{"guid": "3bee7428-32a5-4154-8fec-d99fd60e246e:68340050-bd54-4aeb-8b95-8a268e834cc8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3119015091.1", "spisova_znacka": "1Tdo/47/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/47/2022 z 20. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. decembra 2022, sp. zn. 1Tdo/47/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:3119015091.1", "identifikacne_cislo": "3119015091", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Patrik Príbelský", "sudca_id": 439, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-patrik-pribelsky-439", "datum_vydania": "2022-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-263", "nazov": "§ 263 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-263", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-263"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-263"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68340050-bd54-4aeb-8b95-8a268e834cc8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3119015091.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:3119015091.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:3119015091.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/47/2022\n3119015091\n20. 12. 2022\nJUDr. Patrik Príbelský\nECLI:SK:NSSR:2022:3119015091.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a\nsudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 20.\ndecembra 2022 v Bratislave v trestnej veci obvineného O. G. pre zločin sexuálneho násilia podľa §\n200 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne, sp. zn. 23To/55/2021, z 9. novembra 2021 takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. G. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/108/2019, z 3. júna 2021 bol obvinený O. G. uznaný za\nvinného zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona,\nktorého sa dopustil na skutkovom základe, že\nv období mesiaca júl 2018 až august 2018 v sektore III., v cele č. XXX v ÚVV a ÚVTOS L., O., L. nútil\npoškodeného spoluväzňa A. S.I., aby ho sexuálne uspokojil a to tak, že keď poškodený toto odmietol,\npáchateľ ho stiahol z postele a rukami, nasilu a proti vôli poškodeného si pritlačil hlavu poškodeného k\nsvojmu pohlavnému orgánu a vyhrážkami bitky nútil poškodeného, aby ho sexuálne uspokojil, pričom\npoškodený toto v obave o život a zdravie vykonal, pričom obžalovaný O. G. už bol rozsudkom Okresného\nsúdu Žilina, sp. zn. 36T 153/2017, z 19.01.2018, právoplatným toho istého dňa uznaný vinným zo zločinu\nkrádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.07.2019\na iné.\nZa to mu bol uložený podľa § 200 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 5, § 37 písm. m) Trestného zákona trest\nodňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov; pričom na výkon trestu odňatia slobody bol podľa § 48\nods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným\nstupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného A. S., nar. X. Z. XXXX,\ntrvalým pobytom O.. D. XXXX/XX, C., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody U., odkázal s\nnárokom na náhradu škody na civilný proces.\nKrajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolania obvineného rozhodol\nrozsudkom, sp. zn. 23To/55/2021, z 9. novembra 2021 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d),\npísm. f) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného\nporiadku obvineného O. G. uznal za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.\n1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, pretože\nv období mesiaca júl 2018 až august 2018 v sektore III., v cele č. XXX. v ÚVV a ÚVTOS L., O., L. nútil\npoškodeného spoluväzňa A. S.Š., aby ho sexuálne uspokojil a to tak, že keď poškodený toto odmietol,\npáchateľ ho stiahol z postele a rukami, nasilu a proti vôli poškodeného si pritlačil hlavu poškodeného k\n\nsvojmu pohlavnému orgánu a vyhrážkami bitky nútil poškodeného, aby ho sexuálne uspokojil, pričom\npoškodený toto v obave o život a zdravie vykonal.\nPodľa § 200 ods. 2, § 43, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona mu bol uložený ďalší trest odňatia\nslobody vo výmere 10 (desať) rokov. Obvinený bol podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona\nzaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.\nObvinený O. G. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, a to s\npoukazom na údajné naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku\n[rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom].\nV súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom obvinený namietal:\n„V prvom rade je potrebné uviesť, že jednou zo základných zásad trestného konania je zásada\nkontradiktórnosti, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje trestné konanie ako aj jeho výsledok. V praxi\nsa zásada kontradiktórnosti aplikuje realizáciou jednotlivých oprávnení procesných strán, pričom v\nmojom prípade, ako obžalovaného uplatnenie tejto zásady znamená, že mám v právo poznať dôkazy\nprotistrany, ako aj dôkazy zabezpečené činnosťou súdu, mať právo sa k takýmto dôkazom vyjadriť a\nzároveň právo navrhovať svoje vlastné dôkazy a tieto aj zabezpečovať. Riadnym uplatnením týchto\npráv sa má zabezpečiť spravodlivý priebeh trestného konania. So zásadou kontradiktórnosti je späté\naj samotné dokazovanie v trestnom konaní. Kontradiktórnosť je v trestnom konaní zaručená na\ndvoch miestach Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950,\na to jednak v rámci všeobecného článku 6 ods. 1, ale aj v čl. 6 ods. 3, ktorý sa zaoberá výlučne\ntrestnoprávnymi zárukami spravodlivého procesu. Jedným zo základných dôkazov v trestnom konaní je\nvýsluch svedka, pričom podanie tohto dovolania odôvodňujem tým, že napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu je založené na vykonaní dôkazu - výsluchu svedka nezákonným spôsobom, v tomto prípade\nsa jedná o prečítanie zápisnice o výsluchu svedka - O. P. z prípravného konania. Z ustanovenia §\n263 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno\nčítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný\na súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný. Zároveň z § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku\nvyplýva, že zápisnica o výpovedi svedka sa môže prečítať aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom\nzodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona, a taká osoba sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt\nna neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo, alebo na dlhší čas\nznemožňuje jej výsluch, alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez\ndôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u\nktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že\nna hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o\núkone riadne upovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca. V tomto trestnom konaní bola\nprečítaná zápisnica o výpovedi svedka - O. P. z prípravného konania, vykonaná ešte pred vznesením\nobvinenia na hlavnom pojednávaní, a to aj napriek tomu, že som s jej prečítaním nesúhlasil a žiadal\nsom vypočuť tohto svedka na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd považoval takýto postup okresného\nsúdu pri vykonaní predmetného dôkazu za zákonný a správny a zároveň uviedol, že išlo o ‚dôkaz\nako každý iný', pričom na tejto výpovedi nebolo výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené uznanie\nmojej viny. S takýmto záverom vo vzťahu k predmetnému dôkazu však nemožno súhlasiť, nakoľko mám\nza to, že moje uznanie viny bolo založené v rozhodujúcej miere práve na výpovedi tohto svedka. Čo\nsa týka samotného predvolania svedka na hlavné pojednávanie, zo zápisnice vyplýva, že svedok O.\nP. bol predvolávaný iba na hlavné pojednávanie v termíne 19. novembra 2019, kde súd uviedol, že\ndoručenie má nevykázané a že je neprítomný. Súd však už tohto svedka na ďalšie termíny hlavných\npojednávaní (23. januára 2020 a 22. septembra 2020) nepredvolával, čo vyplýva jednak zo zápisníc\nz pojednávania ako aj z rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/108/2019, z 3. júna 2021,\nktorým ma uznal vinným zo stíhaného skutku, pričom nepodnikol žiaden krok, ktorým by mohol zistiť\npobyt svedka O. P. a zabezpečiť jeho účasť na hlavnom pojednávaní. Okresný súd sa uspokojil so\nzaslaním jedného predvolania tohto svedka, iné zákonné možnosti zabezpečenia jeho účasti nevyužil a\nv neposlednom rade ani neuviedol, ktorý zo zákonných dôvodov podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného\nporiadku použil pri čítaní zápisnice, pretože súdom použitý dôvod ‚nepodarilo sa opakovane zistiť\npobyt svedka' nekorešponduje so žiadnym z týchto dôvodov. Na to, aby bola prečítaná zápisnica o\nvýsluchu svedka z prípravného konania z dôvodu jeho nedosiahnuteľnosti sa za objektívnu príčinu\npovažuje smrť takého svedka, avšak nemožno za takúto príčinu považovať skutočnosť, že svedok\nje nedosiahnuteľný. Nedosiahnuteľnosť je charakterizovaná tým, že súd vynaložil patričné úsilie na\n\nzabezpečenie osobného výsluchu svedka, pričom nepostačuje len jednorazové predvolanie svedka,\nale súd je povinný zabezpečiť jeho účasť aj prostredníctvom iných právnych inštitútov - môže požiadať\nPolicajný zbor SR o zistenie pobytu svedka, prípadne o zabezpečenie jeho predvedenia na hlavné\npojednávanie. Mám za to, že v zmysle uvedených skutočností došlo v tomto konaní k vykonaniu dôkazu\n- prečítaniu svedeckej výpovede O. P. z prípravného konania nezákonným spôsobom, a tento dôkaz\nnebolo možné v konaní pred súdom vykonať, nakoľko som počas celého trestného konania nemal\nmožnosť ja, prípadne môj obhajca v prípravnom konaní sa takéhoto výsluchu zúčastniť a klásť svedkovi\notázky, a teda som nemal možnosť tohto svedka konfrontovať a spochybniť jeho výpoveď. Nakoľko\ntakáto výpoveď bola podstatná pre uznanie mojej viny, nebolo možné takúto výpoveď na hlavnom\npojednávaní prečítať bez môjho súhlasu a rovnako neboli splnené ani výnimky na jej prečítanie v zmysle\n§ 263 ods. 3 Trestného poriadku. Neodôvodnené využívanie tohto ustanovenia sa však môže dostať\ndo rozporu s judikatúrou ESĽP. Poukazujem napríklad na kauzu Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému\nkráľovstvu Al Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu. (Sťažnosť č. 26766/05 z 15. decembra\n2011), kde bolo konštatované, že takýto procesný postup môže ústavne obstáť, iba ak je nevyhnutný\n(svedka objektívne nemožno vypočuť - tzv. dobrý dôvod pre neprítomnosť svedka), obžalovanému bola\nposkytnutá možnosť reagovať na svedectvo (boli dodržané jeho procesné práva) a v prípade zvýšenej\ndôležitosti prečítaného svedectva bolo posudzované prísnejšie. Rovnako poukazujem na právnu vetu\nvyplývajúcu z judikatúry Najvyššieho súdu SR, prijatej trestnoprávnym kolégiom 17. júna 2020, a to\nže: „Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v\ntakých prípadoch, keď zistené porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu\npráva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nNesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov tak môže viesť k naplneniu tohto\ndovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak\nodsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie\nalebo vykonanie sa spochybňuje' Tpj47/2020 - 2 (3Tdo/29/2019).\nV predmetnej veci je potrebné zdôrazniť, že v rámci vykonávaného dokazovania tu boli dve skupiny\ndôkazov, ktoré boli navzájom protichodné. V prospech obžaloby svedčil iba samotný poškodený, ktorého\nvýpoveď bola motivovaná snahou o preradenie do iného ústavu a svedok M. S., u ktorého preukázateľne\ndošlo k pokusu o zobchodovanie jeho výpovede v tomto konaní za kávu, tabak a korpus, o čom\nsvedčí ním vlastnoručne písaný list, ktorého autenticitu potvrdil svedok. Svedok V. A. vypovedal viackrát\nprotichodne a nie je možné ustáliť, ktorá z jeho výpovedí je dôveryhodná, a teda zaujať stanovisko,\nči svojou výpoveďou potvrdzuje obžalobu alebo moju obranu. Všetky ostatné svedecké výpovede\nnaopak vyzneli v môj prospech a vylučujú skutkovú verziu poškodeného. Za tohto stavu bola nezákonne\nvykonaná, prečítaná svedecká výpoveď O. P. jednoznačne dôkazom, bez ktorého by inak k uznaniu\nmojej viny nebolo došlo.\nTakýto nesúlad so zákonom pri získaní alebo vykonaní konkrétneho dôkazu, na ktorom je rozhodnutie\nzaložené, je porušením môjho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru ako aj porušením\nmôjho práva na obhajobu, pretože práve predmetný dôkaz - svedecká výpoveď rozhodujúcim spôsobom\nprispela k uznaniu mojej viny.\nPre prípad, ak sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožní s dovolacím dôvodom, tak je potrebné\nuviesť, že vec si bude vyžadovať doplnenie dokazovania minimálne v rozsahu, ako som to navrhoval\nv podanom odvolaní, z ktorého dôvodu navrhujem, aby bol zrušený nielen rozsudok krajského súdu,\nale i okresného súdu a aby tak bol vytvorený priestor na vykonanie riadneho dokazovania na hlavnom\npojednávaní.\nNavrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal nasledovný rozsudok:\nPodľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovuje, že rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/55/2021, z 9. novembra 2021 bol porušený zákon z dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku v ustanovení § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku.\nPodľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.\n23To/55/2021, z 9. novembra 2021 ako aj rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/108/2019, z\n3. júna 2021.\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Trenčín sa prikazuje, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\"\nK dovolaniu sa využijúc svoje právo podľa § 376 Trestného poriadku vyjadril prokurátor, a síce v podstate\ntakto:\n„S poukazom na tvrdenia odsúdeného prezentované prostredníctvom svojho obhajcu uvádzam, že\npodľa nášho právneho názoru, v predmetnej trestnej veci, odvolací súd postupoval dôvodne, zákonne,\n\nkeď považoval vyššie uvedený postup okresného súdu pri vykonaní predmetného dôkazu (prečítanie\nzápisnice o výsluchu svedka O. P.) za zákonný a správny a zároveň uviedol, že išlo o ‚dôkaz ako každý\niný'. Súčasne konštatujem, že na tejto výpovedi nebolo výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené\nuznanie viny. Svedok O.Á. P. bol okresným súdom riadne predvolaný na hlavné pojednávanie. Doručenie\npredvolania však nemal vykázané, a teda na pojednávaní nebol prítomný, pričom sa nepodarilo\nzabezpečiť jeho prítomnosť na žiadnom z termínov konania hlavného pojednávania. Výpoveď svedka O.\nP. nebola v danej veci dôkazom, na ktorom by v rozhodnej miere stálo preukázanie viny obžalovanému,\npričom vina bola hodnoverne preukázaná aj inými dôkazmi, konkrétne poškodeným A. S., svedkom V. A.,\nsvedkom A. Z., svedkom O. M., svedkom M. S.. Z uvedeného dôvodu netvorilo prečítanie výpovede na\nhlavnom pojednávaní bez súhlasu obžalovaného, za splnenia výnimky na jej prečítanie v zmysle § 263\nods. 3 Trestného poriadku, procesnú prekážku. Z uvedených dôvodov preto súd uznal obžalovaného O.\nG. za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného\nzákona, zákonne a uložil mu primeraný a zákonný trest.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie\nodsúdeného O. G. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí uznesením\nodmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku.\"\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie\nbolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku a § 566\nods. 3 Trestného poriadku], osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného\nporiadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods.\n1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že spĺňa obligatórne\nobsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a tiež, že obvinený pred jeho podaním\nvyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného\nporiadku). Najvyšší súd po splnení vyššie vymedzenej formálnej prieskumnej povinnosti zistil, že je\npravdivá námietka obvineného, že výpoveď svedka O. P., ktorá bola (popri iných dôkazoch) použitá\npri uznaní jeho viny, je nepoužiteľným dôkazom. Zároveň je však potrebné skonštatovať, že len táto\nskutočnosť sama osebe nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, ani\niný dovolací dôvod a dovolanie obvineného je preto potrebné odmietnuť ako nedôvodné podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku.\nNajvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto\nopravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom\nporiadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých\nnajzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody\ntaxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi\nzakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne\nužšie.\nDovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný\nprielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.\nPreto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým\nuplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a\ndovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie\".\nČo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385\nods. 1 Trestného poriadku k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého\nrozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov\ndovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia\npodľa § 371 Trestného poriadku. Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené\ndovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku.\nZ toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného\nporiadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 Trestného poriadku a ani\niný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm.\nc) Trestného poriadku, alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval\n\ninú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania\noznačenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku.\nAk ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374\nods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne\nuplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného\nporiadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Trestného\nporiadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu\n(viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Tdo/30/2011, zo 16. augusta 2011, publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).\nNajvyšší súd pre prehľadnosť úvodom stručne zrekapituluje procesný dej predchádzajúci podaniu\ndovolania.\nNa hlavnom pojednávaní konanom 22. septembra 2020 oslobodil obvineného O. G. súd prvého stupňa\nrozsudkom, sp. zn. 3T/108/2019, podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby. Krajský súd v\nTrenčíne uznesením, sp. zn. 23To/110/2020, zo 16. decembra 2020 na podklade odvolania prokurátora\nzrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.\nNásledne Okresný súd Trenčín uznal menovaného obvineného rozsudkom, sp. zn. 3T/108/2019, z 3.\njúna 2021 za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d)\nTrestného zákona. Odvolací súd prejednal odvolanie obvineného a rozsudkom, sp. zn. 23T/55/2021,\nz 9. novembra rozhodol tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, O. G. uznal za\nvinného zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona\nza mierne A.D.D. skutku, uložil mu miernejší trest bez aplikácie § 38 ods. 5 Trestného zákona a zároveň\nvôbec nerozhodol o nároku poškodeného na náhradu škody voči obvinenému.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku:\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nTento dovolací dôvod predpokladá, že nesúlad so zákonom musí existovať vo vzťahu k dôkazu, na\nktorom je rozhodnutie založené, teda dôkazu, ktorý výlučne alebo v rozhodujúcej miere ovplyvnil\ndovolaním napádané rozhodnutie v jeho podstate. Ide o zistenie zásadného charakteru zistenej\nprotiprávnosti zodpovedajúci vo vzťahu k dotknutému rozhodnutiu porušeniu práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Tento dôvod sa netýka opačnej\nsituácie, teda nepoužitia dôkazov ako podkladu pre rozhodnutie súdu pre nesúlad so zákonom pri ich\nzískaní alebo vykonaní.\nOkolnosť, že je rozhodnutie založené na namietanom dôkaze (dôkazoch), má vyplynúť z jeho\nodôvodnenia, pretože dovolací súd pri dovolaní podanom podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku\nskutkové závery skôr konajúcich súdov neskúma. Dovolací súd teda neskúma hodnotu, vierohodnosť,\nteda obsahovú kvalitu použitých dôkazov (čo je otázka skutková), ale len to, či z napadnutého\nrozhodnutia vyplýva, že príslušný súd založil rozhodnutie o vine a treste len (resp. v prevažnej miere)\nna namietanom dôkaze, alebo svoj rezultát oprel aj o iné vykonané dôkazy a náležitým spôsobom na to\nv rozhodnutí poukázal a v potrebnom rozsahu to zdôvodnil.\nVecne správnou a ústavne konformnou interpretáciou formulácie o dôkazoch, ktoré neboli „súdom\nvykonané zákonným spôsobom\", je extenzívny výklad v tom smere, že nejde len o nesúlad so zákonom\npri samotnom výkone dotknutého dôkazu v súdnom konaní, ale takou procesnou chybou je zasiahnutý\naj dôkaz, ktorý bol už prvotne nezákonne získaný.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch,\nkeď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané\nzákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so\nzákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou\nzodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i\nsamotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.\n\nPrávo na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru je podľa judikatúry ESĽP porušené v tom prípade,\nak je odsudzujúce rozhodnutie založené výlučne, alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze získanom\nnezákonným spôsobom a zároveň absentovali dostatočne vyvažujúce prostriedky. Rovnako je možné\npoukázať i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stavísk a\nrozhodnutí súdov č. 2/2020 pod č. 24, z ktorého vyplýva, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g)\nTrestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v takých prípadoch, keď zistené porušenie zákona\nsvojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní\ndôkazov, tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny\ndopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v\nrozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje.\nZ uvedeného logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže\nbyť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp. mal\nnegatívny dopad na práva obvineného.\nAk sa teda nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom\nnemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Ako už\nbolo uvedené, k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru\nby mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere („solely\nor to a decisive extent\") na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom(pozri napr. Mariana Marinescu\nv. Rumunsko - rozsudok ESĽP z 2. februára 2010, Emen v. Turecko - rozsudok ESĽP z 26. januára\n2010, Van Mechelen a ďalší v. Holandsko - rozsudok ESĽP z 23. apríla 1997, Visser v. Holandsko rozsudok ESĽP zo 14. februára 2002, Al-Khawaja a Tahery v. Spojené kráľovstvo - rozsudok ESĽP z\n15. decembra 2011 , Schatschaschwilli proti Nemecku rozsudok ESĽP 2015).\nPri posudzovaní vplyvu použitia nezákonného dôkazu na celkovú spravodlivosť trestného konania sa\nvychádza z trojfázového testu - tzv. Al Khawaja test. V rámci testu sa zisťuje:\n1. či neumožnenie výsluchu svedka bolo založené na dobrom dôvode,\n2. či sporná výpoveď predstavuje jediný alebo rozhodujúci dôkaz,\n3. či toto obmedzenie práva na kontradiktórnosť konania bolo vyvážené ďalšími faktormi, vrátane\nprocesných opatrení využitých v konaní.\nVo všeobecnosti teda pri posudzovaní skutočnosti, či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a k\nnaplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku - teda že je rozhodnutie\nzaložené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, musí dovolací súd posúdiť:\n- či pri zaobstarávaní a vykonaní dôkazu boli dodržané a splnené všetky zákonné podmienky,\n- či napadnuté rozhodnutie o vine a treste je založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na tomto\ndôkaze (dôkazoch),\n- či existovali dostatočné procesné vyvažujúce opatrenia.\nV danom prípade je zrejmé, že výrok o vine a treste obvineného bol založený okrem iného aj na výpovedi\nsvedka O. P.. Tento svedok bol vypočutý v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia, obvinený ani\njeho obhajca nemali ani raz možnosť svedka kontradiktórne vypočuť, a to ani počas prípravného konania,\nani na hlavnom pojednávaní. Zároveň okresný ani krajský súd nevykonali žiadne potrebné efektívne\nopatrenia, aby zabezpečili prítomnosť svedka P. na hlavnom pojednávaní, či verejnom zasadnutí s\ncieľom umožniť obvinenému svedka kontradiktórne vypočuť. Výpoveď svedka preto nebolo možné\nprečítať na hlavnom pojednávaní podľa § 263 Trestného poriadku a z uvedených dôvodov sa nejedná\no validný dôkaz.\nZároveň je však potrebné uviesť, že sa nejednalo o dôkaz, na ktorom by výlučne alebo v rozhodujúcej\nmiere bolo založené rozhodnutie o vine a treste obvineného. To napokon v napadnutom rozhodnutí\nskonštatoval už krajský súd.\nTak okresný ako aj krajský súd vo svojich rozhodnutiach výslovne uviedli, že pri závere o vine obvineného\nvychádzali aj z iných dôkazov. Konkrétne z výpovedí poškodeného A. S., M. S., V. A. a listinných dôkazov,\nktoré súdy považovali za priame dôkazy. Za prioritný dôkaz považovali tak okresný ako aj krajský súd\n\nvýpoveď poškodeného S., na ktorú obsahovo logicky nadväzovali výpovede svedkov S. a A., ako aj\nlistinné dôkazy preukazujúce pobyt obvineného na konkrétnej cele. Tak okresný ako aj krajský súd\npodrobne uviedli, v čom a ako na seba uvedené výpovede logicky nadväzujú a vzájomne sa potvrdzujú,\nresp. dopĺňajú.\nZ odôvodnenia rozhodnutí súdov prvého i druhého stupňa jasne vyplýva, že výpoveď svedka O. P. nebola\njediným ani rozhodujúcim dôkazom pre rezultát o vine obvineného a naopak, že jeho vina je spoľahlivo\npreukazovaná aj ostatnými dôkazmi, a to takom rozsahu, že záver o vine by bol rovnaký aj v prípade,\nak by sa výpoveď svedka P. nepoužila ako dôkaz.\nNekontradiktórne vykonaná výpoveď svedka O. P. tak v danom prípade nepredstavovala dôkaz, na\nktorom by bol výlučne či v rozhodujúcej miere založený rezultát na vine obvineného.\nZ uvedeného vyplýva, že v trestnej veci obvineného nemožno dospieť k záveru o tom, že by bol naplnený\ndôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, a preto dovolaciu argumentáciu\nobvineného najvyšší súd odmietol ako nedôvodnú.\nNakoľko najvyšší súd s poukazom na vyššie konštatované nezistil naplnenie dôvodu dovolania\nnamietaného obvineným rozhodol v konečnom dôsledku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}