{"guid": "ed7fc526-7ce3-4b71-919c-d4eefb029613:3e0edb9b-21f7-42e1-bb7d-6b703eab68ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2708899990.1", "spisova_znacka": "5Cdo/116/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/116/2019 z 23. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2022, sp. zn. 5Cdo/116/2019, ECLI:SK:NSSR:2022:2708899990.1", "identifikacne_cislo": "2708899990", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2022-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 550/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:68197227-a160-49cc-86d8-39dc4ba9ea3e", "datum": "2022-11-08", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-194", "nazov": "§ 194 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-194", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-42c.odsek-1", "nazov": "§ 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-42c.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-42c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-42c.odsek-2", "nazov": "§ 42c ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-42c.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-42c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-194", "/SK/ZZ/1991/330#paragraf-14", "/SK/ZZ/1991/330#paragraf-42c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e0edb9b-21f7-42e1-bb7d-6b703eab68ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2708899990.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2708899990.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2708899990.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/116/2019\n2708899990\n23. 06. 2022\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2022:2708899990.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a\nsudcov JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Slovenská republika, za\nktorú koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, proti\nžalovanému Mesto Skalica, Námestie slobody 10, 909 01 Skalica, IČO: 00 309 982, zastúpenému JUDr.\nJánom Pekarom, advokátom so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, o určenie vlastníckeho práva,\nvedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2C/155/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 19. decembra 2018 sp. zn. 24Co/169/2017 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Skalica (ďalej iba „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 15.\naugusta 2017 sp. zn. 2C/155/2008 určil, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom\núzemí G., obec G., okres G., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ KN parc.\nč. XXXX - orná pôda o výmere 130 218 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 8562 m2, parc. č.\nXXXX/X - orná pôda o výmere 18 296 m2, parc. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 25 764 m2,\nparc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 443 m2, parc. č. XXXXX - trvalý trávny porast\no výmere 15 533 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 285 440 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o\nvýmere 10 996 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 10 887 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda\no výmere 42 547 m2, parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha o výmere 73 m2, parc. č. XXXXX - orná\npôda o výmere 15 041 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 19 965 m2, parc. č. XXXXX - orná\npôda o výmere 3 261 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 3 560 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda\no výmere 3 560 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 4 220 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda o\nvýmere 43 598 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 44 144 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o\nvýmere 29 348 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 29 348 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o\nvýmere 14 311 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 11 789 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda\no výmere 14 934 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 1 340 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda\no výmere 5 604 m2, parc. č. XX XXX/X - orná pôda o výmere 3 150 m2, parc. č. XXXXX/X - ostatné\nplochy o výmere 11 160 m2, parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 651 m2, parc.\nč. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, parc. č. XXXXX/XXX - zastavané plochy\na nádvoria o výmere 234 m2 a parc. č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 je\nSlovenská republika, v správe Slovenského pozemkového fondu v celosti (I. výrok). Výrokom č. II určil,\nže vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec G., okres G., zapísaných\nna LV č. XXXX ako parcely registra „E“ KN parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 244 m2, parc. č. XXXX\n- orná pôda o výmere 1409 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1540 m2, parc. č. XXXX - orná\n\npôda o výmere 2448 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 194 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o\nvýmere 78 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 101 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 92\nm2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 100 m2, parc.\nč. XXXX - orná pôda o výmere 55 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 80 m2, parc. č. XXXX - orná\npôda o výmere 140 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 147 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda\no výmere 179 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 221 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere\n256 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 28 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 3139 m2,\nparc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3395 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2901 m2, parc.\nč. XXXX - orná pôda o výmere 975 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2059 m2, parc. č. XXXX\n- orná pôda o výmere 1309 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1471 m2, parc. č. XXXX/X - orná\npôda o výmere 1136 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 468 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o\nvýmere 436 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1384 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere\n1033 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 504 m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 49\nm2 je Slovenská republika, v správe Slovenského pozemkového fondu v celosti. Vo zvyšku súd žalobu\nzamietol (III. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).\n1.1. Súd prvej inštancie v spore aplikoval ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 6 ods.\n2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 vety prvej, ods. 3, 4, 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách v znení účinnom v čase vykonania projektu pozemkových úprav v k. ú. G. od 01.01.2005\ndo 31.12.2007, § 12 ods. 8, § 14 ods. 4, § 34 ods. 1, ods. 3, § 34 ods. 2, ods. 14 zák. č. 330/91 Zb. v znení\núčinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007 a v znení účinnom od 01.01.2008, § 42c zák. č. 330/1991 Zb., §\n17 ods. 1, 2, 5, § 1 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k\ninému poľnohospodárskemu majetku, § 1 ods. 1 až 4 zák. č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho\npôdneho fondu v znení zákona č. 75/1976 Zb., § 14 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 3 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o\nmajetku obcí, § 29 ods. 1, § 31 ods. 2 zákona č. 279/1949 Sb. o finančnom hospodárení národných\nvýborov, § 22 ods. 1, § 23 nariadenia č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, § 1 a § 3 vyhlášky\nMinisterstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku\nnadobudnutého z pozemkových reforiem, § 65, § 66, § 70 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho\nzákonníka, § 4 ods. 1, § 8 ods. 2, § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným\nmajetkom, § 73, § 135 ods. 1, § 137 Civilného sporového poriadku a § 17 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.\nz. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.\n1.2. Vo vecnom odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal určenia jeho\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. v súčasnosti\nzapísaným na LV č. XXXX a XXXX pre obec a k. ú. G. špecifikovaným v návrhu na zmenu\nžaloby zo dňa 18.05.2017 na tom skutkovom základe, že ako vlastník uvedených nehnuteľností je v\nkatastri nehnuteľností zapísaný žalovaný, ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo k poľnohospodárskym\npozemkom postupom podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa žalobcu na takýto\npostup neboli splnené zákonné podmienky. Žalované nehnuteľnosti boli pôvodne v žalobe označené\npodľa parcelných čísiel a príslušných pozemno-knižných vložiek, v ktorých boli parcely evidované.\nPo vykonaní projektu pozemkových úprav v katastrálnom území G. podľa zák. č. 330/1991 Zb. o\npozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom\nfonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, do ktorého vstúpila väčšina\npôvodne žalovaných parciel (s výnimkou parciel registra „E“ KN), však boli pôvodne žalované\npozemky nahradené jednotlivým vlastníkom novými pozemkami, zapísanými do listov vlastníctva,\nteda už neboli ďalej evidované v pozemno-knižných vložkách. Žalobca preto nehnuteľnosti, ktoré boli\npredmetom určovacej žaloby, označil v zmysle aktuálnych údajov katastra nehnuteľností, a to na základe\nzrovnávacieho zostavenia projektu pozemkových úprav k. ú. G., ktorý si dal vypracovať spoločnosti\nGEOSPOL, s.r.o., ktorá bola zároveň zhotoviteľom projektu pozemkových úprav (PPÚ) v k. ú. G..\nŽalobca argumentoval, že tento nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve bol ku dňu účinnosti zák. č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t. j. ku dňu 24.11.1990 v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie\n(JRD Skalica), preto tento nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu nemohol prejsť do majetku obce s\npoukazom na § 3 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Vychádzal z judikatúry Najvyššieho\nsúdu SR, v zmysle ktorej je na prechod vlastníctva zo štátu na obec podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991\nZb. o majetku obcí potrebné zo strany národného výboru preukázanie práva hospodárenia, resp. trvalej\nsprávy k nehnuteľnostiam, čo v danom prípade preukázané nebolo.\n\n1.3. Okresný súd konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle\n§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), lebo sa domáha určenia, že je vlastníkom\nnehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný.\n1.4. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okresný súd uviedol, že\naktívna legitimácia žalobcu - Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Označenie správneho orgánu,\nktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti nie je otázkou vecnej legitimácie štátu v konaní. Štát\nje ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný orgán štátu alebo\nprávnická osoba, ktorá bude za štát konať (§ 135 ods. 1 CSP). Vzhľadom na v čase podania žaloby platné\nznenie § 34 zák. č. 330/1991 Zb. Slovenský pozemkový fond nemal zákonné poverenie zastupovať\nštát, avšak od 01.01.2008, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 571/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval\nzákon č. 330/1991 Zb., mu zákon expressis verbis toto oprávnenie priznáva, a to aj v konaniach\ntýkajúcich sa určenia vlastníckeho práva štátu, t. j. v konaniach, kde existencia vlastníckeho práva štátu k\nnehnuteľnostiam je sporná. Existenciu vady spočívajúcu v nesprávnom označení orgánu konajúceho za\nštát je potrebné skúmať podľa právneho stavu v čase rozhodovania (rozsudok NS SR zo dňa 29.09.2009\nsp. zn. 4MCdo/8/2008).\n1.5. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal totožnosť v súčasnosti žalovaných nehnuteľností s\nnehnuteľnosťami, ktoré boli pôvodne predmetom žaloby. Okresný súd mal za to, že žalobca osvedčil\nsvoj nárok domáhať sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v pripustenej zmene\nžaloby, a to doložením výpisu zo zrovnávacieho zostavenia projektu pozemkových úprav v k. ú. G.\npriamo od zhotoviteľa PPÚ, v ktorom podľa zoznamu pôvodných parciel (pôvodne žalované parcely\nzapísané v pozemkovoknižných vložkách) vyhotovil zrovnávacie zoznamy parciel registra pôvodného\nstavu a registra nového stavu. Požiadavka, aby žalobca preukazoval totožnosť pôvodne a v súčasnosti\nžalovaných nehnuteľností prostredníctvom identifikácie parciel, nie je na mieste a z dôvodu vykonania\nPPÚ v k. ú. G. ju nie je možné splniť, ako vyplynulo z oznámenia katastrálneho odboru Okresného\núradu G.. Svedkyňa V.. M., ktorá osobne vyhotovila zrovnávací zoznam parciel registra pôvodného stavu\n(RPS) a registra nového stavu (RNS) vypovedala, že sa nedá určiť, ktorý pozemok nového stavu je\nza pozemok podľa pôvodného stavu, pretože nejde o zámenu pozemkov, ale o vznik nových parciel.\nPrišlo k sceľovaniu pozemkov, ktoré prebieha tak, že vlastníkovi pozemku sa spočítajú všetky výmery\npozemkov, určí sa ich hodnota a následne sa vytvoria nové pozemky v určenej výmere a cene pri\ndovolenej odchýlke 10 % a určí sa vlastníctvo v celku. V RPS je parcela označená tak, ako bola\noznačená pôvodne v pozemno-knižnej vložke, pričom v RNS už sa nenachádza. Z výpovede tejto\nsvedkyne vyplynulo, že všetky parcely uvedené v zozname parciel pôvodného stavu boli zapracované\ndo registra nového stavu. Žalované parcely nahradili pôvodné parcely z pozemno-knižných vložiek.\nZo správy zhotoviteľa projektu PPÚ, spoločnosti GEOSPOL s.r.o. je zrejmé, že parcely nového stavu\nboli navrhnuté v tej istej alebo v najbližšej možnej lokalite od umiestnenia pôvodných parciel tak, aby\nvyhovovali približným súčtom výmer a cien pozemkov. Správa mestského majetku s.r.o., Skalica a\nMesto Skalica sa teda namiesto pôvodných parciel evidovaných v pozemno-knižných vložkách stali\nvlastníkmi nových pozemkov vytvorených projektom pozemkových úprav, uvedených v zozname registra\nnového stavu. Rozhodnutie o schválení vykonania PPÚ a rozdeľovací plán boli podkladom na vykonanie\nzmeny v katastri nehnuteľností. Parcely uvedené vo výpise registra nového stavu boli zapísané do LV\n(v súčasnosti sú zapísané v LV č. XXXX a XXXX pre obec a k. ú. G.) ako parcely registra „C“ KN.\nPozemkovoknižné parcely z pozemno-knižných vložiek, ktoré boli mimo obvod projektu pozemkových\núprav, boli zapísané do LV ako parcely registra „E“ KN (v súčasnosti sú zapísané v LV č. XXXX pre\nobec a k. ú. G.). Okresný súd mal za to, že po vykonaní PPÚ v k. ú. G., sa žalobca môže domáhať\njedine určenia vlastníckeho práva k parcelám, ktorých vlastníkom je žalovaný v súčasnosti, teda k novým\npozemkom, ktoré nahradili pôvodné pozemky v rámci PPÚ.\n1.6. Vlastnícke právo štátu a splnenie, resp. nedodržanie zákonných podmienok na prechod\nnehnuteľností zo štátneho vlastníctva do majetku Mesta Skalica, okresný súd posudzoval vo vzťahu k\npozemkom registra pôvodného stavu, ktoré boli podkladom pre register nového stavu. Mal za to, že\nak by žalobca preukázal vlastnícke právo štátu a nezákonné nadobudnutie nehnuteľností žalovaným\nvo vzťahu ku všetkým pozemkom zahrnutým do registra pôvodného stavu, akceptovateľným je k nemu\nprislúchajúci register nového stavu, ktorý tak môže byť podkladom pre určovaciu žalobu po vykonaní\nprojektu pozemkových úprav. Žalobca by mal v takom prípade právo domáhať sa určenia vlastníckeho\npráva ku všetkým pozemkom registra nového stavu. Ak tomu tak nie je, je to len vecou žalobcu ako pána\nsporu vybrať si, aké právo si žalobou uplatní. Na druhej strane, ak žalobca nepreukáže vlastnícke právo\nštátu alebo porušenie zákonom stanovených podmienok prechodu vlastníctva k sporným parcelám na\nžalovaného čo i len k jednej parcele registra pôvodného stavu vyhotoveného pre určitého vlastníka,\nnebude možné žalobe vyhovieť, pretože zrovnávacia zostava parciel u každého vlastníka predstavuje\n\nnedeliteľný celok, teda zoznam parciel registra nového stavu je neoddeliteľne naviazaný na zoznam\nparciel registra pôvodného stavu. Pre účely žaloby boli vytvorené dve zrovnávacie zostavy RPS a\nRNS zvlášť pre pôvodného vlastníka Správa mestského majetku s.r.o. a pre Mesto Skalica, nakoľko\nv čase vykonania PPÚ v k. ú. G. boli nehnuteľnosti, ktorých sa žaloba týka, vo vlastníctve dvoch\nsubjektov a až neskôr prešli do výlučného vlastníctva len žalovaného. Pri pozemkových úpravách sa\npre každého vlastníka osobitne vykonal súpis jeho pôvodných pozemkov alebo ich častí, s ktorými\nvstupoval do konania o pozemkových úpravách a jednotlivým vlastníkom následne vznikol nárok na\nvyrovnanie v podobe náhradných nových pozemkov podľa rozdeľovacieho plánu, teda výpis z RPS a k\nnemu prislúchajúci výpis z RNS treba posudzovať osobitne podľa jednotlivých vlastníkov. Potrebné je\npotom zvlášť pristupovať k parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX zapísaným na LV č. XXXX, ktoré\npredstavujú RNS pre vtedajšieho vlastníka Mesto Skalica a zvlášť k ostatným parcelám registra „C“ KN\nzapísaným v LV č. XXXX, ktoré tvoria RNS pre vtedajšieho vlastníka Správa mestského majetku s.r.o.,\nSkalica.\n1.7. Súd prvej inštancie vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu SR uvedúc, že v rozhodnutiach sp.\nzn. MCdo 55/01, MCdo 56/01, MCdo 46/01, 2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005 najvyšší súd vyslovil, že\nnevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva poľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na obec v\nzmysle zák. č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to\n1/ vlastníctvo Slovenskej republiky a súčasne 2/ existencia práva hospodárenia, teda trvalej správy, ktorá\npatrila príslušnému národnému výboru ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t. j.\nk 24. novembru 1990. Uvedený názor je jednoznačne prezentovaný aj v stanovisku Ministerstva financií\nSR, Odbor majetku a reštitúcií k podnetu SPF, na ktoré opakovane poukazoval žalovaný.\n1.8. Právom hospodárenia treba rozumieť trvalú správu poľnohospodárskych nehnuteľností. Správu\nnárodného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení\nnárodných výborov. V zmysle § 29 ods. 1 a § 31 ods. 2 tohto zákona národné výbory spravovali\nnárodný majetok zverený do ich správy príslušným ústredným orgánom po dohode s ministerstvami\nvnútra a financií. Uvedenými ustanoveniami neboli dotknuté právne predpisy o majetku skonfiškovanom\na znárodnenom a majetku získanom pre účely pozemkových reforiem (§ 31 ods. 2 posledná veta).\nSkonfiškovaný poľnohospodársky majetok a majetok získaný na účely pozemkových reforiem národné\nvýbory nemali v trvalej správe, ale na základe vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. im mohol byť zverený len\ndo dočasnej správy. V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na Československý\nštát v správe ONV - odborov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ich mali národné výbory\nk 24.11.1990 iba v dočasnej správe, preto nemohli prejsť do vlastníctva obcí v zmysle § 2 ods.\n1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Do trvalej správy mohol byť poľnohospodársky majetok\nzverený národným výborom ústredným úradom (najmä Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej\nreformy), alebo keď po 01. septembri 1959 prešiel do ich správy podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. o\nspráve neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. Takéto\nprevody boli zaznamenávané v pozemkovej knihe s odkazom na § 3 vyhl. č. 158/1959 Ú.v.. Ku dňu\n24.11.1990 upravoval právo hospodárenia s národným majetkom Hospodársky zákonník a vykonávacia\nvyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Vykonávacia vyhláška alebo osobitné\npredpisy mohli ustanoviť, že právo hospodárenia s národným majetkom môže patriť aj organizácii,\nktorá nie je poverená úlohami, na plnenie ktorých tento majetok slúži. Ak ale nebolo takejto výslovnej\núpravy, právo hospodárenia s národným majetkom mohlo patriť len organizácii, ktorá bola poverená\núlohami, na plnenie ktorých bol majetok určený. Národným výborom mohlo právo hospodárenia\npatriť len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 2 cit. vyhl.. Ak sa nedá preukázať, že\nprávo hospodárenia k 24. novembru 1990 vykonávala štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti\nbola poľnohospodárska výroba, potom platilo ustanovenie § 65 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka,\npodľa ktorého pozemky dočasne spravoval okresný národný výbor. Súd prvej inštancie zisťoval, či\nje v príslušných PK vložkách, v ktorých boli zapísané pôvodné pozemkovoknižné parcely, zapísané\nvlastnícke právo pre Československý štát a či je v nich súčasne zápis odkazujúci na § 3 vyhl. č.\n158/1959 Ú.v., ktorý by preukazoval trvalú správu ONV, resp. či bola v konaní trvalá správa alebo právo\nhospodárenia ONV Skalica k 24.11.1990 preukázaná iným spôsobom. Osobitne posudzoval parcely z\nvýpisu z RPS pre vlastníka Mesto Skalica a parcely z výpisu z RPS pre vlastníka Správa mestského\nmajetku, s.r.o. a EKN parcely mimo obvodu pozemkových úprav (zbytkové parcely registra KN-E a\npôvodne žalované PK parcely s pôvodnou výmerou, ktoré sú v súčasnosti evidované na LV č. XXXX).\nPosledný zápis v PK vložkách neobsahoval odkaz na § 3 vyhl. č. 158/1959 Ú.v., ale len zápis o vložení\nvlastníckeho práva na Čsl. štát v správe Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady\nOkresného národného výboru v Skalici. Predmetom činnosti ONV Skalica - odboru poľnohospodárstva\na lesného hospodárstva nebola poľnohospodárska výroba a v spore nebol preukázaný ani postup podľa\n\n§ 8 ods. 2 alebo 10 ods. 2 vyhl. č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Treba mať\nza to, že ONV Skalica mal predmetné pozemky len v dočasnej správe, ktorá vylučuje prechod do\nmajetku obcí podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.. Ani žalovaný v konaní netvrdil, že ONV v Skalici\nmal k sporným nehnuteľnostiam právo hospodárenia alebo trvalú správu, prípadne na základe ktorého\nzákonného ustanovenia alebo právneho aktu mal takéto právo nadobudnúť. Tvrdenie o existencii práva\nhospodárenia ONV je obsiahnuté len v Delimitačnom protokole (Dodatok č. 14), ktorý doložil žalovaný\nk návrhu na vklad jeho vlastníckeho práva vtedajšej správe katastra spolu s príslušnými pozemnoknižnými vložkami. Tieto písomnosti spolu tvoria obsah spisu katastra sp. zn. Z 152/95 (spolu s výzvou\nkatastra na odstránenie vád návrhu). Žalovaný v tom čase ale žiadnym spôsobom nešpecifikoval\nani nepreukazoval právo hospodárenia ONV v Skalici. Samotný Okresný úrad Senica v liste zo dňa\n15.05.1996 konštatoval, že delimitačný protokol nebol vyhotovený v súlade s usmernením Ministerstva\nfinancií SR (č. 8/3146/92 zo dňa 07.07.1992) a usmernením SPF Bratislava z 12.09.1995.\n1.9. Súd prvej inštancie mal preukázané, že pri všetkých parcelách, ktoré boli súčasťou registra\npôvodného stavu pre vlastníka Správa mestského majetku s.r.o., je v príslušných pozemkovoknižných\nvložkách zapísané vlastnícke právo Československého štátu, v správe Odboru poľnohospodárstva a\nlesného hospodárstva ONV v Skalici, okrem parciel č. XXXX a XXXX, pri ktorých je v PKVL č. 1831 k. ú.\nG. zapísané vlastnícke právo pre Čsl. Štát - v správe Okresného národného výboru v Senici. V žiadnej z\npríslušných pozemkovo-knižných vložiek nie je uvedený zápis odvolávajúci sa na § 3 vyhl. č. 158/1959\nÚ.v. Väčšinu parciel nadobudol Československý štát na základe rozhodnutí ONV v Skalici (prípadne na\nzáklade rozhodnutí KNV v Bratislave, ak prebiehalo odvolacie konanie) výkupom poľnohospodárskej\npôdy podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Na základe týchto rozhodnutí\nĽudový súd v Skalici rozhodol o vklade vlastníckeho práva pre Československý štát v operatívnej správe\npre Odbor PLH Rady ONV v Skalici a zároveň o vklade práva trvalého užívania pre Jednotné roľnícke\ndružstvo v Skalici, čo mal súd preukázané z časti B) a C) pozemkovoknižných vložiek. Žalobca doložil\npríslušné rozhodnutie (nadobúdací titul) ku všetkým parcelám registra pôvodného stavu pre vlastníka\nSpráva mestského majetku s.r.o., s výnimkou rozhodnutia o prídele vydaného Odborom PLH Rady\nONV v Skalici zo dňa 20. júla 1959 č. Pôd/8-3740/1958, na základe ktorého mal Čsl. štát nadobudnúť\nvlastníctvo k parcele č. 3191. Do pozemkovoknižnej vložky č. 5497 k. ú. G. bola pod položkou B8\nzapísaná parcela č. XXXX (odpísaná z vložky č. 2076) na základe vyššie uvedeného rozhodnutia a\nzároveň bolo vložené vlastnícke právo k tejto parcele Čsl. štátu v operatívnej správe pre Odbor PLH\nRady ONV v Skalici. Pôvodné pozemkovoknižné parcely č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX,\nXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX a XXXX boli prebrané do vlastníctva Čsl. štátu a zverené do operatívnej správy Odboru PLH\nRady ONV v Skalici podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. SNR\nna základe rozhodnutia o prídele vydaného Odborom PLH Rady ONV v Skalici č. Pôd 3740/58-Pôd\n8 dňa 04. mája 1958 - ide o skonfiškované pôdohospodárske majetky v k. ú. G.. Pri týchto parcelách\nnie je v časti C) príslušných PKVL zápis práva trvalého užívania pre JRD Skalica, a rovnako nie je\nprávo trvalého užívania zapísané ani pri parcelách č. XXXX, XXXX, ktoré pripadli do vlastníctva Čsl.\nštátu ako odúmrť po neb. B. I. na základe uznesenia Štátneho notárstva v Bratislave sp. zn. D 1093/60\nzo dňa 27.04.1961. Existencia práva trvalého užívania pre JRD v Skalici ex lege vylučuje prechod\nnehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obcí v zmysle § 3 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku\nobcí. V prvom rade však musí byť preukázané právo hospodárenia ONV v Skalici k 24.11.1990. V\nprípade, že toto právo hospodárenia ONV preukázateľne existovalo, trvalé užívanie nehnuteľností inou\nnež štátnou organizáciou v zmysle vyššie cit. ustanovenia bránilo prechodu majetku do vlastníctva obce.\nAk však právo hospodárenia ONV nie je preukázané, potom existencia práva trvalého užívania pre\nJRD Skalica je len podporným argumentom, prečo nemohla obec nadobudnúť majetok štátu do svojho\nvlastníctva, avšak prioritne je tak tomu preto, že nebolo preukázané právo hospodárenia národného\nvýboru. Na základe uvedeného nebolo podstatné, že žalobca nepreukázal existenciu práva trvalého\nužívania pre JRD Skalica u všetkých pôvodných pozemkov (na čo opakovane poukazoval právny\nzástupca žalovaného), pretože pre vyhovenie žalobe postačovalo zistenie, že u žiadnej z parciel registra\npôvodného stavu nebol v konaní produkovaný dôkaz o práve hospodárenia alebo o trvalej správe ONV\nv Skalici. Žalobca mal potom právo domáhať sa vlastníckeho práva ku všetkým pozemkom uvedeným\nvo výpise z registra nového stavu pre pôvodného vlastníka Správa mestského majetku s.r.o., a to podľa\naktuálnych údajov evidovaných v LV č. XXXX pre k. ú. G.. Žalobca sa v zmysle pripustenej zmeny žaloby\ndomáhal určenia vlastníctva len k pozemkom registra „C“ KN. Aktuálne výmery, čísla a druhy ostatných\n\nparciel sú totožné s údajmi uvedenými vo výpise z RNS pre pôvodného vlastníka Správa mestského\nmajetku s.r.o..\n1.10. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pri všetkých parcelách, ktoré\nboli súčasťou registra pôvodného stavu pre vlastníka Mesto Skalica, s výnimkou parcely č. XXXX, je v\npríslušných pozemkovoknižných vložkách zapísané vlastnícke právo Československého štátu, v správe\nOdboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ONV v Skalici. V žiadnej z príslušných pozemkovoknižných vložiek nie je uvedený zápis odvolávajúci sa na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. Všetky vyššie\nuvedené parcely, okrem p. č. 4850 a p. č. 7311, nadobudol Československý štát na základe rozhodnutí\nONV v Skalici výkupom poľnohospodárskej pôdy podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. o novej\npozemkovej reforme. Na základe týchto rozhodnutí Ľudový súd v Skalici rozhodol o vklade vlastníckeho\npráva pre Československý štát v operatívnej správe pre Odbor PLH Rady ONV v Skalici a zároveň\no vklade práva trvalého užívania pre Jednotné roľnícke družstvo v Skalici, ako vyplynulo z časti B) a\nC) pozemkovoknižných vložiek. Žalobca doložil príslušné rozhodnutie (nadobúdací titul) ku všetkým\nparcelám (okrem p. č. XXXX). Parcela č. XXXX predstavuje skonfiškovaný pôdohospodársky majetok,\nku ktorému Čsl. štát nadobudol vlastnícke právo podľa nar. č. 104/1945 Sb. SNR v znení nariadenia č.\n64/1946 Sb. SNR na základe rozhodnutia o prídele Odboru PLH Rady ONV v Skalici č. Pôd 3740/58Pôd 8 dňa 04. mája 1958. Žalobca nepreukázal vlastníctvo Československého štátu k parcele č. 4850,\nktorá bola napriek tomu zahrnutá do RPS pôvodného vlastníka (Mesto Skalica).\n1.11. Výpis z registra nového stavu pre vlastníka Mesto Skalica nemôže byť podľa okresného súdu\npodkladom pre určenie vlastníckeho práva žalobcu k tam uvedeným parcelám z nasledovných dôvodov.\nZrovnávaciu zostavu vyhotovila odborne spôsobilá osoba, ktorá bola zhotoviteľom PPÚ v k. ú. G..\nZoznam parciel v registri nového stavu treba posudzovať ako celok, pretože celkovou výmerou a cenou\nmusí zodpovedať registru pôvodného stavu (s povolenou odchýlkou) a zahŕňa nové pozemky, ktoré\nboli jednotlivým vlastníkom nahradené v rámci PPÚ za konkrétne pôvodné pozemky. Súd by nebol\nschopný „odčleniť“ z nového stavu konkrétne parcely alebo ich časti s prihliadnutím na výmeru a cenu\npôvodného pozemku. Uvedené by mohol vykonať jedine znalec alebo zhotoviteľ PPÚ vyhotovením\nnového zoznamu registra pôvodného stavu, kde by nebola zahrnutá parcela, vo vzťahu ku ktorej žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno a k tomuto zoznamu by vyhotovil register nového stavu, ktorý by mohol byť\npodkladom pre určovaciu žalobu. Žalobca si bol vedomý, že do zoznamu pozemkovoknižných parciel v\nk. ú. G., ktoré boli v čase vykonania PPÚ vedené vo vlastníctve Mesta Skalica, bola zahrnutá aj parcela\nč. XXXX, ktorá mala byť zapísaná v PKVL č. 6094. Súd prvej inštancie zistil, že v PKVL č. 6094 v k. ú.\nG. nebola evidovaná parcela č. XXXX, o ktorej žalobca uviedol, že vždy patrila Mestu Skalica a zobral\nžalobu späť pri parcelách registra nového stavu č. 9723/4 a parc. č. XXXX/X s poukazom na skutočnosť,\nže ich hodnota sa približne rovná hodnote pôvodnej parcely č. XXXX. Okresný súd ale takýto postup\nnepovažoval za správny a vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu mal za to, že v prípade, keď do\nRPS bola zahrnutá aj parcela, ku ktorej žalobca neuniesol dôkazné bremeno o vlastníctve štátu, výpis z\nRNS pre vlastníka Mesto Skalica je ako celok neakceptovateľným dôkazným prostriedkom, pretože súd\nnie je schopný posúdiť, aké parcely by zahŕňal výpis z RNS v prípade, že v zozname RPS by parcela\nč. XXXX nebola. Žalobca nenavrhol ďalšie dokazovanie. Okresný súd dospel k záveru, že žalobe nie je\nmožné vyhovieť v časti o určenie vlastníckeho práva k parcelám registra C-KN parc. č. XXXX, XXXX,\nXXXX a XXXXX zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Poukázal\naj na to, že postup žalobcu, ktorým zobral žalobu späť pri parcelách č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X bol\nnesprávny aj z dôvodu, že tieto parcely boli súčasťou RNS iného vlastníka (Správa mestského majetku,\ns.r.o.), avšak parcela č. XXXX bola súčasťou RPS pre pôvodného vlastníka Mesto Skalica, prípadné\nspäťvzatie by sa preto mohlo týkať jedine niektorej z parciel RNS pre toho istého vlastníka, t. j. Mesto\nSkalica.\n1.12. Z parciel registra E-KN, ktoré boli mimo obvod projektu pozemkových úprav v k. ú. G., teda\nboli zapísané v pozemkovo-knižných vložkách pod rovnakým parcelným číslom ako sú evidované v\naktuálnom LV č. XXXX pre k. ú. G., mal súd prvej inštancie preukázané, že pri všetkých parcelách mimo\nobvod PPÚ je v príslušných pozemkovoknižných vložkách zapísané vlastnícke právo Československého\nštátu, v správe Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ONV v Skalici. V žiadnej z\npríslušných pozemno-knižných vložiek nie je uvedený zápis odvolávajúci sa na ust. § 3 vyhlášky č.\n158/1959 Ú.v. Väčšinu parciel nadobudol Čsl. štát na základe rozhodnutí ONV v Skalici výkupom\npoľnohospodárskej pôdy podľa § 1 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, okrem parciel\nzapísaných v PKVL č. 5497, skonfiškovaných podľa nar. č. 104/1945 Sb. SNR v znení nariadenia č.\n64/1946 Sb. SNR a následne prebraných do vlastníctva Čsl. štátu a zverených do operatívnej správy\nOdboru PLH Rady ONV v Skalici na základe rozhodnutia o prídele vydaného Odborom PLH Rady ONV\nv Skalici č. Pôd 3740/58-Pôd 8 dňa 04. mája 1958. Pri týchto parcelách nie je v PKVL č. 5497 zapísané\n\nprávo trvalého užívania pre JRD Skalica. V porovnaní so stavom v roku 2007, kedy bol zhotoviteľom\nprojektu pozemkových úprav vypracovaný zoznam parciel, resp. ich zbytkových výmer, ktoré nevstúpili\ndo PPÚ (príloha č. 7 k podaniu žalobcu zo dňa 25.01.2007), došlo pri väčšine parciel k zmene výmery\n(parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX) a niektoré parcely boli rozčlenené na viacero parciel (XXXX, XXXX, XXXX).\n1.13. Okresný súd dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť, s výnimkou určenia vlastníckeho\npráva k parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, v ktorej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie\npreto určil, že vlastníkom žalovaných nehnuteľností v k. ú. G. zapísaných na LV XXXX, tak ako sú\nšpecifikované vo výroku rozsudku, je Slovenská republika, v správe Slovenského pozemkového fondu.\nPri pozemku parc. č. XXXX/X určil vlastnícke právo žalobcu len vo výmere 1136 m2 aktuálne zapísanej v\nLV č. XXXX k. ú. G. a vo zvyšku požadovanej výmery žalobu zamietol. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného,\nže parcely č. XXXX/X a XXXX/X sú súčasťou pozemku registra C-KN parc. č. XXXX/X - ostatné plochy\na časť parcely č. XXXX/X je súčasťou pozemku registra C-KN parc. č. XXXX - zast. plochy, ktoré\nsa nachádzajú v zastavanom území obce, k čomu doložil aj identifikáciu na záväzný druh pozemku,\nokresný súd uviedol, že táto skutočnosť nebráni, aby sa vlastníkom uvedených parciel stala Slovenská\nrepublika. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že všetky pôvodné pozemkovoknižné pozemky\nevidované v príslušných PKVL, na základe ktorých bol vyhotovený RNS po vykonaní PPÚ v k. ú. G.\npre vtedajších vlastníkov Správa mestského majetku, s.r.o. a Mesto Skalica, boli poľnohospodárskou\npôdou a nachádzali sa mimo zastavaného územia obce (§ 4 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom ku dňu\nvykonania PPÚ). Z ust. § 11 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. vyplýva, že nové pozemky majú byť svojím\ndruhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom. Pôvodné\npozemky, ktoré vstúpili do PPÚ, boli teda nahradené pozemkami rovnakého druhu. Z ustanovení zák.\nč. 330/1991 Zb. v spojení s § 17 ods. 1 a § 1 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. priamo nevyplýva, že\nSlovenský pozemkový fond by nemohol spravovať aj nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu v intraviláne.\nJedine zák. č. 180/1995 Z. z. v § 14 ustanovuje, že Slovenský pozemkový fond nenakladá s pozemkami\nv zastavanom území obce, avšak to sa v zmysle odseku 1 tohto ustanovenia týka len pozemkov, ktoré\ntvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve štátu. Ak sa niektoré žalované\npozemky v súčasnosti nachádzajú v intraviláne, nikdy neboli neknihované, preto nie je vylúčená správa\nSPF. Okresný súd určil vlastnícke právo SR v správe SPF aj pri pozemkoch vzniknutých rozdelením\npôvodných pozemkov parc. č. XXXX, XXXX a XXXX.\n1.14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania z\ndôvodu, že žalobca mal v konaní len čiastočný úspech.\n2. Krajský súd v Trnave (v ďalšom texte aj „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 19. decembra 2018 sp. zn.\n24Co/169/2017 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. vo vyhovujúcich častiach a vo výroku III.\nv zamietajúcej časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom\núzemí G., obec G., okres G., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ KN parcela č. XXXX\n- orná pôda vo výmere 21 262 m2, parcela č. XXXX --- orná pôda o výmere 41 269 m2, parcela č.\nXXXX -- orná pôda o výmere 4867 m2, parcela č. XXXXX - orná pôda o výmere 5390 m2 a v závislom\nvýroku IV. o náhrade trov konania potvrdil (I. výrok) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu\ntrov odvolacieho konania právo (II. výrok).\n2.1. Odvolací súd mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním žalovaného napadnutých\nvýrokoch (výroky I., II. a závislý IV. výrok o trovách konania, pozn. dovolacieho súdu) vecne správny,\nv dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), keď sa odvolací súd\ns odkazom na § 387 ods. 2 CSP stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a skonštatoval\nsprávnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uviedol, že súd\nprvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k správnemu záveru, že žaloba je čiastočne\ndôvodná. Odvolací súd prebral súdom prvej inštancie zistený skutkový stav (podrobne uvedený v bodoch\n1. - 4. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).\n2.2. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnosti skutkových zistení v otázke totožnosti pôvodne\nžalovaných nehnuteľností s tými, o ktorých súd rozhodol, odvolací súd vysvetlil, že nesprávny skutkový\nzáver je spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP vtedy, keď súd prvej inštancie\nnepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné\nvytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov,\nalebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol\nrozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo,\nprípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli\n\nnajavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor.\nAk nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani\npolemizovať s jeho skutkovými závermi. Závery dokazovania v preskúmavanom prípade jednoznačne\nsvedčia danosti nároku žalobcu domáhať sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v\npriebehu konania. Súd prvej inštancie v bode 158. odôvodnenia podrobne zdôvodnil, že požiadavku\nidentifikácie parciel nie je možné splniť z objektívnych dôvodov, pretože vykonaný projekt pozemkových\núprav v katastri nehnuteľností bol v roku 2005 prevzatý do evidencie Správy katastra Skalica. Väčšina\npôvodne žalovaných pozemkov zapísaných v pozemkovoknižných vložkách vstúpila do obvodu projektu\npozemkových úprav, pričom na mieste, kde sa nachádzali v obvode projektu, bol vytvorený nový\nstav, ktorý sa stal schválením vykonania projektu záväzným. Žalobca preto nemohol žalovať určenie\nvlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam, ale doložil výpis zo zrovnávacieho zostavenia projektu\npozemkových úprav, v ktorom jeho zhotoviteľ podľa zoznamu pôvodných parciel vyhotovil zrovnávacie\nzoznamy parciel registra pôvodného stavu a registra nového stavu. Žalobca potom svoj nárok (okrem\nčasti, v ktorej bola žaloba zamietnutá) riadne preukázal. Nebolo preto možné vyhodnotiť odvolaciu\nargumentáciu žalovaného vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za\ndostatočnú.\n2.3. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku\n(nesprávne právne posúdenie veci) odvolací súd uviedol, že výsledky dôkaznej verifikácie všetkých\nprávne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a\nvyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu príslušných právnych predpisov,\nkeďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod hmotnoprávne\npravidlo. Okresný súd na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia.\nStotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky prechodu vlastníctva\npoľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na žalovaného v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.\n2.4. Odvolací súd sa rozsiahlo venoval odvolacej námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.\nNásledne uviedol, že ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej\nza nerozhodné. Zdôraznil, že i podľa konštantnej judikatúry národných aj nadnárodných súdov súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď\nna každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo\nreagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú\novplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval\nza potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n2.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.\n2, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo\nstrán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo vzhľadom na ich čiastočný úspech.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti potvrdzujúcej rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch\nI. a II. vo vyhovujúcich častiach a v závislom výroku o náhrade trov konania a v časti proti závislému\nvýroku o náhrade trov odvolacieho konania podal žalovaný dovolanie namietajúc vadu zmätočnosti (§\n420 písm. f/ CSP) a nesprávnosť právneho posúdenia právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Navrhol zrušenie rozsudku odvolacieho súdu dovolacím\nsúdom a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania.\n3.1. Vadu zmätočnosti videl žalovaný (ďalej aj dovolateľ) v nedostatočnom odôvodnení rozsudku\nodvolacieho súdu, v nedodržaní ustanovenia § 194 CSP, vo vadách procesu dokazovania a hodnotenia\ndôkazov.\n3.1.1. V konkrétnostiach namietol, že sa súdy nižších inštancií žiadnym spôsobom nevysporiadali s\nprávnou povahou ani s účinkami Dodatku č. 14 k zoznamu nehnuteľného majetku, ktorý v zmysle zák. č.\n138/1991 Zb. prešiel do vlastníctva Mesta Skalica. Odvolaciemu súdu s poukazom na § 14 ods. 4 zák.\nč. 330/1991 Zb. vytkol, že neprihliadol na povahu právoplatného (18.02.2005) rozhodnutia o schválení\nprojektu pozemkových úprav, na základe ktorého dovolateľ nadobudol vlastníctvo k parcelám registra\nC, zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX v kat. úz. G. (jeho platnosť nebola sporná).\nIde o originárny nadobúdací titul vlastníckeho práva k novým nehnuteľnostiam, ktoré svojou veľkosťou,\n\ntvarom ani polohou nezodpovedajú stavu pred vykonaním pozemkových úprav; po ich vykonaní nie je\nmožné určiť, kto bol pôvodný vlastník novovzniknutých pozemkov. Vlastníctvo právneho predchodcu je\npotom irelevantné. Na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa povahy rozhodnutia o schválení projektu\npozemkových úprav citoval z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/344/2017 z 25.04.2018,\nrozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 731/2008 a uznesenia Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 30Cdo/4802/2007.\n3.1.2. Porušenie ustanovenia § 194 CSP videl dovolateľ v tom, že sa odvolací súd necítil viazaný\nrozhodnutím o schválení projektu pozemkových úprav ako právoplatným rozhodnutím správneho\norgánu. Pri správnej aplikácii uvedenej právnej úpravy by odvolací súd musel dospieť k záveru o\nneexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.\n3.1.3. Dovolateľ k argumentácii žalobcu, že Okresný úrad Skalica opomenul skúmať právny režim\npoľnohospodárskych pozemkov uviedol, že pri vypracovaní danej listiny (Dodatku č. 14) došlo k\nomylu, ktorý nerobí právny úkon neplatný (§ 49a Občianskeho zákonníka). Žalovaný preto naďalej\ndisponuje platným nadobúdacím titulom ku všetkým pôvodne žalovaným nehnuteľnostiam, resp. k\nnehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. G., a to parcelám reg. E parc. č. XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/\nX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré zostali mimo projektu pozemkových úprav. Odvolací súd\nsa nevysporiadal s rozporom spočívajúcim v tom, že hoci žalovaný disponuje platným nadobúdacím\ntitulom (Dodatok č. 14), za vlastníka nehnuteľností bol určený žalobca.\n3.2. Iba z obsahu dovolania (§ 124 CSP) dovolací súd usúdil, že za právnu otázku, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu dovolateľ považuje otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zahrnutým v právoplatnom rozhodnutí o schválení vykonania\nprojektu pozemkových úprav. Dovolateľ pri svojej argumentácii poukázal na ustanovenie § 42c zák. č.\n330/1991 Zb. umožňujúce v ods. 1 opravu chybných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim\nv schválenom vykonaní projektu pozemkových úprav, pričom podľa ods. 1 sa nepostupuje, ak došlo\nk prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu; tým nie je dotknuté právo na začatie\nkonania podľa osobitného predpisu (§ 137 písm. c/ CSP). Argumentoval, že určovacou žalobou možno\nodstrániť len chybu v projekte, nie iné tvrdené chyby, napr. pochybnosti o vlastníctve. K aplikácii vety za\nbodkočiarkou možno pristúpiť len za situácie, že došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na\ninú osobu. Citoval z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/344/2017, podľa ktorého časť vety\nza bodkočiarkou v § 42c ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. nezakladá právo domnelých vlastníkov domáhať sa\npo schválení vykonania projektu pozemkových úprav určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli\npredmetom pozemkových úprav, ale táto časť ustanovenia sa vzťahuje na časť vety pred bodkočiarkou\na zakladá právo na podanie žaloby o určenie vlastníctva v prípade, ak došlo následne po schválení\nvykonania projektu pozemkových úprav k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu a\nuž nie je možné domáhať sa opravy chybných údajov obvodným pozemkovým úradom. Podľa dovolateľa\nk uplatneniu práva tzv. domnelého vlastníka slúži inštitút daný v § 16 zák. č. 330/1991 Zb. (umožňujúci\nzápis prebiehajúceho súdneho konania v registri nehnuteľností aj v registri pôvodného stavu). Správne\nmala byť potom vec posúdená tak, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nikdy nevlastnil.\n3.3. Dňa 31.07.2020 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie dovolateľa\noznačené ako dodatok k dovolaniu. Dovolateľ v ňom doplnil svoju argumentáciu k už uplatneným\ndovolacím dôvodom, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 12Co/206/2014 o viazanosti\nsúdu právoplatným rozhodnutím o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, na rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2307/2015 o konštitutívnom charaktere rozhodnutia pozemkového\núradu vydaného v rámci tzv. komplexných pozemkových úprav a na rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 16Co/494/2016 o strate žalobcovho naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení v prípade, ak počas súdneho konania dôjde k právoplatnému schváleniu vykonania projektu\npozemkových úprav správnym orgánom.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu namietol absenciu dôvodu žalovaného pre oslobodenie od súdneho\npoplatku, lebo ide o konanie týkajúce sa hospodárenia s majetkom obce. Uviedol tiež, že žalovaný v\nbode 11 dovolania označil iba dovolací dôvod podľa § 432 CSP (nesprávne právne posúdenie), nie aj\n§ 431 CSP, preto sa dovolací súd nemôže zaoberať dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f/ CSP\n(procesný dôvod).\n\n4.1. Ak by dovolací súd vyhodnotil dovolanie ako prípustné, po zhrnutí podstatných faktov konania\nžalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že generálna argumentácia žalovaného je vo vzťahu k\npozemkom nezahrnutým do projektu pozemkových úprav neprípustná a vecne nesprávna. Podľa\nžalobcu je potrebné ods. 1 § 42c zák. č. 330/1991 Zb. interpretovať ako právnu normu nastavujúcu\npravidlá umožňujúce správnemu orgánu odstrániť chyby a stanovujúcu postup, akým a v akej dobe\nchybu správny orgán opraví. Účelom tejto právnej normy je predovšetkým umožniť odstránenie chýb,\nktoré nezakladajú spor medzi osobami (napr. chyby pisárske). Ods. 2 vylučuje opravu chyby postupom\npodľa ods. 1, ak došlo k prevodu/prechodu vlastníckeho práva. Pridaním vety za bodkočiarkou v\nods. 2 zákonodarca explicitne potvrdil možnosť riešiť vlastnícky spor na civilnom súde aj po vydaní\nrozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a jeho zápise do katastra nehnuteľností,\nčo je stvrdené odkazom na § 137 CSP. To automaticky znamená, že ak žalobca v spore osvedčí\nsvoje vlastnícke právo k pôvodným alebo novovytvoreným pozemkom po pozemkových úpravách,\nvyhovujúci rozsudok bude titulom pre zápis vlastníckeho práva. Podstata pozemkových úprav vylučuje,\naby rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav bolo považované za originárny\nvlastnícky titul. Účastníkmi konania o pozemkových úpravách sú všetci vlastníci v obvode pozemkových\núprav, vstupným údajom je súhrn vlastníckych práv k pozemkom každého jedného vlastníka. Vlastník\nvkladá svoje vlastnícke právo do pozemkových úprav. Výstupným údajom pozemkových úprav je\nreorganizácia súhrnu vlastníckych práv k pozemkom každého jedného vlastníka, ktoré sa zobrazia v\nregistri nového stavu. Vlastník získava reorganizované vlastnícke právo, ktoré na začiatku vložil do\npozemkových úprav. Pri pozemkových úpravách je teda vždy zachovaná totožnosť subjektov a nie vždy\nvznikajú nové pozemky. Po pozemkových úpravách je vždy zachovaná totožnosť vlastníckeho práva a\ntotožnosť subjektu vlastníckeho práva; materiálna povaha vlastníckeho práva sa pozemkovými úpravami\nnijako nemení. Z ustanovenia § 42c zák. č. 330/1991 Zb. nemožno, aj s odkazom na čl. 20 Ústavy SR\nvyvodiť zákaz podať určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP v prípade vzniku vlastníckeho sporu\npo zapísaní rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav do katastra nehnuteľností.\nInterpretácia § 42c zák. č. 330/1991 Zb. uvedená v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n5Co/344/2017 (vychádzajúceho z iných skutkových okolností) odporuje podľa žalobcu aj § 100 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, pretože vlastnícke právo je nepremlčateľné a argumentácia uvedeného súdu\nvo svojich dôsledkoch spôsobuje preklúziu vlastníckeho práva. V prejednávanej veci nie je ani potrebné\n§ 42c zák. č. 330/1991 Zb. aplikovať, lebo cieľom žalobcu nie je meniť rozhodnutie o schválení vykonania\nprojektu pozemkových úprav. Žalobca sa ďalej rozsiahlym spôsobom vo vyjadrení k dovolaniu venoval\nrozboru rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/344/2017 so záverom, že aplikácia právnych\nzáverov v ňom uvedených je ústavne neudržateľná. K argumentácii dovolateľa, že žalobca nepostupoval\npodľa § 16 zák. č. 330/1991 Zb. tento poukázal na zrušenie uvedeného ustanovenia zákona novelizáciou\nzákonom č. 115/2014 Z. z. a jeho dôvodovú správu.\n4.2. Žalobca za vecne nesprávnu označil argumentáciu dovolateľa o nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva; naopak všetky podmienky existencie\nnaliehavého právneho záujmu sú naplnené. Závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 156. jeho\nrozsudku sú v súlade s ustálenou judikatúrou, založené na rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Cdo/229/2011, vychádzajúcom z rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/56/2003. Nie je potom daný dôvod dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n4.3. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav žalobca z pohľadu merita\nprejednávanej veci označil za prejudiciálne riešiace otázku rozsahu vlastníckeho práva žalovaného\npo vykonaní pozemkových úprav, ktorá nie je predmetom daného konania, ale od ktorej vyriešenia\nzávisí rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie v súlade s § 194 CSP k rozhodnutiu o schválení\nvykonania projektu pozemkových úprav prihliadal, jeho obsah rešpektoval a v bode 167. rozsudku sa\ns ním vysporiadal. Jedinou odchýlkou od tohto rozhodnutia je čiastočné zamietnutie žaloby vo vzťahu\nk pozemkom registra C zapísaným na LV č. XXXX. Nemožno preto hovoriť o nesprávnom právnom\nposúdení veci.\n4.4. Žalobca poukázal na to, že platnosť Dodatku č. 14 bola namietaná už v r. 1996, keď jeho pokusy o\nmimosúdne urovnanie sporu vo veci neoprávnenej delimitácie poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve\nštátu do vlastníctva obce u žalovaného skončili bezvýsledne.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací\nsúd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal,\nči sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n\n6. Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n7. Jedným z hlavných znakov charakterizujúcich procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP je zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale\npre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a\npredstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov\na rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\n8. K námietkam žalovaného týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj\nprávo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi\nzávermi na strane druhej. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán významnými pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS\n76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998).\n9. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie (nielen) potvrdzujúcich výrokov rozsudku odvolacieho\nsúdu v spojení s podrobným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre\nodôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry\na obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Z odôvodnení\noboch rozhodnutí sú zrejmé právne úvahy odvolacieho aj okresného súdu, ktoré viedli k prijatiu\nkonečného záveru. Súd prvej inštancie uviedol, čo je predmetom konania, aké skutočnosti tvrdili sporové\nstrany, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré\nskutočnosti vzal za preukázané, teda z akého skutkového stavu veci vychádzal, ako vec právne posúdil a\nzároveň sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami a námietkami žalovaného, spochybňujúcimi aktívnu\nlegitimáciu žalobcu, jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení, totožnosť nehnuteľností\ntvoriacich predmet konania po vykonaní projektu pozemkových úprav s nehnuteľnosťami pred jeho\nvykonaním. Na pamäti treba mať, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí\njeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich\norganickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a\nstručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej\nstránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Ani v opravnom konaní súd nemusí odpovedať\nna všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu)\npodstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II.\nÚS 78/05). Pri tvrdení dovolateľa, že sa súdy nižších inštancií „žiadnym spôsobom nevysporiadali s\nprávnou povahou ani s účinkami Dodatku č. 14 k zoznamu nehnuteľného majetku, ktorý v zmysle zák.\nč. 138/1991 Zb. prešiel do vlastníctva Mesta Skalica“ dovolací súd poukazuje na body 24. - 26., najmä\nvšak na bod 27. odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Súd prvej inštancie v ňom uviedol, že mal z\nlistu zo dňa 12.01.1998 SPF adresovanému primátorovi Mesta Skalica preukázané, že „výklad MF SR,\n\nodboru majetku a reštitúcií pre Generálnu prokuratúru SR považuje žalobca za nesprávny a zavádzajúci,\nktorý vyvoláva súdne spory vo veci vlastníctva a správy poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré sú\nv súčasnosti v užívaní poľnohospodárskych organizácií. OÚ Senica uznal na pracovnom stretnutí dňa\n19.07.1996, že pri vyhotovovaní Dodatku č. 14 opomenul skúmať právny režim poľnohospodárskych\npozemkov a ich stav, a tým neoprávnene previedol do majetku Mesta Skalica nehnuteľný majetok v\nštátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu 24.11.1990 v trvalom užívaní JRD Skalica. OÚ Senica v spolupráci\nso SPF vyhotovil nový dodatok č. 14, ktorý neobsahuje sporné pozemky a zaslal ho na schválenie\nMestskému zastupiteľstvu Mesta Skalica“. V bode 164. odôvodnenia rozsudku okresný súd uviedol, že:\n„Tvrdenie o existencii práva hospodárenia ONV je v obsiahnuté len v Delimitačnom protokole (Dodatok\nč. 14), ktorý doložil žalovaný k návrhu na vklad jeho vlastníckeho práva vtedajšej správe katastra spolu s\npríslušnými PKVL vložkami, ktoré písomnosti spolu tvoria obsah spisu katastra sp. zn. Z 152/95 (spolu s\nvýzvou katastra na odstránenie vád návrhu). Avšak žalovaný v tom čase evidentne žiadnym spôsobom\nnešpecifikoval ani nepreukazoval právo hospodárenia ONV v Skalici. Samotný Okresný úrad Senica v\nliste zo dňa 15.5.1996 konštatoval, že delimitačný protokol nebol vyhotovený v súlade s usmernením\nMinisterstva financií SR (č. 8/3146/92 zo dňa 7.7.1992) a usmernením SPF Bratislava z 12.9.1995“. Súdy\nnižších inštancií sa teda povahou a právnymi účinkami Dodatku č. 14 k zoznamu nehnuteľného majetku,\nktorý v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. prešiel do vlastníctva Mesta Skalica zaoberali (odvolací súd, ako už\nbolo uvedené vyššie, sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie). Neobstojí ani dovolacia námietka,\nže odvolací súd sa nevysporiadal s rozporom spočívajúcim v tom, že hoci žalovaný disponuje platným\nnadobúdacím titulom (Dodatok č. 14), za vlastníka nehnuteľností bol určený žalobca. Odvolací súd sa\nstotožnil so všetkými závermi a odôvodnením rozsudku okresného súdu (teda aj pokiaľ ide o Dodatok\nč. 14). Z obsahu celých odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancií je zrejmé, na základe ktorých\nskutkových záverov zistených z vykonaného dokazovania a po aplikácii ktorých právnych noriem tieto\ndospeli k záveru o určení, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností uvedených vo výrokoch I. a II. rozsudku\nokresného súdu. Dovolací súd upriamuje pozornosť na záver odseku č. 164 odôvodnenia rozsudku\nokresného súdu, v ktorom tento výslovne uviedol, že žalovaný v tom čase (v čase rozhodovania o vklade\njeho vlastníckeho práva v katastrálnom konaní vedenom pod sp. zn. Z 152/95, pozn. dovolacieho súdu)\nžiadnym spôsobom (t. j. okrem údaja uvedeného v Dodatku č. 14, ktorý nebol vyhotovený v súlade\ns usmernením Ministerstva financií SR č. 8/3146/92 zo dňa 7.7.1992 a usmernením SPF Bratislava\nz 12.9.1995, pozn. dovolacieho súdu) nešpecifikoval ani nepreukazoval právo hospodárenia ONV v\nSkalici.\n10. Na základe výtky dovolateľa, že odvolací súd s poukazom na § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb.\nneprihliadol na povahu právoplatného rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, na základe\nktorého dovolateľ nadobudol vlastníctvo k parcelám registra C, zapísaným na listoch vlastníctva č.\nXXXX a č. XXXX v kat. úz. G. ako originárneho nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva a porušil\nustanovenie § 194 CSP (prejudicialita), dovolací súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že\nzákon striktne rozlišuje medzi schválením projektu pozemkových úprav a medzi schválením vykonania\nprojektu pozemkových úprav. Právny následok uvedený v § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. sa vzťahuje\nk schváleniu vykonania projektu pozemkových úprav, nie k schváleniu projektu pozemkových úprav.\n11. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. v znení účinnom k 18.02.2005 (dátum právoplatnosti\nrozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav) dňom právoplatnosti rozhodnutia\no schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí\nnadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom (§ 11 ods. 2) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch,\nprípadne v cenných papieroch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho\nplánu.\nPodľa § 42c ods. 1 označeného zákona ak sa po schválení vykonania projektu pozemkových\núprav zistí, že projekt obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú chybné,\nobvodný pozemkový úrad rozhodne o zmene registra pôvodného stavu, registra nového stavu a\nvykonania projektu pozemkových úprav. V rozhodnutí sa uvedú aj opravy údajov v ostatných správnych\nrozhodnutiach, ktorých sa zmena týka. Rozhodnutie sa doručuje len účastníkom, ktorých sa zmena\ntýka. Rozhodnúť podľa tohto ustanovenia možno do piatich rokov od schválenia vykonania projektu\npozemkových úprav. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zákona sa podľa odseku 1 nepostupuje, ak došlo k\nprevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu; tým nie je dotknuté právo na začatie konania\npodľa osobitného predpisu. 55). Právna úprava pod číslom 55 odkazuje na § 80 písm. c) Občianskeho\nsúdneho poriadku (v súčasnosti § 137 písm. c/ CSP).\n\n12. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (bod 160.) zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových\núpravách výslovne počíta s možnosťou začatia konania podľa § 137 písm. c) Civilného sporového\nporiadku. Chybným údajom o právnom vzťahu k pozemku, aký má na mysli § 42c ods. 1 uvedeného\nzákona, môže byť podľa okresného súdu aj nesprávny údaj o vlastníkovi pozemku, avšak okresný\núrad mohol rozhodnúť podľa tohto ustanovenia len do piatich rokov od schválenia vykonania projektu\npozemkových úprav. Okresný súd uviedol, že tento postup nebol možný v prípade, ak došlo k prevodu\nalebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu (v danom prípade Správa mestského majetku, s.r.o.\npreviedla vlastnícke právo k pozemkom nadobudnutým v rámci PPÚ na žalovaného). Okresný súd\nuzavrel, že lehota piatich rokov od schválenia vykonania PPÚ v k. ú. G. už uplynula, preto má žalobca\nmožnosť domáhať sa svojho práva jedine cestou určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, ako\nvyplýva z § 42c ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách.\n13. V bode 161. odôvodnenia rozsudku okresný súd vysvetlil, že „pre účely žaloby boli vytvorené dve\nzrovnávacie zostavy registra pôvodného stavu a registra nového stavu zvlášť pre pôvodného vlastníka\nSpráva mestského majetku s.r.o. a pre Mesto Skalica, nakoľko v čase vykonania PPÚ v k. ú. G. boli\nnehnuteľnosti, ktorých sa žaloba týka, vo vlastníctve dvoch subjektov a až neskôr prešli do výlučného\nvlastníctva len žalovaného. Pri pozemkových úpravách sa pre každého vlastníka osobitne vykonal súpis\njeho pôvodných pozemkov alebo ich častí, s ktorými vstupoval do konania o pozemkových úpravách a\njednotlivým vlastníkom následne vznikol nárok na vyrovnanie v podobe náhradných nových pozemkov\npodľa rozdeľovacieho plánu, teda výpis z RPS a k nemu prislúchajúci výpis z RNS treba posudzovať\nosobitne podľa jednotlivých vlastníkov. Z uvedeného dôvodu treba zvlášť pristupovať k parcelám č.\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX zapísaným na LV č. XXXX, ktoré predstavujú RNS pre vtedajšieho\nvlastníka Mesto Skalica a zvlášť k ostatným parcelám registra „C“ KN zapísaným v LV č. XXXX, ktoré\ntvoria RNS pre vtedajšieho vlastníka Správa mestského majetku s.r.o., Skalica“.\n14. Dovolateľ podal dovolanie proti časti rozsudku odvolacieho súdu potvrdzujúcej rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výrokoch I. a II. vo vyhovujúcich častiach a v závislom výroku o náhrade trov konania a\nv časti proti závislému výroku o náhrade trov odvolacieho konania. Výrokom I. okresný súd určil, že\nvlastníkom tam označených nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz., obci a okrese G., zapísaných\nna LV č. XXXX ako parcely registra C-KN je žalobca, výrokom II. určil, že žalobca je vlastníkom\nnehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz., obci a okrese G., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely\nregistra E-KN (ktoré boli mimo obvod projektu pozemkových úprav). Z uvedeného vyplýva, vzhľadom\nna dovolateľom tvrdené porušenie prejudiciality (§ 194 CSP) vo vzťahu k existencii právoplatného\nrozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav ako originárneho nadobúdacieho titulu\nvlastníckeho práva (§ 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb.) k nehnuteľnostiam reg. C-KN zapísaným na liste\nvlastníctva č. XXXX, že súdy nižších inštancií neporušili ustanovenie § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. ani\nust. § 194 CSP. Aplikovali totiž § 42c ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách umožňujúci\npodanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, nakoľko došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva týchto\npozemkov (tvoriacich register nového stavu) na inú osobu (Správa mestského majetku, s.r.o. previedla\nvlastnícke právo k pozemkom nadobudnutým v rámci PPÚ na žalovaného).\n15. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to\nparcelám C-KN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXXX bola III. výrokom rozsudku súdu prvej inštancie\nzamietnutá. Proti tomuto výroku dovolanie nebolo podané, preto sa dovolací súd argumentáciou\nžalovaného vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam zaoberať nemôže a nebude.\n16. Po zistení, že dovolanie žalovaného podané na základe § 420 písm. f) CSP je síce prípustné,\nale nie je dôvodné, pristúpil dovolací súd k skúmaniu podmienok prípustnosti dovolania podaného z\ndovolateľom tvrdeného dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n17. Z obsahu dovolania vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu malo závisieť od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v dovolacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, konkrétne od otázky\nexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nzahrnutým v právoplatnom rozhodnutí o schválení vykonania projektu pozemkových úprav podľa § 14\nods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách.\n18. Otázka relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí mať zreteľné charakteristické\nznaky. Musí ísť o otázku právnu (nie o otázku skutkovú), ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení\n\nzaložil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie\nodvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i\nkeby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z\nhľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí byť procesnou\nstranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.\n19. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by teda mal dovolateľ:\na) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd b) vysvetliť\npotrebu, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť\ntáto otázka správne riešená.\n20. Dovolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudkov obidvoch súdov nižších\ninštancií dospel k záveru, že dovolateľom takto nastolená právna otázka v konaní nebola riešená.\nOkresný aj krajský súd sa vysporiadali s existenciou žalobcovho naliehavého právneho záujmu na určení\njeho vlastníckeho práva, keď vychádzali z ustanovenia § 42c ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb., ktorý za\nsplnenia tam uvedených podmienok umožňuje začatie konania podľa § 137 písm. c) Civilného sporového\nporiadku (bod 156. v spojení so záverom bodu 160. a bodu 161., s bodom 164. a s prvou vetou bodu 166.\nrozsudku okresného súdu). Civilný sporový poriadok v § 137 písm. c) umožňuje žalobou požadovať, aby\nsa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny\nzáujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.\n21. Nakoľko dovolateľom nastolenú právnu otázku odvolací súd neriešil, dovolateľ teda v dovolaní\nnevymedzil právnu otázku, na ktorej riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Dovolací súd\nje prísne viazaný otázkou vymedzenou dovolateľom, nemôže je modifikovať ani prispôsobovať (II.\nÚS 291/2021). Dovolacia argumentácia z uvedených dôvodov nepredstavuje vymedzenie podstatnej\nprávnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.\n22. Zhrnúc vyššie dovolací súd konštatuje, že dovolanie dovolateľa nie je dôvodné, dovolací súd preto\ndovolanie podľa ustanovenia § 448 zamietol.\n23. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého\nsúd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech\nvo veci, dovolací súd mu preto priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v\ncelom rozsahu.\n24. Pokiaľ ide o návrh žalovaného zo dňa 24.04.2019 na odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia, najvyšší súd nezistil splnenie predpokladov pre takéto rozhodnutie (§ 444 ods. 2 CSP) a v\nsúlade s jeho ustálenou praxou o tom nevydal samostatné uznesenie.\n25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 550/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:68197227-a160-49cc-86d8-39dc4ba9ea3e", "datum": "2022-11-08", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "24Co/169/2017", "guid": "d32b0186-6784-43ab-9e8a-86b96ea39e01:2a5e7b40-a54c-47a0-a446-b05474547253", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ebb49f04-333e-4d00-855e-7af947357ce9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.291.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.291.2021.2"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "0f014d92-151c-4d10-86f0-0e9f754a9ce2:415ea612-843b-4348-b774-32627e8c13d5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6707210159.6", "spisova_znacka": "16Co/494/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/494/2016 z 16. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6707210159.6"}, {"guid": "a446701b-cb9d-41e8-8ce2-a582d6d77dff:2a95b83f-2f79-4129-8459-161bf955a650", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1317210515.1", "spisova_znacka": "5Co/344/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/344/2017 z 29. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1317210515.1"}, {"guid": "c6ab3d86-e657-403a-b610-da3eb4e06994:6c7d6054-48b8-4168-b7b8-a8affdb4697f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6311206194.1", "spisova_znacka": "12Co/206/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/206/2014 z 29. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6311206194.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:68197227-a160-49cc-86d8-39dc4ba9ea3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.550.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 550/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 550/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.550.2022.1"}, {"guid": "1e3b4495-e439-4160-8bcc-787283c9ffc6:a721d513-77a9-448e-abde-4389b733635f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1624200872.1", "spisova_znacka": "6Co/63/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/63/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1624200872.1"}]}