{"guid": "cd5efb47-b00c-42c7-bb72-5d590a92492c:87f66d59-c022-4673-b90c-10675ea51c8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6018200556.2", "spisova_znacka": "2Obo/9/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/9/2021 z 28. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2022, sp. zn. 2Obo/9/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:6018200556.2", "identifikacne_cislo": "6018200556", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2022-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz", "Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-27.odsek-3", "nazov": "§ 27 ods. 3 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-27.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "nazov": "§ 420 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-2", "nazov": "§ 378 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-27", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-8", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87f66d59-c022-4673-b90c-10675ea51c8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6018200556.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6018200556.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6018200556.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/9/2021\n6018200556\n28. 04. 2022\nMgr. Soňa Pekarčíková\nECLI:SK:NSSR:2022:6018200556.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej\na členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v spore žalobcu: Mgr. O. S., zn.\nsprávcu: S, XXX, so sídlom A., správca konkurznej podstaty úpadcu INTREL, a.s. „v konkurze\", so\nsídlom Bellova 696/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 404 179, proti žalovanému: JUDr. E. Y., PhD.,\nnar. XX. M. XXXX., bytom K., v konaní o zaplatenie 228 431,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2021, č. k. 41Cbi/3/2018-222, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2021, č. k.\n41Cbi/3/2018-222 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „krajský súd“) v poradí druhým\nrozsudkom z 3. júna 2021, č. k. 41Cbi/3/2018-222 žalobu zamietol s tým, že žalovaný má nárok voči\nžalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 27. augusta 2013 sa žalobca domáhal, aby\nsúd zaviazal žalovaného zaplatiť 228 431,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.\naugusta 2018 do zaplatenia, titulom náhrady škody, ktorá mala podľa názoru žalobcu vzniknúť konaním\nžalovaného, keď dobrovoľne uhradil žalobcovi - obchodnej spoločnosti TMG, a. s. Prievidza časť\nprisúdenej pohľadávky v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. septembra\n2007 v sume 3 000 000,- Sk a následne podľa názoru žalobcu uhradil dobrovoľne na účet súdneho\nexekútora celú vymáhanú sumu, t. j. 3 881 712,50 Sk.\n3. Z obsahu spisu súd ďalej zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 19. októbra\n2006, č. k. 54Cbi/18/2006-96 vo veci žalobcu TMG, a.s. Prievidza proti žalovanému JUDr. E. Y.,\nsprávca konkurznej podstaty úpadcu INTREL, a. s. Liptovský Mikuláš v konaní o vylúčení vecí z\nkonkurznej podstaty konanie v časti zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu\n(TMG, a. s. Prievidza) Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 6. septembra 2007, č. k.\n6Obo/303/2006 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. októbra 2006, č. k. 54Cbi/18/2006-96\nv napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4 089 183,- Sk istinu s 19 %\nDPH a 13,5 % úrokom z omeškania od 30. júna 2006 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške\n133 045,50 Sk.\n4. Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že na č. l. 11 spisu sa nachádza návrh oprávneného - TMG, a.\ns. Prievidza proti povinnému JUDr. E. Y., advokátovi, so sídlom Y., správcovi konkurznej podstaty úpadcu\nINTREL, a. s. Liptovský Mikuláš „v konkurze“ na vykonanie exekúcie o zaplatenie vo výške 1 089 183,- Sk\n\ns príslušenstvom. Návrh bol podaný exekútorskému úradu Liptovský Mikuláš - JUDr. I. N. dňa 25. januára\n2008. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie poukazoval na exekučné tituly, rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/303/2006, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa\n5. novembra 2007 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 54Cbi/18/2006, ktorý sa\nstal právoplatným a vykonateľným dňa 4. decembra 2006 - prvá výroková veta - vo zvyšku zmenený\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/303/2006, keď uviedol, že povinný dňa\n12. decembra 2007 uhradil časť istiny vo výške 3 000 000,- Sk, avšak zostatok istiny spolu s DPH\na úrokom z omeškania ako mu ukladá právoplatné rozhodnutie súdu nezaplatil a preto je oprávnený\nnútený ho vymáhať týmto návrhom na vykonanie exekúcie. Z obsahu spisu je zrejmé, že proti exekúcii\npodal žalovaný dňa 12. februára 2008 námietky, v ktorých poukázal okrem iného na ust. § 14 ods. 1\npísm. e/ ZKV, podľa ktorého pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia ani\nvykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty. Uviedol, že nie je možné vykonať exekúciu, ktorá by\npre dôvod uvádzaný v námietkach postihla majetok úpadcu, preto navrhol súdu, aby vyhovel námietkam\na exekúciu zastavil. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetné námietky žalovaného boli zamietnuté, po\nich zamietnutí podal žalovaný aj odvolanie proti uzneseniu o zamietnutiu námietok, avšak exekučný súd\nzamietnutie námietok potvrdil.\n5. S poukazom na § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „ZKV“) a § 420 Občianskeho zákonníka konajúci súd dospel k záveru, že žalovaný\npostupoval pri výkone funkcie správcu s odbornou starostlivosťou, čím nenaplnil základné predpoklady\nvzniku zodpovednosti za škodu.\n6. Na základe zisteného skutkového stavu mal konkurzný súd za preukázané, že žalovaný uhradil\nspoločnosti TMG, a. s. sumu 3 000 000,- Sk dňa 12. decembra 2007, teda po rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom zo dňa 6. septembra 2007, sp. zn. 6Obo/303/2006 zaviazal\nžalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu INTREL, a. s. Liptovský Mikuláš zaplatiť žalobcovi\nsumu 4 089 183,- Sk istinu s 19 % DPH a 13,5 % úrokom z omeškania od 30. júna 2006 do zaplatenia\na náhradu trov konania vo výške 133 045,50 Sk. Žalovaný, keď plnil žalobcovi - TMG, a. s. Prievidza,\ntak plnil na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\na to jednak sumu 3 000 000,- Sk uhradil na účet žalobcu dňa 12. decembra 2007 a zvyšok sumy vo\nvýške 3 881 712,50 Sk po začatí exekúcie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal taktiež za to, že žalovaný\nvyvinul maximálne úsilie k tomu, aby exekúcia nepokračovala, a aby súd exekúciu zastavil, pričom jeho\nnámietkam nebolo vyhovené, z čoho vyplýva, že exekúcii nezabránil.\n7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný na pojednávaní dňa 5. mája 2021 potvrdil, že po rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky chcel jednoznačne pohľadávku vymáhať, ale dostal pokyn od\nbývalej konkurznej sudkyne, že pohľadávka sa vymáhať nemá a jednoducho ju treba speňažiť, aby\nsa mohol konkurz ukončiť s tým, že sa jednalo o ústny pokyn konkurznej sudkyne. Uviedol, že v\npočítači mal prichystanú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nepodpísanú a neodoslanú.\nKonajúci súd dodal, že tomuto tvrdeniu žalovaného nemal dôvod neveriť pretože v prípade, ak by\nkonkurzný súd nesúhlasil s takýmto postupom správcu, nemal by dôvod po vykonaní ponukového\nkonania a predloženej jedinej ponuky na odkúpenie pohľadávky úpadcu za kúpnu cenu 10 000,- eur\nnávrh žalovaného ako správcu konkurznej podstaty z 11. augusta 2010 (č. l. 23 spisu) schváliť. Uvedené\nkorešponduje aj s odôvodnením opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. augusta 2010,\nč. k. 27K/59/2005-1299, kde konkurzný súd uviedol, že prihliadol aj na skutočnosť, že v uvedenom\nkonkurznom konaní bol už majetok konkurznej podstaty speňažený a po postúpení pohľadávky môže\nsprávca pristúpiť k podaniu konečnej správy a vyúčtovaniu odmeny a výdavkov.\n8. Ohľadom speňažovania pohľadávky konajúci súd poukázal na plán speňaženia konkurznej podstaty\n27/K/59/2005 - úpadca INTREL, a. s. „v konkurze“ predložený žalovaným ako správcom konkurznej\npodstaty Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 30. júna 2006, v ktorom navrhol speňažiť konkurznú\npodstatu v rozsahu pohľadávok: 72 410 358,- Sk v zmysle § 27 ods. 10 písm. c/ ako súbor majetku,\nponukovým konaním zverejneným v Obchodnom vestníku v cene: 1. kolo: 100 % nominálnej ceny, 2.\nkolo 50 % nominálnej ceny, 3. kolo za ponúknutú cenu (č. l. 19 spisu). Zo zápisnice o pojednávaní\nschôdze konkurzných veriteľov konanej dňa 30. júna 2006 (č. l. 18 spisu) vyplýva, že plán speňaženia\nbol schválený.\n\n9. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a zistené skutočnosti dospel konajúci súd k záveru, že žaloba\nje nedôvodná a v celom rozsahu ju zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd\npodľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p.\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (ďalej ako „odvolateľ) odvolanie majúc za to, že v danom\nprípade sú splnené dôvody na podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj ako „C. s. p.“), nakoľko nové rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne nesprávne a\nnespravodlivé.\n11. Odvolateľ sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie a je názoru, že sú splnené všetky\npredpoklady pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za škodu, ako aj pre zaviazanie k jej náhrade\nsúdnym rozhodnutím. V tejto súvislosti odvolateľ zopakoval všetky žalobné dôvody s dôrazom na\nskutočnosť, že súdny exekútor exekúciu nevykonal, ale žalovaný na seba prevzal zodpovednosť a\nsvojim aktívnym úkonom, a to zadaním príkazu na úhradu, nezákonne vymáhanú pohľadávku uhradil\nz finančných prostriedkov z konkurznej podstaty úpadcu, ktoré v zmysle zákonnej úpravy nemohli byť\nexekúciou postihnuté (§ 14 ods. 1 písm. e/ ZKV). Žalobca je preto presvedčený, že žalovaný predmetnú\npohľadávku plniť aj napriek existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia nemusel s tým,\nže žalovaný podaním námietok proti exekúcii, resp. odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí námietok,\nnevykonal žiadne maximálne úsilie v exekučnom konaní.\n12. Ohľadom speňažovania pohľadávky odvolateľ uviedol, že schválený plán speňaženia je\nuniverzálnym manuálom na postup správcu v procese speňažovania konkurznej podstaty, a to pod\ndohľadom konkurzného súdu. Preto mimo dražby správca speňažuje majetok úpadcu zapísaný do\nsúpisu jednak so súhlasom súdu a zároveň za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov.\nPrípadné doplnenie, či zmena schváleného plánu speňaženia nie je vylúčená, nie je však podľa\nodvolateľa prijateľný taký výklad, že schválený plán sa vzťahuje len na konkrétne určený okruh majetku,\npatriaceho do súpisu konkurznej podstaty a na prípadne neskôr zistený majetok sa nevzťahuje. Podľa\nžalobcu je preto zrejmé, že žalovaný postúpil pohľadávku so súhlasom konkurzného súdu, avšak\nju nepostúpil v súlade so schváleným plánom speňaženia a ani za podmienok, určených schôdzou\nkonkurzných veriteľov. Napokon, vychádzajúc zo schváleného plánu speňaženia je zrejmé, že v súlade\ns ním by k napádanému postúpeniu pohľadávky úpadcu nemohlo dôjsť. Je totiž podľa žalobcu len ťažko\npredstaviteľné, že by schôdza konkurzných veriteľov odsúhlasila postúpenie pohľadávky v sume 228\n431,- eur reálne vymožiteľnej, za odplatu vo výške 10 000,- eur.\n13. Žalobca preto uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou žalovaný postúpil pohľadávku\núpadcu prospech KONTO AUDIT s.r.o., bola uzatvorená v rozpore so zákonom, je absolútne neplatným\nprávnym úkonom, v dôsledku ktorého úpadca utrpel škodu vo forme ušlého zisku, pretože jej\nvymožením, resp. speňažením zákonným spôsobom, t. j. pri riadnom chode vecí by sa konkurzná\npodstata úpadcu zväčšila o vymáhanú sumu 228 431,- eur.\n14. K časti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, uvedeného v bode 39. žalobca považoval za\npotrebné uviesť, že tam označené rozhodnutie odvolacieho súdu sa týkalo štádia konania - rozhodovania\no neodkladnom opatrení, t. j. bez vykonania dokazovania vo veci, bez výsluchu sporových strán, pričom\nodvolací súd primárne rozhodoval o otázke nariadenia neodkladného opatrenia a teda nie v merite veci\na teda ani nemôže prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci samej. Preto poukázanie na tam označené\nrozhodnutie odvolacieho súdu (Najvyšší súd Slovenskej republiky z 10. júla 2019, č. k. 1Obo/8/2019-214)\npovažuje žalobca za nenáležité.\n15. Záverom odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom\nrozsahu vyhovie a žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n16. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca podal návrh na exekúciu, ktorú mu\nOkresný súd Ružomberok nepochopiteľne povolil a poveril exekútora JUDr. N., B., výkonom exekúcie a\nnásledne zamietol námietky proti exekúcii ako údajne neoprávnené. Exekútor začal vykonávať exekúciu\ns neuveriteľnou mierou agresivity voči žalovanému a dokonca ako prvý úkon, ktorý vykonal, bolo\nzablokovanie jeho osobného účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., filiálka Ružomberok. Toto bol dôvod,\nprečo došlo k zaplateniu kompletnej sumy priznanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky, keďže bol\nžalovaný vystavený priamemu útoku žalobcu a exekútora na jeho osobný majetok. Dôvod zaplatenia\n\nnebol ani svojvoľný a už rozhodne nebol v úmysle ukrátiť ostatných konkurzných veriteľov. Išlo o súbor\nnezákonných rozhodnutí súdov - Krajského súdu v Banskej Bystrici, Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a Okresného súdu v Ružomberku, ktoré spôsobili síce nezákonný, ale právoplatný stav.\n17. Žalovaný zdôraznil, že o celom tomto priebehu bola informovaná zákonná sudkyňa, v tom čase\nJUDr. Eva Železníková, ktorá reagovala tak, že žalovaný musí iba počkať na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky o dovolaní. Preto má žalovaný za to, že ho viniť ako správcu a klásť mu\nzodpovednosť za škodu ako toho, čo spôsobil škodu konkurznej podstate, je absolútne nesprávne,\nnespravodlivé a nemá žiadnu oporu v zákone. Dodal, že ako správca robil všetky úkony s úmyslom\nzabrániť škode, ktorú svojimi rozhodnutiami spôsobili uvedené súdy.\n18. Keďže ide o konkurz podľa zákona č. 328/1991 Zb. považoval žalovaný za nutné uviesť, že\nsamotným vrcholným subjektom, ktorý takýto konkurz vedie, je súd a ten má aj záverečnú zodpovednosť\nza priebeh a výsledok konania. Je teda spravodlivé, aby správca zodpovedal za škodu, keď išlo o plnenie\nna základe právoplatných rozhodnutí súdov. Žalovaný podotkol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv súvislosti s jeho dovolaním ako správcu nerozhodol o odkladu účinnosti dotknutého rozsudku napriek\ntomu, že to žiadal. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol až vo veci samej, a to rozsudkom zo\ndňa 28. januára 2010, č. k. 1ObdoV/95/2007-131, keď uznal správnosť jeho právneho názoru, a to tak,\nže zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. septembra 2007. V dôsledku toho\nžalovaný následne vyzval na vrátenie sumy, ktorú žalobca v dotknutom spore nadobudol, na základe\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neoprávnene. Žalobca, už ako povinný požadovanú\nsumu nevrátil a následne bola pohľadávka podľa pokynu sudkyne JUDr. Železníkovej, speňažená a\nto po riadnej verejnej ponuke v celoštátnom denníku Hospodárske noviny o čom niet pochybnosti. Z\ntoho podľa žalovaného vyplýva, že škoda jeho úkonmi ako správcu nevznikla a pohľadávka terajšieho\nsprávcu je neoprávnená.\n19. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,odvolací súd?) ako súd funkčne príslušný na\nprejednanie predmetného odvolania podľa § 34 C. s. p., po zistení, že odvolanie podala strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 C. s. p.) včas (§ 362 ods. 1 veta prvá C. s. p.), proti rozsudku,\nproti ktorému zákon podanie tohto opravného prostriedku nevylučuje (§ 355 ods. 1 C. s. p. ), prejednal\nodvolanie v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených a bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel\nk záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n21. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n22. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n23. O skutkovú vadu, a teda odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. pôjde vtedy, ak\nsúd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel\nformálnej logiky. Odvolateľ v odvolaní namietol, že konajúci súd rozhodol o nenaplnení predpokladov\nzodpovednosti za škodu nesprávne, keďže žalovaný podľa žalobcu plniť aj napriek existencie\nprávoplatného a vykonateľného rozhodnutia nemusel, pričom vzniknuté bezdôvodné obohatenie od\noprávneného (TMG, a. s. Prievidza) nevymáhal. Zároveň podľa žalovaného podanie námietok proti\nexekúcii, resp. odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí námietok, neznamená maximálne úsilie v\nexekučnom konaní.\n24. Pre odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda, že vyvodzuje zo skutkového zistenia,\naké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym\nposúdením vec je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych\n\npredpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce\nsprávny právny predpis, avšak ho nesprávne vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne\naplikoval. Odvolateľ v tejto súvislosti namietol speňaženie pohľadávky v rozpore s § 27 ods. 3 ZKV, resp.\npostúpenie pohľadávky žalovaným správcom v rozpore so schváleným plánom speňaženia a v rozpore\ns podmienkami určenými schôdzou konkurzných veriteľov.\n25. Vzhľadom na existenciu viacero námietok zo strany žalobcu, odvolací súd sa v rámci svojho\nodôvodnenia zaoberal každou z nich jednotlivo. Odvolací súd v súlade s princípom neúplnej apelácie\nodvolacieho konania podľa ust. § 383 C. s. p. vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu\nzisteného súdom prvej inštancie, pretože na aplikáciu výnimiek uvedených v § 384 C. s. p. nevzhliadol\nv tomto prípade dôvody. Skutkový stav bol súdom prvej inštancie pre rozhodnutie o veci dostatočne\nzistený, súd prvej inštancie dospel, na základe zisteného skutkového stavu k správnym skutkovým\nzisteniam, tieto správne právne posúdil a vo veci vecne správne rozhodol. S odôvodnením rozsudku\nsúdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje podľa § 387 ods. 2 C. s. p. a odkazuje\nna ne s tým, že na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam\nžalobcu a podstatným vyjadreniam strán v konaní, na doplnenie podľa § 387 ods. 3 C. s. p. uvádza\ndôvody uvedené v nasledovných odsekoch.\n26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n27. Podľa § 420 ods. 3 citovaného právneho predpisu, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že\nškodu nezavinil.\n28. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní, správca je povinný pri výkone\nfunkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností,\nktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.\n29. K predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu patrí a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik\nškody a c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, pričom všetky\ntieto predpoklady musia byť splnené, aby súd mohol vysloviť záver ohľadom nároku na náhradu\nškody. Pre zistenie či žalovaný nesie zodpovednosť za škodu je rozhodujúce naplnenie objektívnych a\nsubjektívnych predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný\nsa však s poukazom na § 421 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ak\npreukáže, že škodu nezavinil.\n30. Správca konkurznej podstaty úpadcu je povinný vykonávať funkciu správcu s odbornou\nstarostlivosťou, s využitím všetkých svojich odborných vedomostí a skúseností, zodpovedne, svedomito\na bez zbytočných prieťahov tak, aby došlo k naplneniu účelu zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorým\nje usporiadanie majetkových pomerov úpadcu, ako aj jeho cieľa, ktorým je dosiahnutie pomerného\nuspokojenia konkurzných veriteľov z úpadcovho majetku (ust. § 1 ods. 1 a § 2 ods. 2 ZKV).\n31. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie posudzoval predpoklady\nvzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení\nrozsudku, ktorým sa zamieta žaloba na náhradu škody, súd vysvetlí, aké predpoklady pre priznanie\nnároku na náhradu škody zákon vyžaduje. Ak je ich splnenie požadované zákonom kumulatívne a súd\nzistí nesplnenie, čo i len jedného z predpokladov, postačuje, ak súd následne vysvetlí, ktorý z týchto\npredpokladov nebol splnený, nakoľko pre nesplnenie, čo i len jedného z predpokladov nie je možné nárok\nna náhradu škody priznať. Po takom zistení by bolo zo strany súdu zaoberať sa skúmaním splnenia\nďalších predpokladov nehospodárne.\n32. Odvolací súd konštatuje, že vysvetlenie nesplnenia jedného z predpokladov pre priznanie nároku\nna náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie obsahuje. Obsahuje podrobné vysvetlenie, prečo súd prijal záver, že k porušeniu\nprávnej povinnosti ako jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa\n§ 420 Občianskeho zákonníka na strane žalovaného nedošlo, pretože žalovaný v čase plnenia\nTMG, a. s. Prievidza postupoval, na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 6. septembra 2007, sp. zn. 6Obo/303/2006, voči ktorému síce\n\ndovolanie podal s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti, avšak k takémuto odkladu nedošlo. Odvolací\nsúd považuje za potrebné zdôrazniť, že počas tohto sporu, ako aj „exekučného konania v rámci\nprebiehajúceho konkurzu“ žalovaný poukazoval na nezákonnosť takéhoto konania a vyvíjal snahu o\njeho zvrátenie, a to podaním námietok voči návrhu na vykonanie exekúcie a následne odvolanie proti\nuzneseniu o zamietnutí námietok (čo sú prípustné opravné prostriedky v zmysle zákona č. 233/1995 Z.\nz., pozn. odvolacieho súdu).\n33. V súvislosti so skorším kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu ohľadom nepreskúmateľnosti\nzáverov súdu prvej inštancie o neporušení povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou,\na to nevymáhaním vzniknutého bezdôvodného obohatenie zo strany TMG, a. s. Prievidza, konajúci\nsúd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na pojednávanie konané dňa 5. mája 2021. Na\ntomto pojednávaní žalovaný potvrdil, že žalovanú sumu mal v úmysle vymáhať, avšak na základe\nústneho pokynu od bývalej sudkyne k tomuto kroku nepristúpil. K tomuto konštatovaniu prvoinštančný\nsúd dodal, že ak by konkurzný súd nesúhlasil s „nevymáhaním bezdôvodného obohatenia“, nemal by\ndôvod následné speňaženie takejto pohľadávky odsúhlasiť. Odvolací súd zisťuje, že takéto odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia plne zodpovedá opatreniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.\naugusta 2010, č. k. 27K/59/2005-Že, v ktorom sa navyše uvádza, že po speňažení dotknutej pohľadávky,\nje majetok z konkurznej podstaty speňažený a správca môže pristúpiť k podaniu konečnej správy a\nvyúčtovania odmeny a výdavkov, resp. k úkonom smerujúcim k ukončeniu konkurzu. Napokon je možné\ndospieť aj k tomu záveru, že ak by konkurzný súd nepovažoval speňaženie pohľadávky jeho postúpením\nza vykonaný v súlade s § 27 ods. 3 ZKV, príslušné opatrenie by ani nevydal.\n34. Napokon k odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho záveru ohľadom postupu žalovaného\npredošlého správcu, ktorý mal byť v rozpore s odbornou starostlivosťou pre speňaženie žalovanej\npohľadávky bez opory so schváleným plánom speňaženia je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nzrejmé, že k deklarovanému postupu dôjsť nemohlo. A to z toho dôvodu, že plán speňaženia konkurznej\npodstaty bol schválený a predložený správcom konkurznej podstaty dňa 30. júna 2006 ohľadom\nspeňaženia pohľadávok vo výške 72 410 358,- Sk, pričom rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Obo/303/2006, ktorým rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. októbra\n2006, č. k. 54Cbi/18/2006 v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu\n4 089 183,- Sk istinu s 19 % DPH a 13,5 % úrokom z omeškania od 30. júna 2006 do zaplatenia a\nnáhrady trov konania vo výške 133 045,50 Sk bol vydaný až potom, ako bol schôdzou konkurzných\nveriteľov schválený plán speňaženia (30. júna 2006). Preto závery konajúceho súdu, že predmetom\nplánu speňaženia na schôdzi konkurzných veriteľov dňa 30. júna 2006 nemohla byť pohľadávka úpadcu\nvo výške 4 089 183,- Sk s 19 % DPH, ktorá bola predmetom konania vedeného na Krajskom súde v\nBanskej Bystrici sp. zn. 54Cbi/18/2006 začatého až dňa 28. júla 2006, nie sú arbitrárne a bez opory\nzisteného skutkového stavu. Hoci je výkon funkcie správcu s odbornou starostlivosťou v ustanovení §\n8 ods. 2 ZKV upravený všeobecne a abstraktne, porušenie takejto povinnosti je potrebné dostatočne\nšpecifikovať, kedy porušenie výkonu funkcie správcu nie je možné vzhliadnuť v takom postupe, ktorý je\niba dotvorený. Preto vyvodenie zodpovednosti za škodu, a to s odkazom na postup správcu v rozpore\ns plánom speňaženia zo dňa 30. júna 2006 neobsahujúci žalovanú pohľadávku, pretože táto bola\npredmetom súdneho konania začatého až dňa 28. júla 2006 - t. j. po prijatí plánu speňaženia dňa 30.\njúna 2006, nie je možné. Aj v tejto časti odvolací súd plne odkazuje na závery súdu prvej inštancie, ktoré\nsú vecne aj právne správne.\n35. Postup predošlého správcu konkurznej podstaty úpadcu, na základe uvedených skutočností a\núkonov preto nie je možné vyhodnotiť ako rozporný s odbornou starostlivosťou a nastolený „atypický“\nprávny a skutkový stav, nemožno pripísať na ťarchu žalovaného, ktorý svojimi úkonmi skutočne žiadnu\nprávnu povinnosť neporušil, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie. Odvolací súd zároveň považuje\nza potrebné zdôrazniť, že v prebiehajúcom spore o náhradu škody mu neprislúcha právne hodnotiť a\nvyvodzovať závery z postupov konkurzného súdu, pretože základnou a kľúčovou otázkou pre naplnenie\nzákladných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka na strane\nžalovaného, resp. merita sporu je postup žalovaného, a nie postup konkurzného súdu (ako aj v danom\nprípade exekučného súdu a súdneho exekútora).\n36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody žalobcu ako nedôvodné.\nS poukazom na to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj\n\nsprávny právny záver a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §\n387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., potvrdil.\n37. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s\n§ 262 a § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému vzniklo\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a trovy\nodvolacieho konania mu nevznikli, neboli mu súdom priznané.\n38. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej môže podať dovolanie strana, v neprospech ktorej bol\nrozsudok vydaný, v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ\ndomáha (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Uvedená povinnosť neplatí, ak\nje dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak\nje dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a) a b) C.s.p.). Podľa § 420 C.s.p., je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,\nak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,\nnemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom\nrozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv\nprávoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c)\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41Cbi/3/2018", "guid": "2b93947d-af51-4d56-b372-44482d077bd0:269995c3-d1fb-401e-9dc9-5b8be3165ac2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e5e99a4e-e147-4c20-a8b2-e4b424b89987:3d523166-6556-4ef8-a450-86b16ed0e254", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6018200434.1", "spisova_znacka": "1Obo/8/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/8/2019 z 10. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6018200434.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c17256d0-a5dd-409a-81d4-c5a40cac2ee8:fc699c83-11c4-4845-a015-f066a7cd47e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4415211779.2", "spisova_znacka": "2Obdo/3/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/3/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4415211779.2"}]}