{"guid": "db1474a4-3cb6-4b81-b19c-eb00513f5b72:1526bc8f-db63-4b38-abe3-f513d76e9396", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6118237355.1", "spisova_znacka": "4Cdo/86/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/86/2021 z 30. 11. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2022, sp. zn. 4Cdo/86/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:6118237355.1", "identifikacne_cislo": "6118237355", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2022-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "nazov": "§ 444 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "nazov": "§ 454 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-454"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "nazov": "§ 456 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-456"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "nazov": "§ 457 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-457"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-1", "nazov": "§ 107 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-2", "nazov": "§ 107 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-3", "nazov": "§ 107 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-454", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-456", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-457", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-107"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1526bc8f-db63-4b38-abe3-f513d76e9396", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6118237355.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6118237355.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6118237355.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/86/2021\n6118237355\n30. 11. 2022\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2022:6118237355.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U. P., bývajúceho v U., R.. M. XX, právne zastúpeného\nAK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom v Martine, Ambra Pietra 10645/17, proti žalovanej U.. U.\nŠ., bývajúcej v Ž., V. XXXX/X, právne zastúpenej Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so\nsídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, o zaplatenie 55.400,- eur s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Žilina sp. zn. 41C/43/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline\nz 30. apríla 2020 sp. zn. 10Co/236/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 16. mája 2019\nč. k. 41C/43/2018-261 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 451 ods. 1, § 451 ods.\n2, § 454, § 456, § 457, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 107 ods. 2, § 107 ods. 3 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že tvrdenia žalovanej (ktorá\nakúkoľvek pôžičku od žalobcu popierala) boli nesúrodé a priam navzájom si odporujúce. Okresný súd\nuzavrel, že žalovaná nadobudla do svojho vlastníctva byt za finančné prostriedky žalobcu, tieto mu\nnevrátila a byt si ponechala. V otázkach zmluvy o pôžičke okresný súd zdôraznil, že táto musí obsahovať\naj konkrétnu výšku požičaných prostriedkov. Nakoľko išlo o reálnu zmluvu, vyžadovalo sa i skutočné\nodovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; pretože dokiaľ k odovzdaniu vecí nedôjde, medzi\nzmluvnými stranami vzťah z pôžičky nevznikne. Okresný súd uviedol, že strany sa na pôžičke dohodli\ncca dva týždne pred dražbou dotknutého bytu, nedohodli sa však na jej konkrétnej výške. Až následne\ndošlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, a to vo výške 5.000,- eur a 41.400,- eur (spolu\n46.400,- eur), čo bolo o 9.000,- eur menej než žalobcom uplatňovaný (z titulu tvrdenej zmluvy o pôžičke)\nnárok 55.400,- eur. Za daného stavu okresný súd konštatoval, že hoci bola preukázaná vôľa žalovanej\npožičať si finančné prostriedky od žalobcu na kúpu bytu a bolo tiež preukázané vybratie žalovanou dňa\n30. septembra 2013 z účtu žalobcu sumy 14.000,- eur za účelom dražobnej zábezpeky (tá však činila len\n5.000,- eur); účel vybratia naviac sumy 9 000 eur preukázaný nebol. Uvedená neurčitosť nemohla byť\nkonvalidovaná ani následným zaplatením ceny vydraženého bytu. Okresný súd zhrnul, že strany sporu\nsa dohodli na určení predmetu pôžičky (peniaze), na prenechaní, resp. reálnom odovzdaní predmetu\npôžičky, ako aj na lehote splatnosti, avšak z dôvodu absencie dohody o konkrétnej výške pôžičky išlo o\nneurčitý, a preto neplatný právny úkon. Okresný súd ďalej uviedol, že vec/zmluvný vzťah strán nebolo\nmožné posúdiť ako zmluvu o úvere, lebo tú môže uzavrieť len osoba, ktorej predmetom činnosti je\nposkytovanie úverov; čo v osobe žalobcu splnené nebolo. Pokiaľ by sa malo jednať o nejakú inominátnu\nzmluvu (§ 51 Občianskeho zákonníka), bolo povinnosťou strán konkrétne vymedziť skutkové tvrdenia,\nresp. konkrétne uviesť, o akú inominátnu zmluvu by malo ísť. Pokiaľ bolo preukázané poskytnutie\nprostriedkov z titulu neplatnej zmluvy o pôžičke, žalobca plnil žalovanej bez právneho dôvodu, resp. na\n\nzáklade neplatného právneho úkonu (§ 451 Občianskeho zákonníka). Na strane žalovanej tak došlo\nk bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Okresný súd konštatoval, že bezdôvodné obohatenie\nzískané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého vzniku právneho úkonu.\nVzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania ustálil, že subjektívna premlčacia lehota začala\nplynúť nasledujúci deň po poskytnutí finančných prostriedkov; t.j. 1. októbra 2013 a 10. októbra 2013,\nčiže uplynula dňa 1. októbra 2015 resp. 10. októbra 2015. Z dôvodu uplynutia subjektívnej (dvojročnej)\npremlčacej lehoty (žaloba bola podaná 29. mája 2018) nebolo potrebné posudzovať, či išlo o úmyselné\nbezdôvodné obohatenie; t.j. či objektívna premlčacia lehota bola trojročná alebo desaťročná. Okresný\nsúd súčasne ustálil, že nešlo o synalagmatický záväzok, keďže žalovaná vo vzťahu k žalobcovi nič\n(na základe neplatnej zmluve o pôžičke) neplnila; nemožno preto hovoriť ani o vzájomnej povinnosti\nstrán vrátiť si plnenia. V otázke vlastníctva prostriedkov na účte bolo rozhodné, kto je majiteľom účtu\n(v súdenej veci žalobca), a teda z koho prostriedkov si žalovaná preukázateľne kupovala byt do svojho\nvlastníctva. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore plne úspešná žalovaná mala podľa\n§ 255 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) voči žalobcovi nárok na\nnáhradu v rozsahu 100 %.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30.\napríla 2020 sp. zn. 10Co/236/2019 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovanej priznal náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Okresný súd síce jednoznačne vyslovil, že vôľa zmluvných/\nsporových strán smerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke a došlo aj k poskytnutiu prostriedkov žalobcom v\nprospech žalovanej; čo však bez ďalšieho neznamená platné uzavretie zmluvy o pôžičke. Z odôvodnenia\nrozsudku bolo dostatočne zrejmé, že dotknutý zmluvný proces okresný súd nevyhodnotil ako platne\nzavŕšený; z ktorého titulu išlo o neplatný právny úkon. Následne predmetné plnenie posudzoval\nprostredníctvom inštitútu bezdôvodného obohatenia. Záver o nedohodnutí konkrétnej výšky pôžičky bol\nzrejmý aj zo súm, ktoré boli vybraté, resp. zaslané z účtu žalobcu. Pred dražbou bolo z tohto účtu\nvybratých žalovanou 14.000,- eur, hoci výška dražobnej zábezpeky činila iba 5.000,- eur. Dotknutý byt\nbol vydražený za 46.400,- eur, v ktorej súvislosti bola z účtu žalobcu ním poukázaná suma 41.400,eur. Rozdiel (9.000,- eur) medzi sumou zaplatenou za predmetný byt v súvislosti s dražbou (46.400,eur) a medzi žalobcom tvrdenou výškou pôžičky (55.400,- eur) žalobca v priebehu celého konania\ndostatočne a predovšetkým skutkovo vierohodne nevysvetlil. Žiadny dôkaz (mimo vlastného - navyše\nveľmi nekonkrétneho - vyjadrenia žalobcu) nepodporoval jeho tvrdeniu o údajnom dojednaní účelu\npoužitia čiastky 9.000,- eur na rekonštrukciu dotknutého bytu; a tým o výške pôžičky 55.400,- eur.\nSvedecké výpovede potvrdili len výšku prostriedkov vybratých, resp. zaslaných z účtu žalobcu. Dokonca\naj vyjadrenia samotného žalobcu sú značne všeobecné bez vymedzenia konkrétnych skutkových\nokolností. Pokiaľ práve suma 9.000,- eur mala predstavovať časť pôžičky určenú na rekonštrukciu,\nbolo možné ju medzi stranami jednoznačne vymedziť už v čase pred dražbou. Tomu by zodpovedalo\naj vybratie z osobného účtu žalobcu nielen sumy nevyhnutnej na dražobnú zábezpeku (5.000,- eur),\nale tiež sumy prevyšujúcej o - presne - 9.000,- eur. Na druhej strane nebol dôvod vyberať už pred\ndražbou (t.j. v čase, keď nebolo isté, či vydražiteľkou bude žalovaná) hneď aj sumu, ktorá by mala\nslúžiť na rekonštrukciu na dražbe nadobudnutého bytu. Pre úplnosť súd doplnil, že okresný súd sa\nneuspokojil iba so záverom o neplatnosti zmluvy o pôžičke, ale vzťah strán skúmal a vyhodnotil i z\nhľadiska jeho eventuality ako zmluvy o úvere. Dotknuté závery neboli žalobcom v odvolaní spochybnené.\nKrajský súd dodal, že i v prípade posudzovania zmluvy medzi stranami ako zmluvy o návratnom\nfinančnom príspevku k zabezpečeniu bývania alebo zmluvy o poskytnutí služieb pri nadobudnutí\nnehnuteľností (ktoré pomenovanie dáva do úvahy odvolateľ) by požiadavke určitosti právneho úkonu\nzodpovedalo dojednanie konkrétnej výšky návratného príspevku, resp. ceny služby poskytnutej pri\nnadobudnutí nehnuteľnosti/bytu. Vzhľadom na vyššie ustálenú neexistenciu dojednania o výške pôžičky\nby teda ani tieto - Občianskym zákonníkom nepomenované - zmluvy nemohli byť platné a určujúcim\nby bolo posúdenie nároku žalobcu prostredníctvom inštitútu bezdôvodného obohatenia. K odvolacej\nnámietke žalobcu ohľadne premlčania a jeho vedomosti (ako veriteľa) o bezdôvodnom obohatení bolo\nnutné uviesť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nenastáva rozhodnutím súdu (rozsudok nemá\nkonštitutívny charakter), ale táto neplatnosť je daná od počiatku právneho úkonu. Pre začiatok plynutia\n(subjektívnej) premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tak nebolo\npodstatné, kedy sa veriteľ (v súdenej veci žalobca) dozvie právnu kvalifikáciu ním tvrdeného nároku.\nVýznamným bol okamih, kedy sa dozvie o všetkých rozhodných skutkových okolnostiach; o nich mal\nžalobca vedomosť bezprostredne po poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej. V nadväznosti na\n(správny) záver okresného súdu o uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty; resp. o uplatnení žalobcom\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia až po jej uplynutí, bola bezpredmetnou jeho odvolacia\n\nnámietka, že okresný súd mal skúmať úmysel žalovanej nevrátiť poskytnuté prostriedky. Pokiaľ totiž\noprávnený subjekt/veriteľ zmešká subjektívnu premlčaciu lehotu, je právne irelevantné, či objektívna\npremlčacia lehota ešte (ďalej) plynie alebo už uplynula. Inými slovami, ak (márne) uplynie subjektívna\ndvojročná premlčacia lehota, je bezpredmetné, či objektívna lehota bola/je trojročná alebo desaťročná.\nO nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Namietal, že krajský súd\nneprihliadol na skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, že reálne medzi žalobcom a\nžalovanou došlo k odovzdaniu sumy 46.400,- eur na konkrétny účel (kúpu bytu). Potvrdili to viacerí\nsvedkovia, bez ohľadu na to, na aký účel bolo žalovanej odovzdaných 9.000,- eur, hoci žalobca naďalej\ntvrdil, že táto ostávajúca finančná hotovosť bola určená na rekonštrukciu bytu, ktorý mala žalovaná kúpiť\nv čase pred dražbou, nemohla byť táto suma určitá, avšak zmluvné strany si boli vedomé toho, že na\nrekonštrukciu bude použitá zostatková suma z finančnej hotovosti prevzatej žalovanou. Zároveň medzi\nstranami ani nebolo sporné, že by k výberu sumy spolu 55.400,- eur žalovanou došlo. Mal za to, že\nsúd prvej inštancie, ako aj odvolací súd pochybili, keď zmluvu o pôžičke posúdili ako neplatný právny\núkon z dôvodu, že strany sporu uzavreli v rozhodnom čase dohodu o konkrétnej výške pôžičky, a teda\nsa jednalo o neurčitý právny úkon, právny úkon neplatný. Posúdenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo\nstrany súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je rozporné so zákonom, najmä s ustanovením § 657 a\n§ 37 Občianskeho zákonníka a ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, najmä s rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/325/2009 z 30. júna 2010. Súd nesprávne právne\nvyhodnotil skutkový stav veci v súvislosti s uzavretím ústnej zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu. Súd\nprvej inštancie bez žiadnej opory v skutkovom stave resp. v rozpore so skutkovým stavom a výpoveďami\nžalobcu a svedkov vyhodnotil, že k momentu uzavretia ústnej zmluvy o pôžičke došlo v okamihu prvého\njednania medzi žalobcom a žalovanou o uzavretí zmluvy o pôžičke. Táto právna úprava nezodpovedá\nvykonanému dokazovaniu. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil okamih uzavretia zmluvy o pôžičke\na zároveň, že danú vec (zmluvu o pôžičke) posudzoval výlučne formalisticky v rozpore s judikatúrou\nsúdov Slovenskej republiky a v rozpore s princípom preferencie platnosti právneho úkonu. V súvislosti\ns námietkou premlčania, ktorú vniesla žalovaná bolo podľa dovolateľa zrejmé, že takto konala z dôvodu\nvyhnúť sa povinnosti plniť žalobcovi sumu, ktorú medzičasom spotrebovala. V tejto súvislosti poukázal\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31. augusta 2004 sp. zn. 25Cdo/2648/2003 a sp. zn.\n25Cdo/539/2008 z 19. februára 2009. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok\nkrajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, zároveň priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %. Navrhol odklad vykonateľnosti a právoplatnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla podané dovolanie odmietnuť podľa § 447 písm. f/ CSP a\npriznať žalovanej náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Posúdením návrhu dovolateľa o odklad právoplatnosti a vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia najvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu v zmysle ustanovenia § 444\nods. 1 a § 444 ods. 2 CSP, a preto v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné\nrozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na\nstručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n7. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\n\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP.).\n10. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní.\n13. Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí\nviacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a\nprávnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n14. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietal, že súd\nnesprávne právne vyhodnotil skutkový stav veci v súvislosti s uzavretím ústnej zmluvy o pôžičke medzi\nstranami sporu. K tomu dovolací súd uvádza, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň\nprocesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov\nvykoná (porov. § 185 ods. 1 CSP). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať\nnávrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne\nzabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a\naby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Z uvedeného\nje zároveň zrejmé, že Civilný sporový poriadok strane konania priznáva právo vykonanie určitého\ndôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalobca v danej veci aj využil (neboli mu odňaté). Dovolací\nsúd dospel k záveru, že dôvody prezentované dovolateľom nenapĺňajú obsah odňatia možnosti konať\npred súdom takým procesným postupom súdu, ktorý by viedol k záveru, že odvolací súd rozhodoval\n\nsvojvoľne a jeho závery boli neudržateľné. K tejto námietke je potrebné uviesť, že dovolací súd nemôže\nv dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery, pretože v dovolacom konaní nemá možnosť\nvykonávať dokazovanie, ale v zmysle § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal\nodvolací súd potvrdzujúci rozhodnutie súdu prvej inštancie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižších inštancií, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania. Nedostatočne zistený skutkový stav veci, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov\nalebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\npovažované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (6Cdo/69/2020, 9Cdo/209/2020). Pri\nposudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný súd (II. ÚS 465/2017) k záveru o jeho\nústavnej neudržateľnosti. Súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže\nto viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu\nrozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom. Postup súdu, ktorý v priebehu konania\nnevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá\nprípustnosť dovolania (6Cdo/69/2020, 9Cdo/209/2020, 8Cdo/290/2019, 7Cdo/170/2020).\n14.1. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že bola preukázaná vôľa strán uzavrieť\nzmluvu o pôžičke (zjednodušene ich dohoda o tom, že žalobca požičia finančné prostriedky žalovanej),\nale nebolo preukázané, že by sa strany sporu dohodli na konkrétnej výške pôžičky. Sám žalobca na\npojednávaní dňa 18. marca 2019 na výslovnú otázku konajúceho súdu (zákonnej sudkyne), či sa v\nčase uzavretia zmluvy strany dohodli na konkrétnej sume/výške pôžičky, jednoznačne odpovedal: „Nie“.\nZáver o nedohodnutí konkrétnej výšky pôžičky je zrejmý aj zo súm, ktoré boli vybraté, resp. zaslané z\núčtu žalobcu. Pred dražbou bolo z tohto účtu vybratých žalovanou 14.000,- eur, hoci výška dražobnej\nzábezpeky činila iba 5.000,- eur. Dotknutý byt bol vydražený za 46.400,- eur, v ktorej súvislosti bola\nz účtu žalobcu ním poukázaná suma 41.400,- eur. Rozdiel (9.000,- eur) medzi sumou zaplatenou za\npredmetný byt v súvislosti s dražbou (46.400,- eur) a medzi žalobcom tvrdenou výškou pôžičky (55.400,eur) žalobca v priebehu celého konania dostatočne a predovšetkým skutkovo vierohodne nevysvetlil.\nŽiadny dôkaz (mimo vlastného - navyše veľmi nekonkrétneho - vyjadrenia žalobcu) nepodporuje jeho\ntvrdenie o údajnom dojednaní účelu použitia čiastky 9.000,- eur na rekonštrukciu dotknutého bytu; a\ntým o výške pôžičky 55.400,- eur. Svedecké výpovede potvrdzujú len výšku prostriedkov vybratých,\nresp. zaslaných z účtu žalobcu. Dokonca aj vyjadrenia samotného žalobcu sú značne všeobecné bez\nvymedzenia konkrétnych skutkových okolností. Pokiaľ práve suma 9.000,- eur mala predstavovať časť\npôžičky určenú na rekonštrukciu, bolo možné ju medzi stranami jednoznačne vymedziť už v čase\npred dražbou. Tomu by zodpovedalo aj vybratie z osobného účtu žalobcu nielen sumy nevyhnutnej na\ndražobnú zábezpeku (5.000,- eur), ale tiež sumy prevyšujúcej ju o - presne - 9.000,- eur. Na druhej\nstrane nebol dôvod vyberať už pred dražbou (t.j. v čase, keď nebolo isté, či vydražiteľkou bude žalovaná)\nhneď aj sumu, ktorá by mala slúžiť na rekonštrukciu na dražbe nadobudnutého bytu.\n15. Dovolací súd dospel vzhľadom na uvedené k záveru, že procesný postup odvolacieho súdu neporušil\nkogentné procesné ustanovenia, a nevymyká sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a\nodvolací súd neporušil vo vzťahu k dovolateľovi zaručené procesné práva spojené so súdnou ochranou\npráva.\n16. V prejednávanej veci žalobca ďalej uviedol dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP\nnamietal, že posúdenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo strany súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu\nbolo rozporné so zákonom, najmä s ustanovením § 657 a § 37 Občianskeho zákonníka a ustálenou\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu, najmä s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Cdo/325/2009 z 30. júna 2010.\n17. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie\nodvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem\niného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným\nv ustanoveniach § 431 až § 435 C.s.p. (porovnaj 2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018,\n6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a 8Cdo/95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom\nnapadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd\npristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá\n\nv CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania.\n18. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).\nMôže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej\nriešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Predmetná otázka musí byť zároveň\nprocesnou stranou nastolená v dovolaní.\n19. Žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n20. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a\noznačením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka\nsprávne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nurčitej právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\n21. Dovolateľ podrobil kritike konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu v otázke „posúdenie neplatnosti\nzmluvy o pôžičke zo strany súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu bolo rozporné so zákonom, najmä\ns ustanovením § 657 a § 37 Občianskeho zákonníka a ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho\nsúdu“. Podľa názoru žalobcu sa odvolací súd pri riešení tejto otázky odklonil od záverov, ku ktorým\ndospel najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/325/2009 z 30. júna 2010.\n22. Súd prvej inštancie prijal záver, že danosť vôle je základným predpokladom každého právneho\nsprávania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú)\nnáležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu\nalebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle.\nVôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického\nvnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok)\nuplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Ak je prejav vôle uskutočnený\nmlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ\n(vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká\nje táto vôľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp. zn. 7MCdo/12/2011).\n22.1. Ďalej súd prvej inštancie k ústnej zmluve o pôžičke uviedol, že aby bola zmluva o pôžičke,\nplatným právnym úkonom musí obsahovať podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Podstatnými\nnáležitosťami zmluvy o pôžičke je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu\npôžičky, resp. dohoda o druhovom určení veci, dohoda o prenechaní, resp. reálnom odovzdaní veci\nveriteľom, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Zmluva o peňažnej pôžičke,\ntak ako bolo v danej veci, musí zároveň obsahovať aj konkrétnu výšku pôžičky, resp. konkrétnu sumu\npožičaných peňazí. Zmluva o pôžičke je naviac reálnou zmluvou, k jej uzavretiu tak zákon vyžaduje i\nskutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu veci nedôjde, medzi\nzmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Vznik pôžičky tak predpokladá dohodu strán a\nskutočné odovzdanie predmetu pôžičky.\n22.2. Vo svojom rozhodnutí sa zaoberal aj otázkou, či v danom prípade medzi stranami sporu došlo\nk platnému uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke a dospel k záveru, že ústnu zmluvu o pôžičke medzi\nstranami sporu nemožno považovať v súlade s § 37 OZ, podľa ktorého, právny úkon sa musí urobiť\nslobodne vážne určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, za platný právny úkon, nakoľko strany sporu\nneuzavreli v rozhodnom čase dohodu o konkrétnej výške pôžičky, a teda jedná sa o neurčitý právny\núkon, právny úkon neplatný. Mal za to, že táto neurčitosť nemohla byť konvalidovaná ani zaplatením\nnásledne vydraženej ceny predmetného bytu. Uviedol, že zmluva o pôžičke je reálny právny úkon, kde\npri dohode má dôjsť aj k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky, a teda ak sa strany sporu dva týždne\n\npred dražbou dohodli na pôžičke, mali sa zároveň dohodnúť aj na konkrétnej výške pôžičky, ktorú si mali\nodovzdať a následne vrátiť. Napriek uvedenému okresný súd zdôraznil, že danú vec posúdil ako nárok\nuplatnený z titulu zmluvy o pôžičke, keď v konaní vyšlo najavo, že strany sporu sa dohodli na určení\npredmetu pôžičky (peniaze), na prenechaní, resp. reálnom odovzdaní predmetu pôžičky, na povinnosti\nvrátiť predmet pôžičky a tiež na určení času vrátenia, a to v lehote 4 rokov ako vyplynulo z vykonaného\ndokazovania. Súd nevidel dôvod lehotu splatnosti 4 rokov vzhľadom na výšku poskytnutých finančných\nprostriedkov považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Avšak z dôvodu absencie dohody strán sporu o\nkonkrétnej výške pôžičky, sa podľa názoru súdu jedná o neurčitý, a teda neplatný právny úkon. Okresný\nsúd nad rámec uviedol, že v prípade ak sa niekto na základe dohody zaviaže na požiadanie iného (v\nbudúcnosti) poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a tento sa zaviaže mu\nich vrátiť (čo by prípadne podľa skutkových tvrdení žalujúcej strany mohol byť daný prípad), jedná sa\no iný zmluvný typ, a to zmluvu o úvere (§ 497 ObZ), ktorú však môže uzavrieť iba osoba, ktorá má\nposkytovanie úverov zapísané ako predmet činnosti. V danej veci sa nejednalo o takýto podnikateľský\nsubjekt, a teda nebolo možné danú vec v tomto smere právne posúdiť. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie\nprávneho zástupcu žalovaného, že ak sa nejedná o zmluvu o pôžičke jedná sa o nejakú inominátnu\nzmluvu, okresný súd zdôraznil, že strana sporu má povinnosť tvrdenia, a teda povinnosť konkrétne\nvymedziť skutkové tvrdenia, v tomto prípade konkrétne uviesť, resp. tvrdiť, o akú inominátnu zmluvu\nsa má jednať aj s jej náležitosťami. Súd síce pozná právo, ale nemôže nahrádzať procesnú aktivitu\nstrán sporu a ich povinnosť tvrdenia, a sám z vlastnej činnosti bez konkrétnych skutkových tvrdení\nposudzovať o akú konkrétnu osobitne neupravenú zmluvu (§ 51 OZ) by sa malo asi jednať. Súd mal\nza to, že v prípade neurčitosti právneho úkonu sa jednalo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a\nteda ústna zmluva o pôžičke v danej veci je absolútne neplatný právny úkon. Treba mať na pamäti, že\nkonanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí z hľadiska jeho predmetu jeden celok\n(m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim\nrozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odvolací súd sa totiž\npri odôvodňovaní napádaného rozsudku neobmedzil na skrátenú formu odôvodnenia (napriek existencii\ntakej možnosti, danej mu ustanovením § 387 ods. 2 CSP), ale pomerne dôkladne, zrozumiteľne a tiež\nobjektívne presvedčivo a uspokojivo v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP zaujal stanoviská k\nvšetkým relevantným odvolacím námietkam neskoršieho dovolateľa.\n23. Poukazujúc na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že z obsahu spisu, a predovšetkým\nrozhodnutí súdov oboch inštancií nevyplýva, že by tieto súdy nerešpektovali právne závery týkajúce sa\nposúdenia neplatnosti zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu v rozpore s § 657 a § 37 Občianskeho\nzákonníka,\n24. Z porovnania právnych záverov, na ktorých v napadnutom rozsudku založil svoje rozhodnutie\nodvolací súd, s podstatou záverov najvyššieho súdu, ktoré vyjadril v rozhodnutí nevyplýva, že by v\npreskúmavanej veci - v právnych otázkach, ktorých sa týka toto rozhodnutie - došlo zo strany odvolacieho\nsúdu k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\n25. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP namietal\npremlčanie odkázaním na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky z 31. augusta 2004 sp. zn.\n25Cdo/2648/2003 a sp. zn. 25Cdo/539/2008 z 19. februára 2009. Odvolací súd sa s námietkou\npremlčania vysporiadal nasledovne: „že absolútna neplatnosť právneho úkonu nenastáva rozhodnutím\nsúdu (rozsudok nemá konštitutívny charakter), ale táto neplatnosť je daná od počiatku právneho úkonu.\nPre začiatok plynutia (subjektívnej) premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia tak nie je podstatné, kedy sa veriteľ (v súdenej veci žalobca) dozvie právnu kvalifikáciu\nním tvrdeného nároku. Významným je okamih, kedy sa dozvie o všetkých rozhodných skutkových\nokolnostiach; o nich mal žalobca vedomosť bezprostredne po poskytnutí finančných prostriedkov\nžalovanej. V širších právnych súvislostiach a úvahách odvolací súd odkazuje i na bod 57. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku. V nadväznosti na (správny) záver okresného súdu o uplynutí subjektívnej\npremlčacej lehoty; resp. o uplatnení žalobcom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia až po jej\nuplynutí, je bezpredmetnou jeho odvolacia námietka, že okresný súd mal skúmať úmysel žalovanej\nnevrátiť poskytnuté prostriedky. Pokiaľ totiž oprávnený subjekt/veriteľ zmešká subjektívnu premlčaciu\nlehotu, je právne irelevantné, či objektívna premlčacia lehota ešte (ďalej) plynie alebo už uplynula. Inými\nslovami, ak (márne) uplynie subjektívna dvojročná premlčacia lehota, je bezpredmetné, či objektívna\nlehota bola/je trojročná alebo desaťročná.\n\n26. Pre prípad, že sa dovolateľ predmetnou argumentáciou domáhal dovolacieho prieskumu podľa §\n421 ods. 1 CSP, dovolací súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru (publikované rozhodnutie R\n71/2018), v zmysle ktorej patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým\nstanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré\nneskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a\nneskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych\nrozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu\nČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a\nsprávy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných\nSEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ sa\nale nenapĺňa rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), krajských\nsúdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky, ani Európskeho súdu pre ľudské práva\n(3Cdo/6/2017, 3Cdo/165/2018, 6Cdo/79/2017, 8Cdo/102/2017). Dovolacím súdom v zmysle § 421 ods.\n1 písm. a/ CSP nie je ani Ústavný súd Českej republiky (3Cdo/38/2019). V dovolaniach, prípustnosť\nktorých je vyvodzovaná z tohto ustanovenia, nemožno preto (úspešne) poukazovať na rozhodnutia\nuvedených súdov. Pokiaľ je riešenie určitej právnej otázky odvolacím súdom prípadne odlišné od riešení\ndanej otázky týmito súdmi, nemôže ísť o „odklon“ relevantný v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP\n(3Cdo/204/2018).\n27. Obiter dictum najvyšší súd dáva do pozornosti, že odklon právnych záverov odvolacieho súdu\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odôvodňuje žalobca poukázaním na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2010, sp. zn. 3Cdo/325/2009. Súdy oboch inštancií sa\nnemohli odkloniť od právnych záverov vyjadrených vo vyššie spomenutom rozhodnutí najvyššieho súdu,\npretože predpoklady neplatnosti zmluvy o pôžičke v prejednávanej veci vyvodili z odlišných skutkových a\nprávnych dôvodov. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobca, po skutkovej ani právnej stránke nesúvisí\ns prejednávanou vecou, preto nemožno uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\n28. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa §\n420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP prípustné, nakoľko dovolacie dôvody nie sú vymedzené\nspôsobom uvedeným v § 431 a § 435 CSP, preto dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol podľa\n§ 447 písm. c/ a f/ CSP.\n29. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}