{"guid": "c70bf05f-e599-49e5-8a2b-617d3c2447a9:3158aea7-60aa-42bf-9771-f1723231e5b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1507228670.1", "spisova_znacka": "2Cdo/348/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/348/2020 z 21. 12. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. decembra 2022, sp. zn. 2Cdo/348/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:1507228670.1", "identifikacne_cislo": "1507228670", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Renáta Gavalcová", "sudca_id": 95, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-renata-gavalcova-95", "datum_vydania": "2022-12-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3158aea7-60aa-42bf-9771-f1723231e5b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1507228670.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1507228670.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1507228670.1/text", "citacie_n": 16, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/348/2020\n1507228670\n21. 12. 2022\nMgr. Renáta Gavalcová\nECLI:SK:NSSR:2022:1507228670.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,\nPhD. a členiek senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Viery Petríkovej, v spore žalobkyne O. Q.,\nbývajúcej v T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s r. o., so sídlom v Bratislave,\nZámocká 5, IČO: 35 943 882, proti žalovanému News and Media Holding a. s., so sídlom v Bratislave,\nEinsteinova 25, IČO: 47 256 281, zastúpenému splnomocnencom Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom v\nBratislave, Einsteinova 25, IČO: 36 861 154, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume\n33.193,91 eur (1.000.000 Sk), s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.\n39C/306/2007, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2020 sp.\nzn. 15Co/55/2018 v spojení s jeho opravným uznesením z 22. júla 2020, sp. zn. 15Co/55/2018, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie z a m i e t a .\nII. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí druhým\nrozsudkom z 22. septembra 2017 č. k. 39C/306/2007-417 rozhodol, že zverejnením článku uverejnenom\nv spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ zo 17.08.2007, číslo 33, s titulkom „Ale, ale, pani ministerka!“,\ns podtitulkom „Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádza neskoro v noci z domu R. Q. a dôverne sa lúči\ns jej dcérou?“ a s titulkom na úvodnej strane „Ale pani Ministerka!“ a s podtitulkom na úvodnej strane\n„Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádzal v noci z domu pani Q.?“, došlo k neoprávnenému zásahu do\npráva žalobkyne na ochranu osobnosti. Výrokom II. rozhodol, že zverejnením fotografií uverejnených\nv spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ zo 17.8.2007, číslo 33, prislúchajúcich k článku s titulkom\n„Ale, ale, pani ministerka!“, s podtitulkom „Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádza neskoro v noci z\ndomu R. Q. a dôverne sa lúči s jej dcérou?“ a s titulkom na úvodnej strane „Ale pani Ministerka!“\na s podtitulkom na úvodnej strane „Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádzal v noci z domu pani\nQ.?“ (s výnimkou poslednej fotografie znázorňujúcej C. M. a O. Q.), došlo k neoprávnenému zásahu\ndo práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť v najbližšom čísle\nceloslovenského vydania spoločenského týždenníka PLUS 7 DNÍ pripravovanom po právoplatnosti\ntohto rozsudku uverejniť na ôsmej strane tohto týždenníka ospravedlnenie žalobkyni v nasledovnom\nznení: „OSPRAVEDLNENIE O. Q. V celoslovenskom vydaní spoločenského týždenníka PLUS 7 DNÍ, zo\n17.08.2007 číslo 33, sme uverejnili článok s titulkom „Ale, ale, pani ministerka!“, s podtitulkom „Prečo šéf\nSociálnej poisťovne odchádza neskoro v noci z domu R. Q. a dôverne sa lúči s jej dcérou?“. V uvedenom\nčlánku sme uviedli, že O. Q. sa po večeroch stretáva s O. T., pričom sme naznačovali, že vzťah O. T. a H.\nQ. je viac ako priateľský. Súčasne sme uviedli, že O. Q. má dieťa, čo však nebolo pravdou. Zverejnením\ntohto článku sme vážnym spôsobom zasiahli do ochrany osobnosti O. Q., a preto sa za uverejnenie tohto\nčlánku O. Q. verejne ospravedlňujeme.“ Nadpis ospravedlnenia „OSPRAVEDLNENIE O. Q.“ je žalovaný\n\npovinný uverejniť rovnakým typom písma a rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok článku\n„Ale, ale pani Ministerka!“ uverejnený v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ zo 17.08.2007, číslo\n33, strana 8. Výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť v najbližšom čísle celoslovenského vydania\nspoločenského týždenníka PLUS 7 DNÍ pripravovanom po právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na\ndeviatej strane tohto týždenníka ospravedlnenie žalobkyni v nasledovnom znení: „OSPRAVEDLNENIE\nO. Q. V celoslovenskom vydaní spoločenského týždenníka PLUS 7 DNÍ, zo 17.08.2007 číslo 33, sme\nuverejnili článok s titulkom „Ale, ale, pani ministerka!“, s podtitulkom „Prečo šéf Sociálnej poisťovne\nodchádza neskoro v noci z domu R. Q. a dôverne sa lúči s jej dcérou?“ a ako súčasť tohto článku\nbolo zverejnených aj šesť fotografií. Zverejnením týchto fotografií (s výnimkou poslednej fotografie\nznázorňujúcej C. M. a O. Q.) sme zasiahli do ochrany osobnosti O. Q., a preto sa za ich uverejnenie O.\nQ. verejne ospravedlňujeme.“ Nadpis ospravedlnenia „OSPRAVEDLNENIE O. Q.“ je žalovaný povinný\nuverejniť rovnakým typom písma a rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok článku „Ale, ale\npani ministerka!“ uverejnený v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ zo 17.08.2007, číslo 33, strana\n8. Výrokom V. súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume\n5.000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom VI. vo zvyšku žalobu zamietol; výrokom\nVII. žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 1/3.\n1.1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala ochrany osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy v sume\n1.000.000 Sk (33.193,91 eur) na tom skutkovom základe, že žalovaný (jeho právny predchodca) ako\nvydavateľ týždenníka PLUS 7 DNÍ uverejnil dňa 17.08.2007 v týždenníku, č. 33, článok s titulkom na\nprvej strane „Ale, pani ministerka! Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádzal v noci z domu pani Q.?“ a s\ntitulkom na strane 8 “Ale, ale, pani ministerka!“ a s podtitulkom „Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádza\nneskoro v noci z domu R. Q. a dôverne sa lúči s jej dcérou?“, ktorého autorkou bola A. P.. Súčasťou\nčlánku bol krátky oddelený článok s titulkom „Čo na to T.?“ a „Biznis“ s podtitulkom „Vláda potrebuje vo\nvedení Sociálnej poisťovne lojálneho človeka, ide o miliardy“, ktorého autorkou bola E. J.. Predmetom\nžaloby boli články uverejnené v týždenníku PLUS 7 DNÍ dňa 17.08.2007 v celom znení vrátane šiestich\nzverejnených fotografií prislúchajúcich k predmetným článkom, ktorými žalovaný vážnym spôsobom\nzasiahol do ochrany jej osobnosti, a tým došlo k narušeniu jej cti, dobrého mena a vážnosti v spoločnosti,\na súčasne bolo zasiahnuté aj do jej práva na podobizeň a práva na súkromie. Predmetnou žalobou\nuplatnila právo na česť a dôstojnosť (vrátane práva na dobrú povesť), právo na podobizeň a právo na\nsúkromie ako samostatné a navzájom nezávislé práva na ochranu osobnosti. Žalobkyňa odkázala aj\nna ďalšie uverejnené články (16.08.2007, 27.08.2007, 28.08.2007, 16.09.2007, 16.09.2007), ktoré v\nkontexte s týmto mali predstavovať až kampaň proti nej (v iných súdnych konaniach sa domáhala na\nzáklade uverejnených článkov ochrany osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy). Článok zo\n16.08.2007 uverejnený v denníku PLUS JEDEN DEŇ, ročník 2, číslo 189, s titulkom na úvodnej strane\n„Q. a šéf Sociálnej poisťovne MILENCI? a na 2. strane s titulkom „Nočné rande!“ a s podtitulkom „Dcéra\nQ. a šéf Sociálnej poisťovne“, žalobkyňa považovala za skrátenú verziu článku, ktorý je predmetom\ntohto konania (uvedený článok bol predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V\npod sp. zn. 8C/300/2007). Zo žaloby ďalej vyplýva, že pred zverejnením článku a jeho „skrátenej\nverzie“ nebola žiadnym spôsobom kontaktovaná, nemala možnosť sa vyjadriť, ale ani jej matka. Na\nzáklade zverejnených informácií v článkoch reagovali politici predovšetkým opoziční, ktorí informácie\nprevzali za svoje a považovali ich za lapidárny prípad klientelizmu; napr. O. E. navrhol odvolať matku\nžalobkyne z funkcie ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; na internetovej\nstránke www.bleskovky.sk <http://www.bleskovky.sk/> bolo dňa 17.08.2007 zverejnené, že opozícia\nbude iniciovať odvolanie ministerky. Za nepravdivé fakty označila 1. „O. Q., ktorá má malé dieťa“ (je ale\nslobodná a v čase podania žaloby nemala žiadne dieťa), 2. „PLUS 7 DNÍ odhalil možno aj jeho ďalšiu\nzáľubu - trávenie voľného času v domácnosti svojej smeráckej rezortnej šéfky, presnejšie jej dcéry“ (len\nvyprevádzala O. T., O. T. prišiel domov k jej mame a nie k nej), neprimerané dehonestujúce úsudky,\npodľa žalobkyne „naznačujúce milenecký vzťah medzi žalobkyňou a O. T.“. Zjavne difamačný charakter\nmali aj zverejnené fotografie, keďže naznačovali ako randí s O. T.. Predmetný článok uverejnený v\ntýždenníku a jeho údajnú skrátenú verziu v denníku s titulkom „Q. a šéf Sociálnej poisťovne MILENCI?“\nvníma ako články zjavne obsahovo „previazané“ a „totožné“ ako jeden súvislý celok. Podľa jej názoru\nnosnou časťou článku má byť jej nočné rande s O. T. a už z titulkov čitateľ vie, že predmetom článku,\nresp. „odhalenia“ bude „prichytenie“ žalobkyne a O. T. ako spolu „randia“. Čitateľ vníma informácie, ktoré\nzíska z fotografií s oveľa väčšou dôveryhodnosťou a presvedčivosťou, ako slovné informácie, nakoľko\nzachytávajú autentickú situáciu a chápe stretávanie sa po večeroch jednoznačne ako vzťah viac ako\npriateľský. Predmetný článok neslúžil tzv. verejnému záujmu, ale jej jasnej škandalizácii; články boli\nspôsobilé objektívne narušiť, resp. ohroziť, jej osobnostné práva, a teda boli splnené podmienky pre\npriznanie zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka a vyvodenie občianskoprávnych sankcií.\n\nJe konateľkou obchodnej spoločnosti, zamestnáva viacerých zamestnancov, a uverejnený článok\nneprimeraným spôsobom narušil a sťažil výkon riadiacej funkcie, pri ktorej sa predpokladá požívanie\npatričnej vážnosti v spoločnosti. Intenzita zásahu sa posudzuje so zreteľom na rozsah a jej ohlas, ako\naj na dĺžku trvania, ako aj na porušenie práva na podobizeň a práva na súkromie. Keďže vykonáva\nriadiacu funkciu a každé narušenie jej osobnostných práv je potrebné posudzovať citlivejšie, uplatnila\nokrem ospravedlnenia aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 33.193,91 eur (1.000.000 Sk).\n1.2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom z 05. septembra 2012 č. k. 39C/306/2007-278\nvyhovel žalobkyni v časti žaloby, ktorou sa domáhala určenia, že zverejnením fotografií uverejnených\nv spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ dňa 17.08.2007, číslo 33, došlo k neoprávnenému zásahu\ndo práva žalobkyne na ochranu osobnosti (výrok I.) a uložil žalovanému povinnosť v najbližšom\nčísle celoslovenského vydania spoločenského týždenníka PLUS 7 DNÍ uverejniť na deviatej strane\ntohto týždenníka ospravedlnenie v zmysle podanej žaloby (výrok II.). Vo výroku III. uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku IV. návrh vo zvyšku zamietol. Vo výroku V. rozhodol, že žiaden\nz účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n1.3. Na odvolanie žalobkyne, Krajský súd v Bratislave uznesením zo 07. marca 2017 sp. zn.\n2Co/436/2012, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo\nvýroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.\n1.4. Súd prvej inštancie vo svojom druhom rozhodnutí so zdôraznením ustanovenia § 10 ods. 1\naž 3 zákona č. 81/1966 Zb. (zrušený zákonom č. 167/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2008) o\nperiodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch, § 11 a nasl. Občianskeho\nzákonníka súd prvej inštancie dôvodil, že v súvislosti s uverejnením napadnutého článku a zverejním\nfotografií, došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, a síce k zásahu\ndo jej práva na česť a dôstojnosť, práva na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte,\na práva na súkromie žalobkyne chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Text v článku\npodporený uverejnenými fotografiami, zhotovenými bez vedomia žalobkyne, z veľkej vzdialenosti\nzachytávajúcich situáciu osobnej povahy pred súkromným obydlím žalobkyne v neskorých nočných\nhodinách, mal demonštrovať „blízky“ vzťah žalobkyne s O. T., pričom cieľom článku a fotografií bolo\nnaznačiť charakter tohto vzťahu ako vzťahu intímneho. Žalobkyňa sa nemala možnosť k článku vyjadriť\na na uverejnenie fotografií nedala súhlas. Týmto svojím konaním žalovaný prekročil ústavou mu\ngarantovanú slobodu prejavu a neprípustným spôsobom zasiahol do osobnostných práv žalobkyne.\nZa daných okolností, pri konflikte slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti bolo potrebné\nuprednostniť ochranu práva na ochranu osobnosti žalobkyne. Svojím spôsobom právo na ochranu\nosobnosti je základné osobnostné právo, pretože zásahy do práva na meno, podobu, prejavy osobnej\npovahy či telesnú integritu sa zväčša bezprostredne dotýkajú aj vnútornej, intímnej, sféry fyzickej\nosoby. Ochrana intímnej sféry je chránená všeobecne. To znamená, že o porušenie práva na ochranu\nosobného súkromia ide aj v tých prípadoch, keby išlo o pravdivé tvrdenia zasahujúce do intímnej\nsféry fyzickej osoby. Pri posudzovaní objektívnej spôsobilosti zásahu súd vychádzal z prostredia, z\nintenzity, povahy a spôsobu neoprávneného zásahu, z charakteru a rozsahu zasiahnutých hodnôt\nosobnosti, z trvania a rozsahu ohlasu v spoločnosti, ako aj z obsahu a formy zásahu, ktorý spočíval\nv uverejnení nepravdivých tvrdení a neadekvátnom znevažujúcom hodnotiacom úsudku a fotografií\nsúkromného charakteru bez súhlasu dotknutej osoby, presahujúcich informačné ciele. Žalobkyňou\npožadovaná výška peňažného zadosťučinenia tvorí maximálnu hranicu, ktorú súd môže priznať; nič\nale súdu nebráni, aby za účelom primeraného vyváženia a zmiernenia vzniknutej nemajetkovej\numy priznal menej, než požaduje, prípadne jej návrh v tomto smere v celom rozsahu zamietol ako\nnedôvodný. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy súd vychádzal z celkovej povahy, jednotlivých\nokolností, prípadu, prihliadol k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a\nrozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, na trvanie a rozsah ohlasu vzniknutej nemajetkovej ujmy pre\npostavenie a uplatnenie postihnutej osoby v spoločnosti, tiež vzhľadom na prednosť primárneho spôsobu\nzadosťučinenia niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia. Dospel k záveru, že ospravedlnenie ako\nmorálne zadosťučinenie nie je postačujúce, primárny spôsob zadosťučinenia bol natoľko oslabený, že\nsvojím spôsobom stratil svoju funkciu; je preto namieste priznať žalobkyni aj materiálnu satisfakciu,\nnakoľko neoprávneným zásahom došlo k nemajetkovej ujme závažne postihujúcej dôstojnosť a vážnosť\nžalobkyne v spoločnosti. Súčasne hrozba uloženia primeraného zadosťučinenia v peniazoch sa stáva\nvýznamným stimulom, ktorého prostredníctvom občianskoprávna úprava prispieva aj zo sociálnopsychologického hľadiska na upevnenie povinnosti každého subjektu, predovšetkým vydavateľov\nperiodickej tlače, rozhlasových a televíznych vysielaní a reklamných spoločností, rešpektovať telesnú a\n\nmorálnu integritu osobnosti fyzických osôb; preventívna funkcia zadosťučinenia v peniazoch špeciálna i\ngenerálna. Súd zdôraznil, že k zásahu do osobnostných práv žalobkyne došlo v masovokomunikačnom\nprostriedku s celoslovenským dosahom a bezprostredne malo široký ohlas; tiež zohľadňoval i možný\ndopad ohlasu zverejnenia informácie a úsudku do sféry pracovného života žalobkyne, keď zo strany\nzamestnancov spoločnosti, v ktorej pracuje na vedúcej pozícii, bola vystavená posmechu. V rozpore\nso skutočnosťou bola žalobkyňa vykreslená ako osoba stretávajúca sa po nociach so ženatým starším\nmužom, čím bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť a česť v očiach značného množstva čitateľov,\nresp. i širšej verejnosti. V neposlednom rade zohľadnil značnú predajnosť, čítanosť, komerčný úspech,\nspoločenského týždenníka, v ktorom došlo k zásahu, ktorý má výrazný vplyv na vytváranie verejnej\nmienky. Ochrana práva dotknutej osoby pôsobí účinne a preventívne nielen voči rušiteľovi, ale aj na\nvšetkých ostatných, ktorí zamýšľajú urobiť neoprávnený zásah do osobnostných práv iba v prípade\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia, zodpovedajúceho možnostiam zodpovedného\nsubjektu. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že článok bude mať dopad nielen na súkromný, ale aj\npracovný, život žalobkyne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že priznaná suma 5.000 eur za zásah\ndo osobnostných práv žalobkyne predmetným článkom spolu so zverejnenými fotografiami je primeraná\na môže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu týmto neadekvátnym zásahom a na druhej strane\nnespôsobuje takú ujmu na strane žalovaného, ktorá by pôsobila represívne a znamenala znemožnenie\njeho činnosti alebo pôsobila odradzujúco pred zverejnením iných legitímnych informácií. Určujúcim pri\nposudzovaní výšky peňažnej satisfakcie je motív, ktorý v danom prípade vybočil z medzí legitimity,\nkeď zverejnenie nepravdivých informácií a hodnotiacich úsudkov bez skutkových okolností nebolo\ndominantne motivované snahou žalovaného o objektívne informovanie verejnosti o veciach verejného\nzáujmu, ale vyznievalo skôr difamačne. Pri určení výšky priznávanej peňažnej čiastky (satisfakčná\nfunkcia) zohľadnil okolnosti konkrétneho prípadu, tiež zásadu, že nemožno priznávať neprimerané\n(premrštené) sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a ktoré\nby napr. pri porovnaní „odškodnenia” zásahu do práva na ochranu osobnosti s „odškodňovaním”\nzásahov do iných základných práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky mohli niektoré ujmy\nna iných základných právach (napr. ujmy na zdraví, či dokonca živote) bagatelizovať. Za primeranú\npovažoval priznanú náhradu nemajetkovej ujmy a nad jej rozsah žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nŽalobkyňa po zrušení rozsudku v poradí prvého v zamietajúcej časti žiadne ďalšie dokazovanie ohľadom\nuplatňovanej výšky nemajetkovej ujmy nenavrhla a tým nepreukázala dôvodnosť ňou uplatňovanej výšky\nnemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že „primeranú nemajetkovú ujmu za celý článok\nspolu s fotografiami považoval vo výške 5.000 eur. Reparovať tento omyl súdu v uvedenej časti rozsudku\nmožno len podaním odvolania strán. V danom prípade súd prvej inštancie návrhu žalobkyne vyhovel\nv časti konštatovania neoprávnenosti zásahu predmetným článkom do práva na ochranu jej osobnosti,\nako i uverejnenia žalobkyňou požadovaného ospravedlnenia.“\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“), na odvolania žalobkyne a\nžalovaného, rozsudkom z 29. apríla 2020 sp. zn. 15Co/55/2018 v spojení s opravným uznesením z 22.\njúla 2020, výrokom I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV. zrušil;. vo výrokoch I.,\nIII., V., VI. potvrdil; výrokom II. odvolanie žalovaného vo výrokoch II., IV., vo výroku V. v časti týkajúcej sa\nzaplatenia sumy 2.000 eur odmietol; výrokom III. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII.\nzmenil tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; výrokom IV. žalobkyni\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie v\nporadí prvým v rozsahu 100 % a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania\nprávo v súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie v poradí druhým.\n2.1. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska\nposúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP)\na na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite\nodôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP); rozhodol v súlade s citovanými právnymi predpismi, zákonnými zásadami.\nSúd prvej inštancie sa dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu v jeho rozhodnutí v poradí\nprvým, vykonal test proporcionality, jeho závery aj podrobne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Na\ntomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že odvolatelia súdom vykonaný test proporcionality, skutočnosti\ntam uvádzané, jeho závery, v odvolaní relevantnými, podrobnými, skutočnosťami nenamietali. V zhode\nso súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že v predmetnej právnej veci nie je postačujúcim\nposkytnúť žalobkyni morálne zadosťučinenie, pretože neoprávneným zásahom žalovaného (jeho\nprávneho predchodcu) došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti, cti, k zásahu do súkromia\nžalobkyne, jej dobrého mena, do jej práva na podobizne. Vzniknutú nemajetkovú ujmu v nadväznosti na\n\njej intenzitu, rozsah, trvanie, ako závažnú by pritom pociťoval každý, ktorý by sa nachádzal na mieste a\nv postavení žalobkyne. V podrobnostiach opätovne odvolací súd odkazuje na dôvody uvádzané súdom\nprvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Žalovaný namietal vady konania pred súdom prvej inštancie\nspočívajúce v tom, že napadnutým rozsudkom súd opätovne rozhodol o nárokoch žalobkyne, o ktorých\nuž rozhodol rozsudkom v poradí prvým, ktoré ale nemali za následok nesprávne rozhodnutie súdu\nvo výrokoch I., III., V., VI. Ani súdom vykonaný test proporcionality, skutočnosti tam uvádzané, jeho\nzávery, v odvolaní žalovaný nenamietal. Namietanie nevykonateľnosti výroku III. napadnutého rozsudku\nnevychádza zo žiadnych konkrétnych, podrobných, právnych skutočností. Tento výrok je jasný, presný,\nvyplýva z neho kto, kedy, ako, má tam uloženú povinnosť splniť. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že\nžalobkyni už bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy na rovnakom skutkovom a právnom základe v\ninom súdnom konaní. Hoci išlo o rovnaký základ, náhrada nemajetkovej ujmy bola žalobkyni priznaná\nza to, čo bolo zverejnené v inom periodiku žalovaného (jeho právneho predchodcu).\n2.2. Súd prvej inštancie vo výroku V. napadnutého rozsudku priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej\nujmy v sume 5.000 eur, ktorý výrok považuje odvolací súd za vecne správny a ktorý, ako taký, (tiež)\npotvrdil. Odôvodnenie tohto rozhodnutia je síce nedostatočné, avšak v nadväznosti na postavenie\nžalobkyne v čase zásahu, okolností zásahu, jeho intenzitu, následky, v neposlednom rade v nadväznosti\nna rozhodovanie súdov v obdobných právnych veciach (napr. vo veci vedenej na Okresnom súde\nBratislava V pod sp. zn. 8C/300/2007, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra\n2017, sp. zn. 14Co/555/2015), v porovnaní s odškodňovaním zásahov do iných práv, priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy celkom v sume 7.000 eur (2.000 eur už právoplatne priznaných a 5.000\neur priznaných napadnutým rozsudkom) je primeraná, postačujúca, k zásahu do ochrany osobnosti\nžalobkyne. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 22. septembra 2017, č. k. 39C/306/2007-417, vo\nvýroku VII. odvolací súd zmenil (§ 388 CSP) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 % (§ 255 ods. l, § 262 ods. l CSP). V nadväznosti na spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nodvolacieho súdu predmetným rozsudkom, žalobkyňa bola v konaní pred súdom prvej inštancie úspešná\nv celom rozsahu. Hoci náhradu nemajetkovej ujmy žiadala priznať v sume 33.193,91 eur a priznaná\njej bola náhrada nemajetkovej ujmy v sume 7.000 eur, rozhodujúcou skutočnosťou pre úspešnosť\nžalobkyne v tejto časti bolo to, že v celom rozsahu bola úspešná čo do základu veci. Právnym základom\nveci bolo, že do práva žalobkyne bolo zasiahnuté, že jej bolo priznané morálne zadosťučinenie a náhrada\nnemajetkovej ujmy (výška náhrady nemajetkovej ujmy je závislá od úvahy súdu). Takéto závery vyplývali\naj z ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p.\n2.3. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie v poradí prvým v konečnom dôsledku mala žalobkyňa\nplný úspech v odvolacom konaní (odvolanie podala len sama a bolo mu vyhovené), a tak jej odvolací súd\npriznal nárok na náhradu trov daného odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l,\n§ 262 ods. CSP). V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie v poradí druhým mali obe strany sporu\núspech len čiastočný, odvolací súd nevyhovel ich odvolaniu, a tak žiadnej zo strán nepriznal právo na\nnáhradu trov daného odvolacieho konania (§ 396 ods. l, § 255 ods. 2, § 262 ods. l CSP). Vyslovil, že o\nvýške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.\n3. Proti rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie v časti výroku I., ktorým odvolací súd\npotvrdil výroky I., III., V. rozsudku okresného súdu, vo výroku III., a vo výroku V., podľa § 420 písm. f/\nCSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\n3.1. Žalovaný k nesprávnemu právnemu posúdeniu namietal, že odvolací súd sa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkou žalovaného, že v konaní bola duplicitne\npriznaná náhrada nemajetkovej ujmy, keď súd prvej inštancie výrokom V. priznal žalobkyni náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur, pričom žalobkyni už bola právoplatne priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur. Predmetom odvolacieho konania mala byť súdom priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur, preto žalovaný vo zvyšnej časti venujúcej sa\nnesprávnosti výroku V. rozsudku rozporuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur. Odvolací\nsúd sa však s uvedeným vôbec nevysporiadal, keď jednak odmietol odvolanie žalovaného v časti\nnáhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur a jednak potvrdil výrok V. rozsudku OS BA V,\nčím neodstránil procesný omyl, ktorý v konaní vznikol, a ktorý samotný súd prvej inštancie uznal, v\ndôsledku čoho tak priznal žalobkyni súhrnne náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000 eur. Podľa\nodvolacieho súdu bolo pravdou, že žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že žalobkyňa bola voči\nžalovanému (resp. jeho právnemu predchodcovi) úspešná už v rámci iného konania, kde jej bola\npriznaná náhrada nemajetkovej ujmy, avšak to v úplne inom kontexte, než vykladá súd prvej inštancie.\nŽalovaný poukazoval na iné konania žalobkyne jednak v kontexte judikovanej potreby skúmania, či\n\npožadovaná náhrada nemajetkovej ujmy nevykazuje znaky zneužívania tohto inštitútu, a jednak v\nkontexte nepreukázania príčinnej súvislosti údajnej vzniknutej ujmy so zverejnením článku. Vo vzťahu k\npríčinnej súvislosti tak žalovaný dáva do pozornosti, že už len skutočnosť, že existuje niekoľko článkov,\nv rámci ktorých prebehlo niekoľko konaní, a v rámci ktorých bola žalobkyňa úspešná, je adekvátnym\ndôvodom na skúmanie príčinnej súvislosti medzi uverejneným článkom a údajnou nemajetkovou ujmou\nv žalobkyňou požadovanej výške. Žalovaný okrem iného v rámci odvolania žalovaného poukazoval\ni na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 89/97 z\n28.04.1998 (publikované v zbierke rozhodnutí a stanovísk pod číslom 29/2001). Žalobkyňa musí\npreukázať, že vznik ujmy bol v príčinnej súvislosti so zverejneným článkom. Žalobkyňa nepredložila,\na súd prvej inštancie nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval vznik nemajetkovej ujmy na\nstrane žalobkyne odôvodňujúci priznanie peňažného zadosťučinenia. Napriek uvedenému súd prvej\ninštancie žalobkyni priznal náhradu nemajetkovej ujmy. Odvolací súd generalizuje a uvádza, že už\nlen to, že do osobnostných práv bolo zasiahnuté (bez skúmania oprávnenosti či neoprávnenosti tohto\nzásahu) je vlastne dôvodom na priznanie morálneho zadosťučinenia, či náhrady nemajetkovej ujmy,\nčo potvrdzuje, že súd absolútne opomína znenie zákonných ustanovení a ustálenú rozhodovaciu prax.\nVznik nemajetkovej ujmy musí byť spoľahlivo a nepochybne preukázaný vykonaným dokazovaním.\nNa nevyhnutnosť dokazovania v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy poukazuje na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 171/2005 a 4 Cdo 15/2003. Poukázal aj na nálezy\nÚstavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 a sp. zn. IV. ÚS 492/2012. Žalobkyňa neuniesla súvisiace\ndôkazné bremeno, a preto žalobkyni nemala byť priznaná akákoľvek finančná náhrada.\n3.2. K nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku dovolateľ uviedol, že okrem opomenutia\nargumentácie žalovaného vo vzťahu k nepreukázaniu vzniku a výšky požadovanej náhrady\nnemajetkovej ujmy sa odvolací súd rovnako nevysporiadal ani s argumentáciou žalovaného k charakteru\nvýrokov obsiahnutých v článku, obsiahnutú v odvolaní žalovaného. Odvolací súd sa však v rámci\nnapadnutého rozsudku naopak iba stroho stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, pričom viaceré\nčasti odôvodnenia rozsudku krajského súdu sú iba preklopením odôvodnenia rozsudku okresného súdu.\nŽalovaný má za to, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa vyššie uvedené judikatúrou\nformulované náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a teda je nedostatočne odôvodnený a z\ntohto dôvodu nepreskúmateľný, keďže odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal\ns viacerými pre prípad rozhodujúcimi skutočnosťami, na ktoré žalovaný výslovne poukazoval počas\nprvoinštančného konania. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd v časti výroku I., ktorým odvolací súd\npotvrdil výroky I., III., V. rozsudku okresného súdu, vo výroku III., a vo výroku V., zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalovaný prípustnosť dovolania\nnevymedzil tak, ako to vyžadujú ustanovenia § 420 a § 421 CSP. Žalovaný si prípustnosť dovolania\nevidentne zamieňa s dovolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 431 a § 432 CSP. Dovolanie nie\nje ďalším odvolaním, a že Najvyšší súd SR nie je ďalším odvolacím súdom a ani tzv. skutkovým\nsúdom. Prípustnosť dovolania nielenže nie je vymedzená, ale ani nie je daná. Hoci samotný žalovaný\nna jednej strane označuje uvedené za „procesný omyl”, na strane druhej tvrdí, že ide o nesprávne\nprávne posúdenie odvolacím súdom, a tak ho kvalifikuje aj čo do prípustnosti, aj dôvodnosti dovolania.\nDovolanie žalovaného ako také preto považuje dovolateľ za zmätočné, pričom nie je zrejmé a\nzrozumiteľné, čo žalovaný vlastne pred dovolacím súdom namieta, t. j. ako vymedzuje prípustnosť\na dôvodnosť svojho dovolania. Dovolanie žalovaného má v zásade charakter ďalšieho odvolania a\nvyjadruje subjektívnu nespokojnosť s rozhodnutím súdov nižšej inštancie. Rovnako preto neobstojí ani\nnámietka žalovaného, že odvolací súd mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne\nodôvodnený. Dovolateľ má za to, že uvedené nespadá pod prípustnosť dovolania, a teda dovolanie\nmusí byť z tohto dôvodu odmietnuté. Žalovaný v podanom dovolaní cituje viacero rozhodnutí súdov,\navšak jeho námietky nekorešpondujú s vymedzením podľa ustanovenia § 421 CSP v spojení s\nustanovením § 432 CSP. Nie je preto zrejmé, od ktorého konkrétneho rozhodnutia mal nastať podľa\nnázoru dovolateľa odklon a ani v akom smere. Všeobecnú citáciu rozhodnutí súdov nemožno považovať\nza adekvátne vymedzenie prípustnosti dovolania, ktorá by prípustnosť dovolania zakladala. Ani jedno\nz citovaných rozhodnutí nezakladá tzv. odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Žalovaný len\nveľmi všeobecne na tieto rozhodnutia poukazuje, avšak bez akejkoľvek relevancie a reálnej nadväznosti\nna súdenú vec. Súdy nižšej inštancie nevybočili z rámca navrhovaného petitu, t. j. žalobkyni nepriznali\nviac ako žiadala. Preto výroky o náhrade nemajetkovej ujmy považujeme za plne v súlade s platným\nprávnym poriadkom. Žalovaný opakovane zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, o čom svedčia už\nprávoplatne ukončené alebo stále prebiehajúce početné súdne konania o ochranu osobnosti žalobkyne\n\nproti žalovanému. Na záver žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd odmietol dovolanie a žalobkyni priznal\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)\nzastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky\ndovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Žalovaný vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietal nesprávny\nprocesný postup spočívajúci v duplicitnom rozhodovaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy,\nako aj nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť) rozhodnutia odvolacieho súdu.\n9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov.\n10. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tomktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019). Pri\nposudzovaní namietaného nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo\nznemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do\npráva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť\nv kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti\nstrany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.\n11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti\nna konaní (R 129/1999 a sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).\nTento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu\nčinnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné\nrozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (porovnaj sp. zn. 3 Cdo\n110/2017, 4 Cdo 128/2017, 8 Cdo 56/2017).\n12. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\n\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní\nznemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu\ndo práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť\nv kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti\nstrany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.\n13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4 Cdo 3/2019,\n8 Cdo 152/2018, bod 26., 5 Cdo 57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy,\nkeď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci\npredvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke,\nktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie,\nči rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n14. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uvádza, že súdy musia v\nrozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia\nzaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo\nodmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na\nspravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n15. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a\nrelevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa\nmusí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne\nzávery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho\nargumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda\ninými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto\npremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n16. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.\n\n17. V konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení\npredmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho\npredpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil\nzistený skutkový stav.\n18. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ poukazoval na opomenutie argumentácie žalovaného\nvo vzťahu k nepreukázaniu vzniku a výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj na to, že\nodvolací súd sa stroho stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, keďže niektoré časti odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku sú iba preklopením odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.\n19. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\nPrvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS\n372/08, IV. ÚS 350/09). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s odôvodnením\ndovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky\nzákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP.\n19.1. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie,\nrozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie. Oba súdy nižšej inštancie v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne popísali obsah\npodstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové\ntvrdenia a právne argumenty posúdili, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň\ncitovali ustanovenia, ktoré aplikovali, a z ktorých vyvodili svoje právne závery.\n19.2. Odvolací súd náležite zdôvodnil svoje potvrdzujúce rozhodnutie založené na právnom závere,\nže priznaná suma 5.000 eur za zásah do osobnostných práv žalobkyne predmetným článkom spolu\nso zverejnenými fotografiami je primeraná a môže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu týmto\nneadekvátnym zásahom a na druhej strane nespôsobuje takú ujmu na strane žalovaného, ktorá\nby pôsobila represívne a znamenala znemožnenie jeho činnosti alebo pôsobila odradzujúco pred\nzverejnením iných legitímnych informácií. Odvolací súd poukázal na správnosť skutkových zistení, čo\nsa týka dokázania výšky nemajetkovej ujmy. Konkrétne už súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení\nuviedol, že prihliadal na skutočnosti, že k zásahu došlo v masovokomunikačnom prostriedku s\nceloslovenským dosahom a bezprostredne malo široký ohlas, čo mal súd za preukázané celou\nsériou článkov, ktoré v rovnakom kontexte nasledovali po uverejnení predmetného článku. Súčasne\nsúd zohľadňoval i možný dopad ohlasu zverejnenia informácie a úsudku do sféry pracovného života\nžalobkyne, ktorá poukazovala na to, že zo strany zamestnancov spoločnosti, v ktorej pracuje na\nvedúcej pozícii bola vystavená posmechu. V rozpore so skutočnosťou bola žalobkyňa vykreslená ako\nosoba stretávajúca sa po nociach so ženatým starším mužom, čím bola v značnej miere znížená jej\ndôstojnosť a česť v očiach značného množstva čitateľov, resp. i širšej verejnosti. Súd prvej inštancie ďalej\nzohľadňoval i značnú predajnosť a tým pádom i čítanosť a komerčný úspech spoločenského týždenníka,\nv ktorom došlo k zásahu, ktorý má výrazný vplyv na vytváranie verejnej mienky. Súd prvej inštancie\nvychádzal aj zo skutočnosti, že ochrana práva dotknutej osoby pôsobí účinne a preventívne nielen voči\nrušiteľovi, ale aj na všetkých ostatných, ktorí zamýšľajú urobiť neoprávnený zásah do osobnostných\npráv iba v prípade priznania primeraného finančného zadosťučinenia, zodpovedajúceho možnostiam\nzodpovedného subjektu. Podľa súdu prvej inštancie si musel byť žalovaný vedomý toho, že článok\nbude mať dopad nielen na súkromný, ale aj pracovný život žalobkyne. Pri určení výšky priznávanej\npeňažnej čiastky (satisfakčná funkcia) zohľadnil okolnosti konkrétneho prípadu, tiež zásadu, že nemožno\npriznávať neprimerané (premrštené) sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému\nobohacovaniu sa, a ktoré by napr. pri porovnaní „odškodnenia” zásahu do práva na ochranu osobnosti\ns „odškodňovaním” zásahov do iných základných práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky mohli\nniektoré ujmy na iných základných právach (napr. ujmy na zdraví, či dokonca živote) bagatelizovať.\n20. V reakcii na dovolacie argumenty žalovaného dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa\n\npredstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento\nprípad. Žalovaný preto neopodstatnene namieta, že mu odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým\nodôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné\npoznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky\nodvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný\nvýznam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z\nhľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n21. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že\nžalovaný sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnil. Samotná skutočnosť, že dovolateľ\nso skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších\ninštancií nesúhlasil a nestotožnil sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k zmätočnostnej vade podľa §\n420 písm. f/ CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n22. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľ namieta nesprávny procesný postup súdov,\nspočívajúci v duplicitnom rozhodnutí súdov ohľadne nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.\n23. Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že odvolací súd procesne nepochybil,\nak potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti istiny 5.000 eur priznanej žalobkyni titulom náhrady\nnemajetkovej ujmy, a to aj napriek tomu, že žalobkyni už bola predtým právoplatne priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur (výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie z 05. septembra\n2012 č. k. 39C/306/2007-278, ktorý nadobudol právoplatnosť 31. októbra 2012). Žalobkyňa si totiž\nuplatnila titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 33.193,91 eur a odvolací súd vo svojom\npredchádzajúcom rozhodnutí zo 07. marca 2017 sp. zn. 2Co/436/2012 na odvolanie žalobkyne výrok\nIV. ohľadne zamietajúcej časti zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie, a teda\npredmetom ďalšieho konania ohľadne tohto nároku, bola suma 31.193,91 eur, z ktorej sumy súd prvej\ninštancie ďalším rozhodnutím zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.000 eur a vo zvyšku žalobu\nzamietol. Z uvedeného dôvodu tak nejde o žiadne duplicitné priznanie nároku zo strany súdov, keďže\nsúdy rozhodovali o uplatnenom nároku žalobkyne v sume 33.193,91 eur (resp. následne o sume\n31.193,91 eur) a pri svojom rozhodovaní neprekročili a neprisúdili viac, než čoho sa žalobkyňa domáhala\n(§ 261 ods. 1 CSP) a neporušili tak zásadu ,,ne ultra petitum“.\n24. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný neopodstatnene namieta, že\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP).\n25. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre\nposúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,\nktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide\no otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo\nnebola riešená. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho\nrozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil, riešiace otázku, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu alebo tvrdenie, že táto právna otázka nebola v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu riešená.\n26. Dovolací súd si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ by\nsa pri posudzovaní dovolania uplatňoval prílišný formalizmus. V rozpore s týmito princípmi ale nie je\nprístup majúci na zreteli, že ustanovenia CSP vyžadujú istú mieru formálneho a obsahového vyjadrenia\ndôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Ak však dovolanie aj po\nzameraní sa dovolacieho súdu na jeho obsah (§ 124 CSP) zostáva naďalej nejednoznačné alebo\n\nnejasné v tom, že z neho nemožno s istotou usúdiť, ktorú právne významnú otázku mal dovolateľ na\nmysli, je potrebné mať na zreteli, že právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v ustanoveniach\nCSP nedáva žiadny priestor pre uplatnenie domnienok alebo dedukcií dovolacieho súdu alebo jeho\ndohadov o tom, ktorú z viacerých právnych otázok riešených prvoinštančným a odvolacím súdom mal\ndovolateľ (jeho advokát) na mysli pri formulovaní dovolania.\n27. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle §\n421 ods. 1 CSP, je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa odvolací súd riešil\nnesprávne. Najvyšší súd uvádza tiež to, že pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť alebo nepodloženosť\nniektorých skutkových záverov súdov, neprípustne tým predkladá na dovolací prieskum skutkové, nie\nprávne otázky. Dovolací súd je pritom viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\n28. Teda musí ísť o otázku právnu (v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom\nzvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak\notázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na\naplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť\nprocesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.\n29. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP má osobitný význam korelačný vzťah\nmedzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Najvyšší súd už v niektorých\nrozhodnutiach uviedol, že „ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vyjadrujú predovšetkým\nstanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno\nzaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali“ (porovnaj napr. sp. zn. 3 Cdo\n6/2017, 3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017 a tiež 6 Cdo 129/2017).\nDo ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi\nzmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v\nZbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v\nBulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a\nnapokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch\nnajvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n30. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo\nna zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 203/2016\n(podobne tiež napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo\n123/2017 a 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods.\n1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť,\nako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.\n31. Ako prvú otázku dovolateľ uviedol, že v konaní bola duplicitne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy.\nAko druhú otázku poukázal na nepreukázanie príčinnej súvislosti údajnej vzniknutej ujmy so zverejnením\nčlánku.\n32. Dovolací súd k prvej a druhej právnej otázke uvádza, že žalovaný v dovolaní zákonným spôsobom\nnevymedzil právne otázky, od ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a následne mali zakladať\nnesprávne právne posúdenie veci. V prípade daných otázok položených žalovaným v dovolaní ide\no otázky skutkové. Súd prvej inštancie spolu s odvolacím súdom na základe skutkových okolností\nprípadu, po vykonanom dokazovaní a v porovnaní s odškodňovaním zásahov do iných práv dospeli k\n\nzáveru, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy celkom v sume 7.000 eur (2.000 eur už právoplatne\npriznaných a 5.000 eur priznaných napadnutým rozsudkom) je primeraná, postačujúca, k zásahu do\nochrany osobnosti žalobkyne, ako aj k záveru, že predmetné články neslúžili tzv. verejnému záujmu, ale\nk jasnej škandalizácii žalobkyne; články boli spôsobilé objektívne narušiť, resp. ohroziť, jej osobnostné\npráva, a teda boli splnené podmienky pre priznanie zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka\na vyvodenie občianskoprávnych sankcií. Dovolateľ preto nesprávne právne posúdenie veci odôvodňuje\nspochybnením skutkových zistení, ku ktorým dospeli súdy nižších inštancií. Dovolací súd zdôrazňuje,\nže v dovolaní nastolené otázky, ktoré majú skutkovú (nie právnu) povahu, nemôžu byť relevantné z\nhľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a nemôžu viesť k založeniu prípustnosti dovolania žalovaného\nv zmysle tohto ustanovenia.\n33. Ako tretiu právnu otázku dovolateľ uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy musí byť spoľahlivo a\nnepochybne preukázaný vykonaným dokazovaním. Na nevyhnutnosť dokazovania v konaní o náhradu\nnemajetkovej ujmy poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 171/2005 a 4 Cdo 15/2003.\n34. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd v prejednávanom spore neodklonil od\nprávneho záveru vyjadreného v dovolateľom spomenutých rozhodnutiach najvyššieho súdu. Dovolací\nsúd podotýka, že výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd. Výška peňažného zadosťučinenia\nmusí byť primeraná, avšak je predmetom voľnej úvahy súdu. Súd však musí pri aplikácii svojej úvahy\nprihliadnuť na dve kritériá, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (pričom sa predpokladá, že\nčím závažnejšia bude táto ujma čo do svojho rozsahu, trvania, dôsledkov, odstrániteľnosti a pod.,\ntým bude vyššia jej náhrada v peniazoch) a okolností, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do\nosobnosti fyzickej osoby. S poukazom na uvedené musia súdy v každom jednotlivom prípade vychádzať\nz dostatočne zisteného skutkového stavu a opierať sa o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská\nvzťahujúce sa k zistenej miere zásahu do osobnostných práv postihnutej osoby. Len tak možno docieliť\nsatisfakčnú funkciu priznanej náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch, ktorou sa sleduje primerané\na zodpovedajúce vyváženie a zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy osobnosti postihnutej fyzickej\nosoby.\n35. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie a odvolací súd vychádzali z\ncelkovej povahy, jednotlivých okolností, prípadu, prihliadol k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného\nzásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, na trvanie a rozsah ohlasu vzniknutej\nnemajetkovej ujmy pre postavenie a uplatnenie postihnutej osoby v spoločnosti, tiež vzhľadom na\nprednosť primárneho spôsobu zadosťučinenia niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia. Rovnako,\nako už bolo dovolacím súdom vyššie uvedené, súd prvej inštancie sa zaoberal aj tým, že zo strany\nzamestnancov spoločnosti, v ktorej pracuje na vedúcej pozícii bola žalobkyňa vystavená posmechu. V\nrozpore so skutočnosťou bola žalobkyňa vykreslená ako osoba stretávajúca sa po nociach so ženatým\nstarším mužom, čím bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť a česť v očiach značného množstva\nčitateľov, resp. i širšej verejnosti. Súd prvej inštancie ďalej zohľadňoval i značnú predajnosť a tým pádom\ni čítanosť a komerčný úspech spoločenského týždenníka, v ktorom došlo k zásahu, ktorý má výrazný\nvplyv na vytváranie verejnej mienky.\n35.1. Žalobkyňa v konaní preukázala, že predmetnými fotografiami a článkami žalovaný zasiahol do jej\npráva na ochranu osobnosti neoprávnene, pričom vzhľadom na závažnosť tejto ujmy nepostačovalo iba\nospravedlnenie žalovaného. Následne súd v zmysle úvahy, ktorú v danom prípade nemožno hodnotiť\nako svojvoľnú alebo neprimeranú, stanovil výšku náhrady nemajetkovej ujmy s ohľadom na všetky\nokolnosti prípadu.\n35.2. V danom prípade odvolací súd v napadnutom rozsudku nevyjadril žiadny právny názor, úvahu\nalebo konštatovanie, ktorými by sa odklonil od právnych záverov vyjadrených v rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 171/2005 a 4 Cdo 15/2003, nakoľko súd prvej inštancie a odvolací\nsúd riadnym spôsobom posudzovali preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne\nodôvodňujúci priznanie peňažného zadosťučinenia. Žalovaný tak nedôvodne namieta odklon od\njudikatúry najvyššieho súdu. Sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu\nposudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm.\na/ CSP (porovnaj aj rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 6/2017).\n36. Dovolací súd preto uzatvára, že dovolateľom formulované otázky nepredstavujú vymedzenie právnej\notázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP, preto dovolanie\n\nv tejto časti nie je prípustné. V časti dovolania, ktorou dovolateľ neopodstatnene namieta nesprávny\nprocesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jeho procesných práv v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP), je dovolanie síce\nprípustné, ale nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie ako celok zamietol (§ 448\nCSP).\n37. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní úspešná, preto jej dovolací súd na základe ustanovenia § 453\nods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n38. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/55/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "c3db45a6-0553-47f0-ab07-a420172b25ec:da19814a-a931-475d-968d-d1f6bd04635e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116210266.1", "spisova_znacka": "15Co/55/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/55/2018 z 22. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116210266.1"}, {"guid": "b6e558fa-3a6e-44f6-8ed6-a3e7d3a47fa6:b1c5be65-044b-43d1-9bb2-d89428bf00e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6311200459.4", "spisova_znacka": "14Co/555/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/555/2015 z 20. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6311200459.4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:37bfa7a6-f717-4584-b074-e4b111801026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.33.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2024 z 29. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.33.2024.2"}, {"guid": "7af44d23-2851-4cdf-980b-11209c45b6f4:82ece719-ef8f-44fb-8ec4-d5f4169ec5e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1123204897.2", "spisova_znacka": "7Co/52/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/52/2026 z 14. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1123204897.2"}, {"guid": "54e47d96-f44e-402b-85de-51f0efa7d692:6c44ad01-59d7-4879-9664-d4d2bd584dfa", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8524201482.1", "spisova_znacka": "10Co/27/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/27/2026 z 14. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8524201482.1"}, {"guid": "76bf374f-7a99-4bb8-ab52-45d70af4e157:01f77b7e-d0ce-4e0b-ae1e-72d7ffb5abca", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4124208249.1", "spisova_znacka": "15CoPr/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoPr/5/2025 z 7. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4124208249.1"}, {"guid": "9539a2f3-3fc5-45b6-a42b-a89813395833:58820f9d-6cc8-4162-b98d-315332f1ffab", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6421203284.2", "spisova_znacka": "14Co/10/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/10/2026 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6421203284.2"}, {"guid": "3b40bba8-d2da-4a06-8081-41dcd818875f:9176b895-cdba-45d2-97ab-166d6f927b95", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8122201690.2", "spisova_znacka": "20Co/13/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/13/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8122201690.2"}, {"guid": "008510e8-fc68-437e-8510-d03cab75b804:94dac50c-d191-44be-a3a5-c2012a9f997b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8124201309.1", "spisova_znacka": "20Co/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/12/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8124201309.1"}, {"guid": "2241e6fc-d08c-423a-8186-20ad02e18ad9:38ed7c4e-19f2-4406-967e-0f124eda9a3b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8115223182.3", "spisova_znacka": "22Co/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/2/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8115223182.3"}, {"guid": "609fe39c-9785-408d-b9d9-f58eba54c831:f043597e-b8ef-4ab1-83ba-05059dcec4c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6124349902.1", "spisova_znacka": "17Co/103/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/103/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6124349902.1"}, {"guid": "a040fe76-cd2e-4bfc-ab8d-789a341c86dd:46df2da4-3e4f-4826-a2b8-bac825c709f6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8123209636.1", "spisova_znacka": "20Co/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/2/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8123209636.1"}, {"guid": "dca46d75-3ec3-4da3-ade2-88d221f04a15:99ea66ef-3af3-4eda-9d82-1ffc7d43c871", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8718201394.3", "spisova_znacka": "13Co/21/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/21/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8718201394.3"}, {"guid": "baa6e6ba-edbc-41e2-9a5c-a3453b818f98:ccad955c-bfa4-4835-b765-46c932c59650", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4124207182.1", "spisova_znacka": "11CoPr/5/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoPr/5/2025 z 30. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4124207182.1"}, {"guid": "b84d3af2-9e2c-48ff-84fb-7991a9ac1fea:db293585-c227-4a72-93ea-9dbae2802b12", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8316207677.3", "spisova_znacka": "3Co/64/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/64/2024 z 6. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8316207677.3"}, {"guid": "cb44e267-0e89-4f72-87aa-dfa4042a435d:bc49b432-c257-40a3-86d9-0d388a1fcc4e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8120200438.2", "spisova_znacka": "2Co/46/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/46/2024 z 15. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8120200438.2"}, {"guid": "7bacbca0-b504-4de3-a4ea-88ed4395c4cd:91671693-78a8-43f7-933d-bf8b48114872", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2026:4421205245.11", "spisova_znacka": "10C/95/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/95/2021 z 26. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2026:4421205245.11"}, {"guid": "0c63229b-c917-46a4-8d26-dee0ea115854:27c9f35d-9242-48df-94f5-b290a019d56b", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2026:8524201482.5", "spisova_znacka": "6C/83/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/83/2024 z 25. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2026:8524201482.5"}]}