{"guid": "066e2d5a-8e7b-4fac-b065-14142d322340:3e50d5ac-8fa6-41e3-a2a6-3b025b9642af", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3817211370.1", "spisova_znacka": "4Cdo/78/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/78/2022 z 30. 11. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2022, sp. zn. 4Cdo/78/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:3817211370.1", "identifikacne_cislo": "3817211370", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2022-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-64", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-66", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e50d5ac-8fa6-41e3-a2a6-3b025b9642af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3817211370.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:3817211370.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:3817211370.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/78/2022\n3817211370\n30. 11. 2022\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2022:3817211370.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C.. D. N., bývajúcej v T., L. XXX/XX, zastúpenej\nRIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Prešove, Slovenská 46, proti žalovanej Tatra-Leasing,\ns.r.o., so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3, IČO: 31 326 552 (právny nástupca pôvodnej\nžalovanej IMPULS-LEASING Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, Bratislava, IČO: 36\n745 804), zastúpenej URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, o určenie\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške\n1.238,69 eur a zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur, vedenom na Okresnom súde\nPrievidza pod sp. zn. 10Csp/122/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 6CoCsp/3/2021 z 29. júla 2021, takto\nrozhodol:\nV dovolacom konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom pôvodnej žalovanej IMPULS-LEASING\nSlovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 745 804, ktorým je Tatra-Leasing,\ns.r.o., so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3, IČO: 31 326 552.\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“ resp. „okresný súd“) rozsudkom z 21. mája\n2010 č.k. 10Csp/122/2017-310 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe leasingovej zmluvy z 29. novembra\n2011 uzatvorenej so pôvodnou žalovanou „IMPULS-LEASING Slovakia, s.r.o.“, vydania bezdôvodného\nobohatenia vo výške 1.238,69 eur a finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur (výrok I.); pôvodne\nžalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok II.). V danom prípade bezúročnosť\na bezpoplatkovosť poskytnutého úveru žalobkyňa videla v tom, že v leasingovej zmluve bola nesprávne\nuvedená RPMN najmä z dôvodu, že medzi náklady spotrebiteľa nebolo zahrnuté havarijné poistenie,\nktoré bola povinná uzavrieť a bez ktorého by sa leasingová zmluva neuzavrela. Nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia vo výške 1.238,69 eur žalobkyňa odvodzovala od rozdielu sumy 12.388,69\neur celkovo zaplatenej žalovanej a kúpnej ceny vozidla vo výške 11.150,- eur. Zaplatená suma bola\ntvorená súčtom úhrady vo výške 3.591,70 eur, ktorú zaplatila dňa 5. októbra 2011 predajcovi motorového\nvozidla (akontácia 3.345,- eur, spracovateľský poplatok 111,50 eur a prvá splátka 135,20 eur), poplatkovo\nvo výške 144,19 eur a zaplatených úverových splátok v sume 8.652,80 eur. Opodstatnenosť nároku\nna zaplatenie 300,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia ponechala žalobkyňa na súde.\nPo vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie podrobil leasingovú zmluvu prieskumu v zmysle zákona\nč. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, či obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Po\nkonštatovaní riadne uvedeného údaja o konečnej splatnosti úveru sa následne zameral na správnosť\nvýpočtu RPMN z hľadiska či náklady havarijného poistenia predstavujú náklady, ktoré sa pri výpočte\n\nRPMN zohľadňujú. V tomto smere zaujal právny názor, že zahrnutie poistenia do RPMN nebolo\nmožné, nakoľko poistnú zmluvu uzatvárala priamo žalobkyňa s príslušnou poisťovňou a v prospech\npôvodne žalovanej bola zriadená len vinkulácia prípadného poistného plnenia. Súd mal za to, že\npôvodná žalovaná nemohla mať vedomosť o tom, za akých podmienok si žalobkyňa dohodla poistenie,\nv čase uzavretia leasingovej zmluvy nepoznala výšku poistného a preto ho z objektívnych dôvodov\nnemohla zahnúť do výpočtu RPMN. Súčasne súd prvej inštancie poukázal na to, že pôvodná žalovaná\nnevystupovala ako sprostredkovateľ havarijného poistenia tak, ako to bolo v prípadoch uvedených v\nrozhodnutiach Slovenskej obchodnej inšpekcie zo 17. januára 2012, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa.\nO trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom sp. zn.\n6CoCsp/3/2021 z 29. júla 2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §\n387 ods. 1 CSP potvrdil. Nestotožnil sa s námietkou žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti\nnapadnutého rozsudku a ani s námietkou, že súd prvej inštancie neoboznámil strany sporu o sporných\na nesporných skutočnostiach, poukazujúc na bod 32. odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Za\nnedôvodnú považoval i námietku žalobkyne, že okresný súd nevykonal navrhnuté dokazovanie listinami,\npredložených žalobkyňou, odkazujúc na bod 30. odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie\nriadne argumentačne vysporiadal so žalobkyňou predloženým rozhodnutím SOI zo 17. januára 2012,\nv prípade ktorého nebola situácia totožná s prejednávanou vecou. Odvolací súd sa stotožnil aj s\nprávnym a skutkovým záverom okresného súdu, že úverová zmluva obsahuje konečnú splatnosť\núveru, dostatočne vyjadrenú počtom mesačných splátok. Rovnako za správny považoval i záver o\nnezahrnutí poistenia (havarijného a povinného) do výpočtu RPMN. K žalobkyňou namietanej absencii\nexaktného výpočtu RPMN odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nepochybil, keď nezisťoval úplnú\nmatematickú presnosť údajov RPMN, ale zameral sa na rozhodujúcu spornú otázku či malo byť pri\nvýpočte RPMN zohľadnené poistenie vozidla, ktoré bolo predmetom leasingu. Odvolací súd sa stotožnil\nso skutkovým záverom, že pôvodná žalovaná poistnú zmluvu nesprostredkovala (dojednala si ju výlučne\nsama žalobkyňa), preto nemala žiaden dosah na podmienky poistenia a jeho cenu. Nešlo teda o\nobdobný prípad ako boli posudzované SOI, v ktorých pôsobil poskytovateľ leasingu ako sprostredkovateľ\npoistenia. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie tiež správne poukázal na vyjadrenie MF SR z\n25. júna 2010, podľa ktorého povinnosť uzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva priamo zo zákona a nemusí sa chápať\nako podmienka poskytnutia úveru, preto sa tieto náklady nezahŕňajú do celkových nákladov, a teda i\ndo výpočtu RPMN. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne, týkajúcou sa uhradenia časti kúpnej\nceny vozidla vo výške 3.591,67 eur žalovanej odvolací súd konštatoval, že zaplatenie tejto sumy\nnepredstavuje bezdôvodné obohatenie ani za situácie, že uvedenú časť kúpnej ceny uhradila žalobkyňa\nza žalovanú. Jedná sa o typický obsah leasingovej zmluvy, keď je predmet leasingu nadobúdaný\ndo vlastníctva leasingového prenajímateľa a leasingový nájomca ho má právo užívať (a po uplynutí\ndojednanej doby odkúpiť) s tým, že pri nadobúdaní zaplatí časť kúpnej ceny (akontáciu) leasingový\nnájomca a zvyšok kúpnej ceny zaplatí leasingový prenajímateľ. S tým, že leasingový nájomca tento\nzvyšok kúpnej ceny splatí ako poskytnutý úver. Ani odvolací súd preto nenašiel dôvod, pre ktorý by\nmalo zaplatenie akontácie leasingovým nájomcom predstavovať bezdôvodné obohatenie leasingového\nprenajímateľa ako vlastníka predmetu leasingu. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol\nodvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že pôvodne žalovanej priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, nakoľko bol v odvolacom\nkonaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej\ninštancie.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“),\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia § 420 ods. 1 písm. f/ CSP, nakoľko odvolací súd\njej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľka namietala nesprávne posúdenie\nvykonaného dokazovania, majúc za to, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nezodpovedá\nzáverom, ku ktorým sa v procese súdneho konania dospelo. Ďalej namietala i nedostatok riadneho\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože súd nedal odpovede na zásadné otázky položené\nodvolaním. Žalobkyňa uviedla, že opakovane v priebehu konania vznášala námietky, že v leasingovej\nzmluve nie je uvedená podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere (predpoklady pre výpočet\n\nRPMN), avšak súdy na ne reagovali len povrchne. Za porušenie práva na spravodlivý proces žalobkyňa\npovažovala i arbitrárnu a ničím nepodloženú prezumpciu, že žalovaná jej odovzdala Splátkový kalendár,\nnakoľko táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Žalobkyňa mala za to, že súd mal z dôvodu\nneodovzdania Splátkového kalendára považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, preto navrhla\nrozsudok odvolacieho súdu zrušiť.\n4. Pôvodne žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie žalobkyne odmietnuť ako\nnedôvodné, pretože odvolací súd správne zhodnotil vykonané dokazovanie a vec správne právne\nposúdil. Napadnuté rozhodnutie nepovažoval za arbitrárne, nakoľko odvolací súd v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol právne úvahy a závery, ktorými sa riadil pri hodnotení a posudzovaní dôkazov.\n5. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolaciemu, bol spis Okresného súdu Prievidza\nsp. zn. 10Csp 122/2017 predložený na rozhodnutie o podanom dovolaní 26. apríla 2022. Dňa 10.\nmája 2022 bol dovolaciemu súdu doručený návrh pôvodne žalovanej na pokračovanie s jej právnym\nnástupcom v dôsledku jej zániku zlúčením so spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o.\n6. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len\nten, komu ju zákon priznáva.\n7. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd\nrozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie\nzastaví.\n8. Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.\n9. Dovolací súd mal z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I obchodnej spoločnosti\nIMPULS-LEASING, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 745 804 preukázané,\nže žalovaná spoločnosť IMPULS-LEASING, s.r.o. je zrušená od 14. marca 2022 a od 01. apríla 2022\nvymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom pôvodnej žalovanej sa stala\nobchodná spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3, IČO: 31 326\n552.\n10. V posudzovanom prípade pôvodne žalovaná spoločnosť zanikla po právoplatnosti dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa konanie vo veci samej skončilo a po podaní\ndovolania žalobkyňou. Postup podľa § 64 CSP je tak možný iba v spojení s § 66 CSP. Postupom podľa\n§ 64 CSP sa rozumie vydanie uznesenia o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom strany, ktorá\nstratila procesnú subjektivitu. Podľa názoru dovolacieho súdu je ustanovenie § 66 CSP aplikovateľné\naj na prípady, keď k strate procesnej subjektivity strany došlo po právoplatnom skončení konania,\navšak za predpokladu, že nasleduje konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. o dovolaní\n(1Obdo/52/2019).\n11. Z uvedeného vyplýva, že po právoplatnosti dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\nnastala právna skutočnosť, s ktorou hmotné právo spája prechod práv a povinností, preto Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v súlade s § 66 CSP v spojení s § 64 CSP rozhodol, že bude v dovolacom konaní\npokračovať s právnym nástupcom pôvodnej žalovanej strany sporu.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie\nje potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.\n13. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n\n14. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n16. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n17. Žalobkyňa vyvodzujúc z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietala nesprávne posúdenie\nvykonaného dokazovania a nedostatok odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.\n18. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n19. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n20. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n21. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n\n22. V posudzovanom prípade dovolateľka namietala hodnotenie dôkazov vykonané súdmi nižších\ninštancií, ako aj nedostatočné vysporiadanie sa s uplatnenými odvolacími dôvodmi odvolacím súdom.\nDovolací súd nepovažoval uplatnený dôvod za relevantný z dôvodu, že obsah spisu nedáva podklad\npre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších\ninštancií popísali obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli,\nz ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z\nktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej\ninštancie v rozhodujúcom bode a síce v správnosti záveru ohľadom nezahrnutia poistenia vozidla do\ncelkových nákladov žalobkyne ako spotrebiteľky a do výpočtu RPMN z dôvodu, že pôvodná žalovaná\nnevystupovala v danom prípade ako sprostredkovateľka poistenia (poistnú zmluvu uzatvárala priamo\nžalobkyňa s príslušnou poisťovňou). Bolo tak logicky vyvrátené tvrdenie žalobkyne, že medzi jej náklady\nako spotrebiteľky pri výpočte RPMN nebolo zahrnuté poistenie a teda, že tento údaj je nesprávny, čo by\nmalo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V ďalších častiach svojho rozhodnutia odvolací\nsúd výstižne a presvedčivo reagoval na všetky ďalšie odvolacie námietky žalobkyne (bližšie viď bod 3.\ntohto rozhodnutia). Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu podľa názoru dovolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 393 ods. 2 v spojení s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.\n23. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súdy pri hodnotení skutkových zistení a skutkových\nzáverov neopomenuli vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či skutočností, ktoré v konaní\nvyšli najavo, z uvedeného je zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru\ndovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP Za procesnú\nvadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že žalobkyňa sa s\nrozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\njej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v\nodôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama\nosebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n24. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu)\nv dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP, v\nzmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej\ninštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a\nposúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté\nskutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a\npodstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f/ CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil.\n25. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní\nnemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\n\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n26. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namieta, že\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP).\n27. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktorým namietala vady zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f/ CSP odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n28. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6CoCsp/3/2021", "guid": "41c3555f-ccdf-40bd-9c91-8853129f3ab2:c1069736-8752-4934-b2e5-990bad007e43", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "01679566-b8a4-40dd-8d29-deaa13f2ffe6:315685a2-0f8d-4b75-a3c0-49ee3b230d77", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7113217914.2", "spisova_znacka": "1Obdo/52/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/52/2019 z 21. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7113217914.2"}, {"guid": "d02d690a-67d1-4d39-9a67-97f2bd565f9a:64178ab4-4b0d-4235-b5ab-c55c53842f87", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8817205930.2", "spisova_znacka": "6CoCsp/3/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/3/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8817205930.2"}], "citovane_v": [{"guid": "55ccfc84-9376-4634-95bb-9bb473e23fc2:96dd9770-83e2-4a90-8c1d-7652c83e7c38", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2223202027.1", "spisova_znacka": "26Co/64/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/64/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2223202027.1"}]}