{"guid": "d2e4daeb-34ad-4003-81f4-c752c6eed029:ca6a44c1-b4ba-4614-a806-3d60d3225b82", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1515216760.1", "spisova_znacka": "5Cdo/120/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/120/2021 z 26. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2022, sp. zn. 5Cdo/120/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:1515216760.1", "identifikacne_cislo": "1515216760", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "datum_vydania": "2022-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-374.odsek-3", "nazov": "§ 374 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-374.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-374"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/186/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 186/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/186/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-2009/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/186/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-i", "nazov": "§ 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 186/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/186/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-2009/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/186/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 zákona č. 186/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/186/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-2009/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-441"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-374", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2009/186#paragraf-1", "/SK/ZZ/2009/186#paragraf-30", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-441"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca6a44c1-b4ba-4614-a806-3d60d3225b82", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1515216760.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1515216760.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1515216760.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/120/2021\n1515216760\n26. 05. 2022\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2022:1515216760.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H.. Y. M., F.., nar. XX. P. XXXX, bytom W. XX, W.,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou KORABOVA & LOVICH s. r. o., so sídlom Laurinská 4, Bratislava,\nproti žalovanej U. O., nar. XX. Y. XXXX, bytom Q. XXX, Q., zastúpenej JUDr. Dušanom Repákom,\nadvokátom so sídlom Krížna 47, Bratislava, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21Csp/48/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 26. januára 2021, sp. zn. 8CoCsp/1/2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2021, sp. zn. 8CoCsp/1/2020, z r u š u j e a vec\nmu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej v texte rozhodnutia aj „súd prvej inštancie“, „prvoinštančný súd“ alebo\n„okresný súd“) rozsudkom zo 4. júla 2019, č. k. 21Csp/48/2017-429 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala zaplatenia 20.000 eur spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody a žalovanej priznal\nprávo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Z vykonaného dokazovania považoval za zrejmé, že\nčinnosť žalovanej v rozhodnom čase voči žalobkyni nie je možné považovať za činnosť finančného\nagenta, resp. finančné sprostredkovanie tak, ako to má na mysli zákon č. 186/2009 Z. z o finančnom\nsprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 186/2009 Z.\nz.“). V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná pri negociácii túto činnosť voči žalobkyni vykonávala za\nodplatu alebo inú odmenu. Súd taktiež nenašiel splnené všetky štyri predpoklady vzniku zodpovednosti\nza škodu, ktoré platná právna úprava Slovenskej republiky v kontexte judikatúry vyžaduje. V konaní\nnebolo preukázané konanie žalovanej contra legem (protiprávny úkon) a taktiež ani existencia príčinnej\nsúvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Žalovaná nespôsobila vznik škody;\nfinančné prostriedky vo výške 20.000,- Eur boli zaslané na účet spoločnosti Certa Credit LP, pričom na\nne žalovaná nemala žiaden dosah, a preto nie je v konaní ani pasívne vecne legitimovaná. Túto škodu\nspôsobila práve uvedená spoločnosť. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody na\nstrane žalobkyne tak nie je daná.\n2. Krajský súd v Bratislave (v ďalšom len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 26.\njanuára 2021, sp. zn. 8CoCsp/1/2020, potvrdil rozsudok okresného súdu a žalovanej priznal proti\nžalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedol, že prvoinštančný súd\nzo správnych skutkových záverov vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce\nustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1) a zákona č. 186/2009 Z. z. (§ 1 ods.\n2 písm. j/, § 30 ods. 1), svoje závery aj náležite odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi\na posúdil opodstatnenosť právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu. Skutočnosť, že\nžalovaná informovala žalobkyňu o existencii produktu, na základe ktorého mohla investovať (aj nižšiu)\nsumu 20.000,- eur, predložila jej zmluvu a dodala bližšie pokyny k prevodu finančných prostriedkov a\nprihlasovacie údaje a bola jej nápomocná aj po uzavretí zmluvy, posúdil aj odvolací súd ako súkromnú\n\niniciatívu žalovanej (§ 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 186/2009 Z.z.). Tvrdenia žalobkyne, že sa domnievala,\nže ide o produkt Arcy nemajú svoj podklad vo vykonanom dokazovaní. Žalobkyni nevznikla škoda\nsamotným uzatvorením zmluvy s Certa Credit LP, resp. škoda jej nevznikla uzavretím zmluvy na\nprodukt, ktorý nebol v portfóliu Arcy ani Proxenty, ale až tým, že o investované peniaze prišla, čo\nvšak nebolo z dôvodu konania žalovanej, ale z dôvodu platobnej neschopnosti Certa Credit LP, a\npreto bolo správne i konštatovanie súdu prvej inštancie, že na tieto vložené finančné prostriedky na\ninvestičnom účte Certa Credit LP nemala (po uzavretí zmluvy) žalovaná žiaden dosah. Správne sa preto\nsúd prvej inštancie vysporiadal aj s jednotlivými predpokladmi náhrady škody, keď dospel k záveru,\nže žalobkyňa nepreukázala protiprávne konanie žalovanej a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi\nkonaním žalovanej a vznikom škody. Záverom dodal, že žalobkyňa sa mala v prvom rade domáhať\nnárokov proti zmluvnému subjektu Certa Credit LP.\n3.1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie z dôvodov\nuvedených v § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho\nsúdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nDovolateľka za nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým znemožnil, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, označila\nsvojvoľné hodnotenie dôkazov, oba napadnuté rozsudky majú podľa dovolateľky hrubé skutkové vady,\nktoré konkrétne špecifikovala. Ďalším dôvodom zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP\nbol podľa žalobkyne postup súdov v odvolacom konaní, keď jej nebola doručená odvolacia duplika\nžalovanej zo 14.11.2019. Napokon namietala i nedostatky odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, pričom\nnaznačovala, že odvolací súd poukazoval na niektoré (nové) skutočnosti, ktoré neboli predmetom\ninštančného prieskumu.\n3.2. V dovolaní žalobkyňa ďalej vymedzila dve právne otázky, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a odvolací súd (súd prvej inštancie) ich posúdil nesprávne: a) či je od spotrebiteľa\nfinančnej služby v spore proti finančnému agentovi o náhradu škody, spôsobenej pri vykonávaní\nfinančného sprostredkovania, spravodlivé požadovať, aby ako predpoklad úspechu uplatňovaného\nnároku preukázal prijatie odplaty alebo inej odmeny zo strany finančného agenta za výkon jeho činnosti;\nb) či je predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa ustanovenia § 30 zákona\nč. 186/2009 Z. z., predchádzajúce súdne uplatnenie nároku voči inštitúcii, s ktorou spotrebiteľ uzatvoril\nzmluvu o investičnom produkte na základe činnosti finančného sprostredkovateľa, pričom až v prípade,\nak právo spotrebiteľa zo zmluvy s finančnou inštitúciou „nebolo a už ani nebude môcť byť uspokojené“,\nvzniká spotrebiteľovi nárok na náhradu škody voči finančnému agentovi, ktorý v uvedenom prípade\nvykonával finančné sprostredkovanie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že dovolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné a\nneopodstatnené, žiadala ho odmietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre\nuskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, pričom dospel k záveru, že dovolanie dovolateľky je\nprípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f/ CSP) aj dôvodné. Ak totiž dovolanie\nsmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho\ndôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z tzv.\nzmätočnostných vád uvedených v tomto ustanovení, znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti\ndovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.\n6. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný\nprocesný kódex - Civilný sporový poriadok. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného konania osobitné\npostavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie\nbyť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie\nodvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013,\n4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n9. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (ods. 2).\n11. Citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n12. V spojení s procesným pochybením tvrdeným v bode 11. dovolateľka vytkla odvolaciemu súdu\nnesprávne hodnotenie dôkazov a hrubé skutkové vady.\n13.1. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania\nv zmysle § 420 písm. f/ CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (pozri rozhodnutia\nsp. zn. 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s\nÚstavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017,\nnedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane ústavný súd vo svojich\nrozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na\nposúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno\nkvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III.\nÚS 332/09).\n13.2. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok,\nktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd\nnemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať\nvykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom\nkonaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n13.3. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané\nsúdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP\nviazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva\n\nv prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov.\nI. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/\nCSP, avšak dovolací súd tieto vady v prejednávanej veci nezistil.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o\njeho občianskych právach alebo záväzkoch. V zmysle uvedeného ustanovenia jednou zo všeobecných\nzáruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden\nzo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej procesnej strane\nbola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane. Koncept spravodlivého súdneho\nkonania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať\npríležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so\nvšetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť\nsa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku\nvšetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj na odvolacie\nkonanie.\n15. Právo strán konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných strán je súčasťou práva na\nspravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru odvolacieho súdu ide o podanie\nskutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhá\nstrana konania. Každá strana musí mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje\nza nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkami\npredloženými súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Kontradiktórny spor\nznamená možnosť strany popierať (contra dicere) požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to,\naby boli vypočuté jej argumenty a návrhy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n31/2016, III. ÚS 32/2015, I. ÚS 276/2016, I. ÚS 230/03, IV. ÚS 186/09, II. ÚS 18/2013). Požiadavka\nkontradiktórnosti konania sa v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva chápe čisto formálne. Z jej\nhľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo\nargumentov predložených súdu (mutatis mutandis I. ÚS 230/03, II. ÚS 249/2012).\n16. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej\nrepublike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu\nprotistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k\nnázoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku\nktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne\nide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná\nmožnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.\n17. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť\ndozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k\nnim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti,\nže odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej\nstrane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods.\n1 Dohovoru.\n18. Podľa § 374 ods. 1 CSP súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní mu\nvyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote desať dní od doručenia. K vyjadreniu odvolateľa podľa odseku\n1 môže protistrana podať vyjadrenie v lehote desať dní od jej doručenia (§ 374 ods. 2 CSP). Podania\npodľa odsekov 1 a 2 doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom (§ 374 ods. 3 veta prvá CSP).\n19. Povinnosťou súdu v kontradiktórnom spore je zabezpečiť formálne podmienky plnohodnotného\nvýkonu základného práva na súdnu ochranu v súlade s predpismi upravujúcimi konanie pred súdom.\nCivilný sporový poriadok vychádza z koncepcie, podľa ktorej má odvolateľ v odvolacom konaní vždy k\ndispozícii odvolanie a odvolaciu repliku a jeho protistrana vyjadrenie k odvolaniu a odvolaciu dupliku.\n\nZ princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť,\nči a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a\nprávne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť;\nnezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie.\n20. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila podaním\nzo 14.10.2019 (č. l. 450), na ktoré reagovala žalobkyňa ako odvolateľka (odvolacou) replikou zo\n14.11.2019, v ten istý deň doručenou súdu (č. l. 468). Žalovaná podala odvolaciu dupliku z 18.12.2019\n(č. l. 500), ktorú už súdy žalobkyni nedoručovali v rozpore s ustanovením prvej vety § 374 ods. 3 CSP.\nŽalobkyňa teda nemala možnosť dozvedieť sa o tomto podaní žalovanej a prípadne sa k nemu aj vyjadriť,\nlebo jej ho súd nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia žalobkyni došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a tým k procesnej vade zmätočnosti uvedenej v\n§ 420 písm. f/ CSP.\n21. Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ CSP je okolnosťou,\npre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní\npostihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd preto\nrozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, §\n450 CSP).\n22.1. Ako obiter dictum si k prejednávanej veci dovoľuje dovolací súd dodať, že dôvody, ktorými súdy\nnižších inštancií odôvodnili svoj záver o nedôvodnosti žaloby, nepostačujú.\n22.2. Pri finančnom sprostredkovaní ide v súvislosti s odmenou finančného agenta o vzťah medzi\nfinančnou inštitúciou a finančným agentom, klient samotný nemá žiadnu legálnu možnosť ako získať\ndôkazné prostriedky, ktoré by mohli preukázať, či nejaká odmena dohodnutá (vyplatená) bola, alebo\nnie. Nie je preto na mieste žiadať od žalobkyne, aby preukazovala, či k odmene došlo. Vzhľadom k\ntomu, že v praxi v drvivej väčšine nejde o platenie odmeny od klienta k finančnému agentovi, bolo by\nvymáhanie náhrady závislé od získania informácií zo vzťahu medzi inými osobami ako je poškodený,\nčo by spôsobilo neúčinnosť predmetnej právnej úpravy, čo iste nebolo zámerom zákonodarcu.\n22.3. Zo samotnej podstaty právneho vzťahu vyplýva, že klient je, pokiaľ ide o odmenu finančného\nagenta, treťou - nezainteresovanou osobou. Určujúci je právny vzťah medzi finančnou inštitúciou a\nfinančným agentom a nie medzi finančným agentom a klientom. Preto pokiaľ žalovaná poukazovala\nna údajné priateľské vzťahy tieto pre podstatu veci nie sú podstatné. Aj povahou najbližšie\nustanovenia Obchodného zákonníka stanovujú, že je vylúčené, aby bolo obchodné zastúpenie prípadne\nsprostredkovanie bezodplatné (pozri ust. § 642 a 652 ods. 1 Obchodného zákonníka). Je preto na mieste\npredpokladať, že išlo o vzťah odplatný. Neobstojí poukaz na ustanovenie § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č.\n186/2009 Z.z. V danom prípade totiž úplne jednoznačne aktivity žalovanej smerovali k uzavretiu zmluvy,\nkeďže ako uvádza aj sám odvolací súd, žalovaná žalobkyni predložila zmluvu a aj ďalšie pokyny k\nprevodu finančných prostriedkov.\n22.4. Výnimku pre bezodplatné finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa písmena i)\nmožno vnímať v spojení s § 2 ods. 5 a § 3 ods. 4 zákona č. 186/2009 Z.z., ktoré uvádzajú, že finančné\nsprostredkovanie a finančné poradenstvo sú podnikaním v zmysle Obchodného zákonníka. Pojmovým\nznakom podnikania je, okrem iného, zameranie na dosahovanie zisku. Účelom zákona č. 186/2009 Z.z.\nje regulovať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo vykonávané podnikateľským spôsobom,\nteda ako sústavnú činnosť zameranú na dosahovanie zisku. Ak teda v činnosti, ktorá inak napĺňa znaky\nfinančného sprostredkovania a finančného poradenstva, absentuje element odmeny či nepeňažnej\nodplaty, teda zisku osoby, ktorá túto činnosť vykonáva, nejde o regulovanú činnosť v zmysle zákona. V\npraxi pod túto výnimku bude spadať činnosť neziskového charakteru, napríklad v prípade občianskych\nzdružení, ktoré pri poskytovaní svojej činnosti charitatívneho charakteru môžu vykonávať aj činnosti,\nktoré napĺňajú znaky finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva, napríklad pomáhajú\nsvojim klientom pri refinancovaní úverov (JEDINÁK, P., SLEZÁKOVÁ, A., ŠIMONOVÁ, J. Zákon o\nfinančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve - komentár. [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit.\n2022-5-23]. ASPI_ID KO186_2009SK. Dostupné z : www.aspi.sk. ISSN 2336-517X). Tiež tu môžu\nspadať činnosti, ktoré sú poskytované popri hlavnej činnosti podnikateľa (časté sú napríklad prípady, že\nbanka sprostredkuje svojmu klientovi životné poistenie popri uzatváraní hypotekárneho úveru).\n22.5. Odvolací súd ďalej uviedol, že žaloba je podaná predčasne, pretože žalobkyňa sa mala najskôr\ndomáhať svojich peňazí od spoločnosti Certa Credit LP z dôvodu porušenia jej zmluvných povinností.\nŽalobkyňa sa podľa krajského súdu mylne domnieva, že jej škoda vznikla investovaním do produktu-\n\nuzavretím zmluvy na produkt, ktorý nebol v portfóliu Arcy ani Proxenty, ale až tým, že o investované\npeniaze prišla, čo však nebolo z dôvodu konania žalovanej, ale z dôvodu platobnej neschopnosti Certa\nCredit LP. Z právnej úpravy však žiadny takýto záver nevyplýva, ani ju odkazom na právnu úpravu\nodvolací súd neodôvodňuje a dovolaciemu súdu sa javí ako nepodložený. Predmetné ustanovenie § 30\nzákona č. 186/2009 Z.z. uvádza iba, že finančný poradca a finančný sprostredkovateľ sú zodpovední\nza škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva,\nneustanovuje, že je potrebné najprv žalovať škodcu a až po neúspešnej snahe je možné vymáhať škodu\nod žalovaného finančného agenta. Ide totiž o odlišný druh nároku, keďže v jednom prípade ide o plnenie\nzo zmluvy a v druhom o plnenie zo zodpovednosti za škodu, ktorá žalovanej vyplýva z ustanovenia §\n30 zákona č. 186/2009 Z.z.\n22.6. V ďalšom konaní bude potrebné sa na predmetnú činnosť žalovanej dívať v širšom meradle.\nNepodstatným sa javí záver, že žalovaná nemohla v danej veci konať ako agent Proxenty, prípadne\npracovníčka Arca Consulting (alebo Arca Investments). Pre záver o tom, či možno považovať jej činnosť\nv predmetnej súvislosti za finančné sprostredkovanie, je podstatné, či žalobkyňa s ohľadom na bežnú\n(laickú) opatrnosť mohla odôvodnene predpokladať, že podobne ako v predchádzajúcich prípadoch,\nkedy jej žalovaná investície sprostredkovala, koná ako finančný agent. V danej súvislosti je bez právneho\nvýznamu, či konala ako finančný agent niektorej z uvedených spoločností, alebo spoločnosti inej, napr.\naj Certa Credit LP. Nie je predsa úplne nezvyčajné, že finančný agent môže sprostredkovávať produkty\nrôznych spoločností a ak by to s ohľadom na jeho ďalšie vzťahy k iným osobám, prípadne normatívne\nstanovené povinnosti nebolo možné, nie je úlohou bežného investora, aby sa v týchto vzťahoch do takej\nmiery orientoval. Skutočnosť, že niekto pri investovaní spolupracuje s finančným agentom odôvodňuje\npredpoklad, že v predmetných súvislostiach (finančných, ale i právnych) nie je doma a okrem svojich\npeňazí investuje aj dôveru, že finančný agent bude postupovať v súlade so svojimi povinnosťami a\nprávnymi predpismi vykonávať činnosť s odbornou spôsobilosťou, tak aby bola investícia klienta v súlade\ns jeho pokynmi zodpovedajúcim spôsobom chránená.\n22.7. Ďalej je potrebné sa zamerať, či možno s ohľadom na všetky okolnosti vnímať činnosť žalovanej\nv predmetnej súvislosti ako činnosť finančného agenta, pričom nemožno opomenúť skutočnosť, či\nžalobkyňa bola dostatočne informovaná, že v predmetnej súvislosti žalovaná nekoná ako finančný agent\na či s ohľadom na všetky okolnosti nemohla byť v omyle, že žalovaná ako finančný agent koná. Treba\nvziať do úvahy vzájomnú komunikáciu strán, pokiaľ ide o predmetnú zmluvu, okolnosti podpisu zmluvy\nvrátane miesta podpisu, manipulácie so zmluvami a ďalších skutočností, vrátane následnej komunikácie.\n22.8. V neposlednom rade je potrebné sa dôsledne zaoberať podrobným výkladom ustanovenia §\n30 zákona č. 186/2009 Z.z., pričom treba vymedziť, aké sú predpoklady zodpovednosti za škodu pri\nfinančnom sprostredkovaní, prípadne poradenstve, kedy možno konštatovať vznik škody žalobkyni,\nv akej výške, ako kvalifikovať konanie žalovanej ako predpoklad vzniku škody (vrátane prípadného\nporušenia jej povinností ako finančného agenta v zmysle zákona) a či toto konanie je v príčinnej súvislosti\nso vzniknutou škodou. Taktiež je potrebné posúdiť, či vzhľadom k rizikovosti produktu nemožno uvažovať\ni o aplikácii ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka.\n23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). V novom\nrozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania týkajúceho sa\ndovolania proti tomuto (zrušenému) uzneseniu odvolacieho súdu (§ 453 ods. 3 CSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}