{"guid": "adbf7d87-e198-4043-ac44-2651fb746815:6b40cf97-0635-4070-9bff-3d2b059d0c48", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5419010060.1", "spisova_znacka": "4Tdo/21/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/21/2021 z 16. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. februára 2022, sp. zn. 4Tdo/21/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:5419010060.1", "identifikacne_cislo": "5419010060", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 541, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-541", "datum_vydania": "2022-02-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť", "Majetok", "Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-39.odsek-4", "nazov": "§ 39 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-39.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-44.odsek-7", "nazov": "§ 44 ods. 7 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-44.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-293.odsek-10", "nazov": "§ 293 ods. 10 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-293.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-293"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "nazov": "§ 371 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-39", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-44", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-293", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-31", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b40cf97-0635-4070-9bff-3d2b059d0c48", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5419010060.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5419010060.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5419010060.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/21/2021\n5419010060\n16. 02. 2022\nJUDr. Pavol Farkaš\nECLI:SK:NSSR:2022:5419010060.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov\nJUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného G. G. pre zločin lúpeže\npodľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 16.\nfebruára 2022 v Bratislave, o dovolaní obvineného G. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 12.\nmája 2020, sp. zn. 1To/27/2020, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. G. odmieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súd Dolný Kubín (ďalej tiež „okresný súd\" alebo „súd prvého stupňa\") zo 17.\ndecembra 2019, sp. zn. 7T/6/2019 bol obvinený G. G. (ďalej tiež „obvinený\" alebo „dovolateľ\") uznaný\nza vinného v bode 1) z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného\nzákona, v bode 2) z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v súbehu\ns pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, v bode\n3) zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.\na) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že :\nv bode 1)\n- dňa 30. marca 2018 v čase okolo 23:40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Honda Civic čiernej\nfarby, ev. č. N po parkovisku pri reštaurácii L. v N. L., pokiaľ tam nebol predpísaným spôsobom zastavený\na kontrolovaný hliadkou PMJ Nižná a nakoľko počas prebiehajúcej kontroly javil známky užitia návykovej\nlátky, bol vyzvaný k odberu biologického materiálu krvi a moču, ktorý mu bol dňa 31. marca 2017 v čase o\n00:27 hod. odobratý a následnou toxikologicko-chemickou analýzou mu bola v moči zistená prítomnosť\nomamných a psychotropných látok, metamfetamínu a jeho metabolitu amfetamínu, kanabinoidných\nlátok - 11-nor-delta-9-tetrahydrokanabinol-9-karboxylovej kyseliny (THC-COOH) a analýzou krvi mu v\ntejto bola zistená prítomnosť amfetamínu v stopovej koncentrácii menšej ako 0,020 mikrogramu na\nmililiter, prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 0,073 ug/ml a prítomnosť kanaboidnej látky 11-nordelta-9-tetrahydrokanabinol-9-karboxylovej kyseliny (THC-COOH) v koncentrácii 0,019 ug/ml,\nv bode 2)\n- v presne nezistenom čase v mesiaci august 2018 v N. L. vošiel cez neuzamknuté vchodové dvere\nbytového domu popisné číslo XXXX/XX na ulici A. do priestorov chodby na jeho prízemí, odkiaľ z\notvoreného priestoru pod schodiskom vzal pánsky horský bicykel zn. Kellys Thorx 50 model 2015 číslo\nrámu L tmavošedomodrej farby a\n- v presne nezistenom čase od 23:00 hod. dňa 07. septembra 2018 do 08:00 hod. dňa 08. septembra\n2018 v N. L. vošiel cez neuzamknuté vchodové dvere bytového domu popisné číslo XXXX/XX na ulici A.\ndo priestorov chodby na jeho prízemí, odkiaľ z otvoreného priestoru pod schodiskom vzal dámsky bicykel\nzn. Olpran Mercury strieborno-modrej farby výrobné číslo S. a z neuzamknutých spoločných priestorov\nnachádzajúcich sa na prízemí bytového domu zobral elektrický krovinorez zn. Dolmar ET-40 oranžovej\n\nfarby, luxusný otvárač na víno zn. Tescoma, turistický nylonový ruksak sivozelenej farby nezistenej\nznačky, 1l vína Miíller Thurgau v sklenenej fľaši a zo skrinky na topánky nachádzajúcej sa na chodbe na\nprízemí bytového domu pri dverách k bytu číslo 1 zobral 1 pár látkové tenisky značky Converse veľkosť\n45 čierno-červenej farby, čím poškodenému F. O. spôsobil škodu vo výške 920,50 eur,\nv bode 3)\n- dňa 7. októbra 2018 v čase okolo 20:55 hod. v N. L. pred zadnými vchodovými dverami vedúcimi do\npohostinstva TRIO, ktoré sa nachádza na ulici E. číslo XXXX/XX, v snahe získať finančné prostriedky,\nnapadol poškodeného D. D. a to takým spôsobom, že ho opakovane udrel dreveným hranolom o hrúbke\n7,5 x 5 cm a dĺžke 100 cm do oblasti tela a to konkrétne jeden krát do oblasti chrbta a ľavého ramena,\njeden krát do oblasti ľavej ruky ako aj nohy, pričom mu počas fyzického napadnutia doslovne povedal\n„odovzdaj peniaze, lebo ťa zabijem, popichám nožom\" a od ďalšieho konania upustil, keď ho D. D.\nzhodil na zem a tam ho držal, kým sa mu nevyšmykol a z miesta neutiekol a týmto konaním spôsobil\npoškodenému zranenia a to odreninu kože na ľavom ramene vzadu a pomliaždenie dolnej časti ľavého\npredkolenia na vonkajšej strane a vzadu s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života\nbez PN v rozsahu 5 dní.\nZa to okresný súd uložil obvinenému podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 7 Trestného\nzákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pre\nvýkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, zaradil do ústavu na výkon trestu\nso stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil okresný súd\nobvinenému tiež ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a podľa § 288 ods. 1\nTrestného poriadku odkázal poškodeného F. O., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom N. L., A. č. XXXX/XX\ns jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.\nProti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline (ďalej\ntiež „krajský súd\" alebo „odvolací súd\") uznesením z 12. mája 2020, sp. zn. 1To/27/2020 podľa § 319\nTrestného poriadku zamietol.\nProti naposledy označenému rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom svojho\nzvoleného obhajcu JUDr. Vladimíra Kašubu, PhD., advokáta so sídlom v Martine, Holubyho 51,\ndovolanie, a to z dôvodov plynúcich z ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného poriadku.\nV písomných dôvodoch podaného dovolania vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku obvinený namietal, že v rámci konania o jeho odvolaní na verejnom\nzasadnutí uskutočnenom 12. mája 2020 súhlasil s neprítomnosťou jedného z dvoch jeho zvolených\nobhajcov, z dôvodu obhajcovej kolízie s ďalším pojednávaním, pretože bol presvedčený, že mu je známy\nobsah celého spisu. Na dotknutom verejnom zasadnutí však z jednej vety referátu vyplynulo, že k jeho\nodvolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín (ďalej tiež „prokurátor\"), pričom toto\nvyjadrenie nebolo doručené ani jemu (obvinenému), ale ani jednému z jeho obhajcov. V tejto súvislosti\nnamietal, že vetu o existencii vyjadrenia prokurátora si na dotknutom verejnom zasadnutí nevedel dať do\nkontextu, preto až z písomného vyhotovenia uznesenia zistil, že už súdu prvého stupňa bolo doručené\nvyjadrenie prokurátora k jeho odvolaniu, s ktorým žiaden z jeho zvolených obhajcov nebol pred verejným\nzasadnutím konaným 12. mája 2020 oboznámený, hoci prokurátor sa k jeho odvolaniu vyjadril už 24.\nfebruára 2020, teda viac ako dva a pol mesiaca pred termínom verejného zasadnutia a ako strana\nsporu s rovnakým postavením mal odôvodnenie jeho odvolania zo dňa 7. februára 2020 k dispozícii.\nObvinený ďalej namietal, že pokiaľ by disponoval informáciou, že mu spis v kompletnej podobe a ani\njeho obhajcom nie je známy, nebol by udelil súhlas s konaním verejného zasadnutia v neprítomnosti\njedného zo zvolených obhajcov. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že odvolací súd vyjadrenie\nprokurátora pojal do odôvodnenia svojho rozhodnutia a v podstate sa s ním stotožnil. Takýmto postupom\nodvolacieho súdu došlo, podľa názoru dovolateľa, k porušeniu jeho práva na obhajobu zakotveného v\nčl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor\") a § 34 Trestného poriadku zásadným spôsobom a k ignorovaniu\nprincípu „rovnosti zbraní\" poukazujúc pritom aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudského práva\n(ďalej tiež „ESĽP\") vo veciach Komanický proti Slovenskej republike zo 4. júna 2002, De Haes a Gijsels\nproti Belgicku z 24. februára 1997, K.S. proti Fínsku z 31. mája 2001, F.R. proti Švajčiarsku z 28. júna\n2001 a Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 313/05, IV. ÚS 35/02, III. ÚS 186/02, I. ÚS\n355/2015. V nadväznosti na to, považoval obvinený verejné zasadnutie do významnej miery za úkon\n\ns neznámym obsahom a s prvkom utajenosti. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. e) Trestného poriadku poukazujúc na ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods. 12 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj § 31 ods. 1 Trestného poriadku zdôraznil svoje právo na prejednanie veci\nnezávislým a nestranným súdom namietajúc, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený\nsudca, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k\nosobám, ktorých sa úkon priamo týka. Pripustil, že ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku je možné\nuplatniť prostredníctvom námietky zaujatosti podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku len v prípade, keď\ninformáciami zakladajúcimi odôvodnenú pochybnosť disponuje strana v konaní ešte pred rozhodnutím\nosoby, ku ktorej sa dôvody pochybností upínajú. To však podľa názoru obvineného neznamená, že\nustanovenie § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku je možné vykladať takto prísne formálne až\nformalisticky, pretože výkon súdnej moci musí zniesť aj kontrolu ex post za situácie, že vyjdú najavo\nskutočnosti, ktoré boli strane v konaní dovtedy neznáme, a ktoré sú tak závažného charakteru, že\nspochybňujú zachovanie elementárnych princípov spravodlivého procesu v dotknutom konaní. V tejto\nsúvislosti uviedol, že jeho obhajca disponuje zápisnicami o výpovediach sudcu JUDr. P. P. (predsedu\nsenátu v jeho trestnej veci) z prípravného konania vo veci vedenej Národnou kriminálnou agentúrou\npod ČVS: PPZ-179/NKA-ST2-2019 z 25. októbra 2019 a 2. marca 2020, predmetom ktorých bolo aj\nriešenie otázok, či v konaniach, v ktorých bol činný tento sudca išlo vôbec o výkon spravodlivosti\n(napríklad otázky týkajúce sa peňazí v bezpečnostnej schránke). Namietal ďalej, že jeho obhajca\nvypracoval 31. augusta 2020 záznam o zistení skutkového stavu na požiadanie dvoch osôb, na ktoré\nsa obrátil v minulosti odsúdený človek, ktorý si mal „vybaviť vec\" u dotknutého sudcu prostredníctvom\nfinancií a poukázal na skutočnosť, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.\n23T/82/2009 vystupoval jeho obhajca ako splnomocnenec poškodenej strany, pričom Okresný súd\nMartin v uvedenej veci uložil obvinenému dvakrát nepodmienečný trest odňatia slobody, no odvolací\nsúd, v senáte ktorého bol aj spomínaný sudca, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a\nza nezmeneného skutkového stavu uložil obvinenému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom\n(rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/15/2016 z 12. apríla 2016). Dôvodil ďalej, že keby o\ntýchto skutočnostiach vedel, bol by podal námietku zaujatosti, pričom v zásade vyjadril presvedčenie,\nže prejednávaná vec bola jedným z tých prípadov, kedy sa predmetný sudca snažil rozptýliť podozrenia\nvo vzťahu k jeho osobe neprimerane prísnym prístupom (za účelom „vyváženia\" za finančné prostriedky\nmierne „vybavených\" vecí), a to aj popretím zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného\" („in dubio\npro reo\"), pretože žiadny iný dôkaz nepotvrdil slová poškodeného v tom smere, že od neho mal obvinený\nžiadať peniaze, pritom znalec MUDr. D. I. vo svojom vyjadrení, ako aj výsluchu na hlavnom pojednávaní,\nspochybnil pravdivosť tvrdení poškodeného týkajúcich sa ním opisovaného fyzického útoku, napriek\ntomu spomínaná zásada nebola dodržaná. Na základe uvedených skutočností mal byť spomínaný\nsudca, podľa názoru dovolateľa vylúčený, pričom v rovnakom svetle si obvinený vysvetlil aj jeho slová v\nodvolacom konaní, že „oni sú už dostatočne skúsení na to, aby vedeli, komu majú veriť.\". Podľa názoru\nobvineného, človek, ktorý v čase rozhodovania čelil takýmto vážnym podozreniam, ktoré vyvrcholili\njeho väzobným trestným stíhaním, nemohol byť garantom nezávislého a nestranného rozhodovania a\npodaniu námietky zaujatosti zo strany dovolateľa zabránil len nedostatok vedomosti v rozhodnom čase\nna jeho strane.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\npostupom v zmysle § 382a Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí podľa § 386 Trestného\nporiadku a § 388 ods. 1 Trestného poriadku, vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného a\nsúčasne zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/27/2020 z 12. mája 2020 a tomuto súdu\nprikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor konštatujúc, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa (tak\nokresného, ako aj krajského) sú, podľa jeho názoru, zákonné, založené na dôkazoch vykonaných\nzákonným spôsobom a ich postupom nebola porušená žiadna zásada Trestného konania. Súdy\nnižších stupňov sa, podľa názoru prokurátora, vysporiadali so všetkými skutkovými tvrdeniami, vrátane\nvierohodnosti výpovede poškodeného D. D., pričom dovolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti\nako tie, ktoré už obvinený uviedol počas konania na súde prvého stupňa. Prokurátor ďalej uviedol,\nže obvinený mal v konaní pred súdom dvoch obhajcov, ktorí mohli kedykoľvek nahliadnuť do spisu,\nhlavné pojednávanie, ako aj verejné zasadnutie sa konali za prítomnosti obhajcu obvineného, preto\npráva obvineného na obhajobu neboli, podľa názoru prokurátora, v celom konaní porušené zásadným\nspôsobom, a to ani nedoručením vyjadrenia prokurátora k odvolaniu jeho obhajcom, pričom takýmto\npostupom nebolo zasiahnuté do kontradiktórnosti konania a nebola ani prokuratúre poskytnutá žiadna\n\nneprimeraná výhoda oproti obvinenému. V podanom vyjadrení prokurátor ďalej konštatoval, že senát,\nktorý rozhodoval o odvolaní obvineného bol zložený zo zákonných sudcov, pričom z dovolania\nobvineného nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 31 a nasledujúcich\nTrestného poriadku. V prejednávanej trestnej veci neexistuje, podľa názoru prokurátora dôvod, pre ktorý\nby bolo možné hovoriť o pochybnosti o nezaujatosti dotknutého sudcu, pričom takýto dôvod neuviedol\nani samotný obvinený, keďže v podanom dovolaní poukazoval len na neurčité tvrdenia a špekulácie. Na\nzáklade uvedeného prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí\npostupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku bez preskúmania veci dovolanie odmietol, pretože\nje zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\nPodaním z 18. marca 2021 obvinený doplnil svoje dovolanie prílohou v podobe prepisu časti\nzvukového záznamu z trestnej veci vedenej okrem iných aj proti predsedovi senátu odvolacieho súdu\nv prejednávanej trestnej veci, ktorý podľa názoru obvineného podporuje podozrenia o manipulovaných\nrozhodnutiach, ktoré môžu viesť k ignorovaniu zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného\" v\niných veciach.\nK doplneniu dovolania sa vyjadril prokurátor, ktorý vyjadril názor, že z listiny predloženej obvineným\nnevyplýva, že by v prejednávanej trestnej veci došlo k porušeniu zásady „in dubio pro reo\" s tým, že\npredmetná listina v kontexte trestnej veci obvineného nič nepreukazuje, je neúplná, nakoľko chýba\nstrana a mená sú začiernené, taktiež nie je zrejmé z akého zdroja pochádza a ani kto vyhotovil jej kópiu.\nZáver obvineného považoval prokurátor za špekuláciu, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\nZdôraznil, že predloženému dokumentu nemožno v konaní o dovolaní priznať akúkoľvek výpovednú\nhodnotu.\nK tomuto vyjadreniu prokurátora sa podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 7.\napríla 2021 vyjadril obvinený. Uviedol, že vyjadrenie prokurátora je v podstate len jeho názorom,\npričom argumentácia, ktorú vo svojom vyjadrení použil, je v rozpore s judikatúrou tak Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\"), ako aj ESĽP. Zdôraznil potrebu dodržiavania zásady\nrovnosti zbraní a v tejto súvislosti opätovne poukázal a citoval tak rozhodnutia ESĽP, ako aj ústavného\nsúdu.\nObvinený ním podané dovolanie doplnil aj ďalším podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky 30. apríla 2021, v rámci ktorého predložil kompletný prepis zvukového záznamu týkajúceho\nsa predsedu senátu odvolacieho súdu a vyjadril názor, že nikto príčetný, kto nie je zainteresovaný na\nkorupčnom správaní, by sa nedal súdiť spomínaným sudcom. Namietal, že nie z jeho vôle ho súdil človek\npodozrivý z korupčných deliktov, pričom orgány Slovenskej republiky nedokázali v preňho rozhodnom\nčase zabrániť tomu, aby o jeho vine a treste rozhodoval človek, ktorý patril na lavicu obžalovaných.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\npred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania\na zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného\nporiadku], osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej\nlehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného\nporiadku), s tým, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok\n(§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).\nNajvyšší súd však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´ odmietnuť na neverejnom\nzasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku [§\n382 písm. c) Trestného poriadku].\nV prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a\nzáväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov\nv právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom\ntaxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne\novplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným\nna revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie\n\nnajvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Zbierka\") pod číslom 57/2007].\nJednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ\nuplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre\nzrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného\nprostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu\na nepredstavuje „ďalšie odvolanie\". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom\nporušené právo na obhajobu.\nPrávo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Je jedným zo základných\npráv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd a následne aj v § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Porušenie práva na obhajobu\nje síce dôvodom pre podanie dovolania [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], avšak zákon (teda\nTrestný poriadok) pre úspešné uplatnenie takéhoto dovolacieho dôvodu predpokladá len jeho zásadné\nporušenie (teda nie každé aj bezvýznamné porušenie práva na obhajobu zakladá vyššie označený\ndovolací dôvod, ale len porušenie zásadné).\nPrávo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je\npotrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho\nobhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku) - primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v\nZbierke pod číslom 7/2011.\nNaplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] videl\nobvinený v tom, že jemu, ale ani jeho obhajcom nebolo doručené vyjadrenie prokurátora k ním podanému\nodvolaniu. V tejto súvislosti ešte namietal, že súhlas s konaním verejného zasadnutia o jeho odvolaní\nv neprítomnosti jedného z jeho zvolených obhajcov udelil domnievajúc sa, že pozná celý obsah spisu.\nV prípade vedomosti, že súčasťou spisu je pre nich neznáme podanie prokurátora, s neprítomnosťou\nobhajcu na dotknutom verejnom zasadnutí by nesúhlasil.\nPodľa § 39 ods. 4 Trestného poriadku si obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť v tej istej veci\naj viacerých obhajcov.\nPodľa § 44 ods. 7 Trestného poriadku ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti\na práva podľa tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť len\njedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 293 ods. 10 Trestného poriadku sa obhajca obvineného vždy zúčastní verejného zasadnutia, na\nktorom sa koná o odvolaní, ako aj verejného zasadnutia, na ktoré dal podnet svojím návrhom obvinený.\nZ citovaných ustanovení je teda zrejmé, že pokiaľ si obvinený v prebiehajúcom trestnom konaní zvolil\nviacerých obhajcov, pri úkonoch podľa tohto zákona, akým je aj verejné zasadnutie konané o odvolaní\nobvineného (v tom čase obžalovaného), postačí prítomnosť jedného z nich, keďže zákon (Trestný\nporiadok) v tejto súvislosti inak neustanovuje.\nVerejného zasadnutia o odvolaní obvineného vykonávaného odvolacím súdom (12. mája 2020) sa\nokrem obvineného zúčastnil aj jeho zvolený obhajca JUDr. Martin Zuberec, čím bolo právo obvineného\nna obhajobu v podobe práva nechať sa pri úkonoch súdu zastúpiť kvalifikovaným obhajcom v plnom\nrozsahu naplnené. S ohľadom na vyššie citované ustanovenia skutočnosť, že druhý zvolený obhajca\nJUDr. Vladimír Kašuba, PhD. sa pre kolíziu s iným pojednávaním nemohol dotknutého verejného\nzasadnutia zúčastniť, nepredstavuje dôvod pre odročenie nariadeného verejného zasadnutia a ani\nporušenie práva obvineného na obhajobu, pričom súhlas obvineného na konanie dotknutého verejného\nzasadnutia v neprítomnosti jedného z dvoch zvolených obhajcov, z ktorých druhý sa verejného\nzasadnutia zúčastnil, nebol potrebný, alebo inak povedané, jeho nesúhlas za takejto situácie by\nnebol prekážkou konania verejného zasadnutia a ani dôvodom pre jeho odročenie. Napokon uvedenej\nskutočnosti si na verejnom zasadnutí neprítomný obhajca (JUDr. Vladimír Kašuba, PhD.) bol vedomý,\n\nkeďže vo svojom podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na dotknutom verejnom zasadnutí sám\nkonštatoval, že vzhľadnom na to, že obvinený ma dvoch zvolených obhajcov, kolízia termínov jedného\nz nich nie je relevantným dôvodom na to, aby sa verejné zasadnutie neuskutočnilo.\nPreto skutočnosť, že obvinený by nebol za ním vymienených okolností s konaním verejného zasadnutia\no jeho odvolaní v neprítomnosti jedného z dvoch zvolených obhajcov súhlasil, nepredstavuje porušenie\njeho práva na obhajobu a nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\npretože takýto jeho súhlas na konanie verejného zasadnutia nebol potrebný.\nDovolateľovi je však potrebné prisvedčiť, že ani jemu a ani jeho zvoleným obhajcom (ako je to zrejmé\nz predloženého spisu) nebolo doručené vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obvineného z 24. februára\n2020, čím došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu a porušeniu princípu „rovnosti zbraní\" ako\nsúčasti práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, pričom právo na doručenie písomnosti\nprotistrany s možnosťou vyjadrenia sa k nej nemôže byť nahradené právom obvineného a jeho obhajcov\nnahliadnuť do spisu.\nPodľa § 371 ods. 4, veta prvá, Trestného poriadku však dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno\npoužiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal\nju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.\nO existencii vyjadrenia prokurátora k odvolaniu obvineného sa dovolateľ, ako aj jeho zvolený obhajca\nJUDr. Martin Zuberec dozvedeli, ako to plynie z obsahu podaného dovolania, na verejnom zasadnutí\nkonanom krajským súdom o odvolaní obvineného (12. mája 2020) v jeho počiatočnej fáze v rámci\npodanej správy o stave veci so zameraním na otázky, ktoré je potrebné riešiť. Po podaní uvedenej\nsprávy mali obvinený, ako aj obhajca dve možnosti sa v prejednávanej veci vyjadriť, a to v rámci\nprednesenia dôvodov odvolania, ako aj konečného návrhu. Ani v jednom prípade obvinený, ale ani jeho\nzvolený obhajca skutočnosť nedoručenia vyjadrenia prokurátora k odvolaniu obvineného nenamietali a\nnedožadovali sa nápravy v tomto smere.\nObvinený, ktorému v dovolacom konaní namietané okolnosti sú známe už v pôvodnom konaní a napriek\ntomu ich najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, v rámci ktorého by ich bolo možné napraviť,\nneuplatní, dáva týmto jednoznačne najavo, že ich nepovažuje za spôsobilé zásadným spôsobom\nzmeniť jeho postavenie, či spôsobiť mu zásadnú ujmu na jeho právach. Inak povedané obvinený,\nktorý v skoršom štádiu trestného konania rezignuje na svoje práva a napriek znalosti ich porušenia\nsa nedožaduje ich nápravy už v tomto skoršom štádiu (v rámci odvolacieho konania), kedy ešte nie\nje vec právoplatne skončená, nemôže sa v neskoršom štádiu trestného konania po právoplatnom\nskončení veci ich nápravy úspešne domáhať, keďže dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti\nprávoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov, ako to už bolo uvedené, predstavuje výrazný zásah do\nprávnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k\nnáprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré\nby svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok,\npričom takýmto vadami nemôžu byť vady, ktoré obvinený v štádiu odvolacieho konania nepovažoval za\ntak závažné, aby sa ich nápravy napriek ich poznaniu domáhal (primerane už spomínané rozhodnutie\nnajvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom R 57/2007 a k otázke súladnosti citovanej právnej\núpravy podľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2016 z 15. júna 2016).\nNa tomto mieste neobstojí námietka obvineného, že aj keď si bol na verejnom zasadnutí vedomý\ninformácie o nedoručení vyjadrenia k jeho odvolaniu, túto vetu nedokázal zaradiť do kontextu verejného\nzasadnutia o jeho odvolaní, keďže išlo o informáciu jednoduchú (existuje vyjadrenie prokurátora k jeho\nodvolaniu), neobsahujúcu žiadne ďalšie komplikované informácie, ktorú nebolo potrebné zasadiť do\nžiadneho náročného, komplikovaného kontextu, ale len konfrontovať ju so skutočnosťou, že spomínané\nvyjadrenie mu nebolo doručené.\nA aj keby snáď obvinený, vzhľadom na to, že nejde o právne vzdelanú osobu, ale osobu neskúsenú v\nkonaní pred súdom, mohol význam tejto informácie nedoceniť, bol kvalifikovane zastúpený zvoleným\nobhajcom, u ktorého neexistuje žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý na nedoručenie vyjadrenia\n\nk odvolaniu obvineného nezareagoval, nenamietal ho, ak túto skutočnosť z hľadiska zachovania práv\nobvineného považoval za významnú.\nTýmito skutočnosťami preto obvinený dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zjavne nenaplnil.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol\norgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov\ntrestného konania.\nÚspešné uplatnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu predpokladá, že v prejednávanej veci konala\nalebo rozhodovala vylúčená osoba, ktorá je zároveň z procesného hľadiska nositeľom postavenia\norgánu činného v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku), sudcu alebo prísediaceho, a o\nvylúčení ktorej nebolo rozhodnuté.\nPodľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca\nalebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny\ntajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho\npomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému\nzástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.\nPomerom úradnej osoby k prejednávanej veci je najmä vzťah prezentovaný záujmom úradnej osoby\nna výsledku prejednávanej veci, napr. z dôvodu, že v takejto veci vystupuje ako poškodený alebo\npoškodeným je jej blízky príbuzný, alebo vzťah založený na situácii, že úradná osoba bola svedkom\nprejednávanej veci a podobne.\nPomerom k osobe, ktorej sa úkon týka alebo jej zástupcovi, môže byť napríklad vzťah príbuzenský, úzko\npriateľský alebo prípadne naopak nepriateľský, opierajúci sa však o konkrétne skutočnosti, z ktorých by\nbolo možné takýto pomer vyvodiť.\nVždy však ide o okolnosti, ktoré bránia byť sudcovi vo veci, či už subjektívne alebo objektívne\nnestranným.\nOkolnosti, ktoré bránia sudcovi objektívne byť nestranným, nastávajú nezávislé od jeho vôle, vyvolávajú\nvšak oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti, so zreteľom napr. na štatút, či funkcie, ktoré vo veci\nvykonával a aj keby sudca subjektívne bol nestranným, nemôže vo veci pre ich existenciu konať v zmysle\nteórie zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa taký aj objektívne\njaviť stranám v konaní.\nSubjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak a spravidla sa posudzuje podľa\nsprávania sudcu.\nS ohľadom na existenciu Ústavou Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 1 zákona číslo 460/1992 Zb. v\nznení neskorších predpisov) garantovanú zásadu zákonného sudcu, však musí ísť o taký výnimočný\ndôvod, ktorý spôsobuje, že v konkrétnej trestnej veci bude lepšie zabezpečené uplatnenie základných\nzásad trestného konania prostredníctvom iného sudcu. Teda sudcu možno vylúčiť z prejednávania a\nrozhodovania pridelenej veci skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom\nzjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.\nAko to už bolo vyššie naznačené, pri riešení otázky nestrannosti sudcu je nutné zohľadniť aspekty\ntak subjektívneho, ako aj objektívneho charakteru (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre\nľudské práva Piersack proti Belgicku), pritom pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie\nnestrannosti, až kým nie je preukázaný opak, pričom na preukázanie nedostatku subjektívnej\nnestrannosti sa vyžaduje dôkaz o skutočnej zaujatosti (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre\nľudské práva Hauschildt proti Dánsku). Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho\nstanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov v zmysle už spomínanej tzv. teórie zdania\nnezaujatosti, podľa ktorej spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že\nje poskytovaná, nestačí teda, že sudca je objektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne\n\njaviť (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudská práva Delcourt proti Belgicku), pričom\nvždy je treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že\nprezrádzajú nedostatok nestrannosti (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudská práva Pullar\nproti Spojenému kráľovstvu) s tým, že relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa\nzakladá na objektívnych, konkrétnych, dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť\nvšak nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo i len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu\nho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. V tejto súvislosti je potrebné brať na zreteľ skutočnosť,\nže spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a\ninterakcie medzi členmi spoločnosti, preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti\nzákonného sudcu a znamenala by dôvod pre jeho vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci, môže\naj pri zohľadnení už spomínanej tzv. teórie zdania nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že vzťah\nsudcu k danej veci, k stranám v konaní alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj\nnapriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne (primerane\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 332/2008).\nObvinený videl naplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu [§ 371 ods. 1 písm. e) Trestného\nporiadku] v podstate v tom, že predseda senátu odvolacieho súdu v prejednávanej veci sudca JUDr. D. D.\nbol už v čase rozhodovania o jeho odvolaní dôvodne podozrivý z páchania trestnej činnosti spočívajúcej\nv zásade v tom, že v niektorých trestných veciach za úplatok ukladal miernejšie tresty, v dôsledku čoho\npotom v iných trestných veciach v snahe odvrátiť toto podozrenie („mierne\" rozhodovanie za úplatok)\npostupoval neprimerané prísne, a to aj za cenu nerešpektovania zásady „v pochybnostiach v prospech\nobvineného\", čo podľa názoru dovolateľa bol aj prípad jeho (prejednávanej) veci.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že obvinený v\npodanom dovolaní neoznačil žiaden relevantný dôvod predpokladaný § 31 ods. 1 Trestného poriadku,\nktorý by opodstatňoval vylúčenie sudcu JUDr. D. D. z vykonávania úkonov trestného konania v\nprejednávanej veci.\nZ obsahu spisu, ale ani tvrdení obvineného neplynie, že by sa podozrenia z prijímania úplatku\ndotknutým sudcom týkali prejednávanej veci. A nič okrem špekulácií obvineného nenasvedčuje tomu,\nže by dotknutý sudca v prejednávanej veci porušil zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného\"\nza účelom vyvrátenia podozrenia z neprimeranej miernosti v iných trestných veciach. Navyše v\nprejednávanej veci senát odvolacieho súdu nesprísňoval trest uložený súdom prvého stupňa, ale „len\"\nním uložený trest zamietnutím odvolania obvineného potvrdil.\nArgumentácia obvineného, že predsedom senátu v jeho trestnej veci bola trestne stíhaná a v súčasnosti\nuž odsúdená osoba je vzhľadom na znenie ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku pre neexistenciu\nvecnej súvislosti neopodstatnená, nenapĺňajúca dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného\nporiadku.\nAk sa však obvinený domnieva, že jeho odsúdením došlo k spáchaniu trestného činu, môže z dôvodov\nplynúcich z ustanovenia § 394 ods. 5 Trestného poriadku podať návrh na povolenie obnovy konania ako\nmimoriadny opravný prostriedok, slúžiaci práve na tento účel.\nArgumentácia obvineného spočívajúca v poukaze na závery znalca MUDr. D. I., ktorými mali byť\nspochybnené tvrdenia svedka - poškodeného s tým, že žiaden iný dôkaz, podľa názoru dovolateľa,\ntvrdenia poškodeného nepotvrdil, svojím obsahom nenapĺňa dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1\npísm. e) Trestného poriadku, ale ani žiaden iný, pretože ide o skutkové námietky týkajúce sa hodnotenia\ndôkazov, ktoré sú z dovolacieho prieskumu, s ohľadom na znenie § 371 ods. 1 písm. i), časť vety za\nbodkočiarkou, Trestného poriadku (správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže\nskúmať a meniť), vylúčené.\nObvinený svojimi námietkami preto zjavne dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného\nporiadku nenaplnil.\nVzhľadom na to, že obvinený G. G. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil\ndovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného poriadku Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\n\nNa základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako\nje to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1To/27/2020", "guid": "2d07b557-bb27-4053-8fe7-e335f027be9f:3a3c0607-c761-49de-b36f-bd3efe7c7616", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}