{"guid": "cbd79444-30d5-400c-b708-ae7ff5124163:83ad0d0b-c3a7-49cd-bae0-5aba58769582", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5616200702.1", "spisova_znacka": "6ECdo/1/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6ECdo/1/2022 z 30. 6. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 6ECdo/1/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:5616200702.1", "identifikacne_cislo": "5616200702", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Terézia Mecelová", "sudca_id": 581, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-terezia-mecelova-581", "datum_vydania": "2022-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. a) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-4", "nazov": "§ 25 ods. 4 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-51.odsek-3", "nazov": "§ 51 ods. 3 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-51.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-3", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-17", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-21", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-25", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-51", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83ad0d0b-c3a7-49cd-bae0-5aba58769582", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5616200702.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5616200702.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5616200702.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6ECdo/1/2022\n5616200702\n30. 06. 2022\nJUDr. Terézia Mecelová\nECLI:SK:NSSR:2022:5616200702.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej KOMA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom v\nNitre, Mlynárce - Štúrova 140, IČO: 35 941 472, zastúpenej splnomocnenkyňou Advokátska kancelária\nJUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom v Bratislave, mestská časť Dúbravka, Martina Granca 3618/44, IČO:\n52 262 821, proti povinnému N.. Y. W., trvale bytom v I. T., časť L., K. W. XXX/XX, o vymoženie 4.152,14\neur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Er/200/2016, o\ndovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 24. októbra 2016 sp. zn. 20CoE/115/2016,\ntakto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Žiline z 24. októbra 2016 sp. zn. 20CoE/115/2016 a uznesenie Okresného\nsúdu Liptovský Mikuláš z 8. apríla 2016 č. k. 6Er/200/2016-25 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu\nLiptovský Mikuláš na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“, resp. predtým „súd prvého stupňa“)\nuznesením z 8. apríla 2016 č. k. 6Er/200/2016-25 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nzamietol. Uznesenie právne odôvodnil ust. § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995\nZ.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov, § 3 ods. 1 a 2, § 17, § 21 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 a 4 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o\nrozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) a § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963\nZb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O. s. p.“). Vecne dôvodil, že\npred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom sa 27. januára 2016 začalo na návrh oprávnenej\nexekučné konanie pod spisovou značkou Ex 265/2016 o vymoženie pohľadávky vo výške 4.152,14\neur s príslušenstvom. Oprávnená svoj návrh odôvodnila vydaným rozhodcovským rozsudkom z 23.\nseptembra 2015 sp. zn. RD/115/2015 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) rozhodcom rozhodcovského\nsúdu ROYAL DEVELOPMENT, so sídlom v Hruboňove, Suľany 243, N.. T. P.. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že v predmetnej veci nebola riadne uzavretá rozhodcovská\nzmluva. Rozhodcovskú doložku v danej veci uzavrela 19. júna 2014 oprávnená so spoločnosťou\nAGRO SK, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Školská 1132/5, IČO: 44 982 241, ktorej konateľom\nbol povinný. Povinný ju neuzavrel vo svojom mene ako fyzická osoba, ale ako konateľ spoločnosti.\nRozhodcovský súd preto nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Zároveň bolo konštatované, že\nv rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného\ntitulu. Pri doručovaní zásielky povinnému do vlastných rúk nebol v danom prípade dodržaný postup v\nzmysle § 47 ods. 2 O. s. p., preto nebolo možné považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený\n(nenadobudol právoplatnosť). Z predloženej fotokópie zásielky vyplynulo, že na doručenke chýba údaj\no dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou na opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy\nsa vykonalo opakované doručenie. Ak nebol dodržaný postup vyžadovaný zákonom, súd ani rozhodca\nnebol oprávnený konštatovať naplnenie fikcie doručenia vyznačením právoplatnosti rozhodnutia. V\nzávere súd prvého stupňa uviedol, že po právoplatnosti uznesenia bude exekučné konanie zastavené.\n\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie/prvého stupňa\ntiež len „nižšie súdy“) na odvolanie oprávnenej uznesením z 24. októbra 2016 sp. zn. 20CoE/115/2016\nuznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku v znení neskorších zákonov (ďalej tiež len „C. s. p.“) potvrdil. Potvrdenie uznesenia odôvodnil\njeho vecnou správnosťou s tým, že s dôvodmi uznesenia sa plne stotožnil a odkázal na ne. Doplnil,\nže v zmysle § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzavretá\nmedzi oprávnenou a spoločnosťou AGRO SK, s.r.o. by zaväzovala právnych nástupcov zmluvných strán\nv prípade, ak by to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčili. V konaní nebolo preukázané,\nže by došlo k právnemu nástupníctvu zo strany dlžníka na povinného; že by došlo k univerzálnej\nalebo singulárnej sukcesii dlhu podľa základnej zmluvy na tretiu osobu (na povinného). Nebolo preto\nmožné konštatovať, že by spoločnosť AGRO SK, s.r.o. ako zmluvná strana mala právneho nástupcu\nv osobe povinného, ktorý by bol zaviazaný z rozhodcovskej doložky. Pokiaľ ide o aplikáciu § 3 ods.\n2 zákona o rozhodcovskom konaní, toto hmotnoprávne ustanovenie je nevyhnutné aplikovať v znení\núčinnom ku dňu uzavretia konkrétneho hmotnoprávneho úkonu (k 19. júnu 2014). Opačný výklad\nby znamenal, že podľa nového právneho predpisu (v znení účinnom od 1. januára 2015 ako ho\naplikoval rozhodcovský súd), by sa retroaktívne posudzovali účinky právneho úkonu rozhodcovskej\ndoložky. V súvislosti s doručovaním rozhodcovského rozsudku odvolací súd uviedol, že pokiaľ bol\ntento doručovaný povinnému ako konateľovi spoločnosti AGRO SK, s.r.o., bol mu doručovaný ako\nfyzickej osobe a nie ako fyzickej osobe - podnikateľovi. Nie je možné zamieňať si jeho funkciu konateľa\nso statusom fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá podniká na základe osobitného oprávnenia. Pokiaľ\nrozhodcovský súd exekučný titul doručoval bez opakovaného doručenia, nenastala fikcia doručenia v\nzmysle § 47 ods. 2 O. s. p., a preto exekučný titul nebol povinnému doručený fikciou a nie je formálne\nvykonateľný. Skutočnosť, že rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je rozhodcovský rozsudok\n(exekučný titul), bolo pokračovaním rozhodcovského konania o pôvodnú pohľadávku voči spoločnosti\nAGRO SK, s.r.o., nezakladá právomoc rozhodcovského súdu vo vzťahu k fyzickej osobe povinného.\nRovnako túto právomoc nezakladá ani tá skutočnosť, že povinný osobne podpísal rozhodcovskú doložku\nza spoločnosť AGRO SK, s.r.o., nakoľko tento vystupoval ako konateľ tejto spoločnosti a nie ako fyzická\nosoba.\n3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie.\nDovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces) a ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ C. s. p., t. j. nesprávnym\nprávnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a v otázke, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne. Navrhla zrušiť uznesenia nižších súdov a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nalternatívne navrhla zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že poverenie súdnemu exekútorovi\nbude udelené. Vadu zmätočnosti videla v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Toto\nrozhodnutie považovala za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne. Odvolaciemu súdu vytýkala, že\nsa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jej námietkami, ktoré boli pre posúdenie veci\nrozhodujúce. Uviedla, že oba nižšie súdy použili neplatnú právnu normu, ktorá platila do 31. decembra\n2014. V čase rozhodcovského konania už dávno platila novela zákona o rozhodcovskom konaní.\nNižšie súdy neoddeľujú zásadne rozdielnu právnu aplikáciu zákona o rozhodcovskom konaní a zákona\no spotrebiteľskej arbitráži. V danej veci ide o obchodný spor a túto skutočnosť exekučný súd ani\nnespochybňoval (preto aj z uvedeného dôvodu je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné).\nDodala, že exekučný súd nesmie posudzovať rozhodcovské rozsudky, nie je oprávnený skúmať\nexistenciu a vznik rozhodcovskej zmluvy a je takýmto rozsudkom viazaný. Povinný v rozhodcovskom\nkonaní nevzniesol námietku právomoci rozhodcovského súdu, čím vznikla platná rozhodcovská zmluva\nmedzi oprávnenou a povinným podľa § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd od\n1. januára 2015 nie je oprávnený nijakým spôsobom preskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy,\nresp. doložky. Od 1. januára 2015 rozhodcovská zmluva podľa zákona o rozhodcovskom konaní môže\nvzniknúť aj mnohými inými spôsobmi ako iba z textu dokumentu podpísaného oboma zmluvnými\nstranami. Rozhodcovská zmluva preto môže platne vzniknúť aj medzi úplne inými subjektmi a v takomto\nprípade sa už rozhodcovská zmluva nemusí ani dokazovať. Rozhodcovská zmluva sa považuje za\npísomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný\nv žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne (§ 4 ods. 7 zákona o\nrozhodcovskom konaní). Ďalej poukázala na ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, týkajúce sa\nzáväznosti zmluvy pre právneho nástupcu. Poukázala i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) a vybrané rozhodnutia okresných a krajských\nsúdov.\n4. Povinný dovolací návrh nepodal.\n5. Najvyšší súd uznesením z 18. februára 2020 sp. zn. 3ECdo/20/2018 dovolanie oprávnenej odmietol a\npovinnému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o odmietnutí dovolania oprávnenej podľa ust. §\n447 písm. c/ C. s. p. odôvodnil tým, že vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p. (spočívajúca podľa\ntvrdení dovolateľky v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia) nebola zistená a dovolanie\nv danom prípade nie je prípustné ani podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ C. s. p., keď argumentácia\ntýkajúca sa tohto ustanovenia C. s. p. je nedostatočná a dovolateľkou uvádzané dovolacie dôvody neboli\nv podanom dovolaní vymedzené spôsobom zodpovedajúcim § 431 až § 435 C. s. p. Rozhodnutie o\ntrovách dovolacieho konania neodôvodňoval (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).\n6. Na základe ústavnej sťažnosti oprávnenej Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný\nsúd“) nálezom z 9. februára 2022 č. k. I. ÚS 388/2021-50 rozhodol, že základné právo oprávnenej na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu z 18. februára 2020 sp. zn.\n3ECdo/20/2018 porušené boli. Toto uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nZároveň rozhodol\naj o trovách konania, na ktorých náhradu zaviazal najvyšší súd. Vo zvyšnej časti\nústavnej sťažnosti (týkajúcej sa uznesenia krajského súdu) nevyhovel. Ústavný súd dospel k záveru, že\nnajvyšší súd bez náležitého odôvodnenia odmietol dovolanie sťažovateľky.\n7. Najvyšší súd ako funkčne príslušný súd na prejednanie dovolania (§ 35 C. s. p.), po tom ako ústavný\nsúd zrušil jeho predchádzajúce rozhodnutie, rešpektujúc záväzný právny názor ústavného súdu, bez\nnariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.), preskúmal opätovne napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.\n8. Pre splnenie nápravy porušenia práva oprávnenej je potrebné, aby najvyšší súd opätovne posúdil\ndovolacie námietky oprávnenej (odôvodňujúce prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania podľa § 420\npísm. f/ C. s. p. a podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ C. s. p.).\n9. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 C. s. p. alebo § 421 C. s. p.\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). V prípade dovolania\nprípustného podľa § 420 C. s. p. je dovolacím dôvodom vytýkaná tzv. zmätočnostná vada (§ 431 ods.\n1 C. s. p.) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.\n2 C. s. p.); v prípade dovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je potom dovolacím dôvodom\nnesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).\n10. Oprávnená vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. a § 421\nods. 1 písm. a/ a c/ C. s. p. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach\naktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa §\n420 a § 421 C. s. p. (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn.\n1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti\ndovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona,\nktorého sú súčasťou.\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nposudzoval opodstatnenosť argumentácie oprávnenej, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k ňou\ntvrdenej vade zmätočnosti.\n\n12. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. je, že k\nnej došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem\n„procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním\nrozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda\nsama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a\ndnes ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení\na mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n13. Oprávnená dovolaním namietala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, arbitrárne, keď\nodvolací súd sa nevysporiadal s jej pre posúdenie veci rozhodujúcimi námietkami. Uviedla, že nižšie\nsúdy neoddeľujú zásadne rozdielnu právnu aplikáciu zákona o rozhodcovskom konaní a zákona o\nspotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom exekučný súd nie je oprávnený nijakým\nspôsobom preskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy v nespotrebiteľských veciach.\n14. V zmysle zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu (R 2/2016) prijatého ešte za skoršej právnej\núpravy občianskeho súdneho konania „nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v\nzmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného\ndo 30. júna 2016) a výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania,\nktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska - pokiaľ ide o jeho\ndruhú vetu, hovoriacu o nedostatku dôvodov rozhodnutia ako o postupe súdu odnímajúcom účastníkom\nkonania možnosť konať pred súdom - nedotkli, preto ho v tomto smere (pokiaľ ide o jeho druhú vetu)\ntreba považovať naďalej za aktuálne (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017,\n5Cdo/45/2018, 7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017).\n15. V danej exekučnej veci súd prvého stupňa konštatoval, že nebola riadne uzavretá rozhodcovská\nzmluva a rozhodcovský súd preto nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť (s poukazom na\nustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní bez výslovného uvedenia dátumu, k akému bol predmetný\nzákon aplikovaný a bez riadneho označenia predmetného aplikovaného právneho predpisu). Zároveň\nbolo konštatované, že v rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení\nprávoplatnosti exekučného titulu. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu\nprvého stupňa a dodal argumentáciu týkajúcu sa právneho nástupníctva a doručovania rozhodcovského\nrozsudku (bez reakcie na charakter rozhodcovského konania a z toho sa odvíjajúci prístup ku skúmaniu\nrozhodcovskej zmluvy/doložky).\n16. Tu je potrebné uviesť, že pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského\nprávneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto\nkonania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť\nrozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní) a aby sa žalobou podanou na\npríslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,\nvylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa\ntotiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria\nbdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“, alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie\npostupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať\na spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom\nkonaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné (uznesenie\nnajvyššieho súdu z 26. júna 2013 sp. zn. 6ECdo/7/2013).\n17. Dňa 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj\ns ním súvisiaca novelizácia zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 336/2014 Z. z.). Oddelením\n\nzákonnej úpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského rozhodcovského konania, ku ktorému takto\ndošlo sa markantným spôsobom zvýraznil rozdiel oboch týchto konaní, spočívajúci predovšetkým\nvo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného vzťahu a nadväzujúceho\nrozhodcovského konania.\n18. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa\nv odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C. s. p.);\nodvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v\nkonaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie\na rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387\nods. 3 C. s. p.).\n19. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho uznesenia náležite nevysporiadal s argumentáciou oprávnenej\nohľadom rozdielu medzi nespotrebiteľským a spotrebiteľským rozhodcovským konaním, čo bola aj\npodstatná námietka v odvolacom konaní (tu porovnaj i nález ústavného súdu z 5. septembra 2018 sp.\nzn. II. ÚS 300/2018).\n20. Keďže odvolací súd ako aj súd prvej inštancie neskúmali vec nimi posudzovaný problém z právne\nvýznamných hľadísk, porušili základné právo oprávnenej na spravodlivý súdny proces, čím došlo k\nprocesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.\n21. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm.\nf/ C. s. p. zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý\nmusí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu\nsa pritom do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti\nznemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší\nbez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie\nsúdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015,\n7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po\nnadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného procesu\n(2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017). Dovolací súd preto v tomto prípade neposudzoval\ndovolanie z hľadiska opodstatnenosti argumentácie majúcej väzbu na riešenie právnych otázok.\n22. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 C. s. p.). Ak\ndovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého\nprávomoci patrí (§ 450 C. s. p.). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvej inštancie (stupňa) a vec vrátil vec\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie (dôvod vedúci k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu, viedol k\nzrušeniu i rozhodnutia súdu prvej inštancie), lebo nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia\nodvolacieho súdu (§ 449 ods. 1 a 2 v spojení s § 450 C. s. p.).\n23. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 C. s. p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20CoE/115/2016", "guid": "40af7ea6-96e9-4d0c-80b4-dbfc5a5b7f5c:4a30e9a8-36e7-4894-b564-ad2832b98e33", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:85d7c5e3-436a-4641-bc8b-5fc5f6b23e20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 388/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 388/2021 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.388.2021.1"}, {"guid": "ussr:7d6d89fe-51df-4cff-bfaf-5e1061af666d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2"}, {"guid": "7e02085a-1645-434d-a0b2-bef4f71b278b:1c0237a1-e9aa-4696-a9a7-16284f068e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1", "spisova_znacka": "5Cdo/112/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/112/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "90a348fb-39a7-4b7d-bf17-a00bd1f37311:d4a401c2-fcd1-4616-94ac-5aebedaa3301", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1", "spisova_znacka": "8Cdo/49/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/49/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1"}, {"guid": "a3e050f7-d757-4eab-ae5c-d19b0aeb6a59:bb30a5bb-366b-4da6-a120-865685fdafe0", "ecli": null, "spisova_znacka": "20CoE/115/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoE/115/2016 z 23. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-05-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a3e050f7-d757-4eab-ae5c-d19b0aeb6a59:bb30a5bb-366b-4da6-a120-865685fdafe0"}], "citovane_v": []}