{"guid": "a1756f14-6c34-4a7f-8b89-97a3fe756b47:7d33979d-4c7e-4593-a594-8c6e96ec35d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2218202828.1", "spisova_znacka": "7Cdo/101/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/101/2021 z 31. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2022, sp. zn. 7Cdo/101/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:2218202828.1", "identifikacne_cislo": "2218202828", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2022-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527", "nazov": "zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-20.odsek-13", "nazov": "§ 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-20.odsek-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-9", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d33979d-4c7e-4593-a594-8c6e96ec35d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2218202828.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2218202828.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2218202828.1/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/101/2021\n2218202828\n31. 05. 2022\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2022:2218202828.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne AH domy s.r.o., so sídlom Bajkalská 12985/9A,\nBratislava, IČO: 50 792 334, zastúpená advokátom JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, so sídlom\nTimravina 9, Bratislava, proti žalovaným 1/ Z. Q., bývajúci v E. XX, 2/ I. Q., bývajúca vo E. XX,\nzastúpení advokátom JUDr. Petrom Varsányim, so sídlom Konrádova 221, Kvetoslavov, o odstránenie\nneoprávnenej stavby a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde\nDunajská Streda pod sp. zn. 20C/7/2018, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave\nz 22. júna 2020 sp. zn. 23Co/191/2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trnave z 22. júna 2020 sp. zn. 23Co/191/2019 a rozsudok Okresného súdu\nDunajská Streda zo 14. februára 2019 č. k. 20C/7/2018-136 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu\nDunajská Streda na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom zo 14. februára 2019 č.\nk. 20C/7/2018-136 výrokom I. žalobu žalobkyne zamietol, výrokom II. určil, že žalovaní 1/ a 2/ sú\nbezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 107 m2, ktorá\nbola geometrickým plánom vyhotoveným Ing. F. H. dňa 21.9.2018 pod č. XX XXX XXX-XXX/XX a úradne\novereným Okresným úradom O. N. dňa 2.10.2018 pod č. XX.XXXX/XXXX oddelená od parcely č. XX/\nX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 15.892 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E.,\nokres O. N.; pričom geometrický plán je súčasťou rozsudku a výrokom III žalovaným priznal nárok na\nnáhradu trov konania voči žalobkyni v pomere 100%.\n1.1. Vec právne posúdil podľa § 132 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Dôvodil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala odstránenia oplotenia žalovanými 1/ a 2/\nmedzi svojím pozemkom, parcelou registra C č. XX/X zapísanou na LV č. XXXX pre k. ú. E. a pozemkami\nžalovaných, parcelami registra C č. XX/X a XX/X zapísanými na LV č. XX pre k. ú. E. z dôvodu, že\noplotenie zasahuje 2 - 2,1 m do jej pozemku po celej jeho dĺžke (49,93 m), čím žalovaní z jej pozemku\nneoprávnene zaberajú asi 101,07 m2 (ďalej len sporný pozemok). Žalovaní poukázali, že medzi stranami\nje predovšetkým sporná otázka vlastníckeho práva, preto podali vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali\nurčenia vlastníckeho práva k spornému pozemku. Predpokladom rozhodnutia v spore je tak bez ohľadu\nna vzájomnú žalobu vyriešenie otázky vlastníckeho práva k spornému pozemku.\n1.2. Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet\npochybností o spôsobilosti predmetu vydržania (ktorým je sporná nehnuteľnosť) a subjektu na vydržanie\n(ktorými sú fyzické osoby, manželia, plne spôsobilé na právne úkony). Pokiaľ ide o vydržaciu dobu,\nžalovaní nadobudli dohodou z 18.4.1968 len právo osobného užívania pozemkov v nej uvedených;\nprávna úprava (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) v tom čase inštitút vydržania neupravovala.\nAž zákonom (novelou) č. 509/1991 Zb., účinným od 1.1.1992, bola do Občianskeho zákonníka znova\nzavedená možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, pričom pre vydržanie nehnuteľnosti\nbola vydržacia doba stanovená na 10 rokov. Aplikačná prax však riešila aj otázku započítania vydržacej\ndoby pred týmto dňom, pričom dospela k záveru, že osoba, ktorá mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe\n\nnepretržite po dobu 10 rokov aj pred 1.1.1992, sa počnúc týmto dňom stane jej vlastníkom (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/80/2001). V danom prípade je nepochybné, že žalovaní mali sporný\npozemok v držbe dlhšie než zákonom predpísanú dobu (dlhšie než od 1.1.1982); ak by sa aj súd\nnestotožnil s tým, že ho užívali už od uzavretia dohody z 18.4.1968, prípadne od zamerania susediaceho\nfutbalového ihriska v r. 1971 - 1972, nie je dôvod pochybovať o tom, že tak robili najneskôr od postavenia\nplota v r. 1977, kedy bol sporný pozemok „priplotený\" k ich pozemkom (parc. č. 89/2 a 89/4). Žalovaní\nby tak za splnenia poslednej z podmienok vydržania, oprávnenosti držby, nadobudli vlastnícke právo k\nspornému pozemku už ku dňu účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., t. j. k 1.1.1992.\n1.3. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že práve dobromyseľnosť držby žalovaných bola žalobkyňou v\nkonaní spochybnená. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaní si museli byť vedomí užívania väčšej\nvýmery než im patrila, poukazuje na skutočnosť, že súhrn výmery pozemkov pridelených žalovaným do\nosobného užívania v r. 1968 predstavoval 800 m2 (parcela č. XX/X má 257 m2, parcela č. XX/X má\n543 m2). Pozemky neboli ohradené (boli len vyznačené ich lomové body v teréne, a to za súčinnosti\npredstaviteľa MNV, preto o správnosti vyznačenia nebol dôvod pochybovať) a bezprostredne susedili s\nrozľahlou parcelou (100 x 100 m2), taktiež neohradenou plochou neskoršieho futbalového ihriska. Pri tak\nrozľahlej súvislej ploche nemožno žalovaným pripísať na ťarchu užívanie väčšej výmery než im patrila.\nKeď obec nechala v r. 1971 - 1972 zamerať ihrisko, žalovaní zase nemali dôvod pochybovať o správnosti\nzamerania, zvlášť s ohľadom na to, že nešlo o súkromný subjekt. Oplotenie postavili podľa zamerania (r.\n1977) a sporný pozemok naďalej užívali bez toho, aby ich v užívaní ktokoľvek spochybnil. Skutočnosť,\nže išlo o väčšiu výmeru, si ani po oplotení všimnúť nemuseli, keďže výmera sporného pozemku (107 m2)\npredstavovala z celkovej výmery užívanej žalovanými (907 m2, čo je súčet pozemkov výmery pozemkov\nžalovaných a sporného pozemku, t. j. 800 + 107 m2) menej ako 12 % - judikatúra akceptuje omyl\nvo veľkosti pozemku až do 50% (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2451/2011,\n22Cdo/751/2011). Za pozemkom žalovaných parc. č. XX/X (záhrada) sa nachádzal pozemok susedy\n(parc. č. XX/X, v r. 1984 kúpený žalovanými), ktorý suseda užívala v rovnakej šírke ako žalovaní\nsvoje pozemky vrátane sporného; žalovaní tak nemali žiaden dôvod pochybovať o šírke nimi užívaných\npozemkov. Súd preto nemá pochybnosti o ich dobromyseľnosti. Z uvedeného potom vyplýva záver, že sú\nsplnené všetky podmienky vydržania, pričom žalovaní nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku\nuž k 1.1.1992. Súd sa teda už nezaoberal ich dobromyseľnosťou od tohto dňa ako to navrhla žalobkyňa.\nVzájomná žaloba o určenie vlastníckeho práva je vzhľadom k vyššie uvedenému dôvodná, preto jej súd\nvyhovel; keďže sporný pozemok musí byť označený v zmysle katastrálneho zákona, súčasťou rozsudku\nje geometrický plán. Žalobu žalobkyne bolo potom ako nedôvodnú potrebné zamietnuť, keďže oplotenie,\nktoré žalobkyňa žiadala odstrániť, nestojí na jej pozemku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol\nsúd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 255 ods. 1 CSP s\nohľadom na plný úspech žalovaných v spore.\n2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom z 22. júna 2020\nsp. zn. 23Co/191/2019 napadnutý rozsudok podľa § 387 CSP potvrdil a žalovanému (?) priznal nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého\nobsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre\nvyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec\nsprávne právne posúdil. K veci dal už len odpoveď na podstatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne.\n2.2. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa v odvolaní namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu\nžalovaných na žalovanom určení vzájomnou žalobou a spochybňovala nadobudnutie vlastníckeho práva\nsporného pozemku žalovanými vydržaním rôznymi úvahami. Žalovaní ale postupovali správne, ak v\nspore o odstránenie plotu na základe žaloby žalobkyne podali vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali\nurčenia vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, na ktorej plot stojí. Vo všeobecnosti platí, že žalobca\nmá naliehavý právny záujem na určení vlastníctva nehnuteľnosti v prípade, ak má dôjsť na podklade\nvydaného rozsudku k správnemu zápisu do katastra nehnuteľností; tento záver platí najmä tam, kde\nžalobca uplatňuje argumenty alebo dôkazy, podľa ktorých by mal byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti,\ninak povedané, ak po vydaní vyhovujúceho rozhodnutia, dôjde k zmene postavenia žalobcu, má\nnaliehavý právny záujem na požadovanom určení. Požadovaným určením sa ustáli a do budúcnosti\nvyrieši sporná otázka vlastníckeho práva, žalovaní nadobudnú isté postavenie (napokon aj žalobkyňa\nsa bude vedieť definitívne zariadiť s inou výmerou pozemku ako pôvodne rátala) a žalovaným nebude\nhroziť žiadna ujma, t. j. vzájomné vzťahy medzi stranami sporu budú ustálené a skutočný vzťah (doposiaľ\nvybudovaný na základe užívania veci) sa dá do súladu so vzťahom právnym (zápisom do katastra, ktorý\n\ndoposiaľ nebol v súlade so skutočnosťou). Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci mali žalovaní\n1/ a 2/ nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení v súlade s § 137 písm. c/ CSP.\n2.3. Žalobkyňa v ďalšej časti odvolania vyjadrila pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaných pri vydržaní\nvlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti. Podľa odvolacieho súdu ale prvoinštančný súd dôsledne v\nbodoch 22. až 32. vysvetlil dôvody, pre ktoré bolo potrebné dospieť k záveru, že žalovaní vlastnícke právo\nk časti pozemku, na ktorom stojí ich plot vydržali aj s poukazom na rozhodovaciu prax súdov. Žalovaní\nsvoju dobromyseľnosť nespochybniteľne preukázali dohodou o zriadení práva osobného užívania z\n18.4.1968, uzavretej medzi žalovanými a MNV E., registrovanej Štátnym notárstvom v Dunajskej Strede\n14.5.1968 pod č. R II.188/68. Na tomto pozemku si žalovaní postavili rodinný dom, povolenie užívať\nstavbu vydal MNV E. 16.3.1972 pod zn. 48/1972. Žalovaní tvrdili, že plot (v súčasnej podobe) postavili\nna pozemku v roku 1977 a od uvedenej celý pozemok (vrátane plotu) nerušene užívali 38 rokov (do\nroku 2006) bez toho, aby vedeli, že v skutočnosti užívajú väčší rozsah pozemkov, aký im bol pôvodne\ndaný do užívania. Pozemok žalovaných susedil s pozemkom obce, na ktorom bolo futbalové ihrisko a\nobec ich na nezrovnalosť neupozornila, o inštitúte vydržania žalovaní nevedeli. Bolo medzi stranami\nsporu nesporné, že žalovaní v skutočnosti užívali väčšiu výmeru pozemku, ako im bola v roku 1968\nodovzdaná do užívania, ale vzhľadom na aplikovateľnú súdnu prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 5Cdo/30/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/3000/2008, na ktoré poukázali\nžalovaní a aj súd prvej inštancie), pri súčasnom preukázaní dobromyseľnosti, bolo možné dospieť k\nzáveru, že žalovaní časť nehnuteľnosti, na ktorej je postavený plot vydržali.\n2.4. Súd prvej inštancie zároveň v bode 30. odôvodnenia rozsudku správne konštatoval, že žalovaní\nnadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam k 1.1.1992 (z dôvodu splnenia predpokladov\npre vydržanie, disponovali právnym titulom k oprávnenej držbe a nehnuteľnosti nerušene užívali viac\nako 10 rokov). Dôležité je v súvislosti s týmto faktom si uvedomiť, že žalovaní sa stali vlastníkmi\nsporných pozemkov okamihom, keď splnili predpoklady vydržania (aj s poukazom na § 872 ods. 6\nObčianskeho zákonníka); ďalšie právne skutočnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním\nzákon nevyžaduje, t. j. odo dňa 1.1.1992 sú žalovaní spoluvlastníkmi sporného pozemku. Nie je preto\nmožné prikloniť sa k argumentácii žalobkyne poukazujúcej na vlastníctvo nadobudnuté v exekučnej\ndražbe príklepom zo dňa 21.4.2017 privilegovaným spôsobom, pretože žalobkyňa v roku 2017 nemohla\nnadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorú žalovaní vlastnia od 1.1.1992. Právny predchodca\nžalobkyne (povinný v dražbe - pozn.) uvedeným dňom o vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam prišiel.\n2.5. Podľa odvolacieho súdu po právnej stránke nie sú relevantné ani úvahy žalobkyne o tom, či žalovaný\n1/ ako starosta obce v minulosti vedel, resp. mohol vedieť o tom, že užíva s manželkou, žalovanou 2/\nväčšiu výmeru pozemkov, ak zároveň žalobkyňa netvrdila a nepreukazovala, že v rozhodnom období\n(do 1.1.1992, kedy došlo k vydržaniu) boli žalovaní skutočným vlastníkom, t. j. obcou upozorňovaní\nna zásah do vlastníckeho práva. Práve naopak, žalovaní preukázali, že nehnuteľnosti k rozhodnému\ndátumu nerušene užívali. Nie je tiež podstatné, či žalovaní vedeli, alebo nevedeli o inštitúte vydržania,\ndôležité je, že to zistili včas a inštitút vydržania aplikovali relevantným spôsobom v súdnom konaní.\nRovnako nemožno prihliadnuť na žalobkyňou spochybňovanú dobu výstavby plota, čím chcela zrejme\nspochybniť rozsah pozemkov užívaných žalovanými. Faktom je, že žalovaní si svoj nárok vyplývajúci\nim z protižaloby uplatnili v rámci svojich zákonných možností, v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi\nprávnymi normami (CSP, Občianskeho zákonníka) a svoj nárok riadnym spôsobom tvrdili a preukázali.\nAk žalovaní tvrdili, že plot postavili v roku 1977 a plot tam do rozhodnutia súdu stál, dôkazné bremeno sa\nprenieslo na žalobkyňu a bolo jej povinnosťou, ak chcela žalovanými tvrdenú a preukázanú skutočnosť\nvyvrátiť, tvrdiť a preukázať, že plot bol postavený v inej dobe, napríklad počas priestupkového konania\nv roku 2017, ako to žalobkyňa tvrdila v odvolaní. Žalobkyňa však stavbu oplotenia z časového hľadiska\npočas konania na súde prvej inštancie ani nenamietala a nenavrhovala vykonať dokazovanie zamerané\nna dobu výstavby plota.\n2.6. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím potvrdil\na v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa\n§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP voči v odvolaní neúspešnej žalobkyni.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka\") dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP.\n3.1. Žalobkyňa v súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením podľa § 421 ods. 1 písm.\nb/ CSP uviedla, že je absolútne vylúčené, aby bol držiteľ dobromyseľný pokiaľ omyl pri stavbe plota\nspravil úmyselne. Za otázku zásadného právneho významu z hľadiska posúdenia stavby plotu v prípade\nneúmyselného pochybenia, resp. omylu pri oploťovaní požadovala zodpovedať: „či je držba časti\npozemku o výmere 107 m2 dobromyseľná, keď držiteľ podľa písomnej zmluvy zo dňa 18.4.1968 zriadil\n\nosobné užívanie pozemku o výmere 800 m2 (15x60m), pričom následne v rolu 1977 držiteľ oplotil 907\nm2, t. j. o 107 m2 pozemku viac ako bol oprávnený užívať?\" (otázka č. 1). Následne doplnila, že je\nabsolútne vylúčená dobromyselnosť, keďže sa držiteľ dopustil omylu pri výstavbe plotu v dôsledku jeho\nnedbanlivosti. Pri danej stavbe plotu držiteľ vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery mal a\nmohol vedieť, že oplotiť bolo možné presne 800 m2 a nie 907 m2. Dovolateľka v tejto súvislosti odkázala\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/30/2010, z ktorého citovala a tiež na čl. 20 ods. 1\nÚstavy SR, s tým že súd zasiahol do jej práva vlastniť majetok. Za zásadnú právnu otázku podľa §\n421 ods. 1 písm. b/ CSP žalobkyňa považovala i otázku: „či pokiaľ držiteľ pozemku úmyselne, alebo z\nnedbanlivosti oplotí v priamom rozpore s existujúcou zmluvou aj časť susedného pozemku, tak je potom\ndržba tejto časti oploteného susedného pozemku dobromyseľná?\" (otázka č. 2). Domnievala sa, že\npokiaľ držiteľ pozemku úmyselne, alebo z nedbanlivosti oplotí väčšiu výmeru ako mu podľa existujúceho\nprávneho titulu k pozemku prislúcha a zasiahne tak do iného vlastníckeho práva k susednému pozemku,\ntak je vylúčené, aby bola takáto držba časti susedného pozemku dobromyseľná. Tento záver vyplýva\ntiež z právnej logiky a preto žiada dovolací súd v tomto zmysle rozhodnúť.\n3.2. Prípustnosť dovolania žalobkyňa vyvodzovala i z § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP tvrdiac, že v\nzmysle ustálenej judikatúry platí, že dražba v exekučnom konaní je originárny spôsob nadobudnutia\nvlastníckeho práva, ktorý nie je odvodzovaný od predchádzajúceho vlastníka a preto argument\nodvolacieho súdu konštatujúci, že právny predchodca o vlastníctvo k daným 107 m2 k pozemku\nprišiel je irelevantný a nemá dopad na ňou nadobudnuté vlastnícke právo, keďže sa nejedná o\nderivatívne, ale o originárne nadobudnutie vlastníckeho práva. Právny záver odvolacieho súdu,\npodľa ktorého sa nie je možné prikloniť k danej argumentácii, pretože v roku 2017 nemohla ako\nvydražiteľ v exekučnej dražbe nadobudnúť sporný pozemok, ktorý žalovaní vlastnia od 1.1.1992 jeho\nvydržaním, je v rozpore s judikatúrou, ktorá potvrdzuje originárne nadobudnutie vlastníckeho práva v\nexekučnej dražbe (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/20/2011). Tiež v zmysle nálezu\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08 sa vlastníctvo nadobudnuté v exekučnej dražbe (čo je\njeho prípad) v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za „privilegovaný\" (prioritný)\nspôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým\niným, zákonom predvídaným spôsobom, z ktorého rozhodnutia v rámci citácie dovolateľkou okrem iného\nvyplýva i to, že pokiaľ vlastník nehnuteľnosti, ktorý v katastri nie je zapísaný ako vlastník zistí, že jeho\nnehnuteľnosť má byť predaná v dražbe na základe už nariadenej exekúcie, môže sa brániť vylučovacou\nžalobou v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku Ak vylučovacia žaloba nie je podaná, nič nebráni\nvykonaniu dražby a vydražiteľ sa stáva vlastníkom za splnenia uvedených zákonných predpokladov, aj\nkeď vydražená nehnuteľnosť nebola vlastníctvom povinného. Nie je vylúčená možnosť prípadne podať\nžalobu proti oprávnenému v súdnej exekúcii na plnenie z bezdôvodného obohatenia, tak ako sa to\nuvádza v stanovisku Najvyššieho súdu ČSSR z 11.1.1974 uverejnenom pod č. 20 z roku 1974 Zbierky\nsúdnych rozhodnutí a stanovísk. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Českej republiky platí, že dražba\nje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a nie je odvodzovaná od vlastníckeho práva\npredchodcu (rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 538/05). Dovolateľka dovolací súd žiada, aby\ndané pochybenie napravil a z opatrnosti podáva dovolanie aj z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,\nkeďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia i ďalšej právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená: „či je vlastnícke právo nadobudnuté v exekučnej dražbe\noriginárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, alebo je toto vlastnícke právo odvodzované od\npredchádzajúceho vlastníka?\" (otázka č. 3). Dovolateľka konštatovala, že sa jej nepodarilo nájsť judikát\ndovolacieho súdu, z ktorého by odpoveď na túto otázku vyplývala priamo, ale len nepriamo (rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/20/2011), z opatrnosti preto podáva dovolanie pri tejto otázke z\nuvedeného dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (odpoveď na túto otázku našla len v rozhodnutí\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08).\n3.3. Dovolateľka navrhla dovolaciemu súdu rozhodnutie v napadnutom rozsahu v zmysle § 449 CSP\nzrušiť a vrátiť vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ak by ale dovolací súd zistil, že nápravu nemožno\ndosiahnuť iba zrušením napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, navrhla, aby v zmysle § 449 ods.\n2 CSP zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie zamietnuť ako nedôvodné a priznať im náhradu\ntrov konania. Zdôraznili, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných podaní a ústnych prednesov.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania\n(§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je sčasti prípustné a zároveň aj dôvodné.\n\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP.\n6.1. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n6.2. V zmysle § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 432 ods. 2 CSP sa dovolací dôvod\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n6.3. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP\n7. Žalobkyňa podala dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP, v rámci ktorých dôvodov\nzvýraznila nesprávne právne posúdenie veci a odklon od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a tiež Ústavného súdu Českej republiky.\nV tejto súvislosti vymedzila 3 právne otázky, z ktorých iba jedna s použitím výkladového pravidla\nuvedeného v § 124 ods. 1 CSP bola vymedzená spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 432 až §\n435 CSP a tak, ako to predpokladajú tieto a nižšie uvedené zákonné ustanovenia.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n10. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n11. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na\nzáklade dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)\nkľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,\nako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie.\n12. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ\npovinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\n\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a/ až c/ § 421 ods. 1 CSP). Dovolateľ\nje teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov\nuvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie,\nsúd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.\n13. Dovolací súd predovšetkým uvádza, že žalobkyňa (kvalifikovane zastúpená advokátom) podala\ndovolanie (aj) podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP. K možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a (zároveň) písm. b/ a (zároveň) písm. c/ CSP v zásade platí,\nže uplatnenie všetkých troch dovolacích dôvodov naraz (t. j. dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1\npísm. a/, b/ a c/ CSP) sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje. Odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená, resp. ktorá bola rozhodovaná rozdielne.\n14. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú\notázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu\n(vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne\nv priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto\nustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v\ndovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Rovnako tak sama polemika s právnymi\nzávermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu\nodvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v\nustanovení § 421 ods. 1 a § 432 CSP.\n15. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že ak rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na dvoch alebo\nviacerých z hľadiska merita rozhodnutia rovnocenných dôvodoch, z ktorých každý jeden aj len\nsamostatne bol súdom považovaný za kľúčový [v tom zmysle, že so zreteľom naň bolo treba\nžalobu buď zamietnuť alebo (naopak) žalobe vyhovieť], úspech dovolateľa v konaní pred dovolacím\nsúdom podmieňuje splnenie dovolateľa zaťažujúcej procesnej povinnosti preukázať prípustnosť a\nopodstatnenosť dovolania vo väzbe na každý z týchto dôvodov (7Cdo/29/2018 a 3Cdo/158/2017).\n16. Riešenie skutkovej otázky (questio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním\nskutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri riešení takejto otázky sa súd zameriava na\nskutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil\nžalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí\nkonania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok,\nčo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je\npravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej\notázky (questio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej\nprávnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,\nnormu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových\notázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej\nnormy na posudzovaný prípad (3Cdo/218/2017, 3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, resp. aj\n7Cdo/99/2018).\n17. Žalobkyňa vymedzila tri dovolacie otázky spôsobom odprezentovaným v bodoch 3.1. a 3.2. (pozri).\n18. Dovolací súd si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ by\nsa pri posudzovaní dovolania uplatňoval prílišný formalizmus. V rozpore s týmito princípmi ale nie je\nprístup majúci na zreteli, že ustanovenia CSP vyžadujú istú mieru formálneho a obsahového vyjadrenia\ndôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania.\n19. Za relevantnú pre prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP preto nemožno\npovažovať žalobkyňou nastolené právne otázky č. 1 a 2 (pozri bod 3.1), ktorých vecnému prejednaniu\nbránilo nesplnenie podmienky prípustnosti dovolania z dôvodu, že išlo o otázku skutkovú (otázka č. 1) a\notázku hypotetickú, resp. akademickú (otázka č. 2). Neakceptovateľnosť daných otázok dovolateľky, inak\n\nzastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátom, podľa uvedeného vyplýva i zo samotnej\nkonštatácie dovolateľky pri ich nastolení, podľa ktorej v zmysle nimi uvedenej argumentácie žalobkyňa\niba podrobila kritike právne závery odvolacieho súdu.\n19.1. Dovolateľka otázkou č. 1 týkajúcou sa posúdenia dobromyseľnosti držby sporného pozemku\nžalovanými, s tým, že omyl ktorého sa žalovaní dopustili pri oplotení tohto pozemku, nespĺňa podmienku\nospravedlniteľného omylu, iba vysvetľovala, v čom vidí nesprávnosť právneho záveru odvolacieho súdu,\nna ktorom založil dobromyseľnosť žalovaných, s ktorým sa nestotožňuje, rozvíjala s ním právnu polemiku\na to i s odkazom na ňou citované rozhodnutie najvyššieho súdu v inej veci.\n19.2. Vo vzťahu k spôsobu formulácie otázky č. 2 podľa dovolacieho súdu zase platí, že táto vôbec\nnemala charakter polemiky so závermi odvolacieho súdu, vedúcimi k zamietnutiu žaloby a vyhoveniu\nvzájomnej žalobe, ale v skutočnosti bola požiadavkou na návod, ako v druhovo totožných prípadoch\npostupovať, aby žalobca docielil úspech v spore a to bez toho, aby žalobkyňa dokázala čo i len jedným\nrelevantným argumentom spochybniť záver odvolacieho súdu o neakceptovateľnosti jej konečnej\npožiadavky z konania v prejednávanej veci. Odhliadajúc od toho, že poskytovanie takýchto návodov (na\nrozdiel od rozhodovania o správnosti niektorého z ponúkaných riešení) nie je úlohou súdov, takáto rýdzo\nhypotetická a akademická povaha otázky bez možnosti ovplyvnenia tou či onou možnou odpoveďou na\nňu aj výsledku konania v tejto veci, ktorá otázka obsahovala už i samotnú odpoveď, ktorej správnosť si\ndovolateľka chcela dovolacím súdom len osvedčiť spôsobovala, že nemohla byť naplnená tá požiadavka\nzákona, že tu ide o otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n19.3. Pokiaľ by dovolací súd absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky (otázok) nezohľadnil\na napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by procesne\nneprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému ustanovením § 421\nods. 1 CSP (porovnaj 1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017,\n8Cdo/78/2017). Ak by bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu [a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné\nprávo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n20. Žalobkyňa v dovolaní formulovala i právnu otázku č. 3 (pozri bod 3.2), pri ktorej jedinej najvyšší súd\n(aj) s použitím výkladového pravidla uvedeného v § 124 ods. 1 CSP ustálil, že žalobkyňa v podanom\ndovolaní namietala, že odvolací súd nesprávne posúdil otázku originárnej povahy ňou nadobudnutého\nvlastníckeho práva k spornému pozemku príklepom na dražbe a v tejto súvislosti nesprávne hodnotil\nuplatnenie zásady „nemo plus iuris\" v prípade dražby v exekučnom konaní podľa zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok), Nižšie súdy v tejto súvislosti v rozpore s ustálenou judikatúrou posudzovali otázku komu\nsvedčí vlastnícke právo k spornej časti pozemku, ktoré nadobudla originárnym spôsobom v exekučnej\ndražbe príklepom zo dňa 21. apríla 2017, ktoré vlastnícke právo by na ňu prešlo i v prípade, ak by nebolo\npredmetom vlastníctva povinného, v danom prípade z dôvodu žalovanými namietaného skoršieho\nnadobudnutia vydržaním (bod 3.2.). Žalobkyňa nastolenú právnu otázku spojila s dovolaním podľa §\n421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP, dôvodiac neznalosťou všetkých dovolacích rozhodnutí.\n21. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP má osobitný význam korelačný vzťah\nmedzi „právnou otázkou\" a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu\". Občianskoprávne kolégium\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí 10. októbra 2018 prijalo ako judikát rozhodnutie\nz 24. januára 2018 sp. zn. 6Cdo/29/2017, právna veta ktorého znie: „Do ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba zahrnúť aj\nnaďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v\nZborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\".\n21.1. Pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu\" definuje judikát R 71/2018 tak, že doň\npatria predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v\nskoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne\nnadviazali (3Cdo/204/2018).\n\n22. Dovolateľka poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/20/2011 z 18. decembra\n2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „...názory o originárnej povahe nadobúdania vlastníckeho\npráva v dobrovoľnej dražbe zrejme nachádzajú svoju oporu aj v paralele § 27 ods. 1 zákona č.\n527/2002 Z. z. s ustanovením § 150 ods. 2 Exekučného poriadku. Pritom príklep v dražbe v rámci\nexekučného konania bol už judikatúrou (porovnaj napr. II. ÚS 289/08) označený za spôsob originárneho\nnadobúdania vlastníckeho práva (dobromyseľným) vydražiteľom. Takáto paralela však neobstojí.\nOkrem principiálneho rozdielu medzi povahou dražby v rámci exekučného konania, konanej súdnym\nexekútorom ako vykonávateľom verejnej moci (§ 2 Exekučného poriadku) pod dozorom exekučného\nsúdu (§ 148 Exekučného poriadku), je podstatný rozdiel v zákonnej úprave. Podľa § 140 ods. 2 písm.\n1) Exekučného poriadku totiž musí dražobná vyhláška obsahovať výzvu, aby sa uplatnenie práv, ktoré\nnepripúšťajú dražbu, preukázalo pred začatím dražby, s upozornením, že inak by také práva nemohli\nbyť uplatnené na ujmu dobromyseľného vydražiteľa. Z citovaného ustanovenia 9 (najmä v spojení s\nextenzívnou interpretáciou § 61 Exekučného poriadku, ktorú dlhodobo presadzuje judikatúra) je tak\nzrejmé, že zákonodarca vyslovene počíta s tým, že v rámci exekučnej dražby môže (a má) dôjsť\nk nadobudnutiu vlastníckeho práva (dobromyseľným) vydražiteľom, i keď povinný nebol vlastníkom\nnehnuteľnosti. Zákon č. 527/2002 Z. z. však neobsahuje žiadne podobné ustanovenia, z ktorých by sa\ndalo vyvodiť, že by mal v dobrovoľnej dražbe (dobromyseľný) vydražiteľ nadobúdať vlastnícke právo k\npredmetu dražby aj vtedy, ak navrhovateľ dražby nie je ani vlastníkom predmetu dražby, ani ním nie\nje ten, v čiom mene navrhovateľ koná (napr. záložca pri dražbe v rámci výkonu záložného práva). Z\nuvedeného je zrejmé, že zo znenia samotného zákona č. 527/2002 Z. z. nemožno vyvodiť záver o tom,\nže by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka a teda, že\nby došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris\". V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 13. apríla 2011 sp. zn. III. ÚS 448/2010\".\n22.1. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí poukázal i na verejnoprávny charakter konania podľa\nExekučného poriadku, ktorý absentuje v postupe podľa zákona č. 527/2002 Z. z., ktorý má\nsúkromnoprávny charakter. Táto odlišnosť podľa neho odôvodňuje aj rozdielne účinky príklepu na\ndražbe podľa Exekučného poriadku a podľa zákona č. 527/2002 Z. z. V odôvodnení uviedol: „Príklep v\ndobrovoľnej dražbe udeľuje licitátor, ktorým je podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z. z. zamestnanec\ndražobníka, ktorý je oprávnený robiť na dražbe úkony v mene a na účet dražobníka. Dražobník je podľa §\n6 ods. 1 až 3 tohto zákona podnikateľom, ktorý organizovanie dobrovoľných dražieb vykonáva ako svoje\npodnikanie na základe živnostenského oprávnenia. Z uvedených dvoch ustanovení je zrejmé, že činnosť\nlicitátora a dražobníka pri dražbe je činnosťou súkromnoprávneho charakteru (obaja nevykonávajú\nverejnú moc). Súkromnoprávnu povahu činnosti dražobníka a licitátora ďalej dosvedčuje aj § 20 ods.\n13 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou. Zo\nzákona č. 323/1992 Zb. (Notársky poriadok) ťažko možno súdiť, že by notár bol oprávnený osvedčovať\npriebeh verejnoprávnych skutočností, teda priebeh úradných výkonov; naopak, ním osvedčované\nskutočnosti sú súkromnoprávneho charakteru. Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje\nkaždému právo vlastniť majetok a každému vlastníkovi rovnaký obsah a ochranu jeho vlastníckeho\npráva. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky toto ustanovenie nezaručuje\nprávo nadobudnúť určitú konkrétnu vec do vlastníctva, ale zaručuje naopak každému, kto v súlade s\nprávnym poriadkom určitú konkrétnu vec do vlastníctva nadobudol, že svoje vlastnícke právo stratí opäť\niba v súlade so zákonom. Rýdzo ekonomický pohľad jednostranne zohľadňujúci len investíciu vydražiteľa\nje nezlučiteľný s vyššie uvedenou ústavnou ochranou existujúceho vlastníckeho práva skutočného\nvlastníka predmetu dražby. Vlastník má právo užívať svoj majetok „pokojne\", a nemôže byť teda nútený\npravidelne si zisťovať, či jeho majetku náhodou nehrozí zo strany tretích osôb zásah. Dobrovoľná\ndražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, je konaním, ktoré sa vedie absolútne mimo vôle\na i bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo iného orgánu\nverejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromnoprávnym subjektom vykonávajúcim\nsvoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia zisku. Podľa názoru odvolacieho súdu je\nnezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach (čl. 12 ods. 2 Ústavy SR), aby\nmohlo konanie (právne úkony) určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia tretej osoby, bez jej\nsúhlasu. Dovolací súd len pre úplnosť uvádza, že nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou\nkonanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba (§ 2 Exekučného\nporiadku) a to pod kontrolou súdu (§ 148 Exekučného poriadku). Názor odvolacieho súdu o prelomení\nzásady „nemo plus iuris\" v danej veci je vzhľadom na vyššie uvedené nesprávny.\".\n22.2. Uvedené uznesenie najvyššieho súdu potom zakladá v zásade i ten právny názor, podľa ktorého\nneexistencia vlastníckeho práva povinného k predmetu dražby v čase udelenia príklepu sa nepovažuje\n\nza prekážku nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech vydražiteľa, ktorý v súlade so zákonom zaplatil\nnajvyššie podanie a bol mu súdom schválený príklep udelený súdnym exekútorom, a to z dôvodu, že\nide o nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu, t. j. ide o „privilegovaný\" spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je osobitne chránený pred nárokom pôvodného skutočného\nvlastníka vydraženej veci.\n23. K dovolateľkou nastolenej právnej problematike sa vyjadril i Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II.\nÚS 289/08 (dovolateľkou označeného), keď uviedol, že „Citovaná právna úprava (§ 134 ods. 1, § 55\nods. 1, § 57 ods. 1 písm. e/, § 150 ods. 2 Exekučného poriadku, § 80 písm. c/, § 109 ods. 1 písm. b/\nObčianskeho súdneho poriadku - pozn. dovolacieho súdu), viedla ústavný súd k záveru, že v prípade,\nak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t. j. ak exekučný súd, ako aj\nexekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia\npredajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných\nnehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo\nspochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto jej práva\nvčas (pred predajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ,\nktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom\nschválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu\nna „pravdivosť\" vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol k okamihu udelenia príklepu vedený v\nkatastri nehnuteľností ako vlastník. Nepochybne aj „pôvodný vlastník\" alebo iná osoba disponujúca\nsilnejším právom k predmetu exekúcie ako je právo povinného z exekúcie, ktorá sa síce včas (pred\npredajom exekuovanej nehnuteľnosti) nedovolala ochrany svojho vlastníckeho práva, či už z dôvodu\njej nevedomosti o prebiehajúcom exekučnom konaní, alebo z jej nevedomosti o existencii právnych\nprostriedkov (vylučovacia žaloba), ktoré jej na ochranu jej práva (silnejšieho od práva povinného v\nexekúcii) poskytuje právny poriadok, má možnosť domáhať sa ochrany tohto práva (v prípade jeho\npreukázania) aj po vykonaní exekúcie, a z titulu „práva silnejšieho\" k vydraženej veci sa môže od\noprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej\npráva k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekuovanej veci\nod vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom navyše odobreným rozhodnutím\nštátu (schválenie udelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva\nupravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za „privilegovaný\" (prioritný) spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva, majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným,\nzákonom predvídaným spôsobom. Navyše v prípade, ak sa osoba so silnejším právom k exekuovanej\nveci k právu povinného z exekúcie nemohla domôcť ochrany svojho práva pred predajom (vydražením)\ntejto veci v dôsledku nesprávneho postupu exekučného súdu alebo súdneho exekútora, môže sa\ndomáhať proti týmto subjektom náhrady škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého\nexekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s\nčinnosťou podľa tohto zákona, prípadne žalobou podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\".\n23.1. V predmetnom rozhodnutí ústavného súdu sa nachádza i citácia z korešpondujúceho stanoviska\nNajvyššieho súdu ČSSR z 11.1.1974, sp. zn. Cpjf 79/72, publikovaného pod č. 40 v Zbierke rozhodnutí\na stanovísk z roku 1974, podľa ktorého „nepodanie návrhu na vylúčenie hnuteľných vecí, u ktorých\ndochádza pri súdnom výkone k predaju, z exekúcie podľa ustanovenia § 267 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku, nevylučuje možnosť žalovať veriteľa (oprávneného v rámci súdneho výkonu\nrozhodnutia) na plnenie z bezdôvodného obohatenia.\". Podľa ústavného súdu právna teória a prax teda\nnevylučujú možnosť, aby súd vydražil vec, ktorá nie je vo vlastníctve dlžníka. Možno preto dospieť\nk záveru, že príklep na dražbe uskutočnenej v rámci výkonu rozhodnutia predajom hnuteľných vecí\nspolu so zaplatením najvyššieho podania a prevzatím predmetu dražby vydražiteľom po udelení príklepu\nmá za následok prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby na vydražiteľa, aj keď povinný nebol\nvlastníkom predmetu dražby a jeho vlastník o prebiehajúcom výkone rozhodnutia nevedel.\n24. Napokon i z uznesenie najvyššieho súdu, ktorý rozhodol vo veľkom senáte obchodnoprávneho\nkolégia dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020, s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto\nnemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse\nhabet) vyplýva, že i keď nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten,\nkto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník\nnehnuteľností, dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,\n\nmá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch\nnadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V\niných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom\nna dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.\n24.1. Takýmto taxatívne vymedzeným prípadom je podľa dovolacieho súdu, v súlade s prezentovanou\njudikatúrou i dobromyseľné nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka pri exekučnej dražbe. Okrem\ndobromyseľnosti musia byť samozrejme tiež splnené podmienky, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá v\ndražbe podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej muselo dôjsť k zaplateniu najvyššieho podania, a príklep\nudelený na dražbe musel schváliť súd. Až za kumulatívneho splnenia všetkých podmienok dôjde k\nnadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti aj od nevlastníka dobromyseľným nadobúdateľom.\n25. Podľa názoru dovolacieho súdu sa potom odvolací súd riešením „dovolacej\" otázky nastolenej\nžalobcom (bod 3.2 a 20) odklonil od podstaty všeobecných právnych záverov dovolacieho súdu\nuvedených v rozhodnutiach, podstatná časť ktorých bola vyššie citovaná. Nosné dôvody (ratio decidendi)\noboch nižších súdnych rozhodnutí, na základe ktorých bola žaloba zamietnutá a vzájomnej žalobe\nbolo vyhovené (prvoinštančný súd) resp. rozhodnutie o zamietnutí žaloby a vyhovení protižalobe bolo\npotvrdené (odvolací súd) sa preto dostali do kolízie s právnymi závermi zodpovedajúcimi ustálenej\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Správny bol preto právny názor žalobkyne, že odvolací súd\nnesprávne posúdil otázku originárnej povahy ňou nadobudnutého vlastníckeho práva k spornému\npozemku príklepom na dražbe a v tejto súvislosti nesprávne hodnotil uplatnenie zásady „nemo plus iuris\"\nv prípade dražby v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ktoré vlastnícke právo na ňu prešlo\ni v prípade, že by nebolo predmetom vlastníctva povinného.\n26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie\npodľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba\nzrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449\nods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Co/191/2019", "guid": "b66ca5bd-bf9f-4bb2-99d8-799295006128:20c4e778-f559-46dc-8624-171580387024", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e898f8af-f79b-4c31-9e1d-6ad4a9d0b451", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 448/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 448/2010 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e898f8af-f79b-4c31-9e1d-6ad4a9d0b451"}, {"guid": "ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 289/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "4e48c1b2-e456-4904-8e06-906395379acb:aed01212-d30d-449f-bc1c-5044f2466bb7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4314219875.1", "spisova_znacka": "1Cdo/23/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/23/2017 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4314219875.1"}, {"guid": "6b775fa0-528d-40a8-96bd-e32e4c29448d:76de5af9-8bf0-42f5-b62a-774e4a76c78e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "dfcfa931-c3e1-4989-b55f-5144db866b60:4aefb082-288f-4ddc-ac27-5ca879c6c911", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:2107209406.1", "spisova_znacka": "2MCdo/20/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/20/2011 z 18. 12. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-12-18", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:2107209406.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b8accb2d-1555-4dc2-b7b1-e1dfe629c5e8:49d1623b-360f-4315-91ed-d188ddf9e04a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2222202253.4", "spisova_znacka": "24Co/4/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/4/2024 z 22. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2222202253.4"}, {"guid": "86db92b3-5d76-44b3-8564-f440c42539f8:faa0e2a6-0819-40d5-889f-36d51e466998", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4618201848.1", "spisova_znacka": "8Co/43/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/43/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4618201848.1"}]}