{"guid": "7d7656e3-199c-479f-a568-d4271e1eea80:ccae9405-6beb-4e79-90bb-f4a20913246a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6115211257.1", "spisova_znacka": "1Cdo/39/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/39/2021 z 14. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. decembra 2022, sp. zn. 1Cdo/39/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:6115211257.1", "identifikacne_cislo": "6115211257", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2022-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 160 ods. 3 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-3", "nazov": "§ 151o ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151o"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-791.odsek-2", "nazov": "§ 791 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-791.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-791"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-160", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151o", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-791"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccae9405-6beb-4e79-90bb-f4a20913246a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6115211257.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6115211257.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6115211257.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/39/2021\n6115211257\n14. 12. 2022\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2022:6115211257.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu 1/ A.. H. G., narodeného XX. E. XXXX, žalobkyne\n2/ Ľ. G., narodenej XX. C. XXXX, žalobcovia 1/ a 2/ obaja trvale bytom v P. J. XX, žalobcu 3/ Ľ. X.,\nnarodeného X. O. XXXX, a žalobkyne 4/ L.. E. X., narodenej XX. C. XXXX, žalobcovia 3/ a 4/ obaja\ntrvale bytom v P. J. XX, všetci žalobcovia zastúpení Advokátskou kanceláriou Krnáč s. r. o., so sídlom\nv Banskej Bystrici, Námestie slobody 2, IČO: 47 232 293, proti žalovanej 1/ C. P., narodenej XX. G.\nXXXX a žalovanému 2/ E. P., narodenému XX. E. XXXX, žalovaní 1/ a 2/ obaja trvale bytom v P.\nJ. XX, obaja žalovaní zastúpení advokátskou kanceláriou AK SUCHOŇOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so\nsídlom v Banskej Bystrici, Komenského 4, IČO: 47 234 784, o zriadenie vecného bremena, vedenom\nna Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/205/2015, o dovolaní žalovaných proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2020 sp. zn. 13Co/22/2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2020 sp. zn. 13Co/22/2019 vo výroku I. a\nrozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 11. júla 2018 sp. zn. 16C/205/2015 vo výroku I. z r u š u j\ne a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 11.\njúla 2018, č. k. 16C/205/2015-385, prvým výrokom zriadil vecné bremeno v prospech vlastníkov stavieb,\nzapísaných na LV č. XX (žalobcovia 1/ a 2/) a na LV č. XX (žalobcovia 3/ a 4/), vedených Okresným\núradom Banská Bystrica, odbor katastrálny pre katastrálne územie P. J., obec P. J. ako rodinný dom\nso súpisným číslom XX, postavený na C-KN parcele č. 523/1 vo výmere 106 m2 (žalobcovia 1/ a 2/) a\nrodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na C-KN parcele č. 529 vo výmere 786 m2 (žalobcovia\n3/ a 4/), spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok C-KN parcelu č. 518 vo výmere 22 m2, ktorý je\nzapísaný na LV č. XX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, odbor katastrálny pre katastrálne\núzemie P. J., obec P. J. (ktorého vlastníkmi sú žalovaní 1/ a 2/) v rozsahu vymedzenom dielom č.\n1 geometrického plánu č. 43260233-217/17 zo dňa 18. júla 2017, vyhotoveného A.. E. Y. a úradne\novereného A.. Z. M. dňa 21. júla 2017, ktorý tvorí prílohu predmetného rozsudku súdu prvej inštancie\n(ďalej len „sporný pozemok“), a to pešo, motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami, v\nakúkoľvek dennú a nočnú hodinu podľa vlastného uváženia vlastníkov stavieb uvedených v rozsudku.\nZároveň okresný súd druhým výrokom rozsudku uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/\nsumu 6,60 eur každému zvlášť ročne za zriadenie vecného bremena. Tretím a štvrtým výrokom rozsudku\nuložil okresný súd žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť Slovenskej republike a žalobcom náhradu trov\nkonania v celom rozsahu do troch dní od právoplatnosti uznesenia (ktorým vyšší súdny úradník rozhodne\no ich výške).\n1.1 Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena práva cesty cez sporný\npozemok vo vlastníctve žalovaných, ktorý užívali na tieto účely od dávnej doby. Podľa ich vyjadrenia\nbola v roku 1970 cez sporný pozemok vybudovaná asfaltová prístupová cesta k ich rodinným domom.\nOd uvedenej doby až do roku 2015 žiadne problémy s prechodom cez sporný pozemok neboli. V\n\nroku 2015 žalovaní umiestnili na spornom pozemku dve palety palivového dreva, čím zamedzili jediný\nmožný prístup motorovými vozidlami k rodinným domom žalobcov a odvtedy im žalovaní znemožňovali\nprístup k ich rodinným domom (až do vydania predbežného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie nariadil\nžalovaným zdržať sa konania, ktoré by obmedzovalo žalobcov v práve cesty cez sporný pozemok,\nprávoplatného dňa 7. septembra 2015). Žalovaní uviedli, že žalobcovia majú k svojim rodinným domom\nprístup cez obecnú komunikáciu (parcelu č. CKN 528 katastrálne územie P. J.), ktorá podľa ich názoru\nzabezpečuje riadny prístup k rodinným domom žalobcov, v minulosti bola užívaná či už motorovými\nvozidlami, konskými povozmi, alebo pešo. Zároveň navrhli žalobcom, aby zriadili komunikáciu vedľa\nsporného pozemku komplikovaným spôsobom tak, ako to uviedli vo svojom náčrtku. Tvrdili, že nemôžu\nna svojom pozemku parkovať, umývať auto, vykonávať údržbu plota, odpratávať sneh a rúbať drevo a\nžalobcovia neprimerane zasahujú do ich vlastníckeho práva.\n1.2 V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na ustanovenie § 151o ods. 3 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“). Z vykonaného\ndokazovania mal za preukázané, že prístupová cesta na spornom pozemku bola postavená v roku 1970\na až do roku 2015 neboli žiadne spory ohľadom práva prechodu. Žalovaní začali robiť žalobcom v tejto\nsúvislosti problémy z neznámych príčin. Ich návrh, že žalobcovia majú možnosť práva prechodu cez\nparcelu č. 528 je nereálny, pretože prechod cez túto parcelu je možný len pešo, aj to len počas dobrého\npočasia a pod a nad uvedenou parcelou sa nachádza elektrické vedenie. Žalobcovia 3/ a 4/ v žiadosti\no poskytnutie úveru účelovo uviedli, že majú možnosť prechodu cez túto parcelu, aby im bol poskytnutý\núver. Výpovede svedkov, ktorí vypovedali v prospech žalovaných, súd vyhodnotil ako účelové, keďže sa\nreálne nevedeli vyjadriť k právu prechodu, o ktorý sa vedie spor. Svedkovia, ktorí vypovedali v prospech\nžalobcov jednoznačne potvrdili, že prístupová cesta na spornom pozemku bola vybudovaná so súhlasom\nprávnych predchodcov strán sporu, ktorí si pri výstavbe pomáhali. Súd prvej inštancie tak považoval\nzriadenie vecného bremena za súladné so zákonom.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 28. augusta\n2020 sp. zn. 13Co/22/2019 prvým výrokom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k zriadeniu\nvecného bremena práva cesty cez sporný pozemok vo vlastníctve žalovaných v takom znení, ako je\nuvedené v bode 1. tohto uznesenia a druhým výrokom zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,\nktorým súd prvej inštancie uložil žalobcom povinnosť zaplatiť za zriadenie vecného bremena žalovaným\n1/ a 2/ sumu po 6,60 eur každému zvlášť ročne a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a v uvedenom\nrozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.\n2.1 Odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k námietke žalovaných ohľadom nedostatočného\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že aj keď je odôvodnenie stručné, je z jeho obsahu\nzrejmé, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení dôkazov zaoberal aj tým, že žalobcovia majú zriadené\nprávo vecného bremena na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena č. V 2103/2011 zo dňa 3.\njúna 2011 (žalobcovia 1/ a 2/) a č. V 2102/2011 zo dňa 27. mája 2011 (žalobcovia 3/ a 4/), avšak pri\nhodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti zobral na zreteľ skutočnosť, že cez pozemok C-KN parcela\nč. 528, k. ú. P. J., obec P. J., ktorý je predmetom zmluvne zriadeného vecného bremena, nie je možný\nprejazd motorovými prostriedkami, a teda žalobcovia sa cez uvedenú parcelu nedostanú osobnými\nmotorovými vozidlami k svojim rodinným domom. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovaných, že\nz odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané\ndôkazy, keď záver súdu prvej inštancie o hodnotení vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti je\nz odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku zrejmý.\n2.2 Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že námietky žalovaných proti\nskutkovým záverom súdu prvej inštancie ohľadom okolností vybudovania prístupovej cesty na spornom\npozemku nemajú pre prejednávanú vec relevanciu. Nie je totiž podstatné to, či už v čase výstavby\nrodinného domu žalovaných prístupová cesta vedúca cez sporný pozemok existovala v takej podobe\nako v súčasnosti (ktorá skutočnosť by mohla mať význam pre posúdenie vzniku vecného bremena\nvydržaním), ale to, že cez pozemok C-KN parcela č. 528 nie je možný prejazd autom, čo vyplynulo z\nohliadky na mieste samom a zo svedeckej výpovede svedka E.X. Y.. Uvedené skutkové závery žalovaní\nnespochybnili a ani nenavrhli ďalšie dôkazy v súvislosti so zisteniami z ohliadky na mieste samom, ktoré\nby toto skutkové zistenie vyvrátili alebo spochybnili.\n\n2.3 K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie odvolací súd uviedol,\nže súd prvej inštancie aplikoval správnu právnu normu (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka) a aj\nju správne interpretoval. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že napriek tomu, že\nžalobcovia majú s obcou P. J. uzatvorené zmluvy o zriadení vecného bremena práva prechodu cez\nparcelu C-KN č. 528, táto je autom neprejazdná, čo znamená, že zmluvné vecné bremeno neslúžilo\núčelu, na ktorý bolo zriadené, pričom neexistuje žiadne rozumné vysvetlenie, prečo vôbec takýto\nzmluvný vzťah, ktorý neplní svoj účel, existuje a trvá. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu\nzáveru, že podmienky na zriadenie vecného bremena v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho\nzákonníka sú splnené.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu jeho výroku I. podali dovolanie žalovaní a odôvodnili\nho dovolacími dôvodmi podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „C. s. p.“). Vo vzťahu k dovolaciemu\ndôvodu podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolatelia namietali nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu a skutočnosť, že sa odvolací súd nevysporiadal s ich podstatnými argumentmi,\nktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa nezaoberal ich námietkou, že súd\nprvej inštancie vo svojom rozhodnutí presne neuviedol listinné dôkazy predložené žalovanými na\npodporu ich tvrdení a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je ani zrejmé, ako ich hodnotil. Z uvedených\nlistinných dôkazov malo vyplynúť, že žalobcovia žiadali obec P. J. o zriadenie vecného bremena práva cesty cez parcelu č. 528 vo vlastníctve obce alebo prenájom tejto parcely z dôvodu, že ide o\njedinú prístupovú cestu k ich rodinným domom, keďže sporný pozemok využívajú ako prístup k svojim\nnehnuteľnostiam len z dobrej vôle ich susedov (žalovaných), ktorí nesúhlasia so zriadením vecného\nbremena práva prechodu. Odvolací súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal ani ich námietkami\nohľadom absencie vyhodnotenia výpovedí svedkov súdom prvej inštancie. Tento nevysvetlil, ako posúdil\npodstatné skutkové tvrdenia svedkov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, čím sa stal\njeho rozsudok nepreskúmateľným. Nemožno tak preskúmať jeho úvahy o tom, ktoré svedecké výpovede\npovažoval za hodnoverné a ktoré nie. Žalovaní ďalej namietali, že žalobcovia úmyselne zanedbali\nstarostlivosť o parcelu č. 528 z dôvodu ľahšieho prístupu k ich domom cez sporný pozemok žalovaných,\nkeďže z listinných dôkazov nimi predložených vyplynulo, že v minulosti sa predmetná parcela využívala\nna prejazd autom k rodinným domom žalobcov. Dovolatelia ďalej v dovolaní uviedli, že poučením\nadvokáta žalobcov o povinnosti predložiť geometrický plán došlo zo strany súdu prvej inštancie k\nporušeniu princípu rovnosti zbraní a sporových strán zakotveného v C. s. p. a judikatúre Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. Došlo tak k prieťahom v konaní, nedôvodnému odročeniu pojednávaní a\nnedodržaniu zásady hospodárnosti a sudcovskej koncentrácie konania. Súd prvej inštancie mal vyzvať\nžalobcov na predloženie geometrického plánu už pred prvým pojednávaním alebo žalobu zamietnuť\na nie odročiť pojednávanie. Nie je pravdou, že by žalovaní bránili žalobcom v práve cesty cez sporný\npozemok bezdôvodne. Počas celého konania tvrdili, že sú v pokročilom veku, chcú zbúrať plot a\nvybudovať si bezbariérový prístup k domu cez sporný pozemok, aby nemuseli vynášať drevo a uhlie\npo schodoch do kopca, a aby mohli na spornom pozemku parkovať svoje auto. V konaní nebolo\nsporné, že s právom prechodu cez sporný pozemok nikdy nesúhlasili a vyzývali žalobcov, aby si\nvyriešili prístupovú cestu iným spôsobom. Podľa ich názoru je z hľadiska naplnenia predpokladov\nustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka dôležitá otázka, či cesta bola postavená legálne,\nči žalovaní udelili súhlas na prechod a na jej vybudovanie, a či išlo o nezáväznú výprosu alebo iný\nobligačný vzťah. Súdy nižšej inštancie sa nezaoberali návrhom žalovaných ohľadom riešenia prístupovej\ncesty od verejnej komunikácie k domom žalobcov cez priľahlé pozemky v ich vlastníctve, pričom toto\nriešenie zohľadňovalo aj umiestnenie inžinierskych sietí ako aj sklon terénu pri nie vysokých nákladoch.\nToto riešenie by umožnilo prechod žalobcom cez ich vlastné pozemky priamo napojené na verejnú\nkomunikáciu a obchádzalo by sporný pozemok žalovaných, pričom by mohli z väčšej časti využiť už\nvybudovanú cestu. Súdy by vyhodnotením tohto návrhu mohli objektívne prísť k odpovedi na otázku, či\nnie je možné zabezpečiť prístup k stavbám žalobcov inak. Ak súdy takéto navrhované riešenie žiadnym\nspôsobom nevyhodnotili a nezaujali k nemu žiadne stanovisko, nebol náležite zistený skutkový stav a\nbolo porušené právo žalovaných na spravodlivý proces.\n3.1 Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) dovolatelia naformulovali právnu\notázku, či možno zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníkov stavieb v zmysle § 151o ods. 3\nObčianskeho zákonníka, ak majú zabezpečený prístup k stavbám na základe zmlúv o zriadení vecného\nbremena cez pozemky vo vlastníctve obce, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, keď vecné\nbremeno neslúži účelu, na ktorý bolo zriadené, o čo sa pričinili samotní oprávnení z vecného bremena.\n\nĎalej nastolili otázku, či možno zriadiť právo cesty v prípade, ak je vlastník stavby aj vlastníkom\npriľahlého pozemku. Súdy odpovedali na tieto otázky kladne, hoci podľa názoru dovolateľov mala byť\ntáto odpoveď záporná. Súdy mali zisťovať dôvody, pre ktoré vlastník nemá možnosť prístupu k svojej\nstavbe. Mali zvážiť, či za týchto okolností možno spravodlivo požadovať od vlastníka pozemku, aby\nznášal nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Týmto smerom sa dokazovanie neuberalo. Všeobecne\nmožno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo\nmožné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Súčasne k zriadeniu práva nutnej\ncesty je potrebné splnenie aj ďalších podmienok. Patrí k nim skutočnosť, že vlastník stavby nie je\nsúčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, najmä\nzmluvne. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí\npozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší\nalebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemá pre rozhodnutie súdu význam.\nPod pojmom „priľahlý pozemok“ Občiansky zákonník označuje nielen bezprostredne priľahlý pozemok,\nale aj pozemky, cez ktoré sa vlastníci stavby môžu dostať k verejnej komunikácii, príp. k pozemku, z\nktorého sa môžu dostať k verejnej komunikácii. Z listov vlastníctva pritom vyplýva, že žalobcovia sú\nvlastníkmi priľahlých pozemkov, ktoré sa priamo napájajú na verejnú komunikáciu. Touto skutočnosťou\nsa žiaden z konajúcich súdov nezaoberal a nijako sa nevysporiadali ani s návrhom riešenia predloženého\nžalovanými na dobudovanie prístupovej cesty od verejnej komunikácie cez priľahlé pozemky žalobcov.\nNeboli tak splnené hmotnoprávne podmienky na použitie ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho\nzákonníka a súdy túto normu nesprávne aplikovali. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) navrhli, aby rozhodnutia krajského aj okresného súdu v napadnutom\nrozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n4. K dovolaniu sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že odvolací súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými\npodstatnými tvrdeniami žalovaných uvedenými v odvolaní a jeho rozhodnutie je dostatočne odôvodnené,\npresvedčivé a vecne správne. Žalovaní v dovolaní opakujú svoje námietky obsiahnuté v odvolaní proti\nrozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ\nide o právnu otázku nastolenú žalovanými v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) C.\ns. p., táto podľa žalobcov nie je vymedzená zákonom predpokladaným spôsobom, a to z dôvodu, že\ndovolatelia sa v podstate pýtajú, či za určitého nimi tvrdeného skutkového stavu je alebo nie je naplnená\nhmotnoprávna podmienka zriadenia vecného bremena práva cesty súdom. Dovolaciemu súdu navrhli\ndovolanie žalovaných odmietnuť.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 C. s. p.) strany sporu zastúpené v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), v ktorých neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.)\npreskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\na dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a tiež dôvodné.\n6. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov, ako napr.\nprávnej istoty, legitímneho očakávania, legality a pod., ktoré sú obsahom právneho štátu (čl. 1 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky).\n8. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho\nstupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,\nza splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky\nštádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n\n9. Žalovaní v dovolaní namietali v prvom rade vadu konania podľa § 420 písm. f) C. s. p., t. j., že\nsúd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto vada podľa ich názoru spočíva\nv nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu a v skutočnosti, že odvolací súd sa\nnevysporiadal s ich podstatnými argumentmi, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci, a ktoré sa\ntýkali predovšetkým nedostatočne vykonaného dokazovania a zisťovania skutkového stavu súdom prvej\ninštancie.\n10. Vyššie citované ustanovenie zakladá prípustnosť (a zároveň dôvodnosť) dovolania v tých prípadoch,\nv ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý\nproces. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení\nzistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich\nskutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). Pod\nustanovením § 420 písm. f) C. s. p. koncipovaným porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému procesnoprávnemu rozmeru, a ktoré tak zároveň znamená\naj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Za\nznemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu\npráva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p., treba považovať aj taký postup súdu,\nktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ\nv interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné, a keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.\n11. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom\nodôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom\nkonaní.\n12. V súlade s § 220 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 393 ods. 2 C. s. p. musí súd v odôvodnení rozhodnutia\npodať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený\ns poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.\n13. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C. s. p. v spojení\ns § 393 ods. 2 C. s. p., je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu\nmožnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny\nproces (čo zakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) C. s. p.), pretože jej upiera možnosť náležite\nskutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.\n14. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať\ntakú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného\nnároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich\ndôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. novembra 2019,\nuverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2019).\n15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší súd skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu dáva odpoveď na všetky podstatné argumenty uvedené žalovanými v odvolaní. Vo\nvzťahu k námietke dovolateľov, že odvolací súd sa nezaoberal ich námietkou, že súd prvej inštancie vo\nsvojom rozhodnutí presne neuviedol listinné dôkazy predložené žalovanými, z ktorých malo vyplynúť,\nže žalobcovia žiadali obec o zriadenie vecného bremena práva cesty cez parcelu č. 528 z dôvodu, že\nide o jedinú prístupovú cestu k ich rodinným domom, keďže sporný pozemok využívajú ako prístup k\n\nsvojim domom len z dobrej vôle žalovaných, ktorí nesúhlasia so zriadením vecného bremena, dovolací\nsúd uvádza, že skutočnosti, ktoré z predmetných dôkazov vyplývajú, nie sú rozhodujúce pre posúdenie\nveci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia majú s obcou uzatvorené zmluvy o zriadení\nvecného bremena vo vzťahu k parcele č. 528, avšak počas ohliadky na mieste samom bolo zistené, že\ntáto parcela nie je prejazdná motorovými vozidlami, a preto ani nemôže ísť o jedinú prístupovú cestu k\nich rodinným domom. Pokiaľ ide o nesúhlas žalovaných so zriadením vecného bremena, táto skutočnosť\nvyplynula z iných dôkazov, nebola v konaní sporná a nie je ani rozhodujúcou okolnosťou z pohľadu\nnaplnenia predpokladov podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd zdôrazňuje, že\nvšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky\nuvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre\nrozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n16. V dovolaní bola ďalej namietaná absencia vyhodnotenia výpovedí svedkov súdom prvej inštancie,\npričom s touto námietkou sa odvolací súd podľa dovolateľov nevysporiadal. Súd prvej inštancie\nnevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia svedkov, ktoré skutočnosti považoval za\npreukázané, a ktoré nie. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že hoci je rozsudok súdu prvej inštancie\nstručný, je v ňom obsiahnutý obsah výpovedí svedkov (body 11. až 15. rozsudku) a v bode 17. rozsudku\nje uvedené aj vyhodnotenie týchto výpovedí. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že výpovede\nsvedkov, ktorí vypovedali v prospech žalovaných, hodnotí ako účelové, keďže reálne sa svedkovia\nk právu prechodu, o ktorý sa vedie spor, vyjadriť nevedeli. Svedkovia, ktorí vypovedali v prospech\nžalobcov, jednoznačne potvrdili, že cesta bola vybudovaná so súhlasom právnych predchodcov oboch\nstrán sporu a títo si pri jej výstavbe pomáhali. Súd prvej inštancie sa tak vo svojom rozhodnutí vyjadril\n(hoci generalizujúco) dostatočne zrozumiteľným spôsobom k hodnovernosti výpovedí svedkov a aj\nuviedol, ktoré skutkové tvrdenia svedkov považoval za preukázané, a ktoré nie. Uvedeným postupom\ntak nebolo porušené právo dovolateľov na spravodlivý proces.\n17. K tvrdeniu dovolateľov, že žalobcovia úmyselne zanedbali starostlivosť o parcelu č. 528 z dôvodu\nľahšieho prístupu k ich domom cez sporný pozemok žalovaných, dovolací súd uvádza, že toto tvrdenie\nnebolo v konaní preukázané, a teda žalovaní vo vzťahu k nemu neuniesli dôkazné bremeno. Pokiaľ\nžalovaní namietali nadmerné poučenie advokáta žalobcov o povinnosti predložiť geometrický plán,\ndovolací súd poukazuje na bod 7. napadnutého rozsudku, v ktorom sa odvolací súd dostatočne a\nsprávne vysporiadal s touto námietkou. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaných, že súd\nprvej inštancie nesprávne realizoval manudukčnú (poučovaciu) povinnosť súdu pri poučovaní právneho\nzástupcu žalobcov - advokáta v súvislosti s tým, že je potrebné predložiť geometrický plán, pretože v\nopačnom prípade by bol prípadný vyhovujúci rozsudok nevykonateľný, čím mu bola táto poskytnutá v\nširšom rozsahu, ako to ustanovuje § 160 ods. 3 písm. b) C. s. p., uviedol, že súd prvej inštancie tak\npostupoval v súlade s ustanovením § 791 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a\no zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, v zmysle\nktorého musí súd k verejnej listine (ktorou je tiež rozsudok) o vecnom bremene pripojiť aj geometrický\nplán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018. Navyše bez predloženého\ngeometrického plánu žalobcami súd prvej inštancie ani nemal možnosť zistiť, či geometrický plán bol\núradne overený do 30. septembra 2018 alebo nie. Ak by v zmysle uvedeného ustanovenia mal byť\ngeometrický plán k rozsudku súdu prvej inštancie pripojený (čo je aj tento prípad, pretože predmetný\ngeometrický plán bol úradne overený dňa 21. júla 2017), avšak súd prvej inštancie by ho k rozsudku\nnepripojil, musel by tak napriek tomu v súlade s ustálenou praxou urobiť (odvolací súd by mu vrátil spis\nformou rozhodnutia „inak“, bez rozhodnutia o odvolaní za účelom odstránenia uvedeného nedostatku).\nAni týmto postupom súdov nižšej inštancie tak nedošlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý\nproces.\n18. Za dôvodnú však dovolací súd považoval námietku žalovaných, že súdy nižšej inštancie sa\nnezaoberali ich návrhom ohľadom riešenia prístupovej cesty od verejnej komunikácie k domom žalobcov\ncez priľahlé pozemky v ich vlastníctve. Súdy nižšej inštancie vo svojich rozhodnutiach predmetný návrh\n\nprakticky odignorovali a nijako sa s ním nevysporiadali, pričom z pohľadu dovolacieho súdu ide o\nargument, ktorý má podstatný význam pre prejednávanú vec.\n19.V zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň\nvlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže\nna návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve\ncesty cez priľahlý pozemok. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty tak musia byť splnené tieto tri\npodmienky: (i) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, (ii) prístup vlastníka k\nstavbe nemožno zabezpečiť inak a (iii) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Priľahlý\npozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii prípadne k pozemku,\nz ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len\npozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie\ncesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Keďže účelom prístupu spočívajúceho v práve\ncesty v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii\n(napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii), priľahlými pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré\nsa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky v\nzmysle predmetného ustanovenia, prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie\ntakého prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také\nvysoké (spravidla budú mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením\npráva cesty), že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Technická možnosť zriadiť\nprístup inak je nevýznamná aj v prípade, že vytvorenie iného prístupu by nedovoľoval všeobecne\nzáväzný právny predpis, resp. rozhodnutie oprávneného orgánu. Všeobecne možno konštatovať, že\nprávo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka\nveci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby\nprávo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby\nmá možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno právo\nvecného bremena cesty zriadiť. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka\npozemku. Preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej\nzriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať,\nale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Súd by v takom prípade mal aj za\npomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť takého rozsahu vecného bremena, ktorý by zaťažoval\nvlastníka priľahlého pozemku čo najmenej, a zároveň by zabezpečil vlastníkovi stavby prístup k stavbe\nv nevyhnutnom rozsahu. (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 1381 - 1407: J. Baricová). Vecné\nbremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca môže na prístup k stavbe využiť iné pozemky, ktoré má\nvo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez\nstavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam.\n20.Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že žalobcovia sú vlastníkmi priľahlých pozemkov, ktoré\nsú priamo napojené na verejnú komunikáciu, ako to vyplýva aj z návrhu riešenia (náčrtu) predloženého\nžalovanými. Ak sa súdy nižšej inštancie návrhom tohto riešenia vôbec nezaoberali, nevyhodnotili tak\nskutočnosť, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie vo veci. Tou je skúmanie jednej zo zákonných\npodmienok podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. či prístup vlastníka k stavbe nemožno\nzabezpečiť inak. V rámci vykonaného dokazovania taktiež absentuje porovnanie výhody, ktorú cesta\nposkytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkom zaťaženého pozemku. Súdy nižšej inštancie\nneprihliadli na skutočnosť, že právo vlastníka pozemku by malo byť obmedzené čo možno najmenej.\nZároveň je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaných, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaní\nbránili žalobcom v prechode cez sporný pozemok bezdôvodne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\nŽalovaní totiž uviedli celý rad dôvodov, pre ktoré so zriadením vecného bremena nesúhlasia (viď bod 3.\ntohto uznesenia). Bude preto úlohou súdu prvej inštancie riadne sa vysporiadať s návrhom žalovaných\nohľadom riešenia prístupovej cesty od verejnej komunikácie k domom žalobcov cez priľahlé pozemky\nv ich vlastníctve, a prípadne v tomto smere doplniť dokazovanie formou znaleckého posudku. Zároveň\nbude jeho úlohou porovnať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením\nžalovaným a zabezpečiť tak, aby bolo ich vlastnícke právo k spornému pozemku obmedzené čo\nnajmenej.\n21.Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia\n\nodvolacieho súdu (§ 449 ods. 1 a 2 C. s. p.). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa\npovahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie,\nprípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 C. s. p.).\n22.Keďže najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaných je prípustné, a zároveň dôvodné, v\nsúlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu (§\n449 ods. 1 C. s. p.). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu,\ndovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (§ 450 C. s. p.). S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa\nnajvyšší súd nezaoberal ďalšími, v dovolaní namietanými vadami napadnutého rozhodnutia.\n23.Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).\n24.Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Co/22/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}