{"guid": "0ef3c2ab-6207-440c-a923-ed9542efd88e:0bf62b3c-6adc-4dc9-a13c-b54b44b18de7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4117229209.1", "spisova_znacka": "2Cdo/316/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/316/2020 z 29. 9. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2022, sp. zn. 2Cdo/316/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:4117229209.1", "identifikacne_cislo": "4117229209", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Petríková", "sudca_id": 164, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-petrikova-164", "datum_vydania": "2022-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42", "nazov": "§ 42 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "nazov": "§ 442 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "nazov": "§ 457 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-457"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "nazov": "§ 517 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-563", "nazov": "§ 563 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-563"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-457", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-563", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0bf62b3c-6adc-4dc9-a13c-b54b44b18de7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4117229209.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4117229209.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4117229209.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/316/2020\n4117229209\n29. 09. 2022\nJUDr. Viera Petríková\nECLI:SK:NSSR:2022:4117229209.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Petríkovej a\nčleniek senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a Mgr. Renáty Gavalcovej, v spore žalobkyne Všeobecnej\núverovej banky, a. s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej Beňo &\npartners advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 40/93, proti žalovanej\nQ. K., bývajúcej vo Z., zastúpenej JUDr. Zuzanou Bartovou, advokátkou, so sídlom v Nitre, Farská\n25, o zaplatenie 23.268,01 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.\n16Csp/270/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. októbra 2019 sp.\nzn. 9Co/145/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. marca 2019 č. k.\n16Csp/270/2017-85 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.585,40 eur s úrokom z omeškania\nvo výške 5,00 % p. a. zo sumy 4.585,40 eur od 27. marca 2018 do zaplatenia, pričom súd povolil\nžalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 100 eur k 20. dňu kalendárneho mesiaca,\npočnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok pri omeškaní so zaplatením\nčo i len jednej splátky. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanej proti žalobkyni priznal náhradu\ntrov konania v rozsahu 60,58 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 42, § 420 ods. 1, § 442\nods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods. 1, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej\nlen „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., čl. 8, § 132 ods. 1, 2, 3, § 232 ods. 3, 4 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Na základe vykonaného dokazovania mal súd\nprvej inštancie v konaní za nesporné, že Zmluva o pôžičke na bývanie č. XXXXXXXXXX je absolútne\nneplatným právnym úkonom v dôsledku konania žalovanej, ktorá na jej uzatvorenie zneužila údaje tretej\nosoby p. K.. Rovnako nebola spornou ani skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne - spoločnosť\nConsumer Finance Holding, a. s. na základe vyššie uvedenej zmluvy žalovanej vyplatila sumu 15.000\neur, a že žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobkyne celkom sumu 10.414,60 eur. Hoci právny\nzástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že si celú sumu 18.589,40 eur uplatňuje titulom náhrady\nškody, súd prvej inštancie po posúdení veci dospel k záveru, že vo vzťahu k sume 4.585,40 eur (z\nuplatnenej sumy 18.589,40 eur z neplatnej zmluvy) došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré\nje žalovaná povinná žalobkyni vrátiť. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania súd prvej inštancie\nza prvý deň omeškania žalovanej s vydaním bezdôvodného obohatenia považoval deň nasledujúci\npo doručení žaloby žalovanej, t. j. 27. marca 2018, ku ktorému základná úroková sadzba Európskej\ncentrálnej banky predstavovala 0,00 %, preto súd žalobkyni priznal v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení\ns § 563 OZ a § 3 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo\nsumy 4.585,40 eur od 27. marca 2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu\n\nzamietol. S prihliadnutím na príjmové schopnosti a existenciu viacerých exekučných záložných práv na\nnehnuteľnostiach žalovanej, umožnil súd žalovanej splácať priznanú sumu v mesačných splátkach po\n100 eur splatných vždy k 20. dňu v príslušnom mesiaci, pod stratou výhody splátok. Vo vzťahu k zvyšnej\nčasti uplatnenej sumy označenej ako škoda, t. j. v sume 14.004 eur (18.589,40 - 4.585,40) súd prvej\ninštancie žalobu zamietol. Súd síce nespochybnil nároky žalobkyne z neplatného právneho úkonu, ktoré\nmôžu predstavovať vznik bezdôvodného obohatenia i vznik zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku\nneplatného právneho úkonu vznikla, mal však za to, že žalobkyňou uvedená špecifikácia uplatnenej\nškody je nedostatočná. Žalobkyňa v žalobe nárok konkretizovala ako majetkovú škodu predstavujúcu\nrozdiel medzi sumou, ktorá z neplatnej zmluvy mala byť uhradená a tou, ktorá bola uhradená, bez\nbližšieho určenia; na pojednávaní uviedla, že suma 29.004 eur pozostáva zo 120 splátok vo výške po\n241,07 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie z uvedenej špecifikácie uplatnenej škody nevyplýva, čo\nžalobkyňou uplatnená výška škody predstavuje, či ide o škodu skutočnú, alebo o ušlý zisk a vo vzťahu k\nnej absentujú i rozhodné skutkové tvrdenia. V písomnom podaní zo 14. mája 2018 žalobkyňa poukázala\nna to, že škoda jej bola spôsobená úmyselným trestným činom, a preto má nárok aj na ušlý zisk, na\npríslušenstvo k úveru. Súd prvej inštancie považoval uvedené tvrdenia za veľmi všeobecné, pričom\npoukázal na to, že žalobkyňa k svojej žalobe ani v priebehu konania nepredložila zmluvu o pôžičke a túto\nsúd získal až pripojením spisu Okresného súdu Kežmarok vyžiadaného na návrh žalovanej. S ohľadom\nna uvedené, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v tejto časti nepreukázala dôvodnosť nároku,\nneuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno tak, ako jej táto povinnosť vyplýva z čl. 8 a § 132\nCSP a preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Rovnako zamietol žalobu i v časti žalobkyňou\nuplatneného nároku na náhradu škody vo výške 4.678,60 eur, predstavujúcej trovy právneho zastúpenia\n(trovy žalobcu p. K., i trovy žalobkyne ako žalovanej Consumer Finance Holding, a. s.) vzniknuté v\nkonaní pred Okresným súdom Kežmarok sp. zn. 9C/90/2016, pretože žalobkyňa v konaní nepredložila\nsúdu dôkaz o tom, že škoda i reálne vznikla. Samotná existencia povinnosti uhradiť trovy právneho\nzastúpenia uložená v uznesení Okresného súdu Kežmarok a vyčíslenie trov konania žalobcom v konaní\nvedenom na Okresnom súde Kežmarok, podľa názoru súdu, sama osebe nepreukazuje vznik škody,\npretože k úhrade týchto trov zo strany žalobkyne nemuselo dôjsť. Súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody, preto aj v tejto časti žalobu zamietol.\nO náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 255 ods. 2 CSP.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej ako „odvolací súd“) rozsudkom z 29. októbra 2019 sp. zn. 9Co/145/2019\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II. a výrok III.) podľa § 387 ods. 1, 2\nCSP ako vecne správny a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v\nplnom rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto\nzisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.\nOdvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,\nktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Okruh rozhodujúcich\nskutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný\nhypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne\nurčuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa\ndôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené\nskutočnosti. Ohľadom nároku na náhradu škody v sume 2.803,05 eur (trovy právneho zastúpenia p. E.\nK. v konaní na OS Kežmarok) a v sume 1.875,55 eur (trovy žalobkyne ako žalovanej v konaní na OS\nKežmarok) sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní náhrady škody v\ntejto výške na súde prvej inštancie, pretože žalobkyňa ani v priebehu konania nepredložila žiadny dôkaz\no tom, že trovy právneho zastúpenia p. E. K. aj skutočne uhradila, a že zaplatila aj trovy právneho\nzastúpenia svojmu právnemu zástupcovi vo výške, v akej sa náhrady škody domáhala. Odvolací súd\nkonštatoval, že pokiaľ právny zástupca žalobkyne, napriek predbežnému právnemu posúdeniu veci na\nsúde prvej inštancie, žiadne doplnenie dokazovania nenavrhoval a dôkaz o zaplatení sumy 2.803,08\neur predložil až v odvolacom konaní, išlo o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací\nsúd nemohol prihliadnuť. Čo sa týka náhrady škody v časti zaplatenia sumy 14.003,98 eur odvolací súd\nuviedol, že zo žaloby vyplýva len to, že v zmysle zmluvy mala byť na účet žalobkyne uhradená suma\n29.004 eur a žalovaná uhradila splátky celkovo vo výške 10.414,60 eur, teda celková dlžná suma tak\npredstavuje 18.589,40 eur (v tejto sume je zahrnutá už aj právoplatne priznaná suma 4.585,40 eur).\nNa pojednávaní konanom 18. februára 2019 právny zástupca žalobkyne uviedol len to, že žalovaná\nžalobkyni spôsobila škodu tým, že nebola uhradená celá suma úveru a suma 29.004 eur pozostáva zo\n120 splátok vo výške po 241,07 eur. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná suma v tejto výške\n\nnebola skutkovo riadne odôvodnená, pretože nárok nad poskytnutú sumu úveru mala žalobkyňa riadne\nšpecifikovať a odôvodniť z čoho pozostáva. Odvolací súd rovnako poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa\nk žalobe nepriložila ani základný dôkaz, a to zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie, od ktorej svoj\nnárok odvodzuje. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd aj v tejto časti stotožnil so záverom súdu prvej\ninštancie, že nárok žalobkyne nie je preukázaný, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom\nzamietajúcom výroku ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O trovách\nodvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej ako „dovolateľka“) dovolanie,\nktorého prípustnosť odôvodnila poukazom na § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\nV úvode dovolania konštatovala, že kauza je zo skutkového pohľadu taká jednoduchá a skutkovo\nnesporná, že po skutkovej stránke nemusel ani jeden súd vôbec nič riešiť. Ďalej uviedla, že i nárok\nna vrátenie istiny úveru posúdili súdy nesprávne, pretože trestným činom vzniká vždy výlučne škoda,\nnie bezdôvodné obohatenie. Táto nesprávnosť mala podľa jej názoru priamy vplyv i na posúdenie\nnároku na náhradu ušlého zisku. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietala\nporušenie práva na spravodlivý proces, spočívajúce v zmätočnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia\nrozhodnutí oboch súdov nižších inštancií. Ohľadom dôkazov dovolateľka uviedla, že v spise je od\nzačiatku konania úverová zmluva a splátkový kalendár, pričom úhrn príslušenstva je vypočítaný a\npodložený presne na euro, nakoľko ide o súčet všetkých splátok po odpočítaní istiny. Podľa názoru\ndovolateľky žiadny iný dôkaz na preukázanie výšky ušlého zisku neexistuje a s predloženým dôkazom\na argumentáciou žalobkyne sa ani jeden súd nevysporiadal. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP namietala, že obe rozhodnutia sú v hrubom rozpore s rozhodovacou\nčinnosťou dovolacieho súdu ohľadom inštitútu ušlého zisku, poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 195/2015 a sp. zn. 4 Cdo 319/2008. Dovolateľka uviedla, že v\ndanom prípade ide o učebnicový príklad ušlého zisku tak, ako ho definujú uvedené rozhodnutia, nakoľko\npožičiavanie peňazí má v predmete podnikania, uzatvára typizované zmluvy, s rovnakými úrokmi v\nrovnakom období. Pravdepodobnosť dosiahnutia zisku (úroku) pri riadnom chode vecí je hraničiaca s\nistotou a výška ušlého zisku je súčasne preskúmateľná, preukázateľná a transparentná. Ušlý zisk vždy\nbol, je a bude hypotetická veličina, otázna je len miera pravdepodobnosti jeho dosiahnutia. V súvislosti\ns náhradou škody, spočívajúcou v trovách konania vedeného proti nepravému dlžníkovi uviedla, že\ntejto otázke sa súdy v odôvodnení venovali, rozhodli však nesprávne a v rozpore s rozhodovacou\nčinnosťou dovolacieho súdu. Je pravdou, že žalobkyňa nedoložila potvrdenie o úhrade tejto pohľadávky,\nresp. doložila ho až v odvolacom konaní, pohľadávka však podľa jej názoru vznikla už právoplatným\nrozhodnutím súdu, nie až jej úhradou. V závere dovolania sa dovolateľka vyjadrila k trovám konania.\nUviedla, že hoci z hľadiska pomeru úspechu bola žalovaná matematicky úspešnou stranou sporu, v\ndanom prípade považuje za vhodné nepriznanie trov z dôvodu osobitného zreteľa. Navrhla, aby dovolací\nsúd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby zrušil aj\nrozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby vec sám rozhodol tak, že\nžalobe vyhovie v rozsahu, v ktorom bola zamietnutá.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhla, aby dovolací súd dovolanie v súlade s\nustanovením § 448 CSP ako nedôvodné zamietol a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8. V zmysle § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n9. Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľka v zmysle § 420 písm. f) CSP namieta, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné a nepreskúmateľné. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi\nvadu zmätočnosti konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do práva na\nspravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou\nprocesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného\nustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z\nústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci\nza prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne\nuplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n11. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre\nľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na\nktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto\npožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,\nVetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n12. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.\nÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n13. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n\n14. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa teda\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n15. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods.\n2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali,\nčo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov odvolací súd vychádzal, akými úvahami sa riadil\nprvoinštančný súd a ako tieto úvahy posudzoval odvolací súd. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti\nuplatnenej sumy označenej ako škoda v sume 18.568,40, súdy nižších inštancií vzhľadom na skutkové\nzistenia síce nespochybnili nároky žalobkyne z neplatného právneho úkonu, ktoré môžu predstavovať\nvznik zodpovednosti za škodu, ale žalobkyňou uvedenú špecifikáciu uplatnenej škody považovali za\nnedostatočnú. Dovolací súd sa stotožňuje so závermi súdov nižších inštancií, že špecifikácia v žalobe\nuplatnenej škody ako rozdielu medzi sumou, ktorá z neplatnej zmluvy mala byť uhradená a tou, ktorá\nbola uhradená, bez bližšieho určenia a následne na súdnom pojednávaní špecifikovaná ako škoda\npozostávajúca zo 120 splátok vo výške po 241,07 eur, nekonkretizuje, čo predstavuje uplatnenú\nškodu. Pokiaľ dovolateľka v dovolaní tvrdila, že v konaní sa domáhala náhrady škody ako ušlého\nzisku predstavujúceho ušlý úrok, ktorý by získala, ak by bola zmluva uzavretá platne, dovolací súd po\noboznámení sa s obsahom zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie z 26. júla 2013 zistil, že celková\nmesačná splátka vo výške 241,07 eur nezahŕňala okrem istiny len dohodnutý zmluvný úrok, ale i poplatok\nza poistenie schopnosti splácať splátky, ktorý nemožno považovať za ušlý úrok/zisk na strane žalobkyne.\nV súvislosti so záverom súdov oboch inštancií o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne\nna preukázanie svojich tvrdení, nakoľko žalobkyňa k žalobe ani v priebehu prvoinštančného konania\nnepredložila súdu zmluvu o pôžičke, dovolací súd uvádza, že táto bola do spisu založená so spisom\nOkresného súdu Kežmarok sp. zn. 9C/90/2016 na návrh žalovanej; súd prvej inštancie tak vykonal\ndôkaz oboznámením sa s jej obsahom a nie je podstatné, kto podal návrh na vykonanie tohto dôkazu.\n16. V súvislosti s dovolateľkou vytýkaným hodnotením dôkazného a skutkového stavu dovolací súd\nuvádza, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov\nalebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\npovažované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (pozri rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 41/2017,\n2 Cdo 232/2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 7 Cdo 11/2017, 8 Cdo 187/2017).\nSúlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval už ústavný súd, nedospel však\nk záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017). Podľa názoru dovolacieho súdu nemožno\npovažovať za procesnú vadu konania skutočnosť, že dovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu\nnestotožnila, a že odvolací súd nehodnotil dôkazy a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv.\nSamotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení\nrozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasila a nestotožnila sa s nimi, nemôže sama osebe\nviesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n17. Dovolací súd považuje za potrebné dodať i to, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý\nby mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového\nstavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako\nnie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu,\nže nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a\n\nodvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n18. Ak podľa názoru dovolateľky súdy založili svoje rozhodnutia na nesprávnom posúdení unesenia\ndôkazného bremena žalobkyňou, vytýkaná okolnosť v zmysle rozhodovacej praxe najvyššieho súdu\nnezakladá procesnú vadu konania uvedenú v § 420 písm. f) CSP, nakoľko Najvyšší súd SR už\npodľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi\nneznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo\n53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\n19. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\nmajúc za to, že súdy nižších inštancií rozhodli ohľadom inštitútu ušlého zisku v rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu.\n20. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n21. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n22. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n23. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v § 432 až § 435 CSP.\n24. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre\nposúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,\nktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide\nskutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP).\n25. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie\nzaložiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade\nby jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky\nnemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok,\nktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.\n26. Dovolateľka, zastúpená advokátom, v dovolaní jasne formulovanú právnu otázku nenastolila. Z\nobsahu dovolania možno vyvodiť nesúhlas dovolateľky s právnym názorom odvolacieho súdu (ako\naj súdu prvej inštancie) ohľadom zamietnutia jej žaloby v časti zaplatenia sumy 14.004 eur,\nako ušlého zisku, predstavujúcom úroky zo zmluvy o pôžičke, ktorý žalobkyňa v dôsledku konania\nžalovanej nedosiahla. V súvislosti s namietaným právnym posúdením veci odvolacím súdom dovolateľka\npoukázala na odklon od záverov, vyslovených v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo\n195/2015 a sp. zn. 4 Cdo 319/2018.\n27. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 195/2015 dovolací súd konštatuje,\nže nevzhliadol žalobkyňou namietaný odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu v posúdení nároku na ušlý zisk, vzhľadom na tam vyslovený záver o správnosti\n\nzamietnutia žaloby odvolacím súdom z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v otázke existencie\nušlého zisku. Za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemožno považovať ani\nžalobkyňou citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 319/2018, ktorým dovolací súd\nzrušil rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie ohľadom\nnároku na náhradu škody z dôvodu existencie vád v konaní pred odvolacím súdom (nezopakovanie\ndokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu).\n28. Z obsahu dovolania možno predovšetkým vyvodiť nesúhlas dovolateľky s vyhodnotením zistených\nskutkových okolností a aj zvoleným právnym posudzovaním sporu a záverom súdov nižších inštancií\no zamietnutí jej žalobného návrhu na zaplatenie časti žalovanej sumy titulom ušlého zisku, ktorý bol\nvýsledkom procesu vyhodnotenia skutkových okolností v prejednávanom spore, ktoré v konaní vyšli\nnajavo, a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súdy viedli k právnemu záveru a prijatiu\nich rozhodnutia. Pokiaľ teda dovolateľka namietala nesprávnosť skutkových zistení a vyhodnotenia\ndôkazov odvolacím súdom (aj súdom prvej inštancie), touto nesprávnosťou však nie je možné odôvodniť\nnesprávne právne posúdenie v zmysle § 421 ods. l písm. a) CSP. Len samotné spochybňovanie\nsprávnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím\nodvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, či kritika jeho prístupu\nzvoleného pri právnom posudzovaní sporu, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods.\n1 písm. a) a § 432 ods. 2 CSP. Nad rámec uvedeného však dovolací súd uvádza, že predmetom konania\nnie sú nároky zo zmluvy, ale nároky z titulu náhrady škody (ušlého zisku), preto v súvislosti so samotným\nvznikom škody, ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, súdy nižších inštancií\nvo svojich rozhodnutiach správne konštatovali, že skutočnú škodu, ani ušlý zisk nemožno priznať do\nbudúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len vznikne. Vzhľadom na skutočnosť, že zo zmluvy o pôžičke vyplýva\ntermín konečnej splatnosti pôžičky mesiac júl 2023, dovolací súd sa stotožňuje so záverom, že žalobou\nuplatnený nárok na náhradu ušlého zisku (predpokladaného príjmu za obdobie do 20. augusta 2023),\nako škody budúcej, nebol v konaní preukázaný.\n29. Dovolateľka ďalej namietala nesprávne právne posúdenie náhrady škody vo výške 4.678,60\neur, spočívajúcej v trovách konania vedeného proti nepravému dlžníkovi, ktoré bolo v rozpore s\nrozhodovacou činnosťou dovolacieho súdu. V súvislosti so záverom súdov nižších inštancií o\nnepreukázaní vzniku škody vo výške v sume 2.803,05 eur (trovy právneho zastúpenia E. K. v konaní\npred Okresným súdom Kežmarok sp. zn. 9C/90/2016) mala za to, že uvedená pohľadávka vznikla už\nprávoplatným rozhodnutím súdu, nie až jej úhradou. Ako už dovolací súd uviedol, v dovolaní, ktorého\nprípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, by mal dovolateľ konkretizovať právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho\nsúdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu a napokon uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Len polemika\ndovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia\nalebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú\nkritériu uvedenému v citovanom ustanovení (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo\n203/2016, 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 67/2017, 4 Cdo 95/2017 a 7 Cdo 140/2017).\n30. V závere dovolania sa dovolateľka vyjadrila i k rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách konania.\nPokiaľ dovolateľka uvádza, že z hľadiska pomeru úspechu bola žalovaná matematicky úspešnou stranou\nsporu, ale v danom prípade existuje dôvod na nepriznanie trov konania z dôvodu osobitného zreteľa,\nv podstate namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania (ktoré má vo svojej podstate\nvždy povahu uznesenia) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd poukazuje na\nto, že prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách konania, vyvodzovaná z § 421\nods. 1 písm. a) až c) CSP, je vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m) CSP\n(obdobne napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 71/2019, 7 Cdo 276/2019, 4 Cdo 81/2020,\n5 Cdo 114/2020, 7 Cdo 125/2020).\n31. Na záver dovolací súd konštatuje, že vzhľadom na neopodstatnenosť námietky dovolateľky, že\nkonanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP,\ndovolanie žalobkyne je v tejto časti prípustné, avšak nie je dôvodné. Dovolanie uplatnené podľa\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP nebolo odôvodnené prípustnými dôvodmi a dovolacie dôvody\nneboli vymedzené spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd teda\ndovolanie ako celok zamietol podľa § 448 CSP.\n\n32. Žalovaná bola v dovolacom konaní úspešná, preto jej dovolací súd na základe ustanovenia § 453\nods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni\nv plnom rozsahu.\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/145/2019", "guid": "f137b75b-edf0-4cb9-a74f-fb028a8ef7df:c5f6130d-366d-4dfe-9e5a-24bcadcdf173", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}