{"guid": "1fd287b0-6682-40cc-8487-628864a41a29:e8aa3d81-a60e-4136-baca-244078926c93", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1615200528.1", "spisova_znacka": "4Cdo/214/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/214/2021 z 15. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2022, sp. zn. 4Cdo/214/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:1615200528.1", "identifikacne_cislo": "1615200528", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2022-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8aa3d81-a60e-4136-baca-244078926c93", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1615200528.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1615200528.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1615200528.1/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/214/2021\n1615200528\n15. 12. 2022\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2022:1615200528.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ O. T., bývajúceho v A. Š. XXX, 2/ O. T., bývajúcej\nv N., Š. XXXX/X, 3/ A. T., bývajúceho v N., V. XXXX/X, 4/ O. T., bývajúceho v N., Š. XXXX/X, 5/ O.\nM., bývajúcej v O., P. XXXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou so sídlom v\nBratislave, Lachova 32, proti žalovanému L.. M. T., bývajúceho v U. XXX, zastúpenému JUDr. Lýdiou\nRáckovou, advokátkou so sídlom v Senci, Lichnerova 72, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva,\nvedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/95/2015, o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/6/2018 z 24. septembra 2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2019 sp. zn. 16Co/6/2018 a rozsudok Okresného\nsúdu Malacky č. k. 5C/95/2015 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Malacky (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 26. októbra\n2017 č. k. 5C/95/2015-265 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 5/ domáhali určenia, že do\ndedičstva po nebohom M. T., narodenom X. P. XXXX, ktorý zomrel XX. O. XXXX, patrí spoluvlastnícky\npodiel na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky,\nkatastrálny odbor, ako pozemok parcela registra „E“ č. XXX o výmere 5.715 m2, druh pozemku - orná\npôda. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste\nvlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre katastrálne územie U.,\nokrem iných aj parcely č. XXX o výmere 5 715 m2, druh pozemku - orná pôda, pričom titul nadobudnutia\nnehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva je: W. S.-XXX/XX-XX/XX, W. S.-XXX/XX-XX/XX\na Osvedčenie o vydržaní N 207/2000 NZ 185/2000-277/02. Z notárskej zápisnice č. N 207/2000 NZ\n185/2000 spísanej 28. augusta 2000 ďalej zistil, že bola spísaná notárska zápisnica Osvedčenie o\nvydržaní podľa § 2 až § 9 zákona SNR č. 293/1992 Zb., ktorou notárka osvedčila, že žalovaný spĺňa\npodmienky na zápis vlastníka do katastra nehnuteľností k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom\núzemí U., zapísaných vo vložke č. XXX v celosti; predmetom notárskej zápisnice boli aj nehnuteľnosti\nzapísané vo vložke č. XXXX v katastrálnom území U., ďalej vo vložke č. XX, XXX v katastrálnom území\nS. A. O. a vo vložke č. XXX, XXX v katastrálnom území R. N.. Súd prvej inštancie ďalej z dedičskej\ndohody z 26. augusta 2000 uzatvorenej medzi žalovaným a dedičmi po L.. Ľ. T., zomrelom X. D. XXXX\nna jednej strane a žalobkyňou 5/, ktorá zastupovala aj ďalších dedičov a Š. Š., zistil, že účastníci dohody\nsi medzi sebou dojednali vzájomné vzťahy po svojich právnych predchodcoch, keď sa vychádzalo z\ntoho, že sú dedičmi po M. T., zomrelom v roku XXXX a po jeho manželke M.D. T., rod. U., zomrelej\nv roku XXXX v USA. Súd prvej inštancie skúmal, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem a\ndospel k záveru, že rozhodnutie, ktorého sa žalobcovia domáhali, by nevytvorilo medzi stranami sporu\npevný základ a neodstránilo by spornosť ich práva alebo neistotu v právnom vzťahu; práve naopak,\nak by žalobe vyhovel, vôbec by sa nedosiahlo vyriešenie vlastníckych vzťahov, ale vznikla by sporná\nsituácia, keďže by muselo nasledovať ďalšie súdne konanie s neistým výsledkom (dedičské konanie).\nPožadované rozhodnutie by teda viedlo nie k odvráteniu sporov v budúcnosti, ale vytvorilo by stav, ktorý\nby mohol založiť viaceré spory; takýmto rozhodnutím by sa nemohol dosiahnuť stav, z ktorého by bolo\n\nzrejmé, kto je vlastníkom sporného pozemku a navyše vlastník parcely č. XXX je známy. V súvislosti\nso žalobcami namietanými náležitosťami Osvedčenia o vyhlásení poukázal na § 3 ods. 3, § 56 ods. 1\npísm. g/ zákona č. 323/1992 Zb. a § 34 ods. 1, § 36a, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. účinného do\n14. apríla 2004 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2009, sp. zn. 2Cdo/11/2007, podľa\nktorého Notársky poriadok, Občiansky zákonník či Obchodný zákonník, nemajú ustanovenia, ktoré by\numožňovali dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom, ale nachádzajú\nsa len zákonné ustanovenia upravujúce platnosť právneho úkonu, preto argumentácia žalobcov, že\nnotárska zápisnica je nesprávna, neplatná alebo nemá náležitosti, nemá oporu v právnych predpisoch\na tým nie je daný naliehavý právny záujem na tomto určení. Konštatoval, že zápisnica o vydržaní bola\nspísaná 28. augusta 2000 za účinnosti § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení platnom do\n1. decembra 2000 a teda zákonným spôsobom. Pokiaľ žalobcovia v spore poukazovali aj na ochranu\noprávneného dediča (§ 485 Občianskeho zákonníka), súd prvej inštancie uviedol, že ani z tohto dôvodu\nim nepatrí právo na súdnu ochranu, pretože žalovaný nie je neoprávneným dedičom, keďže vlastníctvo\nk svojim nehnuteľnostiam získal iným spôsobom a s poukazom na štandardnú judikatúru konštatoval,\nže žalobu o vydanie dedičstva podľa § 485 Občianskeho zákonníka môže podať s úspechom len\nten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve a ďalej tiež právo na vydanie dedičstva podľa § 485\nObčianskeho zákonníka nemá ten, kto sa zúčastnil pôvodného konania o dedičstve, hoci by aj bol\nukrátený na svojom občianskom práve; nápravy sa totiž táto osoba, na rozdiel od dediča opomenutého\nv pôvodnom dedičskom konaní môže domáhať cestou riadnych, prípadne mimoriadnych opravných\nprostriedkov. Súd prvej inštancie navrhované dokazovanie výsluchom svedkov O. A., O.. O. O. a L. M.\nnevykonal, keďže svedkovia mali byť vypočutí nie k otázkam nadobudnutia vlastníctva žalovaným, ale\nk okolnostiam spísania dedičskej dohody, prípadne k okolnostiam súvisiacim s finančným vyrovnaním\nmedzi účastníkmi, čo ale nebolo predmetom sporu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1\na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 1/ až 5/ rozsudkom z 24.\nseptembra 2019 sp. zn. 16Co/6/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal proti\nžalobcom 1/ až 5/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Súhlasil so súdom prvej inštancie,\nže prvoradou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c/ CSP právny\nzáujem na požadovanom určení, ktorý musí byť naliehavý. Uviedol, že je za konkrétnych podmienok\nprípustný určovací návrh (žaloba), že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po\nporučiteľovi, ktorým návrhom (žalobou) sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten,\nkto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom,\nvoči inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým dedičom). Odvolací súd ďalej uviedol, že CSP\npredpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam a pasívam sa dedičia svojich práv budú domáhať žalobou\nmimo konania o dedičstve (či už pred skončením konania o dedičstve alebo po jeho skončení). Pokiaľ sa\nv konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom\nna jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi.\nPo smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája\nvznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola\nv čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.\nVyvodil záver, že z obsahu Dedičskej dohody nepochybne vyplýva, že v čase smrti poručiteľa M. T.,\nzomr. XX. O. XXXX, nebolo sporné vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,\nokres O., obec U., katastrálne územie U. ako pozemok parcela registra „E“ číslo XXX o výmere 5 715 m2,\ndruh pozemku: orná pôda, t. j. medzi dedičmi nebolo sporu, že poručiteľ bol v čase svojej smrti XX. O.\nXXXX spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti; z povahy týchto skutočností je teda vylúčený základný\núčel, ktorý má určovacia žaloba naplniť a to odstránenie spornosti práva medzi účastníkmi právneho\nvzťahu. Poukázal na to, že pokiaľ notárka spísala notársku zápisnicu pod sp. zn. N 207/2000, NZ\n185/2000, a to Osvedčenie o vydržaní podľa § 2 až § 9 zákona SNR č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých\nvlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, ktorou osvedčila, že L.. M. T.,\nnar. XX. Z. XXXX, bytom U. XXX, spĺňa podmienky na zápis vlastníka do katastra nehnuteľností aj k\npozemnoknižnej parcele č. XXX - roľa o výmere 5 715 m2 ako parcela č. XXXX/X, druh pozemku: ostatné\nplochy, EL č. 4, v užívaní Poľnohospodárskeho družstva Lozorno, parcela č. XXXX/X, druh pozemku:\norná pôda, EL č. 4 v užívaní Poľnohospodárskeho družstva Lozorno a to na podklade predložených\nlistinných dokladov, okrem iných aj Dedičskej dohody z 26. augusta 2000 uzavretej v zmysle § 3 zákona\nč. 293/1992 Zb.; ide o právnu skutočnosť, ktorá nesporne nastala až po smrti poručiteľa M. T., teda o\nprávnu skutočnosť, od ktorej nemožno odvodzovať naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť\npatrí do dedičstva po poručiteľovi, nakoľko zmyslom takejto určovacej žaloby je odstrániť rozpor o tom,\n\nčo patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktoré sa nadobúda okamihom jeho smrti. O trovách odvolacieho\nkonania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 5/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie z\ndôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP) a podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP s tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nUviedli, že nie je zrejmé, akými úvahami sa odvolací súd riadil a na základe akých skutočností dospel\nk zisteniam že medzi dedičmi nebolo sporu, že poručiteľ bol v čase svojej smrti dňa 14. mája 1988\nspoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a z povahy týchto skutočností je teda vylúčený základný účel,\nktorý má určovacia žaloba naplniť a to odstránenie spornosti práva medzi účastníkmi právneho vzťahu.\nUviedli, že takéto zistenie odvolacieho súdu nie je podložené žiadnymi dôkazmi a je v príkrom nesúlade\naj s Dedičskou dohodou, ktorá neobsahuje žiadnu špecifikáciu pozemkov podľa listu vlastníctva, veľkosť,\ndruh, ani ich cenu, teda v nej nie je označený ani predmetný pozemok a nie je ho možné vôbec\nidentifikovať. „Zavedenie“ predmetného pozemku do Dedičskej dohody tak, ako to urobil odvolací\nsúd je nad rámec jej obsahu a zo strany odvolacieho súdu ide o svojvoľné závery. S poukazom\nna zistenie, že dedičské konanie po M. T. bolo zastavené pre nemajetnosť, ide o neurčité a ničím\nnepodložené úvahy súdu prvej inštancie nezohľadňujúce dedičské právo žalobcov ani ich vlastnícke\nprávo. Nesúhlasili so záverom odvolacieho súdu, že : „...pokiaľ notárka spísala notársku zápisnicu a\nto Osvedčenie o vydržaní podľa § 2 až 9 zákona SNR č. 293/1992 Zb…… ide o právnu skutočnosť,\nktorá nesporne nastala až po smrti poručiteľa M. T., teda o právnu skutočnosť, od ktorej nemožno\nodvodzovať naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi,\nnakoľko zmyslom takejto určovacej žaloby je odstrániť rozpor v tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi,\nktoré sa nadobúda okamihom jeho smrti“. Mali za nesporné, že úmrtím poručiteľa žalobcovia vstúpili v\ncelom rozsahu do jeho práv a povinností, teda aj do takých, o ktorých v tom čase nemali vedomosť.\nSúhlasili s odvolacím súdom, že zmyslom určovacej žaloby je odstrániť rozpor v tom, čo patrí do\ndedičstva po poručiteľovi, ktoré sa nadobúda okamihom jeho smrti, avšak jeho závery pri aplikácii noriem\ndedičského práva neboli správne. Ďalej uviedli, že rozhodnutie odvolacieho súdu nedáva odpovede\nna otázky zásadného významu a preto je nepreskúmateľné. Odvolací súd nevysvetlil z akého dôvodu\npráve žalobcovia ako zákonní dedičia nemajú naliehavý právny záujem na určení, že pozemok, ktorý\nnadobudli okamihom smrti poručiteľa patrí do dedičského konania, a z akého dôvodu dal prednosť\nneoprávnenému dedičovi pred oprávnenými dedičmi. Podľa názoru žalobcov rozhodnutie odvolacieho\nsúdu nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je založené na\nnesprávnych skutkových a právnych zisteniach bez toho, aby sa odvolací súd zaoberal meritom veci.\nŽalobcovia svoje právo odvodzujú od svojho dedičského práva po neb. M. T., ktorý nebol nemajetný,\nako pôvodne uvádzalo štátne notárstvo v dedičskom konaní a naliehavý právny záujem osvedčujú\nsvojím postavením dedičov k novoobjavenému majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi. Na\nzáklade žalobe vyhovujúceho rozsudku môže byť dedičstvo riadne prejednané v dedičskom konaní.\nPoukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/31/2011, 3Cdo/112/2004,\n1Cdo/36/2008, 1Cdo/26/2007, 3Cdo/44/2008, 5Cdo/147/2007, 1Cdo/43/2007, 3Cdo/25/2007), ktoré\nhovoria o prípustnosti určovacieho návrhu, že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do\ndedičstva po poručiteľovi, ktorým návrhom sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten,\nkto je dedičom poručiteľa, prípadne jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi. Boli názoru,\nže dedičia majú naliehavý právny záujem na určení, či konkrétna vec patrí do dedičstva a žalobou\nsledovali odstránenie stavu právnej neistoty, aby novoobjavený majetok mohol byť prejednaný v konaní\no dedičstve, keďže aktuálne je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností žalovaný a toto vlastnícke\nprávo žalovaného je sporné. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSp), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. Podľa názoru žalobcov je ich dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a z obsahu\ndovolania je zrejmé, že žalobcovia považujú ako nesprávne právne posúdenú otázku, či majú naliehavý\nprávny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi.\n10. V prejednávanej veci dovolatelia odôvodnili dovolanie prípustným dovolacím dôvodom, a to\nnesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom, keď v ňom vymedzili nielen to, ktoré právne\nposúdenie veci pokladajú za nesprávne (označením právnej otázky, od ktorej vyriešenia záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu i jemu predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie), ale aj to, v čom\nnimi namietaná nesprávnosť spočíva (v nesprávnej aplikácii práva na zistený skutkový stav).\n11. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§\n421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako\njudikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nSúčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo\nviacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z\nhľadiska vecného na ne nadviazali.\n12. Predmetnou otázkou (viď vyššie bod 9.) sa už dovolací súd zaoberal v rozhodnutí sp. zn.\n1Cdo/26/2007, 3Cdo/154/2010 a Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 482/2013 (a ďalšími\nnaň nadväzujúcimi rozhodnutiami, napr. sp. zn. 3Cdo/44/2008, 5Cdo/147/2007, 1Cdo/43/2007,\n3Cdo/25/2007), v dôsledku čoho možno v ňom uvedený právny názor ohľadom predmetnej právnej\notázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.\n13. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/26/2007 uviedol, že v súlade so svojou doterajšou\nrozhodovacou praxou nemení nič na závere o prípustnosti určovacieho návrhu, že konkrétna vec\n(hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorým návrhom sa môže v sporovom\nkonaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúcim\ndedičom), prípadne jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým\ndedičom). Žaloba na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nepredstavuje tzv. inú\nžalobu, ktorá v ustanovení § 80 O.s.p. nie je uvedená, ale ide o žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ktorá\nsleduje ochranu vlastníckeho práva.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/154/2010 (R3/2011) dospel k záveru,\nže súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po\nporučiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto\nveci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni,\nnemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené\nurčenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje\n\nrozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti\nporučiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik\nvlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase\nsmrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.\n15. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 482/2013 dospel k názoru, že\nje ústavne neakceptovateľný záver, podľa ktorého krajský súd objektívnu nespôsobilosť prípadného\nvyhovujúce rozsudku (vo veci určenia, že nehnuteľnosť patrila do dedičstva po poručiteľovi) vyvolať\nzmenu v zápise vlastníkov spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností striktne stotožňuje s absenciou\nzmeny právneho postavenia sťažovateľa po takomto určení a tým vylučuje danosť jeho naliehavého\nprávneho záujmu na takomto určení. Skutočnosť, že prípadné určenie, že sporné nehnuteľnosti patria\ndo dedičstva po otcovi sťažovateľa (ani v spojení s následným osvedčením, že tieto nehnuteľnosti ku\ndňu smrti poručiteľa nadobudol do vlastníctva sťažovateľ), nemôže vyvolať zmenu v zápise vlastníkov\nv katastri nehnuteľností, nemôže viesť striktne k záveru, že sa tým žiadnym spôsobom nezmení\nprávne postavenie sťažovateľa. Naopak, práve meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho\npredchodcu sťažovateľa k sporným nehnuteľnostiam môže zmeniť právne postavenie sťažovateľa,\nkeďže jedine úspech sťažovateľa v konaní o jeho návrhu mu umožní uplatnenie svojich prípadných\nnárokov voči subjektom, ktoré boli alebo sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej\nnehnuteľnosti. Opačný záver by znamenal denegatio iustitiae v prípadoch, ak po smrti poručiteľov dôjde\nk právnym úkonom, ktorých predmetom je nakladanie s majetkom, ktorý patril poručiteľovi ku dňu jeho\nsmrti.\n16. Vec sa týka určenia, či právni predchodcovia odvolateľov boli vlastníkmi predmetného nehnuteľného\nmajetku ku dňu smrti. Podľa ustálenej judikatúry sa dedič môže domáhať určenia, že poručiteľ bol\nvlastníkom majetku v deň smrti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu zo 14.12.2000, spis č. 20Cdo/1897/98,\nuverejnený v Soudné rozhledy č. 6/2001). Toto určenie sa týka dátumu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré\nnastanú neskôr, ho nemôžu ovplyvniť. Aj keď sa vec, ktorej sa toto určenie týka, následne prerokuje\nv dedičskom konaní a nadobudnutie dedičstva sa potvrdí (alebo sa schváli dohoda o vysporiadaní\ndedičstva alebo sa dedičské konanie ukončí inak), neznamená to, že dedič je naďalej vlastníkom\nmajetku. Po smrti poručiteľa mohla nastať právna udalosť, ktorá viedla k vzniku vlastníckeho práva\ninej osoby (napr. v dôsledku vydržania). Na určenie, či bol poručiteľ vlastníkom veci v deň smrti,\nsú však tieto neskoršie udalosti irelevantné (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n22Cdo/1977/2001).\n14. Vec prejednávajúci senát považuje aj v predmetnom spore vyššie vyslovené závery najvyššieho súdu\nza prijateľné. Ak konajúce súdy založili svoje rozhodnutia v tejto otázke na inom právnom názore, podľa\nktorého žalobcovia nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, treba mať za to, že ich\nrozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky\ndovolateľov, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu sa riešením predmetnej právnej otázky odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcov\nje nielen prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, ale aj dôvodné (§ 432 ods. 2 CSP). Nakoľko nápravu\nnemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu\nprvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Co/6/2018", "guid": "66bb7fa1-0535-4c50-afa5-fb5bf0b11378:4e5a8975-7830-4e0e-a37b-12f902393d33", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:54cfbc83-9631-4c8b-a6d5-f00e95a617b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 482/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 482/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54cfbc83-9631-4c8b-a6d5-f00e95a617b4"}, {"guid": "5d0d2999-0876-47d5-bb1a-98261fdc89b0:6fd97688-b198-497c-89ab-4b68baf44491", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6116217693.1", "spisova_znacka": "16Co/6/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/6/2018 z 26. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6116217693.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c344ca49-bf64-4379-8add-427b0bd0bead:098922f6-fb56-4728-ba59-e99074d996e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1708100006.6", "spisova_znacka": "3Co/146/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/146/2022 z 9. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1708100006.6"}, {"guid": "8e9c22b0-62b5-46cf-a5ab-fb0f4c5674f4:5b08ebbe-fc48-47d8-9e31-3539aea7005b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4123200644.1", "spisova_znacka": "11Co/42/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/42/2025 z 17. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4123200644.1"}, {"guid": "6163ab3e-4165-47d6-b0d5-c7dcb3024143:06bbe6df-722f-488b-8020-c3db0a06488b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3118204545.2", "spisova_znacka": "16Co/36/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/36/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3118204545.2"}, {"guid": "bd2c2621-8511-4f9f-a8e5-d97cbe5b076e:118e8c31-507e-42f1-a9ce-b2228623921b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3821203324.2", "spisova_znacka": "5Co/14/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/14/2024 z 14. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3821203324.2"}, {"guid": "78c8a440-6ab5-4d25-9a66-6d8dd9d4e06c:01cd435f-b605-4e21-8250-ed247ec5356d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6719201194.3", "spisova_znacka": "17Co/53/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/53/2023 z 22. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6719201194.3"}]}