{"guid": "77c187ab-f7b7-4500-89df-3c723fb3e748:c8f8094f-a36f-446b-a6d6-daf0c6a9f1f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1712220186.3", "spisova_znacka": "2Obdo/85/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/85/2021 z 20. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. decembra 2022, sp. zn. 2Obdo/85/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:1712220186.3", "identifikacne_cislo": "1712220186", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "datum_vydania": "2022-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/583/#paragraf-17.odsek-5", "nazov": "§ 17 ods. 5 zákona č. 583/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/583/#paragraf-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/583-2004/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-8.odsek-3", "nazov": "§ 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2004/583#paragraf-17", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-9", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-8", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8f8094f-a36f-446b-a6d6-daf0c6a9f1f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1712220186.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1712220186.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1712220186.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/85/2021\n1712220186\n20. 12. 2022\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2022:1712220186.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej\na členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobcu: Obec Dunajská\nLužná, Jánošíkovská 466/7, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 00 400 009, zastúpeného CONSULTA, s. r.\no., advokátskou kanceláriou so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, proti\nžalovanému: 4. pilier, s. r. o., so sídlom Odborárska 23, 831 02 Bratislava, (pôvodne: PK Faktoring, s.\nr. o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava), IČO: 47 808 900, o určenie neplatnosti právneho úkonu, v\nkonaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. novembra 2017, č. k.\n4Cob/18/2015-574, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. novembra 2017, č.\nk. 4Cob/18/2015-574, zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.\n36Cb/198/2012-462 zo dňa 23. apríla 2014 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal\nnáhradu trov konania vo výške 100%.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 23. decembra\ndomáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy č. 54/2006/1 uzavretej dňa 1. decembra 2006 a záložnej\nzmluvy č. 34/2007/2 uzavretej dňa 17. októbra 2007, ktorými bola založená nehnuteľnosť parcela „.\nnachádzajúca sa v okrese Z., obec W. U., katastrálne územie W. U., zapísaná na LV č. XXX, parcela\nč. XXX/X o výmere XXXXXmX, ostatné plochy, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného ako\nveriteľa voči spoločnosti ACR SK, spol. s r. o. ako dlžníkovi, a to podľa Zmluvy o úvere 54/2006 pôvodne\nvo výške 20.000.000,- Sk.\n2.1. Žalobca dôvodnosť svojho návrhu oprel o námietku, že starosta žalobcu nedisponoval žiadnymi\nprejavmi vôle žalobcu, ktorú v posudzovanom prípade vytvára obecné zastupiteľstvo, teda právne úkony\nvykonané starostom žalobcu boli urobené bez existencie vôle. Obecné zastupiteľstvo žalobcu na svojom\n52. zasadnutí dňa 28. novembra 2006 prijalo uznesenie v bode B/12, ktorým schválilo vloženie ťarchy\npo predložení pozitívnej právnej analýzy na základe žiadosti č. j. 3772/2006 a 3749/2006. Právne\núkony boli podľa žalobcu v rozpore s § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), keď obsah zmlúv\no zriadení záložného práva nikdy nebol obecným zastupiteľstvom schválený, ergo starosta žalobcu\nvykonal právne úkony bez predchádzajúceho platného rozhodnutia. Listom zo dňa 12. októbra 2012\nžalovaný zaslal žalobcovi Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úverov. Listom zo dňa 31.\noktóbra 2012, doručeným žalobcovi dňa 8. novembra 2012, žalovaný oznámil žalobcovi, že začína\ns výkonom záložného práva k nehnuteľnosti parcela reg. „C“ nachádzajúcej sa v okrese Z., obec\nW. U., katastrálne územie W. U., zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX/X o výmere XXXXX m2,\nostatné plochy, a to predajom nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z. v\nznení neskorších predpisov. Žalobca mal za to, že určovací petit povedie k odstráneniu jeho právnej\nneistoty a k zamedzeniu ohrozenia jeho vlastníckeho práva. Určenie neplatnosti záložných zmlúv bude\n\npredpokladom pre Správu katastra Z.. Zmluvu o záložnom práve mal žalobca tiež za rozpornú s\nust. § 8 Zákona o obecnom zriadení, keď s majetkom obce nie je možné nakladať tak, že sa bude\nzabezpečovať pohľadávka tretej osoby voči inej tretej osobe, keďže majetok obce môže slúžiť len na\nzabezpečovanie potrieb obce. Zásady hospodárenia neupravovali výšku, pri ktorej bol potrebný súhlas\nobecného zastupiteľstva. Namietal tiež, že samotné žiadosti neboli podpísané oprávnenými osobami,\nnakoľko tieto sa nepreukázali splnomocnením.\n3. Súd prvej inštancie sa ako prvou otázkou zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu na určení\nneplatnosti záložných zmlúv, pričom vychádzal zo znenia Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. a\ndospel k záveru, že naliehavý právny záujem daný je.\n3.1. Dôvodil, že pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu, že na platnosť záložných zmlúv bolo potrebné schválenie\ntýchto zmlúv obecným zastupiteľstvom, toto tvrdenie podľa názoru súdu vychádza z nesprávnych\nzáverov z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (podľa tohto\nustanovenia, účinného v čase uzavierania záložných zmlúv, schváleniu obecným zastupiteľstvom\npodlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote). Z tohto ustanovenia však podľa\nokresného súdu nevyplýva povinnosť schválenia právneho úkonu. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje\nzáložné právo ku konkrétnemu majetku a z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aké záložné právo sa\nschvaľuje, čo je zálohom, teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a aká je výška zabezpečovanej\npohľadávky. Obsahom uznesenia, schváleného obecným zastupiteľstvom, by mali byť tie isté náležitosti\noznačenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona.\nNie je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo schvaľovalo konkrétnu zmluvu. (s poukazom na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Sžo/247/2008 zo dňa 4. júna 2009).\n3.2. Okresný súd rovnako za nesprávny označil záver žalobcu, že podľa zásad hospodárnosti sa malo\nnakladanie s majetkom schvaľovať na obecnom zastupiteľstve, keď VZN č. 1/2005 Zásady hospodárenia\na nakladanie s majetkom obce W. U. v čl. XX stanovovalo, že správca majetku obce nesmie majetok obce\nprevádzať do vlastníctva iných osôb, majetok akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, založiť, alebo zriadiť vecné\nbremeno bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Súd prvej inštancie skonštatoval, že toto ustanovenie\nje síce uvedené uvádzacou vetou „orgány obce majú právo najmä“, avšak z celého textu je podľa súdu\nzrejmé, že tento úvod sa vzťahuje len na písm. a/, keďže písmeno b/ upravuje nie práva, ale povinnosť a\npísm. c/, ťažiskové pre prejednávanú vec, upravuje úkony správcu majetku obce a nie úkony samotnej\nobce.\n3.2.1. Okresný súd naviac uviedol, že obecné zastupiteľstvo nad požadovaný právny rámec riadne\nschválilo úkon starostu, keď najprv zobralo na vedomie obsah listov spoločnosti ACR SK, spol. s r. o.\nstarostovi žalobcu zo dňa 21. novembra 2006 a zo dňa 23. novembra 2006 s pridelenými č. 3749/2006 a\n3772/2006 a následne schválilo vloženie ťarchy na parcelu č. XXX/X o výmere XXXXXmX, k. ú. M., pre\nfirmu ACR SK, spol. s r. o., po predložení pozitívnej právnej analýzy na základe žiadosti č. j. 3749/2006\na 3749/2006. Keďže v uvedených listoch bola uvedená výška investície, ako aj predpokladaná výška\npeňažných prostriedkov poskytnutých bankou úverovou zmluvou a k tomu predpokladané záložné\nprávo, kde má byť žalobca záložcom, obecné zastupiteľstvo schválilo uzavretie záložných zmlúv.\n3.3. Súčasne s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 5 Zákona o obecnom zriadení súd prvej inštancie\nskonštatoval, že starosta ako štatutárny orgán je oprávnený v majetkovoprávnych vzťahoch prejavovať\nvôľu obce a jeho úkony vykonávané ako obec sú potom pre obec záväzné.\n3.4. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že záložné zmluvy sú úkonom v rozpore s ustanovením § 8\nzákona o obecnom zriadení, a to že nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa, tvoriace záloh, podľa\npredmetných záložných zmlúv neslúžia týmito záložnými zmluvami na plnenie úloh obce konštatujúc,\nže záložné zmluvy boli súčasťou investičného projektu a právnych vzťahov napĺňajúcich základné úlohy\nobce a to starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov (§ 1 ods. 2 zákona o\nobecnom zriadení).\n3.5. Vo vzťahu k uvedeniu pozitívnej právnej analýzy, uvedenej v schvaľujúcom uznesení obce, okresný\nsúd uzavrel, že uvedenie analýzy nebolo podmienkou v zmysle hmotného práva (§ 36 Občianskeho\nzákonníka), keďže uznesenie obecného zastupiteľstva nie je právnym úkonom a už vôbec nie je\nsúkromnoprávnym úkonom, keď právne úkony sú prejavy vôle fyzických a právnických osôb a obecné\nzastupiteľstvo nie je fyzickou a ani právnickou osobou. Najmä však vzhľadom na to, schválenie uzavretia\nzáložných zmlúv obecným zastupiteľstvom žalobcu nebolo potrebné, nie sú spojené s týmto žiadne\nprávne následky. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný podľa súdu prvej inštancie preukázal vyhotovenie\nprávnej analýzy M.. G., ktorá právne vzťahy pri uzavretí záložnej zmluvy z pohľadu postavenia\nnavrhovateľa hodnotí ako s minimálnym rizikom.\n\n3.6. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie predmetné záložné zmluvy označil za platné a návrh\nzamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\n4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“) ako súd odvolací, rozsudkom\nzo dňa 9. novembra 2017, č.k. 4Cb/18/2015-574, odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok okresného\nsúdu potvrdil a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.\n5. Citujúc ustanovenia § 8 ods. 1, § 11 ods. 4 písm. a/, § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o\nobecnom zriadení, § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zásady hospodárenia a majetku\nobce, ods. 2 tohto ustanovenia, krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 21.) uviedol, že\npod ,,nakladanie s majetkovými právami“ možno jednoznačne subsumovať aj zriadenie záložného práva\nna majetok obce. Uviedol, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona o majetku obcí, je zrejmé,\nže schváleniu obecného zastupiteľstva podlieha nakladanie s majetkovými právami obce nad hodnotu\nurčenú v zásadách hospodárenia. Toto ustanovenie by podľa odvolacieho súdu strácalo význam v\nprípade, ak by sa pripustila interpretácia žalobcu, že každému úkonu starostu vykonaného v pozícii\nštatutárneho orgánu obce, by malo predchádzať rozhodnutie obecného zastupiteľstva. V takom prípade\nby vlastne obecné zastupiteľstvo schvaľovalo každý majetkovoprávny úkon. Odvolací súd pripustil, že v\nprípade, ak by obec nemala schválené zásady hospodárenia, bolo by potrebné zvoliť výklad v prospech\nžalobcu, že na každý majetkovoprávny úkon je potrebná ingerencia obecného zastupiteľstva.\n5.1. Odvolací súd poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS\n389/2008, podľa ktorého ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c/ zákona o majetku obcí treba vykladať zužujúco,\npokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce\nalebo majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou\nobcou prostredníctvom záväzného aktu zastupiteľstva. Uviedol, že v tomto kontexte je zároveň potrebné\npristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení, ktoré\npriznáva obecnému zastupiteľstvu, právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce.\nExtenzívny výklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s\nmajetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne\nsa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce.\n5.2. Odvolací súd skonštatoval, že v danom prípade však obecné zastupiteľstvo schválilo zásady\nhospodárenia a nakladania s majetkom obce všeobecne záväzným nariadením č. 1/2005, v zmysle\nktorého je v čl. 8 upravené, ktoré úkony podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom. Je teda podľa\nkrajského súdu zrejmé, že v tomto prípade sa neuplatní extenzívny výklad v tom smere, že každý\núkon týkajúci sa nakladania s majetkom obce podlieha schváleniu obecným zastupiteľstvom, pretože\nzastupiteľstvo si vyhradilo uvedeným všeobecne záväzným nariadením okruh majetkovoprávnych\núkonov, pri ktorých je platnosť závislá od rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Zásady hospodárenia\npodľa krajského súdu neustanovujú, že na uzavretie záložných zmlúv sa vyžaduje súhlas obecného\nzastupiteľstva. Súhlas by sa vyžadoval len v prípade, keď obec nemá schválené zásady hospodárenia,\nktorými obecné zastupiteľstvo prejavuje vôľu upraviť dispozíciu s majetkovými právami obce. V tejto\nsúvislosti dal odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, do pozornosti aj znenie čl. 12 bod 1 písm.\nc) Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2005, podľa ktorého správca majetku obce nesmie majetok\nobce prevádzať do vlastníctva iných osôb, majetok akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, založiť alebo zriadiť\nvecné bremeno bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Požiadavku súhlasu obecného zastupiteľstva\nteda stanovuje len pre prípad, kedy majetok obce mieni založiť správca majetku obce, teda nie aj\nstarosta ako štatutárny orgán obce. Vzhľadom na vyššie uvedený názor, odvolací súd námietku žalobcu\no nedostatočnej špecifikácii právneho úkonu, ku schváleniu ktorého malo dôjsť uznesením obecného\nzastupiteľstva na 52. zasadnutí dňa 28.11.2006, považoval za bezpredmetnú. Dodal, že z uznesenia\nje možné identifikovať, že jeho obsahom bolo udelenie súhlasu so zriadením záložného práva na\npredmetnú nehnuteľnosť, pričom odkazuje na žiadosti spoločnosti ACR SK spol. s r. o., č.j. 3772/2006 a\n3749/2006, ktorých obsah vzalo obecné zastupiteľstvo na vedomie. V žiadosti spoločnosť ACR Sk spol.\ns r. o. identifikovala, že pod vložením ťarchy sa rozumie Zmluva o záložnom práve spolufinancujúcej\núverovej banky. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1\nCSP potvrdil ako vecne správny.\n6. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“)\nodôvodnené podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p.\n7. Prípustnosť svojho dovolania (č. l. 586 spisu) v zmysle ust. § 420 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\n\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tvrdí dovolateľ v tom, že odvolací súd\nuviedol aplikáciu iného právneho ustanovenia odvolacím súdom ako aplikoval súd prvej inštancie, z\nčoho je zrejmé, že napadnutý rozsudok bol v novom konaní nečakane založený na neúčinnom právnom\npredpise. Tvrdí, že v dôsledku tejto skutočnosti nemal nijakú možnosť sa k novému právnemu záveru\nsúdu vyjadriť, ani predložiť argumenty na preukázanie tých skutočností, že nie je možné rozhodovať na\nzáklade tohto ustanovenia, nakoľko v čase, kedy malo dôjsť k uzavretiu sporných záložných zmlúv, bolo\nustanovenie, ktoré odvolací súd na vec aplikoval, neúčinné. Podľa dovolateľa, konkrétne odvolací súd\nzjavne aplikoval neplatný právny predpis - ustanovenie § 9 ods. 2 písm. e/ zákona č. 138/1991 o majetku\nobcí, účinné od 1. januára 2011, teda aplikoval ustanovenie, ktoré v čase podpisovania a povoľovania\nvkladov sporných zmlúv ešte neexistovalo a následne (na rozdiel od súdu prvej inštancie) detailne\nrozobral zásady hospodárenia žalobcu, a to napriek skutočnosti, že napádanom rozsudku najskôr cituje\npredmetné ustanovenie v správnom, t.j. v rozhodnom znení, ku dňu podpísania záložných zmlúv a\npovoľovania ich vkladov. Dovolateľ zastáva názor, že odvolací súd potvrdením rozsudku súdu prvej\ninštancie, za aplikácie nového právneho záveru, prameniaceho naviac z použitia právneho predpisu,\nktorý v rozhodnom období v uvedenom znení neexistoval, porušil rešpektovanie ústavného princípu\ndvojinštančnosti súdneho konania, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.\nZ uvedeného dôvodu poľa dovolateľa ide taktiež o nepreskúmateľný rozsudok, keďže z jeho\nodôvodnenia nie je zrejmé, prečo odvolací súd aplikoval neúčinný predpis hoci pôvodne existoval\npredpis právne účinný.\nV bode 12 dovolania žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok je taktiež protirečivý z dôvodu, že odvolací\nsúd sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, že v prípade žalobou napádaných záložných\nzmlúv nemôže ísť o schvaľovanie právnych úkonov, najprv plne stotožnil, ale následne pri posudzovaní\nprávnej otázky sa od prvostupňového rozhodnutia odklonil, keď uviedol, že v danom prípade ide o právne\núkony, na ktorých platnosť sa vyžaduje schválenie obecného zastupiteľstva.\n8. Žalobca prípustnosť dovolania tvrdí aj podľa ustanovenia § 421 písm. a/ C.s.p. Poukázal\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Obdo/21/2002, podľa\nktorého ,,majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre\nobec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto\nrozhodnutia starosta obce nemôže urobiť platný právny úkon. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v\nobjektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pri prejave vôle\nobce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovoprávnom úkone\na prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol\nprejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho úkonu“. Z uvedeného\npodľa dovolateľa vyplýva, že vznik majetkovoprávneho úkonu iniciovaného (podpísaného) starostom\nobce nastáva až okamihom jeho schválenia obecným zastupiteľstvom, skôr takýto úkon nevznikne. Za\nodklonenie od ustálenej rozhodovacej praxe dovolateľ považuje tvrdenie nižších súdov, že v danom\nprípade nemôže ísť o schvaľovanie právneho úkonu a že už prejav vôle samotného starostu zakladá\nzáväzný majetkovoprávny úkon.\n8.2. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdov oboch inštancií, že v prípade žalobou napádaných\nzáložných zmlúv nemôže ísť o schvaľovanie právnych úkonov, jedná sa podľa neho o nesprávny výklad\nustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ Zákona o majetku obcí, nakoľko tento treba správne chápať tak, že\nschváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy o.i. aj nakladanie s majetkovými právami v určenej\nhodnote, pričom výraz ,,nakladanie s majetkovými právami“ je podľa žalobcu logickým výkladom zákona\nnutné interpretovať ako uzatváranie právnych úkonov týkajúcich sa týchto majetkových práv.\n8.3. Dovolateľ zároveň namieta absolútnu neplatnosť záložných zmlúv podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 5 zákona č. 583/2004 Zb. o rozpočtových pravidlách\núzemnej samosprávy a uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že spornými záložnými zmluvami mala\nobec ručiť za záväzky tretej osoby voči bankovej inštitúcii (t.j. nešlo o návratnú finančnú výpomoc obci\nzo štátneho rozpočtu) je podľa dovolateľa zrejmé, že záložné zmluvy sú v priamom rozpore s ust. § 17\nods. 5 zákona č. 583/2004 Zb. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v ich rozhodnom znení,\nčo spôsobuje ich absolútnu neplatnosť podľa ust. § 39 OZ.\n8.4. Žalobca rovnako namieta absolútnu neplatnosť záložných zmlúv podľa § 39 Občianskeho zákonníka\ns poukazom na § 8 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení tvrdiac, že v zmysle\nuvedeného ustanovenia majetok obce slúži na plnenie jej úloh, je povinnosťou obce ho zveľaďovať,\nzhodnocovať a zachovávať a je možné ho použiť najmä na verejné účely, podnikateľskú činnosť a na\nvýkon samosprávy obce. Dovolateľ tvrdí nesprávne právne posúdenie zo strany súdov oboch inštancií,\nnakoľko sporné záložné zmluvy nezabezpečovali záväzok obce, ale záväzok tretej osoby, ani nijako\n\nneslúžili zveľadeniu, zhodnoteniu a zachovaniu majetku obce a išlo teda o právne úkony v rozpore so\nzákladným účelom zákona o obecnom zriadení a zákona o majetku obcí, a teda bola daná ich absolútna\nneplatnosť v zmysle ust. 39 OZ).\n9. Dovolateľ prípustnosť dovolania označil aj ustanovením § 421 písm. b/ C.s.p. s odôvodnením, že\nsporné záložné zmluvy mali byť schválené zastupiteľstvom žalobcu, ktoré malo zjavné vady, nakoľko\nvytvorenie vôle zastupiteľstva bolo podmienené, a to naviac neurčitou podmienkou (konkr. ,,pozitívnou“\nprávnou analýzou). Tvrdí, že z podstaty právneho úkonu, na ktorý sa vyžaduje schválenie kolektívneho\norgánu je vylúčené, aby sa samotné vytvorenie vôle akýmkoľvek spôsobom podmieňovalo. Uvádza,\nže podmieňovať je možné účinok už prejaveného právneho úkonu (§ 36 ods. 2 OZ), nie je ale\nmožné podmieňovať samotné vyjadrenie vôle (naviac podmienkou neurčitého pojmu ,,pozitívna právna\nanalýza“), nakoľko v takom prípade vôľa nemôže vzniknúť a teda ani nevzniká právny úkon. Zastáva\nnázor, že dovolacím súdom doposiaľ nevyriešená je otázka možnosti podmieňovania kreovania vôle\nobce obecným zastupiteľstvom odkladacou podmienkou.\n9.1. Prejav vôle obecného zastupiteľstva označuje dovolateľ za neurčitý i s poukazom na fakt, že obecné\nzastupiteľstvo schválilo vloženie bližšie nešpecifikovanej ťarchy, ale nie právne úkony, t.j. samotné\nzáložné zmluvy.\n10. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací\nsúd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zmenil\nv zmysle § 449 ods. 3 C.s.p. tak, že žalobe vyhovie, alter. aby v zmysle ust. § 449 ods. 1 C.s.p. napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alter. aby dovolací súd zrušil i\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 449 ods. 1 a 2 a § 450 C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n10.1. Dovolateľ zároveň v zmysle ust. § 444 ods. 1 C.s.p. navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu.\n11. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu\ndňa 27. júna\n2018 (list v spise č. 601) a z dôvodov uvedených v podrobnom zdôvodnení navrhol dovolanie žalobcu\nako neprípustné odmietnuť.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ alebo ,,najvyšší súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal vec a uznesením zo dňa 26. augusta\n2019, č.k. 3Obdo/9/2019, dovolanie žalobcu odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nkonania.\n12.1. Dovolací súd dovolateľom uvádzané dôvody nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia\nkvalifikoval ako bezpredmetné, keďže nebolo podľa najvyššieho súdu pravdou, ale iba tvrdením\ndovolateľa, že odvolací súd sa v posudzovanej právnej otázke od právneho názoru súdu vyjadreného\nv prvoinštančnom rozhodnutí odklonil. Vo vzťahu k dovolateľom tvrdenej prípustnosti dovolania v\nzmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p., najvyšší súd konštatoval neuvedenie dovolacej praxe\nzo strany žalobcu, resp. uvedenie rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré nerieši obdobnú otázku, ako i\nnevymedzenie právnej otázky vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu odvolacieho\nsúdu. Záverom dospel k záveru, že nejde o odvolanie prípustné podľa § 420 písm. f/ C.s.p. a ani podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p. a preto ho podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p. ako smerujúce proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.\n13. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)\nnálezom zo dňa 26. augusta 2021, sp. zn. III. ÚS 303/2021-49 rozhodol, že základné právo žalobcu (resp.\nsťažovateľa) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu\nzo dňa 26. augusta 2019, č.k. 3Obdo/9/2019 boli porušené, preto ústavný súd uznesenie najvyššieho\nsúdu zo dňa 26. augusta 2019, č.k. 3Obdo/9/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13.1. Ústavný súd v odôvodnení svojho nálezu uviedol, že úlohou najvyššieho súdu pri posúdení\nsprávnosti právneho posúdenia krajského súdu bolo právne posúdiť, či 1/ zásady hospodárenia žalobcu\nv ich nespornom znení treba právne posúdiť tak, že na uzavretie záložných zmlúv starostom sa\nnevyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom, a či 2/ uznesením obecného zastupiteľstva v jeho\nskutkovo nespornom, z hľadiska právneho posúdenia otáznom, znení došlo k schváleniu uzavretia\n\nzáložných zmlúv. Ústavný súd uviedol, že krajský súd sformuloval jasné a pre vec rozhodujúce právne\nnázory, s ktorými žalobca nesúhlasil a v dovolaní namietal, a síce, že a/ zásady hospodárenia žalobcu\nmajú za následok to, že schválenie záložných zmlúv obecným zastupiteľstvom sťažovateľky nebolo\npotrebné; a že b/ znením uznesenia obecného zastupiteľstva došlo k schváleniu záložných zmlúv. Vo\nvzťahu k uvedenému Ústavný súd SR uzavrel, že dovolací súd nesprávnym pomenovaním právnej\nargumentácie dovolateľa v uznesení č. 3Obdo/9/2019, ktorú označil za neurčitý popis skutočností,\nnesprávne aplikoval ust. § 421 ods. 1 a dospel k tomu, že dovolanie žalobu je neprípustné.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ alebo ,,najvyšší súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 C.s.p.), po vrátení veci ústavným súdom a po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, zastúpený\nv súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal vec\na dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť.\n15. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n16. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. Otázka posúdenia, či\nsú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n17. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf/ a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s. ., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nresp. je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nPrípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f/ C.s.p.\n18. Podľa ust. § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n19. Podľa ust. § 431 ods. 1 C.s.p., dovolanie prípustné podľa ust. § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie, v čom spočíva táto vada.\n20. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s §\n431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n\n21. V dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z ust. § 420 písm. f/ C.s.p. žalobca namieta\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu a porušenie jeho práva na spravodlivý proces tým,\nže odvolací súd uviedol aplikáciu iného právneho ustanovenia, ako aplikoval súd prvej inštancie,\nz čoho je zrejmé, že napadnutý rozsudok bol v novom konaní nečakane založený na neúčinnom\nprávnom predpise, konkrétne odvolací súd podľa dovolateľa zjavne aplikoval neplatný právny predpis\n- ustanovenie § 9 ods. 2 písm. e/ zákona č. 138/1991 o majetku obcí, účinné od 01.01.2011. V\nčase podpisovania a povoľovania vkladov zo sporných záložných zmlúv bolo dotknuté ustanovenie\nobsiahnuté v ust. § 9 ods. 2 písm. c/ zákona o majetku obcí v nasledovnom znení: ,,schváleniu obecným\nzastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote“. Ustanovenie\nbolo novelizované zákonom č. 507/2010 Z. z. s činnosťou od 01.01.2011 a bolo presunuté do písm.\ne/ dotknutého ustanovenia s nasledovným znením: „Obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s\nmajetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia“. Odvolací súd, teda podľa žalobcu\nbezdôvodne aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 písm. e/ zákona o majetku v znení, ktoré v čase\npodpisovania a povoľovania vkladov sporných zmlúv ešte neexistovalo a následne (na rozdiel od súdu\nprvej inštancie) detailne rozobral zásady hospodárenia žalobcu. Odvolací súd takýmto postupom podľa\ndovolateľa odoprel možnosť prieskumu správnosti aplikácie nového a z hľadiska právneho posúdenia\nveci rozhodujúceho ustanovenia právnej normy, ktorá v čase podpisu o povoľovaní vkladu sporných\nprávnych úkonov bola neúčinná.\n22. Dovolací súd uvádza, že pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p. je\nnevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup\nsúdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva\na zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n22.1. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní,\nktorý je v rozpore so zákonom. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojim nesprávnym\nprocesným postup znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva\nzákon. Pre prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., musí intenzita zásahu do procesných\npráv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva\nna spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie sú\nzásadne „výsledkové“, to znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či napadnuté\nkonanie ako celok, bude spravodlivé, závisí v danej veci od pokračujúceho konania a rozhodnutia\nvšeobecných súdov.\n22.2. Dovolací dôvod je vymedzený v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 C.s.p. iba v tom prípade,\nak dovolateľ v dovolaní výslovne uvedie, akým konkrétne špecifikovaným procesným postupom, ktorý\npovažuje dovolateľ za nesprávny, mu odvolací súd (prípadne\naj súd prvej inštancie) znemožnil\nuskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, pričom je nevyhnutné, aby dovolateľ špecifikoval, aké konkrétne jemu patriace procesné práva\nmu odvolací súd (prípadne aj súd prvej inštancie) svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil\nuskutočňovať.\n23. Právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06).\n23.1. K zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutí všeobecných súdov sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky keď uviedol, že je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a\nskutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a\nzrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\nUvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť\nspôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy. (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára\n2020, ods. 17). O taký prípad však v danej veci nejde.\n23.2. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch inštancií je podľa dovolacieho súdu dostatočne zrejmé,\nčoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, čo navrhoval, z ktorých osvedčených skutočností a\ndôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd\na aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil. V odôvodnení napadnutého\nuznesenia odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery.\nPrijaté rozhodnutie primerane vysvetlil.\n\n24. K časti dovolania, v ktorej žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu\nnesprávnej aplikácie právneho predpisu, vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu súhlasí so záverom\nuvedeným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Obdo/9/2019-632, ktorý toto tvrdenie\ndovolateľa, že odvolací súd odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia neodôvodnene aplikoval neúčinný\nprávny predpis, považuje za nesprávne a uvádza nasledovné:\n24.1. Odvolací súd už v bode 19. svojho odôvodnenia uviedol správne znenie, v rozhodnej dobe\núčinného právneho predpisu ust. § 9 ods. 2 písm. c/ zákona o majetku obcí (,,schváleniu obecným\nzastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote“). Možno síce\nprisvedčiť dovolateľovi, že odvolací súd následne v bodoch 21. a 22. odôvodnenia svojho rozhodnutia,\nhoci pod správnym označením ust. § 9 ods. 2 písm. c/ zákona o majetku obcí (účinného v pre vec\nrozhodnom období), citoval ustanovenie § 9 ods. 2 písm. e/ zákona č. 138/1991 o majetku obcí, účinné od\n01.01.2011 (,,Obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú\nv zásadách hospodárenia“) a následne sa zaoberal zásadami hospodárenia žalobcu, z čoho možno\nna prvý pohľad odvodiť, že došlo k aplikácii nového, v rozhodnej dobe neúčinného právneho predpisu,\navšak po komplexnom zhodnotení odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je jednoznačné, že\nk žalobcom uvedenému nesprávnemu postupu, ktorým by mohlo byť porušené právo dovolateľa na\nspravodlivý proces, s určitosťou nedošlo. I s ohľadom k dovolateľom namietanej nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k vyššie uvedenému dovolací súd upozorňuje, že procesným\npostupom sa rozumie priebeh konania, nie samotné rozhodnutie, pričom však i z rozhodnutia\nodvolacieho súdu vyplýva, že tento na vec aplikoval pre vec správne znenie ustanovenia § 9 ods.\n2 písm. c/ zákona č. 138/1991 (,,schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s\nmajetkovými právami v určenej hodnote“) a skutočnosť, že odvolací súd následne detailne rozobral\nzásady hospodárenia žalobcu, nie je dôkazom toho, že by použil nesprávny a neúčinný právny\npredpis. Naopak je očividné, že odvolací súd postupoval v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR\nsp. zn. III. ÚS 389/2008-22, ktoré vo svojom rozhodnutí cituje (bod 22), a najmä ktoré sa zaoberá\nproblémom výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 138/1991 v pre vec rozhodnom znení,\na zaujíma v ňom stanovisko k otázke dôležitej i pre toto konanie, a síce že ,,ustanovenie § 9 ods.\n2 písm. b/ a c/ zákona o majetku obcí je treba vykladať zužujúco, pokiaľ ide o oprávnenie starostu\nobce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv\nv prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom\nzáväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu\nvýkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení, ktoré priznáva obecnému\nzastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Extenzívny výklad\nspočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce\nobecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne sa vyjadrovať\nk najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce“ (III. ÚS 389/2008-22). Z odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu jednoznačne vyplýva, že tento sa zaoberal schválenými zásadami hospodárenia žalobcu\npráve z dôvodu nasledovania záverov Ústavného súdu SR v citovanom náleze vo vzťahu k výkladu\nustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona o majetku obcí v jeho pre vec rozhodnom znení, a nie z dôvodu\naplikácie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. e/ zákona č. 138/1991 o majetku obcí, účinného od 01.01.2011.\nJedine z toho dôvodu pripustil v bode 22 svojho rozhodnutia, že v prípade, ak by obec nemala schválené\nzásady hospodárenia, bolo by potrebné zvoliť výklad v prospech žalobcu, že na každý majetkovoprávny\núkon je potrebná ingerencia obecného zastupiteľstva. Následne v bode 23. rozhodnutia správne uviedol,\nže v danom prípade však obecné zastupiteľstvo schválilo zásady hospodárenia a nakladania s majetkom\nobce všeobecne záväzným nariadením č. 1/2005 (č.l. 135 spisu), z ktorého dôvodu sa v predmetnej\nveci neuplatní extenzívny výklad.\n24.2. Dovolací súd považuje za podstatné upozorniť na skutočnosť, že i ústavný súd vo svojom náleze\nč. III. ÚS 303/2021-49, ktorým zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/9/2019 uviedol v\nbode 14., že dovolací súd sa mal vo svojom rozhodnutí zaoberať otázkou právneho posúdenia zásad\nhospodárenia žalobcu, z ktorého záveru vyplýva, že vo vzťahu k v dovolaní namietanému nesprávnemu\nposúdeniu veci zo strany odvolacieho súdu, považoval otázku posúdenia zásad hospodárenia žalobcu\nza kľúčovú, a to práve z dôvodu aplikácie ust. § 9 ods. 2 písm. c/ zákona o majetku obcí v jeho rozhodnom\nznení odvolacím súdom.\n24.3. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v skutočnosti neobstojí tvrdenie dovolateľa, že mu odvolací\nsúd znemožnil možnosť prieskumu správnosti aplikácie nového a z hľadiska právneho posúdenia\nrozhodujúceho ustanovenia právnej normy, nakoľko k aplikácii nového ustanovenia právnej normy zo\nstrany odvolacieho súdu vôbec nedošlo.\n\n25. K druhej námietke dovolateľa, že ide o nepreskúmateľný rozsudok odvolacieho súdu, keďže z neho\npodľa žalobcu nevyplýva, na základe akej úvahy sa odvolací súd rozhodoval aplikovať neúčinný predpis,\ndovolací súd, ako je hore vyššie uvedené, opakuje, že odvolací súd použil totožný právny predpis ako\nsúd prvej inštancie, s ktorým právnym názorom, ako aj uviedol vo svojom odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia sa krajský súd stotožnil. Prijaté rozhodnutie primerane vysvetlil. Je potrebné mať na zreteli,\nže odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05). Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí pritom jeden\ncelok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú\njednotu.\n26. Rovnako pokiaľ v bode 12 dovolania žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok je zmätočný a\nprotirečivý z dôvodu, že odvolací súd sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, (že v\nprípade žalobou napádaných záložných zmlúv nemôže ísť o schvaľovanie právnych úkonov), najprv plne\nstotožnil, ale následne pri posudzovaní právnej otázky sa od prvostupňového rozhodnutia odklonil, keď\nuviedol, že v danom prípade ide o právne úkony, na ktorých platnosť sa vyžaduje schválenie obecného\nzastupiteľstva, ani s uvedeným nemožno súhlasiť.\n26.1. Najvyšší súd uvádza, že ide o zjavnú arbitrárnosť, ak je rozhodnutie súdu založené na takej\ninterpretácii, alebo aplikácii právnej normy súdom, ktorá zásadne popiera jej účel a význam, alebo ak\ndôvody, na ktorých je rozhodnutie súdu založené, celkom absentujú, alebo sú protirečivé a popierajú\npravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak súd tieto dôvody zjavne jednostranné, alebo v\nextrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (3cdo/34/2020).\n26.2. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva jediný a nie zmätočný, či dokonca protirečivý\nzáver, a síce, že v predmetnej veci, vzhľadom na žalobcom schválené zásady hospodárenia, na\nuzavretie záložných zmlúv nebol potrebný súhlas obecného zastupiteľstva. Uvedené opätovne vyplýva\ni z bodu 24. odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, kde za irelevantnú označil námietku žalobcu\no nedostatočnej špecifikácii právneho úkonu ku schváleniu, ktorého malo dôjsť uznesením obecného\nzastupiteľstva na 52. zasadnutí dňa 28. novembra 2006.\n27. Vzhľadom na vyššie uvedené, vo veci konajúci senát sa stotožňuje so záverom najvyššieho súdu\nuvedeným v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/9/2019 a síce, že žalobca prípustnosť dovolania s poukazom na\nustanovenie § 420 písm. f/ C.s.p. nepreukázal, preto prípustnosť jeho dovolania podľa predmetného\nustanovenia nie je daná.\nPrípustnosť dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p.\n28. Podľa § 432 ods. 1 C.s.p., dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (ods. 2).\n29. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. by\nmal dovolateľ vysvetliť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu a uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.\nPredpokladom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. písm. b/ C.s.p. je sformulovanie právnej\notázky dovolateľom, ktorá podľa jeho názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená, pričom musí ísť o takú právnu otázku, ktorá je pre rozhodnutie vo veci samej kľúčová.\nSamotná polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, spochybňovanie správnosti jeho\nrozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, nezodpovedá\nkritériu uvedenému v ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p.\n30. V časti, v ktorej malo byť dovolanie žalobcu prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.,\ndovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie zo strany súdov oboch inštancií a tvrdí, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. 3Obdo/21/2002, z ktorého podľa dovolateľa vyplýva, že vznik majetkovoprávneho\n\núkonu iniciovaného (podpísaného) starostom obce nastáva až okamihom jeho schválenia obecným\nzastupiteľstvom, skôr takýto úkon nevznikne. Za odklonenie od ustálenej rozhodovacej praxe dovolateľ\npovažuje tvrdenie nižších súdov, že v danom prípade nemôže ísť o schvaľovanie právneho úkonu a že\nuž prejav vôle samotného starostu zakladá záväzný majetkovoprávny úkon.\n30.1. Vo vzťahu k uvedenému sa vo veci rozhodujúci senát stotožňuje so záverom dovolacieho súdu\nv uznesení sp. zn. 3Obdo/9/2019, ktorý v bode 30. odôvodnenia uviedol, že dovolateľom uvedené\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Obdo/21/2002 riešilo inú právnu\notázku vo vzťahu k absencii schválenia obecného zastupiteľstva. V predmetnom konaní súdy riešili\nprípad, kedy obecné zastupiteľstvo nedalo súhlas k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to\npri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 138/1991 Zb., a teda išlo o zmluvný prevod vlastníctva\nnehnuteľného majetku obce, nie o nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote v zmysle písm.\nc/ citovaného ustanovenia, ktorý záver vyplýva z rozhodnutí súdov v súdenej veci. I z bodu 12 nálezu\nÚstavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/2021-49 vyplýva, že v súdenej veci ide o posúdenie špecifickej\nsituácie, ktorá vyplynula z osobitostí oproti skutkovému stavu, ktorý bol najvyšším súdom posudzovaný\nv jeho rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/21/2002. Naviac, dovolací súd nerozumie, pokiaľ ide o argumentáciu\ndovolateľa, že za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolateľ považuje tvrdenie odvolacieho\nsúdu, že v danom prípade nemôže ísť o schvaľovanie právneho úkonu. Odvolací súd nikde vo svojom\nrozhodnutí netvrdil, že sa nejedná o právny úkon, naopak odvolací súd v bode 21. odôvodnenia svojho\nrozhodnutia uvádza, že pokiaľ žalobca mal za to, že na nakladanie s majetkom obce je potrebný prejav\nvôle obecného zastupiteľstva, pričom vyslovene neuvádzal, že má ísť o schválenie právneho úkonu,\npodľa odvolacieho súdu ide v zásade o totožné pojmy. Avšak, vo vzťahu k nesprávnosti záveru súdov,\nže na uzavretie záložných zmlúv starostom sa nevyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom, sa\ndovolací súd vyjadruje nižšie, v časti rozhodnutia posudzujúceho dovolanie, ktorého prípustnosť odvodil\nžalobca od ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\n31. Dovolateľ zároveň namieta absolútnu neplatnosť záložných zmlúv podľa § 9 Občianskeho zákonníka\ns poukazom na ustanovenie § 17 ods. 5 zákona č. 583/2004 Zb. o rozpočtových pravidlách územnej\nsamosprávy a uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že spornými záložnými zmluvami mala obec ručiť za\nzáväzky tretej osoby voči bankovej inštitúcii, je podľa dovolateľa zrejmé, že záložné zmluvy sú v priamom\nrozpore s ust. § 17 ods. 5 zákona č. 583/2004 Zb. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v ich\nrozhodnom znení, čo spôsobuje ich absolútnu neplatnosť podľa ust. § 39 OZ.\nK predmetnej argumentácii dovolací súd uvádza, že ide o novotu, ktorá je v dovolacom konaní\nneprípustná, z ktorého dôvodu na ňu dovolací súd neprihliadol.\nŽalobca v doterajšom konaní uvedenú argumentáciu nepredniesol, resp. ju prvýkrát uviedol až v podaní\nzo dňa 24. novembra 2015 (na č.l. 518 spisu), teda po viac ako roku od uplynutia lehoty na podanie\nodvolania žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n31.1. Rovnako pokiaľ žalobca namieta absolútnu neplatnosť záložných zmlúv podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka s poukazom na § 8 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a tvrdí nesprávne\nprávne posúdenie zo strany súdov oboch inštancií, nakoľko sporné záložné zmluvy nezabezpečovali\nzáväzok obce, ale záväzok tretej osoby, ani nijako neslúžili zveľadeniu, zhodnoteniu a zachovaniu\nmajetku obce a išlo teda o právne úkony v rozpore so základným účelom zákona o obecnom zriadení a\nzákona o majetku obcí, čím bola daná ich absolútna neplatnosť v zmysle ust. 39 OZ, i v tomto prípade\nsa jedná o argumentáciu novú. Žalobca v doterajšom priebehu konania, resp. i v rámci svojho odvolania\nproti rozsudku súdu prvej inštancie vyčítal súdu, že tento nesprávne vyložil a nedostatočne odôvodnil\npoužitie ust. § 8 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení na predmetnú vec, avšak\nnetvrdil absolútnu neplatnosť zmlúv podľa § 39 OZ z dôvodu ich rozporu s týmto ust. § 8 ods. 2, 3 a 4\nzákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.\nDovolanie nie je možné považovať za ďalšie odvolanie (k tomu vid. ust. § 366 C.s.p.) a vychádzajúc\nz dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku konštatuje, že tzv. ,,novoty“ nie sú v zásade\nv dovolacom konaní prípustné, pretože dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a režim\nkoncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt (obdobne k tomu 2Obdo/97/2020,\n2Obdo/3/2021).\n32. Dovolateľ prípustnosť dovolania označil aj ustanovením § 421 písm. b/ C.s.p. s odôvodnením, že\nsporné záložné zmluvy mali byť schválené zastupiteľstvom žalobcu, ktoré malo zjavné vady, nakoľko\nvytvorenie vôle zastupiteľstva bolo podmienené, a to naviac neurčitou podmienkou (konkr. ,,pozitívnou“\nprávnou analýzou). Zastáva názor, že dovolacím súdom doposiaľ nevyriešená je otázka kreovania vôle\nobce obecným zastupiteľstvom a možnosť podmieňovania takéhoto kreovania odkladacou podmienkou.\n\n33. Dovolací súd vo svojom uznesení sp. zn. 3Obdo/9/2019 k tvrdeniu dovolateľa v bode 27 a nasl.\ndovolania, že v prejednávanej veci mali byť sporné záložné zmluvy schválené obecným zastupiteľstvom\nžalobcu, ktoré malo zjavné vady, nakoľko vytvorenie vôle zastupiteľstva bolo podmienené právnou\nanalýzou a táto podmienka bola neurčitá, uzavrel, že uvedená argumentácia nie je vyjadrením právnej\notázky, aká sa predpokladá v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., ale akýmsi neurčitým popisom\nskutočností samotným dovolateľom a v citovaných bodoch dovolateľ rozoberá jeho právne názory, ktoré\nžiadnu konkrétnu právnu otázku nevymedzujú.\n33.1. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 303/2021-49, ktorým uznesenie najvyššieho súdu\nzo dňa zo dňa 26. augusta 2019, č. k. 3Obdo/9/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodil,\nže takáto interpretácia prípustnosti dovolania je formalistická. Uviedol, že úlohou najvyššieho súdu pri\nposúdení správnosti právneho posúdenia krajského súdu bolo právne posúdiť, či:\na/ zásady hospodárenia žalobcu v ich nespornom znení treba právne posúdiť tak, že na uzavretie\nzáložných zmlúv starostom sa nevyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom,\nb/ uznesením obecného zastupiteľstva v jeho skutkovo nespornom, z hľadiska právneho posúdenia\notáznom znení došlo k schváleniu uzavretia záložných zmlúv.\n34. Vo vzťahu k žalobcom mienenej a Ústavným súdom SR sformulovanej otázke, či zásady\nhospodárenia žalobcu v ich nespornom znení treba právne posúdiť tak, že na uzavretie záložných zmlúv\nstarostom sa nevyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom, dovolací súd uvádza nasledovné:\n35. Dovolací súd úvodom opätovne poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý v intenciách\nrozhodnutia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 389/2008, podľa ktorého „ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o\nmajetku obcí treba vykladať zužujúco, pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony\nvo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je\nobmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva,\nsprávne pripustil, že v prípade, ak by obec nemala schválené zásady hospodárenia, na ktoré odkazuje\nuvedené ustanovenie, bolo by potrebné zvoliť výklad v prospech žalobcu, že na každý majetkovoprávny\núkon je potrebná ingerencia obecného zastupiteľstva. V danom prípade je však i podľa dovolacieho\nsúdu podstatnou skutočnosť, že obecné zastupiteľstvo schválilo zásady hospodárenia a nakladania s\nmajetkom obce všeobecne záväzným nariadením č. 1/2005 a v tomto prípade sa neuplatní extenzívny\nvýklad ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona obecnom zriadení, pretože zastupiteľstvo si vyhradilo\nuvedeným všeobecne záväzným nariadením č. 1/2005 okruh majetkovoprávnych úkonov, pri ktorých je\nplatnosť závislá od rozhodnutia obecného zastupiteľstva.\nAko nesprávny ale hodnotí dovolací súd následný záver odvolacieho súdu, v ktorej súvislosti dal\ndo pozornosti aj čl. 12 bod 1 písm. c ) Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2005 (podľa ktorého\npožiadavku súhlasu obecného zastupiteľstva teda stanovuje len pre prípad, kedy majetok obce mieni\nzaložiť správca majetku obce, teda nie aj starosta ako štatutárny orgán obce a v zmysle, ktorého je podľa\nkrajského súdu jednoznačné, že Zásady hospodárenia žalobcu, ktorými obecné zastupiteľstvo prejavuje\nvôľu upraviť dispozíciu s majetkovými právami obce, neustanovujú, že na uzavretie záložných zmlúv sa\nvyžaduje súhlas obecného zastupiteľstva.\nDovolací súd vyššie uvedený záver krajského súdu považuje za nesprávny a dáva do pozornosti čl.\n4 písm. B. bod 4. VZN žalobcu č. 1/2005, ktorý doteraz zrejme ušiel pozornosti súdov a v ktorom sa\njednoznačne uvádza, že ,,obecné zastupiteľstvo schvaľuje\naj zmluvy o budúcich zmluvách, zmluvy\no záložnom práve, zmluvy o vecnom bremene, notárske zápisnice, prípadne spoločenské zmluvy o\nzaložení obchodných spoločností - vrátane častí týkajúcich sa nakladania a prevodu majetku obce a\npod.“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zásady hospodárenia žalobcu v ich nespornom znení treba\nprávne posúdiť tak, že na uzavretie záložných zmlúv starostom sa vyžadovalo schválenie obecným\nzastupiteľstvom, a teda zo strany odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu pre vec\nvýznamnej a kľúčovej právnej otázky, ktorá mala vplyv na rozhodnutie prejednávaného sporu, z ktorého\ndôvodu je dovolanie žalobcu nie len prípustné podľa ust. § 421 ods. 1 C.s.p., ale i dôvodné.\n36. Vo vzťahu k Ústavným súdom SR druhej sformulovanej otázke žalobcu, či uznesením obecného\nzastupiteľstva v jeho skutkovo nespornom, z hľadiska právneho posúdenia otáznom, znení došlo k\nschváleniu uzavretia záložných zmlúv, dovolací súd považuje za potrebné v prvom rade akcentovať,\nže krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby,\nzaložil prioritne na závere, že na uzavretie záložných zmlúv starostom sa nevyžadovalo schválenie\nobecným zastupiteľstvom. Práve vo vzťahu k nesprávnosti uvedeného záveru, odôvodnenej v časti\n\n35. odôvodnenia tohto uznesenia, dovolací súd za nesprávne hodnotí i označenie námietky žalobcu\no nedostatočnej špecifikácii právneho úkonu, ku schváleniu ktorého malo dôjsť uznesením obecného\nzastupiteľstva na 52. zasadnutí dňa 28. novembra 2006 krajským súdom za bezpredmetnú. Bude\núlohou súdu v ďalšom konaní sa opätovne zaoberať schválením uzavretia záložných zmlúv uznesením\nobecného zastupiteľstva na 52. zasadnutí dňa 28. novembra 2006, a to tak s akcentom k záveru\nodvolacieho súdu, že v danom prípade sa jedná o právny úkon, a teda vo vzťahu k jeho namietanej\npodmienenosti neurčitou podmienkou pozitívnej právnej analýzy (§ 36 OZ) ako i ku skutočnosti, že\nobecné zastupiteľstvo na uvedenom zasadnutí neschválilo samotné záložné zmluvy, ale schválilo\nvloženie ťarchy (identifikovanej v žiadosti spoločnosti ACR SK spol. s r.o. č.j. 3772/2006 a 3749/2006),\nktorej nedostatočnú špecifikáciu namietal žalobca i v odvolaní.\n37. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k\nzáveru, že prípustnosť dovolania žalobcu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., je procesne daná,\npreto žalobcom napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C.s.p.) a vec mu vrátil na\nďalšie konanie (§ 450 C.s.p.).\n38. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania a o trovách\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).\n39. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie a aj odvolací súd) právnym názorom\ndovolacieho súdu viazané (§ 455 C.s.p.).\n40. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}