{"guid": "a0e256bf-7b4a-4ba8-bc7a-b175d297b58e:7b1fe910-9dad-4ed2-9d0d-70e8bb74d153", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2313231659.1", "spisova_znacka": "4Cdo/175/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/175/2020 z 23. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2022, sp. zn. 4Cdo/175/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:2313231659.1", "identifikacne_cislo": "2313231659", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "datum_vydania": "2022-02-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b1fe910-9dad-4ed2-9d0d-70e8bb74d153", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2313231659.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2313231659.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2313231659.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/175/2020\n2313231659\n23. 02. 2022\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2022:2313231659.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H. S., bývajúcej v N., O. XXXX/X, zastúpenej\nMgr. Petrom Magdálikom, advokátom so sídlom v Galante, Vajanského 1520, proti žalovanému K. Y. Stavebné a nábytkové stolárstvo, s miestom podnikania v Piešťanoch, Vrbovská cesta 7607, IČO: 35\n242 205, zastúpenému Mgr. Martinou Masárovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, Záhradná 2/B, o\nzaplatenie náhrady škody vo výške 4 001,54 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta\npod sp. zn. 8C 259/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. januára\n2020 sp. zn. 11Co 259/2018, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. januára 2020 sp. zn. 11Co 259/2018\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nzrušuje\n\na vec\n\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 8C 259/2014-302 z 26.\noktóbra 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 372,80 eura s 8,50 % ročným úrokom\nz omeškania zo sumy 3 372,80 eura od 10. októbra 2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku; v ostatnej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 100 %.\n2. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 631, § 633 ods.1, § 420 ods.1, § 442 ods. 1, 3,\n§ 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a na základe výsledkov\nvykonaného dokazovania ustálil, že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol\nzáväzok žalovaného vyhotoviť pre žalobkyňu bezbariérovú kúpeľňu spolu so sociálnym zariadením.\nŽalovaný odstúpil od zmluvy 9. decembra 2012 s účinnosťou od 7. decembra 2012 s tým, že v prípade,\nak by chcel vyhotoviť dielo bezbariérovo, musel by porušiť technickú normu, keďže by musel vŕtať do\nbetónu, čím by porušil statiku. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť\nnielen tým, že dielo nevykonal, ale aj tým, že nedodal rozpis prác spolu s konečnou faktúrou, následkom\nčoho dielo nebolo vyhotovené v zákonom stanovenej lehote a žalobkyňa na základe rozhodnutia Úradu\npráce a sociálnych vecí a rodiny v Galante musela vrátiť príspevok vo výške 2 692,87 eura, ktorý jej bol\npriznaný na úpravu kúpeľne na bezbariérovú, nakoľko je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v\noblasti mobility. Dospel k záveru, že žalobkyni bola spôsobená škoda protiprávnym konaním žalovaného,\na to tým, že tento nevykonal dielo podľa zmluvy, od zmluvy protiprávne odstúpil, pričom spôsobil, že\nžalobkyňa nemohla preukázať ukončenie diela. Keďže žalobkyňa bola nútená si dielo nechať dokončiť\niným dodávateľom, ktorý v zmysle znaleckého posudku vykonal práce v hodnote 679,93 eura, súd prvej\ninštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 372,80 eura (2 692,87 + 679,93), spolu\ns 8,5 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 10. októbra 2013 do zaplatenia, v súlade s ustanovením\n§ 517 ods. 2 v spojení s ustanoveniami § 10c, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.\n87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do\n31. januára 2013. V časti prevyšujúcej žalobu nad sumu 3 372,80 eura zamietol z dôvodu nesprávneho\n\nzaúčtovania stavebných prác dodávateľom aj na práce, ktoré neboli vykonané, ako aj na ceny s daňou\nz pridanej hodnoty.\nO nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262\nods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n3. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 21. januára 2020\nsp. zn. 11Co 259/2018 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdil a v závislom\nvýroku III. zmenil tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania\nv rozsahu 68,6 %. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\n4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.\nK odvolacím námietkam dodal, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyni poskytol riadnu konečnú\nvyúčtovaciu faktúru č. 40/2012, nepovažoval za pravdivé a preukázané. Žalobkyňa súčasne preukázala,\nže urobila všetko, aby zabezpečila od žalovaného požadovaný doklad (opakované písomné výzvy), o\nktorom sa žalovaný vyjadril, že existuje, a ktorý jej svojvoľne nedodal. Odvolací súd konštatoval, že súd\nprvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný svojim postojom a nesúčinnosťou zapríčinil, že žalobkyňa\nporušila svoju povinnosť voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v dôsledku čoho jej vznikla škoda\nvo výške 2 692,87 eura, predstavujúca výšku vráteného poskytnutého príspevku. Zároveň poukázal na\nskutočnosť, že žalovaným predložená faktúra č. 40/2012 nie je riadnou konečnou vyúčtovacou faktúrou,\nčo bolo skonštatované znalcom, aj pracovníčkou úradu, ktorí zhodne uviedli, že uvedená faktúra nie\nje dostatočná. Napokon odvolací súd považoval za správny aj záver súdu prvej inštancie, ktorý určil\nžalovanému povinnosť dodávateľovi diela zaplatiť cenu vykonaných prác, ktorý zaňho dielo dokončil.\nNapadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 387\nods. 2 CSP.\n5. Vo vzťahu k súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania dospel k záveru, že súd prvej\ninštancie nerozhodol správne, keďže úspech žalobkyne v konaní bol vo výške 68,6 %, a preto v tejto\nčasti zmenil napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 388 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok\nna náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému v rozsahu 68,6 % v súlade s ustanovením\n§ 255 ods. 2 CSP.\nO nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396\nods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.\n6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť a dôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Posúdením dovolania podľa obsahu v súlade\ns čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP v spojení s ustanovením § 124 ods. 1 CSP dovolateľ\nuplatnil dovolací dôvod aj v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP tým, že namietal, že súdy nižších\ninštancií konštatovali, že žalovaný mal povinnosť porušiť povinnosť tým, že nedodal rozpis prác s\nkonečnou faktúrou, neuviedli však z akej skutočnosti, prípadne právnej normy mu takáto povinnosť\nmala vyplývať. Tým, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovým aj právnym záverom vysloveným súdom\nprvej inštancie, dovolateľ v rámci uplatnených dovolacích dôvodov poukazoval aj na odôvodnenie súdu\nprvej inštancie. Zároveň argumentoval tým, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu aj pri posudzovaní výšky škody, keď nezohľadnil hodnotu, ktorú na základe plnenia\nzo zmluvy o dielo žalovaný žalobkyni dodal a ktorej hodnotu žalobkyňa žalovanému neuhradila. Súd\npreto nemohol zistiť celkovú skutočnú škodu, teda zníženie jej majetku. Žalovaný napokon namietal, že\nv danej veci neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalovaného a vznikom\nškody na strane žalobkyne, keďže žalobkyni nebola uložená povinnosť vrátiť príspevok z dôvodu,\nže by úprava bytu - kúpeľne nebola realizovaná, ani z dôvodu, že by bola realizovaná po zákonom\nurčenom termíne, resp. že by predložené vyúčtovanie bolo nedostatočné, ale len z dôvodu, že žalobkyňa\ntakéto vyúčtovanie nepredložila včas. Konštatoval, že nie sú súčasne splnené predpoklady všeobecnej\nzodpovednosti za škodu, a preto sa súdy nemali zaoberať existenciou zavinenia. Poukázal na judikatúru\nnajvyššieho súdu týkajúcu sa skúmania splnenia zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu (R\n55/1971, Rc 7/1992, R 21/1992, R 12/1989, sp. zn. 2Cdo 292/2006, sp. zn. 2Cdo 144/2008). Namietal,\nže v rámci objednávky a dohodnutého rozsahu diela si povinnosť priebežne plnil po dodaní jednotlivých\nprác, kde špecifikácia bola uvedená v jednotlivých preddavkových faktúrach a to vo faktúre č. 53/2012\n\nz 13. júla 2012 znejúcej na sumu 938,88 eura, ktorá bola odpočítaná z uhradeného preddavku vo výške\n2 692,87 eura; ďalej vo faktúre č. 82/2012 z 23. novembra 2012 znejúcej na sumu 1 895,38 eur, ktorá\nbola odpočítaná z uhradeného a nespotrebovaného preddavku vo výške 1 754,01 eur a nedoplatok\nvo výške 141,32 eur; vo faktúre č. 86/2012 zo 6. decembra 2012 znejúcej na sumu 1 265,11 eur, ku\nktorej bol pripočítaný neuhradený nedoplatok vo výške 141,32 eur z faktúry č. 82/2012 a suma 906,41\neur vyúčtovaná faktúrou č. 86/2012. Dovolateľ podotkol, že žalobkyni odovzdal výkaz prác za dodania\nv hodnote 4 099,37 eur, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 40/2012 zo 7. decembra 2012 v sume 4\n099,31 eur, z ktorej boli odpočítané uhradené preddavky v sume 2 692,87 eura, 500 eur a 61 eur s tým,\nže doposiaľ neuhradila sumu 845,44 eur. Podotkol, že neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením\nprávnej povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne, lebo z rozhodnutia úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny nevyplýva, žeby povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok žalobkyni vznikla\nz dôvodu nezrealizovania úpravy bytu, ale z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila v stanovenej lehote\nžiadne vyúčtovanie, dokonca ani faktúru č. 2 vystavenú Antonom Baloníkom, ktorú nespochybňovala\na ktorú mala k dispozícii. Na záver dodal, že súdy nižších inštancií sa pri posudzovaní predpokladov\nzodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka výrazným spôsobom\nodklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a to najmä v otázke posúdenia právnej\npovinnosti (protiprávneho úkonu), vzniku škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením\nprávnej povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne. Bez splnenia týchto\npredpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,\nsa súdy nemali zaoberať existenciou zavinenia. Navrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov\ndovolacieho konania.\n7. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým\nrozsudkom, ktorý považuje za vecne správny. Poukázala na to, že dovolaním napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení vo výške 3 372,80 eura neprevyšuje sumu desaťnásobku\nminimálnej mzdy v roku 2013 vo výške 3 377 eur, a preto dovolanie v zmysle ustanovenia § 422 ods. 1\npísm. a) CSP z dôvodov podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné. K veci samej\nuviedla, že v konaní boli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu\nvzniknutú žalobkyni, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Konštatovala, že\nodvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z ustálenej právnej a súdnej praxe. Navrhla dovolanie\nodmietnuť ako neprípustné, resp. zamietnuť ako nedôvodné. Uplatnila si náhradu trov dovolacieho\nkonania.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)\nstrana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§\n428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,\nže dovolanie je dôvodné.\n9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania\nktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú\nalebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\nprávomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n10. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\nZ citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je\nproti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú\ntaxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n\n11. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n13. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené\nv podanom dovolaní.\n14. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f) CSP sú\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť\nfyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať\nvšetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je\nprávo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich\nspravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n15. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n16. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavného súdu“) riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými\nskutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné (IV. ÚS 14/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý\nproces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného,\nurčitého a logicky odôvodneného rozsudku.\n17. Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie\nje výslovne upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavnoprávny rozmer, lebo vyplýva z princípu\nnezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 ústavy). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o\nvykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Porušením práva na spravodlivý proces je\nnesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a\nhodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla\nnajavo, alebo boli kvalifikovane namietané, ale nižšie súdy ich právne nezhodnotili v celom súhrne.\n18. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym\nposúdením dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody, i napriek tomu, že uplatneným\nprostriedkom procesnej obrany žalovaným nielen v odvolacom konaní, ale ani v konaní pred súdom\nprvej inštancie, súdy nevenovali náležitú pozornosť. Dovolateľ už vo vyjadrení sa k žalobe, následne\nv ďalších vyjadreniach, ako aj v podanom odvolaní opakovane namietal nepreukázanie zákonných\npodmienok zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Predovšetkým\nspochybnil preukázanie porušenia protiprávnej povinnosti s uvedením skutkových okolností týkajúcich\nsa odstúpenia od zmluvy o dielo s účinnosťou od 7. decembra 2012 a s tým spojeným doručením\nžalobkyni faktúry č. 86/2012 vrátane dodacieho listu (v spise na č. l. 89, 90) s vymedzeným rozsahom\n\ndodávky materiálu, vykonaných stavebných prác podľa dohody s objednávateľom, ako aj faktúry č.\n40/2012 zo 7. decembra 2012 (v spise na č. l. 90), ktorá bola záverečným vyúčtovaním všetkých\nzrealizovaných prác a dodávky materiálu v celkovej hodnote 4 099,31 eur. V tejto súvislosti v dovolaní\nnamietal záver súdov prvej inštancie, ktoré síce konštatovali porušenie právnej povinnosti, avšak\nneuviedli z akej právnej normy mu právna povinnosť vyplýva. Zdôraznil, že uvedený záver nevyplýva\nani z odôvodnenia súdu prvej inštancie, ani z odvolacieho súdu, ktorý na správnosť dôvodov poukázal.\n19. Posúdením dovolania podľa obsahu v súlade s čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP v spojení s\nustanovením § 124 ods. 1 CSP, dovolací súd v záujme zachovania práva strany sporu na spravodlivý\nproces a v súlade s princípom právnej istoty (čl. 2 Základných princípov CSP) považoval za uplatnený\ndovolací dôvod aj v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, lebo bolo povinnosťou odvolacieho\nsúdu i napriek tzv. skrátenej forme odôvodnenia, vysporiadať sa s podstatnými vyjadreniami strán\nprednesenými v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia\nsúd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo zároveň vysporiadať sa v odôvodnení\nrozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými aj v odvolaní. Za podstatný je potrebné považovať\ntaký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej\npovahy, že v prípade jej preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže\npriniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa (§ 387 ods. 3 CSP).\n20. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 38 a 40, ani následne odvolacieho súdu,\nktorý v bode 8 k odvolacím námietkam žalovaného uviedol, že ,,súd prvej inštancie správne skonštatoval,\nže žalovaný svojim postojom a nespoluprácou, nesúčinnosťou zapríčinil, že žalobkyňa porušila svoju\npovinnosť voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dôsledkom čoho jej vznikla škoda vo výške 2\n692,87 eura, predstavujúca výšku poskytnutého príspevku, ktorý úradu vrátila“, nemožno považovať\nza náležité, zákonu zodpovedajúce sa vysporiadanie s uplatnenými námietkami žalovaným. Podľa\nnázoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia\nvyplývajúce z ustanovenia § 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP. Dovolateľ opodstatnene namietal\nnesprávne hodnotenie existencie porušenia právnej povinnosti, ak súdy nižších inštancií ani neuviedli z\nčoho mala jeho povinnosť predložiť rozpis prác s konečnou faktúrou vyplývať, ako to uviedol súd prvej\ninštancie v bode 37 odôvodnenia, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil.\n21. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na\nspravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len ,,Dohovoru“), v ktorom je implikované aj právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1\nústavy. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov\ndospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami\na úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením\npráva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, keď v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá\nčasť skutočností, ktoré vyšli najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných\nskutočností nezhodnotil (Zo súdnej praxe č. 37/2010).\n22. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú ochranu\nvyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými\nskutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné (Zo súdnej praxe č. 56/2008).\n23. V zmysle judikatúry ústavného súdu platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené\nprocesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať\nv súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\n24. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby\nna každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A,\nč. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis\nproti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).\n\n25. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolateľ opodstatnene namietal\nnedostatočné odôvodnenie existencie protiprávneho úkonu, t. j. v čom, z akej právnej normy, či právnej\nskutočnosti malo vyplývať porušenie právnej povinnosti ako jedného zo zákonných predpokladov\nzodpovednosti za škodu, súdmi nižších inštancií, a preto uplatnený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP zakladá nielen prípustnosť, ale aj dôvodnosť podaného dovolania. Bez náležitého\nposúdenia a vysporiadania sa s uplatnenými námietkami dovolateľom, týkajúcimi sa (ne)existencie\nprotiprávneho úkonu ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu, následne nebolo možné\ndospieť k záveru o existencii škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na strane žalobkyne a\nporušením právnej povinnosti, ktoré spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym\nprávom.\n26. Dovolací súd preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v súlade s ustanovením § 449\nods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Následne vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia neposudzoval.\n27. V ďalšom konaní je úlohou odvolacieho súdu opätovne posúdiť odvolacie námietky žalovaného\na náležite v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 v spojení s § 393 ods. 2, 3 CSP, vysporiadať sa\ns uplatnenými odvolacími námietkami, ako aj s podstatnými vyjadreniami žalovaného, s ktorými sa\nnevysporiadal odvolací súd. Vysloveným právnym názorom uvedeným v tomto uznesení je odvolací súd\nviazaný (§ 455 CSP).\n28. O trovách dovolacieho konania a o trovách pôvodného konania rozhodne odvolací súd v súlade s\nustanovením § 453 ods. 3 CSP.\n29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}