{"guid": "c9069b79-8ff2-4352-a2e4-d5c0a1528e49:3558a384-882a-49e3-8d7d-5db7011e9a1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1418205659.1", "spisova_znacka": "4Cdo/245/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/245/2020 z 27. 10. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2022, sp. zn. 4Cdo/245/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:1418205659.1", "identifikacne_cislo": "1418205659", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2022-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 145/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:0ee571ca-8030-42c7-930a-52cbf266f1dd", "datum": "2023-04-26", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "nazov": "§ 230 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "nazov": "§ 262 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29b.odsek-3", "nazov": "§ 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29b.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-29b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92", "nazov": "zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-29b.odsek-3", "nazov": "§ 29b ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-29b.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-29b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-230", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-16", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-29b", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-16", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-29b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3558a384-882a-49e3-8d7d-5db7011e9a1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1418205659.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1418205659.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1418205659.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/245/2020\n1418205659\n27. 10. 2022\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2022:1418205659.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C.. W. Š., trvale bytom v V., F. X, zastúpenej\nadvokátom, JUDr. Ľudovítom Földesom, so sídlom v Bratislave, Domašská 11, proti žalovanej HABITAT,\nspol. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Saratovská 4, IČO: 35 713 429, zastúpenej JUDr. Ing. Miroslavom\nČipákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Vazovova 9/B, o určenie povinnosti odpredať byt, vedenom\nna Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C 77/2018 o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave z 31. marca 2020, sp. zn. 3Co/18/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie,“ resp. „okresný súd“) uznesením zo dňa\n27. septembra 2019 č.k. 8C/77/2018-259 I. zastavil konanie a II. žalovanej priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 226 , § 229 a §\n230 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes\nuž i ďalších zákonov č. 350/2018 Z. z., č. 423/2020 Z. z. a č. 211/2021 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“).\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou 17. decembra 2018\ndomáhala, aby súd nahradil prejav vôle žalovanej uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol\nbyt č. XX, v obytnom dome súpisné č. XXXX, vchod F. X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres V.\nC., katastrálne územie Y.V. (ďalej aj ako „byt“). Predmetný byt, patriaci pôvodne spoločnosti STAVING,\nš.p., žalobkyňa užívala od roku 1983, pričom toto právo sa počnúc dňom 1. januárom 1992 zmenilo\nna nájom bytu v súlade s ustanovením § 871 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\n(ďalej len „O. z.“). Spoločnosť STAVING, š.p. bola dňa 1. januára 1992 zaradená do likvidácie a bytový\ndom, vrátane bytu, nadobudol vo verejnej dražbe dňa 20. októbra 1992 v súlade s ustanovením § 47\nods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej len „zákon č.\n92/1991 Zb.“) L.. Ľ. N., ktorý ho dňa 1. mája 1997 previedol na žalovanú spoločnosť. Svoj nárok na\nprevod bytu do jej vlastníctva žalobkyňa odvodzovala od ustanovenia § 16 ods. 1 a nasl. zákona č.\n182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), keďže\nprávny predchodca žalovanej nadobudol bytový dom v privatizácií štátneho majetku podľa § 47b ods. 1\nveta prvá zákona č. 91/1992 Zb., a preto ho považovala za osobu podľa § 17 ods. 3 písm. f/ zákona č.\n182/1993 Z.z. Podľa mienky žalobkyne, STAVING, š.p. vznikla povinnosť uzavrieť s ňou ako s nájomcom\nzmluvu o prevode predmetného bytu, a v prípade jej neuzavretia a vypracovania privatizačného projektu,\nmala povinnosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu podľa § 29 ods. 2 a 4 v spojení aj s § 16 ods. 1 a nasl.\nzákona č. 182/1993 Z.z. Na žalovanú táto povinnosť prešla aj s privatizovaným majetkom v zmysle\n§ 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Žalobkyňa zdôraznila, že účelom zákona č. 182/1993 Z.z. bola\nnesporne ochrana práv užívateľov bytov, resp. nájomníkov v bytových domoch vo vlastníctve štátu\na iných bytov taxatívne vymedzených tak, aby boli byty v týchto domoch odpredané výlučne týmto\nsubjektom, za cenu garantovanú zákonom. Podotkla, že v minulosti súdy zamietali žaloby v obdobných\n\nprávnych veciach o určenie povinnosti prevodu vlastníctva k bytom v bytovom dome na Saratovskej\n4 v Bratislave z procesných, ale nie z hmotnoprávnych dôvodov, a teda nie preto, že by neexistovalo\nprávo na prevod vlastníctva k bytom na strane nájomcov podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.;\nexistenciou práva nájomníkov na prevod vlastníctva bytu podľa § 16 ods. 1 a nasl. citovaného zákona\nsa súdy vôbec nezaoberali, a preto ich rozhodnutia nemohli podľa žalobkyne predstavovať prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci. Súd prvej inštancie preskúmal obsah pripojeného spisu Okresného súdu\nBratislava IV, sp. zn. 8C/117/2007 a zistil, že žalobkyňa podala voči žalovanej (v procesnom postavení\nžalovanej 1/) dňa 24. mája 2007 žalobu týkajúcu sa povinnosti odpredať jej byt, ktorý užívala. O tejto\nžalobe rozhodol Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 26. januára 2011, č.k. 8C/117/2007-203, v\nspojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. marca 2012, sp. zn. 8Co/122/2011, tak, že\nju zamietol. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že Okresný súd Bratislava\nIV v konaní sp. zn. 8C/117/2007, zamietol jej žalobu len z procesných dôvodov a neposudzoval ju aj\nz hľadiska vecnej stránky, a preto nešlo o prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Síce potvrdil, že z\nobsahu pripojeného spisu vyplynulo, že okresný súd zamietol žalobu primárne pre rozpor navrhovanej\nkúpnej zmluvy s kogentnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. v časti kúpnej ceny, avšak odvolací\nKrajský súd v Bratislave sa v potvrdzujúcom rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktorými\nžalobkyňa odôvodňovala oprávnenosť jej nároku na prevod bytu do jej vlastníctva; išlo pritom o tie isté\nskutočnosti, na základe ktorých si rovnaký nárok uplatnila v prebiehajúcom súdnom konaní. Vzhľadom\nna toto zistenie mal za to, že súdy už raz vec riadne prejednali, rozhodli a zdôvodnili, prečo žalobkyni\nnevznikol voči žalovanej nárok na prevod bytu do jej vlastníctva podľa ustanovení zákona č. 182/1993\nZ.z. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C. s. p.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd,“ resp. „krajský súd“) uznesením z 31. marca\n2020, sp. zn. 3Co/18/2020, I. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a II. žalovanej priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že\nodvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Stotožnil\nsa s právnym záverom súdu prvej inštancie že vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV, sp.\nzn. 8C/117/2007, sa okresný, resp. najmä krajský súd vysporiadal s vecnou stránkou žaloby žalobkyne,\nna ktorej základe sa v prebiehajúcom konaní domáhala uloženia povinnosti žalovanej prejaviť vôľu\nuzavrieť s ňou zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Konanie Okresného súdu Bratislava IV vo\nveci sp. zn. 8C/117/2007, ktoré bolo právoplatne ukončené rozsudkom zo dňa 26. januára 2011, č.k.\n8C/117/2007-203, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. marca 2012, sp. zn.\n8Co/122/2011, preto predstavovalo vo vzťahu ku konaniu o žalobe žalobkyne v prejednávanej veci sp.\nzn. 8C/77/2018, prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 C.s.p., teda vadu konania, ktorú\nnemožno odstrániť; súd prvej inštancie preto nepochybil pokiaľ konanie vo veci zastavil. K námietke\nžalobkyne, ktorá sa odvolávala na ustanovenie § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. odvolací súd\ndodal, že citované ustanovenie nedopadá na prejednávanú vec, ale vzťahuje sa na prípady, v ktorých\nbola zo strany nájomcu bytu podaná žiadosť o prevod vlastníctva bytu podľa uvedeného zákona alebo\nosobitného predpisu, resp. na prípady, v ktorých bola už uzavretá zmluva o budúcej zmluve, pokiaľ\nvšak nájomcovi také právo z ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. vyplývalo. O nároku na náhradu trov\nodvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C. s. p.\n3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“).\nDovolanie podala v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. z dôvodu, že súdy jej nesprávnym procesným postupom\nznemožnili uskutočňovať procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Uviedla, že tak ako v žalobe a odvolacom konaní poukazovala na § 29b ods. 3 a 8 zákona č.\n182/1993 Z.z. s tým, že jej je odopierané právo na prevod vlastníctva nájomného bytu, ktoré jej podľa\nnej vyplýva priamo zo zákona č. 182/1993 Z. z. Odvolaciemu súdu vytýka, že dostatočne neodôvodnil\nvyjadrenie k jej námietke, kde sa odvoláva na ustanovenie § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. Považuje\ntento svoj argument za podstatný vo veci a tvrdí, že ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd sa s\ntýmto jej tvrdením nevysporiadal, preto má za to, že rozhodnutie je prekvapivé a nepreskúmateľné.\nNamieta, že týmto nezákonným procesným postupom jej odvolací súd odoprel jej právo dovolávať sa\nsúdnej ochrany v súvislosti s jej zo zákona vyplývajúcim právom na prevod vlastníctva nájomného bytu.\nZ vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu s\nuznesením súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na prejednanie súdu prvej inštancie. Zároveň žiadala\no odklad právoplatnosti rozhodnutia.\n\n4. Žalovaná uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením. Súdy podľa nej\nsprávne vyhodnotili, že v danom prípade ide o res iudicata v zmysle § 230 C. s. p. Žiadala dovolanie\nzamietnuť ako nedôvodné a vo svojom vyjadrení poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Cdo/80/2017 z dňa 28. marca 2019, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalobkyne L. G.\nproti žalovanej v právnej veci o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd\") po zistení, že\ndovolanie bolo podané včas (§ 427 C.s.p.), na to oprávnenou osobou (§ 424 C.s.p.), zastúpenou v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou\nC.s.p.) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon\npripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420\na § 421 C. s. p.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.).\n9. V danom prípade dovolateľka uplatnila prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania podľa § 420\npísm. f/ C. s .p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia,\nje nepreskúmateľné a prekvapivé.\n10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ C. s. p., sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n11. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj sp. zn. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4Cdo/3/2019,\n8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane\nodňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny\nnázor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v\ndokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov\na pod.).\n12. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 C. s. p. nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v\n\ndanom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.\n13. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho\nsúdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a\nprípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality)\nrozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne\nrozhodnutie veci. Na podstate zásady, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu konania\n(teda nie zmätočnosť), zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta, ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a\ndovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska\nnedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny\npodklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety\na týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie\nsúdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti\npre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak\nzásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Odvolací\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil právny\nzáver o tom, že v danom prípade ide o prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v zmysle § 230 C.\ns. p., a preto potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania. Okolnosti, ktoré ho viedli k\npredmetnému právnemu záveru zdôvodnil konkrétne v bodoch 13. až 21. svojho odôvodnenia, v ktorých\nsa (podľa názoru dovolacieho súdu) dostatočne a preskúmateľne vysporiadal s právne relevantnou\nargumentáciou žalobkyne uvedenou v odvolaní.\n14. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a\nnámietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, IV. ÚS 324/2011).\n15. Žalobkyňa prípustnosť dovolania podľa tohto dovolacieho dôvodu (§ 420 písm. f/ C. s. p.) vyvodzuje\naj z právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie (namieta, že v dôsledku\nnesprávneho právneho záveru o posúdení, či ide o res iudicata a či ide o prípad, kedy možno aplikovať §\n29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., bolo porušené jej právo na spravodlivý proces). Dovolací súd v tejto\nsúvislosti pripomína, že už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia procesných oprávnení\nsa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Najvyšší súd zotrváva na tomto závere\naj naďalej (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016,\n7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018).\n16. V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd pripomína konštatovanie ústavného súdu uvedené\nv rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 61/2019, v zmysle ktorého aj v právnych veciach, na ktoré sa vzťahuje nová\nprocesná úprava účinná od 1. júla 2016, je opodstatnený názor, podľa ktorého prípadný nedostatok\nriadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo\nnesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Nejde totiž o\nnesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n17. Z týchto uvedených dôvodov preto dovolací súd dospel k tomu, že dovolanie žalobkyne podľa § 420\npísm. f/ C.s.p. prípustné nie je, a preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p.\n\n18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá C. s. p.).\n19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 145/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:0ee571ca-8030-42c7-930a-52cbf266f1dd", "datum": "2023-04-26", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/18/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b1625bbc-6291-4f30-843a-cf65144a5545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "a63380ff-9850-4b60-b5b0-12b583215a96:52f7accd-c5bb-4345-bf99-5a626d50b420", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1112213758.1", "spisova_znacka": "4Cdo/47/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/47/2017 z 22. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1112213758.1"}, {"guid": "378f9fd3-5621-4dd7-83fc-a8713fe25cb9:3d017136-209f-405d-beec-41a036e3b843", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/18/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/18/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/378f9fd3-5621-4dd7-83fc-a8713fe25cb9:3d017136-209f-405d-beec-41a036e3b843"}, {"guid": "19468919-ea0a-4c3e-972d-82c57c066891:707e3cd1-afc3-445e-94e3-c559f003f66b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1407212072.3", "spisova_znacka": "8Co/122/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/122/2011 z 19. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-03-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1407212072.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0ee571ca-8030-42c7-930a-52cbf266f1dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.145.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.145.2023.2"}, {"guid": "ussr:aeee5b5a-cbf6-4bc1-83c6-7fd772a8215a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.145.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.145.2023.1"}]}