{"guid": "47d03231-0a1a-4290-8371-fc7babf0bcfb:341470eb-b92c-4e69-98e8-cb53705f13fc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2313230097.1", "spisova_znacka": "7Cdo/165/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/165/2021 z 13. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2022, sp. zn. 7Cdo/165/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:2313230097.1", "identifikacne_cislo": "2313230097", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2022-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/341470eb-b92c-4e69-98e8-cb53705f13fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2313230097.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2313230097.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2313230097.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/165/2021\n2313230097\n13. 12. 2022\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2022:2313230097.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Štátneho fondu rozvoja bývania, Bratislava - mestská\nčasť Staré Mesto, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, proti žalovanému O. C., bývajúcemu v H., R.\nXXXX/XX, zastúpenému JUDr. Sylviou Filipovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Radvanská 1, o\nneúčinnosť právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. 26C/378/2013, o dovolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2020 sp. zn. 26Co/114/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „prvostupňový súd\" alebo „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 26.\nmarca 2019 č. k. 26C/378/2013-142 určil, že bližšie označená kúpna zmluva uzatvorená medzi matkou\nžalovaného a žalovaným, na základe ktorej sa žalovaný stal výlučným vlastníkom bližšie označeného\nbytu, podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho\npodielu k bližšie označenému pozemku, je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň žalobcovi priznal\n100 % náhrady trov konania.\n1.1. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 42a ods. 1 a 2 a § 42b ods. 1 a 2 OZ\na vecne tým, že vzhľadom na vzájomný vzťah dlžníka a žalovaného (matka a syn) skutkový a právny\nstav veci podlieha aplikácii § 42a ods. 2 OZ. Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že keďže\nani samotný dlžník nemal vedomosť o exekučnom konaní, ktorú vedomosť nadobudol až doručením\nupovedomenia o začatí exekúcie v čase 11 mesiacov po uzavretí žalobou napadnutého právneho úkonu,\ntúto vedomosť v žiadnom prípade nemal ani žalovaný, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa v prípade osôb blízkych predpokladá.\nTaktiež uviedol, že je nepodstatné to, kedy sa dlžník dozvedel o exekúcii, keďže o existencii vymáhateľnej\npohľadávky žalobcu vedel už doručením exekučného titulu (platobného rozkazu), ktoré doručenie\nčasovo predchádzalo iniciovaniu samotnej exekúcie. Procesnou povinnosťou žalovaného bolo nielen\ntvrdiť, ale aj relevantným spôsobom preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol vedieť o úmysle\ndlžníka ukrátiť veriteľa. Prvostupňový súd uviedol, že v tomto smere žalovaný neprodukoval žiadne\ndôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a teda neuniesol jemu náležiace dôkazné bremeno. Vzhľadom na\nuvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.\n1.2. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na plný\nprocesný úspech žalobcu vo veci.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd\") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 30. júna 2020\nsp. zn. 26Co/114/2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti\nrozhodné pre posúdenie veci a vecne správne rozhodol. Vzhľadom na princíp kontradiktórnosti\n\nkonania a na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd ďalej uviedol\nžalovaný namietal to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie a rozhodol inak, ako vo svojom\npredchádzajúcom rozsudku, zrušenom odvolacím súdom. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že\ndôkazné bremeno bolo práve na žalovanom („viď. bod 16 uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 25.\nseptembra 2018 č. k. 26Co/163/2017 - 122\"), ktorý mal navrhovať a produkovať dôkazy, že za žiadnych\nokolností nemohol vedieť, že ani pri náležitej opatrnosti nemohol rozpoznať úmysel svojej matky ukrátiť\nveriteľa, pretože v opačnom prípade by neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo naňho prenesené.\nŽalovaný, v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nepoznal úmysel svojej matky\nukrátiť žalobkyňu, ani to, že tento úmysel nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti, ako to správne\nvyhodnotil súd prvej inštancie.\n2.2. Obrana žalovaného bola nepostačujúca, len samotným popretím vedomosti o okolnostiach\nodôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu, síce aj s pokusom o objasnenie účelu prevodu\nrodinnej nehnuteľnosti - bytu, avšak až v podanom odvolaní, pričom dovtedy v konaní žalovaný uvedené\nnetvrdil, nehovoriac o tom, že na uvedené tvrdenia nenavrhol vykonať a ani nepredložil žiadne dôkazy. V\ntomto ohľade odvolací súd poukázal na ustanovenie § 366 CSP. Zákon u žalovaného ako blízkej osoby\nvedomosť úmyslu ukrátiť veriteľa predpokladá a na úspešnú obranu proti odporovateľnosti vyžaduje\nvynaloženie náležitej starostlivosti na poznanie tohto úmyslu. Pri akceptácii obrany spočívajúcej v\nodkazovaní na nevedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť a dôveru medzi konajúcimi\nblízkymi osobami, by inštitút odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkych osôb stratil na\nvýzname, pretože dôvera je vo všeobecnosti skôr obvyklým znakom vzťahu blízkych osôb. Na ubránenie\nsa odporovateľnosti preto musí blízka osoba preukázať vyvinutie takej činnosti (aktivity), pri ktorej mala\nnáležitú snahu zistiť, či prevádzajúci nemá veriteľa a či uvedeným úkonom sa nesnaží ho ukrátiť, uzavrel\nodvolací súd.\n2.3. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný i v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods.\n1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ\"), a to\npodľa § 420 písm. f/ CSP. Žalovaný navrhol, aby najvyšší súd napadnuté odvolacie rozhodnutie zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého odvolacieho\nrozhodnutia, čo odôvodnil tým, že „rozhodnutie súdu v tejto veci sa zásadným a nezvratným spôsobom\ndotkne nielen mamy, ale aj mňa a mojej rodiny a taktiež sestry a jej dieťaťa\". Po opise priebehu\nkonania polemizujúc s právnymi závermi odvolacieho súdu a spochybňujúc správnosť jeho\nrozhodnutia, cez prizmu ním vnímaného skutkového stavu a okolností, za ktorých sa jeho mama stala\nručiteľom pohľadávky žalobcu žalovaný namietal, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, súdy\nnedostatočne zistili skutkový stav a nedostatočným spôsobom vykonali dokazovanie.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného v podstate zotrval na správnosti rozhodnutí\nnižších súdov a navrhol dovolaciemu súdu, aby zamietol dovolanie.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po\nzistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné\npredpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba\nodmietnuť (§ 447 písm. c/ a f/ CSP).\n6. Najvyšší súd, vychádzajúc z argumentácie žalovaného (bod 3), nezistil splnenie predpokladov pre\nodloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP; v súlade s ustálenou\npraxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie (toto sa vydáva iba v prípade vyhovenia\nnávrhu, pozn.).\n7. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n8.1. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") sp. zn. II. ÚS 172/03].\n9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n10. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (písm. a), ten,\nkto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b), strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník (písm. c), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie (písm. d), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e), alebo súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f).\n10.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 <C.> možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (ods. 2).\n10.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj\nv danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaného, že v konaní došlo k ním tvrdenej\nvade zmätočnosti (bod 3).\n10.3. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\n11. Najvyšší súd predovšetkým uvádza, že dovolateľ v podanom dovolaní v podstate zopakoval svoju\nodvolaciu argumentáciu, ktorá prevažne predstavovala (iba) polemiku, nesúhlas, či iný názor a jeho\nvidenie skutkového a právneho stavu, ktoré dôvody nie sú z povahy veci a ustálenej rozhodovacej praxe\nnajvyššieho súdu spôsobilé založiť spôsobilý predmet dovolacieho prieskumu. Podľa obsahu dovolania\n(§ 124 ods. 1 CSP) najvyšší súd ustálil, že žalovaný v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/\nCSP namietal, že odvolací nezohľadnil skutočnosť, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, súdy\nnedostatočne zistili skutkový stav a nedostatočným spôsobom vykonali dokazovanie.\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť taký vadný\npostup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich\nsa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní\nznemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu\ndo práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť\n\nv kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti\nstrany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.\n13. Žalovaný v podanom dovolaní namietal, že odvolací súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobca konal\nv rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Uvedenú skutočnosť však žalovaný v priebehu konania\npred súdom prvého stupňa nenamietal, urobil tak až v rámci podaného odvolania proti ostatnému\nprvostupňovému rozsudku [„Žalobkyňa konala priam ľahkovážne. Zavinila, že pohľadávka nemôže byť\nuspokojená z majetku žiadateľov o podporu a presúvanie zodpovednosti na ručiteľa považuje za konanie\nv rozpore s dobrými mravmi\" (bod 5 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia)].\n13.1. Odvolací súd v súvislosti (aj) s touto námietkou poukázal na ustanovenie § 366 CSP tvrdiac, že „v\nkonaní žalovaný uvedené netvrdil, nehovoriac o tom, že na uvedené tvrdenia nenavrhol vykonať a ani\nnepredložil žiadne dôkazy\" (bod 12 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n13.2. Dovolací súd k žalovaným uvedenej námietke v zhode s názorom odvolacieho súdu (bod 13.1.)\nuvádza, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr\ndo vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Žalovaná strana pritom na\npojednávaní konanom 26. marca 2017 prostredníctvom zástupkyne (matky žalovaného) vyhlásila, že\nk vykonanému dokazovaniu námietky nemajú a nemajú ani ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/\nsa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní\ndošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez\nsvojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP), ktoré skutočnosti z\nobsahu súdneho spisu, ani oboch opravných prostriedkov nevyplývajú. Pokiaľ odvolací súd na uvedenú\nnámietku neprihliadol, uvedeným postupom, ktorý sa neprieči zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva\nna spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP).\n13.3. Nad rámec uvedeného dovolací súd dodáva, že uvedená námietka (že žalobkyňa konala\nľahkovážne a zavinila, že pohľadávka nemohla byť uspokojená z majetku žiadateľov, pozn.) mala zaznieť\nuž v spore vedenom pred prvostupňovým súdom pod sp. zn. 1 Rob 167/03 (10Cb/25/03) v rámci\nktorého bola matka žalovaného ako ručiteľka spoluzaviazaná k úhrade žalovanej sumy žalobcovi, ktorý\nplatobný rozkaz sa stal právoplatným a stal sa aj podkladom neskoršieho exekučného konania (princíp\nsubsidiarity).\n14. Žalovaný ďalej namietal, že nižšie súdy nedostatočne zistili skutkový stav a nedostatočným\nspôsobom vykonali dokazovanie.\n14.1. Okrem už uvedeného v bode 13.2. najvyšší súd uvádza, že dovolaním napádaný rozsudok v\nokolnostiach posudzovanej veci uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci,\nstanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i\nprávne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti,\nže konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.\nMyšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na\nvšetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery,\nktoré prijal. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim\nzákonu. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil\nobjektívne uspokojivým spôsobom.\n14.2. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť\nna odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom\nkonaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\nsúdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie\nskutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako\nskutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako\nho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového\nstavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto\nkontroly má síce dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi\n\nzávažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné\nalebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím\nby mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady dovolací súd v\nprejednávanej veci nezistil.\n15. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný neopodstatnene namietal, že\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať mu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Prípustnosť\ndovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva. Preto dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol podľa\n§ 447 písm. c/ CSP.\n16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Co/114/2019", "guid": "4cfaf0a6-9f4f-4024-b557-92b18f489130:fde05558-d5a6-48ab-8478-ebf1f74f97b8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}], "citovane_v": [{"guid": "8a7d3f34-0f7a-4912-8324-4ad8751464a8:bd4b3709-10fd-4238-83e4-2b280c34a276", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6123321011.4", "spisova_znacka": "19Ek/1308/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1308/2023 z 9. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6123321011.4"}]}