{"guid": "8fd9e5c4-a83a-4d62-8009-10103d077d43:5763ec74-0383-4fe6-8b03-aaed3ea2e98b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1613213787.2", "spisova_znacka": "7Cdo/47/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/47/2021 z 31. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2022, sp. zn. 7Cdo/47/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:1613213787.2", "identifikacne_cislo": "1613213787", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2022-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-3", "nazov": "§ 78 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5763ec74-0383-4fe6-8b03-aaed3ea2e98b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1613213787.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1613213787.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1613213787.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/47/2021\n1613213787\n31. 05. 2022\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2022:1613213787.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa J. B., bývajúceho v W., Y. č. XX, zastúpeného\nJUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom v Malackách, Pribinova č. 3, proti odporcovi G. B.,\nbývajúcemu v W., Y. č. XX, W., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, s.r.o. so\nsídlom v Bratislave, Šumavská č. 3, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, vedenej na Okresnom súde\nMalacky pod sp.zn. 5C/399/2013, o dovolaní G. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júna\n2020 sp. zn. 4Co/34/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1.Okresný súd Malacky (ďalej len „súd prvej inštancie\" alebo „prvostupňový súd\") rozsudkom z 9. mája\n2017 č.k. 5C/399/2013-105 zvýšil vyživovaciu povinnosť G. B. [otca navrhovateľa (ďalej len „odporca\")]\nvoči navrhovateľovi naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Malacky z 12. júla 2012 č. k.\n8P/128/2011-112 zo sumy 120 € mesačne na sumu 200 € mesačne počnúc od 25. októbra 2013 do\n30. júna 2015. Zároveň otcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zameškané výživné vo výške 1\n255,50 €. Dopĺňacím rozsudkom z 19. júna 2018 č. k. 5C/399/2013-131 návrh na zvýšenie výživného\nvo zvyšku zamietol.\n1.1. Vychádzal z toho, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a sestrou v\npodnájme s mesačnými nákladmi na bývanie vo výške cca 66 €. V ostatnom čase dosahuje čistý\nmesačný príjem navrhovateľovej matky 499,20 € a otca 834,89 €. Odporca prispieva na výživu\nnavrhovateľa sumou 120 € mesačne. Navrhovateľ navštevoval od 1. septembra 2013 do 31. mája\n2015 strednú odbornú školu, jeho náklady spočívali vo výdavkoch (v odôvodnení rozsudku vyčíslené)\nna štúdium, stravu, bývanie, cestovanie, učebnice a skriptá, školné, získanie vodičského oprávnenia,\nabsolvovanie vodičského kurzu, vystavenie cestovného pasu, kultúru, šport a stužkovú slávnosť. Súd\nprvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa mal na zreteli, že pre posúdenie schopností a\nmožností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné\nzárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým\nstavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969).\nKonštatoval, že podaný návrh je v danom prípade dôvodný vzhľadom na zmenu pomerov na strane\nnavrhovateľa. Uviedol, že počiatok zvýšenia výživného určil v zmysle návrhu, pričom vychádzal zo\nzistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť\nmatky o navrhovateľa v čase jeho maloletosti, prihliadol tiež na navrhovateľov vek a skutočnosť, že\nnavštevoval strednú odbornú školu. Zároveň skúmal schopnosti a možnosti rodičov navrhovateľa a tiež\nich ďalšie vyživovacie povinnosti. Konštatoval, že mesačný príjem odporcu sa výraznejšie nezmenil.\nNezohľadnil tvrdenie otca týkajúce sa jeho výdavkov, v rámci ktorého uvádzal, že zo zdravotných\ndôvodov nie je schopný platiť zvýšené výživné. Podľa názoru súdu prvej inštancie odporca nepreukázal\ntaké zdravotné ťažkosti, ktoré by ho v danej práci obmedzovali. Vzhľadom na takto určené výživné a\ndobu určenia výživného súd prvej inštancie určil aj výšku zročného výživného pre navrhovateľa v sume 1\n\n255,50 € ako rozdiel medzi výživným určeným od 25. októbra 2013 do 30. júna 2015 a doposiaľ určeným\nvýživným hradeným odporcom. Vo zvyšku navrhovateľov návrh zamietol dopĺňacím rozsudkom.\n2. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom z 20. marca\n2019 sp.zn. 4Co/234/2018 rozsudok súdu prvej inštancie a/ v napadnutej meritórnej časti v spojení s\ndopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP\") ako vecne správny, b/ v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného\nkonania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodol tiež, že\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n2.1. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie náležite vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania\na správne porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase predchádzajúceho rozhodnutia a\nv čase rozhodovania o návrhu na jeho zvýšenie; správne pri tom posudzoval, či došlo alebo nedošlo\nk takej zmene pomerov na strane navrhovateľa a odporcu, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného\nrozhodnutia o výživnom. Odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie uzavrel,\nže k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa došlo, nakoľko mal v čase od 25. októbra\n2013 do 30. júna 2015 vyššie odôvodnené potreby vzhľadom na jeho vek a nástup na štúdium\nvyššieho stupňa oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti (12. júla 2012), na strane odporcu\nale podstatná zmena pomerov preukázaná nebola. Sama skutočnosť, že otec má určité zdravotné\nproblémy, nie je spôsobilá privodiť iný právny záver, nakoľko ani len netvrdil, že by v dôsledku\ntýchto zdravotných komplikácií mal znížený príjem z pracovnej činnosti. Výšku odporcom uvádzaných\nnákladov na lieky nepovažoval odvolací súd za spôsobilú spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie\nvýživného v súvislosti s preukázanými podstatnými zmenami na jeho strane. Odvolací súd zdôraznil,\nže nepreskúmaval správnosť konkrétneho tvrdenia navrhovateľa o výdavkoch na dopravu a školské\npomôcky. Odôvodnenými potrebami sú všetky potreby oprávneného po stránke ekonomickej, kultúrnej,\nspoločenskej a študijnej. Navrhovateľom uvedenú sumu titulom výdavkov na ošatenie považoval\nodvolací súd za primeranú. Okrem týchto okolností prihliadol tiež na vývoj životných nákladov od\nposlednej úpravy výšky výživného (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine) a na dlhoročnú osobnú starostlivosť\nmatky navrhovateľa o neho (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Vzhľadom na prioritu vyživovacej povinnosti\nodporcu voči navrhovateľovi nezohľadnil ani výdavky odporcu súvisiace s kúpou motorového vozidla.\nPodľa názoru odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ vyživovaciu povinnosť\notca voči navrhovateľovi určil do 30. júna 2015, lebo samotná maturitná skúška v mesiaci máj 2015 nemá\nešte za následok nadobudnutie schopnosti oprávneného dieťaťa samostatne sa živiť. Za irelevantnú\nvyhodnotil aj odvolaciu argumentáciu odporcu, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nesprávne nevzal\ndo úvahy zárobkové možnosti navrhovateľa, ktorý má ako študent dennej formy štúdia súvisle sa\npripravujúci na svoje budúce povolanie. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil všetky\nodvolacie námietky odporcu ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil. V odvolaním napadnutej časti\ntýkajúcej sa nároku navrhovateľa na náhradu trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa\nustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP s odôvodnením, že súd prvej inštancie tento výrok vôbec\nneodôvodnil.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (okrem zrušujúceho výroku) podal odporca dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") uznesením z 21. novembra 2019\nsp. zn. 3Cdo/199/2019 odvolací rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na\nďalšie konanie. V podstatnom vytkol odvolaciemu súdu, že otázku dopadu zdravotných ťažkostí odporcu\nna jeho výdavky (obstarávanie liekov) uzavrel len so strohým konštatovaním, že nejde ani o okolnosť\nspôsobilú spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného, bez vysvetlenia ponechal, či nejde\nani o okolnosť významnú z hľadiska stanovenia sumy zvýšeného výživného. K príležitostným príjmom\nnavrhovateľa uviedol, že odvolací súd mal za to, že navrhovateľ ako študent dennej formy štúdia súvisle\nsa pripravujúci na budúce povolanie povinnosť zarábať nemá a jeho príležitostné príjmy mu nemôžu byť\nna ujmu oproti zákonnej vyživovacej povinnosti otca, čo sa javilo dovolaciemu súdu ako nedostatočné\nodôvodnenie v tomto smere. K zakúpeniu motorového vozidla konštatoval, že odvolací súd len označil\ntúto odvolaciu argumentáciu odporcu za neopodstatnenú vzhľadom na prioritu nároku na výživné a\nponechal bez vysvetlenia, prečo ju nepovažoval za podstatnú aspoň z hľadiska určenia výšky výživného.\nZ týchto dôvodov dovolací súd uzavrel, že odporca dôvodne namieta nepreskúmateľnosť dovolaním\nnapadnutého rozsudku.\n\n4. Následne odvolací súd opätovne prejednal vec a ostatným rozsudkom z 24. júna 2020 sp. zn.\n4Co/34/2020 potvrdil prvostupňový rozsudok v spojení s jeho doplňujúcim rozsudkom v napadnutej\nvyhovujúcej časti a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu odvolacieho a dovolacieho\nkonania.\n4.1. Odvolací súd opätovne konštatoval, že predpokladom zmeny výživného je výrazná a trvalá zmena\npomerov, ktorou môže byť podstatne vyšší vek a s tým spojený nárast nevyhnutných životných nákladov,\nnástup do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena pravidelného príjmu rodičov, zmena zdravotného\nstavu alebo zmena počtu vyživovacích povinností. V zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie\nopätovne vyhodnotil, že k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa došlo, nakoľko mal v\nčase rozhodnom (25.10.2013 - 30.06.2015) vyššie odôvodnené potreby vzhľadom na nárast jeho veku\na nástup na štúdium vyššieho stupňa oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti (12.07.2012),\navšak na strane odporcu podstatná zmena pomerov preukázaná nebola. Opätovne uviedol, že zmenu\nodôvodnených potrieb navrhovateľa mal za nepochybne zrejmú v súvislosti so zmenou veku oproti\nposlednej súdnej úprave výšky výživného v roku 2012 a s tým spojenými životnými nákladmi po stránke\nekonomickej, kultúrnej, študijnej. Pridržal sa i toho vysloveného právneho názoru, že skutočnosť, že\nodporca má určité zdravotné problémy, je potrebné vyhodnotiť za nespôsobilú privodiť iný právny záver,\nnakoľko netvrdil, a teda ani nepreukázal, že by v dôsledku týchto zdravotných komplikácií mal znížený\npríjem z pracovnej činnosti. Výška odporcom uvádzaných nákladov na lieky sa odvolaciemu súdu\nnejavila byť spôsobilá spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného v súvislosti s preukázanými\npodstatnými zmenami na jeho strane, keď odvolací súd nepreskúmaval správnosť jeho konkrétneho\ntvrdenia o výdavkoch na dopravu a školské pomôcky s poukazom na vyššie uvedené, že odôvodnenými\npotrebami sú všetky potreby oprávneného po stránke ekonomickej, kultúrnej, spoločenskej, kultúrnej a\nštudijnej. Navrhovateľom uvedená suma titulom výdavkov na ošatenie sa odvolaciemu súdu vzhľadom\nna jeho vek javila primeraná a nenadhodnotená. Odvolací súd vzal zreteľ na to, že odporca tiež\nnetvrdil a teda ani nepreukázal existenciu takých zdravotných problémov, na základe ktorých by bolo\nmožné usudzovať na trvalú zmenu jeho pomerov. Odvolací súd okrem uvedeného v zmysle ust. §\n78 ods. 3 Zákona o rodine ex offo prihliadol na vzrastajúci vývoj životných nákladov od poslednej\nsúdnej úpravy výšky výživného a v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, na dlhoročnú osobnú\nstarostlivosť matky navrhovateľa o neho. Odvolacie argumenty odporcu týkajúce sa dcéry vyhodnotil\nodvolací súd za irelevantné, keďže vyživovaciu povinnosť k nej mal už v čase prechádzajúceho určenia\nvýživného na navrhovateľa a uvedená okolnosť tak nebola skutočnosťou znamenajúcou podstatnú\nzmenu pomerov na strane odporcu. Nezohľadnil tiež výdavky odporcu súvisiace s kúpou motorového\nvozidla vzhľadom na prioritu vyživovacej povinnosti. Odporcom uvedenú skutkovú okolnosť týkajúcu\nsa fyzického konfliktu medzi ním a navrhovateľom odvolací súd nevyhodnotil ako okolnosť zakladajúcu\nhmotnoprávny dôvod pre nepriznanie výživného z dôvodu nesúladu jeho priznania s dobrými mravmi (§\n75 ods. 2 Zákona o rodine), keď odporca túto skutkovú okolnosť tvrdiaci nepreukázal takto požadovanú\nintenzitu uvádzaného konfliktu. Za správny záver súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil i to,\nže zvýšenú vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi určil do 30.06.2015, keď samotná\nmaturitná skúška v mesiaci máj 2015 nemá za následok nadobudnutie schopnosti oprávneného dieťaťa\nsamostatne sa živiť ako základného a jediného zákonného kritéria pre skončenie vyživovacej povinnosti\nrodiča. Vychádzajúc z uvedeného zákonného kritéria odvolací súd potom za irelevantnú vyhodnotil\ni odvolaciu argumentáciu odporcu, keď súdu prvej inštancie vytkol, že nevzal do úvahy zárobkové\nmožnosti navrhovateľa, ktorý ako študent dennej formy štúdia súvisle sa pripravujúci na svoje budúce\npovolanie povinnosť zarábať nemá a jeho príležitostné príjmy mu nemôžu byť na ujmu oproti zákonnej\nvyživovacej povinnosti odporcu (rodiča).\n4.2. Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení (bod 3) odvolaciemu súdu vytýkal\ntri nedostatky odôvodnenia jeho predchádzajúceho rozsudku, a to: 1/ že nedal špecifickú odpoveď\nna odvolaciu argumentáciu otca týkajúcu sa jeho výdavkov na obstarávanie liekov v súvislosti s jeho\nzhoršeným zdravotným stavom a bez vysvetlenia ponechal, či nejde o okolnosť významnú z hľadiska\nstanovenia sumy zvýšeného výživného, 2/ že nedal špecifickú odpoveď na odvolaciu argumentáciu\notca týkajúcu sa príležitostných príjmov navrhovateľa počas dennej formy jeho štúdia a potrebu ich\nzohľadnenia v rámci majetkových pomerov navrhovateľa, 3/ odvolaciu argumentáciu otca týkajúcu\nsa výdavkov spojených s údajným nevyhnutným zakúpením motorového vozidla ponechal vzhľadom\nna prioritu výživného pred týmto výdavkom bez primeraného odôvodnenia, prečo podstatu tejto\nargumentácie nepovažoval za významnú ani z hľadiska určenia výšky výživného.\n4.2.1. Vo vzťahu k prvému vytknutému nedostatku odvolací súd uviedol, že napadnutým prvostupňovým\nrozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľa za obdobie od 25.10.2013 do\n30.06.2015, ktoré obdobie je preto rozhodným obdobím pre posudzovanie opodstatnenosti odvolacej\n\nargumentácie odporcu a pre posudzovanie správnosti hodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie v\nrámci prvoinštančného konania, ktoré odvolaním napadnutému rozsudku predchádzalo. Podľa obsahu\nspisového materiálu súdu prvej inštancie odporca bol v Kúpeľoch Bojnice, a. s. v roku 2016. Na č.\nl. 67 spisu založené pokladničné doklady o kúpe liekov v Poliklinike Mlynská dolina Bratislava sú z\nobdobia 12/2015 až 8/2016, t. j. mimo rozhodného obdobia. Zároveň ide o výdavky v celkovej hodnote\n157 eur, čo pri zanedbanom výživnom za obdobie od 25.10.2013 do 30.06.2015 vo výške 1.255,50 eur\nnepredstavuje sumu vôbec spôsobilú spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného v priznanej\nvýške, keď je potrebné opätovne zdôrazniť, že tieto výdavky odporcu neboli vynaložené v rozhodnom\nobdobí. Podľa č. l. 68 spisu výdavok v sume 35 eur za podanie ozónu odporcovi je zo dňa 12.04.2016\n(mimo rozhodného obdobia) a v sume 40 eur je zo dňa 10.03.2016 (mimo rozhodného obdobia). Pokiaľ\nide o príjmové pokladničné doklady založené na čl. l. 72 až 77 spisu, odvolací súd uvádza, že v\nrozhodnom období od 25.10.2013 do 30.06.2015 boli podľa nich vynaložené odporcom výdavky na lieky\na zdravotnú starostlivosť celkovo v sume spolu 130,98 € (ostatné pokladničné doklady nepochádzajú\nz tohto obdobia), čo pri dĺžke rozhodného obdobia 1 rok aj 8 mesiacov (spolu 20 mesiacov) podľa\nodvolacieho súdu nepredstavuje sumu spôsobilú spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného\nv priznanej výške, keďže ide o sumu v priemere cca 6,55 € mesačne. Odvolací súd preto zotrval na\nsvojej skoršej právnej argumentácii uvedenej v predchádzajúcom jeho rozsudku, že výška odporcom\nuvádzaných nákladov na lieky sa nejaví byť spôsobilá spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie\nvýživného v súvislosti s preukázanými podstatnými zmenami na jeho strane. Odvolací súd pripomína,\nže súd prvej inštancie nevyhovel návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného v celosti a čiastočne jeho\nnávrh zamietol a odvolací súd potvrdil jeho rozhodnutie práve a len v tejto vyhovujúcej časti, možno\npreto konštatovať, že výdavky odporcu na lieky v rozhodnom období sa do priznanej výšky výživného\nna navrhovateľa premietli a nepredstavujú skutočnosť, ktorá by opodstatňovala priznať navrhovateľovi\nvýživné ešte v nižšej výške.\n4.2.2. Vo vzťahu k druhému vytknutému nedostatku odvolací súd doplnil, že príležitostné príjmy\nnavrhovateľa nepredstavujú okolnosti a skutočnosti spôsobilé mať za následok zníženie sumy\nprimeraného výživného pre navrhovateľa ako osobu oprávnenú na výživné od odporcu ako otca dieťaťa,\nsíce plnoletého, ale neschopného sa samostatne živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov vo vzťahu k svojim\ndeťom v zmysle ust. § 62 ods. 1 ZoR trvá do času, kým nie sú schopné sa samé živiť, keď odporca netvrdil\na teda ani nepreukázal, že navrhovateľ je schopný zo svojich príležitostných príjmov sa samostatne\nplne živiť, teda plnohodnotne zabezpečovať krytie všetkých svojich životných nákladov na výživu, ktoré\nzahŕňajú okrem náklady na stravu aj náklady na všetky súčasti spoločenského, kultúrneho, sociálneho,\nškolského, mimoškolského a ekonomického života. Výška vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu,\nktoré nie je schopné sa samé živiť, je v zmysle ust. § 62 ods. 2 ZoR determinovaná schopnosťami,\nmožnosťami a majetkovými pomermi rodičov a nie majetkovými pomermi dieťaťa, ako chcel posudzovať\npríležitostné príjmy navrhovateľa odporca. Výška príležitostných príjmov navrhovateľa teda nemôže byť\nna jeho ujmu oproti zákonnej vyživovacej povinnosti odporcu vo vzťahu k nemu a tým odvolací súd dáva\nodporcovi špecifickú odpoveď na jeho odvolaciu argumentáciu, že príležitostné príjmy a s tým súvisiace\nmajetkové pomery navrhovateľa nie sú okolnosťou spôsobilou ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti\nodporcu k nemu, pokiaľ nie je schopný sa z nich v plnej miere samostatne živiť. Odvolací súd dospel k\nzáveru, že by bolo absurdné a nezákonné vysloviť právny záver, že študent denného štúdia pripravujúci\nsa sústavne na budúce povolanie je vzhľadom na svoje príležitostné príjmy schopný samostatne sa živiť\na nepriznať mu výživné v zákonnej výške determinovanej možnosťami, schopnosťami a majetkovými\npomermi rodičov a nútiť ho tak sústavne pracovať popri dennom štúdiu za účelom zabezpečenia si\nprimeraného výživného. Uvedený právny záver platí i vo vzťahu k odvolacej argumentácii odporcu pokaľ\nide o priznanie zvýšeného výživného do 30.06.2015, hoci navrhovateľ zmaturoval v mesiaci máj 2015,\nkeďže odporca netvrdil žiadne skutkové okolnosti a teda ani nepreukázal, že navrhovateľ v mesiaci\njún 2015 bol schopný sa samostatne živiť, t. j. nepreukázal, že by mesiaci jún 2015 mal možnosť a\nbol schopný uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo takú dohodu o pracovnej činnosti, v dôsledku ktorej by\ndostával mzdu na krytie všetkých výdavkov súvisiacich s jeho oprávnenými potrebami v širokom slova\nzmysle.\n4.2.3. Pokiaľ ide o najvyšším súdom vytknutý nedostatok odôvodnenia pôvodného rozsudku odvolacieho\nsúdu vo vzťahu k odvolacej námietke odporcu ohľadom výdavku spojeného s údajným nevyhnutným\nzakúpením motorového vozidla odvolací súd vyhodnotil, že táto odvolacia argumentácia odporcu je\nneopodstatnená, keďže podľa doloženého osvedčenia o vozidle je jeho držiteľom osoba odlišná od\nodporcu a odporca neuniesol žiadnym dôkazným prostriedkom svoje skutkové tvrdenie, že pre svoju\npotrebu a plnenie pracovných povinností zakúpil motorové vozidlo za sumu 3.000 €, ako ani skutkové\ntvrdenie o nevyhnutnosti tohto jeho nepreukázaného výdavku jeho osoby pre účely výkonu svojho\n\npovolania. Z uvedených dôvodov preto tvrdenia odporcu týkajúce sa jeho výdavku na zakúpenie\nmotorového vozidla nemohli byť spôsobilé ovplyvniť nárok na navrhovateľa na výživné proti odporcovi\nv priznanej výške a neboli dôvodom pre priznanie výživného v nižšej výške. Zároveň odvolací súd\nopätovne poukazuje na ust. § 62 ods. 5 ZoR, podľa ktorého má výživné prednosť pred všetkými inými\nvýdavkami rodičov. Podľa druhej vety tohto ust. súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré\nnie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd dospel k záveru, že odporca okrem nevyhnutnosti tohto\nvýdavku nepreukázal dokonca ani to, že išlo o jeho výdavok a v ním uvádzanej výške.\n4.3. Odvolací súd zhodnotil aj odvolaciu argumentáciu odporcu o navýšení nákladov navrhovateľa na\ncestovné, oblečenie a učebnice v rozhodnom období a dospel k záveru, že táto je neopodstatnená a\nodvolací súd sa pridržiava svojej právnej argumentácie v pôvodnom zrušenom svojom rozsudku, že i\nprípadné navýšenie týchto nákladov nemá vplyv na správnosť výšky priznaného výživného vzhľadom\nna skutočnosť, že výživné rodiča má pokrývať všetky výdavky dieťaťa pokiaľ ide o jeho školský,\nmimoškolský, kultúrny, športový a i iný sociálno-spoločenský, ako aj ekonomický život a priznaná\nvýška výživného nie je vzhľadom na takto vymedzený pojem nevyhnutných nákladov dospelého\nštudujúceho dieťaťa sústavne sa pripravujúceho na svoje budúce povolanie neprimeraná a zodpovedá\ntiež aj preukázaným možnostiam a schopnostiam odporcu. Mesačné náklady na oblečenie dospelého\nštudujúceho človeka so záujmom uplatniť sa vo všetkých sférach tomu prináležiaceho spoločenského\nživota sa pritom odvolaciemu súdu javia ako vyčíslené primerane.\n5. Proti tomuto (ostatnému) rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie, prípustnosť ktorého\nvyvodzoval z § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP žiadajúc, aby dovolací súd zrušil obe rozhodnutia\nnižších súdov a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alternatívne, aby zmenil napadnuté\nodvolacie rozhodnutie a žalobu zamietol a priznal odporcovi náhradu dovolacích a odvolacích trov.\n5.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP namietal, že odvolací súd nerešpektoval\nvšetky záväzné pokyny najvyššieho súdu, ktoré vyslovil v predchádzajúcom (zrušujúcom) uznesení (čo\nvyplývalo z bodu 14 v spojení s prvými dvoma vetami bodu 15 jeho odôvodnenia). V ďalšom rozporoval\narbitrárnosť odôvodnenia najzávažnejších troch pochybení, ktoré dovolací súd vytýkal odvolaciemu\nsúdu v prechádzajúcom zrušujúcom uznesení (body 44 až 47 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\nV neposlednom rade namietal, že odvolací súd neuviedol, akým spôsobom dospel práve k sume 200\n€ priznanej výšky výživného.\n5.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP odporca najskôr polemizoval so\nzávermi odvolacieho súdu ohľadne ním dosiahnutých príjmov v rozhodnom čase. Následne s poukazom\nna konkrétne rozhodnutie krajského súdu v Trnave, ktoré považoval za ustálenú súdnu judikatúru,\nvychádzal z rozsahu výživného pre povinného rodiča 20 - 30% jeho čistého príjmu, ktorý rozsah\npomeroval k jeho pomerom a následne vyčítal nižším súdom, že nedostatočne vysvetlili, prečo sa od\nstanoveného rozsahu odklonili. Na tomto základe potom formuloval právnu otázku:\n(i) „zodpovedá platenie výživného bežným priemerným oprávneným bez výnimočných potrieb vo výške\n36%, 42% a 46% čistého mesačného príjmu povinného možnostiam, schopnostiam a majetkovým\npomerom bežného priemerného povinného v zmysle § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine?\".\nInak povedané „aká je najvyššia hranica percentuálneho podielu čistého mesačného príjmu bežného\npriemerného povinného na výživné pre bežných priemerných oprávnených bez výnimočných potrieb?\".\nV ďalšom odporca pri jeho výklade odôvodnených potrieb oprávneného konštatoval, že je potrebné\ndo nich (odôvodnených potrieb, pozn.) zahrnúť aj majetkové pomery oprávneného a formuloval ďalšiu\nprávnu otázku:\n(ii) „majú majetkové pomery oprávneného vplyv na odôvodnené potreby oprávneného v zmysle § 75 ods.\n1 Zákona o rodine?\". S touto otázkou súvisí aj ďalšia právna otázka „je možné prihliadať na majetkové\npomery oprávneného pri určovaní výšky výživného aj vtedy, ak oprávnený nie je schopný sa z nich v\nplnej miere samostatne živiť?\".\nOdporca v neposlednom rade zastával názor, že kritériom pre ukončenie vyživovacej povinnosti\npovinného nie je skutočnosť, že oprávnený sa samostatne živí, ale len schopnosť oprávneného sa\nsamostatne živiť. Na tomto základe potom formuloval právnu otázku:\n(iii) „Je zavŕšenie vzdelania oprávneného, ktorý netrpí zdravotnými problémami brániacimi vo výkone\npráce, vykonaním maturitnej skúšky, bez ďalšieho pokračovania v štúdiu, okolnosťou, ktorá zakladá\nschopnosť oprávneného samostatne sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine?\", Uvedenú otázku\nmožno všeobecnejšie preformulovať takto: „Aké sú okolnosti zakladajúce schopnosť oprávneného\nsamostatne sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine?\"\n\n6. Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu odporcu navrhol podané dovolanie odmietnuť. Uviedol, že súdy\nrozhodli správne, pričom odporca v dovolaní uvádza opakovane tie isté argumenty, ktoré uvádzal v\npodanom odvolaní, na ktoré dostal dostatočnú odpoveď.\n7. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci upravenej v Civilnom mimosporovom poriadku (§ 154\na nasl. CMP). Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa\nna konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže §\n76 CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu pre dovolanie podané vo veci výživného plnoletých osôb,\nprípustnosť dovolania odporcu bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie nie je\nprípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n9. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného\nkonania osobitné postavenie. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho\nprípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak\nto zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP.\nDovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP\n10. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť ním podaného dovolania z § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z práva\nna spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS\n46/05).\n11.1. Pojem „procesný postup\" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca\núčastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti\nna konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu\" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania,\nnie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (3Cdo/110/2017,\n4Cdo/128/2017, 8Cdo/56/2017).\n11.2. Pokiaľ „postupom súdu\" nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci\nv civilnom konaní, potom už „postupom súdu\" v zásade nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho\nodôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej\nje vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (3Cdo/173/2017, 7Cdo/150/2017, 8Cdo/49/2017).\nOtázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto chápaní pojmu\n„procesný postup súdu\" posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") napríklad\nv konaniach sp. zn. I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS 88/2018, v ktorých podané sťažnosti odmietol\ns odôvodnením, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu\npri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone.\n\n11.3. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,\n3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\n12. Odporca v dovolaní namietal, že odvolací súd nerešpektoval všetky záväzne pokyny najvyššieho\nsúdu, ktoré vyslovil v predchádzajúcom (zrušujúcom) uznesení z 21. novembra 2019 sp. zn.\n3Cdo/199/2019 a z toho vyplývajúcu arbitrárnosť napadnutého odvolacieho rozhodnutia. Podľa jeho\nnázoru odvolací súd (tiež) neuviedol, akým spôsobom dospel k priznanej výške výživného (bod\n5.1.). Z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) vyplýva, že odporca v rámci namietanej zmätočnosti\nmienil nedostatok dôvodov, smerujúcich k nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého odvolacieho\nrozhodnutia.\n12.1. V zmysle stanoviska najvyššieho súdu publikovaného pod R 2/2016 nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa\n§ 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. I keď CSP v súvislosti s úpravou dovolania\na dovolacieho konania nepozná pojem „iná vada\" tak, ako ho uvádzali ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku, je nepochybné, že k procesným vadám odlišným od vád zmätočnosti (k vadám\noznačovaným predchádzajúcou právnou úpravou ako „iná vada\") môže v praxi všeobecných súdov\ndochádzať (a dochádza) aj v súčasnosti. Uvedené stanovisko je preto v rozhodovacej praxi najvyššieho\nsúdu považované za naďalej aktuálne (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017,\n5Cdo/45/2018, 7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017). Podľa právneho názoru ústavného súdu je toto\nstanovisko súladné s úpravou obsiahnutou v CSP (I. ÚS 61/2019).\n12.2. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska\nR 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, o ktoré ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie. Odporca sa mýli, pokiaľ sa nazdáva, že odôvodnenie napadnutého odvolacieho\nrozhodnutia nereaguje/nerešpektuje právne závery vyjadrené v nosných dôvodoch (ratio decidendi)\npredchádzajúceho (zrušujúceho) dovolacieho rozhodnutia, opak je pravdou (pozri body 40, 41, 42, 43,\n44, 45, 46 a 47 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia). V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že\ndovolací súd vytýkal odvolaciemu súdu (iba) vadu nepreskúmateľnosti spočívajúca v tom, že odvolací\nsúd nedal dostatočnú odpoveď na odvolaciu argumentáciu odporcu, dovolacím súdom zvýraznenú v\njeho zrušujúcom uznesení v bode 15 jeho dôvodov (táto sa týkala troch nedostatkov uvedených vyššie\nv bodoch 6.2., 6.2.1., 6.2.2. a 6.2.3., pozn.). Nie je bez významu k namietanej zmätočnosti, že jadrom\nodporcových výhrad v rámci jeho dovolania (v súhrne) bol - iný ako súdmi zistený - skutkový dej vnímaný\ncez prizmu odporcom vnímanej reality, teda že súdy nesprávne zistili skutkový stav a nemali rozhodnúť\ntak, ako rozhodli. Pritom dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§\n442 CSP).\n12.3. Pre prípad, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania podľa ustanovenia § 420 písm.\nf/ CSP aj z právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie (čomu nasvedčuje\nobsah jej dovolania), dovolací súd uvádza, že už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia\nprocesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Najvyšší súd\nzotrváva na tomto závere aj naďalej (R 24/2017 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017,\n4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza,\nže (aj) ústavný súd (napr. IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 61/2019) uviedol, že prípadný nedostatok riadneho\nodôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne\nprávne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti.\n12.4. Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, že odporca nedôvodne namieta existenciu procesnej\nvady konania uvedenej v § 420 písm. f/ CSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP\n13. Dovolateľ podal dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP v zmysle ktorého je dovolanie prípustné\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n13.1. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o\n\notázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo\nna aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n13.2. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu\npríslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho\nvzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie\nskutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne\nnesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy,\nktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,\nprípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto\nnemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou\nspochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej\naplikáciu súdom na zistený skutkový stav.\n13.3. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je povinnosťou dovolateľa vysvetliť v\ndovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací\ndôvod (v prejednávanej veci § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP). V dôsledku spomenutej\nviazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní\nuplatneným dovolacím dôvodom.\n14. Dovolateľ v rámci dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP najskôr polemizoval so závermi\nodvolacieho súdu ohľadne ním dosiahnutých príjmov v rozhodnom čase. Následne s poukazom\nna konkrétne rozhodnutie krajského súdu v Trnave, ktoré považoval za ustálenú súdnu judikatúru,\nvychádzal z rozsahu výživného pre povinného rodiča 20 - 30% jeho čistého príjmu, ktorý rozsah\npomeroval k jeho pomerom a následne vyčítal nižším súdom, že nedostatočne vysvetlili, prečo sa od\nstanoveného rozsahu odklonili. Na tomto základe potom formuloval právnu otázku:\n(i) „zodpovedá platenie výživného bežným priemerným oprávneným bez výnimočných potrieb vo výške\n36%, 42% a 46% čistého mesačného príjmu povinného možnostiam, schopnostiam a majetkovým\npomerom bežného priemerného povinného v zmysle § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine?\".\nInak povedané „aká je najvyššia hranica percentuálneho podielu čistého mesačného príjmu bežného\npriemerného povinného na výživné pre bežných priemerných oprávnených bez výnimočných potrieb?\".\nV ďalšom odporca pri jeho výklade odôvodnených potrieb oprávneného konštatoval, že je potrebné\ndo nich (odôvodnených potrieb, pozn.) zahrnúť aj majetkové pomery oprávneného a formuloval ďalšiu\nprávnu otázku:\n(ii) „majú majetkové pomery oprávneného vplyv na odôvodnené potreby oprávneného v zmysle § 75 ods.\n1 Zákona o rodine?\". S touto otázkou súvisí aj ďalšia právna otázka „je možné prihliadať na majetkové\npomery oprávneného pri určovaní výšky výživného aj vtedy, ak oprávnený nie je schopný sa z nich v\nplnej miere samostatne živiť?\".\nOdporca v neposlednom rade zastával názor, že kritériom pre ukončenie vyživovacej povinnosti\npovinného nie je skutočnosť, že oprávnený sa samostatne živí, ale len schopnosť oprávneného sa\nsamostatne živiť. Na tomto základe potom formuloval právnu otázku:\n(iii) „Je zavŕšenie vzdelania oprávneného, ktorý netrpí zdravotnými problémami brániacimi vo výkone\npráce, vykonaním maturitnej skúšky, bez ďalšieho pokračovania v štúdiu, okolnosťou, ktorá zakladá\nschopnosť oprávneného samostatne sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine?\", Uvedenú otázku\nmožno všeobecnejšie preformulovať takto: „Aké sú okolnosti zakladajúce schopnosť oprávneného\nsamostatne sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine?\" (bod 5.2.)\n15. K spôsobu, ktorým odporca v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. b/ CSP najvyšší súd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom\nkonaní spravidla predchádza riešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s\nrôznym významom pre rozhodnutie. Na podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam\npriznáva relevanciu, iné posudzuje ako bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Právna otázka relevantná\npodľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť preto v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi\nide a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť) dovolania. Je potrebné\nsi uvedomiť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie\" (2Cdo/165/2017,\n3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako\n\nďalší „odvolací súd\", resp. súd, ktorý by mohol a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy oboch\ninštancií; nemôže preto posudzovať všetky otázky, ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa stieral\nrozdiel medzi prvoinštantným, odvolacím a dovolacím konaním). Treba tiež zdôrazniť, že dovolací dôvod\nspočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 421 ods. 1 CSP) nie je možné interpretovať\na uplatňovať rovnako, ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (8Cdo/140/2018,\n8Cdo/157/2018, 7Cdo/203/2019). Dovolací súd už opakovane uviedol, že v súvislosti s posudzovaním\nprípustnosti dovolania nie je oprávnený a ani povinný zakladať svoje úvahy na domnienkach alebo\npredpokladoch o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli pri svojej argumentácii, že ide o právnu\notázku, dosiaľ dovolacím súdom neriešenú (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Sama polemika dovolateľa\ns právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len\nkritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú\nkritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (m. m. 3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017,\n7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017).\n16. V danom prípade odporca podrobil kritike konanie a rozhodovanie nižších súdov, nesúhlasil so\nzvýšením výživného a cez prizmu ním vnímaných skutkových a právnych okolností v dovolaní podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP formuloval právne otázky, ktoré si následne zodpovedal v jeho prospech.\nPodľa názoru najvyššieho súdu však právnou otázkou podľa § 421 ods. 1 CSP nemôže byť otázka\nvychádzajúca z hypotetického skutkového stavu nezisteného odvolacím súdom, na ktorom odvolací súd\nnezaložil svoje rozhodnutie (§ 421 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 442 CSP). Relevantnou právnou nemôže\nbyť ani otázka, ktorej esenciou sú skutkové okolnosti danej veci.\n17. Pokiaľ by dovolací súd absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky nezohľadnil a napriek\ntomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný\nbezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (porovnaj\n1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017). Ak by\nbez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu [a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné právo na súdnu ochranu toho,\nkto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n18. V prejednávanej veci z obsahu spisu aj z odôvodnenia ostatného rozhodnutia odvolacieho\n(prvostupňového) súdu vyplýva, že nižšie súdy pri zvýšení výživného na navrhovateľa dôsledne\naplikovali pravidlá určenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom určené v § 62, § 75 a § 78 ods. 3\nZákona o rodine. V podstatnom uviedli, že predpokladom zmeny výživného je výrazná a trvalá zmena\npomerov, ktorou môže byť podstatne vyšší vek a s tým spojený nárast nevyhnutných životných nákladov,\nnástup do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena pravidelného príjmu rodičov, zmena zdravotného\nstavu alebo zmena počtu vyživovacích povinností, keď posúdením všetkých zmien v pomeroch oboch\núčastníkov konania od poslednej úpravy výživného sa sleduje zámer, aby došlo k spravodlivému\nvyhodnoteniu, či je skutočne zmena súdneho rozhodnutia dôvodná. Uvedené predpoklady boli v konaní\npreukázané. Pri ustálení výšky výživného vychádzali zo zistených majetkových a príjmových pomerov\noboch rodičov, zohľadnili dlhodobú osobnú starostlivosť matky o plnoletého J. v čase jeho maloletosti,\nzohľadnili vek oprávneného a skutočnosť, že plnoletý J. od 01.09.2013 do 31.05.2015 navštevoval\nStrednú odbornú školu polygrafickú za účelom získania výučného listu a vykonania maturitnej skúšky\nv danom odbore. Súbežne skúmali pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj\nich schopnosti a možnosti, ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Odvolací súd vo svojom odôvodnení aj\nprimeraným spôsobom reagoval na výhrady zo strany dovolacieho súdu (pozri bod 14.2.).\n19. V rozsahu dovolateľom formulovanej prvej otázky [bod 5.2.(i)] najvyšší súd navyše dodáva, že\nodvolací súd túto otázku neriešil a teda od tejto otázky ani nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\nK druhej a tretej dovolateľom formulovanej otázke [bod 5.2.(ii) a (iii)] najvyšší súd uvádza, že aj keď sa\nnimi v istom ohľade nižšie sudy zaoberali pri formulovaní svojich skutkových a právnych záverov, ani\ntieto otázky však neboli pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúce. Za rozhodujúce odvolací súd\npovažoval podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa (najmä nárast veku, nástup na štúdium),\nvzrastajúci vývoj životných nákladov, pričom na strane odporcu podstatná zmena pomerov od poslednej\núpravy výživného preukázaná nebola.\n20. V neposlednom rade dovolací súd k otázke určenia výšky, či zvýšenia výživného poukazuje na\nuž skôr prijaté právne závery najvyššieho súdu vyjadrené v rozhodnutiach sp. zn. 8Cdo/50/2017,\n\n3Cdo/88/2017, 3Cdo/87/2017, 3Cdo/226/2017, 3Cdo/236/2018, 8Cdo/177/2020, 4Cdo/271/2020. Podľa\nustálenej praxe najvyššieho súdu určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko\nindividuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s\nokolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti\n(napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a\nďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujúc sa od prípadu k prípadu. Každé jedno rozhodnutie\no výživnom je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za\npravidlo pre iné prípady (porovnaj 5Cdo/87/2017, 3Cdo/226/2017). Pokiaľ účelom § 421 ods. 1\npísm. b/ CSP zo širších hľadísk je tiež to, aby sa vyriešením niektorej, dosiaľ ešte dovolacím súdom\nnevyriešenej, právnej otázky vytvorila a ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu, je namieste\nkonštatovanie, že vyriešením takto vysoko individuálnej otázky (akou je určenie konkrétneho rozsahu\nvyživovacej povinnosti) sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax do volacieho súdu. Pri\nposúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy\ndiferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj\n8Cdo/50/2017, 3Cdo/226/2017, 3Cdo/88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej\nvýšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (porovnaj 3Cdo/226/2017).\n21. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou\nosobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa\n§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími\ndôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.\n22. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie odporcu podľa § 447 písm. c/ CSP\n(dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP), a vo zvyšku podľa § 447 písm. f/ CSP (dovolanie odporcu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).\n23. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Co/34/2020", "guid": "eb53d1c0-012d-41a4-a2e0-c75960e7cabd:b626f8e2-a2fd-4988-9557-34043a34f393", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}