{"guid": "70850db1-e8c2-498f-9fd8-69a266fa9534:37885bd9-b0ea-4c35-8f92-65d21e2e605a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1516215766.1", "spisova_znacka": "4Cdo/183/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/183/2021 z 26. 10. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2022, sp. zn. 4Cdo/183/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:1516215766.1", "identifikacne_cislo": "1516215766", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2022-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých", "Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 28 ods. 1 písm. a) ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "nazov": "§ 62 ods. 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-6", "nazov": "§ 62 ods. 6 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-28", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37885bd9-b0ea-4c35-8f92-65d21e2e605a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1516215766.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1516215766.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1516215766.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/183/2021\n1516215766\n26. 10. 2022\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2022:1516215766.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci V.. Y. R., bývajúcej v W., T. XXX/XX, zastúpenej\nMgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Trenčianska 17, a Š. H., bývajúceho\nv H., Z. XX, zastúpeného Mgr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 61, o\nrozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom U. H. a I. H.,\nobom bývajúcim u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava, so sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.\n20P/240/2016, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. februára 2021 sp. zn.\n11CoP/260/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 21. februára\n2019 č. k. 20P/240/2016-467 výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov V.. Y. R. a Š. H. uzavreté\ndňa XX. N. XXXX v H., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo\nzväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 321; II. na čas po rozvode zveril\nmaloleté deti H. - U., nar. XX. I. XXXX, a I., nar. XX. I. XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že\nzastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia; III. otcovi uložil povinnosť platiť\nvýživné na maloletého U. v sume 140,- eur mesačne a na maloletého I. v sume 140,- eur mesačne,\nvždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom\nprávoplatnosti výroku o rozvode manželstva; IV. styk otca s oboma maloletými deťmi upravil na každý\nnepárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 15.00 hod. s tým, že otec si obe\ndeti prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste ich matke odovzdá a matka je povinná\nmaloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Zároveň vyslovil, že o trovách znaleckého dokazovania\nrozhodne samostatným uznesením a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že manželia od 09/2014 nežijú v spoločnej domácnosti, spolu\nnehospodária, intímne sa nestýkajú, ich manželstvo je tak hlboko a trvale rozvrátené, že nemôže plniť\nsvoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia, nakoľko obaja majú k\nzachovaniu manželstva absolútne odmietavý postoj. Konštatoval, že počas uvedenej doby medzi nimi\nnedochádza ani k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov vyjadrených v ustanovení §\n18 zákona o rodine, a to k rešpektovaniu dôstojnosti, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o deti\na vytváraniu zdravého prostredia pre ich výchovu, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a\nfungujúce manželstvo. Rozvod manželstva súd nemal ani v rozpore so záujmami maloletých detí. V\nsúvislosti so zverením oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky dospel k záveru, že rodičia\nnie sú schopní nadhľadu vo vzťahu k uvedomeniu si dôvodov rozpadu ich rodiny, v podstate spolu\nnekomunikujú; otec vyjadruje kritický postoj k matke, považuje jej správanie za hlavnú príčinu rozpadu\nich vzťahu, vyjadruje nedôveru voči jej výchovnej starostlivosti; matka správanie sa otca považuje za\nľahkovážne a nezodpovedné; obe deti sú frustrované konfliktnou rodinnou situáciou, konflikty medzi\n\nrodičmi evokujú u nich pocity úzkosti, napätia, rušia ich pocit bezpečia a zle znášajú, ak sa rodičia\nhádajú, majú strach. Súčasne mal za to, že zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je\nnevhodné a aktuálne by to mohlo mať negatívny vplyv na ich zdravý osobnostný a duševný vývin.\nMaloleté deti sú na matku primárne citovo naviazané, nemajú vytvorenú bezpečnú sekundárnu väzbu s\notcom, ktorý sa svojim správaním neprejavuje ako milujúci rodič, v prítomnosti ktorého by sa mohli deti\ncítiť spokojne a bezpečne. Poznamenal tiež, že konflikty medzi rodičmi, ich nekomunikácia, nedôvera,\nich priam nevraživý vzájomný vzťah, vzdialenosť ich bydlísk (450 km) a ich neschopnosť dohodnúť sa\nna výchove a starostlivosti o deti spôsobuje, že by bolo v príkrom rozpore s najvyšším záujmom detí ich\nokamžité zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a týmto spôsobom starostlivosti zo\nstrany rodičov by jednoznačne neboli lepšie zaistené potreby detí. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol\no tom, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, nakoľko v danom prípade\nnezistil žiadne okolnosti vylučujúce niektorého z rodičov z výkonu rodičovských práv a povinností pri\nzastupovaní maloletých detí a správe ich majetku. Okresný súd vo vzťahu k určenej výške vyživovacej\npovinnosti otca poukázal na to, že zohľadnil možnosti a schopnosti rodičov, ako aj rozsah odôvodnených\npotrieb maloletých detí, pod ktorými rozumel potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena,\npomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj\nškolské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. U otca mal za nutné pri určení výživného vziať do úvahy\njeho odbornosť (vyučený čašník), produktívny vek (38 rokov), ale aj skutočnosť, že žije v regióne s\ndostatkom pracovných príležitostí a zo zdravotného hľadiska mu nie sú trvale odčerpávané finančné\nprostriedky na lieky, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky, liečebné pobyty a pod. Súd prvej inštancie\npovažoval výšku výživného v súčasnom období za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletých\ndetí, ktoré majú okrem bežných nákladov zvýšené náklady so školskou činnosťou, výukou anglického\njazyka a športovou činnosťou, nakoľko obaja hrajú hokej, ale aj pomerom zisteným na strane ich rodičov.\nVýrok o úprave styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie odôvodnil tým, že takáto úprava\nstyku zohľadňuje aktuálnu situáciu v rodine, denný režim detí, ako aj vzdialenosť bydlísk rodičov a ich\npracovné zaťaženie, je v najlepšom záujme detí a v rozsahu, kedy sa otec bude môcť deťom venovať\nviac, zabezpečovať im časovo náročnejšie aktivity, na ktoré doteraz nemal časový priestor, viac na ne\nvýchovne vplývať, deti budú mať možnosť žiť s ním rodinný život a nechodiť k nemu ako na návštevu.\nOzrejmil, že deti by si mali postupne zvyknúť na trávenie dlhšieho času s otcom a styk upravil bez\nprítomnosti matky, aby sa eliminovala prítomnosť detí spolu s oboma rodičmi a ich vzájomné konflikty,\nktoré deti enormne zaťažujú a psychicky vyčerpávajú. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie rešpektoval\nprávo detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na upevňovanie ich vzťahu a styku\nk obidvom rodičom. Napokon dodal, že stanovený styk je záväzný pre matku i otca a dôvodom jeho\nnerealizovania môžu byť len závažné okolnosti (ako napr. ochorenie dieťaťa či otca), pričom je potrebné,\naby si rodičia dokázali vzájomne tolerovať výnimočné situácie, kedy sa styk nemôže uskutočniť zo\nsubjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného\nmimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolania otca i matky\nrozsudkom z 23. februára 2021 sp. zn. 11CoP/260/2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nčasti potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací\nsúd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, sa bez akýchkoľvek výhrad zhodol s názorom\nsúdu prvej inštancie o tom, že v posudzovanej veci nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o zverení\noboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Mal za to, že dlhodobo pretrvávajúce\nkonflikty medzi rodičmi, ich neschopnosť vzájomne komunikovať, vzdialenosť bydlísk rodičov (450 km),\nich neschopnosť dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti a neschopnosť neprenášať tieto konflikty\naj na prežívanie detí, naviazanosť oboch detí na matku spôsobuje, že zverenie maloletých detí do\nstriedavej osobnej starostlivosti rodičov by bolo v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.\nPokiaľ išlo o rozsah stretávania sa otca s maloletými deťmi odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej\ninštancie pri určovaní rozsahu a spôsobu styku otca s maloletými deťmi správne zohľadňoval spôsob a\nrozsah do rozhodnutia súdu fakticky realizovaného styku otca s deťmi, kvalitu vzťahu otca s maloletými\ndeťmi a aj neschopnosť rodičov spolu komunikovať a správať sa na takej úrovni, ako to vyžadujú od\nsvojich detí. Rozsah styku otca s maloletými deťmi upravený súdom prvej inštancie bol aj podľa názoru\nodvolacieho súdu v najlepšom záujme maloletých detí. V súvislosti s námietkou matky o nerešpektovaní\nnázoru maloletých detí dodal, že ich názor sa zohľadňuje vždy v kontexte ostatných zistených skutkových\nokolností prípadu, pričom v posudzovanej veci sa po vyhodnotení vykonaného dokazovania zhodol s\núvahou súdu prvej inštancie o určenom rozsahu styku otca s maloletými deťmi, ktoré už nie sú v útlom\nveku, v ktorom by strávenie dvoch dní a jednej noci s otcom v priebehu dvoch týždňov znamenalo pre\n\nne riziko neprimeranej záťaže. Naopak mal za to, že úprava súdu prvej inštancie dáva otcovi a obom\nsynom možnosť postupného navykania sa na vzájomnú prítomnosť a na vybudovanie si kvalitnejšieho\nprirodzeného vzťahu otca so synmi. Námietku matky, že súd prvej inštancie nepristúpil k preverovaniu\npodmienok pre realizáciu styku otca s maloletými deťmi odvolací súd posúdil ako nedôvodnú, keďže\nz odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v tomto smere zohľadňoval výpoveď starej\nmatky detí Z. H. o tom, že pri Y. v T. C., sú tri domy, kde môžu deti s otcom prespať. Odvolací súd\nnaviac doplnil, že vzhľadom na vzdialenosť oboch bydlísk rodičov je nepravdepodobné, že otec sa bude\npočas realizácie určeného styku s maloletými deťmi presúvať do miesta svojho súčasného bydliska\na určený čas styku s deťmi bude zrejme tráviť v blízkosti miesta bydliska maloletých detí na mieste,\nktoré zabezpečí za účelom prespatia maloletých detí a ktoré nemusí byť stále. Ďalej konštatoval, že súd\nprvej inštancie riadne skutkovo a právne odôvodnil aj svoju úvahu o určení výšky vyživovacej povinnosti\notca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, keď správne posudzoval majetkové, zárobkové\npomery rodičov, ako aj rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí, pri ktorých zohľadňoval aj náklady\nprezentované matkou v priebehu konania súvisiace s mimoškolskými aktivitami detí (anglický jazyk a\nhokej). Dodal, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania správne vychádzal z úvahy o existencii aj\niného zdroja príjmov otca, pričom v súvislosti s úverovým zaťažením otca uviedol, že každý rodič má\npovinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce\nfinančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Odvolací súd následne uzavrel, že súdom prvej\ninštancie určená výška výživného na maloleté deti (140,- eur mesačne) zodpovedá zásadám upraveným\nv Zákone o rodine so súčasným zohľadnením vyššej životnej úrovne matky, ktorá s otcom výber\nmimoškolských aktivít detí vopred nekonzultovala. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396\nods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 52 CMP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala matka (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s poukazom\nna to, že jej súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP), a\nzároveň, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Namietala\nnepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižších inštancií a vnútornú rozpornosť odôvodnenia napadnutého\nrozsudku. Uviedla, že z odôvodnenia odvolacieho súdu nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s ustálením\nvýšky výdavkov a ako bola určená výška výživného. Taktiež sa odvolací súd nevysporiadal s odvolacími\nnámietkami týkajúcimi sa úpravy styku. Dovolateľka mala v tejto súvislosti aj výhrady k tomu, ako bola\nustálená výška výdavkov na deti. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1\npísm. b/ CSP uviedla, že otec v rozpore s vyhlásením jeho matky styk realizuje v nevhodnom prostredí\na tým riadne neplní svoje rodičovské práva a povinnosti. Mala za to, že povinnosť zisťovať vhodné\npodmienky pre realizáciu styku a pomery na strane rodičov sa musí uplatniť bez výnimky a odvolací súd\nnesprávne interpretoval povinnosť rodiča zabezpečiť adekvátne podmienky styku s deťmi v zmysle §\n28 ods. 1 písm. a/ CSP. Dodala, že povinný rodič musí preukázať, že má pre deti zabezpečené vhodné\npodmienky pre realizáciu styku, aj keď realizuje styk mimo vlastného bydliska. Vzhľadom na uvedené\nnavrhla, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.\n5. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vzťahuje Civilný mimosporový poriadok.\nV zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal\nmožnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní matky maloletých detí.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Matka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietajúc\nnedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť) rozhodnutí súdov nižších inštancií a nesprávne\nzistenie skutkového stavu.\n13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n14. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n\n15. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces.\n16. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n17. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f/ CSP. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch inštancií popísali obsah podstatných\nskutkových tvrdení účastníkov konania a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov\nvychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje\nprávne závery. Odôvodnenie odvolacieho súdu sa vyporadúva so všetkými podstatnými rozhodujúcimi\nskutočnosťami. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na\nvšetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery,\nktoré prijal.\n17.1. Vzhľadom na obsah dovolacích námietok matky, dovolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie\nzdôvodnil výrok o výške vyživovacej povinnosti otca s odkazom\nna príslušné ustanovenia zákona o rodine (§ 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 75 ods. 1),\npričom dôsledne zohľadňoval možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj rozsah odôvodnených potrieb\nmaloletých detí. Súd prvej inštancie primerane konkretizoval jednotlivé odôvodnené potreby detí, keď\npoukázal na základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie,\npoplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.\nV tejto súvislosti vyčíslil náklady spojené s návštevou školy (triedny fond, ZRPŠ, školský klub, strava,\nkompletné zakúpenie a priebežné doplnenie školských zošitov a pomôcok) a súčasne poukázal na\nmimoriadne výdavky spojené s výukou anglického jazyka (100-120 eur mesačne) a športovou činnosťou,\nnakoľko obe maloleté deti hrajú hokej (200,- eur na výstroj/dieťa a 10,- eur mesačný poplatok). Súd\nprvej inštancie v nadväznosti na to konštatoval, že výdavky detí činia v priemere cca 400,- eur mesačne\nna každé dieťa bez zarátania dovoleniek, výletov, čo ani dovolací súd nepovažuje za nezodpovedajúce\nobsahu spisu a preukázaným odôvodneným potrebám maloletých detí.\n17.2. Odvolací súd v svojom odôvodnení výslovne konštatoval, že sa v celom rozsahu po skutkovej\na právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu v (napadnutej)\nčasti - zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, určenie výšky vyživovacej povinnosti\notca na obe maloleté deti a určenie formy a rozsahu styku otca s maloletými deťmi. V súvislosti s\núpravou styku otca s maloletými (namietanou matkou) uviedol, že rozsah styku otca s maloletými deťmi\nupravený súdom prvej inštancie je podľa jeho názoru v najlepšom záujme maloletých detí. Odvolací súd\nďalej zaoberajúc sa odvolacou námietkou matky o nerešpektovaní názoru maloletých detí zdôraznil,\nže tento názor sa zohľadňuje v kontexte ostatných zistených skutkových okolností prípadu, pričom v\nposudzovanej veci po vyhodnotení vykonaného dokazovania, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých\ndôkazov vo vzájomnej súvislosti, sa stotožnil s úvahami súdu prvej inštancie a podotkol, že deti už\nnie sú v útlom veku, v ktorom by strávenie dvoch dní a jednej noci s otcom v priebehu dvoch týždňov\nznamenalo riziko neprimeranej záťaže pre obe deti. Odvolací súd následne reagoval aj na námietku\nmatky, že súd prvej inštancie nepristúpil k preverovaniu podmienok pre realizáciu styku otca s maloletými\ndeťmi, keď poukázal na úvahy súdu prvej inštancie, ktorý v tomto smere zohľadňoval výpoveď starej\nmatky detí Z. H. o tom, že pri Y. D. T. C., sú tri domy, kde môžu deti s otcom prespať. Odvolací súd\ndoplnil, že vzhľadom na vzdialenosť oboch bydlísk rodičov je pravdepodobné, že otec bude určený\nčas styku s deťmi zrejme tráviť v blízkosti miesta bydliska maloletých detí na mieste, ktoré zabezpečí\nza účelom prespatia maloletých detí, ktoré nemusí byť stále a môže sa podľa okolností a programu\n\ndetí meniť. Za danej situácie vyhodnotil požiadavku matky, aby otec v konaní preukázal vytvorenie\npodmienok na realizáciu jeho styku s deťmi, ako neprimeranú a nezodpovedajúcu okolnostiam danej\nveci. Odvolací súd sa napokon stotožnil aj s úvahami súdu prvej inštancie o určení výšky vyživovacej\npovinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré podľa jeho názoru zodpovedali\nzásadám upraveným v príslušných ustanoveniach zákona o rodine. V súvislosti s príjmami a výdavkami\notca vyzdvihol vysporiadanie sa s existenciou aj iného zdroja príjmu otca a s jeho úverovým zaťažením,\nkeď uviedol, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne\nmá právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Odvolací súd sa\nv nadväznosti na uvedené v plnom rozsahu stotožnil s určenou výškou výživného na maloleté deti v\nhodnote 140,- eur mesačne na každé dieťa.\n17.3. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení a\nskutkových záverov neopomenul vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či skutočností, ktoré\nv konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu\nvšetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP\nnemožno považovať to, že matka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a\nprávnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa\ns nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože\ndo práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom\núspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n18. Pokiaľ matka namietala nesprávne ustálenie celkovej výšky výdavkov na deti, dovolací súd v\ntejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý\nby mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v\ndovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť\na úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané\ndôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá\nmožnosť vykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je\nviazaný skutkovým stavom (v mimosporových konaniach skutočným stavom) tak, ako ho zistil odvolací\nsúd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi\nprvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť\nvyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv.\nopomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore\nnezistil.\n19. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou\nsporu (účastníkom konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v\nopravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na\ntie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo\nsú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania\nv odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n20. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že matka neopodstatnene namieta, že odvolací\nsúd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP).\n\n21. Matka prípustnosť podaného dovolania ďalej vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/\nCSP (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená).\n22. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. b/ CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n23. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, by mal dovolateľ\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom, ktorú dovolací súd vo svojej rozhodovacej\nčinnosti doposiaľ neposudzoval a uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. V tejto súvislosti\nsa žiada zdôrazniť, že správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní\npodrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd (§ 442 CSP); skutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z\nhľadiska § 421 ods. 1 CSP je irelevantná.\n24. Dovolací súd poznamenáva, že otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť procesnou\nstranou v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť\nprípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku,\ndovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku\nmal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený\ncieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu\nvšetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací\nsúd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci\nsa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v\nCivilnom sporovom poriadku (napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018,\n4Cdo/95/2017). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku;\nzákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.\n24.1. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikovaný právny záver ústavného súdu (sp. zn.\nII. ÚS 172/03), v zmysle ktorého „ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k\nposúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na to základe ho prípade zrušil, porušil by\nzákladné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane“. Aj z ďalších rozhodnutí\nústavného súdu (napr. nálezy sp. zn. I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) vyplýva požiadavka na náležité\nposúdenie dovolania vo vzťahu k jeho prípustnosti - „pri posudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne\nvymedzí právnu otázku, je potrebné, aby sa najvyšší súd pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi\n- jeho textu ako celku, ale druhej strane nesmie ani dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide\no dialóg, ale nie o právnu pomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale\nani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu právnej otázky“. V tomto kontexte ústavný súd vyžaduje, aby\nprávna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto aby z dovolania vyčnievalo aj právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením toho, v čom má spočívať táto nesprávnosť; preto\nmusí pripraviť jasné, vecné a zmysluplné vymedzenie namietaného nesprávneho právneho posúdenia\nspornej právnej otázky.\n25. Z obsahu dovolania matky je zrejmé, že matka zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom\n(advokátom) nepostupovala v súlade s vyššie definovanými požiadavkami pre uplatnenie dovolacieho\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, keď jasne nevymedzila konkrétnu právnu otázku, na riešení\nktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie a uvedené vymedzenie nebolo možné ani vyabstrahovať z\ndovolania ako celku bez toho, aby bola znevýhodnená procesná protistrana.\n25.1. Za právnu otázku, ktorá by bola/mala byť relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nemôžu\nbyť dovolateľkou nastolené námietky skutkového charakteru, na základe ktorých sa usiluje o zmenu\nprávneho posúdenia, a to, že „otec v rozpore s vyhlásením jeho matky styk realizuje v nevhodnom\nprostredí“, „otec svoje rodičovské práva a povinnosti riadne neplní, keď nezabezpečuje zdravé prostredie\n\nrealizácie styku (zafajčený byt, prítomnosť väčšieho počtu cudzích osôb priamo v priestore, kde deti\nspali)“ alebo, že „povinný rodič musí preukázať, že má pre deti zabezpečené vhodné podmienky pre\nrealizáciu styku, aj keď realizuje styk mimo vlastného bydliska“ a ďalej z toho vyvodzujúc, že „odvolací\nsúd preto nesprávne interpretoval povinnosť rodiča podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o rodine“. V tejto\nsúvislosti je potrebné poznamenať, že určenie styku otca s maloletými deťmi vyplynulo z vykonaného\ndokazovania pred nižšími súdmi, jeho hodnotenia a tvoril zistený skutkový stav nižších súdov, ktorým\nje dovolací súd viazaný (§ 442 CSP).\n25.2. Pokiaľ by dovolací súd v danom prípade absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky\nnezohľadnil a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by\nprocesne neprípustný, bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému ustanovením § 421\nods. 1 CSP (porovnaj 1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017,\n8Cdo/78/2017). Ak by bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu [a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné\nprávo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n25.3. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie\nsprávnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky,\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (porovnaj rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).\nZ uvedeného dôvodu je predmetná dovolacia argumentácia matky (prevažne týkajúca sa skutkového\nstavu) nespôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n26. Obiter dictum dovolací súd poznamenáva, že tzv. „zdravé prostredie realizácie styku“ nebolo\npredmetom dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa primárne zaoberal otázkou\nmožnosti zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorú vzhľadom na výsledky\nvykonaného dokazovania nepovažoval za vhodnú a návrhu otca nevyhovel. Keďže súd prvej inštancie\nzveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, následne rozhodoval o rozsahu a spôsobe\nstyku otca s maloletými, pričom s ohľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav (ktorý\ndovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať) upravil styk otca s maloletými deťmi každý nepárny\ntýždeň od soboty 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 15.00 hod. zohľadňujúc aktuálnu situáciu v\nrodine, denný režim detí, ako aj vzdialenosť bydlísk rodičov a ich pracovné zaťaženie a v konečnom\ndôsledku aj najlepší záujem detí. Súd prvej inštancie primerane zdôvodnil, prečo upravil styk otca s\ndeťmi bez prítomnosti matky a to okrem iného aj poukazom na výpoveď svedkyne Z. H., že v T. C. majú\nv rodinných domoch vytvorené podmienky na prespatie detí a vedia im pripraviť program v sobotu aj v\nnedeľu. Krajský súd sa následne primerane zaoberal odvolacími námietkami matky vo vzťahu k určeniu\nstyku otca s deťmi; pokiaľ ani matka nenavrhovala a nežiadala zisťovať pomery v mieste stretávania sa\notca s maloletými deťmi prostredníctvom kolízneho opatrovníka, odvolací súd (podľa názoru dovolacieho\nsúdu adekvátne procesnej situácii) vyhodnotil požiadavku, aby otec v konaní preukazoval vytvorenie\npodmienok na realizáciu styku s deťmi ako neprimeranú a nezodpovedajúcu okolnostiam prejednávanej\nveci. Z povahy veci preto zo strany odvolacieho súdu v procese posudzovania podmienok na realizáciu\nstyku otca s deťmi ani nemohlo dôjsť k nesprávnej interpretácii ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a/ zákona\no rodine tak, ako to naznačovala dovolateľka v podanom dovolaní.\n27. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, že dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.\nb/ CSP nebol matkou vymedzený spôsobom uvedeným § 431 až § 435 CSP. Absenciu takej náležitosti\npovažuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP.\n28. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie matky v časti, v ktorej namietala vadu zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f/ CSP, odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietala nesprávne právne\nposúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako dovolanie, v\nktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n29. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}