{"guid": "96340795-627c-4e27-b7ac-3fd17bf5756a:63954115-99ac-46cd-a9f8-7b411a3900a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1515219402.1", "spisova_znacka": "8Cdo/257/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/257/2019 z 30. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2022, sp. zn. 8Cdo/257/2019, ECLI:SK:NSSR:2022:1515219402.1", "identifikacne_cislo": "1515219402", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2022-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-548", "nazov": "§ 548 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-548", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-548"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "nazov": "§ 121 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-548", "/SK/ZZ/2001/258#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-121", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63954115-99ac-46cd-a9f8-7b411a3900a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1515219402.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1515219402.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1515219402.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/257/2019\n1515219402\n30. 03. 2022\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2022:1515219402.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34\n127 798, Žilinská cesta 130, Piešťany, právne zastúpeného: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO:\n36 866 598, Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovanej: V. A., bývajúca T. X, N., právne zastúpenej:\nJUDr. Vladimír Janíček, LL.M., advokát, Kominárska 2, 4 Bratislava, za účasti: Občianske združenie\nVŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, Šafárikovo nám. 7, Bratislava,\no zaplatenie 3.507,12 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 39\nC 525/2015, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2019 sp.\nzn. 3 Co 236/2017 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2019\nsp. zn. 3 Co 236/2017, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 236/2017 z 21. februára 2019 v spojení\ns opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 236/2017 z 30. septembra 2019 a\nrozsudok Okresného súdu Bratislava V z 12. apríla 2017 č. k. 39 C 525/2015-211 a vec vracia na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 39 C 525/2015-211 z 12.\napríla 2017 uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu v sume 3.507,12 Eur, zmluvný úrok v sume 62,30\nEur, úrok z omeškania vo výške 59,66 Eur a ďalší úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy\n3.507,12 Eur od 16.10.2013 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50\nEur mesačne, zročných vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku do\nzaplatenia celého dlhu s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky, má za následok splatnosť celého\ndlhu. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu\n74,70 %.\n2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v predmetnom prípade sa\njedná o spotrebiteľský spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou o splátkovom úvere a na spotrebiteľskú\nzmluvu viažuci sa zabezpečovací záväzok žalovanej ako ručiteľa. Súd prvej inštancie ustálil, že\nžalovaná ako ručiteľ pohľadávky zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu v zmysle § 548 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) sa písomne zaviazala\ndlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval a môže proti veriteľovi, resp.\nžalobcovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Námietky uplatnené žalovanou\nv konaní (absolútna neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere; neplatnosť postúpenia pohľadávky; zánik\npohľadávky splnením; výška pohľadávky; nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej v spore, resp.\npredčasnosť podanej žaloby) súd prvej inštancie vyhodnotil ako neopodstatnené, nakoľko žalobca\npreukázal dôvodnosť žaloby a výšku uplatneného nároku, preukázal, že na splnenie dlhu vyzýval aj\ndlžníka, ktorý si svoju povinnosť nesplnil. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru,\nže zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá platne; právny predchodca žalobcu zo zmluvy plnil; dlžník\n\nporušil zmluvné podmienky, preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru a platnému\npostúpeniu pohľadávky na žalobcu.\n3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. 3 Co 236/2017 z 21.02.2019\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v časti náhrady trov konania a žalobcovi\npriznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd v\nodôvodnení rozsudku konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, nakoľko súd\nprvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností pre posúdenie žalobného návrhu. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený\nskutkový stav veci aplikoval prislúchajúce zákonné ustanovenia a na základe nich vyvodil aj správne\nprávne závery a dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, ktoré náležite, dostatočne a presvedčivo\nodôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie\nveci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán.\n4. K námietke žalovanej, že rozhodnutie o istine je nezrozumiteľné odvolací súd poukázal na\nodôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom konajúci súd uviedol v akej časti\nbola žalobcovi postúpená pohľadávka, a to, že z nej priznal iba žalobcom uplatnenú časť zvyšných\ndohodnutých 36 splátok po 97,42 Eur, t. j. 3.507,12 Eur.\n5. Odvolací súd považoval za správne aj posúdenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o\nsplátkovom úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, na ktorú sa v zmysle ustanovenia § 2 písm. a/\nzákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)\nnevzťahuje tento zákon, pretože úver bol poskytnutý na dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy\ndokončených stavieb a ich údržbu (rekonštrukciu bytu). Dodal, že skutočnosť, že dlžník si nesplnil svoju\npovinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy preukázať účelovosť čerpania úveru, nemá za následok zmenu\ncharakteru už uzavretej zmluvy, a to ani za tej situácie, že veriteľ bol podľa zmluvy oprávnený zmeniť\núrokovú sadzbu na takú, za ktorú sa poskytujú bezúčelové úvery. Za nedôvodnú považoval odvolací\nsúd aj námietku žalovanej, že chýbajúca RPMN (vyžadovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch)\nspôsobuje, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov.\n6. Odvolací súd sa súčasne stotožnil s právnym posúdením možnosti dohodnúť kapitalizáciu úrokov a\npoukázal pritom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie k uplatneným úrokom, keďže súdna prax\npripúšťa možnosť dojednania, že dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, teda že budú pripočítané\nako civilné plody peňazí (fructus civiles) a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník v prípade\nomeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dohodnutú alebo zákonom stanovenú sadzbu úroku z\nomeškania (rozsudok NS ČR zo dňa 24.3.2014 sp. zn. 35 Odo 101/2002).\n7. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná nedôvodne namietala, že súd prvej inštancie jej uložil\npovinnosť platiť úroky z omeškania dvakrát, najskôr z 11 prvých zameškaných splátok a potom z údajnej\nistiny 3.507,12 Eur, ktorá predstavovala súčet všetkých 36 uplatnených zameškaných splátok údajnej\nistiny. Mal za to, že prehliadla tú skutočnosť, že z prvých jedenástich splátok súd prvej inštancie priznal\núroky z omeškania len do 15.10.2013 a z celého zostatku dlhu 3.507,12 Eur až od splatnosti tohto celého\nzostatku (po zosplatnení úveru), t. j. od 16.10.2013 a za toto obdobie už osobitne úroky z omeškania so\nsplatením prvých 11 zmeškaných splátok úveru žalobcovi nepriznal.\n8. V ďalšom odvolací súd ustálil, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil ani porušenie rovnosti strán\nv spore.\n9. Žalovaná podľa odvolacieho súdu v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti,\nktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej\nvyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ňou\nuvádzané tvrdenia za také, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) potvrdil.\n10. Žalovaná podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom rozsahu dovolanie z dôvodov podľa §\n420 písm. f/ CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dôvodiac, že súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\n\npráva na spravodlivý proces ako aj tým, že rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n11. Žalovaná vyslovila názor, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, a to tým, že sa v napadnutom rozsudku absolútne vôbec nevyjadril k viacerým tvrdeniam\n- odvolacím námietkam žalovanej, čím mal odvolací súd porušiť výslovnú povinnosť uloženú mu v\nustanovení § 387 ods. 3 CSP, podľa ktorého sa v odôvodnení musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami\nuvedenými v odvolaní.\n12. Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu procesnému postupu súdu, ktorým došlo k znemožneniu\nvýkonu procesných práv strany sporu žalovaná namietala duplicitné priznanie zmluvne dohodnutých\núrokov a v súvislosti s tým poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 116/2016\nzo dňa 15.06.2016, ktorý sa týkal žalobcu a rovnakého úveru ako v prejednávanej veci, s ktorým sa\nodvolací súd vôbec nevysporiadal, čím mal nesprávnym procesným postupom znemožniť žalovanej,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Dodala, že súd prvej inštancie ju zaviazal na zaplatenie splátok vo výške 97,42 Eur s tým, že\noba súdy si boli vedomé, že súčasťou týchto splátok bol aj zmluvne dohodnutý úrok, teda súd ju zaviazal\nznova (t. j. dvakrát) na úhradu úroku z tejto mesačnej splátky v zmluvnej výške do času mimoriadnej\nsplatnosti úveru.\n13. V ďalšom žalovaná namietala nezákonne priznané úroky z omeškania, a to priznanie úrokov z\nomeškania aj zo sumy zmluvne dohodnutých úrokov. Žalovaná mala za to, že pokiaľ ide o priznanie\núrokov z omeškania zo sumy 3.507,12 Eur postupovali oba súdy nesprávne. Podľa dovolateľky suma\n3.507,12 Eur predstavovala súčet 36 mesačných splátok, každá vo výške 97,42 Eur, pričom splátka\n97,42 Eur zahŕňala aj splátku zmluvne dohodnutých úrokov zo spotrebiteľského úveru, preto z tejto\nčasti splátky (ktorú tvorili práve aj zmluvne dohodnuté úroky) nebolo možné priznať úroky z omeškania.\nTo znamená, že žalovaná bola zaviazaná aj k úhrade úrokov z omeškania zo zmluvne dohodnutých\núrokov, čo je podľa názoru žalovanej neprípustné. Konštatovala, že v prípade žalovanej mohlo dôjsť\niba k zaviazaniu na úhradu úrokov z omeškania z istiny v celkovej výške 2.259,36 Eur, nie až zo sumy\n3.507,12 Eur (výška istiny 2.259,36 Eur predstavuje 36 splátok istiny, každá vo výške 62,76 Eur). V\ntejto súvislosti poukázala žalovaná na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25.10.2013, sp. zn. 3 Co\n85/2013.\n14. Žalovaná v dovolaní namietala charakter zmluvy a chýbajúcu výšku RPMN. Uviedla, že odvolací\nsúd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n20 Co 268/2014 z 15.11.2015, ktorý sa týkal žalobcu a obdobného úveru ako v prejednávanej\nveci. Poznamenala, že v zmysle uvedeného rozsudku, sa na obdobný úver vzťahoval zákon o\nspotrebiteľských úveroch, ktorý ukladal povinnosť uviesť výšku RPMN, ktorá v predmetnej zmluve\núplne absentovala. Z toho dôvodu mal byť podľa názoru dovolateľky predmetný úver bezúročný a bez\npoplatkov. Absencia RPMN v zmluve o splátkovom úvere bola pritom pre vec zásadná aj z ďalšieho\ndôvodu, a to, že absencia RPMN predstavuje v zmysle judikatúry Súdneho dvora a vnútroštátnych\nsúdov (vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky) nekalú obchodnú praktiku, ktorá nepožíva právnu\nochranu. Súd napriek uvedenému túto judikatúru nevzal do úvahy a žalobcovi priznal právnu ochranu,\nčím podľa žalovanej vec nesprávne právne posúdil.\n15. V súvislosti s námietkou o nesprávnej výške úrokov z omeškania žalovaná poznamenala, že súd\nprvej inštancie žalobcovi priznal vyšší úrok z omeškania než mu vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere,\navšak súd prvej inštancie ani súd odvolací sa s týmito argumentmi žalovanej vôbec nevysporiadal,\npreto je podľa žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie ako aj rozsudok odvolacieho súdu nedostatočne\nodôvodnený, teda procesné práva žalovanej boli porušené v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n16. Vo vzťahu k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu žalovaná namietala, že\nodvolací súd sa v napadnutom rozsudku odklonil od uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Obo 143/98 a od rozsudku so sp. zn. 6 Obdo 4/1994, z ktorých podľa dovolateľky vyplýva, že\ndohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok)\na priznať úroky z omeškania z príslušenstva pohľadávky nie je možné.\n\n17. Dala do pozornosti, že odvolací súd priznal žalobcovi zmluvne dohodnuté úroky aj za obdobie po\nlehote splatnosti jednotlivej splátky až do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (celého) úveru a zároveň\npriznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy splátky úveru, ktorá už zahŕňala zmluvne dohodnuté úroky,\na preto z tejto sumy nemohol priznať ešte aj úroky z omeškania. Mala za to, že odvolací súd mohol priznať\nžalobcovi zmluvne dohodnuté úroky iba za obdobie do lehoty splatnosti jednotlivej splátky, ktorá už ale\nzahŕňala tieto zmluvne dohodnuté úroky a úroky z omeškania mohol odvolací súd priznať žalobcovi iba z\ntej sumy /časti jednotlivej splátky, ktorá predstavovala istinu (62,76 Eur) a nie aj zo sumy, ktorá zahŕňala\nnielen istinu, ale aj zmluvne dohodnuté úroky (97,42 Eur).\n18. S poukazom na uvedené žalovaná navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a súdu\nprvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie prvoinštančnému súdu a žalobcovi uložil povinnosť\nžalovanej nahradiť trovy dovolacieho konania v celom rozsahu.\n19. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v predmetnej veci nie je naplnený žiaden\nz dovolacích dôvodov uvedených žalovanou. V prvom rade uviedol, že zo strany súdu prvej inštancie\na ani zo strany odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože bol\ndodržaný procesný postup súdu v zmysle Civilného sporového poriadku a zachované právo žalovanej\nna spravodlivý proces. Skutkové tvrdenia žalovanej sa podľa žalobcu vôbec netýkajú procesného\npostupu súdu, ale iba odôvodnenia rozhodnutia, resp. právneho posúdenia veci, teda v dovolaní\nabsentujú tvrdenia, ktoré by nasvedčovali nesprávnemu procesnému postupu súdu. Žalobca mal za to,\nže postupom odvolacieho súdu nebolo znemožnené žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva, teda nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nakoľko žalovaná neuviedla žiadne\nskutkové tvrdenia, ktoré by sa týkali nesprávneho procesného postupu súdu, mal za zrejmé, že dovolanie\nje neprípustné. Žalobca považoval za nadbytočné sa vyjadrovať k právnemu posúdeniu veci, ktoré sa\ntýka otázky uvedenia RPMN v úverovej zmluve, ako aj k otázke, posúdenia nároku na zaplatenie úrokov,\nnakoľko ide o právne posúdenie veci, ktoré nie je procesným postupom súdu.\n20. V ďalšom žalobca vyslovil, že v danej veci nie je prípustné dovolanie ani z ďalšieho dovolacieho\ndôvodu zvoleného žalovanou, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení by sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nkeďže odvolací súd rozhodol v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.\n21. V prvom rade dal žalobca do pozornosti, že súd prvej inštancie, ani odvolací súd, nepriznal žalobcovi\nnárok na zaplatenie úrokov po splatnosti úveru. Odôvodnenie podaného dovolania tým, že súd priznal\nžalobcovi nárok na zaplatenie úrokov po splatnosti úveru považuje žalobca z uvedeného dôvodu za\nabsolútne neprípustné. Z rozsudku súdu prvej inštancie podľa žalobcu vyplýva, že súd prvej inštancie\nmu nepriznal zmluvné úroky od dátumu, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, je preto\nvylúčené, aby sa odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu tak, žeby priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku po splatnosti úveru, keďže predmetom\nodvolacieho konania nebol nárok na zaplatenie úrokov po splatnosti.\n22. V súvislosti s procesnou obranou žalovanej, ktorá uviedla, že odvolací súd sa odchýlil od\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pretože nie je možné priznať úroky z omeškania z dlžnej sumy,\nžalobca uviedol, že odvolací súd rozhodol v súlade s praxou dovolacieho súdu a dal do pozornosti\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98.\n23. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovanej zamietol a\npriznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po\nzistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal, či\nsú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n25. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\n\nsa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nobčianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Ako už Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (por. napr. sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo\n132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 92/2012), dovolanie\nnie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným\ndovolacím súdom) ako tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto\nmimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle ustanovenia\n§ 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je\ndovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (m. m. napr.\nIV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n26. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Dovolací súd však osobitne zdôrazňuje, že pre\nzáver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor strany tvrdiacej,\nže došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n27. Dovolací súd najskôr skúmal existenciu prvého z dovolateľkou uplatnených dovolacích dôvodov,\nktorým je tzv. vada zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. V danom prípade dovolateľka vytýkala\nodvolaciemu súdu, že sa nevysporiadal s odvolacími námietkami, keď v dovolaním napadnutom\nrozsudku krajského súdu absentuje vyjadrenie konajúceho súdu k viacerým jej tvrdeniam. V ďalšom\ndovolateľka namietala nesprávnosť a nezrozumiteľnosť určenia výšky istiny a zmluvne dohodnutých\núrokov súdmi nižšej inštancie, pričom podľa názoru dovolateľky bola zaviazaná na úhradu zmluvne\ndohodnutých úrokov dvakrát. Dovolateľka ďalej spochybnila postup súdov nižšej inštancie, ktoré ju\nzaviazali na úhradu úrokov z omeškania tiež z tej časti splátky, ktorú tvorili zmluvne dohodnuté úroky.\nNamietala absenciu RPMN v zmluve o splátkovom úvere z čoho usúdila, že predmetný úver mal byť\nbezúročný a bez poplatkov. Napokon dovolateľka namietala, že súdy nižšej inštancie priznali žalobcovi\nvyšší úrok z omeškania než mu vyplýval zo zmluvy o splátkovom úvere.\n28. Na tomto mieste dáva dovolací súd do pozornosti, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú\nvadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a\nprávnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo\nna relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva\nna spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom\nvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n29. K namietanému pochybeniu najvyšší súd konštatuje, že pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie\nlen faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť\nalebo nečinnosť súdu, teda\nsama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej\nprocesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, 1 Cdo 6/2014,\n3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci\nza prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní.\n\n30. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené\nuskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na\nspravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte\ncelého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany\nnamietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tomto zmysle musí pre prípustnosť dovolania konanie\nako celok vykazovať znaky nespravodlivosti.\n31. Po preskúmaní predmetnej dovolacej veci, najvyšší súd usúdil, že dovolacia námietka žalovanej,\ntýkajúca sa nesprávnosti skutkových zistení (určenie výšky istiny a zmluvne dohodnutých úrokov)\nje spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP. Neúplnosť či nesprávnosť\nskutkových zistení a ani nesprávnosť týkajúca sa hodnotenia dôkazov súdom nebola v rozhodovacej\npraxi najvyššieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci vadu konania v zmysle ustanovenia § 237\nods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, pričom ani po prijatí nových procesných kódexov sa\nna aktuálnosti týchto záverov nič nezmenilo (pozri R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a\nviaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6\nCdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Výnimkou sú rôzne závažné deficity v dokazovaní (tzv. opomenutý\ndôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), prípadne konajúcimi\nsúdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces. V preskúmavanej veci podľa názoru dovolacieho súdu o takýto\nextrémny prípad ide.\n32. Pokiaľ žalovaná v rámci dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 písm. f/ CSP namieta nesprávnosť\npostupu a rozhodovania súdov z dôvodu, že súdy nižšej inštancie ju zaviazali na úhradu istiny vo výške\n3.507,12 Eur (36 splátok po 97,42 Eur pozn.) a zmluvne dohodnutých úrokov vo výške 62,30 Eur,\nmá dovolací súd za to, že žalovaná dôvodne namieta, že súdy nižšej inštancie dospeli na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n33. Predmetom súdneho konania je žaloba o zaplatenie 3.507,12 Eur s príslušenstvom, ktorou\nsa žalobca domáha splnenia peňažného záväzku, ktorý vznikol zo Zmluvy o splátkovom úvere č.\n0179592500 zo dňa 14. októbra 2005 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská\nsporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 a T., naposledy bývajúcim T. (ďalej len „pôvodný dlžník“), (ďalej aj\nako „Zmluva“). Na základe Zmluvy bol pôvodnému dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 225.000 SKK\n(7.468,63 Eur) s dohodnutou premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 9,10 %, pričom pôvodný dlžník\nsa zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky v pravidelných mesačných splátkach po\n2.935 SKK (97,42 Eur) splatných k prvému dňu kalendárneho mesiaca. Dohodou o ručení zo dňa 14.\noktóbra 2005 sa žalovaná zaviazala, že ak pôvodný dlžník neuhradí pohľadávku riadne a včas, uhradí\ntúto pohľadávku Slovenskej sporiteľni, a.s. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 16. marca 2015\nbola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy, žalovaná však na výzvu nereagovala. Žalobca preto\nuplatňuje právo na zaplatenie sumy 3.507,12 Eur pozostávajúcej zo splatných nezaplatených splátok\núveru od 01. októbra 2012 do 01. septembra 2015, t. j. 36 splátok po 97,42 Eur s príslušenstvom\n(zmluvným úrokom a úrokom z omeškania).\n34. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení k žalobe pripojil listinné dôkazy - Zmluva o splátkovom\núvere č. 0179592500 zo 14. októbra 2005; Dohoda o ručení zo 14. októbra 2005; Oznámenie o postúpení\npohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. zo 07. októbra 2014; Výzva na zaplatenie pohľadávky zo\n16. marca 2015; Všeobecné obchodné podmienky; Výzva adresovaná dlžníkovi z 30. júla 2013; Výzva\nadresovaná dlžníkovi zo 16. marca 2015; Výpis z úverového účtu - úhrada úveru do 31. júla 2013;\nHistória transakcií na úverovom účte; Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE z 25. septembra\n2014 spolu s prílohou - postúpenie pohľadávky por. č. 1736; Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej\nsplatnosti a oznámenie o ukončení mandátnej správy zo dňa 03. septembra 2013 doručené žalovanej\n30. septembra 2013 a hlavnému dlžníkovi 30. septembra 2013; žalovaná na preukázanie svojich tvrdení\nv odpore proti platobnému rozkazu (vydanému na podklade žaloby) pripojila listinné dôkazy - Výpis z\núveru z 23. septembra 2014; Žiadosť o písomné stanovisko k úveru - odpoveď z 22. novembra 2016,\nVýzva na úhradu sumy 2.819,75 Eur zo 04. júla 2012.\n35. Súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní dokazovanie vypočutím právnych zástupcov strán sporu,\nlistinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a dospel\nk záveru, že nároky uplatnené žalobcom na úhradu istiny vypočítanej z posledných 36 splatných splátok\n\npo 97,42 Eur vo výške 3.507,12 Eur, ktoré pôvodný dlžník vyčerpal a neboli pôvodným dlžníkom ani\nžalovanou ako ručiteľkou uhradené, sú dôvodné. Z takto ustáleného skutkového stavu pri rozhodovaní\no odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie vychádzal aj krajský súd, podľa názoru ktorého súd\nprvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností pre posúdenie žalobného návrhu. Odvolací súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil, z ktorého pre odvolací súd jednoznačne vyplynulo, že súd\nprvej inštancie žalobcovi priznal iba uplatnenú časť zvyšných dohodnutých 36 splátok po 97,42 Eur.\nV súvislosti s uvedeným dal do pozornosti správnosť záverov okresného súdu o možnosti dohodnúť\nkapitalizáciu úrokov a z toho plynúci správny záver súdu prvej inštancie o tom, že ak sa splatné úroky\ndňom ich splatnosti pripíšu k istine a stanú sa jej súčasťou, patrí žalobcovi úrok z omeškania z celej\ndohodnutej splátky.\n36. Dovolací súd dáva do pozornosti, že skutkové závery tak ako ich určili súdy nižšej inštancie vykazujú\nznaky závažného nepochopenia kľúčových otázok prejednávaného sporu, keď oba konajúce súdy pri\nrozhodovaní vychádzali zo skutkového stavu, ktorý vzhľadom na vykonané dôkazy neobstojí, nakoľko\npopiera zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\n37. Dovolací súd súhlasí s námietkou dovolateľky, že súdy nižšej inštancie nesprávne určili výšku istiny\na zmluvných úrokov, na zaplatenie ktorých ju zaviazali. Súdy nižšej inštancie nepostupovali v súlade\ns vykonaným dokazovaním ak ustálili, že dovolateľka ako žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu\nv sume 3.507,12 Eur (ako násobok zameškaných 36 splátok vo výške 97,42 Eur). Napriek tomu, že\ndovolací súd sa stotožňuje s názorom súdov nižšej inštancie o možnosti zmluvných strán dohodnúť\nkapitalizáciu úrokov, nemožno súhlasiť s následným postupom konajúcich súdov pri určovaní konkrétnej\nvýšky istiny a príslušenstva, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť.\n38. Na tomto mieste dáva dovolací súd do pozornosti, že kapitalizácia úrokov znamená, že úrok\nvzniknutý za určité obdobie prenechania peňažných prostriedkov sa pripočíta k istine a takto zvýšená\nistina sa ďalej úročí, zjednodušene povedané, dlžník je povinný splácať úver v splátkach, ktorými\nsa spláca jednak časť istiny a jednak časť zmluvne dohodnutého úroku. Uvedené však platí len za\npredpokladu, že dlžník plní svoj záväzok splácať úver, platiť úroky a poplatky v pravidelných mesačných\nsplátkach v určenej sume splatných k dohodnutému dňu kalendárneho mesiaca. Ak dôjde k porušeniu,\nresp. neplneniu zmluvných povinností dlžníka splácať veriteľovi pohľadávku riadne a včas, je veriteľ\noprávnený požadovať zaplatenie celej pohľadávky (tzv. vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru).\n39. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje\nvo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku\npožadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Pri predčasnom a mimoriadnom\nzosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov\nkapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď\nveriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane\nuž dlžník nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, vo svojej dispozícii. Ak\nteda došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, stala sa splatnou ku dňu vyhlásenia tejto splatnosti\nnielen istina, ale aj kapitalizované úroky z úveru. To však neznamená, že na dlžnú sumu možno nazerať\nv celosti, práve naopak, vždy je nutné rozlišovať, aká časť dlhu tvorí istinu a aká časť dlhu pripadá na\npríslušenstvo.\n40. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetný spor dovolací súd uvádza, že dovolateľka správne\nnamietala, že suma 3.507,12 Eur v sebe zahŕňa peňažné prostriedky na úhradu dlžnej istiny (uplatnenej\nžalobcom od 01. októbra 2012 do 01. septembra 2015) ako aj dlžných úrokov zmluvne dojednaných a\nkapitalizovaných do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu. Dovolací súd má za zrejmé, že výška\ndlžnej istiny predstavuje podstatne nižšiu sumu ako bola stanovená súdmi nižšej inštancie, a to s\npoukazom aj na tú skutočnosť, že pôvodnému dlžníkovi bol poskytnutý úver iba v sume 7.468,63 Eur,\nktorú mal uhradiť v 119-tich splátkach vo výške 97,42 Eur, čo znamená, že v prípade riadneho splácania\núveru by pôvodný dlžník zaplatil veriteľovi istinu s úrokom vo výške 11.725,75 Eur. Vychádzajúc\nz uvedeného potom nemožno oponovať ani námietke dovolateľky o duplicitnom priznaní zmluvne\ndohodnutých úrokov, pretože ak súdy nižšej inštancie zaviazali dovolateľku na úhradu istiny v sume\npredstavujúcej 36 násobok anuitnej splátky vo výške 97,42 Eur, ktorá v sebe zahŕňala splatné úroky a\npoplatky a súčasne ju zaviazali zaplatiť zmluvný úrok vo výške 62,30 Eur vypočítaný z neuhradených\n\nsplátok (9,10 % p.a. zo splátky v sume 97,42 Eur) od 01. októbra 2012 do zosplatnenia, došlo zo strany\nsúdov nižšej inštancie k svojvoľným skutkovým záverom, následkom ktorých bola dovolateľka opätovne\nzaviazaná na úhradu zmluvných úrokov. Dovolací súd dáva do pozornosti, že nespochybňuje samotnú\nvýšku ani výpočet zmluvného úroku z úveru, naopak považuje ho za správny tak ako je uvedený v\nodseku 36. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, avšak vo väzbe na nesprávne stanovenú výšku\ndlžnej istiny musel vyhodnotiť predmetnú dovolaciu námietku za dôvodnú. Zároveň dáva dovolací súd\ndo povedomia, že omyl súdov nižšej inštancie pri stanovení dlžnej istiny úveru mal následne vplyv na\nsprávnosť ich záverov o ďalších uplatnených nárokoch veriteľa.\n41. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne\nprávne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nezakladá. Ako vyplýva\naj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym\nnázorom odvolacieho súdu nestotožňuje nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Preto dovolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú\nnámietku dovolateľky o tom, že absencia uvedenia RPMN v Zmluve spôsobila, že predmetný úver mal\nbyť bezúročný a bez poplatkov, keďže rozhodnutia súdov nižšej inštancie sa s týmto tvrdením žalovanej\nnáležite vysporiadali a zreteľne vysvetlili dôvody, pre ktoré sa na predmetný úver nevzťahoval zákon\nč. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sankcionuje absenciu údaju o RPMN a priemernej\nRPMN v zmluve o splátkovom úvere tým, že sa úver posudzuje ako úver bez úrokov a bez poplatkov.\n42. S poukazom na vyššie uvedené dovolateľka preukázala, že došlo k porušeniu jej práva na\nspravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n43. Napriek tomu, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z § 420 písm.\nf/ CSP dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho dovolateľkou uplatneného\ndovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.\n44. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n45. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n46. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce\nniektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne\nodôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §\n431 až § 435 CSP. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť pritom len otázka\nprávna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto\nustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n47. Z obsahu dovolania pre dovolací súd vyplynulo, že dovolateľka namietala nesprávne právne\nposúdenie veci súdmi nižšej inštancie tvrdiac odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nv otázke nároku veriteľa na zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov po zosplatnení úveru. Podľa\nnázoru dovolateľky patria zmluvne dohodnuté úroky len do splatnosti jednotlivej splátky a nie je možné\nich priznať aj za obdobie po lehote splatnosti dlhu.\n\n48. Právne účinky dovolania nastávajú podaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Prípustnosť\ndovolania treba preto posudzovať podľa stavu v čase jeho podania. V posudzovanej veci dovolateľka v\ndovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom zadefinovala relevantnú právnu otázku (možnosť priznať\nnárok na zaplatenie zmluvného úroku aj po splatnosti dlhu), ktorá v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu (21. februára 2019) ako aj v čase podania dovolania (13. júna 2019) nebola dovolacím súdom\nvyriešená. V prejednávanej veci tak dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka odôvodnila dovolanie\nprípustným dovolacím dôvodom, a to nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom, keď\nv ňom vymedzila nielen to, ktoré právne posúdenie veci pokladá za nesprávne, ale aj to, v čom ňou\nnamietaná nesprávnosť spočíva. Dovolací súd potom konštatuje prípustnosť dovolania podľa § 421 ods.\n1 písm. a/ CSP.\n49. Najvyšší súd riešil otázku zmluvných úrokov po zosplatnení úveru, a to rozhodnutím zo 16. júna\n2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020, ktoré občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu na zasadnutí konanom\n30. marca 2021 prijalo ako rozhodnutie zásadného významu určené na zverejnenie v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 ako rozhodnutie č. R 5/2021. Jeho\nprávna veta znie: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z\nistiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Na uvedené\nrozhodnutie nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1 Cdo 94/2019, 2 Cdo 83/2020,\n3 Cdo 35/2020, 4 Cdo 66/2020, 5 Cdo 46/2020, 6 Cdo 56/2020, 7 Cdo 186/2020, 8 Cdo 135/2020, 9\nCdo 24/2020, v dôsledku čoho možno v ňom uvedený právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky\npovažovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.\n50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že námietka\ndovolateľky nie je dôvodná, pretože v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží\núrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí a i senát\nrozhodujúci v prejednávanej veci považuje takýto záver za naďalej akceptovateľný (bez potreby na ňom\nčokoľvek meniť) bez ohľadu na to, že súdy nižšej inštancie v predmetnom spore pochybili pri ustálení\nskutkového stavu, nakoľko lapsus súdov nižšej inštancie nemá vplyv na samotný nárok veriteľa na úrok\nz istiny aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ale len na vyčíslenú hodnotu zmluvného úroku.\nNedôvodnosť námietky videl dovolací súd aj v tom, že dovolateľka neoprávnene namietala, že bola\nzaviazaná na úhradu úroku z úveru aj po splatnosti dlhu, nakoľko súdy nižšej inštancie priznali žalobcovi\nvýlučne zmluvný úrok vypočítaný z neuhradených splátok od 01. februára 2012 do zosplatnenia v\nsume 62,30 Eur. Žalovanej nebola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z úveru po vyhlásení\nmimoriadnej splatnosti celého úveru, v tejto časti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n51. Dovolateľka napokon namietala nesprávne právne závery súdov nižšej inštancie v otázke priznania\núrokov z omeškania zo zmluvne dohodnutých úrokov majúc za to, že nemožno priznať úroky z\nomeškania z príslušenstva pohľadávky. Dovolateľka v dovolaní síce formálne označila za dovolací dôvod\nustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, najvyšší súd, vychádzajúc z obsahu dovolania dospel k záveru o\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko dovolateľkou nastolená právna otázka\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ riešená nebola, preto dospel najvyšší súd k záveru,\nže dovolanie je v danom prípade procesne prípustné. Po konštatovaní prípustnosti dovolania podrobil\ndovolací súd rozsudok odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu a pristúpil k posúdeniu\ndôvodnosti dovolania z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. z hľadiska právneho posúdenia\nveci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.\n52. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\nPodľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,\npoplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.\n\nPodľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ\nprávo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n53. Odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým\nbola dovolateľka zaviazaná o.i. zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 59,66 Eur a ďalší úrok z omeškania\nvo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.507,12 Eur od 16. októbra 2013 do zaplatenia. Súdy nižšej inštancie\ntak zaviazali žalovanú na úhradu úrokov z omeškania vyčíslených z dlžných splátok do zosplatnenia\núveru vo výške 59,66 Eur a po zosplatnení úveru jej uložili povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo\nvýške 8,50 % ročne zo sumy 3.507,12 Eur do zaplatenia (úroky z omeškania priznali žalobcovi z celej\ndohodnutej splátky, teda aj z úrokov kapitalizovaných v pravidelných mesačných splátkach, pozn.).\n54. Vzhľadom na to, že dovolaciemu súdu je známa rozdielna rozhodovacia činnosť krajských súdov\nv otázke priznávania úrokov z omeškania z úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru za čas\nod zosplatnenia do zaplatenia, považoval za žiaduce vyjadriť sa k predmetnej spornej otázke v širších\nsúvislostiach.\n55. Súdna prax sa zhoduje na tom, že úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak\ndošlo k priznaniu príslušenstva z príslušenstva, čo je v rozpore s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.\nV právnej teórii sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus. Podľa českej judikatúry však z tohto\nzákazu existuje výnimka v prípade, že sa zmluvné strany dohodli na tom, že úrok vzniknutý za určité\nobdobie sa pripočíta k istine a takto zvýšená istina sa ďalej úročí.\n56. Kapitalizácia úrokov znamená, že úrok vzniknutý za určité obdobie prenechania peňažných\nprostriedkov sa pripočíta k istine a takto zvýšená istina sa ďalej úročí. Ide o pojem, ktorý doktrína\npovažuje za odlišný od pojmu anatocizmus, čo je inštitút, ktorý je v slovenskom právnom poriadku už\ntradične ako nemravný striktne odmietaný. Anatocizmus, známy už v rímskom práve, totiž znamená\nbranie úrokov z úrokov. Treba však zdôrazniť, že kapitalizovať úroky nemožno bez ďalšieho, ale naopak\nlen na základe dohody oboch zmluvných strán spravidla už priamo v zmluve o prenechaní peňazí\n(pôžičkou či úverom).\n57. Mnohé európske zákonníky (Francúzsky Code Civil v čl. 1154, taliansky Codice Civile v čl. 1283,\nbelgický Code Civil čl. 1154, rakúsky ABGB v § 1000. Nemecký BGB § 248 zakazuje anatocizmus, ale s\nurčitými výnimkami) zakotvujú prípustnosť úročenia úrokov a výslovne ho upravuje aj DCFR. Hoci zákaz\núrokov z úrokov pozná mnoho právnych poriadkov, tento princíp nezodpovedá realite moderného života.\nNaopak v Európe je obvyklou obchodnou praktikou bánk, že požadujú úrok z úroku alebo používajú\niné metódy pripisovania úrokov s rovnakým efektom. Navyše prirastanie úroku je základné finančné\npravidlo. Aj rekodifikovaný český Občanský zákoník na trendy vývoja moderného práva reaguje v §\n1806, keď stanovuje, že úroky z úrokov možno požadovať, ak to bolo dohodnuté.\n58. Na Slovensku sa súdna prax v prípade dohôd o kapitalizácii úrokov (pripočítania úrokov k istine)\nzatiaľ nezhodla na tom, či sa jedná o výnimku zo zákazu anatocizmu alebo nie. Krajské súdy pripúšťajú\nv určitých prípadoch priznanie úroku z omeškania aj zo zmluvných úrokov (napr. rozsudky KS TT, sp.\nzn. 26 CoCsp 59/2020; KS NR, sp. zn. 25 Co 219/2017; KS BB, sp. zn. 14 Co 542/2016 a 12 CoCsp\n16/2020; KS KE, sp. zn. 4 Cob 59/2018), ale časť z nich rozhoduje aj opačne (rozsudky KS PO, sp.\nzn. 8 Co 49/2019, 14 Co 20/2017 a 16 Co 11/2019; KS TN, sp. zn. 6 Co 32/2018; KS NR, sp. zn. 8 Co\n247/2019; KS KE, sp. zn. 1 Co 417/2018 ).\n59. Dovolací súd má v prejednávanom spore za jednoznačné, že zmluvné strany sa dohodli, že splatné\núroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou (bod 4. čl. II\nposkytnutie úveru Zmluvy). Hoci Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi\nžiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva\npohľadávky, dovolací súd zastáva názor, že tým nie je dotknuté právo účastníkov zmluvného vzťahu\ndohodnúť, že dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny. Aj podľa vyššie uvedeného zmluvného\ndojednania je nepochybné, že do celkových nákladov pôvodného dlžníka spojených s úverom patria\naj dohodnuté úroky, pričom strany Zmluvy sa zmluvne dohodli na úrokovej sadzbe poskytnutého úveru\n(9,10 % ročne), pričom sa zároveň dohodli na výške anuitnej splátky (97,42 Eur) a zároveň sa dohodli,\n\nže úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru a\ndohodnuté úroky sú súčasťou anuitnej splátky, z čoho vyplýva zmluvné dojednanie, že dohodnuté úroky\nsa stanú súčasťou istiny.\n60. Úroky zo Zmluvy predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli pôvodnému dlžníkovi na\npožiadanie poskytnuté podľa Zmluvy a boli v Zmluve riadne dohodnuté. Je teda nesporné, že úrok z\núveru tvorí súčasť istiny a bol splatný dňom vyhlásenia predčasnej splatnosti celej dlžnej sumy titulom\núveru.\n61. Zmluvne dohodnutý úrok aj úrok z omeškania sú podľa názoru dovolacieho súdu v zmysle § 121\nods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou príslušenstva pohľadávky. Toto ustanovenie však nie je možné\ninterpretovať tak, že by neexistoval nárok na úrok z omeškania z príslušenstva, nakoľko nárok na úrok z\nomeškania nie je upravený ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale ustanovením § 517\nods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré neviaže úrok z omeškania na istinu, resp. na „pohľadávku“, ale na\n„omeškanie s plnením peňažného dlhu“. Pod pojem „dlh“ je z pohľadu dovolacieho súdu nutné zahrnúť\naj nezaplatený zmluvný úrok, preto v prípade omeškania dlžníka patrí veriteľovi úrok z omeškania aj z\ntakéhoto dlhu.\n62. Treba mať na pamäti, že úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je\npodmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický\nzáväzok úrokový, pretrváva už iba povinnosť uhradiť úroky (zmluvné úroky z úveru), na ktoré vznikol\nnárok. Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva.\nHoci Obchodný ani Občiansky zákonník právne neupravujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s\nplatením príslušenstva pohľadávky, právo zmluvných strán dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú\nsúčasťou istiny, tým dotknuté nie je, a tým následne nie je dotknuté ani právo veriteľa požadovať, aby\ndlžník v prípade omeškania s platením takto istiny zvýšenej o dohodnuté úroky zaplatil veriteľovi aj\ndohodnutú alebo zákonom stanovenú sadzbu úrokov z omeškania. V prípade, keď sa zmluvné úroky\nstali súčasťou istiny, tak ako v súdenej veci, môže žalobca po práve požadovať aj úrok z omeškania z\ndohodnutých úrokov za poskytnutý úver.\n63. Veriteľ zo zmluvy o úvere má preto nárok nielen na vrátenie istiny a na zmluvný úrok, ale v prípade\nomeškania dlžníka má tiež právo požadovať úrok z omeškania nielen z nezaplatenej časti istiny, ale aj z\nnezaplateného dohodnutého zmluvného úroku. Za tejto situácie potom, ak došlo k vyhláseniu predčasnej\nsplatnosti úveru, stala sa splatnou ku dňu vyhlásenia tejto splatnosti nielen istina, ale aj kapitalizované\núroky z úveru. V prípade, ak ich žalovaný dlžník neuhradí, dostáva sa aj s touto sumou do omeškania, v\ndôsledku čoho postihuje dlžníka sankcia za nedodržanú lehotu splatnosti v podobe úrokov z omeškania.\nV prípade, ak si veriteľ tieto úroky z omeškania uplatní v zákonnej výške, má na ich zaplatenie nárok.\n64. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší súd uzatvára, že v situácii, kedy žalovaná ako ručiteľka z\núverového vzťahu porušila svoju povinnosť uhradiť úver za pôvodného dlžníka, v dôsledku čoho došlo\nk zosplatneniu úveru, neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by nemala platiť úroky z omeškania z\nkapitalizovaného úroku, s platením ktorého sa dostal pôvodný dlžník do omeškania. V predmetnom\nprípade je potrebné dať do pozornosti, že súdy nižšej inštancie nepriznali žalobcovi úrok z omeškania z\núrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru. Tým, že žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť\núrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.507,12 Eur od zosplatnenia do zaplatenia, bola\nžalovaná v určitom rozsahu zaviazaná aj na úhradu úrokov z omeškania zo zmluvného úroku.\n65. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolanie podané dovolateľkou podľa § 421\nCSP nie je dôvodné. Dôvodnosť dovolania však dovolací súd konštatoval vzhľadom na dovolateľkou\nnamietanú vadu zmatočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením\nrozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec v rozsahu\nzrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 CSP, § 450 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak\nbola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané\nprávnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n66. Súd prvej inštancie bude povinný riadiť sa vysloveným názorom dovolacieho súdu, opätovne vykonať\ndokazovanie v naznačenom smere a ustáliť skutkový stav tak, aby z neho bolo bez akýchkoľvek\n\npochybností zrejmé, aká je výška dlhu na čerpanej istine a aká výška dlhu na úroku z úveru do\nvyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu, keďže ide o smerodajné údaje, od ktorých sa odvíjajú ďalšie\nnároky žalobcu, na úhradu ktorých bude v prípade úspechu žalobcu zaviazaná žalovaná. V ďalšom bude\npovinný prihliadnuť na námietky strán sporu a náležite sa s nimi vysporiadať, pričom nesmie zabudnúť\nna uplatnenie zásady zákazu reformatio in peius pri rozhodovaní v novom konaní.\n67. Záverom dovolací súd pre súd prvej inštancie sumarizuje, že v situácii, kedy dlžník z úverového\nvzťahu, v ktorom sa s veriteľom zmluvne dohodol na kapitalizácii úroku, poruší svoju povinnosť splácať\núver, v dôsledku čoho dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vzniká veriteľovi nárok na\nzaplatenie 1/ dlžnej istiny, 2/ zmluvného úroku kapitalizovaného do zosplatnenia úveru, 3/ úroku z\nomeškania vyčísleného do zosplatnenia, 4/ úroku z istiny po zosplatnení až do zaplatenia, 5/ úroku\nz omeškania z istiny od zosplatnenia až do zaplatenia a 6/ úroku z omeškania zo zmluvného úroku\nkapitalizovaného do zosplatnenia od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru až do zaplatenia (ako to\nvyplýva z textu tohto rozhodnutia uvedeného vyššie).\n68. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP).\n69. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/236/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}