{"guid": "f6ff7882-4b07-4c0f-88cd-07414341a4a6:7562775d-57e8-4668-a829-ed404963e492", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2116011401.2", "spisova_znacka": "4Tdo/59/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/59/2021 z 22. 11. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2022, sp. zn. 4Tdo/59/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:2116011401.2", "identifikacne_cislo": "2116011401", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 541, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-541", "datum_vydania": "2022-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-3", "nazov": "§ 380 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-71.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 71 ods. 1 písm. a) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-71.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-71.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 71 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-71.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-80.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 80 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-80.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-80"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-380", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-71", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-80"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7562775d-57e8-4668-a829-ed404963e492", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2116011401.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2116011401.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2116011401.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/59/2021\n2116011401\n22. 11. 2022\nJUDr. Pavol Farkaš\nECLI:SK:NSSR:2022:2116011401.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr.\nMartiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč Šeberu v trestnej veci obvineného E. M. pre obzvlášť závažný\nzločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona\ns poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom 22.\nnovembra 2022 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17.\nseptembra 2020, sp. zn. 5To/44/2020, takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 17.\nseptembra 2020, sp. zn. 5To/44/2020, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Trestného\nporiadku\nporušený\n\nzákon\n\nv ustanoveniach § 322 ods. 3 Trestného poriadku, § 391 ods. 1 Trestného poriadku a § 145 ods. 2 písm.\nc/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného zákona\nv neprospech\nobvineného E. M., nar. X. C. XXXX.\nII. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Krajského súdu\nv Trnave zo 17. septembra 2020, sp. zn. 5To/44/2020 a zrušuje aj ďalšie rozhodnutia na zrušované\nrozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nIII. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikazuje Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nIV. Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku sa obvinený E. M., nar. X. C. XXXX, bytom H., t. č. vo výkone\ntrestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava\nberie do väzby\nz dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku.\nLehota trvania väzby začína plynúť okamihom vyhlásenia rozhodnutia, t. j. 22. novembra 2022 od\n11.10 hodiny a bude vykonávaná v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody\nLeopoldov.\nPodľa § 80 ods. 1, písm. c/, ods. 2 Trestného poriadku väzbu obvineného nenahrádza dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka.\n\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „súd I. stupňa\") z 26. októbra 2016, sp. zn. 1Tk/1/2016\nbol obvinený E. M. uznaný za vinného:\npre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/\nTrestného zákona (ďalej aj Tr. zák.), s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, prečinu\nkrádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,\nods. 2 písm. a/ Trestného zákona a zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2\npísm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona na tom skutkovom\nzáklade, že\ndňa 12. augusta 2015 v čase asi o 22.00 hod. v obci H. po tom, čo ho poškodený D. A., nar. XX. XX.\nXXXX vpustil do rodinného domu č. XXX, tohto zvonka v špajze, kam išiel po jedlo, zamkol, následne\nprešiel do spálne, kde zo skrine z vrecka od saka odcudzil finančnú hotovosť vo výške okolo 350,-Eur,\npo čom v úmysle usmrtiť poškodeného D. A. a zároveň zmazať svoje stopy, nahádzal oblečenie a veci\npoškodeného na zem, ktoré podpálil, čím založil požiar v spálni, chodbe a pri dverách vchodu do špajze,\nv ktorej poškodeného D. A. predtým zamkol, následne z miesta činu ušiel a zamkol vchodové dvere do\nrodinného domu poškodeného, čím spôsobil poškodenému D. A. škodu odcudzením finančnej hotovosti\nvo výške okolo 350,- Eur, škodu vzniknutú na rodinnom dome nahradením poškodených a zhorených\nprvkov vplyvom požiaru vo výške 14.578,14 Eur a škodu spôsobenú požiarom v interiéri rodinného domu\nvo výške najmenej 2.000,- Eur.\nZa to okresný súd obvinenému uložil podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37\npísm. g/, písm. h/, písm. m/ Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona a s použitím § 41 ods.\n1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov a podľa § 48 ods. 3 písm. b/\nTrestného zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obvinenému (vtedy\nobžalovanému) ochranný dohľad na 3 roky.\nPodľa § 77 ods. 1 Trestného zákona bola mu uložená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia\nslobody :\na/ oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať\nb/ osobne sa hlásiť raz za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka okresného súdu\nv mieste svojho bydliska a\nc/ vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.\nPodľa § 77 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. i/, písm. j/ Trestného zákona po dobu výkonu\nochranného dohľadu boli mu uložené povinnosti spočívajúce v príkaze podrobiť sa psychologickému\nporadenstvu a zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj Tr. por.) bol obvinený zaviazaný k povinnosti nahradiť\nškodu poškodenému D. A. vo výške 3.000,- Eur a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nOdvolanie obvineného proti rozsudku súdu I. stupňa Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd\")\nuznesením zo 23. marca 2017, sp. zn. 5To/131/2016 podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné\nzamietol.\nProti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom obhajkyne (JUDr. Ľubice\nJanuškovej) dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.\nRozsudkom sp. zn. 4Tdo 12/2020 zo 16. júna 2020 Najvyšší súd ako súd dovolací podľa § 386 ods.\n1 Trestného poriadku rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To 131/2016 z 23.\nmarca 2017 z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., bol porušený zákon v ustanoveniach\n§ 319 Tr. por., § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. v neprospech\nobvineného E. M., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia\nna zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením,\nstratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Trnave prikázal, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\n\nNajvyšší súd konštatoval, že dovolanie obvineného bolo dôvodné vo vzťahu k nesprávnemu použitiu\nustanovenia § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. teda, že skutok bol spáchaný na chránenej osobe, ktorou\nje osoba vyššieho veku, nakoľko v skutkovej vete bol poškodený ako chránená osoba označený len\ndátumom svojho narodenia bez bližšej špecifikácie. Chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho\nveku, avšak okolnosť spáchania činu voči takejto osobe, podmieňujúca pri úmyselnom trestnom čine\npoužitie vyššej trestnej sadzby, ak čin nebol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby, t. j.\nvyžaduje sa, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne\nspájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči\npoškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať\ntrestný čin (Zbierka stanovísk NS SR a súdov SR 8/2014). V takomto prípade musia byť tieto okolnosti\n(že bol čin spáchaný v súvislosti s vyšším vekom chránenej osoby) uvedené v skutkovej vete, keďže sa\njedná o okolnosti skutkové vzťahujúce sa ku konkrétnej osobe páchateľa a k jeho konaniu.\nDovolací súd zároveň konštatoval, že v novom konaní bude treba opätovne posúdiť a rozhodnúť o\nprávnej kvalifikácii skutku obvineného zároveň upozorniac na to, že pre nové konanie platí zásada\nzákazu reformatio in peius, t. j. zásada zákazu zmeny k horšiemu podľa § 391 ods. 2 Tr. por., nakoľko\nnapadnuté rozhodnutie bolo zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného.\nV nadväznosti na to Krajský súd v Trnave rozsudkom, sp. zn. 5To/44/2020 dňa 17. septembra 2020\nrozhodol o odvolaní obvineného (vtedy obžalovaného) tak, že napadnutý rozsudok Okresného súdu\nTrnava zo dňa 26. októbra 2016, sp. zn. 1Tk/1/2016 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por.\nzrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného E. M. uznal za vinného pre obzvlášť\nzávažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného\nzákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1\nTrestného zákona, prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného\nzákona a zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona\ns poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona na tom upravenom skutkovom základe, že\ndňa 12. augusta 2015 v čase asi o 22.00 hod. v obci H. po tom, čo ho poškodený D. A., nar. XX.\nE. XXXX vpustil do rodinného domu č. XXX, tohto zvonka v špajze, kam išiel po jedlo zamkol, s\nvedomím, že sa jedná o osobu vyššieho veku, zneužijúc túto skutočnosť v očakávaní menšieho odporu\npoškodeného vyplývajúcu z jeho vyššieho veku, následne prešiel do spálne, kde zo skrine z vrecka od\nsaka odcudzil finančnú hotovosť vo výške okolo 350,- Eur, po čom v úmysle usmrtiť poškodeného D. A. a\nzároveň zmazať svoje stopy, nahádzal oblečenie a veci poškodeného na zem, ktoré podpálil, čím založil\npožiar v spálni, chodbe a pri dverách vchodu do špajze, v ktorej poškodeného D. A. predtým zamkol,\nnásledne z miesta činu ušiel a zamkol vchodové dvere do rodinného domu poškodeného, čím spôsobil\npoškodenému D. A. škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške okolo 350,- Eur, škodu vzniknutú\nna rodinnom dome nahradením poškodených a zhorených prvkov vplyvom požiaru vo výške 14.578,14\nEur a škodu spôsobenú požiarom v interiéri rodinného domu vo výške najmenej 2.000,- Eur.\nZa to krajský súd obvinenému uložil podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37\npísm. g/, písm. h/, písm. m/ Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona a s použitím § 41 ods.\n1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov a podľa § 48 ods. 3 písm. b/\nTrestného zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obvinenému (vtedy\nobžalovanému) ochranný dohľad na 3 roky.\nPodľa § 77 ods. 1 Trestného zákona bola mu uložená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia\nslobody :\na/ oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať\nb/ osobne sa hlásiť raz za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka okresného súdu\nv mieste svojho bydliska a\nc/ vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.\nPodľa § 77 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. i/, písm. j/ Trestného zákona po dobu výkonu\nochranného dohľadu, boli mu uložené povinnosti spočívajúce v príkaze podrobiť sa psychologickému\nporadenstvu a zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.\n\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obvinený zaviazaný k povinnosti nahradiť škodu\npoškodenému D. A. vo výške 3.000,- Eur a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nProti tomuto rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený opätovne, prostredníctvom obhajcu\n(JUDr. Tomáša Voleka), dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda z dôvodu, že\nrozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nObvinený v dovolaní uviedol, že krajský súd len formálne zmenil - doplnil skutkovú vetu rozsudku textom\n\"...zamkol s vedomím, že sa jedná o osobu vyššieho veku, zneužijúc túto skutočnosť v očakávaní\nmenšieho odporu poškodeného vyplývajúcu z jeho vyššieho veku...\". Takýto postup odvolacieho súdu\npovažuje za nesprávny a nezákonný, keďže vada vytýkaná v zrušujúcom rozsudku týkajúca sa\nnedostatočného popisu skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty je\nvadou, ktorá odôvodňuje zrušenie a vrátenie veci na prvostupňové konanie. Krajský súd teda, podľa\nnázoru obvineného, mal postupovať tak, že právnu kvalifikáciu skutku zmení v prospech obvineného,\nt. j. že obvinený sa nedopustil spáchania skutku na chránenej osobe, resp. mal v zmysle § 321 ods.\n1 písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie tak, aby\nnedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania a k porušeniu práva obvineného na obhajobu.\nNavrhol preto, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 17. septembra 2020, sp.\nzn. 5To/44/2020 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Trnava z 26. októbra 2016, sp. zn. 1Tk/1/2016\na vec vrátil na opätovné prerokovanie a rozhodnutie príslušnému súdu.\nVlastnoručne napísaným podaním z 12. januára 2021, doručeným najvyššiemu súdu 14. januára 2022,\nobvinený doplnil dovolanie. Vyjadril názor, že je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr.\npor., pretože krajský súd nemohol rozšíriť skutkovú vetu tak, aby ho mohol opätovne odsúdiť za pokus\nvraždy na chránenej osobe podľa § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ale len za pokus vraždy podľa § 145\nods. 1 Tr. zák. Zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 302/2015\na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 670/05. Krajský súd, podľa jeho názoru, nemal\nzhoršiť jeho právne postavenie po tom, čo bol právoplatný rozsudok zrušený dovolacím súdom na jeho\npodnet.\nV súlade s § 376 Trestného poriadku bolo dovolanie obvineného doručené na vyjadrenie\nKrajskej prokuratúre Trnava a poškodenému D. A..\nProkurátorka Krajskej prokuratúry (ďalej len „prokurátorka\") vo svojom písomnom vyjadrení k\npredmetnému dovolaniu poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 4Tdo 12/2020 zo 16. júna 2020, ktorým dovolací súd v predmetnej veci vyslovil porušenie zákona\nuviedla, že dovolanie považuje za nedôvodné, keďže najvyšší súd nespochybnil záver súdov o tom, že\nobvinený mal vedomosť o tom, že poškodený je osobou staršou ako 60 rokov, čo vyplýva z vykonaného\ndokazovania. V takom prípade musí skutková veta obsahovať aj okolnosti uvedené v § 139 ods. 2 Tr. zák.\nKrajský súd teda v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu doplnil správne skutkovú vetu a rozhodol\ntak, že uznal obvineného vinným zo spáchania zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k §\n145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a iné a podľa tejto\nprávnej kvalifikácie mu uložil trest.\nTakéto rozhodnutie krajského súdu považuje prokurátorka za správne a zákonné, opätovné dovolanie\nobvineného považuje za nedôvodné, a preto navrhla, aby ho najvyšší súd podľa § 382 písm. c/ Tr. por.\nodmietol.\nNa verejnom zasadnutí dovolacieho súdu prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\npísomný návrh prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava modifikovala, keď konštatovala porušenie\nzákona v ustanovení § 391 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré zakotvuje zásadu zákazu zmeny k horšiemu.\nPreto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave a vec tomuto súdu vrátiť na nové\nprerokovanie a rozhodnutie.\nVyjadrenie prokurátorky bolo okresným súdom zaslané obvinenému s možnosťou sa k nemu vyjadriť.\nObvinený prostredníctvom obhajcu sa k právnemu názoru prokurátorky vyjadril písomným podaním z\n\n21. septembra 2021. V tomto vyjadrení obvinený v podstate zopakoval právnu argumentáciu uvedenú\nvo svojom dovolaní.\nPoškodený D. A. sa vyjadril k dovolaniu obvineného písomným podaním z 9. septembra 2021\n(doručeným najvyššiemu súdu 16. septembra 2021). Vyjadril názor, že obvinený ho chcel zabiť, pričom\nvoči trestu, ktorý mu bol uložený nemá námietky. V ďalšej časti vyjadrenia poukázal na spôsobenú škodu\nkonaním obvineného a skutočnosť, že dom, vzhľadom na jeho poškodenie, musel predať „pod cenu\".\nŠkoda mu uhradená zatiaľ nebola a jeho dôchodok a úspora mu v budúcnosti nebudú stačiť na úhradu\nplatieb v zariadení pre seniorov, v ktorom t. č. žije. Nemá nikoho kto by mu pomohol a jediné východisko\nvidí v náhrade spôsobenej škody.\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) primárne skúmal procesné podmienky pre\npodanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2\npísm. h/ Trestného poriadku], bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku),\noprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370\nods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa\nobligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že boli splnené podmienky\nuvedené v § 372 ods. 1 Trestného poriadku.\nNajvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na\nnápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a\nhmotnoprávnych chýb. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená,\npreto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability\nprávnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú z tohto\ndôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku\nnezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dovolací súd preto nie je povolaný na revíziu napadnutého\nrozhodnutia z vlastnej iniciatívy.\nZ ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že najvyšší súd je viazaný dôvodmi dovolania,\nktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie\nprávnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich\nhodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom\na nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (rozhodnutie č.\n120 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2012).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nZ predloženého spisového materiálu je zrejmé, že o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave v tom čase pod sp. zn. 5To 131/2016 z 23. marca 2017, najvyšší súd už konal, pričom\nrozsudkom sp. zn. 4Tdo 12/2020 zo 16. júna 2020 vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu,\nkonštatujúc naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku zrušil a\nprikázal mu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nKrajský súd následne o odvolaní obvineného proti v úvode označeného rozsudku okresného súdu\nopätovne rozhodol, a to rozsudkom sp. zn. 5To/44/2020 zo 17. septembra 2020. Proti tomuto rozsudku\nkrajského súdu podal obvinený dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku,\nna podklade ktorého dospel najvyšší súd preskúmajúc obsah spisu k záveru, že tento dovolací dôvod\nv prejednávanej veci bol naplnený, ako aj, že bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.\nc/ Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\n\nPodľa ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 7/2011) právo na\nobhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je potrebné\nchápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§\n34 ods. 4 Trestného poriadku).\nPodľa § 322 ods. 3 veta druhá Trestného poriadku v neprospech obžalovaného môže odvolací súd\nzmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech\nobžalovaného: vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý\nuplatnil nárok na náhradu škody.\nZ tohto ustanovenia a contrario vyplýva, že odvolací súd nesmie len na podklade odvolania podaného\nv prospech obžalovaného zmeniť napadnutý rozsudok v jeho neprospech, ak odvolanie prokurátora\n(prípadne poškodeného vo vzťahu k výroku o náhrade škody) v neprospech obžalovaného absentuje,\nčomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 327 ods. 2 Tr. por. týkajúce sa postupu okresného súdu v\nnovom konaní po zrušení jeho rozsudku krajským súdom v odvolacom konaní.\nUvedené ustanovenia (ale aj ustanovenie § 391 ods. 2 Tr. por. vzťahujúce sa na dovolacie konanie)\nzakotvujú zásadu zákazu zmeny k horšiemu ( zákaz „reformationis in peius\") len na podklade opravného\nprostriedku podaného v jeho neprospech. Tento zákaz je pritom bezvýnimočný a všeobecný (na rozdiel\nod predchádzajúcej právnej úpravy, kedy zásada platila len pre sprísnenie trestu).\nK naplneniu vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu (podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku)\ndošlo v prejednávanej veci tým, že krajský súd dôsledne nerešpektoval právny názor najvyššieho\nsúdu (čím postupoval v rozpore s ustanovením § 391 ods. 1 Trestného poriadku) vyjadrený v jeho\nvyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí (sp. zn. 4Tdo 12/2020) spočívajúci v podstate v tom, že\nustálený skutok nie je správne právne kvalifikovaný, pokiaľ podkladom pre jeho podradenie pod príslušnú\nskutkovú podstatu trestného činu sú podstatné skutkové okolnosti, teda skutkové okolnosti, ktoré boli\npovažované za priamu súčasť naplnenia zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného\ntrestného činu, doplnené do skutku krajským súdom v dôsledku porušenia zásady „zákazu zmeny k\nhoršiemu\" plynúcej z ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por., čím došlo k porušeniu práva na obhajobu\nobvineného zásadným spôsobom.\nNajvyšší súd nepovažoval za správny postup odvolacieho súdu, ktorým sa snažil nedostatok odstrániť,\npretože v rozpore so zásadou „zákazu zmeny k horšiemu\" okresným súdom nedostatočne vymedzený\nskutok na podklade odvolania podaného len obvineným (vtedy obžalovaným) doplnil o podstatné\nskutkové okolnosti, teda skutkové okolnosti, ktoré je potrebné považovať za priamu súčasť naplnenia\nzákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a bez doplnenia ktorých\nby nebolo možné predmetný skutok podradiť pod príslušné ustanovenie Trestného zákona (ods. 2 písm.\nc/, § 145 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia:\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok\nvykazuje znaky iného trestného činu alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho (prípadne\nmiernejšieho) trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho\nposúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda zistenie, že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí\nsúdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom\nzákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.\nVzhľadom na to, že krajský súd, napriek vyššie uvedenému právnemu názoru najvyššieho súdu\n(spočívajúceho v podstate v tom, že skutkové okolnosti v rozsudku okresného súdu nevyjadrené a\nv rozhodnutí krajského súdu odvolacím súdom doplnené za súčasného porušenia zásady „zákazu\nzmeny k horšiemu\" predstavujú skutkové okolnosti tvoriace priamu súčasť naplnenia zákonných\nznakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu) podradil okresným súdom ustálený skutok\n\npod vyššie uvedenú kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu, došlo postupom krajského súdu k\nnesprávnemu právnemu posúdeniu skutku, čím bol naplnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\ni/ Tr. por.\nV novom konaní bude preto úlohou odvolacieho súdu opätovne rozhodnúť o odvolaní obvineného,\nvychádzajúc z podoby skutku, uvedenej v rozsudku okresného súdu. Naďalej pritom platí, že tento skutok\n(jeho popis) nemôže byť už v ďalšom priebehu konania zmenený v neprospech obvineného, a to aj z\nhľadiska zásady zákazu zmeny k horšiemu vo vyššie popísanej podobe, vrátane úvah o nedostatočnom\nvymedzení podstatných skutkových okolností brániacich podradeniu skutku pod žalované ustanovenie\nodseku 2 písm. c/, § 145 Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. (pri súčasnej viazanosti\nodvolacieho súdu vyššie rozvedeným právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1 Tr.\npor.).\nNa základe vyššie uvedených dôvodov, preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako\nje to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nTýmto rozhodnutím najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho sa vec dostala do štádia odvolacieho\nkonania, v rámci ktorého, ako to už bolo vyššie uvedené, bude krajský súd povinný opätovne rozhodnúť\no odvolaní obvineného E. M..\nNajvyšší súd pripomína, že dovolanie bolo podané len v prospech obvineného, a preto bude krajský súd\nv ďalšom konaní obmedzený zásadou „zákazu reformatio in peius\" v zmysle § 391 ods. 2 Tr. por.\nK rozhodnutiu o väzbe:\nPodľa § 380 ods. 2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným\nrozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.\nPodľa § 380 ods. 3 Trestného poriadku dĺžka trvania väzby podľa odseku 1 alebo 2 sa posudzuje\nsamostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní.\nPred rozhodnutím o väzbe bol obvinený E. M. vypočutý a v rámci tohto výsluchu sa vyjadril, že v prípade\nprepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu by sa mohol vrátiť domov na adresu H. č. XXX. V\ntejto súvislosti poukázal na list svojho otca z 12. septembra 2022, ktorý poskytol súdu na oboznámenie.\nNa uvedenej adrese by preberal aj poštové zásielky.\nPodľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené\nskutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky\ntrestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo\nďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak\nvyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále\nbydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest (písm. a/), alebo bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná\ntrestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (písm. c/).\nNajvyšší súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že u obvineného E. M. existujú formálne i materiálne\npodmienky pre jeho vzatie do výkonu väzby.\nAj po zrušení odsudzujúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave, ktorým postupom sa vec vrátila\ndo štádia odvolacieho konania, u obvineného naďalej existuje dôvodné podozrenie, že sa dopustil\nstíhaného skutku a toto nie je žiadnym významným spôsobom oslabené.\nV pôvodnom konaní bol obvinený vo výkone väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm.\na/, písm. c/ Tr. por. v dobe od 13. augusta 2015 do 23. marca 2017.\nTreba konštatovať, že takéto dôvody väzby u obvineného E. M. aj naďalej v tomto štádiu trestného\nkonania sú dané. Pred jeho vzatím do väzby žil nestálym spôsobom života, bez prihlásenia k pobytu\nna konkrétnej adrese bydliska, pripomínajúcim skôr život bezdomovca. Naviac aj v súčasnosti i s\n\nprihliadnutím na vyslovený právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí treba zdôrazniť, že\nobvinenému stále hrozí uloženie vysokého trestu odňatia slobody v sadzbe od 15 do 20 rokov.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že u obvineného hrozí konanie predpokladané v § 71 ods. 1 písm.\nc/ Tr. por., teda , že v prípade prepustenia na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti. Takáto\nobava vyplýva jednak z podstaty povahy stíhanej závažnej násilnej a majetkovej trestnej činnosti a\njednak zo spôsobu jeho predchádzajúceho života. V minulosti bol už trikrát súdne trestaný pre rôznu,\nokrem iného pre majetkovú trestnú činnosť, pričom je zrejmé, že závažnosť jeho trestnej činnosti má\ngradujúci charakter. V jeho prípade je na mieste konštatovanie, že má sklony k páchaniu deliktov rôznej\npovahy. Z pohľadu uvedeného nie je možné ani rezumovať, že by doterajší výkon trestu odňatia slobody\nv posudzovanej veci spĺňal svoj účel do takej miery, aby bolo možné konštatovať, že recidíva jeho\nkriminálneho konania už nehrozí.\nObvinený dôvodnú obavu z konania predpokladaného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nerozptýlil ani listom\nsvojho otca (ktorý je t. č. tiež vo výkone trestu odňatia slobody), poukazujúc na ním ponúknutú možnosť\nbývania na adrese v H. č. XXX, v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z jeho obsahu\ntotiž zjavne plynie, že list mu bol zaslaný na jeho vlastnú žiadosť, pričom je tiež zrejmé, že prísľub k\nmožnosti pobytu je podmieňovaný viacerými požiadavkami súvisiacimi z obavy o stratu majetku, vrátane\nstraty možnosti bývania.\nPokiaľ ide o posúdenie možnosti týkajúcej sa nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného\núradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, prípadne inými inštitútmi predpokladanými\nTrestným poriadkom (ako písomný sľub, peňažná záruka, záruka dôveryhodnej osoby), vrátane kontroly\ntechnickými prostriedkami, najvyšší súd ako súd dovolací dospel k záveru, že ani v súčasnom štádiu\ntrestného konania nemožno konštatovať také výnimočné okolnosti tohto prípadu, ktoré označené\nnahradenie väzby podmieňujú, keďže obvinený je stíhaný aj pre obzvlášť závažný zločin [§ 80 ods. 1\npísm. c/, ods. 2 veta tretia Trestného poriadku]. Žiadne takto spôsobilé okolnosti prípadu, ktoré by bolo\nmožné považovať za výnimočné prítomné nie sú. Podmienka zisťovania takýchto výnimočných okolností\nna nahradenie väzby pritom aj podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sleduje\nlegitímny cieľ a je ústavne udržateľná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS\n431/2005 z 8. septembra 2015). Navyše vzhľadom na typový charakter trestnej činnosti, ktorá sa kladie\nobvinenému za vinu, jeho osobu, ako aj závažnosť trestnej činnosti, nemožno dospieť k záveru, že by\nprípadné nahradenie väzby označeným substitučným prostriedkom náhrady väzby malo svoj praktický\núčel, s poukazom aj na praktickú nemožnosť efektívneho výkonu takejto kontroly dohľadom probačného\na mediačného úradníka.\nNa základe vyjadreného najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5To/44/2020", "guid": "75c1792a-079b-4919-9556-d8c3ed417878:2dfcbd66-9406-40f6-81b2-14827c3ca0a0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8f2ce47d-eea3-45bd-a329-421b41d6b936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.302.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 302/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 302/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.302.2015.2"}, {"guid": "9fcb168d-8c93-432d-b41d-5f7345beea1a:5561528f-8a12-45f1-80e8-0c046f958173", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6418011496.1", "spisova_znacka": "5To/44/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/44/2020 z 1. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6418011496.1"}, {"guid": "62577458-943d-4ceb-bb7f-a64f70e9e65d:f5c55166-dc69-4387-af2c-62f649f4db00", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6716010530.1", "spisova_znacka": "5To/131/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/131/2016 z 12. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-12-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6716010530.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c0d87584-9a65-4fcc-87c5-d9cac97b98ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.102.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 102/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/2025 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.102.2025.1"}, {"guid": "ussr:3ce39287-4324-4d86-b4b7-49026aac40cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.72.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2023 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.72.2023.1"}, {"guid": "38896d40-861a-49e6-b589-0b7fc62ca719:95e5554d-3623-43ef-8baa-2d417e72b4d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6722010346.1", "spisova_znacka": "1Tdo/26/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/26/2024 z 22. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6722010346.1"}]}