{"guid": "22e36092-8bd9-44d8-9604-8a08f5ec4c11:0bced81e-2f39-46fc-acfa-ab7bf696007c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4111228988.1", "spisova_znacka": "9Cdo/73/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2020 z 27. 4. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 9Cdo/73/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:4111228988.1", "identifikacne_cislo": "4111228988", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-175k.odsek-2", "nazov": "§ 175k ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-175k.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-175k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-175k", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0bced81e-2f39-46fc-acfa-ab7bf696007c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4111228988.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4111228988.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4111228988.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/73/2020\n4111228988\n27. 04. 2022\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2022:4111228988.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej\na sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobcu W. H., bytom v D. B., Š. B.\nXXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom v\nTopoľčiankach, Žitavanská 20, proti žalovaným 1/ B. I., bytom v D. B., Š. B. XXX/X, 2/ I. P., bytom v D.\nB., N. XXX/XXX, oboch zastúpeným advokátom Mgr. Petrom Miklóssym, so sídlom vo Vrábľoch, Hlavná\n1221, 3/ X. I., bytom v Č. U., T. C. T., A. XXXX, o určenie neplatnosti závetu, vedenom na Okresnom\nsúde Nitra pod sp. zn. 7 C 184/2011, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre zo 06. júna 2019 sp. zn. 8 Co 126/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/.\nŽalobcovi voči žalovanej 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom (v poradí druhým)\nz 02. októbra 2017 č. k. 7 C 184/2011 - 339 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 05. apríla 2019, č. k.\n7 C 184/2011 - 409 vo výroku I. určil, že závet poručiteľa je neplatný. Vo výroku II. priznal žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%. Vo výroku III. uložil žalovaným\n1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume\n539,85 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výrokoch dopĺňacieho rozsudku rozhodol tak, že\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 3/ nepriznal; a opravil písomné vyhotovenie\nrozsudku v časti označenia čísla konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 175k ods. 2 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), § 40 ods. 1, § 476 ods. 1 až ods.\n3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase spísania závetu, t. j. k 07.\nnovembru 1990. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predložený závet poručiteľa nezodpovedá\nzákonom predpísanej forme právneho úkonu, závet preto posúdil ako neplatný, pričom išlo o absolútnu\npočiatočnú neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastala priamo zo zákona a na ktorú súd prihliadal ex\noffo. Uviedol, že v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre (uznesenie Krajského súdu v Nitre z\n08. decembra 2016 sp. zn. 8 Co 556/2016, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie) sa ako primárnou otázkou zaoberal súladom predloženého alografného\nzávetu zo 07. novembra 1990 so zákonom, t. j. Občianskym zákonníkom v znení účinnom v čase\ndatovania predmetného závetu, t. j. k 07. novembru 1990. Poukázal na to, že Občiansky zákonník v čase\nspísania závetu upravoval holografnú formu závetu - vlastnoručne napísaný a podpísaný poručiteľom a\nzávet vo forme notárskej zápisnice. Neupravoval však alografnú formu závetu (vlastnoručne poručiteľom\nnenapísaný), ktorý ako forma závetu bol do Občianskeho zákonníka daný novelou zákona č. 509/1991,\núčinnou od 07. januára 1992. Závet ako prísne formálny jednostranný právny úkon, musí spĺňať všetky\nnáležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť právneho úkonu s tým, že náležitosti závetu\n\nsa posudzujú podľa hmotného práva platného v čase, ku ktorému mal byť právny úkon realizovaný, v\ntomto prípade predložený závet musel spĺňať jednak náležitosti Občianskeho zákonníka, vyžadované\npre platnosť právnych úkonov v zmysle ustanovení § 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka (v znení\núčinnom 07. novembra 1990). Z hľadiska zákonnom predpokladanej a ustanovenej formy sa pre platný\nzávet vyžadovala forma holografného závetu, t.j. vlastnou rukou napísaný a vlastnoručne podpísaný\nporučiteľom, prípadne závet zriadený vo forme notárskej zápisnice. V prejednávanej veci predložený\nzávet poručiteľa, spísaný v Bratislave, bol vyhotovený na písacom stroji a mal byť poručiteľom podpísaný\na súčasne mal byť podpísaný aj štyrmi svedkami. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o\nzávet spísaný vlastnou rukou poručiteľom a rovnako tak nešlo o závet vo forme notárskej zápisnice.\nSúd preto dospel k záveru, že predložený alografný závet datovaný dňom 07. novembra 1990 nespĺňal\nformu tohto jednostranného právneho úkonu podľa § 476 Občianskeho zákonníka, v znení platnom\nv čase datovania predmetného závetu. Z dôvodu absolútnej neplatnosti závetu sa súd nezaoberal s\nďalšími námietkami vznesenými stranami sporu týkajúcimi sa zdravotného stavu poručiteľa, okolnosťami\nspísania a miesta spísania závetu. Námietky žalovaných v 1. a 2. rade, že žaloba nebola podaná\nsprávne a táto bola podaná oneskorene, súd nepovažoval za dôvodné, pretože žalobca bol v dedičskom\nkonaní odkázaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a túto aj podal. Podľa názoru súdu\nprvej inštancie z právoplatného rozhodnutia takto formulovanej žaloby vie notár, resp. súd ustáliť okruh\ndedičov po poručiteľovi. Ak by žalobca podal inú žalobu, než akú mal v zmysle uznesenia, nešlo by\no žalobu v súvislosti s konaním o dedičstve, ale o inú určovaciu žalobu a žalobca by musel súdu\npreukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Rovnako súd považoval za dodržanú\naj tridsaťdňovú lehotu uloženú notárom na podanie žaloby. O nároku na náhradu trov konania rozhodol\nv zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“). Proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 06. júna 2019 sp. zn. 8 Co 126/2019 vo\nvýroku I. rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil ako vecne správny (§\n387 ods. 1 a ods. 2 CSP). Vo výroku II. žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia\nsúd prvej inštancie. Vo výroku III. žalobcovi proti žalovanej 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné\npotvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia (s jeho skutkovými i právnymi závermi) a v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa v\nodôvodnení rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj s poukazom na odvolacie námietky žalovaných\nl/ a 2/ poukázal na to, že: 1/ z hľadiska naplnenia procesnej podmienky konania postačovalo v konaní\nzachovanie totožnosti okruhu strán sporu s okruhom účastníkov dedičského konania, a teda žaloba\nlen žalobcu postačovala; 2/ podanie žaloby zodpovedalo tomu, ako bol predmet vymedzený notárom,\nkeď nesprávnosť či nedôvodnosť tohto odkazu by prináležalo riešiť súdu len v konaní o dedičstve\nporučiteľa, nie však ako procesnú podmienku v tomto konaní; 3/ pokiaľ platnosti predmetného závetu\nbránili nedostatky jeho formy, nemohla mať otázka existencie pravosti podpisu pre rozhodnutie vo veci\nzásadný význam; 4/ pri zriadení závetu v neprípustnej forme (nie požadovanej zákonom) závet platným\n(závetom) už byť bez ďalšieho nemôže; 5/ pri existencii absolútne neplatného závetu nemožno túto\nnerešpektovať a hovoriť o jeho nerešpektovaní v rozpore s dobrými mravmi, keď § 3 Občianskeho\nzákonníka nemá priamu normotvornú platnosť umožňujúcu súdu túto neplatnosť nerešpektovať a keď\nna absolútnu neplatnosť má súd bez ďalšieho (ex offo) prihliadať.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie žalované 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolateľky“ alebo\n„žalované“). Prípustnosť dovolania odôvodnili s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\nNamietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením v prvom\nrade namietali, že žalobe bolo vyhovené aj napriek tomu, že neboli splnené zákonom stanovené\npodmienky v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. Dovolateľky namietali nesprávne právne posúdenie súdmi vo\nvzťahu k vecnej legitimácii v konaní, konkrétne aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Obsahom rozhodnutia\nv dedičskom konaní bolo určené postavenie žalobcov v sporovom konaní a to W. H. a X. I., pričom\nžalobu v danej veci mala zároveň podať aj X. I.. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením ďalej\nnamietali, že ustanovením § 175k ods. 2 O.s.p. je výslovne stanovené a záväzne určené, čo má byť\npredmetom sporu, t. j. určenie toho, kto je/nie je dedičom. Uvedené ustanovenie neumožňuje odkázať\n\ndediča na podanie žaloby len o určenie spornej skutočnosti, napr. určenie neplatnosti závetu. Žalované\nzároveň namietali, že formálny nedostatok závetu nie je v danom prípade dôvodom na vyslovenie\nneplatnosti závetu. Mali za to, že je potrebné rešpektovať poslednú vôľu poručiteľa. Zároveň mali za to,\nže v rozpore s dobrými mravmi uplatňované dedičské právo, by nemalo požívať právnu ochranu, resp.\nby mu právna ochrana zo strany súdu mala byť odopretá. Na záver poukázali, že žalobcom namietaný\ndôvod neplatnosti závetu poručiteľa nebol v konaní preukázaný. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné\nbremeno a preto mala byť jeho žaloba zamietnutá. Žiadali, aby dovolací súd rozhodnutia odvolacieho\nsúdu a súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovaným 1/ a 2/ prizná nárok na náhradu\ntrov konania.\n4. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu považoval dovolanie žalovaných za nedôvodné a\nnavrhoval, aby ho dovolací súd zamietol.\n5. Žalované v následnom vyjadrení zotrvali na dôvodnosti nimi podaného dovolania.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu - žalované 1/\na 2/, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť\ndovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovaných\nje potrebné odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho\nsúdu je uvedené v nasledovných bodoch.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to\nzákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované\nv ustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne\nodlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také\nprípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod.\n8. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\n8. 1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v\ndovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací\nsúd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v\ndovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Žalované v dovolaní uviedli, že prípustnosť ich dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\nPokiaľ dovolateľky zastávajú názor, že ich dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,\nmusia v dovolaní v spojitosti s týmto tvrdením vysvetliť svoje presvedčenie, že odvolací súd riešil dosiaľ\ndovolacím súdom neriešenú otázku.\n11. Ak v dovolaní absentuje vyššie uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu\nk doplneniu dovolania. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa ustálila na názore, podľa ktorého\nsama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, ale významovo\nnezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP.\n\n12. Dovolací súd k tvrdenej prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vo vzťahu k\nnamietanej otázke aktívnej vecnej legitimácie (a ňou súvisiacou otázkou procesného spoločenstva)\nuvádza, že otázkou vecnej legitimácie, resp. otázkou nerozlučného spoločenstva, sa najvyšší súd\nzaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach (R 65/2003, 5 Cdo 264/2007, 6 Cdo 54/2017) Najvyšší súd\nv rozhodnutí (R 65/2003) dospel k záveru, že: „preto pre konanie pred súdom vyvolané postupom podľa\n§ 175k ods. 2 O.s.p. treba podľa povahy veci považovať týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov\nv zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov. Postavenie\nnavrhovateľov je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, ale ostatní dedičia\nmusia v sporovom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k\nspornej otázke nestavali odmietavo alebo vystupovali (či zatiaľ nevystupovali) pasívne. Ak sa takého\nkonania nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, nemôže byť návrhu vyhovené, a to pre nedostatok\nvecnej legitimácie.“\n12.1. Dovolací súd nad rámec uvádza, že v preskúmavanej veci boli síce uznesením notára odkázaní na\npodanie žaloby žalobca a žalovaná 3/, avšak žalovaná 3/ žalobu nepodala. Keďže výrok rozsudku vo veci\nsamej musí byť záväzný pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve, musí byť okruh\núčastníkov konania v tomto spore zhodný s okruhom účastníkov dedičského konania v dobe vydania\nvyššie označeného uznesenia. Žalobca mal preto žalovať všetkých ostatných účastníkov dedičského\nkonania, vrátane žalovanej 3/, čo aj urobil, odvolací súd preto správne posúdil otázku vecnej legitimácie\nv predmetnom spore.\n12.2. Keďže otázka vecnej legitimácie vo vzťahu k žalobe podanej v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. už\nbola dovolacím súdom (ustálene) riešená, nie je dôvodné tvrdenie dovolateliek, že odvolací súd riešil\notázku, doposiaľ dovolacím súdom neriešenú, v dôsledku čoho nie je ich dovolanie prípustné.\n13. V danom prípade sa žalované v dovolaní ďalej nestotožnili s rozhodnutím odvolacieho súdu,\npodrobili ho kritike a polemizovali s jeho závermi, keď všeobecne riešili, čo ne/malo byť v danom\nprípade predmetom žaloby, namietali že formálny nedostatok závetu nie je dôvodom na vyslovenie jeho\nneplatnosti, ako aj, že dedičské právo bolo uplatnené v rozpore s dobrými mravmi a nemalo požívať\nprávnu ochranu, poukázali na neunesenie dôkazného bremena žalobcom.\n13.1. V tejto súvislosti dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že sama polemika dovolateľa s právnymi\nzávermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho,\nako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu\nuvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP.\n13.2. Navyše rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od posúdenia otázky ne/platnosti závetu, keď\ndospel k záveru jeho neplatnosti z dôvodu, že predložený alografný závet datovaný dňom 07. novembra\n1990 nespĺňa formu tohto jednostranného právneho úkonu podľa § 476 Občianskeho zákonníka, v\nznení platnom v čase datovania predmetného závetu. Keďže predložený závet poručiteľa nezodpovedal\nzákonom predpísanej forme právneho úkonu, súd závet posúdil ako neplatný, pričom išlo o absolútnu\npočiatočnú neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastala priamo zo zákona a na ktorú súd prihliadal ex offo.\n13.3. Aj v prípade týchto polemík dovolací súd nad rámec uvádza, že v prípade žaloby v zmysle § 175k\nods. 2 O.s.p., dovolací súd už v rozhodnutí (sp. zn. 6 Cdo 54/2017) riešil aj (právnu) otázku, či bolo\nmožné uložiť aj podanie návrhu na určenie ne/platnosti závetu, keď dospel k záveru, že: „postupom\npodľa citovaného ustanovenia sa riešila v občianskom súdnom konaní predbežná otázka, významná\npre konanie o dedičstve, či už išlo o spornú skutočnosť, od ktorej záviselo zistenie okruhu dedičov\nalebo zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Rozhodnutím podľa ustanovenia § 175k ods. 2 O.\ns. p. bolo možné uložiť aj podanie návrhu na určenie (ne)platnosti závetu (listiny o vydedení), pretože\nurčenie, či závet (listina o vydedení) je alebo nie je platný, je súčasne určením existencie či neexistencie\ntohto závetu (listiny o vydedení), a teda jedným z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo\nnie je dedičom poručiteľa. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa však vždy dotýka spoločných práv a\npovinností všetkých účastníkov konania o dedičstve.“\n13.4. Pokiaľ dovolateľky mienili v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP\nnamietať aj neúplné zistenie skutkového stavu veci, dovolací súd uvádza, že samotné spochybňovanie\nsprávnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, či sama polemika s rozhodnutím\nodvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, prípadne kritika jeho\nprístupu zvoleného pri právnom posudzovaní žalobou uplatneného nároku, významovo nezodpovedajú\nkritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP a § 432 ods. 2 CSP. Dovolací súd poznamenáva, že skutkové\nzávery súdov nižšej inštancie nemožno v dovolacom konaní úspešne spochybniť, dovolací súd je\ntotiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP), a preto dovolanie nie je\nprostriedkom určeným na prehodnotenie vykonaných dôkazov.\n\n14. Z uvedeného je zrejmé, že nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum, nakoľko obsah\ndovolania a vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nemalo zákonom\nvyžadované náležitosti. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí\nprípustnosti dovolania, a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil\nby procesne neprípustný dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením §\n421 ods. 1 CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu\nochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n15. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateliek, týkajúca sa § 421\nods. 1 písm. b/ CSP je nedostatočná a nimi uvádzaný dovolací dôvod (vyriešenie právnej otázky, ktorá\nv praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená) nie je v podanom dovolaní vymedzený spôsobom\nzodpovedajúcim § 431 až § 435 CSP. Uzavrel preto, že na podklade dovolania žalovaných 1/ a 2/ nebolo\nmožné uskutočniť meritórny dovolací prieskum.\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd odmietol podané dovolanie podľa § 447 písm. f/ CSP, v\nzmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi\nalebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.\n17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/126/2019", "guid": "92d9cf68-c7f2-4539-9143-f6dfe124d9a7:da25b865-6f2a-4da2-ba42-e0c69ec288f9", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}