{"guid": "49374863-497b-4df7-a8ef-54963fd46500:af9e340b-c936-4143-b6a1-ed91c1c85740", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3513209876.1", "spisova_znacka": "5Cdo/156/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/156/2021 z 24. 2. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2022, sp. zn. 5Cdo/156/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:3513209876.1", "identifikacne_cislo": "3513209876", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2022-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 461/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:fd16b72a-1fb0-47c1-8b97-eb7c0565cffd", "datum": "2022-08-24", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "§ 142 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-142", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af9e340b-c936-4143-b6a1-ed91c1c85740", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3513209876.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:3513209876.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:3513209876.1/text", "citacie_n": 17, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/156/2021\n3513209876\n24. 02. 2022\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2022:3513209876.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nsudcov JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., v spore žalobcu W. I., nar. XX. R. XXXX,\nbytom C. B. C. A., O. W. Č.. XXX/X, zastúpeného JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom v\nTrenčíne, Brnianska 1K, proti žalovaným 1/ M.. A. I., nar. XX. C. XXXX, 2/ B. I., nar. XX. B. XXXX, obaja\nbytom C. B. C. A., O. W. Č.. XXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom\nna Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/252/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne zo 4. júla 2019, sp. zn. 17Co/312/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. júla 2018,\nč. k. 6C/252/2013-336, žalobu zamietol (I.), žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov\nkonania (II.) a štátu priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov štátu vo výške 100 % (III.). Na\nodôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca a jeho manželka, ktorá pôvodne v konaní vystupovala\nako žalobkyňa 2/, sa podanou žalobou domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k\nšpecifikovaným nehnuteľnostiam a jeho vyporiadania spôsobom uvedeným v žalobe. Vo veci nariadil\nznalecké dokazovanie Y.. K. I., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odvetvie\nodhad hodnoty nehnuteľnosti, pričom znalkyňa mala za úlohu posúdiť možnosť reálneho rozdelenia\nrodinného domu a určiť výšku predpokladaných nákladov potrebných na reálnu deľbu nehnuteľnosti. Z\nvypracovaného znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa rozobrala tri alternatívne riešenia rozdelenia\nstavby vyplynulo, že stavbu nie je možné reálne rozdeliť, pričom znalkyňa ďalšiu alternatívu rozdelenia\nstavby nevidela. Náklady, ktoré by boli spojené s reálnym rozdelením nehnuteľnosti, sú podľa znalkyne\nneprimerané, čo potvrdilo aj vyjadrenie samotných žalovaných, ktorí s takýmito nákladmi nesúhlasili. K\notázke rozdelenia stavby na dve samostatné bytové jednotky súd uviedol, že v danom prípade by stavba\nrozdelená na dva byty nespĺňala podmienky bytového domu v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), a preto ju nie je\nmožné reálne rozdeliť na jednotlivé byty v rámci vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva\nstrán sporu. Do úvahy by následne prichádzala druhá a tretia zákonná možnosť zrušenia a vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva, a to prikázanie spoločnej veci za primeranú náhradu jednému alebo\nviacerým spoluvlastníkom, resp. predaj nehnuteľnosti, avšak žalovaní nesúhlasili ani s jednou z týchto\nmožností. Okresný súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa, pre ktoré neprichádzala do úvahy ani druhá a tretia zákonná možnosť zrušenia a vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva strán sporu. V tejto súvislosti poukázal na samotný vek žalovaných, dĺžku\nbývania a užívania dotknutej nehnuteľnosti, sociálnu situáciu žalovaných vrátane ich súčasného príjmu,\n\nreálnosť vloženia nemalých finančných prostriedkov do tejto nehnuteľnosti a nevyhnutnosť zaistenia\ndôstojného bývania v ich pokročilom veku. Okresný súd uzavrel, že žalovaní by si mali v dôchodcovskom\nveku užívať to, na zveľaďovaní čoho sa podieľali počas života, teda aj spoločné bývanie v nehnuteľnosti,\nna ktorú sú naviazaní. Dodal, že možným riešením konfliktných vzťahov strán sporu by bola úprava\nhospodárenia so spoločnou vecou. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 142 Občianskeho\nzákonníka. O náhrade trov konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „CSP“) s tým, že žalovaní si náhradu trov konania výslovne neuplatnili, a\ntak žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 470 ods.\n1, 2 CSP a § 148 ods. 1 OSP.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 4. júla 2019, sp.\nzn. 17Co/312/2018, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I.) a žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal (II.). Záver súdu prvej inštancie, ktorý v súlade s § 142 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka žalobu zamietol, považoval za vecne správny, a preto jeho rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.\n1 CSP. Vo vzťahu k možnosti reálneho rozdelenia veci v odôvodnení rozhodnutia poukázal na judikáty\nR 61/1968, R 45/1991, R 108/1967 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 2MCdo/3/2004. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne Y.. K. I.U.j vyplynulo,\nže reálne rozdelenie stavby (vertikálne alebo horizontálne) nie je možné. Strany sporu tiež uviedli, že nie\nsú ochotné financovať nevyhnutné stavebné úpravy, a preto aj z tohto hľadiska treba považovať stavbu\nza reálne nedeliteľnú. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že nie je možné ani reálne rozdelenie\nspornej nehnuteľnosti na samostatné bytové jednotky. Tento záver odôvodnil výpoveďou znalkyne na\npojednávaní 22. júna 2016 s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. a českú judikatúru\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/559/2004). Skonštatoval, že v preskúmavanej veci\nsú vzťahy medzi stranami sporu značne konfliktné, a preto reálne nie je možné do budúcnosti\nrozdeliť spoločnú nehnuteľnosť na dve samostatné bytové jednotky a ponechať spoluvlastníctvo k\nostatným spoločným priestorom, pretože takéto riešenie by konflikty medzi spoluvlastníkmi ešte zhoršilo.\nSkúmal tiež možnosť vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním spoločnej veci\nza primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a za týmto účelom nariadil odvolacie\npojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie. Žalobca v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že sa zo\nspornej nehnuteľnosti nikdy neodsťahuje, chce v nej dožiť a že nesúhlasí s tým, aby nehnuteľnosť bola\nprikázaná žalovaným. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie zároveň vyplynulo, že\nžalobca nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami na výplatu žalovaných v prípade prikázania\nich spoluvlastníckeho podielu žalobcovi. Po osobnom kontakte so stranami sporu súd dospel k záveru,\nže prikázanie veci žalovaným a následné nútené vysťahovanie žalobcu z rodinného domu, v ktorom\nchce dožiť a v ktorom prežil väčšiu časť svojho života, s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, vek\na sociálnu situáciu, ako aj osobné väzby na nehnuteľnosť, by mohlo mať dopad na jeho psychický\naj zdravotný stav a mohlo by viesť k nezvratným následkom. Obdobná situácia bola aj na strane\nžalovaných, ktorí sú taktiež vo vyššom veku, rovnako v spornej nehnuteľnosti prežili celý svoj manželský\nživot (žalovaný 1/ takmer celý svoj život), majú silné osobné väzby na nehnuteľnosť, do ktorej investovali\nfinančné prostriedky a nemajú inú možnosť bývania, keď bývanie v rekreačnej chalupe nemôže slúžiť na\nstále bývanie, pričom žalobca ani nedisponuje finančnými prostriedkami na ich vyplatenie. Krajský súd\nuzavrel, že na oboch stranách strán sporu existujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je na\nmieste aplikovať § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezrušiť\na nevyporiadať prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. O nároku na\nnáhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktorý\nnavrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci\na jeho prípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Tvrdil, že v posudzovanom spore rozhodnutie\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či je nehnuteľnosť reálne deliteľná. Túto otázku podľa jeho\nnázoru vyriešili oba súdy nižších inštancií nesprávne. Za správne vyriešenie danej otázky považoval\nprávny záver, že „ak nehnuteľnosť pozostáva z dvoch alebo troch bytových jednotiek, ktoré spĺňajú\nstavebno-technické požiadavky, možno stavbu rozdeliť a vytvoriť i dom s dvomi alebo tromi bytovými\njednotkami.“ Namietal, že úvahy oboch súdov sú v rozpore s judikatúrou (napr. R 46/1991), podľa\nktorej k výnimočnému nevyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka môže dôjsť iba vtedy, ak spoločná vec nie je reálne deliteľná.\n\n3.1. Žalovaní navrhli dovolanie ako nedôvodné zamietnuť podľa § 448 CSP. Mali za to, že uplatnený\ndovolací dôvod nie je daný, resp. dovolateľom riadne vymedzený. Súdy nižších inštancií náležite zistili\nskutkový stav veci, vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili.\n3.2. Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že v dovolaní jasne vymedzil právnu otázku, od vyriešenia\nktorej závisí rozhodnutie súdu v danej veci, a to či je sporná nehnuteľnosť reálne deliteľná.\n3.3. Žalovaní v ďalšom vyjadrení zotrvali na svojom stanovisku o neopodstatnenosti podaného\ndovolania.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) uznesením z 23. septembra\n2020, sp. zn. 8Cdo/197/2020, dovolanie žalobcu odmietol a žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho\nkonania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na tvrdenie dovolateľa, že v prejednávanom\nspore rozhodnutie súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či je sporná nehnuteľnosť reálne\ndeliteľná. Podľa názoru dovolacieho súdu určenie, či konkrétna nehnuteľnosť patriaca do podielového\nspoluvlastníctva strán sporu je reálne deliteľná, je otázkou skutkovou a jej riešenie vychádza zo\nskutkových zistení zodpovedajúcich tomu-ktorému prípadu. Zodpovedanie tejto otázky je výsledkom\nvykonaného dokazovania v danom spore. Dovolateľ argumentoval, že rozdeleniu spornej nehnuteľnosti\nna dve alebo tri bytové jednotky nebráni žiadna právna ani skutková prekážka, čím vyjadril nesúhlas\ns rozhodnutím odvolacieho súdu a v podstate spochybnil jeho skutkové závery. Uvedené odôvodnenie\ndovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a samotná polemika dovolateľa s\nrozhodnutím odvolacieho súdu však nepredstavovala vymedzenie podstatnej právnej otázky tak, ako to\npredpokladá § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP. K tomu dovolací súd považoval za potrebné\npoznamenať, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu\nspočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k\nzáveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však\nrieši právne otázky, nie skutkové, preto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie\nveci odôvodniť spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo\nriešeniu právnych otázok. Preto námietky dovolateľa týkajúce sa spochybňovania skutkových zistení a\nskutkových záverov boli právne nevýznamné. Navyše, úlohou dovolacieho súdu v rámci dovolacieho\nkonania nie je riešenie skutkových otázok, pretože dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako\nho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n5.1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) o ústavnej sťažnosti žalobcu ako\nsťažovateľa proti horeuvedenému uzneseniu najvyššieho súdu rozhodol nálezom I. ÚS 218/2021-44\nzo 4. augusta 2021, v ktorom vyslovil, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Cdo/197/2020 z 23. septembra 2020 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 8Cdo/197/2020 z 23. septembra 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyššiemu súdu SR\nsúčasne uložil povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy konania 450,29 eur a zaplatiť ich jeho právnemu\nzástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5.2. Ústavný súd sa nestotožnil so záverom najvyššieho súdu, že dovolateľom nastolená otázka je\notázkou skutkovou a nie právnou. Uviedol, že zadefinovanie dovolacej otázky najvyšším súdom v\nbode 17. napadnutého uznesenia nezodpovedá tomu, ako ju sťažovateľ vymedzil v podanom dovolaní,\na teda, že zo strany najvyššieho súdu došlo k jej preformulovaniu. Najvyšší súd totiž uzavrel, že\nsťažovateľ sa predmetnou otázkou domáhal posúdenia, či je sporná nehnuteľnosť (rodinný dom)\npatriaca do podielového spoluvlastníctva reálne deliteľná. Sťažovateľ síce v dovolaní spochybňoval\nzávery konajúcich súdov o nedeliteľnosti danej konkrétnej nehnuteľnosti, avšak z dovolania možno\nvyvodiť, že sťažovateľ zastával odlišný právny záver ako krajský súd, pokiaľ ide o aplikáciu a výklad § 2\nods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v okolnostiach prejednávanej veci. Sťažovateľ\npritom najvyššiemu súdu predostrel svoj právny názor na riešenie tejto otázky. Od najvyššieho súdu\nteda žiadal zodpovedanie otázky, či je nehnuteľnosť možné považovať za deliteľnú napriek tomu, že\njej rozdelením by vznikli len tri, resp. dve samostatné bytové jednotky, čo by nezodpovedalo zákonu\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ústavný súd uzavrel, že dovolacia otázka tak, ako bola\nvymedzená sťažovateľom v dovolaní, má charakter právnej otázky, a preto napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu neobstojí z hľadiska základného práva na prístup k súdu. Z týchto dôvodov ústavný\nsúd vyslovil, že namietaným uznesením došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd súčasne zdôraznil,\n\nže jeho kasačné rozhodnutie neprejudikuje, ako by sa malo vo veci samej rozhodnúť, a teda sa\nnevyjadruje ani k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, pretože by v tomto smere išlo o\nneprípustný zásah do rozhodovacej autonómie dovolacieho súdu (II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016).\nPosúdenie, či sťažovateľom nastolená dovolacia otázka je pre predmetnú vec podstatná, t. j. nie je\notázkou hypotetickou alebo akademickou (II. ÚS 147/2020), či od jej vyriešenia skutočne záviselo\nrozhodnutie krajského súdu a či konkrétne ide o otázku, ktorá dosiaľ nebola v praxi dovolacieho súdu\nriešená, patrí do právomoci najvyššieho súdu.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 „CSP“) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nskúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie\nmeritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné zamietnuť.\n7. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n10. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobca podal dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci a jeho prípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n11. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n13. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n14. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\n\ndovolacím dôvodom. Podľa § 442 CSP je dovolací súd (tiež) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd.\n15. Žalobca tvrdil, že v posudzovanom spore rozhodnutie súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či\nje nehnuteľnosť reálne deliteľná, otázku ktorú vyriešili oba súdy nižších inštancií nesprávne. Za správne\nvyriešenie danej otázky považoval právny záver, že „ak nehnuteľnosť pozostáva z dvoch alebo troch\nbytových jednotiek, ktoré spĺňajú stavebno-technické požiadavky, možno stavbu rozdeliť a vytvoriť i dom\ns dvomi alebo tromi bytovými jednotkami.“ Namietal, že úvahy oboch súdov sú v rozpore s judikatúrou\n(napr. R 46/1991), podľa ktorej k výnimočnému nevyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v zmysle\n§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže dôjsť iba vtedy, ak spoločná vec nie je reálne deliteľná.\n16. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo\nprocesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie.\n17. V danom prípade žalobca v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom zadefinoval relevantnú\nprávnu otázku, ktorá nebola dosiaľ dovolacím súdom vyriešená. Prípustnosť jej dovolania preto vyplýva\nz § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n18.1. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná\nvyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné\nvyužitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému\nalebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné\nsprávanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov\nnechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.\n18.2. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a\nnevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.\n19. Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka upravuje špeciálny spôsob likvidácie podielového\nspoluvlastníctva na základe súdneho rozhodnutia tam, kde ďalšie fungovanie spoluvlastníkov nie je\nobjektívne možné. Dôvodom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sú obvykle\ndlhodobé alebo závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi, objektívna nemožnosť užívať predmet\nspoluvlastníctva, financovať údržbu alebo investície, ale aj nezáujem zotrvať v spoluvlastníctve.\nObčiansky zákonník taxatívnym spôsobom stanovuje možné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,\npričom súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobu vyporiadania. Ako prvá možnosť\npodľa citovaného zákonného ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy možnosť\nreálneho rozdelenia veci, pričom podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je to dobre možné.\nTáto podmienka nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia,\nale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Významné je aj hľadisko finančnej nákladnosti\nrozdelenia, a to jednak pokiaľ ide o objektívnu výšku uvažovaných nákladov a jednak o subjektívne\nstanovisko spoluvlastníkov participovať na týchto nákladoch. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak by\nrozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, jednalo by sa z tohto hľadiska o\nvec reálne nedeliteľnú (R 61/1968). Aj v prípade, ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný vynaložiť\nnič na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná z tohto hľadiska\nza nedeliteľnú (R 45/1991).\n20. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka, súd návrhom na spôsob vyporiadania nie je\nviazaný. Môže teda rozhodnúť iným ako navrhovaným spôsobom.\n21. Ako už bolo uvedené pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa zásad § 142\nods. 1 Občianskeho zákonníka sa má súd vždy pokúsiť o prvý spôsob vyporiadania, a to rozdelenie\nspoločnej veci. Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je možné. Pri rozdelení stavieb (budov) je\npodmienkou, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými\npredpismi (R 108/1967). Záver o reálnej deliteľnosti predpokladá spravidla znalecké dokazovanie s\nnevyhnutnou existenciou oddeľovacieho geometrického plánu. Doterajšia súdna prax potvrdzovala\nvýlučne len vertikálne delenie stavieb, ale medzičasom sa tiež prihlásila k horizontálnemu deleniu na\n\ntzv. nebytové jednotky v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/3/2004, i keď v odôvodnení tohto\nrozhodnutia sa jedná o stavbu na podnikateľské účely (hotel), možno z neho analogicky vychádzať.\n22. Aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2007, sp. zn. 4MCdo/6/2006,\nktorého podstata sporu spočívala rovnako vo vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu\nk nehnuteľnosti - rodinnému domu s príslušenstvom, kde dovolací súd súhlasil s tým, že je možné\nhorizontálne delenie rodinného domu s bytmi. Dovolací súd vyslovil, že: „Pokiaľ ide o stanovisko\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky, podľa ktorého, ak je to možné, treba stavby s nebytovými\npriestormi (bytmi), rozdeľovať aj horizontálne, ak sú inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú\nexistenciu s tým,že spoločné časti či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových\npriestorov (bytov) tak, ako je to možné podľa právnej úpravy zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení neskorších predpisov“, ale v preskúmavanej veci postup podľa neho\nnie je možný, keďže by neriešil základné spory medzi účastníkmi, ktoré sa týkajú domu ako celku, jeho\núdržby, opráv ...“. Vyslovil, že spoločné časti a zariadenia spornej nehnuteľnosti by zostali naďalej v\npodielovom spoluvlastníctve účastníkov, ktorí pre konfliktnosť vzájomných vzťahov nevedia nájsť zhodu\nv riešení otázok týkajúcich sa spoločnej veci.\n23. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo/90/2018 zo dňa 14. apríla\n2021 vyplýva, že dovolací súd dospel v uvedenej veci k právnemu záveru, že je možné a potrebné v\nsúlade s poznatkami praxe v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k\nrodinnému domu, v ktorom sa nachádzajú bytové a nebytové jednotky rozdeliť takúto stavbu aj v rovine\nhorizontálnej, ak sú splnené predpoklady pre ich samostatnú existenciu v závislosti od okolností prípadu\n(za pomoci odborného znaleckého posúdenia) a reálnym rozdelením veci sa vyrieši celková spôsobilosť\ndomu prejsť do režimu vlastníctva bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z. z., vrátane\nspôsobilosti zápisu novovzniknutého právneho stavu do katastra nehnuteľností s tým, že spoločné časti\nči zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.\n24. Stavba, ktorá je predmetom vyporiadania v posudzovanej veci nie je bytovým domom v zmysle § 2\nods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., nie je možné ju reálne rozdeliť na jednotlivé byty v zmysle cit. zákona.\n25. Z podkladov spisu v predmetnej veci sú zrejmé nasledovné skutočnosti:\n- žalobca ešte spolu s manželkou (ktorá v priebehu konania zomrela) sa domáhal zrušenia podielového\nspoluvlastníctva strán sporu k špecifikovaným nehnuteľnostiam, pričom ako spôsob vyporiadania\nnavrhoval reálnu deľbu v zmysle znaleckého posudku a geometrického plánu, s povinnosťou žalovaných\nzaplatiť žalobcom 1 zo sumy, o ktorú sa zvýšila hodnota spoločnej nehnuteľnosti investíciou žalobcov,\n- znalkyňa v rámci znaleckého posudku vypracovala tri alternatívne riešenia rozdelenia stavby,\nalternatíva prvá v pozdĺžnom smere prinášala náklady a nevyhovovala rovnocennému rozdeleniu stavby\nv danom riešení, pri druhej alternatíve sa jednalo o rozdelenie stavby v priečnom smere, kde boli\ntiež analyzované jednotlivé možnosti riešenia aj s vyčíslenými nákladmi na spodnej hranici, tretia\nalternatíva vychádzala z návrhu žalobcu, alternatívu, ktorú považovala už z grafického riešenia za\njednoznačne nevyhovujúcu, nakoľko nedávala rovnocenné a funkčné rozdelenie stavby. Rozdeleniu\nstavby na minimálne dve samostatné bytové jednotky podľa znalkyne jednoznačne bránili veľkostné\npomery, vstup zo schodišťa by dal väčšiu výmeru hornému bytu proti dolnému, vstup do pivnice by nebol\npre byt na prízemí prístupný. Prekážkou rozdelenia stavby na dve bytové jednotky by bola rozdielna\nvýmera, resp. rozdielna hodnota výsledných bytov. Pokiaľ ide o skutočnosť, či existuje nejaká stavebná\nalebo technická prekážka, ktorá by bránila rozdeleniu domu na dve bytové jednotky, odhliadnuc od\nrozdielnej hodnoty bytov, znalkyňa uviedla, že by vznikli náklady na vybudovanie vstupu do pivnice\npre žalovaných. Ohľadne skutočnosti, či prichádza do úvahy alternatíva, pri ktorej by pivnica ostala\nspoločným priestorom tak, ako je to bežné vo väčšine iných bytových domov, znalkyňa uviedla, že tu\nsa naráža na otázku riešenia bytového domu a spolužitia v konkrétnom dome, pričom s prihliadnutím\nna obhliadku, ktorú absolvovali účastníci spoločne, nevidela riešenie spoločného využívania častí domu\nako spoločného priestoru,\n- právny zástupca žalobcu poukazoval na skutočnosť, že súdna znalkyňa nevylúčila možnosť reálneho\nrozdelenia stavby na samostatné bytové jednotky, lebo ňou uvádzaná prekážka rozdielnosti hodnôt\nnovovzniknutých priestorov nepredstavuje dôvod, pre ktorý by sa súd v ďalšom konaní touto alternatívou\nnemohol zaoberať s tým, že v rámci konečného rozhodnutia je možné rozdielne hodnoty bytov zohľadniť\nvo forme vyrovnacieho podielu, a to aj po započítaní žalobcom tvrdených investícií,\n\n- žalobca a žalovaný 1/ sú bratia, ktorí v predmetnej nehnuteľnosti - rodinnom dome prežili v podstate\ncelý život,\n- všetci účastníci sporu vrátane žalovanej 2/ - manželky žalovaného 1/ sú dôchodcovia v pokročilom\nveku,\n- z predmetnej nehnuteľnosti sa žiadna zo strán sporu nechce odsťahovať, resp. chce v nej dožiť, má\ntam zabezpečené dôstojné bývanie,\n- vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania sú mimoriadne narušené.\n26. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou dovolací súd skonštatoval, že z hľadiska deliteľnosti\nnehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné predmetnú\nnehnuteľnosť považovať za deliteľnú aj napriek tomu, že jej rozdelením by vznikli len dve samostatné\nbytové jednotky, čo nezodpovedá zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Za účelom\npristúpenia k realizácii deľby musia však byť splnené ďalšie podmienky, závisiace od okolností\nkonkrétneho prípadu.\n27.1. Možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti s dvomi, resp. tromi\nsamostatnými bytovými jednotkami v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka však\nneznamená, že sa tak má stať vždy, ak takéto riešenie je technicky možné. Z citovaného ust. totiž\nvyplýva, že predpokladom rozdelenia veci je, že rozdelenie veci je dobre možné.\n27.2. Pri posudzovaní otázky, či je rozdelenie veci dobre možné, nemožno vychádzať len z technického\nhľadiska nehnuteľnosti či uvedeného právneho hľadiska, ale je potrebné prihliadnuť aj k iným\nokolnostiam z hľadiska ďalšieho možného spolužitia účastníkov v jednom dome.\n27.3. Súd pristúpi k rozdeleniu domu na bytové jednotky len v prípade, kedy vzťahy medzi účastníkmi\npri užívaní domu sú nekonfliktné, čo nie je tento prípad.\n28. Zatiaľ čo reálnym rozdelením nehnuteľnosti základným spôsobom, t. j. stavebným rozdelením na\nobvykle dve celkom samostatné časti sú účastníci od seba oddelení, rozdelením nehnuteľnosti na\nsamostatné bytové jednotky sa určitý rozsah podielového spoluvlastníctva v prípade daného riešenia\nzachováva. Takýto stav však neprichádza do úvahy, nakoľko v danom prípade ide o dôchodcov v\npokročilom veku, ktorí chcú v nehnuteľnosti - v ktorej dlhodobo žijú a do ktorej investovali nemalé\nfinančné prostriedky - dožiť. Žalovaní spoluvlastníci považovali náklady spojené s reálnym rozdelením\nspoločnej nehnuteľnosti podľa predloženého znaleckého posudku za neprimerané s tým, že od nich\nnemožno požadovať, aby sa na stavebných nákladoch spojených s reálnym rozdelením veci podieľali.\n29. Pokiaľ oba súdy neakceptovali návrh na reálne rozdelenie nehnuteľnosti, ich rozhodnutia neodporujú\ndoterajšej judikatúre (R 61/1968) z ktorej vyplýva, že pred prípadným reálnym rozdelením veci súdnym\nrozhodnutím je potrebné zvážiť, do akej miery možno požadovať od účastníkov vynaloženie nákladov\nspojených s reálnym rozdelením nehnuteľnosti. V prípade, ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné\nbez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné považovať z tohto hľadiska vec za reálne\nnedeliteľnú.\n30. Je nespornou skutočnosťou, že vzťahy medzi účastníkmi sporu v predmetnej veci sú dlhodobo\nrozvrátené a žalobcom navrhované rozdelenie nehnuteľnosti na byty by bolo zdrojom ďalších konfliktov.\nPre rozhodnutie nie je zanedbateľný jednoznačný odpor oboch strán zafinancovať stavebné úpravy,\nktoré by bolo potrebné vykonať v súvislosti s jej rozdelením na samostatné bytové jednotky s menším\npočtom bytov ako umožňuje ust. § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.\n31. Za tohto stavu súdy nižšieho stupňa rozhodli správne, lebo dôvod, pre ktorý dospeli k záveru o\nzamietnutí žaloby, vyplýva z dlhodobo zlých vzťahov medzi účastníkmi.\n32. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu podľa § 421 ods.\n1 písm. b/ CSP neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci. Podané dovolanie je síce prípustné, ale nie je dôvodné, a preto\nho dovolací súd zamietol (§ 448 CSP).\n33. V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ žiadne trovy nevznikli, preto im dovolací súd nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (§ 255 CSP).\n\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 461/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:fd16b72a-1fb0-47c1-8b97-eb7c0565cffd", "datum": "2022-08-24", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/312/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f5088c2f-5f3b-43b6-80de-353aa6c71ce2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.218.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.218.2021.2"}, {"guid": "ussr:85959b69-06df-409b-be77-39e2099ae714", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.147.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 147/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.147.2020.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "b2b48cb1-a373-4b8f-a391-003b9a5daa40:403a636b-e4ed-49d0-aa3f-d37cf27cfcb3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6616208452.3", "spisova_znacka": "17Co/312/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/312/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6616208452.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e34e54a9-0c99-4e47-b8ad-312b3d931c1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.204.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 204/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.204.2023.2"}, {"guid": "ussr:fd16b72a-1fb0-47c1-8b97-eb7c0565cffd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.461.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 461/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 461/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.461.2022.1"}, {"guid": "ad3db7eb-eb10-4cf9-bba9-39f4465b3c6d:77ba68e4-bd59-4838-8c53-4933d665f1bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1314218649.7", "spisova_znacka": "7Co/78/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/78/2025 z 3. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1314218649.7"}, {"guid": "b3049cee-9917-4d08-8a9a-88d9db233c20:d4facee4-5e77-4239-a83d-dd844e1b9c07", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1298898595.1", "spisova_znacka": "14Co/32/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/32/2025 z 19. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1298898595.1"}, {"guid": "5388db51-ffa1-4382-b6f9-6e2a46cce5eb:c05a375a-86f0-4976-844a-2dc1bf68ad49", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4123204812.1", "spisova_znacka": "26Co/52/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Co/52/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4123204812.1"}, {"guid": "d73f84bb-b1a8-4121-951d-e1a362bf009c:f76fc31f-9669-4024-8a83-6cfd01c00b25", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8716209208.3", "spisova_znacka": "22Co/13/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/13/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8716209208.3"}]}