{"guid": "36de972b-9eec-43c4-a3c2-68b14a24db07:eb7fddd1-8bad-4722-be1c-1abc26409153", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4115201631.1", "spisova_znacka": "9Cdo/158/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/158/2020 z 27. 4. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 9Cdo/158/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:4115201631.1", "identifikacne_cislo": "4115201631", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "sudca_id": 411, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-sluk-411", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-6.odsek-9.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-6.odsek-9.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2004/576#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb7fddd1-8bad-4722-be1c-1abc26409153", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4115201631.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4115201631.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4115201631.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/158/2020\n4115201631\n27. 04. 2022\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2022:4115201631.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení J.\nU., nar. XX. K. XXXX, bývajúceho v U. Q. U., X. XXXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.\nZuzana Čížová, s.r.o., so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, J. Jesenského 69, za účasti opatrovníka\numiestneného J. U. bývajúceho v U.Á. Q. U., G. F. XXXX/XX a ústavu zdravotníckej starostlivosti\nPsychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 13Pu/1/2015, o\ndovolaní J. U. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. decembra 2019 sp.zn. 7Cop/32/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 25. januára 2018 č.k. 13Pu/1/2015-161\nvyslovil, že k prevzatiu J. U., nar. XX. K. XXXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti Psychiatrickej\nnemocnice Veľké Zálužie dňa 28. januára 2015 došlo zo zákonných dôvodov a žiadnemu z účastníkov\nnepriznal nárok na náhradu trov konania.\n1.2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a to vypočutím na pojednávaní pred súdom prvej\ninštancie J. U., zástupcu Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, primára III. odd. MUDr. F. E. , MUDr.\nX. J. (prijímacej lekárky), MUDr. X. Š.W. (ošetrujúcej lekárky počas hospitalizácie pacienta), MUDr. G.\nX. (ambulantného psychiatra J. U.), MUDr. H. S. (psychiatra), S. U. (bývalá manželka J. U.), M. Ď.\n(sestra J. U.), oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou J. U., lekárskou správou MUDr. U. zo\ndňa 22.01.2015, správou zo Psychiatrickej nemocnice v Trenčíne z 19. januára 2015, pripojenými spismi\nOkresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 5C/85/2015, 6C/87/2015, 4P/3/2015 a dospel k záveru,\nže vzhľadom na aktuálny zdravotný stav J. U., bola jeho ústavná psychiatrická liečba nevyhnutná.\n1.3. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie ďalej uviedol: „ ... Vzhľadom na vykonané dokazovanie\nmal súd za to, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 6 ods. 9\npísm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z., za ktorých môže byť pacient do ústavu zdravotníckej starostlivosti\nprevzatý bez jeho súhlasu resp. jeho súhlas s hospitalizáciou nebol potrebný. U J. U. boli v čase\nprijatia do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie prítomné viaceré symptómy (rozptýlená pozornosť,\nnervozita, paranoidné bludy v jeho myslení, obava o svoj život, zdravie) odôvodňujúce podozrenie z\nakútneho psychotického ochorenia, ktoré je dôvodom na nedobrovoľnú hospitalizáciu. Klinický stav\np. U. bol taký, že bola reálna obava, že môže ohroziť svoj život a zdravie (pri psychóze je úplne\nnarušená rozpoznávania a ovládacia schopnosť pacienta). Potrebu riešenia stavu p. U. pokračovaním\nhospitalizácie potom, ako na ďalší deň odmietol pokračovať v dobrovoľnej liečbe v psychiatrickej\nnemocnici, potvrdili vo svojich výpovediach traja odborní lekári tohto zariadenia (MUDr. J. už pred prijatím\nz prijímacieho vyšetrovania zistila duševnú chorobu psychózu následne MUDr. Š. túto chorobu potvrdila\ns tým, že pri jej vyšetrení bola teda zistená akútna polyformná psychotická porucha, ktorú potvrdil\nprimár MUDr. E.). Súd zdôrazňuje, že lekári psychiatrickej nemocnice mali k dispozícii pri príjme p.\nU.G. aj záznamy o podaní trestných oznámení v súčasnosti už bývalej manželky a policajných vypočutí\n\nmanželky a detí p. U.S., ktoré poukazujú na neštandardné správanie sa p. U. pred jeho hospitalizáciou.\nPsychotickú poruchu, akútny a vážny stav už konštatoval MUDr. S. na základe listinných podkladov,\nktoré mal k dispozícii, bez osobného vyšetrenia p. U.G. (pravdepodobnosť blížiaca sa istote). V období\nod 12/2014 do 01/2015 sa jeho stav zhoršoval, čo potvrdzujú policajné záznamy o podaniach p. U.\nako aj jeho príbuzných (vypočuté boli aj deti nielen manželka). Na zistených skutočnostiach nemení nič\nskutočnosť, že MUDr. U.N. vo Fakultnej nemocnici Trenčín tri dni pred hospitalizáciou na základe jej\nodborného vyšetrenia p. U. dospela k záveru, že prevzatie do ústavnej starostlivosti dňa 22.01.2015 nie\nje nutné (nie je zrejmé, či lekárka mala k dispozícii aj policajné záznamy resp. písomné vyjadrenia obavy\no svoj život p. U., zo správy vyplýva, že lekárke o odpočúvaní svojej osoby a prenasledovaní p. U. nič\nneuviedol), ani skutočnosť, že nikdy predtým nebol psychiatricky liečený, rovnako skutočnosť, že sestra\np. U. svedkyňa M. Ď. si zmeny v správaní svojho brata nevšimla (podľa vyjadrení lekárov disimuloval).\nPre rozhodnutie súdu o potrebe psychiatrickej liečby človeka aj bez jeho súhlasu je podstatný klinický\nstav človeka v čase, keď liečbu odmieta a lekár konštatuje nutnosť liečby v záujme ochrany zdravia,\nniekedy aj života človeka.\nSúd konštatuje, že k obmedzeniu na slobode J. U. nedošlo v rozpore s jeho základnými právami\ngarantovanými ústavou a ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Inštitút nedobrovoľného prevzatia\na držania osôb v ústavoch zdravotnej starostlivosti slúži na ochranu osôb pred možnosťou ublíženia\nsamému sebe ako aj možnými útokmi proti iným osobám. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bolo\npreukázané že vzhľadom na duševnú poruchu ohrozoval hlavne seba (obavy o svoj život ako aj svojej\nrodiny, vlastné prenasledovanie) alebo svoje okolie (sám p. U. počas liečby potvrdil svoje agresívne\nsprávanie, vyhrážanie sa manželke). Rovnako je zrejmé, že ak by k liečbe nedošlo, zdravotný stav p.\nU. sa mohol zhoršovať. Človek s psychotickou poruchou si často neuvedomuje v plnej miere svoj stav,\nčo je aj prípad J. U., ktorý mal voči nemu nekritický postoj, stratil kontakt s realitou (jeho správanie\npred hospitalizáciou je toho dôkazom) a jeho hospitalizácia bola spôsobom ochrany p. U. aj pred jeho\nvlastným správaním sa. K prevzatiu p. U. do zdravotníckeho zariadenia po odvolaní jeho informovaného\nsúhlasu dňa 28.01.2015 došlo zo zákonných dôvodov. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52\nCMP.“\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“), na odvolanie J. U., uznesením z 30. decembra 2019\nsp. zn. 7Cop/32/2018 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 387 ods. 1CSP),\nžiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. Odvolací súd neopodstatnenosť odvolacích námietok odôvodnil takto :“ V danej veci súd prvej\ninštancie po oznámení Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie zo dňa 28.01.2015 o tom, že J. U.\nje od 28.01.2015 hospitalizovaný u nich bez jeho súhlasu resp. po jeho odvolaní, súd uznesením zo\ndňa 29.01.2015 č.k. 13Pú/1/2015-3 začal v zmysle § 254 ods. 2 CMP(predtým ust. § 191b ods. 1\nOSP) konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenej do ústavu zdravotníckej starostlivosti, vo\nveci následne vykonal dokazovanie výsluchom J. U., výsluchom ošetrujúcej lekárky MUDr. Š., ako aj\nďalších osôb (prijímacej lekárky MUDr. J.X., primára MUDr. E., ambulantného psychiatra MUDr. X. a\nMUDr. S., manželky umiestneného a jeho sestry), a oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou\numiestneného (§ 260 ods. 1, § 261 CMP), pričom pri rozhodovaní správne posudzoval zákonnosť\ndôvodov hospitalizácie J. U. dňa 28.01.2015. V danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu zdravotný\nstav J. U. prejavujúci sa v čase umiestnenia výraznými zmenami v jeho správaní si vyžadoval ústavnú\nstarostlivosť a pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že\nk jeho prevzatiu do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, s jeho rozhodnutím\nsa odvolací súd plne stotožnil.\n18. V prejednávanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu zdravotný stav J. U. prejavujúci sa v čase\numiestnenia výraznými zmenami v jeho správaní si vyžadoval ústavnú starostlivosť a pokiaľ za tejto\nsituácie súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že k jeho prevzatiu do ústavu\nzdravotníckej starostlivosti dňa 28.01.2015 (po odvolaní jeho súhlasu s umiestnením dňa 27.01.2015)\ndošlo zo zákonných dôvodov, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil.\n19. Pokiaľ ide o dôvody odvolania, odvolací súd vzhľadom na stanovenú diagnózu a prejavy správania\nsa J. U. v čase jeho hospitalizácie, nemá dôvod pochybovať o objektívnom stanovisku odborného lekára\no potrebe hospitalizácie, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie\nvykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec\naj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého uznesenia sa vysporiadal\ns vykonanými dôkazmi teda aj s lekárskou správou MUDr. U. i s výpoveďou svedkyne M. Ď.. Z\n\nodôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,\nktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu\nskutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové\nzistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá\ntomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.\n20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že k prevzatiu\nJ. U. do ústavu zdravotníckej starostlivosti - Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie došlo zo zákonných\ndôvodov, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 378 ods. 1, § 396 ods.\n1 CSP a § 52, § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.“\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal Miroslav Báleš (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa\n§ 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd nesprávnym procesným postupom mal\nznemožniť dovolateľovi uplatnenie jeho procesných práv [lebo sú nepravdivé závery odvolacieho súdu,\nktoré zaujal k vykonaniu a vyhodnoteniu dôkazov, lebo neprihliadol na závery odborného vyšetrenia\nMUDr. Bírešovej z 22. januára 2015 a svedeckú výpoveď M. Ď.I., lebo potvrdenie agresívneho správania\ndovolateľa by malo vyplývať i z prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, z ktorej však\nnevyplýva, lebo súdy nezdôvodnili spôsob hodnotenia tých dôkazov, ktoré svedčili v prospech dovolateľa\n(III. ÚS 36/2010), lebo došlo k protirečivému a svojvoľnému hodnoteniu dôkazu, ktorý mal nezastupiteľný\nvýznam pre vytvorenie skutkového základu pre rozhodnutie vo veci samej (IV. ÚS 562/2013)]. Dovolateľ\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6MCdo 21/2011, v ktorom\nsa konštatuje, že pri úvahe o správnosti právneho posúdenia veci dovolací súd preveruje, či zistený\nskutkový stav dovoľoval odvolaciemu súdu urobiť príslušný záver. K nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci v spojení s dovolacím dôvodom v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolateľ súdom vyčíta, že\na/ nesprávne alebo neúplne zistili skutočný stav veci, b/ neboli splnené podmienky § 6 ods. 9 písm. b/\nzákona č. 576/2004 Z.z., za ktorých môže byť pacient prevzatý do ústavu zdravotnej starostlivosti, c/\niba na základe vyjadrenia lekára nemôže súd zodpovedať otázku, či tu sú dané dôvody na prevzatie do\nústavu zdravotnej starostlivosti (I. ÚS 193/2013), d/ k prevzatiu dovolateľa do ústavu došlo na základe\ninformácie MUDr. S., ktorý dovolateľa pred hospitalizáciou nevyšetril a v ním vyhotovenej správe z 19.\njanuára 2015 mal uviesť, že u dovolateľa sa má s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote jednať o\nparanoidnú psychózu, e/ nie je zrejmé, na základe čoho MUDr. S. dospel k záveru, že dovolateľ má byť\n„na slobode pre spoločnosť nebezpečný“, podľa dovolateľa táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná.\nNavrhol preto, aby dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu a vyslovil, že prevzatie dovolateľa\ndo ústavu zdravotnej starostlivosti nebolo prípustné a dovolateľovi sa priznáva náhrada trov dovolacieho\nkonania.\n4. Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie zotrvala na svojom odbornom psychiatrickom stanovisku.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po\nzistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so\nzákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že argumentácia dovolateľa neopodstatňuje\nzáver o prípustnosti jeho dovolania a preto bolo potrebné také dovolanie odmietnuť (§ 447 CSP).\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie“) a dovolací súd nesmie\nbyť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek\nrozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp.\nzn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 7Cdo/312/2018, 8Cdo/67/2017).\n6.1. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva (ex officio) dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní\nuplatneným dovolacím dôvodom. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný aj skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť\nsa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri napríklad rozhodnutia\ndovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste\nje skôr reštriktívny výklad (pozri napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/26/2017,\n2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).\n9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08,\nIV. ÚS 476/2012). Právo na prístup k súdu nemá absolútny charakter a môže podliehať obmedzeniam\nzo strany štátu. Takýmto obmedzením sú aj § 420 a § 421 CSP, ktoré vymedzujú prípady, keď je proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (I. US 51/2020).\nDovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné;\nk posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací\ndôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je\nprípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce\nprípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania.\nOpodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod.\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania\nprípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, je\ndovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n10. Dovolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti\nCivilného sporového poriadku povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom na\nznenie nového sporového poriadku. Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa\nmusí advokát, dovolateľ, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec\ndovolateľa, ktorý je právnická osoba nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v\nporovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska\nposúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom\nupraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a\npredpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\npodrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\n11. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. K obdobnému\nprávnemu názoru dospel najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3 Cdo 41/2017, 3\nCdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú\nstranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,\npreberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol\nv súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa\nňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n\n11.1. Vadu konania v zmysle z § 420 písm. f/ CSP dovolateľ vyvodzoval z toho, že odvolací súd pri\nvyhodnotení dokazovania neprihliadol na závery odborného vyšetrenia MUDr. U. z 22. januára 2015 a\nsvedeckú výpoveď M. Ď.I., súdy nezdôvodnili spôsob hodnotenia tých dôkazov, ktoré svedčili v prospech\ndovolateľa, došlo k protirečivému a svojvoľnému hodnoteniu dôkazu, ktorý mal nezastupiteľný význam\npre vytvorenie skutkového základu pre rozhodnutie vo veci samej. Dovolateľ poukázal na to, že pri\núvahe o správnosti právneho posúdenia veci dovolací súd preveruje, či zistený skutkový stav dovoľoval\nodvolaciemu súdu urobiť príslušný záver.\n11.2. Tvrdenia dovolateľa, že súdy nižších stupňov neprihliadali na závery odborného vyšetrenia MUDr.\nU. z 22. januára 2015 a svedeckú výpoveď M. Ď. a že tieto dôkazy nevyhodnotili sú v rozpore s tým,\nčo súdy uvádzajú v odôvodnení svojich rozhodnutí a na akých úvahách založili svoje rozhodnutia. V\npotvrdzujúcom rozhodnutí súd prvej inštancie výslovne k uvedeným dôkazom v bode 29 odôvodnenia\nuviedol: “ Na zistených skutočnostiach nemení nič skutočnosť, že MUDr. U.K. vo Fakultnej nemocnici\nTrenčín tri dni pred hospitalizáciou na základe jej odborného vyšetrenia p. U. dospela k záveru, že\nprevzatie do ústavnej starostlivosti dňa 22.01.2015 nie je nutné (nie je zrejmé, či lekárka mala k dispozícii\naj policajné záznamy resp. písomné vyjadrenia obavy o svoj život p. U., zo správy vyplýva, že lekárke o\nodpočúvaní svojej osoby a prenasledovaní p. U. nič neuviedol), ani skutočnosť, že nikdy predtým nebol\npsychiatricky liečený, rovnako skutočnosť, že sestra p. U. svedkyňa M. Ď. si zmeny v správaní svojho\nbrata nevšimla (podľa vyjadrení lekárov disimuloval). Pre rozhodnutie súdu o potrebe psychiatrickej\nliečby človeka aj bez jeho súhlasu je podstatný klinický stav človeka v čase, keď liečbu odmieta a lekár\nkonštatuje nutnosť liečby v záujme ochrany zdravia, niekedy aj života človeka.“ Z uvedeného je zrejmé,\nčo vyplýva zo záverov odborného vyšetrenia MUDr. U. z 22. januára 2015 a svedeckej výpovede M.\nĎ.I., ale i to, ako tieto dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil jednotlivo, ale i v kontexte so všetkými\nďalšími vykonanými dôkazmi (porovnaj bod 19 odôvodnenia). Dovolateľ obdobnú argumentáciu uplatnil\ni v odvolaní. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu konanie i rozhodnutie súdu prvej inštancie\nz pohľadu uplatnenej odvolacej námietky a dospel k záveru, že ... „ Súd prvej inštancie v dôvodoch\nnapadnutého uznesenia sa vysporiadal s vykonanými dôkazmi teda aj s lekárskou správou MUDr. U.\ni s výpoveďou svedkyne M. Ď.. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd\nvzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania\nnajavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas\nkonania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický\nrozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli\nnajavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok\nhodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.“\nVychádzajúc z uvedeného možno skonštatovať, že sa nepreukázalo tvrdenie dovolateľa o svojvoľnom\nhodnotení dôkazov. Prípadná protirečivosť vykonaných dôkazov nie je spôsobilá založiť vadu konania\nv zmysle § 420 písm. f/ CSP. Je skôr pravidlom, že v priebehu konania dochádza k vykonávaniu\ni vzájomne protirečivých dôkazov, ide o prirodzený dôsledok vyplývajúci z práv účastníkov konania\nnavrhovať dôkazy na vlastné skutkové tvrdenia. Je úlohou súdu v procese vyhodnotenia dôkazov a\nustálenia skutočného stavu veci vysvetliť, prečo súd na ten ktorý dôkaz prihliadal a z iných dôkazov\nnevychádzal. Judikatúra definuje hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné\ndôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov\nv zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska\npravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom každý\ndôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP), pritom starostlivo\nprihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.\n12. Dovolací súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n12.1. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a\ndruhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým\nstavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní\nskutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V\n\nrámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté\nrôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP,\navšak dovolací súd tieto vady v prejednávanej veci nezistil.\n13. Pokiaľ dovolateľ chcel svojou dovolacou argumentáciou spochybniť i správnosť právneho posúdenia\nveci odvolacím súdom (že k prevzatiu J. U. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných\ndôvodov), dovolací súd zdôrazňuje, že aj v prípade jej opodstatnenosti by mala za následok\nnanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v\nzmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, viď konštantnú judikatúru najvyššieho súdu (R 24/2017,\n1 Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017,\n8Cdo/76/2018).\n14. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie J. U. nie je podľa § 420\npísm. f/ CSP prípustné, preto ho v tejto časti ako neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).\n15. Dovolateľ ďalej namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom dôvodom v zmysle §\n421 ods. 1 písm. b/ CSP, keď súdom vyčíta nesprávne alebo neúplne skutkové zistenia a v nadväznosti\nna to i nesplnenie podmienok § 6 ods. 9 písm. b/ zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti\n(Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak\nide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo\nsvoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu), pre vzatie dovolateľa do ústavu\nzdravotnej starostlivosti (namietajúc nedostatky správy MUDr. S. z 19. januára 2015).\n15.1. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n16. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n17. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu\npríslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv\na povinností subjektov konkrétneho právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci\npreto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu tak, ako sa o to\ndovolateľ pokúša podaným dovolaním, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy\nsúdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.\n18. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady\nprípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej\nprávnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (sp. zn. 4 Cdo 64/2018). K posúdeniu\ndôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté\nrozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po\nprijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n19. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť však o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru\n\ndovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s\nprihliadnutím na individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by naopak bola vyriešená\nsprávne, súdy (alebo prinajmenšom ten z nich, ktorý rozhodol v druhej inštancii) by nevyhnutne rozhodli\ninak - teda spôsobom pre dovolateľa priaznivejším. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť riešená odvolacím súdom a odvolací súd na jej riešení musel\nzaložiť svoje rozhodnutie. Právna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci význam pre rozhodnutie\nodvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i\nkeby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z\nhľadiska tohto ustanovenia.\n20. V zmysle vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že dovolateľ nezadefinoval právnu otázku,\nani ju nevymedzil tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 432 ods. 2 CSP, keď síce uvádza, že neboli\nsplnené podmienky § 6 ods. 9 písm. b/ zákona č. 576/2004 Z.z., pre vzatie dovolateľa do ústavu\nzdravotnej starostlivosti, avšak neuvádza, v čom konkrétne vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci\nodvolacím súdom (aké konkrétne zákonne podmienky má dovolateľ na mysli, či ide o otázky relevantné\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP, či ich riešil odvolací súd, či na ich riešení založil svoje rozhodnutie a v\nčom dovolateľ považuje toto riešenie odvolacím súdom za nesprávne). Nevymedzenie právnej otázky\nbráni tomu, aby dovolací súd mohol pristúpiť k zisteniu, či sa riešením nastolenej právnej otázky\nuž dovolací súd zaoberal, alebo ide o prípad otázky v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnevyriešenej. Dovolateľ v snahe vymedziť nesprávnosť právneho posúdenia veci v zmysle § 421 ods. 1\npísm. b/ CSP túto odôvodňuje odlišnými skutkovými zisteniami majúci pôvod v nesprávnom vyhodnotení\ndôkazu (správy MUDr. S. z 19. januára 2015). Dovolateľ pritom prehliada ostatné súdom vykonané a\nvyhodnotené dôkazy. Pri uplatnenom dovolacom dôvode (§ 421 CSP) má snahu modifikovať skutkové\naspekty prípadu, tým však nemožno vymedziť nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom.\nSama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti\njeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému,\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP.\n21. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania J. U.\nnevyplýva z § 421 písm. b/ CSP. Vzhľadom na to jeho dovolanie v tejto časti odmietol podľa ustanovenia\n§ 447 písm. f/ CSP.\n22. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na\nich náhradu (§ 453 ods. 1 CSP s použitím § 52 a § 57 CMP).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}