{"guid": "c093455c-bf45-486e-aefe-3323a3ab8f13:0c41dfd3-179c-430e-9603-8251799374c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4615209976.1", "spisova_znacka": "7Cdo/100/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/100/2020 z 28. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2022, sp. zn. 7Cdo/100/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:4615209976.1", "identifikacne_cislo": "4615209976", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2022-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c41dfd3-179c-430e-9603-8251799374c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4615209976.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4615209976.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4615209976.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/100/2020\n4615209976\n28. 02. 2022\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2022:4615209976.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. G. XXXX/XX,\nJ. zastúpeného JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom Železničiarska 13, Bratislava proti\nžalovanému: ZKW Slovakia, s.r.o., so sídlom Bedzianska cesta 679/375, Krušovce, IČO: 36 657 913 za\núčasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153, Bratislava, zast.\nJUDr. Zuzanou Stavrovskou, komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím, o určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.\n4Cpr/7/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 14. novembra 2019 sp.zn.\n8CoPr/3/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom č.k. 4Cpr/7/2015-131 zo dňa 15.\nmarca 2016 určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. c) zákona č.\n311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ,,ZP\") zo dňa 30. júla 2015 danou žalovaným žalobcovi je\nneplatné a pracovný pomer trvá, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume 1.417,eur, žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok a žalobcovi priznal náhradu trov konania\nv sume 220,44 eur.\n1.1 V odôvodení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa žalobou domáhal\nurčenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP. V priebehu\nkonania rozšíril žalobu o nárok na náhradu mzdy vo výške 820,- eur mesačne od 01.10.2015 do\ndoby, pokiaľ mu žalovaný umožní vykonávať prácu. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného\ndokazovania preukázané, že žalobca je zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo\ndňa 20.08.2012. Listom zo dňa 30.07.2015 žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou\npodľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP s tým, že pracovný pomer sa skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej\nlehoty, na čo mu žalobca oznámil, že nesúhlasí s výpoveďou a trvá na ďalšom zamestnávaní. Dňa\n15.07.2015 žalovaný písomne potvrdil žalobcovi, že od vzniku jeho pracovného pomeru je vedený\nako čiastočne invalidný. Žalovaný v priebehu konania listom zo dňa 17.12.2015 vyzval žalobcu, aby\nsa bezodkladne v najbližší pracovný deň dostavil do jeho sídla, kde mu bude prideľovať prácu do\nprávoplatného skončenia predmetného súdneho konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná, nakoľko bolo nesporné, že žalobca bol vedený u žalovaného ako zamestnanec\nso zdravotným postihnutím, pričom žalovaný mu dal výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. c) ZP bez\npredchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, preto súd určil, že výpoveď\ndaná žalobcovi je neplatná. Vzhľadom na uvedené sa súd prvej inštancie ďalej nezaoberal dôvodmi\nneplatnosti výpovede. Žalobca do skončenia výpovednej doby pracoval u žalovaného na základe\npracovnej zmluvy, ktorej obsah bol zmenený dohodou v časti dĺžky pracovného času na 20 hod. týždenne\n\ns účinnosťou od 01.08.2015. Žalovaný zistil priemerný zárobok žalobcu v rozhodujúcom období, ktorým\nje tretí kalendárny štvrťrok roku 2015, keď priemerný mesačný zárobok žalobcu predstavuje 445,05 eur.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi prislúcha náhrada mzdy za obdobie od 01.10.2015 do\n08.01.2016, kedy žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci spolu v sume 1.417,- eur\n1.2 Dopĺňacím rozsudkom č. k. 4Cpr/7/2015- 207 zo dňa 13. decembra 2016 súd prvej inštancie\nžalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa náhrady mzdy nad sumu 1.417,- eur zamietol, keďže v rozsudku\nč.k. 4Cpr/7/2015-131 zo dňa 15. marca 2016 nebolo rozhodnuté o zvyšku uplatneného nároku žalobcu\nna náhradu mzdy nad sumu 1.417,- eur.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom zo dňa 14. novembra 2019 sp.zn.\n8CoPr/3/2017 nepripustil zmenu žaloby, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom v napadnutom zamietajúcom výroku a v časti náhrady trov konania a žalovanému priznal\nproti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov\ndospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a v celom rozsahu sa stotožnil s\nprávnymi závermi súdu prvej inštancie.\n2.1 Odvolací súd považoval námietky odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nezaoberal nedodržaním\nzásady rovnakého zaobchádzania a nedodržaním podmienok podľa § 13 ZP za nedôvodné. Odvolací\nsúd k námietkam, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s diskriminačným dôvodom výpovede\nžalovaného danej žalobcovi uviedol, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o určenie o neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru výpoveďou dôvodiac, že absentoval predchádzajúci súhlas príslušného\núradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako hmotnoprávna podmienka výpovede, a preto nebol daný\nzákonný dôvod, aby vo veci ďalej posudzoval žalobcom namietaný dôvod neplatnosti skončenia\npracovného pomeru. Odvolací súd považoval za neprípustný odvolací dôvod, ktorým žalobca namietal\nneplatnosť zmeny pracovnej zmluvy zo dňa 31.07.2015 poukazom na to, že tento odvolací dôvod nebol\nv konaní pred súdom prvej inštancie použitý.\n2.2 Odvolací súd k nesúhlasu žalobcu s dĺžkou doby, za ktorú mu súd prvej inštancie priznal náhradu\nmzdy a s výškou priznanej náhrady mzdy uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Z\nvykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný umožnil žalobcovi vykonávať prácu za trvania\nsúdneho konania, keď v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.12.2015, ktoré bolo doručené cestou\nprávneho zástupcu žalobcu k rukám žalobcu dňa 09.01.2015, vyzval žalobcu, aby sa bezodkladne v\nnajbližší pracovný deň dostavil do sídla žalovaného, kde mu po splnení zákonných podmienok bude\nprideľovať prácu do právoplatného skončenia predmetného konania.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej len ,,dovolateľ\") dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\n3.1. Dovolanie odôvodnil nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu, nesprávnymi závermi\no nedôvodnosti odvolania v časti, že súd prvej inštancie sa nezaoberal porušením práv žalobcu\nnedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a nedodržaním podmienok podľa § 13 ZP. Dovolateľ\npoukázal na to, že už v žalobe argumentoval, že dôvodom neplatnosti bolo porušenie zásady rovnakého\nzaobchádzania a že žalovaný porušil § 55 ods. 1 a 2 písm. a) ZP.\n3.2 Z obsahu žaloby, ako aj z ďalších podaní, je zrejmé, že okrem iných skutkových a právnych\nokolností opiera svoje nároky z neplatnej výpovede aj o tvrdenia, že zo strany žalovaného došlo k priamej\ndiskriminácii z dôvodu nedodržania rovnakého zaobchádzania z dôvodu zdravotného postihnutia. Súdy\nsa nezaoberali diskriminačným dôvodom neplatnosti výpovede, tento postup neodôvodnili, čím bolo\nporušené základné právo žalobcu na spravodlivý proces. Súčasne vzhľadom na uznesenie NS SR sp.zn.\n5Cdo/56/2014 ide o postup v rozpore s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Súd prvej inštancie\npochybil, ak sa nezaoberal žalobou v časti diskriminácie, nepripustil rozšírenie žaloby o reštitučný návrh\nna zaplatenie nemajetkovej ujmy a nerozhodol o zmene žaloby, ktorú žalobca uplatnil listom zo dňa\n03.02.2016. V súlade so závermi ustálenej judikatúry možno konštatovať, že súd tým že konal, zavinil,\nže predmet konania nebol ustálený, pričom táto vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Už na základe tohto dôvodu bol odvolací súd povinný napadnuté rozhodnutie zrušiť, bez toho\naby posudzoval opodstatnenosť uplatnených odvolacích dôvodov (uznesenie NS SR 4Cdo/373/2015\n\nz 24.05.2016). Dovolateľ ďalej nesúhlasil, že námietka neplatnosti zmeny pracovnej zmluvy zo dňa\n31.07.2015 je poukazom na § 366 písm. d) CSP v odvolacom konaní neprípustná, keď súdy mali aj bez\nnávrhu prihliadať na absolútnu neplatnosť dohody o zmene pracovnej zmluvy (NS SR 30Cdo/2373/2012,\n4Cdo/217/2007).\n3.3 Vo vzťahu k výzve na nástup do práce dovolateľ namietol, že táto mu nebola riadne doručená a\nzároveň je v rozpore so zákonom, nakoľko ho vyzýva na výkon práce, ktorú podľa lekárskeho posudku\nzo zdravotných dôvodov nie je schopný vykonávať. Teda aj keby bola predmetná výzva riadne doručená\nžalobcovi, nemohla vyvolať účinky s ňou spojené podľa § 79 ods. 1 ZP (R 31/1980). Žalobca namietol,\nže obdobie, za ktoré mu súdy mali priznať náhradu mzdy bolo do 15.03.2016, t.j. do rozhodnutia súdu\nprvej inštancie a rovnako namietol výšku priznanej náhrady mzdy, keď zmenou pracovnej zmluvy nebola\nzmenená výška mzdy za mesiac, ktorá predstavovala 700,- eur. Pochybenie súdov pri rozhodovaní o\ntomto nároku spočíva aj v tom, že z rozsudkov nie je zrejmé ako vypočítali zo mzdových listov žalobcu\npriemerný zárobok, a teda rozsudky sú v tejto časti nepreskúmateľné (R 46/1985) a ich závery spočívajú\nna nesprávnom právnom posúdení otázky, ktorá nebola v praxi dovolacieho súdu osobitne riešená.\n3.4\nŽalobca žiadal, aby Najvyšší súd SR zrušil rozsudok odvolacieho súdu a mu vec vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že výrok rozhodnutia o neplatnosti výpovede neobsahuje\ndôvod, pre ktorý súd posúdil výpoveď ako neplatnú, žalobca teda primárne svojím dovolaním napáda\nodôvodnenia rozsudkov, čo je neprípustné. Ak by súd skúmal tvrdenia žalobcu o diskriminačnom postupe\nžalovaného, a ak by sa tieto tvrdenia preukázali, nemohli by znamenať iný výrok ako ten, že výpoveď\nje neplatná. Žalovaný v súvislosti s doručením výzvy na nástup do práce poukázal na judikatúru, podľa\nktorej aj keď ZP v § 38 upravená povinnosť doručovať do vlastných rúk, nesplnenie tejto podmienky nie je\npotrebné, ak sa preukáže, že došlo k doručeniu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/218/2007\nzo dňa 13. októbra 2008).\n5. Najvyšší súd SR (ďalej aj „dovolací súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1,\n2 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je\npotrebné odmietnuť.\n6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n7. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva\npatrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04,\nII. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n8. Dovolateľ tvrdil, že k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces došlo tým, že súd prvej inštancie\nsa nezaoberal nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a podmienok podľa § 13 ZP, tým že sa\nnezaoberal dôvodom neplatnosti výpovede z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a\nnepripustil rozšírenie žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy ako aj tým, že nerozhodol o zmene žaloby,\nktorú žalobca uplatnil listom zo dňa 03.02.2016. Žalobca ďalej namietol tvrdenie odvolacieho súdu o\nneprípustnosti námietky neplatnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.07.2015. Dovolateľ\nďalej namietol riadne doručenie výzvy na nástup do zamestnania, obdobie priznanej náhrady mzdy a\nrovnako jej výšku.\n\n9. Dovolací súd k dovolacej námietke vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia súdov nižších inštancií\nodkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §\n237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.\" Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho\nkonania, ktoré nadobudli účinnosť od 01. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto\nho treba považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné. Obsah spisu nedáva podklad pre uplatnenie\ndruhej vety tohto stanoviska, ktorá predstavuje výnimku z prvej vety a týka sa výlučne ojedinelých\nprípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Dovolací\nsúd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad, ktorým by došlo k porušeniu práva dovolateľa na\nspravodlivý proces.\n10. K námietkam dovolateľa dovolací súd poukazuje na to, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred\nodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu\nprvej inštancie vytvára ich kompletizujúcu jednotu. Rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po\nobsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Súdy nižších inštancií sa v odôvodnení\nrozhodnutí vysporiadali so skutočnosťou prečo sa nezaoberali nedodržaním zásady rovnakého\nzaobchádzania (str. 4 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a body 36 a 37 odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu), doručením výzvy žalobcovi na nástup do práce prostredníctvom súdu (str.\n5 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a bod 39 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) ako\naj s výškou priznanej náhrady mzdy a dátumu odkedy bola táto náhrada priznaná (str. 5 odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie a bod 39 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Z obsahu spisu\nvyplýva, že súd prvej inštancie o návrhu žalobcu zo dňa 01.02.2016 na rozšírenie žaloby rozhodol\nna pojednávaní dňa 05.02.2016, keď predmetnú zmenu v časti nemajetkovej ujmy nepripustil, na čo\npoukázal aj odvolací súd v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie vyplýva, prečo mal za preukázanú neplatnosť výpovede danej žalobcovi ako aj\nskutočnosť prečo zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.417,- eur za obdobie\nod 01.10.2015 do 08.01.2016 a prečo nepriznal vyššiu sumu náhrady mzdy, pričom z rozsudku\nodvolacieho súdu vyplýva, že tento považoval závery súdu prvej inštancie za správne.\n11. K namietanému nerozhodnutiu o zmene žaloby zo dňa 03.02.2016 dovolací súd dodáva, že\npredmetným podaním sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede, t.j. rovnakého nároku ako v\nžalobe, pričom v spojení s neplatnosťou výpovede namietal, že bola daná na základe nerešpektovania\nzákazu diskriminácie a zneužitia práva v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že žalobca\nsa podaním domáhal rovnakého nároku, teda určenia neplatnosti výpovede. Súd prvej inštancie nebol\npreto povinný rozhodovať o zmene žaloby, Pokiaľ žalobca skutkovo odvodzoval neplatnosť skončenia\npracovného pomeru výpoveďou z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania petit jeho návrhu\nna zmenu žaloby nezodpovedá § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona.\n12. K námietkam dovolateľa, že jeho odvolacia námietka vo vzťahu k neplatnosti dohody o zmene\npracovnej zmluvy nebola neprípustnou novotou v odvolacom konaní dovolací súd poukazuje na bod 38\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, podľa ktorého mal odvolací súd za to, že z námietky žalobcu\nvyplýva, že namietal neplatnosť tejto dohody poukazom na to, že bol žalovaným uvedený do omylu. V\nprípade omylu podľa § 49a OZ ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá spočíva v tom, že právny\núkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto\nprávnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Ak sa oprávnený subjekt\nneplatnosti právneho úkonu nedovolá, zostáva tento právny úkon platný so všetkými právnymi účinkami,\nktoré z neho vyplývajú. Relatívna neplatnosť právneho úkonu nastáva na základe jednostranného\nprávneho úkonu dovolaním sa relatívnej neplatnosti. Keďže sa dovolateľ relatívnej neplatnosti dovolával\naž v podanom odvolaní, keď ani netvrdil, že tento dôvod bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, odvolací súd správne považoval túto námietku za neprípustnú.\n13. Dovolateľ ďalej v tejto súvislosti namietal postup súdu prvej inštancie, keď bol povinný ex offo\nskúmať absolútnu neplatnosť dohody o zmene pracovnej zmluvy poukazom na R 33/1975, NS SR\n30Cdo/2373/2012, 4Cdo/217/2007. K rozhodnutiu sp.zn. 30Cdo/2373/2012 dovolací súd poukazuje na\nto, že ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré nemožno považovať za ustálenú\n\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Z uznesenia NS SR sp.zn. 4Cdo/217/2007 zo dňa 27. júla 2009\nvyplýva, že ,,Keďže dôvody neplatnosti sú rozmanité, v konaní, v ktorom súd posudzuje platnosť\nprávneho úkonu na návrh účastníka, nie je povinný z úradnej moci skúmať všetky skutočnosti, ktoré\nby mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Najmä, nie je povinný bez ďalšieho\nskúmať neplatnosť z dôvodov, ktorých základ je na strane subjektu dovolávajúceho sa neplatnosti\nprávneho úkonu (nedostatok slobody a vážnosti vôle, rozpor s dobrými mravmi a pod.). Ak však za\nkonania vyšli najavo také skutočnosti, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, súd\nmusí na ne vždy prihliadnuť bez ohľadu na to, ktorá z obligatórnych náležitostí právneho úkonu\nje dôvodom neplatnosti postihnutá.\" V predmetnom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré\nspôsobujú absolútnu neplatnosť predmetnej dohody.\n14. V súvislosti s námietkou dovolateľa o nesprávnych záveroch o riadnom doručení výzvy na nástup\ndo zamestnania a jej zákonnosti, a nesprávnej výšky priznanej náhrady mzdy dovolací súd poukazuje\nna to, že neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení, nesprávnosť týkajúca sa hodnotenia dôkazov\nsúdom a ani nesprávne právne posúdenie veci, t. j. nesprávne právne posúdenie veci, nebola v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci vadu konania v zmysle § 237\nods. 1 písm. f) OSP, pričom ani po prijatí nových procesných kódexov sa na aktuálnosti týchto záverov\nnič nezmenilo (R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999, 3Cdo/108/2016). Výnimkou sú iba rôzne závažné\ndeficity v dokazovaní, prípadne konajúcimi súdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté\nskutkové závery, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z podaného dovolania\nnevyplýva, že by o takýto extrémny prípad išlo. Dovolací súd v danej súvislosti poukazuje na bod 39\nodôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva, že výzva na nástup do práce\nbola k rukám žalobcu doručená dňa 09.01.2015.\n15. Dovolací súd k danej veci ešte dodáva, že ak dovolateľ vo vzťahu k zákonnosti výzvy na nástup do\npráce namietol jej rozpor so zákonom poukazom na R 31/1980, dovolaciemu súdu nie je zrejmá súvislosť\ntohto rozhodnutia s uvedenou námietkou. Z predmetnej výzvy, ktorá bola žalobcovi preukázateľne\ndoručená dňa 09.01.2015 (č.l. 53), vyplýva, že sa má žalobca dostaviť do sídla žalovaného, kde mu bude\npo splnení zákonných podmienok žalovaný prideľovať prácu. Z tejto výzvy nevyplýva, že by žalovaný\nvyzval žalobcu na výkon práce, na ktorú nebol spôsobilý, ale vyzval ho na dostavenie sa do jeho sídla\nza účelom prideľovania práce po splnení zákonných podmienok, o.i. lekárskej prehliadky.\n16. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n17. Vo vzťahu k otázke „či je súd okrem skúmania procesných a hmotnoprávnych podmienok platnosti\nvýpovede vyplývajúcich zo ZP, preskúmať aj diskriminačný charakter podanej výpovede\" mal dovolací\nsúd za to, že tento dovolací dôvod nebol dôvodný. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je, že sa týka právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací\nsúd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil\na zároveň pri ktorej riešení sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Otázka\npoložená dovolateľom nie je otázkou relevantnou, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2016, na základe čoho\npredmetom odvolacieho konania bol už iba nárok žalobcu na náhradu mzdy, a nie určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru.\n18. Vo vzťahu k námietke dovolateľa vyplývajúcej z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorej namietal\npochybenie súdov pri rozhodovaní o nároku na náhradu mzdy spočívajúce v tom, že z rozsudkov nie\nje zrejmé ako vypočítali zo mzdových listov žalobcu priemerný zárobok, a teda ich závery spočívajú\nna nesprávnom právnom posúdení otázky, ktorá nebola v praxi dovolacieho súdu osobitne riešená,\ndovolací súd uvádza, že nejde o právnu otázku od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, nakoľko z uvedeného vyplýva, že dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudkov súdov\nnižších inštancií v časti výšky priznanej mzdy, teda podľa obsahu tejto dovolacej námietky by skôr mohlo\nísť o tvrdenie vady konania podľa § 420 písm. f) CSP, ktorou vadou ale konanie súdu nie je postihnuté,\nako už bolo uvedené vyššie.\n\n19. Dovolací súd považoval poukazom na námietky dovolateľa a zamietnutie návrhu na zmenu žaloby\nodvolacím súdom za potrebné doplniť, že hoci v zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.\nmarca 2015 sp.zn. 5Cdo/56/2014, na ktoré poukazoval žalobca ,,Súd je povinný preskúmať všetky\nžalobcom tvrdené dôvody neplatnosti podanej výpovede najmä ak budú rozhodujúce z hľadiska rozsahu\npriznania náhrady mzdy tak, ako je tomu v prejednávanej veci ( pozri rozsudok ESĽP C-271/91 vo\nveci M. H. Marshall v Southhampton and South West Hampshire Area Health Authority). Je nesporné,\nže pokiaľ k prepusteniu došlo v dôsledku diskriminácie zo strany zamestnávateľa, je prostriedkom na\nodstránenie protiprávneho stavu reštitučná žaloba v zmysle § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona,\nktorou sa žalobca domáha napravenia protiprávneho stavu (diskriminácie) a odstránenia následkov\nprotiprávneho konania. V takomto prípade bude mať žaloba o určenie neplatnosti výpovede a náhradu\nmzdy charakter reštitučnej žaloby v zmysle § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona a pôjde o konanie\nvo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Súdu teda nič nebráni, aby okrem skúmania\nprocesných a hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede vyplývajúcich zo Zákonníka práce,\npreskúmal aj diskriminačný charakter podanej výpovede,\" avšak v uvedenom konaní dovolateľ namietal\nodňatie možnosti konať pred súdom v tom, že odvolací súd nenariadil pojednávanie na prejednanie\njeho odvolania, keď v zmysle § 214 ods. 1 písm. c) OSP na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu\nvo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak ide o konanie vo\nveciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. V zmysle uvedeného dovolací súd v predmetnom\nrozhodnutí konštatoval, že pokiaľ odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie na prejednanie odvolania\nžalovaného, porušil tým § 214 ods. 2 písm. c) OSP a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a\ntak konanie zaťažil vadou v zmysle § 237 písm. f) OSP.\n20. Podľa dovolacieho súdu vymedzená právna otázka nie je právnou otázkou, od vyriešenia ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Hoci súdy neposudzovali diskriminačný charakter výpovede,\nkeďže po preskúmaní procesných a hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede vyplývajúcich zo\nZP dospeli k záveru, že výpoveď daná žalobcovi je neplatná z dôvodu, že nebol daný predchádzajúci\nsúhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou, avšak diskriminačné dôvody\nneplatnosti podanej výpovede neboli rozhodujúce z hľadiska rozsahu priznania náhrady mzdy a ani\nnemohli privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca si v priebehu konania uplatnil\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur, pričom súd prvej inštancie tento návrh na rozšírenie\nžaloby uznesením na pojednávaní dňa 05.02.2016 zamietol a následne na pojednávaní dňa 01.03.2016\nprávny zástupca žalobcu uviedol, že ďalšie nároky žalobcu budú uplatnené v samostatnom konaní.\nDovolací súd poukazuje na to, že nie je oprávnený skúmať správnosť a dôvodnosť tohto uznesenia súdu\nprvej inštancie.\n21. Nemožno tiež opomenúť, že predmetné konanie bolo vedené podľa vtedy platného a účinného\nprávneho predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku, ktorý rozdielnosť vo vzťahu k postupu súdu\nv antidiskriminačnom spore ustanovil len v povinnosti odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie vždy,\nak išlo o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. V predmetnom konaní bolo\nnariadené pojednávanie tak pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom. Osobitosťou\nkonania o porušení zásady rovnakého zaobchádzania vyplývajúcou z § 11 ods. 2 antidiskriminačného\nzákona je inštitút obráteného, resp. preneseného dôkazného bremena, keď v klasickom sporovom\nsúdnom konaní dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí, teda žalobcu. V danom\nprípade však súdy dospeli k záveru o neplatnosti žaloby a neskúmali ďalej diskriminačné správanie\nžalovaného, a preto v tomto smere nevykonávali ani dokazovanie.\n22. Najvyšší súd v zmysle vyššie uvedeného odmietol dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) CSP (v\nčasti, v ktorej namietal existenciu procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. f) CSP), a vo zvyšku\npodľa § 447 písm. f) CSP bez toho, aby skúmal vecnú správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku žalovaného na náhradu trov konania o\ndovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8CoPr/3/2017", "guid": "3dca7cf9-1528-4a28-a153-d1c1ff4eff19:fc2c2d4a-ce0f-4101-ab9e-41ff49705ec9", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}