{"guid": "b42d1f37-6568-4c1a-bf86-7474e3380393:129d4570-5c05-4ef4-b8bb-bb6da9893ae4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5819010180.1", "spisova_znacka": "1Tdo/52/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/52/2021 z 28. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2022, sp. zn. 1Tdo/52/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:5819010180.1", "identifikacne_cislo": "5819010180", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Patrik Príbelský", "sudca_id": 439, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-patrik-pribelsky-439", "datum_vydania": "2022-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. e) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-85.odsek-2", "nazov": "§ 85 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-85.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-20", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-85", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/129d4570-5c05-4ef4-b8bb-bb6da9893ae4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5819010180.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5819010180.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5819010180.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/52/2021\n5819010180\n28. 09. 2022\nJUDr. Patrik Príbelský\nECLI:SK:NSSR:2022:5819010180.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD.\na sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Emila Klemaniča, na neverejnom zasadnutí konanom\n28. septembra 2022 v Bratislave, v trestnej veci obvinených E. T. a B. O., pre obzvlášť závažný\nzločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie\na obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona spáchaný\nv spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, o dovolaní oboch obvinených proti uzneseniu\nKrajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/66/2020, z 18. augusta 2020, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolania obvinených E. T. a B. O. o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Námestovo, spNamietal zn. 6T/59/2019, z 9. apríla 2020 boli obžalovaní\nE. T. a B. M. uznaní vinnými z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného\nzákona na tom skutkovom základe, že:\nspoločne, od presne nezistenej doby do 23.30 hodiny dňa 24. novembra 2018, prechovávali v\nosobnom motorovom vozidle značky ŠKODA OCTAVIA evidenčné číslo J. XXX R., psychotropnú látku\nmetamfetamín, ktorý je zaradený, v zmysle Zákona NR SR číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach,\npsychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, do II. skupiny psychotropných\nlátok, pričom pri obhliadke miesta činu a pri prehliadke motorového vozidla, ktorá bola vykonaná v\nmeste P., v blízkosti budovy katastrálneho úradu, na mieste, kde sa toto osobné motorové vozidlo\nnachádzalo, boli zaistené veci, a to ako stopa číslo 1 - väčší mikroténový sáčok s kryštalickou látkou,\nako stopa číslo 2 - menší mikroténový sáčok s kryštalickou látkou, ako stopa číslo 3 - plastová\nuzatváracia krabička s kryštalickou látkou, ako stopa číslo 4 elektronická váha uzatváracia, ako stopa\nčíslo 5 - elektronická váha, ďalej, pri prehliadke motorového vozidla, bol vo vozidle, pri sedadle vodiča,\nzaistený mikroténový sáčok s kryštalickou látkou (predmet číslo 6), pričom na základe znaleckého\nposudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča spisová značka PPZ-KEUSLEXP-2018/3207 (kriminalistická toxikológia) z 15. januára 2019 bolo zistené, že: - predmet číslo 1 (stopa\nčíslo 1) - mikroténové vrecko, v ktorom boli vložené 4 mikroténové vrecká, (31,86 g, 17,04 g, 11,57 g\na 17,35 g), ktoré obsahovali kryštalickú látku spolu hmotnosti 77,82 g, s obsahom metamfetamínu 79,0\n% hmotnostných (báza) 61 475 mg čistej látky, ktorá zodpovedá minimálne 1 537 bežným jednotlivým\ndávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta), - predmet\nčíslo 2 (stopa číslo 2) - mikroténové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalickú látku hmotnosti 17,18 g,\ns obsahom metamfetamínu 78,8 % hmotnostných (báza) - 13 534 mg čistej látky, ktorá zodpovedá\nminimálne 338 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku\nužívateľa (konzumenta),\n- predmet číslo 3 (stopa číslo 3) - plastová uzatváracia krabička, ktorá obsahovala kryštalickú látku\nhmotnosti 5,13 g, s obsahom metamfetamínu 79,5 % hmotnostných (báza) - 4 078 mg čistej látky, ktorá\n\nzodpovedá 102 - 408 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť\npsychiku užívateľa (konzumenta),\n- predmet číslo 6 - mikroténové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalickú látku hmotnosti 17,64 g, s\nobsahom metamfetamínu 78,6 % hmotnostných (báza) - 13 865 mg čistej látky, ktorá zodpovedá\nminimálne 347 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku\nužívateľa (konzumenta), pričom, podľa odborného vyjadrenia Národnej kriminálnej agentúry, Národnej\nprotidrogovej jednotky Prezídia PZ SR spisová značka PPZ-NKA-PDJ-3-040/2019-PZ z 28. januára\n2019, má spoločná hodnota zaistenej psychotropnej látky metamfetamín o súhrnnej hmotnosti 117,77\ng minimálnu hodnotu 4 121,95 eur.\nZa to prvostupňový súd uložil obvinenému E. T. podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona\ntrest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd zaradil\nobvineného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.\nSúčasne obvinenému podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona\nobvinenému uložil ochranný dohlaď vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného\nzákona súd obvinenému uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do\ndvoch pracovných dní k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má\nbydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu mu uložil povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci\nosobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka. Zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci - plastovej krabičky s modrým tesnením s obsahom\nlátky metylsulfonylmetánu, mikrováhy v plastovom obale zeleno-čiernej farby zn. TUFF-weight, bez\nbateriek a mikrováhy čiernej a striebornej farby bez horného krytu s dvomi kusmi batérie zn. Varta.\nObvinenému B. O. prvostupňový súd uložil podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l)\nTrestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného\nzákona obvineného na výkon trestu súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym\nstupňom stráženia. Súčasne podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému súd uložil\nochranný dohlaď vo výmere 3 (troch) rokov a podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona obvinenému\nuložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní\nk probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci\nuloženého ochranného dohľadu mu uložil povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť\nu probačného a mediačného úradníka.\nProti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/59/2019, z 9. apríla 2019 podali odvolania\nprokurátor a obžalovaní E. T. a B. O., ktoré podľa § 319 Trestného poriadku Krajský súd v Žiline\nuznesením , sp. zn. 1To/66/2020, z 18. augusta 2020 zamietol, pretože nie sú dôvodné.\nProti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/66/2020, z 18. augusta 2020 ako aj konaniu, ktoré\ntomuto rozhodnutiu predchádzalo, podal obvinený E. T. vlastnoručne napísané dovolanie (č. l. 959 a\nnasl. spisu), a to z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. h) a písm. i) Trestného poriadku.\nÚvodom upriamil pozornosť na vzatie do väzby z 27. novembra 2018, kde jeho advokát JUDr. Peter\nKovačev upozornil na to, že dôkazy sú získané nezákonným spôsobom tak, ako bol nezákonný aj postup\npolicajtov. Podľa obvineného neboli dodržané požiadavky podľa Smernice Európskeho parlamentu\nhlavne tým, že nebol poučený v rozsahu tejto smernice. Poukázal na výpoveď svedka Mgr. Š. Š. z 26.\nnovembra 2018, z ktorej vyplýva, že podozrenie zo spáchania trestného činu nadobudli pri kontrole\ndokladov vodiča a spolujazdca, nebol im oznámený dôvod zastavenia. Podľa obvineného sa jednalo iba\no bežnú kontrolu, pri ktorej kontrolovali doklady, teda vykonávali policajný zákrok podľa § 18 zákona o\nPolicajnom zbore. Od tohto momentu už nevykonávali žiaden služobný zákrok a napriek tomu začali\nvykonávať, zneužívať § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore a začali robiť prehliadku na zbrane, pri\nktorej cieľom bolo hľadanie omamných a psychotropných látok.\nObvinený E. T. ďalej uviedol, že (mutatis mutandis):\n,,1.) Ak mali policajti podozrenie zo spáchania trestného činu, mali postupovať podľa § 85 ods. 1\nTrestného poriadku a podľa § 102 ods. 1 Trestného poriadku vykonať osobnú prehliadku so súhlasom\nprokurátora. V žiadnom prípade nemali odo mňa žiadať, aby som vystúpil z auta a vyložil veci z tašky\nna kapotu auta. Takúto výzvu som považoval za niečo, čo nie je možné odmietnuť.\n2.) Každý služobný zákrok je neodkladným úkonom, čo je spojené so zásahom do základných práv\na slobôd, a teda musí byť aj preskúmateľný súdom. A v tomto prípade policajti nijakým spôsobom\nnedokumentovali postup, takže všetky dôkazy, zabezpečili bezpečnostnou prehliadkou sú nezákonné.\n\n3.) Je v rozpore so zákonom, ak policajt ,,skúša\", či osoba, ktorá sa mu len zdá z nejakého dôvodu\npodozrivá (napr. či nemá u seba drogy) a na toto skúšanie využíva ustanovenie podľa § 22 ods. 1 zákona\no Policajnom zbore s tým, že sa mu podozrenie potvrdí, takúto osobu zadrží podľa § 85 Trestného\nporiadku\".\nObvinený E. T. ďalej uviedol, že ako spolujazdec, ak by bol pod vplyvom drog, nedopúšťal by sa žiadneho\ntrestného činu, nakoľko užívanie drog nie je trestným činom. Ako spolujazdec nemohol byť podozrivým,\ntakým mohol byť iba vodič vozidla. Ako spolujazdcovi mali policajti oznámiť obvinenému E. T., že majú\npodozrenie z prechovávania OPL a mal byť vopred poučený o tom, že ako osoba podozrivá nie je povinný\nakýmkoľvek spôsobom prispievať k svojmu obvineniu. Obvinený E. T. nebol povinný vykladať veci na\nkapotu, ktorými by sa obvinil. Tu poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Heaney\na Meguinness vs. Írsko z roku 2000, zároveň mal za to, že bolo hrubo porušené Ústavou Slovenskej\nrepubliky garantované právo na súkromie. Od začiatku žiadal vyšetrovateľa, prokurátora a Okresný súd\nNámestovo, aby boli zabezpečené prepisy vysielačkových nahrávok, a to od momentu zastavenia až\npo privolanie vyšetrovateľa. Taktiež kamerový záznam z druhého auta, na ktorom by bolo vidieť ako\nobvinený E. T. musel obchytávať všetky veci vlastnými rukami na príkaz policajtov a mali byť vypočutí aj\nďalší dvaja policajti, ktorí boli prítomní. K uvedenému obvinenému nebolo vyhovené aj napriek tomu, že\nje to dôležité pre spravodlivé posúdenie súdom. Vo vzťahu k nepretržitému upozorňovaniu a sťažnostiam\npre k nezákonné dôkazy obvinený E.Í. T. uviedol, že ani Okresný súd Námestovo a ani Krajský súd v\nŽiline sa vôbec nezaoberal odvolaniami a námietkami.\nObvinený mal za to, že policajný zákrok nebol v súlade so zákonom a ním zabezpečené dôkazy sú\nzískané nezákonným spôsobom. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. 3Tdo/11/2013 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/186/2014, z 24. februára 2015.\nOkresný súd ani krajský súd si nesplnili svoju preskúmavaniu povinnosť, čo zakladá dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. g) Trestného poriadku.\nVo vzťahu k právnej kvalifikácii obvinený nesúhlasil, že je spolupáchateľom B. O., ale že je iba osoba,\nktorá si kúpila pervitín pre vlastnú spotrebu, jeho bol iba kelímok s 5g pervitínu a nebol majiteľom\nvšetkého zisteného metamfetamínu. Ďalej situáciu prečo skončil s O. na Orave, v aute s nimi bola\naj C. D.. Poukázal na § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (prechováva po akúkoľvek dobu)\nani samotná vedomosť ani to, že drogy sú na mieste pre oboch dostupnom, nezakladá konanie\nformou spolupáchateľstva. Namietal aj, že v obžalobe sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by\nmal predávať drogy. Najväčšiu vinu pripisuje vyšetrovateľovi a prokurátorovi, na základe ktorých nebol\nzistený skutočný skutkový stav. V odvolaní obvinený E. T. krajský súd žiadal o vykonanie dokazovania,\nale ten to zamietol, čím došlo k hrubému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, čo zakladá\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Trestného poriadku. Poukázal aj na úradný záznam\nspísaný kpt. W. T., na základe ktorého sa C. D. vyhla trestnému stíhaniu, ako aj na facebookovi účet, kde\nje dokázané, že sa títo dvaja poznajú, a preto má obvinený úvahu o tom, že bola ,,agentom\". Záverom\nnavrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Námestovo,\nsp. zn. 6T/59/2019, z 9. apríla 2020 podľa § 386 ods. 2 Trestného priadku zrušil a podľa § 388 ods. 1\nTrestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.\nProti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený E. T. aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu\nJUDr. Michala Murinu (č. l. 1016 a nasl. spisu), a to z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g),\npísm. h) a písm. i) Trestného poriadku. V predmetnom podaní v častiach I. a II. obhajca obvineného v\npodstate uviedol totožnú argumentáciu ako obvinený E. T. vo svojom vlastnoručnom podaní. V časti III.\nUviedol nasledovné (mutatis mutandis): ,,...rozhodnutia Okresného súdu Námestovo a Krajského súdu\nŽilina nemajú oporu v zákone, pretože dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom. Existujú jasné\npochybnosti v koho distribúcií mali byť nájdené drogy. Ak policajt dal príkaz na vybratie vecí a ja som ich\nvybral, pričom následne sa zistila prítomnosť mojej DNA na týchto veciach, to ešte neznamená, že dané\nveci (v ktorých boli drogy) patrili mne. Vyšetrovaním sa malo zistiť v koho distribúcií boli uvedené veci\n(látky) a kto bol páchateľom tohto trestného činu. Ak si orgány činné v trestnom konaní a súd myslia,\nže som bol spolupáchateľom musí byť daná skutočnosť riadne preukázaná a na hlavnom pojednávaní\nvykonaná zákonným spôsobom. Spolupáchateľom predsa nie je každá osoba, ktorá sa nachádza pri\npáchateľovi trestného činu. Poukazujem pri tom na judikatúru Najvyššieho súdu (sp. zn. 6To/14/2012),\nv ktorom uvádza, že nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok\nbol napadnutým rozhodnutím kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin,\nalebo že išlo o iný trestný čin, alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než\nktorého sa posudzovaným skutkom dopustil. Rovnako aj v judikáte R49/2013 súd uviedol, že dôvod\n\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je v takom prípade splnený, ak niektorá z\nodporujúcich si okolností odôvodňuje použitie inej než preskúmanej právnej kvalifikácie skutku.\nV súvislosti s mojou trestnou vecou poukazujem ešte aj na judikát R23/2000 - Na naplnenie znaku\nspoločného konania podľa § 20 Trestného zákona je preto potrebné, aby sa prechovávanie uskutočnilo\naj aktívnym konaním toho páchateľa, ktorý má prechovávanie zabezpečiť, alebo aby k takej súčinnosti\ndošlo aspoň konkludentne. Samotná vedomosť osoby odlišnej od tej, ktorá takú látku zadovážila, o\njej ukrytí na mieste obom dostupnom nestačí na trestnú zodpovednosť tej osoby, ktorá uvedenú látku\nnezadovážila a ani s ňou nebola oprávnená disponovať\".\nS ohľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 368 ods. 1 Trestného\nporiadku vyslovil, že uznesením Krajského súdu Žilina, sp. zn. 1To/66/2020, z 18. augusta 2020 došlo\nk porušeniu § 319 Trestného poriadku a v konaní, ktoré mu predchádzalo vedenom na Okresnom súde\nNámestovo, sp. zn. 6T/59/2020, z 9. apríla 2020 aj k porušeniu § 172 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. e)\nTrestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, a to v neprospech\nobvineného E. T. a zároveň navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil v zmysle § 386 ods.\n2 Trestného poriadku dovolaním napadnuté uznesenie ako aj rozhodnutie prvého stupňa v časti výroku\no vine a treste a prikázal v zmysle § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Námestovo, aby\nv potrebnom rozsahu opätovne v uvedenej trestnej veci konal a rozhodol.\nK podanému dovolaniu sa vyjadril spoluobvinený B. O. (č. l. 1025 spisu), ktorý uviedol, že sa pridržiava\nsvojej výpovede z 18. augusta 2020.\nProti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/66/2020, z 18. augusta 2020 ako aj konaniu, ktoré\ntomuto rozhodnutiu predchádzalo, podal obvinený B. O. vlastnoručne napísané dovolanie (č. l. 1027\na nasl. spisu), a to z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. b) Trestného poriadku, a to 13.\nmája 2019, kedy obvinený E. T. pri preštudovaní a ukončení spisov vypovedal pred vyšetrovateľom, že\ndrogy doniesol obvinený B. O.. Obvinený namietal skutočnosť, že jeho ako aj jeho spoluobvineného E.\nT. zastupoval ten istý obhajca Peter Kovačev, pričom došlo k stretu konfliktov a záujmov. Vyšetrovateľ\na obhajca mali prerušiť preštudovanie a oboznámiť sa s novou skutočnosťou a obhajca sa mal vzdať\njedného z obvinených.\nObvinený ďalej uviedol, že vyšetrovateľ zámerne zamenil čísla mobilu na C. D., ktorá bola predvolaná\nvypovedať pred vyšetrovateľa, s ktorým sú kamaráti, čo dokazuje založený účet na facebooku. Namietal\ntiež hlavné pojednávanie z 18. septembra 2019, keď sudkyňa zapísala výpoveď prvého svedka, pričom\nvypovedal svedok druhý, čo je založené a dokázané prehratím zvukového záznamu. Obvinený B. O.\ntiež namietal hlavné pojednávanie na Krajskom súde v Žiline zo 14. januára 2020, na základe ktorého\nv uznesení z toho istého dňa je uvedené, že krajská prokurátorka považuje rozsudok za nesprávny o\nuložených trestoch a navrhla prísnejší trest, a to dvanásť rokov. Prokurátorka jasne povedala, že prijíma\npriznanie obvineného, jeho oľutovanie a spoluprácu, a preto navrhla trest pod spodnú hranicu stanovenej\ntrestnej sadzby, pričom toto pojednávanie nebolo zvukovo zaznamenané, čo tiež podľa obvineného nie\nje v poriadku.\nVo vzťahu k uloženému trestu prvostupňovým súdom obvinený uviedol (mutatis mutandis): ,,Dňa\n23. októbra 2019 mi okresný súd vymeral desať rokov nepodmienečne. Voči rozsudku som podal\nodvolanie a 14. januára 2020 na krajskom súde som sa priznal. Nadriadený súd vec vrátil späť na\nprvostupňový súd, a to s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti ako aj zákonné požiadavky riadnej\nobhajoby obžalovaných. Taktiež mal byť zohľadnený môj postoj k stíhanému trestnému činu (priznanie\nobžalovaného B. O.). Prvostupňový súd mi opätovne uložil rovnaký trest vo výmere desať rokov do prvej\nNVÚ. Týmto okresný súd porušil Trestný poriadok, a to § 327 ods. 1, ods. 2\".\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obvinený namietal\nnezákonné zloženie tým, že bol prítomný prísediaci sudca JUDr. Pavol Polka, ktorý už bol odsúdený\nza zneužívanie svojej právomoci a branie úplatku. Podľa obvineného ide o osobu s veľkým vplyvom, je\nosobou, ktorá prevyšuje vlastné záujmy vedené zistenými alebo osobnými motívmi aj nad takú hodnotu\nako je spravodlivosť.\nZáverom obvinený B. O. navrhol, aby dovolaním napadnuté uznesenie v spojení s rozhodnutím súdu\nprvého stupňa zrušil v časti výroku o treste a prikázal vec vrátiť do prípravného konania, resp. až k časti\nk uzatvoreniu spisov, kde došlo k porušeniu práva obhajoby obvineného a zatajeniu zo strany advokáta,\nže obvinený E. T. na obvineného B. O. vypovedá.\nK dovolaniu obvineného E. T. sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo (č. l. 1032a a nasl.\nspisu) nasledovne (mutatis mutandis): ,,Obvinený E. T. formálne uvádza dôvody dovolania podľa § 371\n\nods. 1 písm. c), písm. g), písm. h) a písm. i) Trestného poriadku. Predmetné dovolacie dôvody obvinený\nbližšie nekonkretizuje, uvádza ich vo všeobecnej rovine, kde ponúka sám svoje hodnotenie dôkazov a na\nzáklade toho aj vyvodenie príslušných záverov. Predmetná argumentácia bola, v podstate, uplatnená už\nv priebehu hlavného pojednávania v danej veci a následne v odvolaní voči prvostupňovému rozsudku,\nkde prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí, a následne aj odvolací súd, sa s uvedenou argumentáciou\nriadne vysporiadal a s predmetným odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňujem a naň poukazujem.\nVo vzťahu k namietanému zásadnému porušeniu práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku uvádzam, že v danom konaní nebolo zistené zásadné porušenie práva o obhajobu\ntak, ako to má na zreteli predmetné ustanovenie Trestného poriadku. Vznesené námietky sa týkajú skôr\nzistenia skutkového stavu veci, ktorý však v rámci dovolacieho konania nie je prípustné preskúmavať.\nSkutkový stav je možné hodnotiť len z toho hľadiska či skutok, alebo iná okolnosť skutkovej povahy\nboli správne právne posúdené, to znamená, či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými\nustanoveniami hmotného práva. V tomto smere mám za to, že nedošlo k pochybeniu zo strany či\nuž prvostupňového, resp. druhostupňového súdu. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu\nskutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, preto námietky obvineného po vecnej\nstránke nezodpovedajú dovolaciemu dôvodu upravenému v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\na sú zákonom priamo vylúčené (veta za bodkočiarkou). Z uvedených skutočností, ktoré vyplývajú\naj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je celkom evidentné, že argumenty\nobvineného nie sú dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písmeno i) Trestného poriadku. Rovnako v\ndovolaní nie sú uvedené ani žiadne také skutočnosti, ktoré by napĺňali dovolacie dôvody uvedené v §\n371 ods. 1 písm. g) a písm. h) Trestného poriadku\".\nProkurátor záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného E. T. podľa\n§ 382 písm. c) Trestného poriadku, odmietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal dovolanie v časti týkajúcej sa výroku o treste obvinený B. O.\naj prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Adriany Panekovej (č. l. 1046 a nasl. spisu), a\nto z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. h) a písm. i) Trestného poriadku. V\npredmetnom podaní argumentuje, že bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na riadnu\nobhajobu tým, že advokát JUDr. Peter Kovačev zastupoval v konaní jednak obvineného B. O. a\njednak aj spoluobvineného E. T., pričom obvinený B. O. sa v konaní priznal ku spáchanému skutku a\nspoluobvinený trval na svojej nevine, teda zastupoval dvoch klientov s protichodnými záujmami, resp.\nktorých záujmy si odporujú. Po materiálnej stránke podľa obvineného nemohlo byť naplnené právo na\nobhajobu, pričom táto skutočnosť bola v konaní napádaná už viackrát. Z uvedeného dôvodu nebolo\nmožné poskytnúť právnu pomoc v rovnakej kvalite, aká by bola, ak by zastupoval obhajca iba obvineného\nB. O..\nObvinený B. O. ďalej uviedol, že (mutatis mutandis): ,,... mne uložený trest vo výške desať rokov mi\nbol stanovený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, zároveň boli použité nesprávne ustanovenia\nTrestného zákona v súvislosti s ukladaním trestu a jeho výškou, pretože mi nebola zohľadnená\nspolupráca s NAKA a finančnou správou v iných trestných veciach ako poľahčujúca okolnosť. Aj túto\nskutočnosť som viackrát namietal v súvislosti s ukladaním trestu, avšak súd ju nezohľadnil. Ako som\nuž uviedol, v Žiline za mnou bol vyšetrovateľ, ktorému som sa priznal a spravil som s nim spoluprácu.\nViem o tom, že vyšetrovateľ, resp. prokurátor, o čom je písomný dôkaz v spise, žiadal súd, aby mi\nbola zohľadnená moja spolupráca pri ukladaní výšky trestu, avšak súd to pri rozhodovaní nezohľadnil.\nRovnako tak na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline 14. januára 2020, ktoré by malo byť zvukovo\nnahrávané, sa prokurátorka jasne vyjadrila, že mi bude navrhovať nižší trest, ako som dostal, ale opäť\nsúd túto moju spoluprácu ako poľahčujúcu okolnosť nezohľadnil.\nTaktiež napádam skutočnosť, že v prípravnom konaní vypočúval svedkyňu C. D. vyšetrovateľ kpt. T., o\nktorom som neskôr zistil, že je jej kamarát, pretože boli priateľmi na facebooku. C. D. následne pred ním\nodmietla vypovedať v môj prospech. Myslím si, že vyšetrovateľ kpt. T. mal byť vylúčený z vykonávania\njej výsluchu. Rovnako tak v mojom prípade rozhodoval na odvolacom súde v Žiline senát, v ktorom\nbol sudca - JUDr. Pavol Polka, ktorý bol neskôr odsúdený za trestný čin prijímania úplatku a zneužitia\nprávomoci verejného činitelia, preto mám podozrenie, či aj v mojom prípade nebol zaujatý a mal byť\nvylúčený z rozhodovania v mojej trestnej vec\".\nNa základe vyššie uvedeného obvinený B. O. navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v\npríslušných ustanoveniach v môj neprospech a zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj\nokresného súdu a prikázal, aby vec v časti týkajúcej sa výroku o treste znovu prerokoval a rozhodol.\n\nK dovolaniu obvineného B. O. sa vyjadril vlastnoručným napísaným podaním spoluobvinený E. T. (č.\nl. 1051 a rub spisu).\nVo vzťahu k obvineným B. O. namietanému porušeniu práva na obhajobu tým, že ho zastupoval obhajca\nJUDr. Peter Kovačev, spoluobvinený E. T. uviedol, že nebolo porušené právo, nakoľko mohol kedykoľvek\npožiadať o ustanovenie iného obhajcu, avšak tak neurobil. Porušené právo na obhajobu bolo postupom\npríslušníkov PMJ, ktorí konali v hrubom rozpore s ustanoveniami zákona o Policajnom zbore, Ústavy\nSlovenskej republiky a Smerníc Európskej únie.\nVo vzťahu k namietanej výške trestu spoluobvinený E. T. uviedol, s poukazom na § 39 Trestného zákona,\nže súd nemohol na uvedené ustanovenie prihliadnuť, nakoľko O. od začiatku vypovedal účelovo tak,\naby sa vyhol trestu a taktiež klamal priamo na súde. K C. D. uviedol, že tá pre O. rozpredávala drogy\na vo vzťahu ku kpt. W. T. uviedol, že ten v uvedenom prípade maril spravodlivosť. K uvedenému E. T.\nuviedol, že bude na generálnu prokuratúru doručené veľké trestné oznámenie.\nVo vzťahu ku skorumpovanému sudcovi JUDr. Pavlovi Polkovi uviedol, že je skorumpovaný, právoplatne\nodsúdený a fakt, že bol súčasť v tejto trestnej veci je podľa obvineného T. porušením Európskeho\ndohovoru pre ľudské práva, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských páv, pretože skorumpovaný sudca nemá\nnič spoločné so spravodlivým procesom.\nK dovolaniu obvineného B. sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo (č. l. 1053 a nasl.\nspisu) nasledovne (mutatis mutandis): ,,Obvinený B. O. formálne uvádza dôvody dovolania podľa § 371\nods. 1 písm. c), písm. e), písm. h) a písm. i) Trestného poriadku\".\n,,Vznesené námietky nespĺňajú kritéria upravené pre dovolacie dôvody uvedené v § 371 Trestného\nporiadku. V stručnosti možno uviesť, že obvinený B. O. bol či už v prípravnom konaní, ako aj v konaní\npred súdom vždy riadne zastúpený zvoleným obhajcom. Samotná nespokojnosť obvineného s kvalitou\nposkytovaného zastupovania v trestnej veci nezakladá dovolací dôvod upravený v § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku. Rovnako obvinenému bol uložený trest v rámci zákonom ustanovenej zákonnej\nsadzby za správneho vyhodnotenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V danom prípade neboli\nsplnené zákonné podmienky na uplatnenie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. n) Trestného\nzákona, a to napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Tu si dovolím poukázať\nna skutočnosť, že obvinený sa k svojej trestnej činnosti začal priznávať až potom, čo bol prvostupňovým\nsúdom vyhlásený v poradí prvý odsudzujúci rozsudok v danej veci. Pri ukladaní trestu súdy brali do\núvahy prevahu poľahčujúcich okolností u obvineného s tým, že mu uložili trest na dolnej hranici zákonom\nustanovenej trestnej sadzby. Čo sa týka výsluchu svedkyne C. D. tak táto, či už v prípravnom konaní,\nako aj v konaní pred súdom využila svoje právo a odmietla vypovedať. Vo vzťahu k členovi senátu\nKrajského súdu v Žiline JUDr. Pavlovi Polkovi v obsahu dovolania nie sú uvedené také skutočnosti, ktoré\nby spôsobovali, že uvedený sudca mal byť vylúčený z vykonávania úkonom trestného konania. Samotná\nskutočnosť, že tento bol právoplatne odsúdený v inej trestnej veci, ešte nespôsobuje jeho vylúčenie vo\nveciach, ktoré nijako nesúvisia so skutkom, za ktorý bol odsúdený uvedený sudca\".\nS poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného B. O. podľa § 382\npísm. c)Trestného poriadku odmietol.\nObvinený E. T. 20. decembra 2021 vlastnoručne napísaným podaním (č. l. 1089 a nasl. spisu) doplnil\ndovolanie podané obhajcom na Okresnom súde Námestovo 19. mája 2021, s poukazom na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.ÚS 305/09/93. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený opätovne poukázal na rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva Heaney a McGuiness vs. Írsko z roku 2000 a zároveň uviedol rozsudok Saunders vs.\nSpojené kráľovstvo z roku 1996, kde Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo neprispieť\nk obvineniu vlastnej osoby predovšetkým vopred predpokladá, že obžaloba sa v trestnej veci snaží\npreukázať dôkazy proti obvinenému bez použitia dôkazov získaných metódami donútenia či nátlaku\nna obvineného. Ďalej poukazuje na výpoveď spoluobvineného B. O. na hlavnom pojednávaní z 27.\njúna 2019, na výpoveď svedka Mgr. G. Š. z 26. novembra 2018. Opätovne popisuje priebeh zastavenia\nvozidla so spoluobvineným O., ako prebiehala kontrola motorového vozidla a ako bez poučenia\ndobrovoľne obvinený E. T. vyložil veci na kapotu. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie\nKrajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/186/2014, z 24. februára 2015, v ktorom sa upozorňuje na\nrozšírenú prax príslušníkov Policajného zboru, ktorí si v rozpore s účelom jednotlivých ustanovení\nTrestného poriadku uľahčujú získavanie dôkazných prostriedkov tak, že na ich získavanie použijú\npostupy, ktorých použitie im síce Trestný poriadok či zákon o Policajnom zbore umožňuje, ale ich účelom\nje riešenie iných situácií než zhromažďovanie dôkazného materiálu. Poukázal tiež na právnu vetu z\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Tdo/11/2013, z 29. mája 2013. Namietal aj\n\nsvedecké výpovede policajtov, ktoré predložil prokurátor, v ktorých policajti opisujú svoj postup klamlivo,\nsúd odmietol vykonať dokazovanie (prepisy vysielačkových nahrávok a kamerový záznam druhého\npolicajného auta), súdom teda podľa obvineného nebolo umožnené plnohodnotné obhajovanie, a týmto\nkonaním bolo obhajobe znemožnené zmeniť názor súdu a bolo hrubo porušené právo na spravodlivý\nsúdny proces.\nČo sa týka dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku obvinený uviedol\nnasledovné. Predmet č. 1 (stopa č. 1), predmet č. 2 (stopa č. 2), predmet č. 3 (stopa č. 3) považuje\nza nezákonne získané dôkazy. Na to, aby mohol policajt postupovať podľa § 22 ods. 1 zákona\no Policajnom zbore je nevyhnutnou materiálnou podmienkou existencia služobného zákroku. Bez\nslužobného zákroku niet právneho podkladu na vykonanie bezpečnostnej prehliadky osoby. Poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo/92/2016. V ďalšej časti obvinený\ncitoval hodnotenie Okresného súdu Námestovo v jeho rozsudku v danej veci vo vzťahu k zákonnosti\nvykonaného zákroku a s poukazom na § 23 ods. 1 a § 23 ods. 2 zákona o Policajnom zbore ako aj opis\ncelej situácie pri zastavení motorového vozidla a vykonanie prehliadky a vyloženie veci na kapotu. Ďalej\nuviedol, že napriek tomu, že sa nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, policajti u neho vykonali služobný\nzákrok podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, ktorý však podľa obvineného skončil v momente\nako preukázal svoju totožnosť občianskym preukazom. V ďalšej časti hodnotí a sumarizuje postup\npolicajtov pri vykonávaní zákroku, uvádza možné situácie, ktoré získal načítaním rôznych rozhodnutí v\nporovnaní so situáciou aká nastala v danom prípade.\nObvinený E. T. ďalej opísal situáciu, ktorá nastala po vyložení veci na kapotu, že bola privolaná druhá\nhliadka, pred ktorou bol nútený manipulovať so všetkými vecami, aby zistili, čo ktorá vec je a či sa oplatí\nzavolať vyšetrovateľa. Následne bola vykonaná osobná prehliadka, pri ktorej sa údajne vo vrecku bundy\nnašli ďalšie dôkazy (stopa č. 1 a č. 2) a následne bol privolaný vyšetrovateľ. Podľa obvineného postup\npodľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku nie je možné považovať za služobný zákrok, a preto policajt\nnie je ani oprávnený na tomto postupe založiť dôvodnosť vykonania bezpečnostnej prehliadky podľa\n§ 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore a bezpečnostnú prehliadku vykonať. Ďalej poukázal na § 99\nods. 4 Trestného poriadku. Uviedol, že je vylúčená aplikácia § 99 ods. 4 Trestného poriadku a § 22\nods. 1 zákona o Policajnom zbore, ktoré upravujú vykonávanie tzv. ,,bezpečnostných prehliadok\" na\nprípady obmedzenia osobnej slobody v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku. A preto, ak by policajt\nnapriek uvedenému bezpečnostnú prehliadku vykonal, všetko čo by ňou zabezpečil, by bolo ,,plodom\nz otráveného stromu\". V praxi by podľa obvineného policajt mal nad osobou obmedzenou na osobnej\nslobode vykonávať dohľad až do času, kedy túto osobu neprevezme príslušný orgán činný v trestnom\nkonaní. Poukázal tu na výsluch svedka Mgr. G. Š. z 26. novembra 2018 a následne uviedol, prečo\npovažuje dôkaz č. 3 za nezákonný.\nV ďalšej časti doplnenia dovolania sa obvinený E. T. zaoberá analýzou Nariadenia prezídia Policajného\nzboru a činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru č. 80/2018, § 85 ods.\n2 Trestného poriadku ako aj internými predpismi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vyhláškou\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky č. 648/2008 a súčasnou platnou vyhláškou Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky č. 192/2017. Podľa obvineného moment kedy policajti získali dôkaz predmet č. 3,\npo ktorom začali postupovať v zmysle Trestného poriadku aj napriek tomu, že o zaistenej kryštalickej\nlátke nebolo možné hovoriť ako o trestnom čine, nakoľko v tomto momente disponovali predbežným\nznaleckým posudkom, ktorý môže zabezpečiť iba vyšetrovateľ a na základe toho rozhodnúť, či sa vôbec\njedná o trestný čin. Nebolo teda podľa obvineného možné, aby začali postupovať v zmysle Trestného\nporiadku, ale mali postupovať ďalej v intenciách ustanovení zákona o Policajnom zbore. Následne tu\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo/92/2016, z 18. apríla 2018.\nPod obvineným označeným bodom 3. namietal prehliadku motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EVČ:\nJ., č. l. 281-318 spisu a predmet č. 6 (stopa č. 1) ako nezákonné dôkazy. Opisuje priebeh získania týchto\ndôkazov ako aj to, ako bol pod nátlakom zo strany vyšetrovateľa donútený podpísať zápisnicu, s ktorou\nnesúhlasil, a to nielen z dôvodu, že nie je majiteľom vozidla, ale aj preto, že sa nemohol zúčastniť tejto\nprehliadky, nakoľko bol aj so spoluobvineným B. O. zadržaný minimálne tri metre od vozidla, nemohol\nvidieť, či predmet č. 6 nezobral nejaký policajt z kapoty vozidla a neumiestnil ho pod sedadlo vodiča,\nalebo sa tam naozaj nachádza.\nPod obvineným označeným bodom 4. namietal znalecké posudky z odvetvia kriminalistickej genetickej\nanalýzy pod č. PPZ-KEU-SI-EXP-2018/3207 a č. PPZ-KEU-SI-EXP-2019/121 ako nezákonné dôkazy.\nPodľa obvineného uvedené posudky sú irelevantné pri ustaľovaní skutkového stavu. Predmety č. 3,\n4 a 5 sú predmetmi, ktoré som jednak musel vyložiť z tašky na príkaz príslušníkov PMJ za absencie\nustanovenia § 8 ods. 2 zákona o Policajnom zbore a následne na to som musel vlastnými rukami detailne\nvšetky predmety ukazovať policajtom, ktorý mi to prikazovali za účelom presvedčenia sa o tom, že sa im\n\nvôbec oplatí zavolať na miesto vyšetrovateľa. Tieto úkony mali podľa obvineného vykonávať vyšetrovateľ\na technik.\nZvukové nahrávky policajných vysielačiek ako dôkaz na súde vykonaný nezákonným spôsobom\nnamietal obvinený bod bodom 5/, a to s poukazom na § 115 ods. 6 Trestného poriadku, pretože nebol\nvyhotovený prepis, čím došlo k porušeniu ustanovení Trestného poriadku. Ak dôkaz nemá kvalitu podľa\nTrestného poriadku nemôže byť ani použitý v trestnom konaní.\nV časti označenej III. obvinený uviedol nasledovné (mutatis mutandis): ,,...považujem za dostatočne\npreukázanú existenciu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. g) Trestného poriadku\nv tejto mojej trestnej veci. V prípade výpovedí obvinených a svedkov (policajtov) mal byť podľa môjho\nnázoru použitý jeden z princípov ,,prezumpcie neviny\", a to zásada ,,in dubio pro reo\". Ďalej mám za\nto, že v postupe policajtov došlo k zneužívaniu svojich právomoci a ustanovení zákona o Policajnom\nzbore. Absenciou ustanovenia podľa § 8 ods. 2 zákona o Policajnom zbore bola taktiež porušená\nzásada ,,nemo tenetur se ipsum accusare\". Rovnako bola postupom policajtov porušovaná Ústava\nSlovenskej republiky a niet pochýb o tom, že im bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu,\npričom vyššie uvedené jednoznačne zakladá záver, že v mojom prípade došlo k hrubému porušeniu\npráva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto\nnie je možné zaujať názor iný ako ten, že v mojom prípade, v tejto trestnej veci, odsúdenému E. T. právo\nporušené bolo\".\nS ohľadom na uvedené obvinený E. T. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že\nnapadnutým uznesením došlo k porušeniu ustanovenia § 319 Trestného poriadku a v konaní, ktoré mu\npredchádzalo na súde prvého stupňa aj k porušeniu ustanovenia § 172 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm.\ne) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, a to v neprospech\nobvineného E. T.. Zároveň navrhol, aby dovolací súd zrušil v zmysle § 386 ods. 2 Trestného poriadku\nnapadnuté uznesenie ako aj rozhodnutie Okresného súdu Námestovo v časti o vine a treste a prikázal,\naby podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresný súd Námestovo v potrebnom rozsahu opätovne\nv uvedenej trestnej veci konal a rozhodol a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku, aby v potrebnom\nrozsahu prejednal a rozhodol a aby ju podľa § 388 ods. 2 Trestného poriadku súd rozhodol v inom zložení\nsenátu, alebo aby ju rozhodol iný sudca. Odvolaciemu súdu obvinený navrhol, aby podľa § 380 ods.\n2 Trestného poriadku súčasne rozhodol, že sa neberie do väzby a prepustil ho na slobodu, nakoľko\nneboli nájdené žiadne dôvody väzby.\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo 13. januára 2022 doručené podanie obvineného E. T. z 10.\njanuára 2022 (č. l. 1113 a nasl. spisu) z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm.\nh) a písm. i) Trestného poriadku.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. g) Trestného poriadku obvinený uviedol,\nže k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. d) Dohovoru\ndôjde vtedy, ak je odsúdenie založené výlučne alebo v rozhodujúcej v rozhodujúcej miere (,,solely\nor to a decisive extent\") na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom. V súvislosti s uvedeným\nobvinený poukázal na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Marianna Marinescu vs. Rumunsko,\nč. 36110/03, z 2. februára 2010; Emen vs Turecko, č. 25585/02, z 26. januára 2010; Visser vs. Holandsko,\nč. 26668/95, zo 14. februára 2002. Poukázal tiež na § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku, Ústavu\nSlovenskej republiky, a to čl. 2 ods. 2. Podľa obvineného nebolo spoľahlivo dokázané ani to, že príslušníci\nPolicajného zboru (PMJ) zastavili vozidlo vedené spoluobvineným B. O. so zákonných dôvodov.\nObvinený E. T. poukázal na uznesenie o vznesení obvinenia z 25. novembra 2018, na zápisnicu o\nvýsluchu svedka Mgr. G. Š. z 26. novembra 2018. V súvislosti s uvedeným poukázal na zákon č.\n372/1990 Z. z. o priestupkoch, a to konkrétne na § 22 ods. 1 písm. l, ods. 2 písm. g), ods. 3 písm. e), § 73\nods. 1, § 84 ods. 1, § 89 ods. 1. Ďalej uviedol, že policajti PMJ obvinili spoluobvineného B. O. z priestupku\ntým, že pomocou zvukovo - svetelnej signalizácie na ich služobnom vozidle dali vodičovi znamenie,\naby vozidlo zastavil, čím spustili proces obvinenia a následného objasňovania priestupku. Uviedol aj\nnariadenie Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej\npolície Policajného zboru, a to konkrétne na čl. 1, čl. 2 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), čl.\n47 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm. h), písm. i) a písm.\nj), ods. 2. Obvinený tiež uviedol, že absentuje dôkaz o tom, ako bol vyriešený priestupok, ktorého sa\ndopustil B. O.. Namiesto prejednávania ,,údajného\" priestupku policajti začali vykonávať prehliadku auta\nv zmysle § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Podľa obvineného môže byť prehliadka motorového\nvozidla podľa § 23 ods. 2 zákona o Policajnom zbore, na ktorú v tomto prípade nemali policajti žiaden\nzákonný dôvod. Neboli žiadne informácie alebo zistenia, ktoré by zakladali akékoľvek iné podozrenia\nz páchania trestného činu okrem toho, že obvinení boli pod vplyvom drog, avšak ako uviedol obvinený\n\ntakéto podozrenie sa vzťahuje iba na vodiča vozidla a toto bolo možné jednoducho overiť odberom\nbiologického materiálu u vodiča B. O..\nĎalej obvinený E. T. poukázal na zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, konkrétne na § 32 ods.\n1, Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o používaní služobných cestných vozidiel č.\n68/2010, a to na čl. 18 písm. a), čl. 19 písm. c), písm. d), Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd,\na to čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 4. K danému obvinený dodal, že orgány činné v trestnom konaní, ani\nprokurátor a ani Okresný súd Námestovo sa preskúmaním zákonnosti nezaoberali a nijako ho nevyšetrili,\na tým konali v rozpore s právom obvineného, a to byť trestne stíhaný len zo zákonných dôvodov.\nTieto zákonnosti ako uvádza obvinený boli namietané už na prvom súde 27. novembra 2018, kde sa\nrozhodovalo väzobnom stíhaní.\nTaktiež poukázal na § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, čl. 1, čl. 8 Nariadenia\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka Policajného zboru, čl.\n3 ods. 1 písm. e), čl. 4 ods. 1, ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ o práve na\ninformácie v trestnom konaní., čl. 19, čl. 29 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/19190 EÚ\no právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní.\nV ďalšej časti obvineným označenej II. poukázal na uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp. zn.\n6Tp/29/2018, z 27. novembra 2018, v ktorom nie je podľa obvineného uvedené, ako sa súd vysporiadal\ns nezákonným postupom PMJ, nezákonnými dôkazmi ako aj s nezákonnou väzbou. Poukázal aj na\nuznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1Tpo/75/2018, z 11. decembra 2018, v ktorom nebolo tiež\nuvedené ako sa vysporiadali s obhajobnými námietkami, bolo iba odkázané na uznesenie okresného\nsúdu. Uvedenými uzneseniami namietal porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 225/2012-18, II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Higgis vs. Francúzsko z 19. februára 1998, Van de Hurk\nvs. Holandsko, z 19. apríla 1994, Trestného poriadku, čl. 17 ods. 23 Ústavy Slovenskej republiky, § 2\nods. 1 Trestného poriadku, poukázal aj na čl. 30 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ\no práve na informácie v trestnom konaní.\nV nasledujúcej časti sa obvinený venuje zápisnici o hlavnom pojednávaní z 27. júna 2019 a jednotlivým\ncitáciám zo strany 2, strany 3, strany 11. Ako ďalšiu opisuje zápisnicu o hlavnom pojednávaní z 18.\nseptembra 2019, konkrétne stranu 3 a stranu 4. Poukazuje tu na vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 648/2008 o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo\nvyšetrovaní, konkrétne na § 1, § 4 písm. a), písm. i), písm. j), § 5 ods. 2, vyhlášku Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky č. 192/2017 o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného\nkonania, a to § 1 písm. a), písm. b), § 2 písm. a) až písm. l), § 4, § 6, § 203 Trestného poriadku. Podľa\nobvineného došlo: ,,postupom hliadky PMH a orgánmi činnými v trestnom konaní k porušeniu celej rady\nčlánkov, smerníc, nariadení, vyhlášok a zákonov, a to počnúc už Chartou základných práv únie, Listina\ndohôd o ľudských právach a taktiež boli porušené články ako: Dohovor o ochrane ľudských práv, čl. 5\nods. 1, ods. 2 ods. 3, ods. 4; čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3; Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2, čl. 7\nods. 4, ods. 5, čl. 13 ods. 3, ods. 4, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 17 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3,\nčl. 23 ods. 1, čl. 46 ods. 1, ods. 2, čl. 47 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 1, ods. 2, čl. 50 ods. 4; Trestný\nporiadok a to v § 2 ods. 1. ods. 2, ods. 3, ods. 10, ods. 12 a ods. 14\". Súčasť podaného doplnenia tvorila\naj príloha č. 1 (rozsudok Najvyššieho údu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo/92/2016) a príloha č. 2\n(rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/50/2017). Záverom dovolací súd požiadal rozhodnúť\nv zmysle petitu podaného v predchádzajúcom doplnení dovolania.\nPodaním adresovaným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo 18. januára 2022 doručené podanie\nobvineného E. T. (č. l. 1138 a nasl. spisu) z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. b), písm. c),\npísm. e), písm. g), písm. h) a písm. i) Trestného poriadku. Obvinený uviedol, že svoje predchádzajúce\npodanie dopĺňa o dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. b) a písm. e) Trestného poriadku. K\nnámietkami napadnutým dôvodom uviedol, že považuje za nezákonnosť, keď v jeho veci rozhoduje\nsudkyňa Š. G., ktorá bola sudkyňa pre prípravné konanie, rozhodovala o jeho vzatí o väzby, prejednávala\nžiadosti o prepustenie z väzby a následne prijala obžalobu a stala sa predsedníčkou senátu na hlavnom\npojednávaní. V danom prípade ide o hrubé porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď sudca z prípravného\nkonania rozhoduje aj hlavné pojednávanie. Sudkyňa K. G. podľa obvineného presadzovala klamstvá\nbez dôkazov a súčasne napomáhala prokurátorovi uniesť ,,dôkazné bremeno\" v podobe nezákonných\ndôkazov. Ďalej uviedol, že počas celého prípravného konania okrem zaistených drog nebol zabezpečený\nžiaden ďalší dôkaz, ktorý by dokazoval spoločný úmysel obvineného E. T. s B. O., že spolu zásobovali\noravských dílerov. Namietal\n\naj predsedu Krajského súdu v Žiline JUDr. Pavla Polku, ktorý bol viackrát členom senátu v odvolacích\nkonaniach proti rozhodnutiam Okresného súdu Námestovo, a to v čase, keď už bol podozrivý z\novplyvňovania súdnych rozhodnutí za čo bol neskôr právoplatne odsúdený. Záverom obvinený uviedol,\nže sa pridržiava petitu z prvého doplnenia dovolania.\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo 26. januára 2022 (č. l. 1140 a rub strany) doručené podanie\nobvineného E. T. k dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. g), písm. h) a písm.\ni) Trestného poriadku. Obvinený uviedol, že uvedené doplnenie je dovolacím dôvodom podľa § 371 ods.\n1 písm. h) a písm. i) Trestného poriadku.\nVo vzťahu k nesprávnemu použitiu ustanovenia § 20 Trestného zákona uviedol, že na naplnenie znaku\nspoločného konania je potrebné, aby sa prechovávanie uskutočnilo aj aktívnym konaním toho páchateľa,\nktorý má prechovávanie zabezpečiť, alebo aby k takej súčinnosti došlo aspoň konkludentne. Samotná\nvedomosť osoby odlišnej od tej, ktorá takú látku zadovážila, o jej ukrytí na mieste obom dostupnom\nnestačí na trestnú zodpovednosť tej osoby, ktorá uvedenú látku nezadovážila a ani s ňou nebola\noprávnená disponovať. Počas celého prípravného konania podľa obvineného nebol vyprodukovaný\njediný dôkaz, ktorý by dokazoval spoločné konanie, napriek tomu prokurátor predložil súdu obžalobu s\nkvalifikáciou § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. e) a § 20 Trestného zákona. Nebolo nijako dokázané,\nna čo boli drogy určené a komu aké množstvo patrilo a takto nebola relevantným dôkazom vylúčená\ntretia osoba ako možný majiteľ. Záverom uviedol, že sa pridržiava petitu z prvého doplnenia dovolania.\n+ + +\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie je\nprípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369\nods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku),\nna mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku),\nobsahuje odôvodnenie (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že nie je možné o\ndovolaniach oboch obvinených rozhodnúť v súlade s ich návrhmi, pretože je zrejmé, že neboli splnené\ndôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\nDovolanie z hľadiska systematiky Trestného poriadku radíme k mimoriadnym opravným prostriedkom,\nčo znamená, že jeho uplatnením sa zasahuje do právoplatného rozhodnutia. Následkom dovolania môže\nbyť narušenie stability konečného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, a preto pri jeho uplatnení musí\nvýrazne akcentovať záujem na zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia alebo aj konania, ktoré takémuto\nrozhodnutiu predchádzalo, nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia.\nTo vyžaduje existenciu zásadných, resp. podstatných chýb, pre ktoré nemôže napadnuté rozhodnutie\nobstáť a kedy nemožno na právoplatnosti viac trvať. Dovolanie si preto nemožno zamieňať s odvolaním,\na teda s ďalšou riadnou opravnou inštanciou.\nSkôr, než Najvyšší súd Slovenskej republiky sústredí svoju pozornosť na analýzu uplatnených\ndovolacích dôvodov, považuje za potrebné podotknúť, že jeho viazanosť dôvodmi podaných dovolaní\nv zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa netýka formálno-právneho uplatnenia niektorého (či\nviacerých) z dovolacích dôvodov vymedzených v § 371 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku, ale\nvecných chýb, ktoré dovolateľ vo svojom podaní namietol v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku.\nZodpovednosť za kvalitu podaného dovolania tak v súlade s uvedeným znáša výlučne dovolateľ,\nkeďže iba ten svojím podaním určuje mantinely prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky teda nebude na seba preberať vlastnú aktivitu dovolateľa a iniciatívne zisťovať\nchyby v napadnutom rozhodnutí či v jemu predchádzajúcom konaní, ktoré by zodpovedali niektorému\nz prípustných dovolacích dôvodov. Ak však najvyšší súd zistí, že vymedzenie chýb napadnutého\nrozhodnutia a konania zodpovedá inému dovolaciemu dôvodu než tomu, ktorý označil obvinený, podradí\ntoto vymedzenie pod zodpovedajúci dovolací dôvod (k tomu viď R 120/2012).\nK jednotlivým dovolacím námietkam obvinených potom najvyšší súd chronologicky uvádza nasledovné:\nPodľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku dovolanie možno podať,ak súd rozhodol v nezákonnom\nzložení.\n\nNezákonným zložením je v zmysle predmetného ustanovenia napríklad nasledujúci demonštratívny\nvýpočet procesne neprípustných situácii: namiesto senátu rozhodol samosudca, senát rozhodne v\nneúplnom zložení, alebo ak prísediacemu uplynulo funkčné obdobie. Nezákonným zložením súdu je\ntakisto aj prípad účasti sudcu na rozhodovaní v senáte, ak je tento sudca zo zákona vylúčený, alebo bol\nz rozhodovania vylúčený. Rovnako tak je nezákonným zložením súdu aj situácia, ak podľa rozvrhu práce\nnastúpil do senátu tzv. zastupujúci sudca, ak však na takéto zastúpenie neboli splnené predpokladané\npodmienky, resp. ak sa nedá objektívne preukázať, že na zastúpenie existoval riadny zákonný dôvod,\nktorý býva potom bližšie rozvedený v príslušnom rozvrhu práce konkrétneho súdu.\nNezákonne zloženým súdom sa teda rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami\nurčujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Uvedené je reflexiou ústavnej\ngarancie explicitne normovanej v článku 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého\nnikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nÚčelom práva priznaného podľa článku 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečiť\nobčanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má\nprávomoc o veci konať a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne\na miestne príslušný (II. ÚS 87/2001). Zároveň podľa § 3 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o sudcoch\nsudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje, kedy sa\nna rozhodovaní senátov zúčastňuje aj prísediaci. O tom svedčí aj znenie § 3 ods. 2 Zákona o sudcoch,\nv zmysle ktorého sú si sudcovia a prísediaci pri rozhodovaní rovní.\nK zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo s\npoukazom na vyššie vyjadrené dochádzať len výnimočne a výlučne na základe zákona. Zákonným\nsudcom sa totiž stáva sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie; odňať vec jednému sudcovi\na prideliť ju inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených\npodmienok na odňatie veci. Takýmto permisívnym ustanovením je napr. § 277 ods. 5 veta tretia\nTrestného poriadku.\nAko už bolo uvedené, právo na zákonného sudcu je garantované priamo článkom 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Uvedené priamo\nesenciálne súvisí s princípom právneho štátu tak, ako je garantovaný v ustanovení článku 1 ods. 1 Ústavy\nSR a z neho vychádzajúcim princípom deľby moci. Zmyslom práva na zákonného sudcu je teda vylúčiť\nakékoľvek subjektívne motivované zásahy do prideľovania konkrétnej veci na rozhodnutie konkrétnemu\nsudcovi/konkrétnym sudcom.\nAko vyplýva z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 560/2018),\nprvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 ústavy je\nzabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom,\nktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. V ďalšej judikatúre (napr.: I. ÚS\n8/94, II. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99, III. ÚS 31/01) ústavný súd v podstate vymedzil tri podmienky\ncharakterizujúce požiadavky na „zákonného sudcu\" a to, že taký sudca:\na) spĺňa formálne predpoklady na výkon funkcie sudcu,\nb) je natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na určitý súd,\nc) bol určený na rozhodovanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce daného\nsúdu, na ktorom funkciu vykonáva.\nMožno pritom uviesť, že posledná podmienka uvedená pod bodom c) vychádza z nutnosti zabránenia\núčelovosti v prideľovaní vecí na rozhodovanie určitým konkrétnym sudcom, ktorej inštitucionálnym\nvyjadrením je rozvrh práce konkrétneho súdu na príslušný kalendárny rok. Vychádza z požiadavky\nnáhodnosti výberu sudcu garantovanou tým, že sa na rok vopred vyberú sudcovia pre rozhodovanie\ngenericky určených prípadov, z ktorých sa potom systémom elektronickej podateľne vyberie konkrétny\nsudca (konkrétni členovia senátu) ako zákonný sudca (zákonní sudcovia) na rozhodnutie v konkrétnej\nveci.\nProcesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený\nv súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z článku 48 ods. 1 ústavy, a preto\nrozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne akceptovateľné (napr. III. ÚS 116/06).\n\nÚstavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 ústavy nezodpovedá prípad,\nak sa zákonní sudcovia nezúčastnili na prerokovaní a rozhodovaní súdu vo veci bez splnenia zákonných\npredpokladov na ich nahradenie (napr. III. ÚS 62/2015).\nObvinený E. T. naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vidí v\ntom, že v jeho veci rozhoduje sudkyňa Daniela Pilarčíková, ktorá bola sudkyňa pre prípravné konanie,\nrozhodovala o jeho vzatí do väzby, prejednávala žiadosti o prepustenie z väzby a následne prijala\nobžalobu a stala sa predsedníčkou senátu na hlavnom pojednávaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nk uvedenému uvádza, že v súvislosti s možnou účasťou zákonného sudcu na procesných úkonoch\npredchádzajúcich rozhodovaniu v merite veci ESĽP vyslovil princíp, podľa ktorého skutočnosť, že sudca\n(či už prvostupňového súdu alebo súdu odvolacieho) v priebehu konania participoval na procesnom\nrozhodovaní prípravného konania, vrátane rozhodovania o väzbe, nemôže sama osebe spochybniť jeho\nnestrannosť, pokiaľ samozrejme, neexistujú určité osobité okolnosti, ktoré by mohli viesť k opačnému\nzáveru (Hauschildt v. Dánsko, rozsudok z 24. 5. 1989, sťažnosť č. 10486/83).\nJestliže se z rozsudků Piersack a De Cubber zdálo, že ESLP uplatňuje víceméně abstraktní hledisko,\nbrzy se jeho přístup změnil v tom směru, že při zkoumání respektování Úmluvy se nezabýval ani tak\nzákonem upraveným postavením soudce v procesu a povahou jemu svěřených pravomocí, jako tím,\njakou konkrétní úlohu v tom kterém případě sehrál. Tato změna je patrná již v rozsudku Hauschildt proti\nDánsku, která se týkala soudce, který byl v daném věci činný jako procesní soudce pro přípravné řízení\na z tohoto titulu rozhodoval kromě jiného o vazbě stěžovatele. ESLP nejprve uvedl, že jednak procesní\nsoudce nemá stejné postavení jako vyšetřující soudce nebo státní zástupce, jednak při rozhodování\no vazbě či podobných úkonech v přípravném řízení stačí pouhé podezření, přičemž konstatování\nexistence tohoto podezření nelze ztotožňovat s konstatováním viny. Vyslovil proto princip, podle kterého\nskutečnost, že soudce (ať již soudu nalézacího či odvolacího) v průběhu řízení učinil některá procesní\nrozhodnutí v průběhu přípravného řízení, včetně rozhodnutí o vazbě, nemůže samo o sobě zpochybnit\njeho nestrannost, pokud zde ovšem nejsou určité zvláštní okolnosti, které by vedly k opačnému závěru\n[§ 50-51]. (Evropská úmluva o lidských právech. Velký Komentář. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 677 - 678).\nUvedené je napokon zrejmé aj z ustanovenia § 31 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého\ndôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nie je skoršie rozhodnutie sudcu alebo senátu o obvinenom,\nspoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (za splnenia ďalších podmienok) môže\nzaložiť okolnosť, spočívajúca v tom, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.\nZ naostatok citovaného vyplýva, že k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu nemôže dôjsť pri akomkoľvek\nporušení práva obvineného na obhajobu, ale toto porušenie musí dosahovať určitú zásadnú intenzitu,\nčím sa má na mysli najmä porušenie práva na povinnú obhajobu v zmysle § 37 Trestného poriadku.\nV súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom za porušenie práva na obhajobu\nv zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej\núvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri\nplnení povinnosti podľa § 2 ods. 10, ods. 11 Trestného poriadku ako aj vlastné hodnotenie dôkazov\npodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku (viď: ZSP 21/2010, R 7/2011, ZSP 16/2013, R 14/2015). Trestný\nporiadok totiž neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie\nurčitej skutočnosti. V tomto smere platí výlučne zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v\nustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku, v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd\nhodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na\nstarostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral\nsúd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne\nod predstáv obvineného, teda nie je porušením jeho práva na obhajobu a v zmysle toho ani adekvátnym\ndovolacím dôvodom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na tieto teoretické východiská poukazuje práve z toho dôvodu, že\nobvinený B. O. namietal skutočnosť, že jeho ako aj jeho spoluobvineného E. T. zastupoval ten istý\nobhajca JUDr. Peter Kovačev.\nUplatnenie tejto dovolacej námietky je limitované ustanovením § 371 ods. 4 prvá veta Trestného\nporiadku, podľa ktorého dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola\n\ntomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred\nodvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Cieľom tohto ustanovenia je\npredísť tomu, aby konanie pred dovolacím súdom slúžilo ako možnosť namietať nové a nové nedostatky,\nktoré mohli byť zhojené už v konaní pred súdom nižšieho stupňa.\nZo spisového materiálu je zistiteľné, že obvinený B. O. (č. l. 319 spisu) požiadal Okresný súd Námestovo\no zrušenie splnomocnenia JUDr. Petrovi Kovačevovi v plnom rozsahu a ustanovenie nového obhajcu.\nUvedené požiadal z dôvodu, že voči svojmu advokátovi stratil úplnú dôveru, ktorá by mala byť prvoradá\nmedzi advokátom a obvineným, nakoľko mu advokát už dva mesiace nedvíha telefón a dostal ho svojou\nnezodpovednosťou do núdzovej situácie tým, že nepodal odvolanie voči rozsudku na odvolací súd a\nuž vôbec neveril, že ako jeho právny zástupca by naďalej za obvineného konal v čo najlepší prospech.\nZ uvedenej žiadosti vyplýva, že výlučným dôvodom jeho postupu bola nespokojnosť so zvoleným\nobhajcom z dôvodu, že s ním prestal komunikovať. Obvinený však vôbec nenamietal, že prišlo k\nporušeniu jeho práva na obhajobu tým, že zvolený obhajca zastupoval zároveň jeho i spoluobžalovaného\nE. T..\nObvinenému bola následne ustanovená obhajkyňa JUDr. Adriana Paneková, a to opatrením Okresného\nsúdu Námestovo, sp. zn. 6T/59/2019, z 27. júla 2021 (č. l. 1031 spisu). Po ustanovení novej obhajkyne\nani táto, ani obvinený sám, najneskôr v odvolacom konaní nenamietali skutočnosť, že prišlo k porušeniu\njeho práva na obhajobu tým, že zvolený obhajca zastupoval zároveň jeho i spoluobžalovaného E. T..\nObvinený preto pri uplatňovaní tohto dovolacieho dôvodu nesplnil formálne podmienky predpokladané\nustanovením § 371 ods. 4 prvá veta Trestného poriadku, pretože hoci mu táto skutočnosť bola známa\nuž pôvodnom konaní, namietal ju až v konaní dovolacom.\nAk obvinení namietajú, že rozsah dokazovania nebol vykonaný v súlade s ich návrhmi či očakávaniami,\nmusí najvyšší súd zopakovať vyššie uvedené konštatovanie, že za porušenie práva na obhajobu v\nzmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy\norgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení\npovinnosti podľa § 2 ods. 10, ods. 11 Trestného poriadku ako aj vlastné hodnotenie dôkazov podľa §\n2 ods. 12 Trestného poriadku.\nUvedený dovolací dôvod preto podľa najvyššieho súdu naplnený nebol, a to vo vzťahu k obom\nobvineným.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku spočíva v tom, že vo veci konal, alebo\nrozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania\núkonov trestného konania.\nPráve pod tento dovolací dôvod je zaradená námietka obvineného E. T. a obvineného B. O., že sudca\nJUDr. Pavol Polka, bol v čase, keď už bol podozrivý z ovplyvňovania súdnych rozhodnutí, za čo už bol\nodsúdený ako prísediaci sudca prítomný pri rozhodovaniach v odvolacích konaniach proti rozhodnutiam\nOkresného súdu Námestovo. K uvedenému dovolací súd uvádza, že v danej trestnej veci sa nijakým\nspôsob nedotklo obvinených to, že pri rozhodovaní bol ako prísediaci sudca prítomný JUDr. Pavol\nPolka. Uvedený dovolací dôvod nebude reálne naplnený v prípade námietok, ktoré sa týkajú údajného\nzaujatého prístupu sudcov k prejedávanej veci a ktoré majú len abstraktný, resp. všeobecný charakter\n(napr. R 11/2009 častiach I. a II.). Uvedená námietka nespĺňa relevantné atribúty dovolacieho dôvodu,\nnakoľko v danom prípade ide iba o subjektívny pocit oboch obvinených vzhľadom na uvedenú osobu,\navšak ničím konkrétnym pre ich trestnú vec nepodloženú argumentáciu. Len samotná skutočnosť, že sa\nna rozhodovaní zúčastnil sudca, ktorý bol v inej veci podozrivý zo spáchania trestného činu, resp. bol z\njeho spáchania usvedčený, bez ďalšieho nie je spôsobilá naplniť uvedený dovolací dôvod.\nNaplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku preto nebolo zistené.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno uplatniť len v prípade, ak dôjde\nk porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov,\nv dôsledku čoho rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným\nspôsobom.\n\nUvedený dovolací dôvod sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania - k vykonávaniu\ndokazovania. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich\nzabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku sa týka predovšetkým tretej etapy\ndokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania\n(vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretože dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne\nzískané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti\nosobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila (§ 119 ods. 4 Trestného poriadku), nie sú\nv trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma\npredovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní dôkazov,\nktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci.\nPredovšetkým je potrebné uviesť, že námietky obvineného E. T., ktorými spochybňuje zákonnosť\nslužobného zákroku policajtov, pri ktorom boli u neho nájdené drogy, tvrdiac, že súdy oboch stupňov\nnesprávne ustálili jeho priebeh, vecne (obsahovo) nezodpovedajú uplatnenému, ale ani žiadnemu\ninému dovolaciemu dôvodu, ktorý by mohol použiť. Ich podstata totiž spočíva výlučne vo výhradách\nvoči skutkovým zisteniam súdov ohľadne toho, ako sa služobný zákrok odohral, pričom na základe\nsvojho odchýlneho hodnotenia vykonaných dôkazov predkladá dovolaciemu súdu jeho vlastnú verziu,\nktorú považuje za nezákonnú. A ako už bolo uvedené vyššie, dovolaním podaným z niektorého z\ndôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku sa nemožno domáhať preskúmania skutkových\nzistení, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie a ani prehodnotenia\nvykonaného dokazovania. Treba zároveň zdôrazniť, že tak okresný ako i krajský súd v reakcii na\nobhajobu obvineného vo svojich rozhodnutiach označili dôkazy, na základe ktorých zistili priebeh\nslužobného zákroku a tiež podrobne uviedli, akými úvahami sa spravovali pri hodnotení týchto dôkazov,\nvčítane právnych úvah, ktoré ich viedli k záveru o jeho zákonnosti. Tieto dôvody pritom nemožno v\nžiadnom prípade považovať za svojvoľné a v tejto súvislosti sa žiada tiež dodať, že súčasťou práva na\nsúdnu ochranu nie je právo obvineného na rozhodnutie v súlade s jeho predstavami, resp. očakávaniami.\nK ďalšej časti námietok dovolateľa, podľa ktorých mali policajti postupovať podľa Trestného poriadku\na nie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore\"), najvyšší súd uvádza, že podľa jeho názoru\nbol namietaný služobný zákrok legálny, legitímny a primeraný.\nPostup policajnej hliadky mal v prvom rade oporu v zákone. Konkrétne v ustanoveniach § 2 ods. 1\npísm. a), písm. b), písm. j), písm. k), písm. l), § 8 ods. 3, § 9 ods. 1, ods. 3 zákona o Policajnom zbore,\npodľa ktorých sa služobnou činnosťou rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh Policajného\nzboru, medzi ktoré okrem iného patrí spolupôsobenie pri ochrane majetku, odhaľovanie trestných činov\na ich páchateľov, dohliadanie na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, odhaľovanie priestupkov,\nzisťovanie ich páchateľov a v zákonom ustanovených prípadoch aj ich objasňovanie a prejednávanie\na vykonávanie pátrania po osobách a veciach. Pritom v zásade platí, že v rámci služobnej činnosti\nje policajt povinný vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, alebo je\ndôvodné podozrenie z ich páchania. Zároveň, vzhľadom na konkrétne úlohy, ktoré policajná hliadka\npodľa inštruktáže plnila, v posudzovanej veci oprávnene (legitímne) zastavila motorové vozidlo, vodič\nktorého bol podozrivý zo spáchania dopravného priestupku (nedanie znamenia o zmene smeru jazdy),\na následne so zreteľom na čas (neskorá nočná hodina), miesto (v blízkosti budovy katastrálneho úradu)\na počet osôb v zastavenom motorovom vozidle, rovnako oprávnene pristúpila k zisťovaniu totožnosti\nosádky vozidla a k jeho následnej prehliadke a bezpečnostnej prehliadke osôb [§18 ods. 1, § 22 ods.\n1, § 23 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona o Policajnom zbore]. Argumentácia dovolateľa pritom vychádza\nz mylného predpokladu, že policajti boli v rámci takto vykonávaného služobného zákroku oprávnení iba\nobjasniť, resp. prejednať dopravný priestupok.\nZo spisového materiálu dostatočne jasným spôsobom vyplýva, že obžalovaní jazdiaci vozidlom boli\nhliadkou polície zastavení z dôvodu, že vozidlo sa pohybovalo nekoordinovaným spôsobom a pri výjazde\nz kruhového objazdu bez znamenia o zmene smeru jazdy. Príslušníci polície preto využili oprávnenie\nv zmysle § 23 zákona o Policajnom zbore. Z dôvodu podozrivého chovania spolujazdca (obvinený T.)\nnadobudla hliadka podozrenie, že vo vozidle by sa mohla nachádzať zbraň. Obvinený T. z vozidla sám\n\nvystúpil a dobrovoľne vyložil obsah igelitovej tašky, ktorú mal predtým pri nohách na kapotu vozidla.\nKeďže medzi vecami sa nachádzala aj kryštalická látka, nadobudli príslušníci polície podozrenie, že sa\njedná o omamnú látku a že prichádza k páchaniu trestného činu. V dôsledku toho boli obaja obvinení\nobmedzení na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku. Je pravdou, že pri obmedzení\nosobnej slobody nepostupovali príslušníci polície formálne správne. S poukazom na § 10 ods. 10\nTrestného poriadku a § 3 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 192/2017 Z. z. totiž nemali oprávnenie\nna obmedzenie osobnej slobody podľa Trestného poriadku. Obmedziť osobnú slobodu obvinených mali\nformálne podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f) zákona o Policajnom zbore, podľa ktorého policajt je\noprávnený zaistiť osobu, ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní\na je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom. Materiálne sú však dôvody a možnosti zaistenia\npodozrivej osoby podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o Policajnom zbore a § 85 takmer totožné, preto toto\nformálne pochybenie nemalo v ďalšom vplyv na prípadnú nezákonnosť trestného konania. Napokon,\npo prevzatí veci vyšetrovateľom boli obaja obvinení duplicitne obmedzení na osobnej slobody v zmysle\nTrestného poriadku.\nZároveň je potrebné skonštatovať, že príslušníci policajnej hliadky boli oprávnení u obvinených vykonať\naj tzv. bezpečnostnú prehliadku podľa § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, podľa ktorého policajt\nje oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň ( §\n14 ods. 3), a ak ju má, odňať ju. Pred výkonom bezpečnostnej prehliadky nie je príslušný orgán poučiť\ndotknuté osoby na prípadné trestnoprávne následky pre prípad, že u nich budú nájdené veci majúce\nsúvis s prípadnou trestnou činnosťou. Ak sa pri bezpečnostnej prehliadke nájdu iné veci ako zbraň,\nje možné tieto veci, ak majú súvis s trestnou činnosťou v ďalšom konaní využiť ako dôkaz (napr. R\n47/2013), čo sa v danej veci aj stalo.\nSumárne potom možno uviesť, že popísaným spôsobom vykonaný služobný zákrok zároveň neprekročil\nmieru nevyhnutnú na dosiahnutie ním sledovaného účelu, ktorým v okolnostiach posudzovanej veci\nbolo objasnenie a prejednanie dopravného priestupku a zistenie, či sa v zastavenom motorovom vozidle\nnenachádzajú zbrane. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že ďalej už vo veci domnelého priestupku\nvo veci konané nebolo. Uvedené potvrdzuje aj to, že k tzv. bezpečnostnej prehliadke a následnému\nzaisteniu dovolateľov došlo až potom, čo jeden z nich z tašky sám vyložil veci na kapotu auta, v ktorej sa\nnachádzali drogy. Treba pritom uviesť, že povinnosť orgánov činných trestnom konaní postupovať podľa\nTrestného poriadku vzniká len pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho\npáchania trestného činu, ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu. O takúto situáciu\nale v tejto veci nešlo, keďže policajná hliadka získala poznatok o možnej drogovej trestnej činnosti\ndovolateľa až počas realizácie služobného zákroku podľa zákona o Policajnom zbore. Preto nielenže\nbola oprávnená ho zaistiť podľa § 19 písm. f) zákona o Policajnom zbore, ale podľa § 21 ods. 1 zákona\no Policajnom zbore mohla tiež zaistiť obvineným vyložené veci na kapote, ktoré mohli byť následne\npodľa § 92 Trestného poriadku prevzaté. Skutočnosť, že sa policajti namiesto takéhoto postupu rozhodli\nzaistiť predmetné veci až v rámci trestného konania realizovanej obhliadky miesta činu, zákonnosť\nzískania tohto dôkazu a už vôbec nie zákonnosť nadväzne získaných dôkazov žiadnym spôsobom\nnespochybňuje.\nNaviac sa žiada dodať, že trestná činnosť je (po prvom zrušení rozsudku súdu prvého stupňa krajským\nsúdom) okrem zaistených vecí preukazovaná aj výpoveďou obvineného O., ktorý usvedčil oboch\nobvinených a čiastočne aj výpoveďou obvineného T., ktorý uviedol, že drogy u neho skončili „dosť hlúpym\nspôsobom a iba čakal, kedy sa obvinený O. prizná .\nK dovolacej námietke podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.\nVzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a § 371 ods. 1\npísm. h) Trestného poriadku je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý\nšpeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom\nvyplýva, že výrok o treste, okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej\nsa k rozhodovaniu o treste, nemožno napadnúť prostredníctvom všeobecného, ale len prostredníctvom\nšpeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.\nUvedený dovolací dôvod môže byť naplnený alternatívne v situácii, keď\n- bol súdom uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo\n\n- bol súdom uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa.\nUložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa pritom rozumie uloženie trestu odňatia slobody\nobvinenému vybočujúceho z trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo\nspáchania ktorého bol uznaný vinným, resp. aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu\n(trestu domáceho väzenia, trestu povinnej práce, peňažného trestu, zákazu činnosti, zákazu pobytu a\nvyhostenia a pod.).\nDovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon za\nprejednávaný trestný čin nepripúšťa\nNaplnenie tohto dovolacieho dôvodu môže nastať aj pri súčasnom uložení viacerých druhov trestov popri\nsebe v prípadoch, v ktorých to Trestný zákon vylučuje (§ 34 ods. 7 Trestného zákona).\nObvinený B. O. namietal, že mu bol trest vo výške desať rokov stanovený mimo zákonom ustanovenej\ntrestnej sadzby a zároveň boli použité nesprávne ustanovenia Trestného zákona v súvislosti s ukladaním\ntrestu a jeho výškou, pretože mu nebola zohľadnená spolupráca s NAKA a finančnou správou v iných\ntrestných veciach ako poľahčujúca okolnosť.\nK uvedenej námietke dovolací súd uvádza, že na ňu bolo reagované aj v odôvodnení druhostupňového\nsúdu, a to konkrétne na strane 10 a 11 napadnutého rozhodnutia. S uvedenou právnou argumentáciou\nsa Najvyšší súd Slovenskej republiky celom rozsahu stotožňuje a zároveň nevidí priestor na to, aby ju\nopakoval. Naviac sa žiada dodať, že obvinený nemá automaticky právny nárok na mimoriadne zníženie\ntrestu v zmysle § 39 Trestného zákona z dôvodu spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, jedná\nsa len o fakultatívnu možnosť.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nK citovanému dovolaciemu dôvodu najvyšší súd poznamenáva, že jeho účinné uplatnenie pripúšťa dve\nalternatívy. Prvá umožňuje namietať nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku a druhá oprávňuje dovolateľa\npoukázať na nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. V prípade oboch procesných\nsituácií ale musí ísť o námietky právne, nikdy nie skutkové, čo explicitne vylučuje dikcia vety za\nbodkočiarkou ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nNajvyšší súd na podklade dovolania obvineného či generálneho prokurátora podľa § 369 ods. 2\nTrestného poriadku, prípadne osôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku nemôže preskúmavať\nsprávnosť zisteného skutku a postup, akým konajúce súdy v konkrétnej veci vyhodnotili dôkaznú\nsituáciu, nakoľko k takejto činnosti nedochádza na poklade hmotnoprávnych, ale procesných ustanovení\n(k tomu pozri R 57/2007-II, ZSP 46/2013-II, R 47/2014-II). Inými slovami povedané, dovolací súd je\nzásadne viazaný skutkovým stavom (ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí), ku ktorému vo veci\ndospeli nižšie konajúce súdy. Ani namietanie rozsahu vykonaného dokazovania či spôsobu, akým súdy\nhodnotili jednotlivé dôkazy a dôkaznú situáciu ako celok, nespadá pod ktorýkoľvek dovolací dôvod\nuvedený v § 371 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku.\nPrávna kvalifikácia stíhaného trestného činu ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa §\n20 Trestného zákona zodpovedá skutkovej vete (zistenému skutku) v rozsudku Okresného súdu\nNámestovo, sp. zn. 6T/59/2019, z 9. apríla 2020. Zároveň nemožno konštatovať ani porušenie iného\nvecne relevantného hmotnoprávneho ustanovenia.\nAk obvinený T. v podaní doručenom tunajšiemu súdu po rozhodnutí o dovolaní namietal spôsob\nrozhodovania najvyššieho súdu (na neverejnom zasadnutí), tak k tomu najvyšší súd uvádza, že\nrozhodnutím o dovolaní na neverejnom zasadnutí neprišlo k žiadnemu zásahu do zákonných práv\ndovolateľov.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uzatvára, že v predmetnej veci nezistil naplnenie žiadneho z\nobvinenými uplatnených dovolacích dôvodov, a preto rozhodol spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto uznesenia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}