom\nna charakter sporu mohol žalobu podať ktorýkoľvek spoluvlastník; ku vzniku sporu došlo z dôvodu,\nže nedošlo k vzájomnej dohode oboch strán; spornosť základných prejudiciálnych otázok potrebných\npre rozhodnutie vo veci, prípadne pre uzavretie mimosúdnej dohody, t.j. výška všeobecnej dohody\npredmetných nehnuteľností a spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola odstránená až na\nzáklade vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré navrhol žalovaný...“.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu uznesením z 28. apríla 2021 sp. zn. 17Co/94/2020\nrozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (IV. výrok) zmenil tak, že žalovanému uložil\npovinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % do troch dní\nod právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu pred súdom prvej\ninštancie. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V\ndôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že podľa jeho názoru vzhľadom k výsledku konania bol žalobca v\nprejednávanom spore plne úspešný, pretože okresný súd jeho žalobe vyhovel, žalovanému síce priznal\nvyššiu náhradu za spoluvlastnícky podiel než ako to navrhoval žalobca (35.500,- eur oproti 22.900,eur). Vyššia náhrada za spoluvlastnícky podiel však bola spôsobená nárastom hodnoty sporných\nnehnuteľností v priebehu konania oproti stavu v čase jeho začatia, ktorú skutočnosť nemohol žalobca\novplyvniť ani poznať. Samotná dĺžka konania bola ale spôsobená najmä postojom žalovaného a jeho\nnesúhlasom s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a s výškou náhrady\n\nza jeho spoluvlastnícky podiel (žalovaný navrhoval reálne rozdelenie veci, ktoré sa ale vzhľadom\nk výsledkom znaleckého dokazovania ukázalo ako nemožné a tiež žiadal priznať vyššiu sumu za\nspoluvlastnícky podiel). Vychádzajúc z uvedených okolností sporu odvolací súd dospel k záveru, že\nsúd prvej inštancie pri rozhodovaní nepostupoval podľa ustálenej súdnej praxe, pričom za takúto\noznačil stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. marca 1972 sp. zn. Cpj 8/1972 k\nniektorým otázkam rozhodovania súdov vo veci podielového spoluvlastníctva, ktoré bolo uverejnené\nv Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu vo zväzku 7. ročník 1973 na strane 386 pod\npublikačným číslom R 54/1973. V zmysle uvedeného stanoviska „pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nje podľa ustanovení § 142 OSP a § 143 OSP smerodajný úspech v konaní; ak súd vyhovel návrhu a\nzrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo\nnavrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie\n§ 142 ods. 1 (v súčasnosti § 255 CSP - poznámka dovolacieho súdu) a aby navrhovateľovi priznal\nplnú náhradu trov konania; iný je pravda prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než to bolo\nnavrhnuté; tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné použiť ustanovenie § 142 ods. 2 CSP;\nv konaní o zrušenie spoluvlastníctva bude odôvodnené použitie ustanovenia § 150 OSP (porovnaj\nrozhodnutie uverejnené pod č. 31/1972 Zbierky rozhodnutia a stanovísk); so zreteľom na rozmanitosť\nprípadov treba však riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup\njednotlivých účastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotlivý účastníci dotknutí na svojich záujmoch\nvynesením rozsudkom“. V danom prípade bolo z priebehu sporu zrejmé, že žalovaný nesúhlasil s\nprikázaním sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti, navrhoval ich reálnu\ndeľbu, ktorá však bola vylúčená podaným znaleckým posudkom. Nesúhlasil ani s výškou za jeho\nspoluvlastnícky podiel, pričom navrhoval vyššiu sumu 40.000,- eur než bola suma určená znaleckým\nposudkom; súčasne tesne pred rozhodnutím okresného súdu previedol svoj spoluvlastnícky podiel\nk sporným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, svojho syna, pričom uvedená skutočnosť nespôsobila\nprekážku v postupe súdu prvej inštancie len náhodne z dôvodu, že k vkladu vlastníckeho práva nedošlo\ndo rozhodnutia súdu, inak by musel súd pojednávaním nariadením na deň 9. septembra 2020 zrejme\nodročiť, čo by opätovne spôsobilo predĺženie konania. Vychádzajúc z uvedených špecifických okolností\nsporu odvolací súd nedospel k záveru, že v spore boli naplnené také výnimočné podmienky, ktoré by\nodôvodňovali aplikáciu § 257 CSP a preto na rozdiel od súdu prvej inštancie zdôrazňujúc, že v postupe\nžalovaného videl šikanózny výkon práva, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP\nvo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania\npodľa § 255 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1\nCSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP konštatujúc, že žalobca bol odvolacom konaní plne úspešný a preto\nmu vznikol proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) podal dovolanie,\nprípustnosť ktorého odôvodňoval ustanovením § 420 písm. f/ CSP. Pri posúdení vymedzenia\ndovolacieho dôvodu, dovolací súd vychádzal z obsahu podanému dovolania žalovaného a nie ním\nformulovaného textu, v ktorom odcitoval ustanovenia § 421 ods. 1 CSP s dodatkom, že „dovolanie je\npodané preto, lebo v zmysle § 421 ods. 2 písm. f/ došlo (rozhodnutím odvolacieho súdu) k zásahu\npráva na spravodlivý proces“. V podrobnostiach namietal, že mu odvolanie žalobcu, na podklade\nktorého odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo doposiaľ doručené tak, ako to je\ndeklarované v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu. V čase, keď malo byť odvolanie doručované a\núdajne aj doručené, žalovaný sa už nezdržiaval na adrese Z. XXXX/XX Z. Z., ale na adrese M. N. XXX,\nT. Ž. I. K., kde sa spolu s manželkou presťahoval. Je predpoklad, že poštová doručovateľka zásielku\nobsahujúcu odvolanie, doručovala na proti podpis, pričom dotyčný sa jej musel preukázať občianskym\npreukazom, k čomu ale podľa presvedčenia žalovaného nikdy nedošlo. Z toho istého dôvodu namietal aj\ndoručenie všetkých písomností po januári 2021, keďže ako už bolo spomínané má trvalý pobyt na adrese\nM. N.Č. XXX. V uvedenom smere poukázal na výpis LV XXX pre kat. úz. M. N., a tiež svoj občiansky\npreukaz. Keďže právo účastníkov konania na doručovanie procesných vyjadrení ostatných účastníkov\ntreba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces, došlo podľa presvedčenia dovolateľa zo strany\nkonajúcich súdov k porušeniu tohto práva. Inak povedané, nedoručením odvolania žalobcu druhému\núčastníkovi v danom prípade žalovanému, sa vytvoril stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom,\nčo je v rozpore s princípom rovnosti zbraní, čo narúša právo na spravodlivý proces. Žalovaný namietal aj\nporušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 dohovoru, ktoré má spočívať v nerešpektovaní\nzásady kontradiktórnosti tým, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu žalovanému nebolo ani len\nznáme, že podanie žalobcu existuje. Žalobca bol v tomto konaní zvýhodnený, keďže mal k dispozícii\n\nvšetky podania ako aj dôkazy súvisiace s predmetným sporom. Z uvedených dôvodov dovolací súd\nžiadal, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalobca v podanom vyjadrení k dovolaniu žalovaného v prvom rade namietal spôsob, akým\ndovolateľ odôvodnil svoj mimoriadny opravný prostriedok, pretože vo svojom texte nijakým spôsobom\nnekonkretizuje ním uvádzané dovolacie dôvody, obmedzuje sa výlučne na ich výpočet. Pokiaľ uvádza\ndovolací dôvod podľa „§ 421 ods. 2 písm. f/ CSP“ zrejme mal na mysli dovolací dôvod podľa § 420 písm.\nf/ CSP. Vychádzajúc z obsahu spisu, žalobca vyslovil presvedčenie, že všetka pošta bola žalovanému\nriadne doručená, o čom svedčia doručenky nachádzajúce sa v spise, pokiaľ žalovaný spochybňuje\ndoručenie zásielky obsahujúcej odvolanie, žiadny dôkaz na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení\nnepredložil.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie v\nzmysle § 451 ods. 3 veta prvá CSP dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu o náhrade trov konania.\n10. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie,\nktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia\n§ 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu\nopodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/\naž f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto\nustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci\nsamej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420\npísm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.\n10.1. Ústavný súd už v uznesení č. k. I. ÚS 387/2019-26 zo 17. septembra 2019 poukázal na to, že\nproblematikou prípustnosti opravných prostriedkov podľa Civilného sporového poriadku sa zaoberal v\nuznesení sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. augusta 2018 (rozhodnutie č. 74/2018 publikované v Zbierke\nnálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2018, s. 1270), v ktorom vylovil: „Ustanovenie\n§ 420 CSP zakotvuje prípustnosť dovolania v alternatíve buď proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, t. j. proti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter, alebo proti rozhodnutiu, ktoré\nsíce nemá charakter rozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo veci samej,\nale ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak ako meritórnym\n(hmotnoprávnym) rozhodnutím vo veci samej. Aj rozhodnutie vo veci samej (t. j. meritórne rozhodnutie)\nje svojou podstatou a svojimi dôsledkami rozhodnutím, ktorým sa konanie o predmete sporu končí,\navšak pre účely posudzovania prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP takéto rozhodnutie nemožno\nzaradiť do skupiny rozhodnutí, „ktorým sa konanie končí“, pretože pre tento účel je už zaradené do\n\nskupiny rozhodnutí „vo veci samej“. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej\notázke končí, teda možno považovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak ako\njeho vecným prejednaním (t. j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho\nkonania), rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby po rozhodnutí\nprvoinštančného súdu a pred rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací\nsúd potvrdil alebo zmenil prvostupňové uznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí,\npričom spravidla pôjde o uznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam\npodľa § 357 CSP, ktoré síce možno v dovolacom konaní preskúmať z dôvodov zmätočnosti uvedených\nv § 420 CSP, avšak z dôvodov zásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu\ndovolacím súdom vylúčené. Podľa § 357 písm. m/ CSP jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné\nodvolanie a ktoré sú tak v danej nimi riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné v rámci\nodvolacieho konania, je aj uznesenie, ktorým prvoinštančný súd rozhodol o nároku na náhradu trov\nkonania s konečnou platnosťou, takže rozhodnutie odvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke nároku\nna náhradu trov konania rozhodnutím konečným (ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí, pozn.),\na teda ho možno v zmysle už uvedeného považovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní\nz dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“.\n10.2. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou\nsúčasťou civilného sporového konania, a ako také spadá pod čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom\nktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej\nochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4\na čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo\nna súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy), určuje\nzákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.\njúna 2016 (§ 142 a nasl.), resp. v Civilnom sporovom poriadku účinnom od 1. júla 2016 (§ 255 a\nnasl.). Procesné predpisy, ktoré upravujú rozhodovanie o náhrade trov konania, preto treba vykladať v\nsúlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Trovy vynaložené\núčastníkom konania (sporovou stranou) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným\npostojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného\nnároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s\nnevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na\nprávnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne\nvynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu\nposudzovať ako celok, a to aj keď má účastník (sporová strana) nárok na náhradu trov konania, pretože\nmal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj\npre trovy právnej služby (viď. II. ÚS 78/03, III. ÚS 481/2015, IV. ÚS 83/2018).\n10.3. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o náhrade trov konania pre existenciu\nvady v zmysle § 420 písm. f/ CSP konštatoval dovolací súd vo viacerých rozhodnutiach (8Cdo/266/2019,\n8Cdo/111/2019, 4Cdo/70/2020, 4Cdo/155/2020, 4Cdo/69/2022, 2Cdo/89/2020).\n11. Žalovaný vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietal nesprávny\nprocesný postup súdu, spočívajúci v nedoručení odvolania žalobcu žalovanému, v dôsledku čoho\nžalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu a zaujať k nemu stanovisko. Uviedol, že v\nčase, keď malo byť odvolanie doručované a údajne aj doručené sa už nezdržiaval na adrese Z. XXXX/\nXX Z.Á. Z., ale na adrese M. N. XXX, T. Ž. I. K.nom, kde sa spolu s manželkou presťahoval. Mal za to, že\ntýmto postupom došlo k odopretiu spravodlivosti na strane žalovaného a možnosti konať pred súdom,\nčo je v rozpore s princípom rovnosti zbraní a nerešpektovaním zásady kontradiktórnosti.\n12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\n\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti v\nprocese doručovania odvolania žalobcu súdmi nižších inštancií.\n14. Dovolací súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že súčasťou práva na spravodlivý proces je\naj zásada kontradiktórnosti konania, ktorá znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť\noboznámiť sa so stanoviskami a s dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie a\nvyjadriť sa k nim, resp. popierať ich (protirečiť im - contra dicere). Vzhľadom na to, že zmyslom čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je predovšetkým ochrana záujmov účastníkov\nkonania a záujmu na riadnom výkone spravodlivosti, je dôležitá najmä dôvera subjektov vo fungovanie\nsúdneho systému, pričom táto dôvera sa zakladá okrem iného na istote dotknutého subjektu, že mal\nmožnosť vyjadriť sa ku všetkým písomnostiam v spise (por. Brandstetter proti Rakúsku, Mantovanelli\nproti Francúzsku, II. ÚS 57/2018).\n15. Povinnosťou súdu v kontradiktórnom spore je zabezpečiť formálne podmienky plnohodnotného\nvýkonu základného práva na súdnu ochranu v súlade s predpismi upravujúcimi konanie pred súdom.\nCivilný sporový poriadok vychádza z koncepcie, podľa ktorej má odvolateľ v odvolacom konaní vždy k\ndispozícii odvolanie a odvolaciu repliku a jeho protistrana vyjadrenie k odvolaniu a odvolaciu dupliku. Z\nprincípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že je to strana sporu, ktorá musí mať možnosť posúdiť, či a\ndo akej miery je písomné vyjadrenie jej odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne\ndôvody, na ktoré je potrebné z jej strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží\npritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Cdo/311/2018).\n16. K dovolacej námietke žalovaného o nesprávnom doručovaní a údajnom doručení odvolania žalobcu\nproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie na adresu Z. XXXX/XX, Z. Z., pričom žalovaný už bol v čase\ndoručovania presťahovaný na adrese M. N. XXX, T. Ž. I. K., dovolací súd dáva do pozornosti žalovaného,\nže doručovanie písomností upravuje Civilný sporový poriadok všeobecne v ustanoveniach § 105 až §\n116.\n17. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného\npredpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu\nna doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov\nSlovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu\npobytu cudzinca.\n17. Podľa § 111 ods. 3 písm. a/ CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť\nsa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom\nnedozvie.\n18. S účinnosťou od 1. júla 2016 došlo k významnej zmene v doručovaní súdnych písomností fyzickým\nosobám, a to najmä v nadväznosti na možnosť uplatnenia fikcie doručenia s cieľom spružniť a zrýchliť\nsporové konanie a vylúčiť prípadné špekulatívne konanie jednotlivých osôb pri následnej argumentácii\no nesplnení podmienok pre uplatnenie fikcie doručenia, keď zákonodarca upustil od podmienky, že\nadresát písomnosti sa musí v mieste doručenia zdržiavať. V súčasnosti pre uplatnenie fikcie doručenia\npostačuje, ak sa vráti súdu nedoručená zásielka z adresy, ktorú má strana sporu - fyzická evidovanú v\nregistri obyvateľov Slovenskej republiky ako adresu trvalého (prípadne prechodného pobytu), ak strana\nneuviedla súdu inú adresu, na ktorej jej majú byť doručované písomnosti.\n\n18.1. Uvedené znamená, že samotná strana sporu znáša zodpovednosť za to, či sa jej úradná písomnosť\ndoručí, alebo nie, s čím sú následne spojené ďalšie dôsledky (použitím fikcie doručenia), že sa o\npodanom opravnom prostriedku protistrany nedozvie, resp. sa o ňom dozvie až v štádiu po rozhodnutí\nodvolacieho súdu, a stratí tak možnosť vyjadriť sa v odvolacom konaní a ovplyvniť tak možný výsledok\nsporu. Preto je na zodpovednosti fyzickej osoby, či zmenu svojho pobytu oznámi príslušným orgánom\n- aby mohla byť vyznačená v registri obyvateľov Slovenskej republiky - alebo nie, kedy sa však sama\nsvojim nedbalým (prípadne nezodpovedným) konaním vystaví možným negatívnym dôsledkom, ktoré sú\ns tým spojené. Tu nachádza svoje vyjadrenie zásada právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt“).\n18. Vykonaným šetrením v súdnom spise najvyšší súd, v súvislosti so žalovaným namietaným\nprocesným postupom súdu prvej inštancie v doručovaní odvolania žalobcu, z Odpovede na lustráciu\nv registri obyvateľov Slovenskej republiky (č. l. 388 spisu) zistil, že žalovaný má adresu ako trvalého\npobytu v M. N.N. XXX, T. Ž. I. K. zapísanú od 13. januára 2021. V rozhodovanej veci mal teda žalovaný v\nčase doručovania odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie (zásielka podaná 20. novembra\n2020, uložená na pošte 23. novembra 2011, listinne doručená 7. decembra 2020, vrátená okresnému\nsúdu 8. decembra 2020) v registri obyvateľov Slovenskej republiky evidovanú adresu trvalého pobytu\nZ. XXXX/XX, Z. Z., inú adresu (napr. adresu prechodného pobytu) evidovanú nemal. Adresa Z. XXXX/\nXX, Z. Z., tak podľa § 106 ods. 1 CSP predstavovala povinnú doručovaciu adresu žalovaného, na ktorú\nbol súd prvej inštancie povinný doručovať písomnosti adresované žalovanému.\n19. Dovolací súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že žalovaný bol o možnosti podať opravný\nprostriedok proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie stranami sporu poučený v rozhodnutí súdu prvej\ninštancie, preto pokiaľ v priebehu konania zmenil svoje bydlisko, bol povinný oznámiť svoju aktuálnu\nadresu konajúcemu súdu, resp. orgánu, ktorý vedie register obyvateľov Slovenskej republiky. Súd prvej\ninštancie podľa právneho názoru dovolacieho súdu správne doručoval žalovanému odvolanie žalobcu\nuvedenú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Postup súdov nižšej inštancie v rozhodovanom\nspore tak bol plne súladný s jednotlivými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, k čomu na záver\ndovolací súd uvádza, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nvšeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi\npostupy v civilnom súdnom konaní.\n20. V posudzovanom prípade preto obsah spisu nedáva podklad pre záver, že konanie pred odvolacím\nsúdom bolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ CSP,\nnajvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie smerujúce proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.\n21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 druhá veta CSP).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/94/2020", "guid": "df39ca73-c555-4145-ad0d-102839d067bd:0e7561c6-105c-4e0e-abdc-8d2a20b56439", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}