{"guid": "208158eb-7090-469b-8313-1448656de442:3c59aa38-3208-423e-96e2-d43fb5a264a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5715205812.1", "spisova_znacka": "3Obdo/40/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/40/2021 z 30. 6. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 3Obdo/40/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:5715205812.1", "identifikacne_cislo": "5715205812", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Sedlačková", "sudca_id": 356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-sedlackova-356", "datum_vydania": "2022-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-59a", "nazov": "§ 59a ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-59a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-59a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-59a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-36", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-9", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c59aa38-3208-423e-96e2-d43fb5a264a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5715205812.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5715205812.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5715205812.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/40/2021\n5715205812\n30. 06. 2022\nJUDr. Andrea Sedlačková\nECLI:SK:NSSR:2022:5715205812.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu: Ing. Y. L., nar.\nXX. I. XXXX., bytom L., zast. ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031\n01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Obec Sučany, so sídlom Námestie SNP 31,\n038 52 Sučany, IČO: 00 316 938, zast. TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010\n01 Žilina, IČO: 47 239 000, o zaplatenie sumy 156 365,63 eur s príslušenstvom a o dovolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/88/2020-970 zo dňa 31. augusta 2021, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/88/2020-970\nzo dňa 31. augusta 2021, ako aj rozsudok Okresného súdu Martin, č. k. 18Cb/116/2015-716 zo dňa 5.\ndecembra 2019 v znení opravného uznesenia č. k. 18Cb/116/2015-904 zo dňa 3. júna 2020 vo výroku\nI. a III. a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 18Cb/116/2015-718 zo dňa 5.\ndecembra 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 18Cb/116/2015-904 zo dňa 3. júna 2020 uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 107 035,72 eur s príslušenstvom (výrok I.). Vo\nzvyšku žalobu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 36 % (výrok IIII.).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 14Cob/88/2020-970 zo dňa 31. augusta\n2021 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a vo výroku III. potvrdil. Súčasne priznal\nžalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Súdy oboch inštancií mali za preukázané, že Zmluvy o dielo I., II. a III., z ktorých odvodzoval\nžalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako doplatku ceny diela, boli platne uzatvorené\npodľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Ďalej mali na základe uznesenia obecného zastupiteľstva\nč. 16/08, prijatého na rokovaní obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 23. januára 2008 za\npreukázané, že obecné zastupiteľstvo v Sučanoch pod bodom I. prerokovalo návrhy Zmlúv o dielo na\nspracovanie dokumentácie k predloženiu žiadosti na získanie nenávratných finančných prostriedkov\nzo štrukturálnych fondov EÚ a že pod bodom II. obecné zastupiteľstvo súhlasilo s uzatvorením Zmlúv\no dielo so spoločnosťami EFO CONSULTING, s.r.o., Sagacita, s.r.o. a Europrojekty - N. T.. Súdy\nmali ďalej za to, že predložený návrh zmluvy, ktorý prerokovalo obecné zastupiteľstvo na svojom\nzasadnutí, obsahoval podstatné náležitosti Zmluvy o dielo v zmysle § 536 Obchodného zákonníka,\na teda obecnému zastupiteľstvu bol zrejmý zhotoviteľ a aj predmet Zmluvy o dielo. S poukazom na\ntieto skutočnosti posúdili súdy Zmluvy o dielo I., II. a III. ako súladné s § 9 ods. 2 písm. e/ zákona č.\n138/1991 Zb., lebo obecné zastupiteľstvo schválilo právne úkony Zmluvy o dielo I., II. a III., ktoré starosta\nobce podpísal na základe udeleného súhlasu obecným zastupiteľstvom. Platnosť uzatvorenia Zmlúv\no dielo je podľa názoru konajúcich súdov potrebné vyhodnotiť aj v kontexte mandátnej zmluvy, ktorej\n\nobsah preukazuje, že zmluvné strany a teda aj obecné zastupiteľstvo žalovaného v čase schvaľovania\nnávrhu mandátnej zmluvy malo vedomosť o tom, že s právnym predchodcom žalobcu bude žalovaný\nuzatvárať zmluvy na jednotlivé projekty. Pre posúdenie platnosti predmetných zmlúv v súvislosti s\nnaplnením zákonného predpokladu § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. boli podľa názoru súdov rozhodné\naj skutočnosti ohľadne rokovania o uzavretí predmetných zmlúv, ako to predpokladá aj § 266 ods.\n3 Obchodného zákonníka, keď z vykonaného dokazovania vyplývalo, že v súvislosti s predloženým\nnávrhom na uzavretie Zmluvy o dielo sa štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu zúčastnil\nrokovaní obecného zastupiteľstva, že obecné zastupiteľstvo bolo informované ohľadne spracovávania\nprojektovej dokumentácie za účelom získania finančnej pomoci v intenciách dojednania predmetu\nZmluvy o dielo I., II. a III. a táto vôľa obecného zastupiteľstva bola prejavená zákonom predpokladaným\nspôsobom v uznesení č. 16/08. Vyslovený súhlas, prejav vôle obecného zastupiteľstva v predmetnom\nuznesení nevzbudzuje pochybnosti o tom, že obecné zastupiteľstvo súhlasí s uzatvorením Zmluvy\no dielo aj so spol. Sagacita, s.r.o., lebo v bode I. uznesenia je výslovne prejavená vôľa, že obecné\nzastupiteľstvo prerokovalo návrhy vzorov Zmluvy o dielo na spracovanie dokumentácií k predloženiu\nžiadostí na získanie nenávratných finančných prostriedkov. Podľa právneho záveru konajúcich súdov\nteda bol naplnený § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. a § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb.\n4. K námietke žalovaného, že dotknuté Zmluvy o dielo sú neplatné pre rozpor so zákonom o verejnom\nobstarávaní súdy uviedli, že pre vyhodnotenie platnosti Zmluvy o dielo bolo rozhodné, že táto bola\nprejavom vôle žalovaného, t. j. že o tomto majetkovom právnom úkone rozhodlo obecné zastupiteľstvo\nuznesením č. 16/08. Súd prvej inštancie vychádzal aj z argumentácie právneho zástupcu žalobcu a z\nplatne uzatvorenej mandátnej zmluvy, ktorou bolo preukázané, že došlo k riadnemu procesu výberu\nzmluvného partnera. Okrem uvedeného nebolo preukázané ani to, že bol podaný návrh na určenie\nneplatnosti Zmluvy o dielo I., II. a III. v zmysle § 148 zákona o verejnom obstarávaní.\n5. K uznaniu dlhu zo dňa 18. februára 2013 súd prvej inštancie uviedol, že ak žalovaný nemohol\nzaplatiť svoj existujúci záväzok z predmetných Zmlúv o dielo v lehote ich splatnosti, nemožno potom\núkon starostu, uznanie predmetných záväzkov veriteľovi, vyhodnotiť ako úkon v rozpore so zákonom v\nzmysle obrany žalovaného. Súd prvej inštancie mal za to, že právny úkon - uznanie záväzku, nezaložil\nnový záväzok, z nového právneho titulu, lebo ani neplnil uhradzovaciu funkciu, ani nespôsobil zánik\npôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom. Výklad v zmysle vyjadrenia žalovaného, podľa\nnázoru súdu, by bol práve v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ), aj v rozpore so zásadami poctivého\nobchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka), keď neschopnosť žalovaného splniť tento záväzok\nv čase jeho splatnosti, zmluvné strany riešili uznaním predmetných existujúcich záväzkov. Uviedol tiež,\nže „preto nebolo dôvodné vychádzať zo stanoviska Ústavného súdu Slovenskej republiky v súvislosti\ns oprávnením starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach majetku obce, ak toto nakladanie\ns majetkom obce nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu\nobecného zastupiteľstva, § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb.“.\n6. Odvolací súd k námietke žalovaného týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o postúpení uzavretej dňa\n23. júna 2014 medzi Sagacita s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom pre rozpor s §\n59a Obchodného zákonníka uviedol, že zákonná úprava § 59a Obchodného zákonníka stanovuje\npodmienky, pričom až na základe ich komplexného splnenia a vyhodnotenia, by bolo možné konštatovať\ndôsledky uvádzané žalovaným v odvolaní, ktorých splnenie v štádiu k momentu vznesenia predmetnej\nnámietky žalovaným na pojednávaní pred okresným súdom, a ani následne vo vyvolanom odvolacom\nkonaní nie je možné ustáliť.\n7. K námietke žalovaného ohľadom neplatnosti Zmluvy o dielo z dôvodu rozporu so zákonom č. 25/2006\nZ. z. o verejnom obstarávaní odvolací súd uviedol, že žalovaným nebolo tvrdené a ani preukázané, že\ntak ako uviedol ústavný súd v citovanom rozhodnutí (III. ÚS 69/2010), na ktoré poukazoval žalovaný\nv odvolaní, by sa domáhal vyslovenia neplatnosti voči zmluvnej strane zo Zmlúv o dielo, ale domáhal\nsa vyslovenia voči neplatnosti v konaní, v ktorom žalobca nadobudol postúpenú pohľadávku a nebol\nzmluvnou stranou predmetných Zmlúv o dielo (ústavný súd vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol „ak\ntak neurobili účastníci spornej zmluvy“). Ďalej uviedol, že ani správanie žalovaného nenasvedčuje tomu,\nže by verejné obstarávanie nebolo, keď žalovaný od právneho predchodcu žalobcu plnenie prijal. Tiež\nodvolací súd zdôraznil vo vzťahu ku svojim záverom, že východiská okresného súdu zostali žalovaným\nrelevantne nespochybnené, a to „že došlo k riadnemu procesu výberu zmluvného partnera; mandátna\nzmluva bola vyhodnotená v spore vedenom pod sp. zn. 17Cb/109/2015 ako platne uzatvorená.“ V\n\ntejto súvislosti odvolací súd súčasne doplnil, že nie každé porušenie právnych predpisov o verejnom\nobstarávaní možno kvalifikovať za dôvod neplatnosti zmluvy uzatvorenej, na základe takéhoto verejného\nobstarávania v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Musí ísť o také porušenie zákona o verejnom\nobstarávaní, ktorého povaha a závažnosť spôsobujú rozpor samotného obsahu takejto zmluvy s\nustanoveniami zákona, alebo majú za následok, že takáto zmluva z hľadiska účelu odporuje zákonu\nalebo ho obchádza (III. ÚS 69/2010). Ak potom žalovaný v odvolaní poukazoval nato, že samotným\nvykonaním verejného obstarávania mohla byť dosiahnutá podstatne výhodnejšia ponuka a podstatne\nlepšie podmienky, tak uvedené zostalo len v rovine tvrdení, na ktorom konštatovaní nemenia nič ani\nobdobné zmluvy ako uvádzal žalovaný (pripojené) v prílohe zo dňa 15. novembra 2019.\n8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný dovolanie, ktorým sa domáhal,\naby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie. Žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420 písm. f/ C. s. p. a z § 421 ods.\n1 písm. a/ a b/ C. s. p.\n9. Dovolateľ namietal porušenie jeho procesných práv, ktoré odôvodňoval tým, že okresný, ani krajský\nsúd sa nezaoberali otázkou právnej neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 59a\nObchodného zákonníka v znení účinnom do 1. januára 2016. Okresný súd sa s uvedenou námietkou\nabsolútne nevysporiadal a krajský súd sa uvedenou námietkou nezaoberal s odkazom na systém\nneúplnej apelácie sa. Dovolateľ v tejto súvislosti namietal, že takýto postup krajského súdu nie je správny,\npretože systém neúplnej apelácie, ako i koncentrácia konania sa vzťahuje výlučne na prostriedky\nprocesnej obrany a procesného útoku, a nie na tzv. právnu argumentáciu. Argumentácia k aplikácii\npráva, tzv. právna argumentácia nie je procesné limitovaná, nakoľko vychádza zo zásady iura novit\neuria, ako i zo zásady rovnosti pred zákonom. Podľa názoru dovolateľa sa preto okresný, aj krajský\nsúd mali zaoberať námietkou nedostatku aktívnej legitimácie v dôsledku neúčinnosti zmluvy, keďže\npodľa tvrdenia žalovaného žalobca, vzhľadom na nenaplnenie podmienok, ktorými bola podmienená\núčinnosť zmluvy v zmysle § 59a Obchodného zákonníka, aktívnou legitimáciou nedisponoval. V tejto\nsúvislosti dovolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/342/2016, v\nzmysle ktorého „...z účelu a zmyslu § 59a Obchodného zákonníka potom možno vyvodiť, že predmetné\nustanovenie sa vzťahuje aj na situácie, keď spoločnosť scudzuje majetok za peniaze, keďže aj\nscudzením majetku spoločnosti za peňažnú protihodnotu môže prísť k ovplyvňovaniu jej imania“.\n10. Dovolateľ v rámci argumentácie prípustnosti dovolania z dôvodu odklonu od ustálenej súdnej praxe\nv súvislosti s posúdením neplatnosti zmlúv pre rozpor so zákonom uviedol, že v konaní tvrdil, že na\ndotknuté zmluvy o dielo nebolo vykonané žiadne verejné obstarávanie, pričom táto skutočnosť nebola\nvyvrátená žiadnym dôkazným prostriedkom. Ďalej uviedol, že v konaní poukazoval na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/40/2015, v zmysle ktorého „pokiaľ ide o samotnú neplatnosť\nzmluvy, táto zmluva je absolúten neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení\ns § 9, § 24 a nasl. a § 148 zákona o neverejnom obstarávaní; na absolútnu neplatnosť právneho\núkonu súd prihliada ex offo a následky absolútnej neplatnosti právneho úkonu nemožno konvalidovať“.\nV dovolaní poukazoval tiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 69/2010,\nako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/21/2009, v zmysle ktorého\n„právnu úpravu ustanovenia § 148 zákona č. 25/2006 Z. z. treba považovať za komplementárnu vo\nvzťahu k právnej úprave § 39 Občianskeho zákonníka, teda za právnu úpravu rozširujúcu ochranu\nposkytovanú označeným ustanovením Občianskeho zákonníka zakotvením oprávnenia Úradu pre\nverejné obstarávame napadnúť platnosť zmluvy uzavretej v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom\nobstarávaní vo verejnom záujme aj vtedy, ak by tak neurobili účastníci spornej zmluvy. Ustanovenia\nzákona č. 25/2006 Z. z. teda nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v prípadoch,\nkeď právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, prípadne sa\nprieči dobrým mravom“. Vychádzajúc z neexistencie verejného obstarávania je podľa názoru dovolateľa\nzrejmé, že uvedené predstavuje flagrantné porušenie zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.\n11. Dovolateľ ďalej namietal odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\n(napr. rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/44/2018, sp. zn. 2Cdo/284/2006,\nsp. zn. Sžo 277/2008, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 398/2008) v súvislosti\ns prijatým záverom o schválení posudzovaných Zmlúv o dielo obecným zastupiteľstvom. Dovolateľ má\nza to, že uznesenie obecného zastupiteľstva č. 16/2008 nemá materiálne náležitosti prejavu vôle, pritom\nje zrejmé,\n\nže právne účinky vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Z uznesenia obecného\nzastupiteľstva pri zmluvnom prevode konkrétneho majetku musí byť podľa názoru dovolateľa zrejmé,\naký prevod schvaľuje, čo je predmetom prevodu, teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a za akú\ncenu. V danom kontexte a analogicky je zrejmé, že existencia materiálnych náležitostí sa viaže i k\niným majetkovým právnym úkonom a z uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým obec prejavuje vôľu,\nmusí byť zrejmé, akú zmluvu schvaľuje a s kým má byť uzatvorená spolu s vymedzením jej predmetu\na v prípade odplatných zmlúv, i vymedzenie odplaty. Podľa mienky dovolateľa z uznesenia obecného\nzastupiteľstva č. 16/2008 nevyplývajú minimálne dve materiálne náležitosti, a to predmet zmluvy a\nvymedzenie odplaty (resp. spôsob jej určenia alebo prejav vôle uzavrieť zmluvu bez jej určenia). V tejto\nsúvislosti dovolateľ poukázal na Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 165/2012, sp. zn. II. ÚS 922/2016,\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/21/2002, sp. zn. 5Obdo/45/2013 a\nsp. zn. 5Obdo/44/2018). Rovnako sa podľa názoru dovolateľa vyžaduje súhlas obecného zastupiteľstva\ni vo vzťahu k uznaniu dlhu. Keďže v dôsledku absencie súhlasu ide o neplatný právny úkon, nemohol\nvyvolať právne účinky, ktoré zákon s ním spája a teda nebol spôsobilý privodiť pretrhnutie premlčacej\nlehoty. Preto má dovolateľ za to, že námietka premlčania vznesená v konaní bola dôvodná.\n12. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu zo dňa 8. decembra 2021 prezentoval dôvody, pre ktoré\nsa podľa jeho názoru § 59a Obchodného zákonníka na daný prípad neaplikuje, pretože spoločnosť\nSAGACITA s.r.o. nenadobúdala majetok, ale postupovala pohľadávku, a teda nemala povinnosť\npostupovať podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca súčasne poukázal na skutočnosť, že\nžalovaný vzniesol požiadavku aplikácie § 59a Obchodného zákonníka až na poslednom pojednávaní,\npreto podľa jeho mienky bola porušená zákonná a sudcovská koncentrácia konania.\n13. K námietke dovolateľa, že súdy neprihliadli na námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre\nrozpor so zákonom o verejnom obstarávaní, žalobca uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko\nsúdy obidvoch stupňov sa s touto námietkou žalovaného vysporiadali. Poukázal pritom na bod 79.\nrozsudku súdu prvej inštancie a na body 134. a 135. rozsudku odvolacieho súdu.\n14. K namietanému odklonu od ustálenej súdnej praxe v otázke posúdenia schválenia právneho úkonu\nobecným zastupiteľstvom žalobca uviedol, že uznesením č. 16/08 schválilo obecné zastupiteľstvo vzor\nZmlúv o dielo a riadne splnomocnilo starostu na podpis týchto zmlúv. Vzor Zmlúv o dielo obsahoval\nvšetky podstatné náležitosti, a teda existoval riadny, platný a dostatočne určitý prejav vôle obce s\nkonkrétnym zmluvným vzťahom. Žalobca ďalej uviedol, že súdy oboch inštancií sa dôsledne zaoberali\nposúdením náležitostí uznesenia obecného zastupiteľstva č. 16/08, pričom riadne zistili skutkový stav\nveci, posúdili náležitosti uznesenia č. 16/08 a dospeli k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré\nnáležité, jasne a výstižne odôvodnili. Pokiaľ ide o posudzovanie platnosti uznania dlhu, prezentoval\nžalobca názor, v zmysle ktorého na platnosť takého právneho úkonu nie je potrebné schválenie obecným\nzastupiteľstvom, nakoľko nejde o nakladanie s majetkom ani majetkovými právami obce. Uznanie\nzáväzku plní deklaratórnu funkciu a nezakladá sa ním nový záväzok.\n15. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby do volací súd dovolanie žalovaného ako\nneprípustné odmietol alebo ako nedôvodné zamietol.\n16. Najvyšší súd, ako súd dovolací, podľa § 35 C. s. p. po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný\nzastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je čiastočne\ndôvodné.\n17. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).\n18. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\n\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je do\nvolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nK prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p.\n19. Pokiaľ ide namietanú vadu zmätočnosti, dovolací súd uvádza, že pre uplatnenie dovolacieho dôvodu\npodľa § 431 C. s. p. a pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. je nevyhnutné\nkumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: i) nesprávny procesný postup súdu, ii) tento\nnesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň iii)\nintenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n20. Dovolateľ v podanom dovolaní namietal porušenie jeho procesných práv z dôvodu, že okresný, ani\nkrajský súd sa nezaoberali otázkou právnej neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 59a\nObchodného zákonníka v znení účinnom do 1. januára 2016.\n21. Ohľadom posudzovania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky vo všeobecnosti dovolací súd\nuvádza, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá\naktívnu procesnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto\noznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy\no postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení\npohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval\nzmluvou o postúpení postupník (už konštantná judikatúra formovaná najmä uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11. júna 2003, R 119/2003). Neskoršia súdna\nprax sa odklonila od uvedeného názoru len v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania\nplatnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy\nnie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (rozsudok sp. zn.\n1Cdo/76/2007 zo dňa 28. januára 2009, R 46/2009; zhodne Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci\nsp. zn. IV. ÚS/337/2012).\n22. Z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľ na pojednávaní konanom prvoinštančným súdom dňa 5.\ndecembra 2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, v rámci svojho prednesú uviedol, že „dokladám\nlistiny - výpis z OR právneho predchodcu žalobcu, s ohľadom na právnu úpravu § 59a Obchodného\nzákonníka a v súvislosti s prevodom majetku z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu... so záverom,\nže nevyplýva zo zbierky listín, že by predmetný úkon prevodu pohľadávky na žalobcu bol schválený, že\nby bola zmluva uložená do zbierky listín“.\n23. Odvolací súd k odvolaciemu dôvodu dovolateľa, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku s\nnámietkou dovolateľa o absencii aktívnej vecnej legitimácii žalobcu pre neúčinnosť zmluvy o postúpení\npre nesplnenie povinností podľa § 59a Obchodného zákonníka vôbec nezaoberal, uviedol, že žalobca\nnamietal aplikáciu § 59a Obchodného zákonníka s tým, že podľa žalobcu neboli splnené podmienky na\njeho aplikáciu. Ďalej odvolací súd uviedol, že „zákonná úprava § 59a Obchodného zákonníka stanovuje\npodmienky, pričom až na základe ich komplexného splnenia a vyhodnotenia by bolo možné konštatovať\ndôsledky uvádzané žalovaným v odvolaní, ktorých splnenie v štádiu k momentu vznesenia predmetnej\nnámietky na pojednávaní pred okresným súdom a ani následne vo vyvolanom odvolacom konaní nie\nje možné ustáliť“.\n24. S poukazom na uvedené, podľa názoru dovolacieho súdu, nedošlo postupom odvolacieho súdu\nk naplneniu vady vyplývajúcej z § 420 písm. f/ C. s. p. V odôvodnení napadnutého rozsudku v bode\n119. vysvetlil dôvody, so zreteľom na ktoré považoval za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného,\nk odvolacej námietke žalovaného uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným\nsúdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Jeho postup vo vzájomnej súvislosti s konaním a\nrozsudkom prvoinštančného súdu, nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.\n25. Dovolací súd s poukazom na uvedené uzatvára, že vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu\nv zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. dovolateľ neuviedol taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu\nznemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces, teda v posudzovanom prípade nedošlo k vade zmätočnosti v zmysle citovaného ustanovenia.\n\n26. Na rámec uvedeného dovolací súd uvádza, že z dikcie § 59a Obchodného zákonníka vyplýva, že\nsa vzťahuje len na odplatné nadobúdanie majetku spoločnosťou od jej zakladateľa alebo spoločníka\n(tzv. skrytý nepeňažný vklad), na základe zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou ako nadobúdateľom\n(kupujúcim) na jednej strane a zakladateľom alebo spoločníkom ako prevádzajúcim (predávajúcim) na\nstrane druhej, nie však na odpredaj majetku spoločnosti spoločníkovi. Hlavným účelom § 59a ods.\n1 Obchodného zákonníka je zabránenie obchádzaniu pravidla o splácaní nepeňažných vkladov a v\ntomto zmysle má byť aj predmetné ustanovenie vykladané (k tomu pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/41/2020 zo dňa 28. júla 2021).\nK prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.\n27. Dovolateľ ďalej založil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., v zmysle ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Z § 432 ods. 1 a 2 C. s. p. vyplýva,\nže dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Toto\nustanovenie pritom nemôže byť posudzované izolovane, ale len v spojení s vyššie citovaným § 421 ods.\n1 C. s. p.\n28. Prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. založil dovolateľ na tvrdení, že odvolací\nsúd (ako aj súd prvej inštancie) vec nesprávne právne posúdil, keď ustálil, že Zmluvy o dielo nie sú\nneplatné pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní. Dovolateľ poukázal na odklon rozhodnutia\nodvolacieho súdu (ako i okresného súdu) od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu uvedenej\nv jeho rozhodnutiach sp. zn. 3Obdo/40/2015, sp. zn. 2Obdo/21/2009.\n29. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., je charakteristický „odklon“\njej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda\no situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej\notázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu“. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v zmysle rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 71/2018 patria do pojmu „ustálená\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 C. s. p.) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax\nvyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca\naj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)\nrozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto\nnázory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali.\n30. Právnu otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu v uvedených rozhodnutiach dovolateľ explicitne neformuloval. Keďže právna otázka\npodľa § 421 C. s. p. a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa § 432 C. s. p. sú spojené\nnádoby, najvyšší súd z textu dovolania ako celku bez toho, aby dotváral vec na úkor procesnej\nprotistrany, vyabstrahoval právnu otázku, ktorá bola rozhodná pre vyriešenie veci (nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 336/2019, sp. zn. III. ÚS 580/2021). Dovolateľ namietal,\nže Zmluvy o dielo uzavreté s právnym predchodcom žalobcu sú absolútne neplatné, pretože na\nuvedené zmluvy nebolo vykonané žiadne verejné obstarávanie, pričom táto skutočnosť predstavuje\nporušenie zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Z takéhoto vymedzenia dovolacieho dôvodu\nnajvyšší súd vyvodil, že právna otázka, pri vyriešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu je otázka, či sa pre platnosť Zmluvy o dielo s predmetom\ndiela vypracovanie ekonomicko-projektovej dokumentácie vyžaduje, aby obec ako objednávateľ pri jej\nuzatváraní postupovala podľa zákona o verejnom obstarávaní.\n31. Oboznámením sa s referenčnými rozhodnutiami najvyššieho súdu označenými dovolateľom,\nodklonom od ktorých odvodzuje prípustnosť dovolania, najvyšší súd konštatuje, že tieto vyššie uvedenú\notázku neriešili, pretože vychádzali z odlišného skutkového stavu. V spore sp. zn. 3Obdo/40/2015\n\nžaloval Úrad pre verejné obstarávanie dva subjekty pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní,\npričom z neho vyplýva, že „pokiaľ ide o samotnú neplatnosť zmluvy, táto zmluva je absolúten neplatná\nv zmysel ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka ...v spojení s § 9, § 24 a nasl. a § 148 zákona\no verejnom obstarávaní; na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo a následky\nabsolútnej neplatnosti právneho úkonu nemožno konvalidovať“. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/21/2009, v tomto sa najvyšší súd zaoberal skutkovým stavom, podľa\nktorého žalobca (Mesto Považská Bystrica) žaloval právnickú osobu o neplatnosť koncesnej zmluvy z\ndôvodu, že postup v procese verejného obstarávania predchádzajúci uzavretiu zmluvy nebol dodržaný.\nV danom prípade najvyšší súd konštatoval, že „právnu úpravu ustanovenia § 148 zákona č. 25/2006 Z.\nz. treba považovať za komplementárnu vo vzťahu k právnej úprave § 39 Občianskeho zákonníka, teda\nza právnu úpravu rozširujúcu ochranu poskytovanú označeným ustanovením Občianskeho zákonníka\nzakotvením oprávnenia Úradu pre verejné obstarávanie napadnúť platnosť zmluvy uzavretej v rozpore\ns ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní vo verejnom záujme aj vtedy, ak by tak neurobili\núčastníci spornej zmluvy. Ustanovenia zákona č. 25/2006 Z. z. teda nevylučujú aplikáciu ustanovenia\n§ 39 Občianskeho zákonníka v prípadoch, keď právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje\nzákonu alebo ho obchádza, prípadne sa prieči dobrým mravom“.\n32. S poukazom na uvedené považoval dovolací súd vyššie nastolenú právnu otázku za otázku, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.).\n33. Pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na plnenie zo zmluvy o dielo uzavretej dňa\n1. apríla 2008, zo Zmluvy o dielo uzavretej dňa 1. augusta 2008 a zo Zmluvy o dielo uzavretej dňa 1.\njúna 2009 medzi právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom,\nje potrebné sa prejudiciálne zaoberať otázkou platnosti týchto zmlúv vo svetle § 39 Občianskeho\nzákonníka. Predmetom týchto zmlúv bolo odplatné vypracovanie ekonomicko-projektovej dokumentácie\npotrebnej na žiadosti objednávateľa o finančnú pomoc z prostriedkov Regionálneho operačného\nprogramu.\n34. Žalovaný má v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení\núčinnom do 31. decembra 2009 postavenie verejného obstarávateľa. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona\nsú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.\nZákazkou podľa § 3 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. je zmluva s peňažným plnením uzavretá medzi\njedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo\nviacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie\nstavebných prác alebo poskytnutie služby. Dôsledkom uzavretia zmluvy v rozpore so zákonom o\nverejnom obstarávaní je jej absolútna neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Na absolútne neplatný\nprávny úkon sa hľadí, akoby od začiatku nevznikol a nie je pritom podstatné, ktorá zmluvná strana\nneplatnosť právneho úkonu spôsobila či zavinila.\n35. S poukazom na uvedené je potrebné zodpovedať na vyššie nastolenú právnu otázku kladne, teda\nže pre platnosť zmluvy o dielo s predmetom diela vypracovanie ekonomicko-projektovej dokumentácie\npotrebnej na žiadosť obce o finančnú pomoc z prostriedkov Regionálneho operačného programu\nsa vyžaduje, aby obec ako objednávateľ pri jej uzatváraní postupovala podľa zákona o verejnom\nobstarávaní.\n36. Nakoľko žalovaný opodstatnene vytýkal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci,\ndovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. l C. s. p.). Keďže\ndôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozsudok súdu prvej\ninštancie a v prípade zrušenia výlučne rozsudku odvolacieho súdu by vzhľadom na nesprávnosť\nprávnych záverov súdu prvej inštancie bol odvolací súd povinný rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť,\ndovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 Základných princípov\nC. s. p.) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto\ndovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. (§ 449 ods. 2 C. s. p.) a vec v\nrozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).\n37. Prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. založil dovolateľ ďalej na tvrdení,\nže odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď ustálil, že posudzované Zmluvy o dielo boli\nriadne schválené obecným zastupiteľstvom, pričom v tejto otázke sa odvolací súd podľa názoru\n\ndovolateľa odklonil od ustálenej judikatúry - rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Obdo/44/2018, sp. zn. 5Obdo/45/2013, sp. zn. 3Obdo/21/2002, sp. zn. 2Cdo/284/2006 a nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 389/08, sp. zn. III. ÚS 165/2012, sp. zn. II. ÚS\n922/2016.\n38. Podľa názoru dovolateľa z označených rozhodnutí vyplýva, že minimálnymi náležitosťami\nuzneseniami obecného zastupiteľstva o schválení právneho úkonu sú vymedzenie predmetu zmluvy\na odplaty (resp. spôsob jej určenia alebo prejav vôle uzavrieť zmluvu bez jej určenia). Dovolateľ má\nsúčasne za to, že tieto náležitosti v prípade uznesenia obecného zastupiteľstva č. 16/08 absentujú, a\nteda nejde o rozhodnutie o konkrétnom individualizovanom právnom úkone.\n39. Pokiaľ ide o vymedzenie predmetu Zmlúv o dielo, súd prvej inštancie uviedol, že „z textu uznesenia č.\n16/08 pod bodom I. vyplýva, že obecné zastupiteľstvo prerokovalo návrh na spracovanie dokumentácie\nk predloženiu žiadosti na získanie nenávratných finančných prostriedkov, čo korešponduje s predmetom\nZoD I., II. a III. - vypracovanie projektovej dokumentácie potrebnej na žiadosti objednávateľa o finančnú\npomoc“. K námietke žalovaného, že v návrhu ZoD nie je uvedený účel projektu, konajúci súd uviedol,\nže predmetné zmluvy bolo dôvodné vyhodnotiť aj v kontexte uzatvorenej mandátnej zmluvy, na\nzáklade ktorej právny predchodca žalobcu mal povinnosť pre žalovaného vytipovať výzvy jednotlivých\nministerstiev, ktoré by mohla obec riešiť a na základe toho obec stanovila, o ktoré konkrétne výzvy sa\nbude uchádzať“. K námietke žalovaného, že návrh zmluvy neobsahuje dojednanie o výške odmeny,\nsúd prvej inštancie uviedol, že „§ 536 ods. 3 Obchodného zákonníka nevylučuje uzavrieť zmluvu aj\nbez dohody o cene, keď výslovný súhlas s uzatvorením zmluvy vyplýva z prijatého uznesenia č. 16/08\npod bodom II. uznesenia prijatého dňa 23. januára 2008“. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že\n„predmetom nároku v tomto spore nie je cena podľa čl. IV. 4.1. písm. a/. Prípadná neplatnosť by sa\ntýkala len uvedeného zmluvného dojednania. Predmetný návrh zmluvy obsahuje v čl. IV. bod 4.1. pod\npísm. b/ návrh dohody o spôsobe určenia ceny (§ 536 ods. 3 Obchodného zákonníka), ktorý nárok je\nv tomto spore uplatnený“.\n40. Odvolací súd sa s námietkou žalovaného týkajúcou sa nevymedzenia predmetu Zmlúv o dielo\nvysporiadal v bodoch 125. a 126., pričom poukázal na odôvodnenie rozsudku prvej inštancie a\nuviedol, že „námietky žalovaného v odvolaní nezodpovedajú odôvodneniu napadnutého rozsudku\nokresného súdu a zo zistených okolností potom nie je možné odvolaciemu súdu konštatovať, že konanie\nstarostu predstavovalo svojvôľu“. Odvolací súd sa zároveň vysporiadal aj s rozhodnutiami označenými\nžalovaným, a to rozhodnutím sp. zn. 5Obdo/44/2018, sp. zn. 2Cdo/284/2006, nález ÚS sp. zn. III. ÚS\n389/08).\n41. Závery prijaté odvolacím súdom v dovolaním napadnutom rozhodnutí nemožno považovať za\nodklon od ustálenej judikatúry, nakoľko konajúce v danom prípade posudzovali náležitosti uznesenia\nobecného zastupiteľstva č. 16/08, pričom dospeli k záveru, že tieto boli splnené. Posudzovaním kritérií\ndotknutého uznesenia obecného zastupiteľstva a ich vyhodnotením za dané, nedošlo podľa názoru\ndovolacieho súdu k odklonu od referenčnej judikatúry, a preto v tejto časti považoval najvyšší súd\ndovolanie žalovaného za nedôvodné.\n42. Dovolateľ v rámci námietky odklonu od ustálenej judikatúry tiež uviedol, že nevyhnutnosť schválenia\nprávneho úkonu bola daná i vo vzťahu k uznaniu dlhu, ako súčasť majetkovoprávnych úkonov obce.\n43. Ustanovenie § 432 C. s. p. vyžaduje vo vzťahu k dovolaniu podľa § 421 C. s. p., aby dovolateľ\nuviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dovolateľ tento dovolací dôvod spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 432 C. s. p.\nnevymedzil, keď neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje nesprávnosť právneho posúdenia.\n44. Odvolací súd v bode 138. napadnutého rozhodnutia uviedol, že „vzhľadom na dôvody, vec v\nskutkovej a právnej rovine a okruh sporových strán nebolo možné aplikovať na danú vec rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 389/08“. Ďalej uviedol, že „v odvolacom konaní\nnebol dôvod na odklon od záverov okresného súdu najmä v odseku 80., 82. a 83.“. Súd prvej inštancie\nvo svojom rozhodnutí k uznaniu dlhu uviedol, že „ak žalovaný nemohol zaplatiť svoj existujúci záväzok z\npredmetných Zmlúv o dielo v lehote ich splatnosti, nemožno potom úkon starostu, uznanie predmetných\nzáväzkov veriteľovi, vyhodnotiť ako úkon v rozpore so zákonom v zmysle obrany žalovaného“. Súd prvej\n\ninštancie mal za to, že právny úkon - uznanie záväzku, nezaložil nový záväzok, z nového právneho\ntitulu, lebo ani neplnil uhradzovaciu funkciu, ani nespôsobil zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie\nnovým záväzkom. Výklad v zmysle vyjadrenia žalovaného, podľa názoru súdu, by bol práve v rozpore\ns dobrými mravmi (§ 3 OZ), aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného\nzákonníka), keď neschopnosť žalovaného splniť tento záväzok v čase jeho splatnosti, zmluvné strany\nriešili uznaním predmetných existujúcich záväzkov. Uviedol tiež, že „preto nebolo dôvodné vychádzať zo\nstanoviska Ústavného súdu Slovenskej republiky v súvislosti s oprávnením starostu obce uskutočňovať\nprávne úkony vo veciach majetku obce, ak toto nakladanie s majetkom obce nie je obmedzené zákonom\nalebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva, § 11 ods. 4 písm. a/\nzákona č. 369/1990 Zb.“.\n45. Keďže dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p., keď\nneuviedol právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré pokladá za nesprávne, ani v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia, s poukazom na údajné rozdielne rozhodnutia dovolacieho\nsúdu k nastolenej právnej otázke. Dovolací súd preto dovolanie žalovaného v tejto časti považoval za\nnedôvodné.\n46. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie viazané právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným\nv tomto uznesení (§ 455 C. s. p.).\n47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393\nods. 2 posledná veta C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cob/88/2020", "guid": "6598c7f9-8932-47dd-a04f-4ef386b880d1:33702e30-0690-47f9-9337-66c221bfa323", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:db75922f-f187-4fa5-bdc1-0b5b156255db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.580.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 580/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 580/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.580.2021.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:7fb5ca93-c24e-48f0-9b2a-adfb7a9e9e85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.922.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 922/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 922/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.922.2016.1"}, {"guid": "ussr:608ec544-e83f-4d58-977f-e0526162fe40", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 165/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 165/2012 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:608ec544-e83f-4d58-977f-e0526162fe40"}, {"guid": "ussr:cad58090-fb18-40c6-9c0b-3f4dd43cd970", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 69/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2010 z 7. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-07", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cad58090-fb18-40c6-9c0b-3f4dd43cd970"}, {"guid": "ussr:50b16f04-2f0a-499e-b4f8-7102594423c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 389/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50b16f04-2f0a-499e-b4f8-7102594423c0"}, {"guid": "57efa66e-c511-40cd-b601-355cfdf23826:6c4687fe-d2dd-4bf3-9221-d66c226d2a65", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6111212788.1", "spisova_znacka": "4Obdo/41/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/41/2020 z 28. 7. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-07-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6111212788.1"}, {"guid": "f329d115-4c5b-48e5-a264-71f2debc5b8b:71921cbb-a097-47d1-9c16-9257f91d1487", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1", "spisova_znacka": "5Obdo/44/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/44/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1"}, {"guid": "69da9f7d-d95f-43fa-b16d-17cc2e6a4a30:4f9c10c9-960b-471c-af8f-35d014f3d2aa", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6713217894.2", "spisova_znacka": "16Co/342/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/342/2016 z 11. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-10-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6713217894.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1a21ea20-fce8-49b3-a932-de5247906079", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.461.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 461/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 461/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.461.2022.1"}, {"guid": "e4c54e73-484d-4625-82f3-df0d68b102f7:5dd9a0a6-9ffa-4b85-b522-23d57a7ebb49", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6120312662.2", "spisova_znacka": "5Cob/54/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/54/2023 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6120312662.2"}]}