{"guid": "0199c9f8-dc34-4dda-bc77-b56a776ca54b:e72e3f60-8e4b-4f60-af5e-a31ac1230d42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4116233749.1", "spisova_znacka": "1Cdo/253/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/253/2021 z 13. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2022, sp. zn. 1Cdo/253/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:4116233749.1", "identifikacne_cislo": "4116233749", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2022-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e72e3f60-8e4b-4f60-af5e-a31ac1230d42", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4116233749.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4116233749.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4116233749.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/253/2021\n4116233749\n13. 12. 2022\nJUDr. Ján Šikuta\nECLI:SK:NSSR:2022:4116233749.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ V.. M. Q., bývajúceho v T. R., G. XXX/XX, 2/\nŠ. H., bývajúceho v T. R., N. XXX/XXX, obaja právne zastúpení KRION Partners s. r. o, advokátska\nkancelária, so sídlom v Bratislave, Palisády 50, IČO: 36 858 617, v mene ktorej koná JUDr. Mário Kluka,\nproti žalovanému Mestu Nitra, so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 60, IČO: 00 308 307, o zaplatenie\n8.197,90 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17 C 449/2016, o\ndovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. augusta 2020, sp. zn. 9 Co 232/2019,\ntakto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. apríla 2019, č. k. 17 C 449/2016-143 zaviazal žalovaného\n(výrokom I.) zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 3.265,95 eura spolu s 5,05 % úrokom z\nomeškania ročne zo sumy: 74,25 eura od 27.02.2016 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.03.2016 do\nzaplatenia,\n- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy: 74,25 eura od 02.04.2016 do zaplatenia, 74,25 eura\nod 02.05.2016 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.06.2016 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.07.2016 do\nzaplatenia, 74,25 eura od 02.08.2016 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.09.2016 do zaplatenia, 74,25\neura od 02.10.2016 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.11.2016 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.12.2016\ndo zaplatenia, 74,25 eura od 02.01.2017 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.02.2017 do zaplatenia, 74,25\neura od 02.03.2017 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.04.2017 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.05.2017\ndo zaplatenia, 74,25 eura od 02.06.2017 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.07.2017 do zaplatenia, 74,25\neura od 02.08.2017 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.09.2017 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.10.2017\ndo zaplatenia, 74,25 eura od 02.11.2017 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.12.2017 do zaplatenia, 74,25\neura od 02.01.2018 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.02.2018 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.03.2018\ndo zaplatenia, 74,25 eura od 02.04.2018 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.05.2018 do zaplatenia, 74,25\neura od 02.06.2018 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.07.2018 do zaplatenia, 74,25 eura od 02.08.2018\ndo zaplatenia.\nVýrokom II. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 11.755,45 eura spolu s 5,05\n% ročným úrokom zo sumy: 267,25 eura od 27.02.2016 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.03.2016 do\nzaplatenia,\n- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy: 267,25 eura od 02.04.2016 do zaplatenia, 267,25 eura\nod 02.05.2016 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.06.2016 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.07.2016 do\nzaplatenia, 267,25 eura od 02.08.2016 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.09.2016 do zaplatenia, 267,25\neura od 02.10.2016 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.11.2016 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.12.2016\ndo zaplatenia, 267,25 eura od 02.01.2017 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.02.2017 do zaplatenia,\n267,25 eura od 02.03.2017 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.04.2017 do zaplatenia, 267,25 eura od\n\n02.05.2017 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.06.2017 do zaplatenia, 267,25 eura od 02. 07. 2017 do\nzaplatenia, 267,25 eura od 02.08.2017 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.09.2017 do zaplatenia, 267,25\neura od 02.10.2017 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.11.2017 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.12.2017\ndo zaplatenia, 267,25 eura od 02.01.2018 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.02.2018 do zaplatenia,\n267,25 eura od 02.03.2018 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.04.2018 do zaplatenia, 267,25 eura od\n02.05.2018 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.06.2018 do zaplatenia, 267,25 eura od 02.07.2018 do\nzaplatenia, 267,25 eura od 02.08.2018 do zaplatenia.\nVýrokom III. súd žalobu vo zvyšku zamietol.\nVýrokom IV. súd návrh na prerušenie konania zamietol.\nŽalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný (výrok V.).\n1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 128 ods. 1, § 151n ods. 1, § 151o\nods. 1, § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj článkom 1 § 1, čl. 1 § 2 ods. 1,\nčl. 1 § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z. z., článkom 11 ods. 1 Listiny základných ľudských\npráv a slobôd, ako aj vykonaným dokazovaním.\n2. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 20. augusta 2020, sp. zn. 9 Co 232/2019 rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch (I. a II.) potvrdil. Zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\nvo výroku V. tak, že žiadna zo strán nemala na náhradu trov konania právo.\nŽalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa názoru\nodvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vecne správny, keď súd prvej inštancie\nsprávne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o\ndôvodnosti uplatneného nároku žalobcov. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nv zmysle ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ako vecne správny v jeho\nnapadnutých vyhovujúcich výrokoch (I., II.) potvrdil.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. V dovolaní najskôr uviedol, ako rozhodol\nsúd prvej inštancie a odvolací súd, pričom v ďalšom opísal aj podrobnejšie úryvky rozhodnutí týchto\nsúdov. Uviedol, že podáva dovolanie (proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu) v rozsahu prvej\na tretej vety výroku. Prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval jednak z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP,\nale tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, c/ CSP.\n3.1. V prípade ustanovenia § 420 písm. f/ CSP uviedol, že vidí naplnenie pojmových znakov tohto\nustanovenia v tom, že súd prvej inštancie sa odvolal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 4 MCdo 2/2014, pričom toto rozhodnutie\nbolo Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zrušené, a to rozhodnutím I. ÚS\n349/2015 v celosti, preto mal dovolateľ za to, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu bolo nulitné a tak sa\nnaň súdy nižšej inštancie nemôžu dovolávať. Ďalej dovolateľ poukázal na to, že súdy nižšej inštancie\nsa riadne, prípadne vôbec nezaoberali s argumentáciou žalovaného, a to napríklad v otázke úrokov\nomeškania.\n3.2. K ustanoveniu § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP presne uviedol, že: „...odvolací súd nesprávne\nprávne posúdil otázku záväznosti a použiteľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky R 73/2016, čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a vec rozhodol\nrozdielne ako dovolací súd. A to práve z dôvodu, že otázka uplatňovania náhrady za zriadenie vecného\nbremena v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. nebola doposiaľ vyriešená vydaním žiadneho zjednocujúceho\nstanoviska. Podľa názoru žalovaného, zohľadňujúc vyššie uvedené, je možné v tomto prípade aplikovať\nrozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 49/2014.“ Okrem iného tiež žalovaný poukázal na to, že predmetné\nrozhodnutie dovolacieho súdu (3 Cdo 49/2014) je podľa jeho názoru možné na daný spor aplikovať\nanalogicky.\n4. Žalobcovia 1/, 2/ sa k dovolaniu žalovaného vyjadrili, s ktorým nesúhlasili a navrhovali toto dovolanie\nbuď odmietnuť, alebo zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 CSP), v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta\nprvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n\n6. Dovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie“) a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 2 Cdo\n165/2017, 3 Cdo 14/2017, 4 Cdo 157/2017, 5 Cdo 155/2016, 8 Cdo 67/2017). Mimoriadnej povahe\ndovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti\nktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dovolacím dôvodom\nje nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP).\n7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\ndovolací dôvod\n§ 420 písm. f/ CSP\n8. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP najvyšší súd uvádza nasledovné.\n9. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Pod porušením práva na spravodlivý proces z hľadiska § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť taký\nprocesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do Ústavou Slovenskej republiky, resp. Dohovorom o\nochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo\ndovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva.\nIde napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n12. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2\nCdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017).\n13. Pokiaľ dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť) rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, dovolací súd v tejto súvislosti odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna\nveta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.\nb/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Zmeny v právnej\núprave dovolania, ktoré nadobudli účinnosť od 01. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska\nnedotkli, preto ho treba považovať za aktuálne a použiteľné. V danom prípade obsah spisu nedáva\nžiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej\nvety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. Dovolací súd nezistil, že by išlo o takýto extrémny prípad vybočenia\nz medzí § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces.\n14. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Súdy\noboch nižších inštancií v odôvodneniach svojich rozhodnutí popísali obsah podstatných a pre prípad\n\nrelevantných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové\ntvrdenia a právne argumenty posúdili, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň\ncitovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu sa vyporiadava so všetkými relevantnými odvolacími námietkami a ostatnými\nrozhodujúcimi skutočnosťami. Myšlienkový postup súdov je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen\ns poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom\nna právne závery, ktoré prijali.\n15. V zmysle vyššie uvedeného teda dovolateľ neopodstatnene namietal nedostatočné odôvodnenie,\nresp. vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP, z ktorého dôvodu dovolanie žalovaného nie je\nprípustné.\ndovolací dôvod\n§ 421 ods. 1 písm. a/, c/ CSP\n16. Pre všetky procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam\nobsah pojmu „právna otázka“, a to, ako dovolateľ túto otázku v dovolaní zadefinuje a špecifikuje. Otázkou\nrelevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť pritom len otázka právna (teda v žiadnom prípade nie\nskutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o\notázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo\nna aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n17. Právnou úpravou dovolania v Civilnom sporovom poriadku sa sleduje náprava nesprávností v\nindividuálnom spore dovolateľa, ale tiež dosiahnutie cieľov významných z hľadiska celkového\nrozhodovania všeobecných súdov Slovenskej republiky. Ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ CSP sa\ntakto sleduje zámer minimalizovať nežiaduce odklony rozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, a tým prispieť k ich jednotnému rozhodovaniu. Účelom ustanovenia § 421\nods. 1 písm. b/ CSP je dosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej právnej otázky a prispieť k\nvytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe. Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. c/ CSP má za cieľ dosiahnutie\njednoty v rozhodovaní dovolacích senátov.\n18. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP má tiež osobitný\nvýznam korelačný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“.\nPojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ definuje judikát R 71/2018 tak, že doň patria\npredovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v\nskoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne\nnadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť\naj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v\nZborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n19. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm. a/, c/ CSP, by mal dovolateľ: a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\n(a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím\nsúdom odklonilo (v prípade písm. a/ predmetného ustanovenia) od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, resp. poukázať na to v čom dovolacie súdy rozhodli rozdielne (v prípade písm. c/\npredmetného ustanovenia), c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Sama polemika\ndovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia\nalebo kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú\nkritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 2\nCdo 203/2016, 2 Cdo 54/2018, 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 67/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017).\n\n20. Relevanciu podľa § 421 ods. 1 CSP má právna otázka (nie skutková), na ktorej spočívalo rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím\nsúdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím na individuálne\nokolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli\ninak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n21. Dovolateľ v zmysle ním označených dovolacích dôvodov (§ 421 ods. 1 písm. a/, c/ CSP)\nako právnu otázku od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu označil otázku záväznosti a\npoužiteľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla\n2016, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 73/2016 (porovnaj\nbod 3.2. tohto rozhodnutia). Uviedol, že odvolací súd sa tým odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu a vec rozhodol rozdielne ako dovolací súd. Podľa dovolateľa otázka uplatňovania\nnáhrady za zriadenie vecného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. nebola doposiaľ vyriešená\nvydaním žiadneho zjednocujúceho stanoviska.\n22. Vzhľadom na formuláciu dovolateľom vymedzenú právnu otázku v rámci dovolacieho dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/, c/ CSP (otázku záväznosti a použiteľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016) dovolací súd dospel k záveru, že táto otázka\nnekorešponduje s právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu a to z nasledovných dôvodov.\n23. V prejednávanom prípade bola nepochybne otázkou zásadného právneho významu otázka či\nvzhľadom na právnu úpravu zákona č. 66/2009 Z. z. patrí žalobcom náhrada za vecné bremeno a v\nprípade ak im táto náhrada patrí, či má povahu jednorazového alebo opakujúceho sa plnenia. Spornou\nbola aj okolnosť, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s úhradou náhrady za vecné bremeno a či má\nžalobca nárok na úroky z omeškania.\n24. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolací súd riešil inú právnu otázku od ktorej záviselo jeho\nrozhodnutie, v porovnaní s otázkou, ktorú nastolil dovolateľ. Navyše takto sformulovaná otázka ani\nnevzbudzuje dojem, že ide o právnu otázku v pravom slova zmysle a o takú otázku, ktorú má na mysli\nustanovenie § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľ neoznačil otázku od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a preto je jeho dovolanie neprípustné. Z dôvodov vyššie uvedených sa dovolací súd k ostatným\nnámietkam nevyjadroval a ani nemohol pristúpiť k meritórnemu prieskumu.\n25. Okrem toho dovolateľ uviedol svoj názor o nesprávnom právnom posúdení veľmi chaoticky a\nodporujúco si, kedy najprv uviedol, že „odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu“ následne pokračoval slovami „a vec rozhodol rozdielne ako dovolací súd“ a na záver\nuviedol, že „otázka nebola doposiaľ vyriešená vydaním žiadneho zjednocujúceho stanoviska“ (kde by\nteda dovolateľ mohol eventuálne namietať aj § 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Slovami „a vec rozhodol\nrozdielne ako dovolací súd“ má dovolateľ na mysli odvolací súd, avšak ustanovenie § 421 ods. 1 písm.\nc/ CSP má na mysli rozdielne rozhodovaná otázka na dovolacom súde. Tiež sa zmienil o odklone a\nprípadne o tom, že otázka vyriešená nebola. K uvedenému najvyšší súd uvádza nasledovné.\n25.1. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 123/2017 z 31. júla 2017 vysvetlil, že súčasná existencia\npredpokladov prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 a/ a c/ CSP sa navzájom vylučuje.\nNemožno totiž odôvodňovať prípustnosť dovolania tým, že určitá právna otázka je rozhodovacou praxou\ndovolacieho súdu riešená ustálene a zároveň, že je dovolacím súdom riešená rozdielne“ [poznámka:\nsťažnosť, ktorá bola podaná proti tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu, odmietol ústavný súd ako zjavne\nneopodstatnenú (I. ÚS 644/2017 z 12. decembra 2017)]. Vec prejednávajúci senát, ktorý sa stotožňuje\ns týmto právnym názorom, nadväzujúc naň dodáva, že pokiaľ procesná strana vyvodzuje prípustnosť\nsvojho dovolania tvrdiac, že určitá právna otázka už bola dovolacím súdom vyriešená a zvolené riešenie\nsa stalo súčasťou „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“, od ktorej sa odvolací súd odklonil\n(§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), je len logické, že zároveň nemôže úspešne argumentovať tým, že tá istá\notázka ešte nebola dovolacím súdom vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo, že je rozhodovaná\n(riešená) rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).\n25.2. Teda aj v prípade, ak by dovolateľ označil právnu otázku od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, tak by mal najvyšší súd dovolateľom uvedené dovolacie dôvody § 421 ods. 1 písm. a/, c/ CSP z\nlogického výkladu za protirečiace si a vzájomne vylučujúce sa.\n\n26. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalovaného\nnevyplýva z § 421 ods. 1 písm. a/, c/ CSP.\n27. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné odmietol\npodľa § 447 písm. c/ CSP; rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/232/2019", "guid": "d27e4343-11ef-4fb7-8f91-260a5f9924de:5b68769f-ff00-416b-8380-e3c378d798db", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}