{"guid": "d2fb1705-7501-482d-906a-bd1e07295c11:b559778e-4bb8-422b-8cd0-5ca5755ea39f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2117011187.1", "spisova_znacka": "2Tdo/33/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/33/2021 z 29. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2022, sp. zn. 2Tdo/33/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:2117011187.1", "identifikacne_cislo": "2117011187", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Piovartsy", "sudca_id": 468, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-piovartsy-468", "datum_vydania": "2022-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "nazov": "§ 2 ods. 12 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-34.odsek-7", "nazov": "§ 34 ods. 7 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-34.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-66.odsek-3", "nazov": "§ 66 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-66.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-66.odsek-292.pismeno-1", "nazov": "§ 66 ods. 292 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-66.odsek-292.pismeno-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-293.odsek-5", "nazov": "§ 293 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-293.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-293"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "nazov": "§ 371 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-47.odsek-4", "nazov": "§ 47 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-47.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-34", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-66", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-293", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b559778e-4bb8-422b-8cd0-5ca5755ea39f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2117011187.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2117011187.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2117011187.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/33/2021\n2117011187\n29. 03. 2022\nJUDr. Martin Piovartsy\nECLI:SK:NSSR:2022:2117011187.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a\nsudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci obvineného T. N. pre prečin krádeže\nspolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., o dovolaní obvineného T. N.\npodanom prostredníctvom obhajcu Mgr. Ing. Juraja Trokana proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z\n21. novembra 2019, sp. zn. 5To/68/2019, na neverejnom zasadnutí konanom 29. marca 2022, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného T. N. sa odmieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trnava z 29. januára 2019 sp. zn. 6T/10/2017 bol obžalovaný T. N. uznaný\nza vinného z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.,\nktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že\npo predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu s O. T. (právoplatne odsúdeným trestným rozkazom\nOkresného súdu Trnava z 29. júna 2017, sp. zn. 6T/l0/2017) v čase asi o 02.20 hod. dňa 12.09.2016\nna parkovisku na G. ulici v O., z tam zaparkovaného a neuzamknutého motorového vozidla zn. Daewoo\nLubin, EČ: R. XXXBZ, z palubnej prístrojovej doky na vodičovej strane odcudzili voľne položený mobilný\ntelefón zn. LG FLEX 2, čiernej farby, neznámeho IMEI a pánsku koženú peňaženku, čiernej farby, v\nktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 270,- eur, občiansky preukaz, vodičský preukaz a\nbankomatovú kartu Slovenskej sporiteľne, všetko na meno L. I., čím majiteľovi odcudzených vecí L. I.\nspôsobili škodu vo výške 545,36 eur, pričom obžalovaný T. N. bol trestným rozkazom Okresného súdu\nv Trnave z 09. augusta 2016, sp. zn. 0T/179/2016 právoplatne odsúdený pre prečin krádeže podľa §\n212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so\nzaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.\nZa to súd obvinenému podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.\nuložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu\nodňatia slobody so stredným stupňom stráženia.\nZároveň uložil obžalovanému povinnosť spoločne a nerozdielne s už odsúdeným O. T. nahradiť\npoškodenému L. I. škodu vo výške 270,- eur.\nProti uvedenému rozsudku podal obvinený odvolanie.\nKrajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 21. novembra 2019 sp. zn. 5To/68/2019\nodvolanie obvineného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.\nProti uzneseniu krajského súdu podal obvinený T. N. samostatné dovolanie. Najskôr zrekapituloval\npriebeh konania, pričom namietal, že krajský súd vec rozhodol na verejnom zasadnutí v jeho\nneprítomnosti, ako aj v neprítomnosti obhajcu, aj napriek konštatovaniu súdu o splnení zákonných\n\npodmienok pre tento postup. Týmto postupom bolo podľa neho porušené právo na obhajobu podľa čl.\n48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy. Následne pripomenul časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu a\nuznesenia odvolacieho súdu. Upriamiac pozornosť na aplikáciu zásadu „in dubio pro reo“ vyslovil, že\nkrajský súd vzhľadom na zistený stav veci po vykonaní dokazovania mal jeho odvolaniu vyhovieť. Ďalej\nuviedol, že krajský súd prehliadol všetky pochybnosti a rozpory vo výpovediach, ako aj nezákonnosť.\nRovnako okresný súd nebral do úvahy žiadne skutočnosti, ktoré na hlavnom pojednávaní mal dokázať.\nPodľa jeho názoru súd pri dokazovaní nehodnotil, či sa skutok stal, či má znaky trestného činu, kto\nho spáchal a za akých pohnútok. Ďalej namietal spáchanie trestného činu formou spolupáchateľstva,\nnakoľko nenaplnil žiadny zo znakov skutkovej podstaty trestného činu. Poukázal na rekogníciu, kde\npoškodený spoznal a označil O. T. za páchateľa, ktorého videl vo svojom vozidle, zatiaľ čo jeho\nnedokázal spoznať a ani určiť, čo mal oblečené. Podľa neho mal krajský súd vzhľadom na uvedené\npochybnosti vrátiť vec prvostupňovému súdu, aby bol skutkový stav objasnený bez pochybností aj s\npoukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 02. júna 2010\nsp. zn. 3To/4/2010 pojednávajúcom o aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov, ako aj uznesení\nnajvyššieho súdu z 27. mája 2008 sp. zn. 2To/67/2006 a z 25. februára 2010 sp. zn. 5To/17/2009. Z\ntýchto dôvodov je napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný a nezákonný.\nZ týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok okresného súdu, alternatívne, aby vo\nveci sám rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby, nakoľko podľa zásady „in dubio pro reo“\nnebolo preukázané, že sa skutok stal. K dovolaniu pripojil vlastnú analýzu rozporov vo výpovediach\npoškodeného a svedkov opierajúc sa o argumentáciu uplatnenú už v rámci odvolacieho konania.\nNásledne podal obvinený T. N. dovolanie už prostredníctvom okresným súdom ustanoveného obhajcu\nz dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g), písm. h) a písm. i) Tr. por. Uviedol, že v\nkonaní pred súdom mu nebolo preukázané spolupáchateľstvo a nebolo dokázané, že sa v čase páchania\nskutku zdržiaval na mieste činu. Namietal výšku spôsobenej škody vo výške 270,- eur, ktorá vyplýva\nlen z výpovede poškodeného, čo vzhľadom na stanovenú hranicu malej škody 266,- eur považuje za\núčelové, a za také označil aj uznesenie o vznesení obvinenia.\nPripomenul, že krajský súd rozhodoval na verejnom zasadnutí bez jeho účastí, bez toho, aby boli\npre tento postup splnené zákonné podmienky, keďže o termíne verejného zasadnutia nebol vopred\ninformovaný. Následne uviedol, že okresný a krajský súd považovali výpoveď poškodeného za\nvierohodnú bez akéhokoľvek ďalšieho zváženia alebo konfrontácie s inými vykonanými dôkazmi.\nPodľa neho z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa mal ako spolupáchateľ podieľať na páchaní\ntrestného činu, ale vykonané dôkazy preukazujú, že páchateľ bol len jeden, pričom až neskôr pri\nvýpovediach niektorých svedkov sa objavuje ďalšia osoba, ktorá sa mala na spáchaní trestného činu\npodieľať. Pripomenul jednoznačné opoznanie O. T. ako páchateľa poškodeným a nájdenie odcudzených\nvecí na mieste, kde spolu s partiou O. T. chytili.\nPodľa jeho názoru mu nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, keďže nemal žiadny\númysel niečo odcudzovať a odcudzené veci nedržal, ani nevidel. Napriek existencii rozporov vo\nvýpovediach, súd podľa neho vykonal len tie dôkazy, ktoré mohli slúžiť ako podklad pre jeho odsúdenie,\na teda ich nezhodnotil komplexne, ako sa to pri hodnotení dôkazov súdom vyžaduje.\nV ďalšej časti upriamil pozornosť na výpovede poškodeného a svedkov. Poškodený v prípravnom konaní\nuvádzal, že videl osoby v aute, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal, že osoby videl sa len nakláňať\ndo auta, neskôr sa vyjadroval, že podozrivé osoby naháňal on, inokedy že ich naháňali jeho kamaráti.\nSvedok L. V. v prípravnom konaní tvrdil, že videl len jednu osobu utekať od vozidla a žiadne osoby vo\nvozidle. Na hlavnom pojednávaní však uviedol, že videl dve osoby a dokonca, že jedna mala na ruke\nsadru, čo v prípravnom konaní vôbec nespomínal. Svedok T. I. videl len jednu osobu a svedok T. W. videl\nlen dve osoby utekať od auta (nie pri aute), ale v prípravnom konaní ich opísať nevedel. Až na hlavnom\npojednávaní doplnil, že jeden mal na ruke sadru. Svedok J. W. rovnako v prípravnom konaní nevedel\nopísať druhú osobu, ale na hlavnom pojednávaní už vypovedal, že jedna z osôb mala na ruke sadru.\nSvedkovia si teda spoločne s odstupom času „spomenuli” na sadru na ruke jednej z osôb. Poukázal,\nže námietky uplatnené v dovolaní uplatnil už v odvolaní, ale podľa jeho názoru sa s nimi nevysporiadal\ndostatočne.\nDomáhal sa preto, aby najvyšší súd vyslovil, že v konaní došlo k porušeniu zákona a napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu zrušil.\nV súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie\nstranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.\n\nProkurátor Okresnej prokuratúry Trnava v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu zrekapituloval\npriebeh doterajšieho konania, ako aj obsah predmetného dovolania. K dovolaciemu dôvodu podľa §\n371 ods. 1 písm. d) Tr. por. uviedol, že z napadnutého uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že tento\nvykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného práve z dôvodu, že na takýto postup boli\nsplnené zákonné predpoklady, a to s poukazom na to, že obžalovaný si neprevzal upovedomenie o\ntermíne verejného zasadnutia na adrese, na ktorú žiadal zásielky doručovať. Z uvedeného vyplýva, že\nupovedomenie bolo T. N. doručené s uplatnením inštitútu tzv. fikcie doručenia.\nOstatné dovolacie námietky podľa jeho názoru predstavujú namietanie správnosti a úplnosti zisteného\nskutkového stavu, čo však nie je možné v rámci dovolania vecne preskúmať. Okrem toho je zrejmé,\nže sa jedná o námietky uvádzané aj v predchádzajúcom štádiu súdneho konania, s ktorými sa vo veci\nkonajúce súdy náležite a presvedčivo vysporiadali.\nZáverom navrhol, aby najvyšší súd v zmysle § 382 písm. c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí predmetné\ndovolanie odmietol.\nVyjadrenie prokurátora bolo zaslané obvinenému, prokurátorovi a poškodenému, pričom, títo sa k nemu\nnevyjadrili.\nNásledne prvostupňový súd doručil spis dovolaciemu súdu.\nNajvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.\na), písm. h) Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b)\nTr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370\nods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Tr. por., ako aj obsahové\nnáležitosti uvedené v § 374 Tr. por., a nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 382 písm. a), písm. b),\npísm. d), písm. e) ani písm. f) Tr. por. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné\nodmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené\nv § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok.\nNielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej\núpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek\npochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb,\nktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je\npotrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1\nTr. por.\nDovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z\nustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expresis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú\nv ňom uvedené.\nPodľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:\nc) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,\nd) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na\nto neboli splnené zákonné podmienky,\ng) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,\nh) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý\nzákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,\ni) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť.\nPodľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v\nustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g), písm. h) a písm. i) Tr. por. je potrebné uviesť\nnasledovné:\n\nZásadným porušením práva na obhajobu [§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.] sa rozumie najmä porušenie\nustanovení o povinnej obhajobe, teda stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu\nnapriek tomu, že ho mal mať, a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd, v tomto čase skutočne\nvykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo\nnapadnuté dovolaním. Výnimočne môže ísť aj o iné pochybenie súdu alebo orgánov činných v trestnom\nkonaní, v dôsledku ktorého dôjde k odňatiu alebo znemožneniu riadneho uplatnenia procesných práv\nobvineného. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu\nmôže mať za následok konštatovanie naplnenia dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371\nods. 1 písm. c) Tr. por. Zákon totiž výslovne požaduje, aby išlo o porušenie zásadné. Takéto porušenie\nmusí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné\nprávo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Prípadné porušenie práva na obhajobu, pokiaľ sa zásadným\nspôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, preto samo osebe nezakladá dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným\nspôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a\nšpecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo\nna obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného\na jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie\nkaždého obhajovacieho práva.\nZ dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. možno dovolanie podať v prípade, ak v dôsledku\nnerešpektovania ustanovení zákona o konaní hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia\nv neprítomnosti obvineného (bez splnenia zákonných podmienok) došlo k závažnému porušeniu\npráva obvineného zúčastniť sa na konaní pred súdom. Účelom ustanovení upravujúcich prítomnosť\nobvineného na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí je zabezpečiť dodržiavanie jeho práv a\npovinností zakotvených v Trestnom poriadku, a to najmä, že obvinený má právo zúčastniť sa na hlavnom\npojednávaní a verejnom zasadnutí o odvolaní, má právo vyjadriť sa ku každému dôkazu, má právo\nna záverečnú reč a právo posledného slova a v konaní o odvolaní má právo ako posledný predniesť\nkonečný návrh a pod.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu\nzákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa\nk najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách.\nPrvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou\ndokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. sa týka\npredovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce\ndve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretože dôkazy zadovážené v rozpore so\nzákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu, keď sa\npoužije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila [§ 119 ods. 4 (pozn.\nsúdu: v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy ods. 5) Tr. por.], nie sú v trestnom konaní použiteľné a\nhodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre\nrozhodnutie vo veci.\nDovolací dôvod podľa § 371 písm. h) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak obvinenému bol uložený\ntrest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo obvinenému bol uložený taký druh\ntrestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa. Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie\nuloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za\ntrestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery\ntrestu. Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon\nza prejednávaný trestný čin nepripúšťa.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.) sa rozumie nesprávne\nprávne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom\nrozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo\no iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého\nsa súdeným skutkom dopustil. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie\n\nnedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Tr. zák.), prípadne\nzániku trestného činu (najmä § 87 Tr. zák.), prípadne pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a\nspoločného trestu (§ 41 Tr. zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod. Je však potrebné uviesť, že\ndovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu.\nNie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch\nstupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou\nsprávnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a\núplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú\npodstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia)\nodôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť\nzisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.\nV rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. obvinený namietal, že verejné\nzasadnutie pred odvolacím súdom bolo vykonané v jeho neprítomnosti.\nVzhľadom na túto námietku obvineného bolo úlohou dovolacieho súdu posúdiť, či konaním pred\nodvolacím súdom, ktoré vyústilo do dovolaním napadnutého uznesenia Krajského súdu v Trnave, a to\nprerokovaním veci odvolacím súdom na verejnom zasadnutí bez prítomnosti obvineného, nedošlo k\nporušeniu jeho ústavne garantovaného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti.\nDovolací súd úvodom konštatuje, že možnosť použitia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.\nd) Tr. por. v prípade, že ide o vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnosti\nobvineného v rozpore so zákonom, nemôže byť viazaná na splnenie podmienok uvedených v § 371\nods. 4 Tr. por. Tento dovolací dôvod totiž vzniká až samotným postupom odvolacieho súdu, ktorého\nnezákonnosť je napadnuteľná až následne po skončení trestného stíhania a za predpokladu, že na\nverejnom zasadnutí bolo vyhlásené aj rozhodnutie, ktorým sa právoplatne skončilo trestné stíhanie.\nPrítomnosť obvineného na verejnom zasadnutí upravuje § 293 Tr. por. Nutnosť jeho účasti na ňom je\npotrebné posudzovať podľa toho, či súd obvineného podľa § 292 ods. 1 Tr. por. na verejné zasadnutie\npredvolal alebo ho o termíne verejného zasadnutia len upovedomil.\nPodľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu\nupovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania\nverejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.\nVychádzajúc z uvedenej zákonnej úpravy je zrejmé, že je na úvahe predsedu senátu, či obvineného\nna verejné zasadnutie predvolá z dôvodu, že jeho osobnú účasť na verejnom zasadnutí považuje\nodvolací súd za nevyhnutnú, alebo argumentum a contrario ho o termíne verejného zasadnutia „len“\nupovedomí, ak jeho osobná účasť na verejnom zasadnutí nie je nevyhnutná. V závislosti od toho, ktorú\nz možností predseda senátu zvolí, musí potom postupovať aj pri posudzovaní splnenia podmienok\nvykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného.\nObvineného súd na verejné zasadnutie spravidla predvoláva vtedy, keď považuje za nevyhnutné ho\nvypočuť, vyzvať k vyjadreniu k dôkazu vykonanému na tomto verejnom zasadnutí, alebo ho požiadať o\nbližšie vysvetlenie jeho odvolania. V ostatných prípadoch, keď osobná účasť obvineného na verejnom\nzasadnutí odvolacieho súdu nie je nutná, sa obvinený o verejnom zasadnutí len upovedomí, a to ako\nosoba, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, respektíve ako osoba, ktorá môže byť\npriamo dotknutá rozhodnutím.\nPodľa § 34 ods. 7 Tr. por. obvinený je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu\nmajú písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania\ns tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť\npríslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní alebo\nsúd obvineného poučí.\nPodľa § 66 ods. 3 Tr. por. ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý\nna adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát\n\nsa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak\nzostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a\nadresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát\nzásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň\ndoručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia\no podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.\nZo spisového materiálu vyplýva, že na č. l. 445 sa nachádza vrátená neprevzatá zásielka obsahujúca\nupovedomenie o termíne verejného zasadnutia. Zásielka bola adresovaná na adresu W., ktorú obvinený\nuvádza na svojich podaniach. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že prvostupňový riadne súd doručil\nupovedomenie v zmysle § 34 ods. 7 a § 66 ods. 3 Tr. por., čím boli splnené podmienky pre konanie\nverejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného (§ 293 ods. 5 Tr. por.), pričom svoju neúčasť na\nverejnom zasadnutí obvinený hodnoverne neospravedlnil (§ 293 ods. 8 Tr. por.). Krajský súd v Trnave\npreto správne vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného a jeho odvolanie proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa podľa § 319 Tr. por. zamietol. S odkazom na uvedené dôvody musel dovolací súd\nkonštatovať, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. nebol naplnený.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. možno úspešne uplatňovať len v takých\nprípadoch, keď zistené porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny\nprocesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho\ndôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie\nobvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo\nvykonanie sa spochybňuje (bližšie viď. R 24/2020-I).\nV rámci dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. obvinený neoznačil dôkazy, ktoré podľa\nneho neboli vykonané zákonným spôsobom. Na tomto mieste je potrebné poukázať na § 371 ods. 4\nTr. por., podľa ktorého dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola\ntomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred\nodvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Nakoľko obvinený v rámci\nodvolacieho konania nenamietal zákonnosť vykonaných dôkazov, dovolací súd v zmysle § 371 ods. 4\nTr. por. konštatuje, že v danom prípade nebolo možné prihliadať na dovolací dôvod podľa § 371 ods.\n1 písm. g) Tr. por.\nPri uplatnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. namietal nevysporiadanie sa so\nznakmi skutkovej podstaty trestného činu, páchateľom, pohnútkami a spáchanie trestného činu formou\nspolupáchateľstva.\nNajvyšší súd musel predovšetkým opätovne pripomenúť, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.\ni) Tr. por. predpokladá výlučne chyby právne, teda chyby, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia\nzisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako\nprísnejší alebo miernejší trestný čin alebo že vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu\nniektorej Trestným zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa\nalebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou iného\nhmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku,\nale sa môže dotýkať napríklad rozhodovania o treste či ochrannom opatrení. Predmetný dôvod dovolania\nale vylučuje námietky skutkové [§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., veta za bodkočiarkou], čo znamená, že\nnie je prípustné namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený\nnesprávne a neúplne, a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.\ni) Tr. por. slúži výlučne k náprave hmotnoprávnych chýb.\nZ toho vyplýva, že (ani) na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je možné posudzovať a hodnotiť\nsprávnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného\ndokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., keďže to sú otázky\nupravené normami procesného práva, a nie hmotným právom. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom\ndovolacieho dôvodu vzneseného podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. môže byť len nesprávne právne\nposúdenie skutku uvedeného v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa,\nale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré už nie je možné akokoľvek dopĺňať\na meniť.\n\nNajvyšší súd po preskúmaní zistil, v skutkovej vete výrokovej časti dovolaním napadnutého rozsudku\nsúdu prvého stupňa je nepochybne a celkom jednoznačne vyjadrené, že obvinený spoločným konaním\nsi prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v\npredchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený. Uvedené vymedzenie samotného konania,\na to vrátane špecifikovania jeho následku a príčinnej súvislosti medzi nimi, patrí spolu s ustálením\nkonkrétnej formy zavinenia do okruhu skutkových (a nie právnych) zistení a záverov, ktoré sú z\nprieskumnej povinnosti dovolacieho súdu vylúčené. Ich revízia v danom konaní preto neprichádza do\núvahy. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd sa plne stotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku súdmi\nprvého a druhého stupňa.\nVychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd uvádza, že po oboznámení sa s predloženým spisovým\nmateriálom nezistil v dovolaním napadnutých rozhodnutiach konajúcich súdov ani také pochybenia,\nktoré by znamenali naplnenie dôvodov dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.\nPodľa dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por., v prejednávanej veci taktiež\nuplatneného obvineným, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej\ntrestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.\nZo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa vyžaduje,\naby v prerokúvanej veci bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý zákon nepripúšťa alebo bol\ntrest uložený mimo rámca trestnej sadzby. Iné pochybenie spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení\nkritérií uvedených v § 34 až § 39 Tr. zák. a v dôsledku toho uloženie neprimerane prísneho (alebo\nnaopak mierneho) trestu, nie je možné dovolaním vytýkať prostredníctvom uvedeného dovolacieho\ndôvodu. Obvinený môže namietať len nezákonne uložený trest mimo hraníc trestnej sadzby, prípadne\nneprípustný trest, nie však voľnú úvahu súdu pri ukladaní trestu a hodnotenie svojej osoby, pokiaľ je\ntrest uložený v rámci zákonom určenej trestnej sadzby.\nV tomto prípade ide prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. spáchaného formou\nspolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku za ktorý je ustanovená trestná\nsadzba 6 mesiacov až 3 roky. Pri určení trestu odňatia slobody vo výmere skôr uvedenej trestnej sadzby,\nteda v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a preto dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h)\nTr. por. nemôže byť naplnený. Ako už totiž bolo uvedené, dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm.\nh) Tr. por. možno rozhodnutie (úspešne) napadnúť, len ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom\nustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin\nnepripúšťa. V posudzovanom prípade je však evidentné, že sa o takúto situáciu nejedná. Obvinenému\nbol uložený druh trestu, ktorý zákon umožňuje uložiť pre trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za\nvinného, pričom tento mu bol uložený aj v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby.\nZ uvedeného je zrejmé, že obvinenému bol uložený trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe a\ntakého druhu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin pripúšťa. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1\npísm. h) Tr. por. preto tiež nie je daný.\nV rámci dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. obvinený namietal, že\nodvolací sa v odôvodnení svojho uznesenia nevysporiadal s rozpormi svedeckých výpovediach s jeho\nvýpoveďou.\nPo preskúmaní súdneho spisu bolo zistené, že odvolací súd sa s rozpormi vo výpovediach svedkov\nvysporiadal na strane 3 uznesenia, v ktorom ustálil, že nie je dôvod spochybňovať výpoveď svedkov,\nnakoľko sú konzistentné ku skutočnostiam, o ktorých vypovedali, vyjadrovali sa jasne, zrozumiteľne,\nnavzájom si neprotirečia, a preto nemohol akceptovať námietku ich nedôveryhodnosti. Rovnako sa\nvysporiadal aj s rozpormi vo výsluchu poškodeného.\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. potom najvyšší súd\nv kontexte uvedených zistení považuje za žiaduce pripomenúť, že vlastné hodnotenie dôkazov podľa\n§ 2 ods. 12 Tr. por. nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Tak,\nako pre zisťovanie skutkového stavu veci, aj pre samotné hodnotenie dôkazov platia v trestnom konaní\nzákonom stanovené pravidlá, podľa ktorých je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je\nnevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok pritom nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru\ndôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por., v zmysle ktorej orgány činné v trestnom\n\nkonaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia\nzaloženého na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od\ntoho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Najvyšší súd v rámci\ndovolacieho konania nemôže opätovne prehodnocovať vykonané dôkazy podľa predstáv obvineného dovolateľa, pretože takéto oprávnenie mu zo zákona nevyplýva. Hodnotenie dôkazov totižto nenapĺňa\nžiadny dovolací dôvod.\nVychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd nemohol námietkam obvineného založeným na vlastnom\nhodnotení výpovedí svedkov a na nespokojnosti s rozsahom a obsahom odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia priznať v rámci dovolacieho konania akúkoľvek relevanciu. Samotné hodnotenie či už\nrozsahu alebo, v danom prípade najmä výsledkov vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúce\nustálenie priebehu skutkového deja a ďalších okolností spáchania žalovaného skutku, ako už bolo\nuvedené, nemôže byť predmetom prieskumnej právomoci dovolacieho súdu.\nZároveň k vyššie vymedzeným námietkam obvineného v kontexte dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Tr. por. je potrebné poznamenať, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v\nkonaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo\nna spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom\núspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší\nžiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a\nak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Vykonanie a hodnotenie dôkazov\nodlišne od predstáv a želaní obvineného teda nie je porušením práva na obhajobu, a preto nemôže\nnapĺňať dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.\nNámietky obvineného k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho predstavám, tak svojím\nobsahom nenapĺňajú nielen obvineným označený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.,\nale ani žiaden iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.\nV tejto súvislosti nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe platí,\nže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu sám osebe nie je dovolacím dôvodom podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Tr. por., ktoré predpokladá porušenie práva na obhajobu len v procesnoprávnom význame\na nezahŕňa aj prípady nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia (uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo 17. marca 2009, sp. zn. III. ÚS 83/2009), pričom dovolanie len proti odôvodneniu\nrozhodnutia nie je prípustné (§ 371 ods. 7 Tr. por.).\nNajvyšší súd pripomína, že správnosť zistenia skutkového stavu. by bolo možné napádať jedine podľa\n§ 371 ods. 3 Tr. por. prostredníctvom dovolania ministra spravodlivosti, ktorý však koná iba na podnet.\nZ uvedeného dôvodu a vzhľadom na dostatočné odôvodnenie krajského súdu, nie je možné uvedené\nnámietky subsumovať pod žiaden z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por.\nLen pre úplnosť musí najvyšší súd poukázať, že ostatné dovolateľom uplatnené námietky smerovali k\npolemike s názormi súdov nižšieho stupňa a tým aj k správnosti zistenia skutkového stavu. Ten by však\nbolo možné napádať jedine podľa § 371 ods. 3 Tr. por. prostredníctvom dovolania ministra spravodlivosti,\nktorý však koná iba na podnet. Navyše hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý by zodpovedal predstavám\nobvineného, nepatrí pod žiadny dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por.\nZáverom dovolací súd dodáva, že pokiaľ ide o podanie spísané výhradne obvineným, tie nespĺňajú\nkvalitatívne kritérium požadované ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého môže obvinený\npodať dovolanie, respektíve aj akékoľvek iné podanie, len prostredníctvom obhajcu. Najvyšší súd aj\nnapriek tomu, rešpektujúc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2010, sp. zn. IV. ÚS\n305/09, pri svojom rozhodovaní prihliadol na jeho obsah, v značnej časti totožný s obsahom dovolania\npodaného prostredníctvom obhajcu, pričom ani výhrady dovolateľa, neuvádzané v podaní obhajcu,\nnemali, s ohľadom na vyššie uvedené závery vyslovené na margo nenaplnenia dovolacích dôvodov\npodľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g), písm. h) a písm. i) Tr. por., dopad na zmenu rozhodnutia\no tomto dovolaní.\nNa podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto uznesenia.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5To/68/2019", "guid": "d1c77b10-c046-4349-9c6a-2ddb7f9a2653:9fc21f29-89a0-4f79-bda9-f988dd380d2e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a444993-76c8-4ed8-a850-d30dae038c26", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/09 z 21. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-21", "citacie_n": 25, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6a444993-76c8-4ed8-a850-d30dae038c26"}], "citovane_v": []}