{"guid": "02574ce2-fbd7-47f2-a889-018d2e851b16:d9cd3128-12d8-4df0-a034-7bb8911ad610", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5119212899.1", "spisova_znacka": "4Cdo/166/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/166/2022 z 15. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2022, sp. zn. 4Cdo/166/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:5119212899.1", "identifikacne_cislo": "5119212899", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "datum_vydania": "2022-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9cd3128-12d8-4df0-a034-7bb8911ad610", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5119212899.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5119212899.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5119212899.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/166/2022\n5119212899\n15. 12. 2022\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2022:5119212899.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Z. R., bývajúceho vo G., L. XXX/XX, zastúpeného\nJUDr., Ing. Milanom Očkom, advokátom, so sídlom v Žiline, Kuzmániho 18, proti žalovanej\nStredoslovenská energetika, a.s., so sídlom v Žiline, Pri Rajčianke 8591/4B, o náhradu nemajetkovej\nujmy, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 41C/84/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 28. februára 2022 sp. zn. 10Co/126/202, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie, resp. okresný súd“) rozsudkom zo 6. mája 2021,\nč. k. 41C/84/2019-151 v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej\nnáhrady nemajetkovej ujmy vo výške 70.000,- eur (výrok I); žalovanej trovy konania nepriznal (výrok II).\nV dôvodoch svojho rozhodnutia po skutkovej stránke uviedol, že na základe vykonaného dokazovania\nzistil, že žalobca aktuálne nie je vlastníkom bytu v ktorom býva a v súvislosti s ktorým mu mala tvrdená\nnemajetková ujma prerušením dodávok elektrickej energie vzniknúť. Vlastníkom bytu je od roku 2011\ntretia osoba - vydražiteľ a to N. E., pričom konanie o neplatnosť dražby vedené Okresným súdom\nRimavská Sobota pod sp. zn. 13C/268/2014 nie je doposiaľ právoplatne skončené. Rovnako tak nie je\nskončené ani konanie vedené pred Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 12C/311/2014 o\nvypratanie dotknutého bytu. Nesporne zistené bolo, že žalovaná odstúpila od zmluvy o dodávky elektriny\npodaním z 19. februára 2016 a tiež, že došlo k odstaveniu elektrickej energie (v danom byte) v dôsledku\nkonania vlastníka bytu, ktorý si neželal, aby do bytu bola dodávaná elektrická energia. Stav odpojenia od\nelektrickej energie trval od 2. júna 2016 až do obnovenia v dôsledku povinnosti uloženej neodkladným\nopatrením Okresného súdu Žilina dňa 9. decembra 2016. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie\nzdôraznil, že žalovaná preukázateľne vyzvala žalobcu ako druhú stranu existujúceho zmluvného vzťahu\no dodávke elektrickej energie na doloženie dokladov preukazujúcich oprávnenie k užívaniu k bytu v\nzmysle obchodných podmienok. Žalobca tieto doklady žalovanej nesporne nedoložil, preto pre postoj\nvlastníčky bytu nimi ani nedisponoval. Žalovaná následne postupovala v zmysle ustanovení obchodných\npodmienok a od zmluvy o dodávke elektriny odstúpila. Takéto odstúpenie od zmluvy nemožno\npovažovať za neplatné, bolo totiž v súlade s § 48 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“). Odstúpenie od zmluvy bolo medzi stranami sporu bezpochyby dohodnuté,\nbolo súčasťou obchodných podmienok vzťahujúcich sa na ich zmluvný vzťah založený zmluvou o\ndodávke elektriny už v roku 1980. Predmetná zmluva sa menila v zmysle § 26 ods. 9 v spojení s § 96\nods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike na zmluvu o dodávke elektrickej elektriny, ktorej integrálnou\nsúčasťou boli aj obchodné podmienky žalovanej. Žalobca v konaní účinne nepoprel, že žalovanej v\nsúlade s § 17 ods. 4 dotknutého zákona neoznámil, že so zmluvou po účinnosti zákona nesúhlasí, resp.\nže túto zmluvu o dodávke elektriny do predmetného bytu vypovedá. Bolo tiež nesporné, že obchodné\npodmienky vzťahujúce sa k danej zmluve boli riadne schválene Úradom pre reguláciu sieťových odvetví\n\na to rozhodnutím č. 0006/2015-E-OP z 29. januára 2015. Tieto sú zverejnené a teda prístupné na\nwebovom sídle ÚRSO a tiež žalovanej. Takto schválené obchodné podmienky preto boli v zmysle zákona\nzáväzné pre všetkých odberateľov a teda aj žalobcu. Okresný súd s poukazom na aplikáciou ustanovení\n§ 39, 40, § 48 ods. 1, 2, § 54 ods. 1 až 3, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 13 ods.\n2 písm. m/ a ods. 4, § 17 ods. 4 a 7, § 26 ods. 9, § 34 ods. 2 písm. f/, § 96 ods. 8 zákona č. 250/2012\nZ.z. o regulácií v sieťových odvetviach, článkom V ods. 2.6 obchodných podmienok o dodávke elektriny\núčinných od 6. marca 2015 a článkom XIII ods. 3.3 písm. e/ obchodných podmienok dospel k záveru,\nže zo strany žalovanej došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a preto táto neporušila žiadnu právnu\npovinnosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalobcu bolo nevyhnutné kumulatívne splnenie\nvšetkých predpokladov, k čomu v danej veci nedošlo a zodpovednosť za škodu preto u žalovanej\npreto nie je daná. Z dôvodu absencie protiprávneho konania žalovanej okresný súd nevykonal ďalšie\ndokazovanie vo vzťahu k existencii a výške škody, resp. príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a\nvznikom škody, keďže to bolo pre rozhodnutie vo veci nadbytočné a nehospodárne. Hoci žalovaná mala\nv konaní v celom rozsahu úspech, trovy konania jej okresný súd podľa § 257 zákona č.160/2015 Z.z.\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nepriznal, keď prihliadol na preukázateľne nepriaznivú\nosobnú, sociálnu a príjmovú situáciu žalobcu vyplývajúcu z obsahu spisového materiálu. Súd prvej\ninštancie mal za to, že žalobca iba s veľkými ťažkosťami mohol uhradiť žalovanej trovy konania, pričom\nna druhej strane je žalovaná prosperujúca akciová spoločnosť a nepriznanie náhrady trov konania ju\nnijakých výrazným spôsobom neovplyvní. Naviac žalovaná ani nebola zastúpená advokátom a preto jej\nv uvedenom smere trovy konania nevznikli.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len odvolací súd) rozsudkom z 28. februára 2022 sp. zn. 10Co/126/2021\nna odvolanie žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387\nods. 1 CSP potvrdil. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol,\nže pre rozhodnutie vo veci bol určujúci záver súdu prvej inštancie o absencii základnej podmienky\n- neoprávnenosti/protiprávnosti zásahu spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu. V danom prípade\nžalobcom namietaný postup žalovanej - odstúpenie od zmluvy mal svoj legitímny základ v právnej\núprave zákona o energetike v ktorom smere odvolací súd poukázal na právnu argumentáciu okresného\nsúdu tak, ako bola prezentovaná v dôvodoch jeho rozhodnutia a s ktorou sa v celom rozsahu stotožnil.\nZdôraznil, že záväznosť všeobecných obchodných podmienok umožňovalo samotné odstúpenie od\nzmluvy zo strany žalovanej, pričom obchodné podmienky boli schválené Úradom pre reguláciu sieťových\nodvetví v záväzkových vzťahoch k žalovanej ako dodávateľa energií. Nie je preto možné hovoriť o\nrozpore so zákonom, tobôž o obchádzaní zákona, naopak ide o postup lege artis.\n2.1. Pokiaľ žalobca ďalej argumentoval rozporom s dobrými mravmi, bližšie nešpecifikoval, s\nkonkrétne ktorými/akými v spoločnosti všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, poctivého správania\n(obsahová náplň pojmu dobré mravy), by malo/mohlo konanie žalovanej spočívajúce v realizácii\nzákonom predpísaného/predvídaného postupu, prísť do konfliktu. Navyše, postup súdu podľa § 3\nods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva\ndochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb\na kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť inú osobu.\nTakýto kvalifikovaný úmysel v súdenej veci, mimo rámca akejkoľvek pochybnosti, preukázaný nebol.\nŽalovaná v rámci svojho rozhodovania aplikovala (musela aplikovať) relevantnú právnu normu, ktorá\njej ukladala žiadať od odberateľa preukázanie trvania užívacieho práva alebo trvajúceho súhlasu\nvlastníka, „najmä ak vlastník trvanie tohto práva alebo súhlasu pred dodávateľom elektriny spochybní“,\nk čomu v okolnostiach posudzovanej veci nepochybne došlo. Následne žalovaná/dodávateľ pri ustálení\naktuálneho vlastníckeho stavu dôvodne vychádzala zo záväzných údajov katastra nehnuteľností.\nSprávne tiež žalovaná poznamenala, že len samotná existencia súdnych sporov vedených žalobcom\nnepredstavuje užívací titul. Zároveň vo vyššie citovanej formulácii/požiadavke všeobecných obchodných\npodmienok nemožno vzhliadnuť žiadnu okolnosť vyvolávajúcu hrubý nepomer práv/povinností v\nneprospech spotrebiteľa ako definičný základ pre konštatovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok.\nÚčelom/zmyslom predmetnej normy je totiž práve a len logická požiadavka, aby mal dodávateľ\nenergií jasný právny základ svojich zmluvných vzťahov (t.j. či dodáva energie oprávnenému subjektu).\nVychádzajúc z celkovej nepriaznivej sociálnej situácie žalobcu, odvolací súd (osvojujúc si zistenia\nokresného súdu) rovnako tak, ako súd prvej inštancie rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že\nich náhradu stranám sporu nepriznal v zmysle § 257 CSP.\n\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ”) podal dovolanie\nprípustnosť ktorého odôvodňoval ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Mal za to, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od riešenia otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu vyriešená, pričom za takúto označil, či možno zo súdom prerušeného konania o vypratanie\nnehnuteľnosti odvodiť užívacie právo, resp. oprávnený vzťah k nehnuteľnosti, alebo ho legitímne\nočakávať?. Prípadne položil otázku ešte všeobecnejšie a síce, či je možné zo súdom prerušeného\nkonania o uloženie povinnosti odvodiť alebo legitímne očakávať právo?. Na bližšie vysvetlenie dovolateľ\nuviedol, že podanou žalobou sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu a jeho manželke vznikla\npodstatným znížením životného štandardu z dôvodu, že žalovaná v rozpore so zákonom odstúpila\nod zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie, pričom bez dodávky elektrickej energie boli od\n2. júna 2016 do 19. decembra 2016. Vyslovil presvedčenie, že v konaní užívacie právo k bytu vo\nvzťahu ktorému bola prerušené dodávka elektrickej energie preukázal. Ide pritom o byt, o ktorého\nvlastníctvo sa s treťou osobou, vydražiteľkou pani N. E., súdi od roku 2014. Byt s manželkou nepretržite\nužíva od spornej dražby, t.j. cca 8 rokov. Konanie o neplatnosť dražby sa vedie na Okresnom súde\nRimavská Sobota pod sp. zn. 13C/268/2014 a na tomto súde prebieha aj konanie o vypratanie bytu\npod sp. zn. 12C/311/2014, ktoré je však prerušené a to až do právoplatného skončenia spomínaného\nkonania o neplatnosť dražby. Týmto bolo podľa dovolateľa právo užívať byt potvrdené postupom súdu,\nv zmysle ktorého ho nemožno vysťahovať z bytu. Žalobca spolu s manželkou vždy uhrádzali faktúry\nza spotrebovanú elektrickú energiu a tieto skutočnosti boli žalovanej spoločnosti preukázané. Iným\nspôsobom žalobca ani nemohol oprávnený vzťah k nehnuteľnosti preukázať, keďže na LV je zapísaná\nako vlastníčka vydražiteľka a táto neudelila súhlas na užívanie bytu, práve naopak podala žalobu o\nvypratanie. Na základe zisteného skutkového stavu však súd prvej inštancie a odvolací súd dospeli k\nopačnému záveru keď ustálili, že preukázané prerušenie konania o návrhu na vypratanie nehnuteľnosti\nnemožno považovať za preukázanie užívacieho práva k predmetnej nehnuteľnosti a teda odstúpenie\nod zmluvy pre nepreukázanie užívacieho práva je súladné so zákonom ako aj s dobrými mravmi, preto\nďalej dokazovanie nevykonával z dôvodu absencie základnej premisy zodpovednostného vzťahu. S\nohľadom na predchádzajúci opísaný potup Okresného súdu Rimavská Sobota mal žalobca za to, že\nmu bolo garantované užívanie bytu a mal legitímne odôvodnené očakávanie, že je možné byt užívať aj\nso službami s užívaním spojenými. Z uvedených dôvodov dovolací súd žiadal aby napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná v podanom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie podľa\n§ 447 písm. f/ CSP odmietol, resp. ho podľa § 448 ako nedôvodné zamietol. Bližšie uviedla, že k otázke\npoloženej žalobcom sa vo svojich rozhodnutiach vyjadrili náležite a správne súdy nižších inštancii, čo\naj dostatočne odôvodnili. Úvahu žalobcu o založení užívacieho práva k predmetnému bytu uznesením\no prerušení konania o vyprataní bytu označila žalovaná za právne absurdnú rovnako ako tvrdenie o\nvzniku akéhosi legitímneho očakávania oprávnenosti užívania bytu dovolateľom v dôsledku aktuálnej\nnemožnosti výkonu vypratania bytu pre absenciu právoplatného rozhodnutia o takomto vyprataní. V\nuvedenom smere žalovaná poukázala na charakter uznesenia o prerušení konania a preto ani nemožno\nsúhlasiť s tvrdeniami o stotožnení účinkov uznesenia o prerušení konania s účinkami neodkladného\nopatrenia. Pri rozhodovaní o prerušení konania súd nevyhodnotil, či je potrebné upraviť pomery\nalebo či je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ani skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a\ntrvanie nároku uplatňovaného v konaní, ale existenciu či neexistenciu dôvodov na prerušenie konania\nuvedených v § 162 a § 164 CSP. Žalobca ak mal záujem na dočasnej úprave pomerov medzi ním a\nvlastníčkou bytu do rozhodnutia súdu mal, resp. má možnosť podať návrh na vydanie neodkladného\nopatrenia. Žalovanej doposiaľ uvedená skutočnosť nie je známa. Nevyužitie inštitútu neodkladného\nopatrenia dovolateľom v každom prípade však nemožno pričítať tiaži žalovanej. Podľa jej názoru tiež\nsamotná existencia uvedených sporov o vypratanie bytu a neplatnosti dražby ani skutočnosť, že konanie\no vyprataní bolo prerušené žiadnym spôsobom nezakladajú ani nepreukazujú právo dovolateľa užívať\ndotknutú nehnuteľnosť. Dovolateľ v doterajšom priebehu konania nepredložil žiadny úradný doklad,\nsúkromnoprávnu listinu, či právoplatné rozhodnutie súdu z ktorého by mu vyplývalo právo užívať\ndotknutý byt (list vlastníctva, resp. zmluvu s vlastníkom, súhlas vlastníka). Napokon žalovaná zdôraznila,\nže nie je stranou so žiadnych uvedených konaní a preto nie je jej známi ani jej priebeh, resp. výsledok.\nNemá žiadny právny, či akokoľvek iný záujem vo veciach. Z dovolania tiež nie je jasné akým spôsobom\nmala byť založená prekážka litispendencie vo vzťahu k veci prejednávanej vo veci sp. zn. 41C/84/2019\nna Okresnom súde Žilina, či v konaní o dovolaní sp. zn. 10Co/126/2021 na Krajskom súde v Žiline.\nŽalovanej nie je známy žiadny logický myšlienkový postup, ktorým by sa dalo dospieť k záveru, že\nprerušením konania o vyprataní došlo zo strany Okresného súdu Rimavská Sobota k založeniu práva\n\ndovolateľa k dotknutej nehnuteľnosti, či akým by sa dalo dôjsť k záveru, že dovolaním napadnutý\nrozsudok v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom by mali byť negácie uvedeného procesného rozhodnutia\nOkresného súdu Rimavská Sobota. Z uvedeného pohľadu je podľa presvedčenia žalovanej vymedzenie\ndovolateľom položenej otázky nedostatočné a nesprávne. Opiera sa len o jeho záujmy a želania a mylný\npredpoklad, že rozhodnutie o prerušení konania o vyprataní bytu právne aprobuje faktické užívanie bytu\ndovolateľom.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť, a to\nz nasledovných dôvodov.\n6. V danom prípade bolo dovolanie podané za účinnosti CSP, kedy tiež treba dovolanie považovať\nza mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového\nkonania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom ako tretia\ninštancia, v rámci ktorého konania by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu\n(porovnaj sp. zn. 1Cdo/140/2018, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013,\n6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n7. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj\nv súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej\nistoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého\nje tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní\nsúdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky\nprocesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/134/2018, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata,\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť\ndovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho\nprípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane\n(II. ÚS 172/03).\n10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je procesnou povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania.\n\n12. V prejednávanej veci žalobca v podanom dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods.\n1 písm. b/ CSP, nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. V tejto súvislosti dovolací súd\npredovšetkým uvádza, že ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421\nods. 1 písm. b/ CSP musí konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil\nodvolací súd; vysvetliť, v čom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne; uviesť ako by\nmala byť táto otázka správne riešená.\n13. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd doposiaľ neriešil a je daná potreba, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva\ndovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá\nnebola doposiaľ riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo\nsvojej rozhodovacej praxi doposiaľ neposudzoval právnu otázku vymedzenú dovolateľom (t. j. právne\nposúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440\nCSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ\nsám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\ndovolateľom vymedzenej právnej otázky a že sa jedná o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\n14. Aby na základe dovolania podaného podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými\ndovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj\n2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a 8Cdo/95/2017).\nK posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania vyplývajúca z Civilného sporového poriadku účinného\nod 1. júla 2016, podobne ako predchádzajúc právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania.\n15. Otázkou relevantnou podľa ustanovenia § 421 ods.1 písm. b/ CSP môže byť len otázka právna\n(nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázkou\nrelevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace základ ich\nrozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť zároveň\nprocesnou stranou nastolená v dovolaní.\n16. V danom prípade relevantnou právnou otázkou, od riešenia ktorej záviselo rozhodnutie vo veci samej\nbolo podľa žalobcu posúdenie „či možno zo súdom prerušeného konania o vypratanie nehnuteľnosti\nodvodiť užívacie právo, resp. oprávnený vzťah k nehnuteľnosti, alebo ho legitímne očakávať?; prípadne\nvšeobecnejšie a síce, či je možné zo súdom prerušeného konania o uloženie povinnosti odvodiť alebo\nlegitímne očakávať právo?“.\n17. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade\nzásadnou otázkou právneho významu od riešenia ktorej záviselo rozhodnutie vo veci samej nebola\notázka nastolená dovolateľom (viď bod 16. tohto rozhodnutia). V spore žalobca tvrdil, že žalovaná\nporušila svoju právnu povinnosť, protiprávne mu prestala dodávať elektrickú energiu do bytu, ktorý\nužíva. Súdy nižších inštancií po vykonanom dokazovaní v okolnostiach danej veci konštatovali, že\nžalovaná pri odstúpení od zmluvy postupovala presne v zmysle ustanovení obchodných podmienok\n(schválených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví) a od zmluvy o dodávke elektriny odstúpila platne\na preto neporušila žiadnu právnu povinnosť, ako prvý a nevyhnutný predpoklad, ktorého splnenie sa\nvyžaduje pre vznik žalobcom uplatňovaného nároku na nemajetkovú ujmu. Inými slovami odvolací\nsúd posudzovaný prípad uzatvoril konštatovaním, že v danom prípade žalobcom namietaný postup\nžalovanej - odstúpenie od zmluvy o dodávke elektriny mal svoj legitímny základ v právnej úprave zákona\n\no energetike. Z uvedených dôvodov žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, čo malo nevyhnutne\nza následok prehru v spore. Pokiaľ žalobca v rámci svojich odvolacích námietok (a aktuálne dovolacích\nnámietok) poukazoval na existenciu súdnych sporov (bližšie viď bod 1. tohto rozhodnutia), vedených\nvo vzťahu k bytu ohľadom ktorého si uplatňoval nemajetkovú ujmu odvolací súd na tieto jeho tvrdenia\nreagoval so záverom, že takéto konania nepredstavujú užívací titul. Z vyššie uvedeného vyplýva, že\nplatnosť odstúpenia od zmluvy o dodávke elektriny žalovanou súdy nižších inštancií posudzovali v\nkontexte toho „na čom sa účastníci dohodli“ a v nadväznosti na to tiež to „či to bolo v súlade so\nschválenými obchodnými podmienkami v zmysle zákona o energetike“. Toto bolo v spore kľúčové resp.\nrozhodujúce. Otázka položená dovolateľom by mohla mať svoju prípadnú relevanciu vtedy, ak by bola\nskutočnosť - existencia vedených súdnych konaní medzi stranami dohodnutá ako užívací titul bytov\nresp. zahrnutá v obchodných podmienkach.\n17.1. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť za výsledok konania,\npokiaľ je určovaný výsledkom dokazovania. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus\ndicendi). Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus\nprobandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie\npovinnosti ,,relevantne“ tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v\nmeritórnom rozhodnutí veci. Inak povedané v danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať\nskutočnosti, na základe ktorých by súd dospel k záveru, či sú splnené predpoklady hypotézy zvolenej\nprávnej normy (v spore išlo najmä o ustanovenia § 39, 40, § 48 ods. 1, 2, § 54 ods. 1-3, § 420\nods. 1 Občianskeho zákonníka), v zmysle ktorej si žalobný nárok uplatnil (II. ÚS 38/2015). Posúdenie\ndôkazného bremena je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov súdom (II. ÚS\n400/09).\n18. Z uvedených dôvodov preto dovolateľom vymedzená otázka nespĺňa kritériá vymedzenia\ndovolacieho dôvodu v zmysle ustanovení § 432 až § 435 CSP, v konkrétnych skutkových okolnostiach\nmá povahu (len) akademickú, ktorej zodpovedanie dovolacím súdom by nemohlo viesť k zrušeniu\nalebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu\nskutkových zistení, ani na prehodnotenie vykonaných dôkazov. Ani nesúhlas so záverom o neunesení\ndôkazného bremena prípustnosť dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP\nnezakladá.\n19. Dovolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že dovolanie nie je prostriedkom určeným\nna revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvej a druhej inštancie, na ktorých je založené\nnapadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie, ani prostriedkom určeným na prehodnotenie\nvykonaného dokazovania. Naopak dovolací súd je podľa § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia\ndôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo spochybňovanie\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní\nveci významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré sú definované v § 432\nCSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie nemožno\nodôvodniť spochybnením skutkových záverov súdov nižšej inštancie na základe tvrdeného nesprávneho\nvyhodnotenia dôkazov. Prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia\nodvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade do úvahy neprichádza.\n20. S poukazom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. f/ CSP\nako neprípustné odmietol.\n21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}