{"guid": "9b7006af-6b60-43e1-87f3-c9ce7e781dee:44d6f350-d31c-4d45-98df-6a90b7c923b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2115222183.1", "spisova_znacka": "5Cdo/6/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/6/2021 z 30. 8. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. augusta 2022, sp. zn. 5Cdo/6/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:2115222183.1", "identifikacne_cislo": "2115222183", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2022-08-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-194", "nazov": "§ 194 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-194", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "nazov": "§ 230 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 422 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-193", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-230", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44d6f350-d31c-4d45-98df-6a90b7c923b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2115222183.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2115222183.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2115222183.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/6/2021\n2115222183\n30. 08. 2022\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2022:2115222183.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD.\na členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne MILS, s.r.o., so\nsídlom v Trnave, Hospodárska 55, IČO: 36 743 275, proti žalovanému D. A., bývajúcemu v K., R. Ľ.\nXX, zastúpenému JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom v Trnave, Horné bašty 8943/25, o zaplatenie\n2.550,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 10C/408/2015, o dovolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2020 sp. zn. 24Co/108/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. októbra 2018 č. k.\n10C/408/2015-673 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči\nžalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným\nuznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že\nžalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 850,eur spolu s príslušenstvom a nahradiť jej trovy konania. Podstatou žaloby bolo tvrdenie, že žalovaný\nprenajal spoločné nehnuteľnosti tretej osobe a zároveň jej v nich umožnil zriadenie prevádzkarní\nv rozsahu živnostenského oprávnenia. Žalovaný o prenajatí spoločných nehnuteľností žalobkyňu\nneinformoval, nevyžiadal si jej stanovisko, konal bez jej súhlasu, čím ju vylúčil z rozhodovania o\nspoločnej veci a výnos zo spoločnej veci (sumu dohodnutého nájmu) si prisvojil v celku. Uznesením\nč. k. 10C/408/2015-457 zo 6. apríla 2018 a uznesením č. k. 10C/408/2015-540 z 25. mája 2018 súd\nprvej inštancie spojil na spoločné konanie spory vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/352/2015\na sp. zn. 10C/536/2015, nakoľko išlo o spory medzi totožnými stranami z totožného skutkového\nzákladu. Predmetom sporu sa stalo zaplatenie istiny vo výške 2.550,- eur spolu s príslušenstvom.\nZ vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba nie je dôvodná, keď žalobkyňa neuniesla dôkazné\nbremeno v povinnosti preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobkyňa a aj svedok F. Z., Q.. uviedli,\nže znalecký posudok v čase uzavretia kúpnej zmluvy z 9. septembra 2009 nebol vyhotovený, hoci táto\npovinnosť vyplývala z ustanovení vtedy platného a účinného znenia Obchodného zákonníka. Žalobkyňa\nv konaní nepreukázala, že by opakovane (teda bežne či štandardne) nadobúdala nehnuteľnosti\nobdobnej hodnoty (podľa znaleckého posudku č. 44/2016 v hodnote 257.000,- eur) v rámci ňou\nvyvíjaných podnikateľských aktivít. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by žalobkyňa vyvíjala\npodnikateľské aktivity v rámci realitnej činnosti, čo tvrdila v replike a na pojednávaniach 7. februára\n2018 a 6. apríla 2018 s tým, že sa zaujíma o vývin realitného trhu, čo preukazovala predkladanými\nčíslami Realitného a dražobného magazínu spoločnosti DUPOS za obdobie rokov 2015 - 2018, ktorý\nvychádza bezplatne v dvojtýždňových intervaloch a je voľne dostupný v označených lokalitách v Trnave.\n\nVykonané dôkazy nepreukázali podnikateľskú činnosť žalobkyne, ktorá by zodpovedala predmetom\nčinnosti žalobkyne vyplývajúcich z výpisu z obchodného registra. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil,\nže základné imanie žalobkyne bolo vo výške 6.640,- eur a kúpna cena za spoluvlastnícky podiel na\nnehnuteľnostiach predstavovala 94.000,- eur, t. j. viac ako 14-násobok hodnoty základného imania.\nMal za to, že sú splnené všetky podmienky na aplikáciu § 59a ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka,\núčinných v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktoré majú kogentný charakter a ich aplikáciu nemožno\nvylúčiť. Nakoľko išlo o porušenie kogentných ustanovení, ktoré nemožno dodatočne konvalidovať\nznaleckým posudkom doloženým do Zbierky listín Obchodného registra 29. decembra 2017, podľa súdu\nprvej inštancie nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na kupujúcu žalobkyňu, ktorá\ntak nie je ich podielovým spoluvlastníkom a ani legitimovaná na domáhanie sa nárokov podielového\nspoluvlastníka. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na výsluch svedkyne D.. B. Z., druhej\nkonateľky žalobkyne, nakoľko štatutárny orgán žalobkyne nemá procesné postavenie svedka v konaní,\nale má právo vypovedať ako strana sporu. Návrh žalobkyne na výsluch D. A. zamietol preto, že\njej výsluch neprispeje k náležitému objasneniu skutkového stavu veci, nakoľko predmetom sporu je\nuplatnenie si nároku na vydanie obohatenia sa žalovaného z nadužívania spoločnej nehnuteľnosti za\nobdobie júl a september 2012 a júl, august, november, december 2013, t. j. v čase, kedy menovaná\nnebola podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa §\n255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„CSP“).\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 18. marca\n2020 sp. zn. 24Co/108/2019 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanému priznal\nvoči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (výrok II.). Po prejednaní\nveci dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je\nvecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal\ndokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté\nstranami, výsledky dokazovania dôkladne a správne vyhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP), pričom dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd s poukazom na § 387\nods. 2 CSP odkázal na presvedčivé odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, ktoré obsahuje náležitosti\npodľa § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.\nUviedol, že vecná legitimácia nie je podmienkou konania, ako nesprávne tvrdí žalobkyňa. Zistil, že\npočas konania neboli zistené nedostatky podmienok konania, a preto nie je daný odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že súd nerešpektoval právoplatné\nrozhodnutie iného orgánu štátnej správy, ktorý má oprávnenie rozhodnúť o právoplatnosti a účinnosti\nkúpnej zmluvy uviedol, že súd nebol povinný rešpektovať rozhodnutie katastrálneho orgánu, nakoľko bol\noprávnený vytvoriť si o tejto otázke vlastný záver. Rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu\nnie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný čo do posúdenia otázky platnosti a účinnosti zmluvy.\nDo právomoci súdov patrí posudzovanie občianskoprávnych otázok platnosti a účinnosti právnych\núkonov. Pokiaľ príslušná správa katastra nezistila v posudzovanej veci nedostatok účinnosti zmluvy,\nnie je tým súd viazaný. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej bol doručený právny názor správcu dane z\nnehnuteľnosti - Mesta Trnava, z ktorého vyplýva jej postavenie ako vlastníka predmetných nehnuteľností.\nV konaní však žiadne rozhodnutie Mesta Trnava nedoložila, odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1\npísm. e) v spojení s § 365 ods. 1 písm. d) CSP tak nebol naplnený. Odvolací súd poukázal na to,\nže žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne\nnemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené\nv § 366 CSP. K námietke nevykonania dôkazov navrhnutých žalobkyňou odvolací súd poukázal na bod\n28. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý k návrhu na výsluch druhej konateľky žalobkyne\nD.. B. Z. uviedol, že bolo právom konateľky vyjadriť sa ako strana sporu a k návrhu na výsluch D. A.\nuviedol, že výsluch nepovažoval za účelný, nakoľko navrhnutá svedkyňa nebola v rozhodnom čase\npodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej nadužívaniu si žalobkyňa uplatňuje\nvydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že\nžalobkyňa nepreukázala, že by pri nadobudnutí podielového spoluvlastníctva vykonávala akúkoľvek\npodnikateľskú činnosť, teda že išlo o bežný obchodný styk. Zdôraznil, že žaloba nebola opodstatnená pre\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom zistení skutkového\nstavu súdom prvej inštancie tak bola nenáležitá. Žalobkyňa tiež namietala, že súd nesprávne aplikoval\nprávo Európskej únie, keď § 59a Obchodného zákonníka predstavuje recepčné ustanovenia Kapitálovej\nsmernice, ktoré nemožno aplikovať bez prihliadnutia na úmysly zákonodarcu vyjadrené v príslušnej\ndôvodovej správe zákona. Neuviedla však, v čom výklad súdu prvej inštancie odporuje účelu smernice.\n\nPodľa odvolacieho súdu aj cieľom smernice má byť postihovanie situácii, ktoré dopadajú na § 59a\nods. 1 a 3 Obchodného zákonníka a ochrana pred nadobudnutím majetku bez splnenia zákonných\npodmienok. Účelom § 59a Obchodného zákonníka je možnosť kontroly, ktorá spočíva v tom, že mal\nvyhotovený znalecký posudok, ktorý spolu so zmluvou mal byť uložený do Zbierky listín Obchodného\nregistra, čo sa nestalo. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania skonštatoval správnosť záveru\nsúdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie na strane žalobkyne, ktorá nie je podielovým\nspoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne považoval odvolací\nsúd pre rozhodnutie vo veci samej za irelevantné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. O\nnároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s §\n396 ods. 1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. a), d), e) a f) CSP. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu\nv zmysle § 420 písm. a) CSP namietala, že súd v zodpovedaní prejudiciálnej otázky, aplikujúc § 59a\nods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, rozhodoval o veci, ktorá je zverená príslušným správnym orgánom\n- katastrálnym úradom, ktoré majú zo zákona povinnosť posudzovať splnenie všetkých zákonných\npodmienok pre platnosť a účinnosť právnych úkonov v oblasti prevodu a prechodu nehnuteľností. Na\nmargo tvrdenej vady podľa § 420 písm. d) CSP uviedla, že súd sa zaoberal prejudiciálnou otázkou\nvo veci, ktorá už prv bola právoplatne rozhodnutá v konaniach v tej istej veci, a to v konaní o určenie\nneplatnosti kúpnej zmluvy rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 8C/108/2010-154 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/66/2011-194 a ďalej rozhodnutiami v konaní sp. zn.\n37C/100/2012 o vyslovenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pred Okresným súdom Trnava i\nKrajským súdom v Trnave. Uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP odôvodnila\npoukazom na nesprávne obsadený súd, keď vada konania spočíva v zložení senátu, a to z predsedníčky\nsenátu JUDr. Andrei Dudášovej a sudkýň JUDr. Magdalény Krajčovičovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej.\nArgumentovala, že sudkyňa JUDr. Ľuboslava Vanková bola zákonnou sudkyňou na súde prvej inštancie\nv spore dovolateľky proti žalovanému o zaplatenie 850,- eur vedenom pod sp. zn. 10C/28/2016, ktorý\nsa týkal zaplatenia odplaty pre žalobkyňu za nadužívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho\npodielu žalovaným. Dôvodila, že v oboch konaniach je zhodný predmet konania, strany i uplatňované\nnároky, pričom následkom týchto skutočností nastal nesúlad v procesnom postupe súdu pri aplikácii\n§ 49 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP tvrdila, že postupom\nsúdu - rozhodovaním o prejudiciálnej otázke spočívajúcej v spochybnení aktívnej vecnej legitimácie\nžalobkyne v konaní, nastalo porušenie základných právnych princípov, a to res iudicata a zároveň\naj právnej istoty žalobkyne a jej očakávaní, že vo veci bude spravodlivo rozhodnuté. Dôvodila, že\nsúdy od roku 2012 zastávali právny názor, že žalobkyňa je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na\nspoločnej veci, teda nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na uplatňovanie si nárokov, ktoré jej v dôsledku\nzmeny právneho názoru v konaní sp. zn. 8C/152/2015 v decembri 2016 začali byť upierané na základe\nspochybnenia aktívnej vecnej legitimácie, napriek už právoplatným rozhodnutiam vydaným v konaniach\nsp. zn. 8C/108/2010, 37C/100/2011, 13C/195/2012. Nesprávny právny názor vyslovený v konaní sp. zn.\n8C/152/2015 bol nekriticky preberaný do ďalších konaní, pričom za účelom zdôvodnenia zmeneného\nprávneho názoru začala byť spochybňovaná i samotná podnikateľská činnosť žalobkyne. Záverom\ndodala, že v danej veci by prichádzali do úvahy aj dovolacie dôvody podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b)\nCSP, ak by sa neuplatnil § 422 CSP. Podľa dovolateľky napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci, konkrétne v aplikácii § 59a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktoré nebolo\nv súlade s uplatňovaním práva Európskej únie, v dôsledku čoho predmetné ustanovenia Obchodného\nzákonníka boli následne upravené. S poukazom na predloženú dovolaciu argumentáciu navrhla, aby\ndovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, resp., aby tieto rozhodnutia zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu.\nZároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku II.\n4. Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť alebo zamietnuť a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania.\nPodrobne sa vyjadril k jednotlivým dovolacím námietkam a rozsudky súdov nižších inštancií považoval\nza vecne správne a právne dostatočne odôvodnené.\n5. Čo sa týka návrhu dovolateľky na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia (vo\nvýroku II.), dovolací súd nezistil splnenie predpokladov pre takéto rozhodnutie (§ 444 ods. 1 CSP) a v\nsúlade s jeho ustálenou praxou o tom nevydal samostatné uznesenie.\n\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 2 písm. b/ CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.\n7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolateľka v prvom rade vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. a) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.\n10. Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok, splnenie ktorej musí súd skúmať vždy ex offo.\nVšeobecne sa posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom\nzverené do jeho kompetencie, pričom CSP vymedzuje právomoc súdov tak, že spory vyplývajúce z\nohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak\ntaká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu (čl. 1 CSP) a podľa § 3 CSP súdy prejednávajú\na rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú\na nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon\n(§ 4 CSP). Civilná právomoc súdov Slovenskej republiky predstavuje teda sumár právnych záležitostí\nsúkromnoprávneho charakteru (iného charakteru, len keď to zákon výslovne pripúšťa), ktoré súdy\nprejednávajú a rozhodujú v rámci svojej decíznej pôsobnosti, teda ako orgány ochrany práva, dotované\nvýlučným a výnimočným a takmer bezvýnimočným oprávnením prejednávať a rozhodovať ich (Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 82). Z uvedeného teda vyplýva, že zákon neustanovuje\núplne taxatívny výpočet právnych záležitostí, ktoré sa subsumujú pod pojem súkromnoprávne spory,\nresp. spory. Za súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci v zmysle § 1 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka treba pokladať za spory vyplývajúce z majetkových vzťahov fyzických a právnických osôb,\nmajetkových vzťahov medzi týmito osobami a štátom, ako aj zo vzťahov vyplývajúcich z práva na\nochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Vzhľadom na uvedené niet\npochýb o tom, že predmetný spor vyplýva z majetkových vzťahov sporových strán a právomoc na jeho\nprejednanie a rozhodnutie je daná všeobecnému súdu.\n11. Dovolateľka už v rámci odvolacieho konania namietala, že súd nerešpektoval a nevzal do úvahy\nprávoplatné rozhodnutie iného orgánu štátnej správy - katastrálneho úradu, ktorý má oprávnenie\nrozhodnúť o právoplatnosti a účinnosti kúpnej zmluvy. Následne aj v podanom dovolaní tvrdí, že súd\nrozhodol o veci, ktorá je zverená príslušným správnym orgánom. Odvolací súd v tejto súvislosti v\nnapadnutom rozsudku poukázal na § 193 CSP upravujúci okruh rozhodnutí, ktorými je súd v konaní\nviazaný (rozhodnutie správneho orgánu medzi nimi nie je) a tiež na § 194 CSP, ktorý upravuje otázku\nprejudiciality. V kontexte uvedeného odvolací súd v bode 21. rozsudku správne skonštatoval, že súd nie\nje povinný rešpektovať rozhodnutie katastrálneho úradu, pretože je oprávnený vytvoriť si o tejto otázke\nvlastný záver. Rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd\nviazaný čo do posúdenia otázky platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy. V predmetnej veci súd rozhodoval\no nároku dovolateľky na zaplatenie sumy 2.550,- eur s príslušenstvom, pričom za účelom posúdenia\naktívnej vecnej legitimácie dovolateľky nevyhnutne riešil otázku, či je vôbec spoluvlastníčkou dotknutých\nnehnuteľností, ktoré mal žalovaný bez jej vedomia prenajať tretej osobe a ponechať si dohodnutú sumu\nnájmu iba pre seba. S poukazom na uvedené dôvody tak dovolací súd v predmetnej veci nemohol\nkonštatovať existenciu vady zmätočnosti konania v zmysle § 420 písm. a) CSP.\n12. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. d) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\nv tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Argumentuje,\nže súd sa zaoberal prejudiciálnou otázkou, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá v sporoch označených\ndovolateľkou.\n\n13. Prekážka rozsúdenej veci - res iudicata (§ 230 CSP) patrí k procesným podmienkam konania\na jej existencia v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva\npredovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom\nkonaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, resp. vedie sa konanie\na ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy,\nak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z\nktorých bol uplatnený. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo\nrozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom\nkonaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný,\nmá alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb\naj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z\ndôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.\n14. V § 194 CSP je upravená otázka prejudiciality, teda vzťahu dvoch rozhodnutí orgánov verejnej\nmoci. V odseku 1 zákon upravuje situáciu, kedy ide o otázku, ktorej rozhodovanie patrí do právomoci\niného orgánu verejnej moci. V tomto prípade súd zásadne môže takúto otázku posúdiť sám, ak o nej\nnebolo ešte rozhodnuté. Nesmie však o takejto otázke rozhodnúť vo výroku svojho rozhodnutia. V\nodseku 2 sa upravuje vzájomná podmienenosť rozhodnutí orgánov verejnej moci. Ak už bolo o takejto\notázke rozhodnuté, súd na takéto rozhodnutie prihliadne, t. j. je ním viazaný; už ju nemôže posúdiť ako\nprejudiciálnu otázku inak, než o nej bolo rozhodnuté. Riešenie prejudiciálnej otázky súdom nemožno\nzamieňať alebo stotožňovať s prekážkou právoplatne rozhodnutej veci. Prejudiciálne posúdená otázka\nsa prejavuje iba v odôvodnení rozhodnutia, nemôže preto tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.\n15. V súvislosti s touto dovolacou námietkou dovolateľka poukazuje na rozsudok súdu prvej inštancie zo\n16. decembra 2010 č. k. 8C/108/2010-154 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 28. februára 2012\nč. k. 9Co/66/2011-194, ktoré boli vydané v spore žalobcu D. A. (v prejednávanom spore vystupujúceho\nako žalovaný) proti žalovaným 1/ F. Z., 2/ dovolateľke, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Žaloba bola\nprávoplatne zamietnutá. Dovolateľka taktiež poukazuje na spor vedený na súde prvej inštancie pod\nsp. zn. 37C/100/2012, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom toto konanie\nbolo zastavené pre prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Predmetom súdenej veci je však nárok\ndovolateľky na zaplatenie sumy 2.550,- eur s príslušenstvom, nie určenie neplatnosti právneho úkonu\n(kúpnej zmluvy). Ak aj súdy nižších inštancií posudzovali v konaní prejudiciálnu otázku, urobili tak v\nsúlade s § 194 CSP. Nie je tak dôvodná námietka dovolateľky, že v konaní došlo k vade vymedzenej v\n§ 420 písm. d) CSP, nakoľko z obsahu predloženého spisu nevyplýva, že o žalobou uplatnenom nároku\ndovolateľky už bolo právoplatne rozhodnuté.\n16. Dovolateľka ďalej vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. e) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.\n17. Dovolacia námietka spočíva v tom, že odvolací súd rozhodol v nezákonnom zložení senátu, pretože\nčlenka odvolacieho senátu JUDr. Ľuboslava Vanková bola zákonnou sudkyňou v spore dovolateľky\nproti žalovanému o zaplatenie 850,- eur vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/28/2016.\nTýmto postupom malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 2 CSP, podľa ktorého vylúčený je i sudca, ktorý\nprejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Dovolací súd vyhodnotil danú námietku\nako neopodstatnenú. Z obsahu spisu vyplýva, že posudzovaný spor vedený na súde prvej inštancie\npod sp. zn. 10C/408/2015 prejednávala a rozhodla sudkyňa súdu prvej inštancie Mgr. Kamila Nagyová.\nO odvolaní dovolateľky proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol senát odvolacieho súdu zložený\nz predsedníčky senátu JUDr. Andrei Dudášovej a sudkýň JUDr. Magdalény Krajčovičovej a JUDr.\nĽuboslavy Vankovej. Sudkyňa JUDr. Ľuboslava Vanková predtým, ako bola s účinnosťou od 1. júla 2016\npreložená na výkon funkcie na odvolací súd, vykonávala svoju funkciu na súde prvej inštancie, avšak\nv súdenom spore vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/408/2015 nekonala a nerozhodla\nvo veci. Pokiaľ dovolateľka poukazuje na skutočnosť, že JUDr. Ľuboslava Vanková bola zákonnou\nsudkyňou v inom spore vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/28/2016, v ktorom vystupujú\nrovnaké strany a uplatňujú sa v ňom rovnaké nároky, táto námietka je vo vzťahu k prejednávanej veci\nbez významu. Keďže ide o iný spor, vedený pod odlišnou spisovou značkou, nie sú naplnené podmienky\n\nvyžadované § 49 ods. 2 CSP. Dovolateľka tak nedôvodne tvrdí, že konanie pred odvolacím súdom bolo\nzaťažené vadou vyplývajúcou z § 420 písm. e) CSP.\n18. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania aj z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto vada má spočívať v tom, že\nspochybnením aktívnej vecnej legitimácie dovolateľky v konaní došlo k porušeniu základných právnych\nprincípov - res iudicata a tiež právnej istoty.\n19. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n20. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n21. K namietanému porušeniu princípu res iudicata sa už dovolací súd vyjadril v predchádzajúcej\nčasti tohto rozsudku. Vo vzťahu k princípu právnej istoty treba zdôrazniť, že k odopretiu výkonu\nspravodlivosti môže dôjsť aj porušením tohto princípu. Súdny proces musí byť preto jednou zo záruk\nzákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu\nzabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv strán sporu v zmysle čl. 6 Ústavy\nSlovenskej republiky, resp. článku 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd. Dovolateľka\nargumentuje, že ak súdy nižších inštancií v tomto konaní spochybnili jej aktívnu vecnú legitimáciu, konali\nv rozpore s princípom právnej istoty. Dovolací súd ale v postupe odvolacieho súdu (v spojení s postupom\nsúdu prvej inštancie) neidentifikoval žiadne pochybenia, ktoré by znamenali porušenie princípu právnej\nistoty alebo by zakladali vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP. Nie je pravdou, že by súdy\nnekriticky prevzali právny názor vyslovený v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/152/2015. V posudzovanom\nprípade súd prvej inštancie v bode 26. rozsudku uviedol, že procesný útok dovolateľky bol postavený\nna tom, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/152/2015 jej nebolo súdom dostatočne\numožnené preukázať svoju vecnú legitimáciu. Súd prvej inštancie však v konaní vykonal dokazovanie,\nv rámci ktorého mala dovolateľka možnosť preukázať opodstatnenosť svojho nároku, vrátane aktívnej\nvecnej legitimácie. Súd prvej inštancie po vyjadrení predbežného právneho posúdenia prejednal spor a\nvykonal stranami priebežne navrhované dôkazy na pojednávaniach 6. apríla 2018, 25. mája 2018, 24.\naugusta 2018 a 10. októbra 2018, pričom dospel k záveru, že dovolateľke sa nepodarilo aktívnu vecnú\nlegitimáciu preukázať. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne vyplývajú dôvody, pre ktoré bola žaloba\nzamietnutá, pričom sa s nimi stotožnil aj odvolací súd. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f)\nCSP je preto nedôvodný.\n22. Vzhľadom na uvedené dôvody ostalo dovolaciemu súdu iba skonštatovať neopodstatnenosť\nnámietok dovolateľky, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadami vyplývajúcimi z § 420\n\npísm. a), d), e) a f) CSP. Podané dovolanie je tak síce prípustné, ale nie je dôvodné, a preto ho podľa\n§ 448 CSP zamietol.\n23. Pre úplnosť veci dovolací súd dodáva, že dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci nie je prípustné. Posudzujúc prípustnosť dovolania s ohľadom na splnenie podmienky upravenej\nv § 422 ods. 1 písm. a) CSP dovolací súd zistil, že žaloba bola podaná na súde prvej inštancie 31.\naugusta 2015 a výška minimálnej mzdy v roku 2015 bola nariadením vlády Slovenskej republiky č.\n297/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015 ustanovená na sumu 380 eur\nza mesiac. Desaťnásobok tejto sumy je 3800 eur. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa tak týka peňažného\nplnenia (2.550,- eur bez príslušenstva) neprekračujúceho výšku desaťnásobku minimálnej mzdy v čase\npodania žaloby. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP je tak vylúčená § 422 ods.\n1 písm. a) CSP. Dovolací súd preto nemohol skúmať, či napádaný rozsudok odvolacieho súdu spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). V tomto prípade by tak prichádzalo do úvahy\nodmietnutie dovolania podľa § 447 písm. c) CSP.\n24. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok\nna náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 CSP).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Co/108/2019", "guid": "821fd3f0-d872-4b56-8e04-a11dc8cb328a:d44a580c-cbe1-4e88-887b-419de535b9b6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:24c21ef8-c375-434c-82e7-fdbbe6e1b52d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.223.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 223/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 223/2024 z 18. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.223.2024.1"}]}