{"guid": "d32d71f7-a59a-4849-ab9c-8848d9f9a337:6e38e09f-41fc-450f-9489-30fedb773cd3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2116229027.1", "spisova_znacka": "9Cdo/322/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/322/2020 z 13. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2022, sp. zn. 9Cdo/322/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:2116229027.1", "identifikacne_cislo": "2116229027", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "sudca_id": 411, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-sluk-411", "datum_vydania": "2022-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e38e09f-41fc-450f-9489-30fedb773cd3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2116229027.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2116229027.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2116229027.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/322/2020\n2116229027\n13. 12. 2022\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2022:2116229027.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne J. K., bývajúcej v C., Ľ. XX, zastúpenej JUDr.\nDušanom Slaninom, advokátom, so sídlom v Trnave, Horné bašty 8943/25, proti žalovaným 1/ MILS,\ns.r.o., so sídlom v Trnave, Hospodárska 55, IČO: 36 743 275, 2/ V. N., bývajúcemu v C., Č. XX, o určenie\nvlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 27C/259/2016, o dovolaní žalovanej\n1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. januára 2020 sp. zn. 23Co/36/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni proti žalovanej 1/ priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej len „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12.\ndecembra 2018 č. k. 27C/259/2016-120 vo výroku I. zamietol žalobu v časti určenia, že žalobkyňa je\npodielovou spoluvlastníčkou v 1/2 nehnuteľností zapísaných katastrálnym odborom Okresného úradu\nTrnava, pre katastrálne územie C. na Liste vlastníctva č. XXXX parcely registra „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 313 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere\n77 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané\nplochy a nádvoria o výmere 640 m2 a stavby so súpisným č. XXXX predajňa a sklady postavené na\nparc. č. XXXX/X, so súpisným č. XXXX sklad postavený na parc. č. XXXX/X, so súpisným č. XXXX\npriemyselná budova postavená na parc. č. XXXX/X (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“), vo výroku II. určil,\nže žalovaný 2/ je podielovým spoluvlastníkom v 1-ici sporných nehnuteľností a vo výroku III. rozhodol,\nže žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.\n1.1. V odôvodnení s poukazom na § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“), § 116, § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), §\n59a ods. 1 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) a § 28 ods. 2 a § 70 ods.\n1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona (ďalej aj „katastrálny zákon“) uviedol, že predmetom\nkonania je určenie, že žalobkyňa a žalovaný 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností,\nkaždý v 1/2. Spoluvlastnícky podiel žalobkyni k sporným nehnuteľnostiam vôbec nie je sporný, je v\nsúlade so zápisom v katastri nehnuteľností, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. V časti určenia\nspoluvlastníctva žalovaného 2/ súd dospel k záveru, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý\nprávny záujem, nakoľko bez rozhodnutia súdu je jej postavenie neisté. Žalobkyňa nemá inú možnosť,\nako sa domáhať určenia, kto je jej podielovým spoluvlastníkom, aby sa v budúcnosti mohli vyriešiť\nprípadné spory vyplývajúce zo spoluvlastníctva nehnuteľností. Z týchto dôvodov preto ani podanie\nžaloby nie je v rozpore s dobrými mravmi. Iný účinný prostriedok na obranu svojich práv k dispozícii\nnemá. I keď žalobkyňa nebola účastníčkou kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu je\naktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby. Určenie druhého spoluvlastníka nehnuteľností ovplyvňuje\nprávne postavenie žalobkyne, nakoľko len voči spoluvlastníkovi sa môže domáhať svojich práv, napr.\nzrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, dohodnúť sa o spoločnom hospodárení s vecou\na pod. Obaja žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní, z dôvodu, že uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe\nktorej previedol svoj spoluvlastnícky podiel žalovaný 2/ na žalovanú 1/.\n\n1.2. V konaní bolo preukázané, že žalovaná 1/ je zapísaná v katastri nehnuteľností ako podielový\nspoluvlastník na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9. septembra 2009, ktorej vklad bol povolený dňa 21.\nseptembra 2009. Nebolo sporné, že spoluvlastnícky podiel žalovaná 1/ nadobudla od otca spoločníkov\n- žalovaného 2/. Pretože základné imanie žalovaného 1/ k uvedenému dňu predstavovalo 6 640 eur a\ncena, ktorú mal za tento podiel zaplatiť bola 94 000 eur, nadobúdal ho za protihodnotu vyššiu ako 10%\nzákladného imania. V zmysle § 59a ods. 1 ObZ zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr ako bude\nuložená spolu so znaleckým posudkom, vyhotoveným za týmto účelom, do zbierky listín pred zápisom\ndo osobitnej evidencie - katastra nehnuteľností. Kúpna zmluva do zbierky listín obchodného registra\nuložená bola až dňa 29. decembra 2017, t. j. viac ako osem rokov po zavkladovaní zmluvy dňa 21.\nseptembra 2009 a znalecký posudok za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol vôbec vypracovaný a\ndo zbierky listín boli vložené znalecké posudky z roku 2006 a 2016, teda nesúvisiace s kúpnou zmluvou.\nZ týchto dôvodov kúpna zmluva nikdy nenadobudla účinnosť. Vklad do katastra vedie k nadobudnutiu\nvlastníctva len vtedy, ak sa zakladá na riadnom titule, ktorým nemôže byť zmluva, ktorej zákon z\nakéhokoľvek dôvodu odopiera účinnosť. Neexistencia riadneho titulu podľa § 133 ods. 2 OZ znamená,\nže nemôže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, pretože chýba jedna z jeho podmienok. Riadny (platný a\núčinný) titul v čase prevodu vlastníckeho práva vôbec neexistoval, a preto nemohlo dôjsť k nadobudnutiu\nvlastníckeho práva k spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach žalovanou 1/. Z týchto dôvodov\nsúd vyhovel žalobe v časti a určil, že žalovaný 2/ je podielovým spoluvlastníkom v 1-ici nehnuteľností.\nŽalovaní neuviedli žiadne skutkové zdôvodnenie, z ktorého by vyplývalo, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy\ndošlo pri bežnom obchodnom styku a tiež nedoplnili žiadne dôkazy súvisiace s týmto ustanovením (§\n59a ods. 4 ObZ).\n1.3. Súd po vykonanom dokazovaní a oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými\nstranami sporu mal za preukázané, že len v jedinom konaní č. 13C/195/2012 vedenom na tunajšom súde\nbola zamietnutá žaloba súdom prvej inštancie. Súd rozhodoval dňa 22. marca 2016 a odvolací súd dňa\n22. augusta 2017, pričom žiadna zo strán nenamietala neúčinnosť kúpnej zmluvy z dôvodov uvedených\nvyššie, preto sa súd s touto otázkou ani nemohol vysporiadať. V ostatných konania už súd riešil vecnú\nlegitimáciou žalovanej 1/, ako spoluvlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, z dôvodu neúčinnosti\nkúpnej zmluvy. Túto otázku riešil ako predbežnú a to vo všetkých veciach s rovnakým záverom, že\nzmluva nenadobudla účinnosť (viď rozhodnutia krajského súdu č. k. 10Co/82/2017 z 27. marca 2018, č.\nk. 31Cob/71/2017 zo dňa 15. augusta 2018, 23Co/269/2017 zo dňa 20. augusta 2018). V podrobnostiach\nsúd odkazuje aj na závery uvedené v citovaných rozhodnutiach. Súd po vykonanom dokazovaní nezistil\nžiadny dôvod, prečo by sa mal odchýliť od právneho názoru vysloveného v predchádzajúcich konaniach.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 29. januára 2020 sp. zn. 23Co/36/2019\nvo výroku I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti, vo výroku II.\nrozhodol, že žalobkyňa má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej\nvýške.\n2.1. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel\nk správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, odvolací súd s poukazom na §\n387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie.\nPredmetom odvolacieho konania s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaných bolo posúdiť, či súd\nprvej inštancie rozhodol správne ak výrokom II. určil, že žalovaný 2/ je spoluvlastníkom nehnuteľností\nžalobkyňou presne špecifikovaných v spoluvlastníckom podiele 1/2; či má žalobkyňa naliehavý právny\nzáujem na požadovanom určení; či je žalobkyňa v spore aktívne legitimovaná a či je v spore pasívne\nlegitimovaný žalovaný 2/.\n2.2. Odvolací súd sa stotožnil s názorom, že kúpna zmluva, na základe ktorej bolo zapísané vlastnícke\nprávo sporných nehnuteľností v prospech žalovanej 1/ do katastra nehnuteľností, nenadobudla účinnosť\npre nesplnenie si povinností žalovanej 1/ uložených jej v § 59a ObZ. V danom prípade nie je dôvod,\naby bola citovaná právna norma vykladaná proti jej doslovnému zneniu, pretože táto právna norma je\njasná a zrozumiteľná. Odchýliť sa od doslovného znenia zákona je možné vo výnimočných prípadoch (s\npoukazom na účel zákona), o takýto prípad však nejde. Ak aj neskôr bolo uvedené ustanovenie zákona\nzmenené, z dôvodovej správy k zmenenému ustanoveniu nevyplýva, že by sa tak stalo z dôvodu, že\nby odporovalo účelu, pre ktorý bolo ustanovenie prijaté, resp. že by odporovalo účelu Smernice Rady\n77/91/EHS ako to tvrdia žalovaní.\n2.3. Súd prvej inštancie rovnako správne interpretoval § 133 ods. 2 OZ a § 28 ods. 2 katastrálneho\nzákona. Z citovaných ustanovení vyplýva, že na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je\njednak potrebný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zároveň musí existovať nie len platný\nprávny úkon, ale aj účinný právny úkon. Pokiaľ nie je splnený niektorý z uvedených predpokladov\npre nadobudnutie vlastníckeho práva, nadobúdateľ v skutočnosti vlastnícke právo k nehnuteľnosti\n\nnenadobudne napriek tomu, že v jeho prospech svedčí zápis v katastri. Rozhodnutie správy katastra o\npovolení vkladu nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný v súvislosti s posúdením otázky platnosti\na účinnosti zmluvy. Je pravdou, že správa katastra predbežne, pred zápisom vkladu vlastníckeho práva\nposudzuje právne úkony, na základe ktorých sa vlastnícke právo zapisuje na základe katastrálneho\nzákona (správneho poriadku), ale v prípade rozdielnosti názorov na posúdenie otázky účinnosti zmluvy\nsúd nie je právnym názorom správy katastra viazaný.\n2.4. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov,\nako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Podľa § 132 ods. 1 CSP\nžalobkyňa označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe a svoju povinnosť si riadne splnila,\nrovnako žalovaný využil svoje právo prostriedkami procesnej obrany počas konania pred súdom prvej\ninštancie a namietal tvrdenia žalobkyne. Žalovaný navrhoval vykonať dokazovanie pripojením ďalších\nspisov, poukazoval na mnohé spory, ktoré sú medzi stranami vedené a spochybňoval všetky konania\na rozhodnutia, ktoré boli vydané v jeho neprospech. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na\nrozsudok NS ČR 22Cdo 389/99 z 5. septembra 2000, z ktorého vyplýva, že v prípade rozporu medzi\nprávnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti a stavom skutočným, musí súd vychádzať zo stavu\nskutočného; pritom je oprávnený posudzovať ako predbežné otázky, či zmluva, na ktorej základe došlo\nku vkladu práva, je platná, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, prípadne k iným skutočnostiam,\nktoré majú za následok nesúlad medzi stavom v katastri a skutočným stavom, aj keď skutkové okolnosti\nporovnávanej veci nie sú totožné, ale sú podobné. Nie je preto opodstatnená námietka žalovaných, že\nsúd nevykonával dokazovanie pripojenými spismi a rozhodnutiami, ktoré boli v prospech žalovaných.\nŽalovaní poukazovali na odôvodnenia rozhodnutí, ktorými súd v tomto konaní nie je viazaný. Z\nuvedených dôvodov nebolo možné dospieť k záveru, že by bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. f/ CSP a tiež, že by bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Žalovaní\nv odvolaní ani nešpecifikujú, ktoré nimi navrhované dôkazy súd prvej inštancie nevykonal.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 1/, jeho prípustnosť odôvodnila §\n420 písm. a/, d/ a f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalovaná 1/ žiadala zrušiť rozsudky odvolacieho súdu\ni súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť rozsudky\ntak, že sa žaloba zamietne a žalovanej 1/ bude prizná náhrada trov dovolacieho konania.\n3.1. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. a/ CSP namietala, že súd aplikujúc § 59a ods.\n1 a 2 ObZ, rozhodoval o veci, ktorá je zverená príslušným správnym orgánom - katastrálnym úradom,\nktoré majú zo zákona povinnosť posudzovať splnenie všetkých zákonných podmienok pre platnosť a\núčinnosť právnych úkonov v oblasti prevodu a prechodu nehnuteľností. Žalovaná 1/ nadobudla majetok\naž právoplatným rozhodnutím príslušného katastrálneho úradu, ktorý správne posúdil všetky relevantné\nprávne aspekty.\n3.2. K vade v zmysle § 420 písm. d/ CSP uviedla, že súd sa zaoberal platnosťou a účinnosťou právneho\núkonu (kúpnej zmluvy), ktorá už prv bola právoplatne rozhodnutá v konaniach v tej istej veci, a to v\nkonaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 8C/108/2010-154\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/66/2011-194 a ďalej rozhodnutiami v konaní\nsp. zn. 37C/100/2012 o vyslovenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pred Okresným súdom Trnava\ni Krajským súdom v Trnave.\n3.3. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. f/ CSP tvrdila, že rozhodnutiami súdu prvej inštancie a\nodvolacieho súdu došlo k porušeniu princípu res iudicata a zároveň aj princípu právnej istoty žalovanej,\nkeď súdy niekoľko rokov zastávali právny názor, že vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu\nje žalovaná 1/ (spory pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 8C/108/2010, 37C/100/2012, 7Cb/2/2012,\n7Cbr/26/2012, 13C/195/2012 a 17C/95/2012). Žalovaná 1/ má za to, že v dôsledku zmeny právneho\nnázoru v konaní sp. zn. 8C/152/2015 v decembri 2016 bol bez ďalšieho preberaný i do ďalších konaní,\npričom žalovaný 2/ nebol účastníkom týchto konaní v dôsledku čoho nebol riadne oboznámený so spismi\nv týchto konaniach a tiež nemohol adekvátne využiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,\nčím mu bolo odopreté konanie pred súdom. Súdy odmietli vykonať navrhované dôkazy (predmetnými\nspismi sp. zn. 8C/152/2015, 7Cb/2/2012, 17C/95/2012, 18/446/2015, 10C/408/2015), čím malo byť\nporušené ďalšie procesné ustanovenia CSP vrátane § 186 ods. 2 CSP. Súd mal mať za preukázané\nsústavné prekračovanie spoluvlastníckych práv právneho predchodcu žalobkyne a žalobkyne. Žalovaná\n1/ má tiež za to, že podľa žalovaného 2/ nebola dodržaná rovnosť zbraní, keď na strane žalobkyne\nvystupoval právny zástupca, ktorý v minulosti bol ním poverený obstarať právne záležitosti súvisiace\nspoluvlastníckym podielom a nadobudnúť tak znalosti o predmetných spoločných nehnuteľnostiach a\nvyužiť ich v rozpore so zákonom č. 586/2003 Z. z.\n3.4. Dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP odôvodnila konštatáciou nesprávneho\nprávneho posúdenia veci v dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovenia § 59a ods. 1 ObZ v dôsledku\n\nzáveru o neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností pre nesplnenie si povinností žalovanej\n1/ uložiť zmluvu a znalecký posudok do Zbierky listín. Súdy tiež nezohľadnili aplikáciu § 59a ObZ v\nkontexte práva Európskej únie. Súdy mali aplikovať § 59a ods. 4 ObZ, podľa ktorého sa § 59 ods. 1\na 3 ObZ nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, nakoľko žalovaná 1/ mala\nv čase uzatvárania zmluvy zapísaný predmet podnikania súvisiaci s nakladaním s nehnuteľnosťami\nv živnostenskom aj obchodnom registri. Súdy neprimerane zúžili výklad daných ustanovení ObZ\nna povinnosť vkladu znaleckého posudku o cene predmetu kúpy do obchodného registra bez\nďalšieho skúmania predmetného prevodu spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach,\nbez zohľadnenia prevodu v celom jeho kontexte a celého výkladu daných ustanovení § 59a ObZ.\nVzhľadom na neustále spochybňovanie zmluvy žalovaný 2/ uskutočnil uloženie uvedenej kúpnej zmluvy\nako i znaleckých posudkov, ktoré sa mu dostali do dispozície, do zbierky listín obchodného registra\nžalovaného 1/, keďže vyhotovenie znaleckého posudku z dôvodu konania právneho predchodcu\nžalobkyne nebolo možné. Aj pri reštriktívnom výklade ustanovenia § 59a ObZ, že zmluva nemôže\nnadobudnúť účinnosť skôr ako bude zmluva a znalecké posudky uložené do Zbierky listín v obchodnom\nregistri, zákon nestanovuje lehotu, v ktorej tak musí byť urobené. V dôsledku toho možno vyvodiť, že\nmožnosť dodatočného vloženia uvedených listín viažucich sa na podmienku účinnosti ako taká, nie\nje vylúčená v zmysle princípu čo nie je zákonom zakázané, je dovolené. Zároveň zákon v prípade\ndodatočného uloženia uvedených listín po zápise do osobitnej evidencie nestanovuje žiadnu sankciu.\nSúdy rovnako nesprávne právne určili, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem a že má aktívnu vecnú\nlegitimáciu, pretože žalobkyňa podľa hmotného práva nie je in concreto nositeľom žiadnych práv vo\nvzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalovanej 1/.\n4. K dovolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla dovolanie ako oneskorené odmietnuť. V prípade,\nže by dovolací súd dospel k tomu, že dovolanie bolo podané včas, žiadala ho zamietnuť, pretože\nprejednávaná vec patrí do právomoci súdov, vo veci neexistuje prekážka res iudicata, konajúci súd vo\nveci postupoval procesne správne a dovolateľ nešpecifikoval otázku, ktorá by dovolacím súdom nebola\nv jeho doterajšej praxi riešená.\n4.1. K dovolaniu sa vyjadril aj žalovaný 2/, ktorý sa stotožnil s dovolacími námietkami.\n5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná 1/, ktorá považovala svoje dovolanie za podané včas.\nV ostatnom obsahu zopakovala svoje námietky uvedené v dovolaní. K § 421 ods. 1 písm. b/ CSP\nuviedla, že vymedzená právna otázka spočíva v tom, či možno na základe pozitívneho práva v konečnom\ndôsledku poskytnúť právnu ochranu pôvodcovi, ktorý spôsobil nemožnosť naplnenia noriem pozitívneho\npráva (v splnení podmienok § 59 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka) bez toho, aby aplikácia právnych\nnoriem bola posudzovaná v celom kontexte.\n5.1. K vyjadreniu žalovanej 1/ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá sa opätovne vyjadrila k jednotlivým dovolacím\ndôvodom. K § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedla, že žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení vymedzila právnu\notázku, ktorá nebola obsiahnutá v dovolaní a v súvislosti s tým poukázala na § 430 CSP.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých\nmimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a\nv justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) strana sporu (žalovaná 1/), zastúpená v súlade\ns § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP) zistil, že dovolanie podľa § 420 písm. a/, d/ a f/ CSP a podľa §\n421 ods. 1 písm. a/ CSP nie je prípustné.\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n8. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že tato nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n9. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n10. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\n\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n11. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n12. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového\nstavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle\n§ 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových\nzistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho\nzisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a\nposúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi\nprijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel\nzmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), avšak len pri dovolacom dôvode (vade\nzmätočnosti) v zmysle § 420 písm. f/ CSP, nie pri dovolacom dôvode v zmysle § 421 ods. 1 CSP.\n13. V dôsledku spomenutej viazanosti (§ 440 CSP) dovolací súd neprejednáva (ex officio) dovolanie\nnad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod; ide o posilnenie\ndispozičného princípu v dovolacom konaní (deetatizáciu dovolania), pri plnom rešpektovaní autonómie\na zodpovednosti dovolateľa, pri rozhodovaní o tom, či podá dovolanie, aký dovolací dôvod uplatní a\nakým spôsobom ho vymedzí. S tým súvisí aj procesná pasivita dovolacieho súdu, ktorý pri prípadných\nvadách dovolania tieto pri riadnom zastúpení dovolateľa nenapráva.\n14. Dovolací súd konštatuje aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti Civilného sporového poriadku\npovahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku.\nSpracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba\nnevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou\núpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je\nteda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až\n§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,\nnemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v\ndovolacom konaní.\n15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n16. Dovolateľka v prvom rade vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. a/ CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.\n16.1. Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok, splnenie ktorej musí súd skúmať vždy ex\noffo. Všeobecne sa posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom\nzverené do jeho kompetencie, pričom CSP vymedzuje právomoc súdov tak, že spory vyplývajúce z\nohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak\ntaká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu (čl. 1 CSP) a podľa § 3 CSP súdy prejednávajú\na rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú\n\na nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon\n(§ 4 CSP). Civilná právomoc súdov Slovenskej republiky predstavuje teda sumár právnych záležitostí\nsúkromnoprávneho charakteru (iného charakteru, len keď to zákon výslovne pripúšťa), ktoré súdy\nprejednávajú a rozhodujú v rámci svojej decíznej pôsobnosti, teda ako orgány ochrany práva, dotované\nvýlučným a výnimočným a takmer bezvýnimočným oprávnením prejednávať a rozhodovať ich (Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 82). Z uvedeného teda vyplýva, že zákon neustanovuje\núplne taxatívny výpočet právnych záležitostí, ktoré sa subsumujú pod pojem súkromnoprávne spory,\nresp. spory. Za súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci v zmysle § 1 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka treba pokladať spory vyplývajúce z majetkových vzťahov fyzických a právnických osôb,\nmajetkových vzťahov medzi týmito osobami a štátom, ako aj zo vzťahov vyplývajúcich z práva na\nochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Vzhľadom na uvedené\nniet pochýb o tom, že predmetný spor o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyplýva z\nmajetkových (vlastníckych, spoluvlastníckych) vzťahov sporových strán a právomoc na jeho prejednanie\na rozhodnutie je daná všeobecnému súdu.\n16.2. Dovolateľka už v rámci odvolacieho konania namietala, že súd nerešpektoval a nevzal do úvahy\nprávoplatné rozhodnutie iného orgánu štátnej správy - katastrálneho úradu, ktorý má oprávnenie\nrozhodnúť o právoplatnosti a účinnosti kúpnej zmluvy. Následne aj v podanom dovolaní tvrdí, že súd\nrozhodol o veci, ktorá je zverená príslušným správnym orgánom. Odvolací súd v bode 27. odôvodnenia\nsprávne uviedol, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu nie je rozhodnutím, ktorým by\nbol súd viazaný v súvislosti s posúdením otázky platnosti a účinnosti zmluvy. Je pravdou, že správa\nkatastra predbežne, pred zápisom vkladu vlastníckeho práva posudzuje právne úkony, na základe\nktorých sa vlastnícke právo zapisuje v zmysle katastrálneho zákona (správneho poriadku), ale v prípade\nrozdielnosti názorov na posúdenie otázky účinnosti zmluvy súd nie je právnym názorom správy katastra\nviazaný.\n16.3. Spor, v ktorom sa jedna z procesných strán domáha proti druhej procesnej strane určenia,\nže je vlastníčkou (spoluvlastníčkou) hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, prípadne že vlastníkom je iná\nprotistrana, je typický súkromnoprávny spor, ktorého prejednanie patrí do právomoci súdov. Spory o\nurčenie vlastníctva (spoluvlastníctva) sú jednými z najčastejších sporov, ktoré súdy v praxi prejednávajú.\nS poukazom na uvedené dôvody tak dovolací súd v predmetnej veci nemohol konštatovať existenciu\nvady zmätočnosti konania v zmysle § 420 písm. a/ CSP.\n17. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. d/ CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\nv tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Argumentuje,\nže súd sa zaoberal otázkou platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným 2/ a žalovanou 1/,\nktorá už bola právoplatne rozhodnutá v iných sporoch označených dovolateľkou.\n17.1. Prekážka rozsúdenej veci - res iudicata (§ 230 CSP) patrí k procesným podmienkam konania\na jej existencia v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva\npredovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom\nkonaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, resp. vedie sa konanie\na ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy,\nak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z\nktorých bol uplatnený. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo\nrozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom\nkonaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný,\nmá alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb\naj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z\ndôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.\n17.2. V súvislosti s touto dovolacou námietkou dovolateľka poukazuje na rozsudok súdu prvej inštancie\nzo 16. decembra 2010 č. k. 8C/108/2010-154 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 28. februára\n2012 č. k. 9Co/66/2011-194, ktoré boli vydané v spore žalobcu J. K. (právny predchodca žalobkyne)\nproti žalovaným 1/ a 2/ o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Žaloba bola právoplatne zamietnutá. Z\npredmetných rozsudkov vyplýva, že žaloba bola podaná na základe § 40a v spojení s § 140 OZ (relatívna\nneplatnosť), pretože bolo porušené predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka a § 37\nods. 1 OZ (absolútna neplatnosť), pretože kúpna zmluva predstavovala simulovaný právny úkon pre\nnevyplatenie kúpnej ceny. Dovolateľka taktiež poukazuje na spor vedený na súde prvej inštancie pod sp.\nzn. 37C/100/2012, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom toto konanie bolo\nzastavené pre späťvzatie žaloby. Predmetom súdenej veci (tohto sporu) je určenie vlastníckeho práva\n\n- spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/ k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu neúčinnosti kúpnej\nzmluvy v spojení s § 59a ods. 1 a 3 ObZ v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Nie je tak\ndôvodná námietka dovolateľky, že v konaní došlo k vade vymedzenej v § 420 písm. d/ CSP, nakoľko\nz obsahu predloženého spisu nevyplýva, že o žalobou uplatnenom identickom nároku dovolateľky už\nbolo právoplatne rozhodnuté.\n18. Žalovaná 1/ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, podľa\nktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n18.1. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n18.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (9Cdo 170/2020).\nDovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či došlo k\ndovolateľkou namietanej procesnej vade (vade zmätočnosti).\n18.3. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n18.4. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n19. Dovolateľka, vychádzajúc z obsahu dovolania, v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f/\nCSP namieta, že a/ došlo k porušeniu princípu res iudicata a zároveň aj princípu právnej istoty žalovanej\n1/, b/ žalovaný 2/ nebol oboznámený so spismi, ktoré súviseli s týmto sporom, c/ súdy odmietli vykonať\nnavrhované dôkazy a d/ u žalovaného 2/ nebola dodržaná rovnosť zbraní, keď na strane žalobkyne\nvystupoval právny zástupca, ktorý v minulosti bol ním poverený obstarať právne záležitosti súvisiace\nspoluvlastníckym podielom a nadobudol tak znalosti o predmetných spoločných nehnuteľnostiach a\nvyužil ich v rozpore so zákonom č. 586/2003 Z. z.\n19.1. K namietanému porušeniu princípu res iudicata sa už dovolací súd vyjadril v predchádzajúcej\nčasti tohto rozsudku. Vo vzťahu k princípu právnej istoty treba zdôrazniť, že k odopretiu výkonu\nspravodlivosti môže dôjsť aj porušením tohto princípu. Súdny proces musí byť preto jednou zo záruk\nzákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu\nzabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv strán sporu v zmysle čl. 6 Ústavy\nSlovenskej republiky, resp. článku 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd. Dovolateľka\nargumentuje, že žalovaní na základe ňou vymenovaných rozhodnutí súdov nižších inštancií vo viacerých\nsporoch medzi žalobkyňou a jej právnym predchodcom so žalovanými zastávali názor, že vlastníčkou\nspoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam je žalovaná 1/, v tomto spore preto súdy konali v\nrozpore s princípom právnej istoty. Dovolací súd ale v postupe odvolacieho súdu (v spojení s postupom\nsúdu prvej inštancie) neidentifikoval žiadne pochybenia, ktoré by znamenali porušenie princípu právnej\nistoty alebo by zakladali vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f/ CSP. V posudzovanom prípade\nsúd prvej inštancie v bode 21. rozsudku uviedol, že riadny (platný a účinný) titul v čase prevodu\nvlastníckeho práva vôbec neexistoval, preto nemohlo dôjsť k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu\nžalovanou 1/ a iba podporne poukázal na právne posúdenie v iných konaniach. Z rozhodnutia súdu prvej\n\ninštancie jasne vyplývajú dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, pričom sa s nimi stotožnil aj odvolací\nsúd. Správnosťou právneho posúdenia veci pri uplatnenom dovolacom dôvode v zmysle § 420 písm. f/\nCSP dovolací súd nemá možnosť sa zaoberať.\n19.2. Dovolateľka vo vzťahu k prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP\nnamietala aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie tým, že podľa žalovaného 2/ nebola\ndodržaná rovnosť zbraní, keď na strane žalobkyne vystupoval právny zástupca, ktorý v minulosti bol ním\npoverený obstarať právne záležitosti súvisiace so spoluvlastníckym podielom a nadobudol tak znalosti o\npredmetných spoločných nehnuteľnostiach a mal ich využil v rozpore so zákonom č. 586/2003 Z. z. a tiež\npreto, že súdy odmietli vykonať navrhované dôkazy spočívajúce v oboznámení predmetných súdnych\nspisov (8C/152/2015, 7Cb/2/2012, 17C/95/2012, 18/446/2015, 10C/408/2015), čím malo byť porušené\nďalšie procesné ustanovenia CSP vrátane § 186 ods. 2 CSP.\n19.3. Dovolací súd k tejto námietke uvádza, že z hľadiska prípustnosti dovolania je existencia vady\nzmätočnosti zaťažujúca konanie pred súdom prvej inštancie významná iba vtedy, ak zároveň zaťažuje\nkonanie aj pred súdom odvolacím, alebo vtedy, ak bola vada zmätočnosti včas (t. j. v lehote na podanie\nodvolania) namietaná v odvolacom konaní, pričom tento nedostatok odvolací súd neodstránil. Pritom\nplatí, že podmienka prípustnosti dovolania nie je splnená s poukazom na judikát č. R 39/1993, ak strana\nnásledne mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohla podať proti rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie, ktoré jej bolo riadne doručené, odvolanie (k tomu pozri napr. rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Obdo/59/2019 a 3Obdo/37/2020).\n19.4. Osobitne platí, že pokiaľ strana sporu prípadnú nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie a jej\nprocesné dôsledky vôbec nenamieta v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku (naviac v situácii,\nkeď je kvalifikovane zastúpená), nevníma túto nesprávnosť, resp. jej dôsledky ako ujmu (podstatnú ujmu)\nna svojich procesných právach [k tomu viď obdobne aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej tiež „ESĽP“) zo 14. decembra 2010 vo veci Holub proti Českej republike (sťažnosť č. 24880/05)].\n19.5. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ dovolateľka namieta vo svojom mimoriadnom opravnom\nprostriedku procesné pochybenia súdu prvej inštancie, tieto môžu byť predmetom dovolacieho\nprieskumu jedine v situácii, ak ich výslovne vytýkal vo včas podanom odvolaní a odvolací súd vo svojom\nrozhodnutí tieto pochybenia neodstránil. Pokiaľ určité nedostatky súdu prvej inštancie strana namietala\nprvýkrát až v podanom dovolaní, tieto nemožno preskúmavať v dovolacom konaní, keďže odstraňovanie\nprípadných nedostatkov v procesnom postupe súdu prvej inštancie patrí do právomoci odvolacieho (a nie\ndovolacieho) súdu. Rovnako tak je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok\nsa podáva proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a ako nedostatok v postupe odvolacieho súdu nemožno\nv dovolaní namietať niečo, čo nebolo predmetom odvolacieho konania (prieskumu). Odvolací súd je pri\nsvojom rozhodovaní viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania,\na ako vadu konania pred odvolacím súdom nemôže strana sporu v dovolaní namietať niečo, čo nebolo\npredmetom odvolacieho prieskumu vzhľadom na obsahovú a kvalitatívnu stránku jej odvolania proti\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n19.6. Dovolací súd z obsahu odvolania žalovanej 1/ (č. l. 134 a nasl. spisu) nezistil, že by žalovaní 1/ a\n2/ v odvolaní namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania ani\npri dodržaní rovnosti zbraní. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP nie je preto prípustný.\n20. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej 1/ podľa § 420 písm. a/, d/ a f/ CSP, ako\nneprípustné odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.\n21. V danom prípade žalovaná 1/ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania aj z ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n21.1. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, by mal dovolateľ a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom, b/ uviesť, ako ju riešil odvolací súd, c/ dôvodiť, že\nprávna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a d/ uviesť, ako by mala byť\ntáto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k\nprávnemu posúdeniu veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n21.2. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu, ktorú odvolací súd riešil a na jej\nvyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť\npovažovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP\n\nmusí byť procesnou stranou nastolená jasným, zrozumiteľným a nepochybným spôsobom. Dovolací súd\nje viazaný len tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí.\n21.3. V dovolaní žalovaný, spĺňajúci podmienku zastúpenia kvalifikovaným právnym zástupcom v\nzmysle § 429 ods. 2 písm. b/ CSP (dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen má\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa), označil dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/\nCSP avšak ho nevymedzil náležitým zákonu zodpovedajúcim spôsobom, predovšetkým nekonkretizoval\nžiadnu právnu otázku riešenú odvolacím súdom, neuviedol, ako ju riešil odvolací súd, ani neuviedol,\nako by mala byť táto otázka správne riešená. Dovolateľ teda jasným, zrozumiteľným a nepochybným\nspôsobom nespochybnil správnosť hmotnoprávneho posúdenia rozhodného záveru, ktorý viedol súdy\nk zamietnutiu žaloby. Uvedené platí aj o dodatočnej otázke ohľadom poskytnutia súdnej ochrany na\nzáklade pozitívneho práva, formulácia ktorej zostáva pre dovolací súd nezrozumiteľnou.\n21.4. Dovolací súd uvádza, že vymedzenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP\nnezodpovedá právnej úprave. Ex officio ingerencia dovolacieho súdu majúca za následok reštauráciu\ndovolacieho dôvodu s novým vymedzením jeho obsahu, patričným komentárom i hľadaním a označením\nvhodnej judikatúry dovolacieho súdu, by mohla byť neprípustným súdnym zásahom narúšajúcim\nsamú materiálnu podstatu spravodlivého procesu garantujúceho nestrannosť a nezávislosť sudcov\ni princípov rovnosti (vrátane „rovností zbraní“) a kontradiktórnosti civilného sporového konania. Z\nuvedeného plynie, že dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na vlastných domnienkach\nalebo predpokladoch, nemôže nahradzovať kvalifikovaný servis poskytovaný právnym zástupcom, lebo\nvymedzenie predmetu a rozsahu dovolania patrí do výlučnej sféry dovolateľa (porovnaj IV. ÚS 372/2020).\nDovolací súd pritom rešpektuje limity práva na prístup k súdu v zmysle ktorých právo na prístup k\nsúdu môže podliehať rôznym procesným obmedzeniam a formalitám, pri zachovaní jeho podstaty a\npri rešpektovaní primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej\nmiery, že by bol narušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie\nsledovalo legitímny cieľ, t.j. aby nebolo svojvoľné (rozsudok Ashigdane proti Spojenému kráľovstvu).\nJe legitímnym cieľom vyžadovať, aby kvalifikovaný dovolateľa náležitým spôsobom vymedzil dôvody\nzakladajúce prípustnosť dovolania. Dovolací súd v tomto prípade nerezignoval na svoju povinnosť\nvykladať podmienky prípustnosti dovolania tak, aby bola naplnená ústavou ustanovená povinnosť súdov\nposkytovať jednotlivcom ochranu základných práv a slobôd (k tomu porovnaj napr. I.ÚS 186/08, I.\nÚS 164/2012). Dovolací súd sa pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku,\nale na druhej strane, nemožno dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Má ísť o dialóg, ale nie o\nprávnu pomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedali dovolatelia, ale ani vyžadovať akúsi\ndokonalú formuláciu uplatneného dovolacieho dôvodu (porovnaj III. ÚS 223/2021).\n21.5. Cieľom pravidiel týkajúcich sa prípustnosti dovolania je zaistiť riadny výkon spravodlivosti a\nzvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím. Dotknuté\nosoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované. Posúdenie splnenia zákonných\npredpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru\no porušení práv dovolateľov v prípade, ak bolo toto posúdenie vykonané v súlade so zákonom.\nÚstavný súd v uznesení sp. zn.: I. ÚS 215/2022-15 zo 14. apríla 2022, bod 15 odôvodnenia (tiež\nI. ÚS 214/2022-14 zo 14. apríla 2022 bod 20) k odmietnutiu dovolania pre nesplnenie náležitostí\nzadefinovania dôvodu prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku uviedol, že aj keď jeho súčasná\njudikatúra uprednostňuje materiálny prístup k vymedzeniu dovolacích dôvodov zo strany najvyššieho\nsúdu (I. ÚS 336/2019, IV. ÚS 479/2021), dovolací súd si bez náležitého vymedzenia právnej otázky\ndovolateľom nemôže túto otázku vyabstrahovať z dovolania sám (II. ÚS 291/2021). Ústavne konformné\nriešenie vyžaduje, „aby právna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto aby z dovolania vyčnievalo\naj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením toho, v čom má spočívať\ntáto nesprávnosť...“ Sťažovateľ, resp. jeho advokát „preto musí pripraviť jasné, vecné a zmysluplné\nvymedzenie namietaného nesprávneho právneho posúdenia spornej právnej otázky“ (I. ÚS 115/2020).\nDovolateľ však v tejto veci takto nepostupoval.\n21.6. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej 1/ podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,\nodmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako dovolanie, v ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n22. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého\nrozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok\npre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto\nv súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (napr. 4Cdo/144/2019,\n4Cdo/108/2019, 9Cdo 72/2020, 9Cdo 184/2020).\n\n23. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní úspešná a preto jej dovolací súd podľa ustanovenia § 453 ods.\n1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanej 1/ (spoločnosti MILS, s.r.o.) plný nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262\nods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n24. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Co/36/2019", "guid": "052c7c22-11fc-400e-a098-92bc3d69204c:aba0a00b-c8e8-4260-bbba-678f7675f02b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7ffe3458-9ee4-4e90-b439-b05212e098df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.215.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 215/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.215.2022.1"}, {"guid": "ussr:ba6ab2ed-7627-41f1-a760-0fa61a761257", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.214.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 214/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.214.2022.1"}, {"guid": "ussr:89526726-b51b-4b43-ac9a-076a69c01b8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.223.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 223/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 223/2021 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.223.2021.1"}, {"guid": "ussr:fc01b533-8fc8-41ad-85cf-eb5058f5f253", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2021.1"}, {"guid": "ussr:ebb49f04-333e-4d00-855e-7af947357ce9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.291.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.291.2021.2"}, {"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:e1927ab0-bd20-40b2-abef-a745f0900205", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e1927ab0-bd20-40b2-abef-a745f0900205"}, {"guid": "ussr:1de62338-86d2-4aa3-9a03-4331ae8a9d6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 186/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/08 z 4. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-04", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1de62338-86d2-4aa3-9a03-4331ae8a9d6e"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "e6a2dc0d-d4f1-4a35-b1b3-dd65e6188e42:f8bf3417-634d-4e71-a704-ad0b2162e4d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2714205485.1", "spisova_znacka": "9Cdo/170/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/170/2020 z 31. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2714205485.1"}, {"guid": "a9abe135-9d45-4854-bdba-6a2a4f3d7f54:d0cfde55-32df-4a5c-90a6-6ddba43afc32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1", "spisova_znacka": "9Cdo/72/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/72/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1"}, {"guid": "edc6cbe5-a977-4510-8372-8161cbddb653:9d2006a8-7731-4bff-95e4-abfc70d5dd60", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/36/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/36/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/edc6cbe5-a977-4510-8372-8161cbddb653:9d2006a8-7731-4bff-95e4-abfc70d5dd60"}, {"guid": "7a7f9ab4-beaf-424f-9dcf-ceaddf280600:0ebf24c6-ed20-49ad-8e8b-792ee831d8b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/269/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/269/2017 z 20. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-08-20", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7a7f9ab4-beaf-424f-9dcf-ceaddf280600:0ebf24c6-ed20-49ad-8e8b-792ee831d8b7"}, {"guid": "b223d887-433b-4d77-b353-96a17e83ea53:0aabf55a-e94e-48db-aadc-64f12e3e97dc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2111224136.2", "spisova_znacka": "31Cob/71/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/71/2017 z 14. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2111224136.2"}, {"guid": "e06113fa-2933-4d38-a1a9-58d39eadfda7:38e62b23-ab6f-4840-bdb7-fcc68dc35e15", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1216211690.1", "spisova_znacka": "10Co/82/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/82/2017 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1216211690.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b639ecbc-10a3-4110-b5cf-4343a31f0a61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.276.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 276/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 276/2023 z 23. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.276.2023.1"}, {"guid": "31875dfc-5639-42cf-8961-d34e251937ff:ce3c675a-dff8-449a-9fb5-ce707ca59714", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5124204997.1", "spisova_znacka": "9Co/25/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/25/2026 z 4. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5124204997.1"}]}