{"guid": "841dcea2-4e09-43ea-8a65-436b1b090f39:595cae21-4134-428e-b7fa-8fd9fd8b43af", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1415213800.1", "spisova_znacka": "4Cdo/60/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/60/2022 z 29. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2022, sp. zn. 4Cdo/60/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:1415213800.1", "identifikacne_cislo": "1415213800", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "datum_vydania": "2022-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-136.odsek-1", "nazov": "§ 136 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-136.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-136"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137.odsek-1", "nazov": "§ 137 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-137"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-136", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-137"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/595cae21-4134-428e-b7fa-8fd9fd8b43af", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1415213800.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1415213800.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1415213800.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/60/2022\n1415213800\n29. 09. 2022\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2022:1415213800.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Š. M., bývajúceho v M., N. XXX/X, zastúpeného\nConsilior Iuris s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 51, proti žalovanej V.. F. M., bývajúcej v M., E.\nXX, o zaplatenie peňažnej náhrady s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod\nsp. zn. 9C/550/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. júla 2020, č.\nk. 15Co/241/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 27. februára\n2019, č. k. 9C/550/2015-326 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu (výrok II.). Nevyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady za\nužívanie spoločnej veci žalovanou, nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, v sume 7.110,72 eur,\nz toho sumu 131,68 eur mesačne spolu s úrokmi z omeškania od augusta 2012 do júna 2015, za\nmesiac júl 2015 v sume 89,20 eur mesačne s úrokmi z omeškania a počnúc dňom 22. júla 2015 v\nsume 65,84 eur mesačne do dňa možnosti užívania spoluvlastníckeho podielu žalobcu na rodinnom\ndome súpisné č. 835 postavenom na parcele registra ,,C“ č. XXXX/X, parcelu registra ,,C“ č. XXXX/\nX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 598 m2, všetky nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre\nokres W., Obec M., katastrálne územie W. R., pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na užívaní spoločnej\nveci inak, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania z každej mesačnej sumy 65,84 eur, počítaných od\nprvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla povinnosť žalovanej zaplatiť mesačnú\nsumu 65,84 eur do zaplatenia. Ide o nehnuteľnosti, ktoré vlastnila ich matka (žalobcu a žalovanej) N.\nM., po jej smrti, podľa žalobcu, žalovaná neumožňovala užívanie nehnuteľností ďalším spoluvlastníkom\nnehnuteľností, spolu s ním aj N. M.. N. M. postúpil žalobcovi pohľadávku vzniknutú z titulu nemožnosti\nužívania nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu N. M., ktorú mal N. M.F. voči žalovanej. V\nsúlade so znaleckým posudkom č. 53/2015 Ing. Mgr. Jany Pecníkovej, vypracovaný na podnet žalobcu,\nnájomné za nehnuteľnosti predstavuje 395,05 eur mesačne bez energií, na jeho podiel (1/6) pripadá\nnájomné 65,84 eur; spolu s podielom N. M. má nárok na nájomné v sume 131,68 eur. Žalobca si\nteda uplatňuje pohľadávku spočívajúcu v ujme nemožnosti užívania spoluvlastníckeho podielu svojho\na N. M. do 21. júla 2015 (počítanej tri roky spätne k tomuto dňu); pohľadávku spočívajúcu v ujme\nnemožnosti užívania spoluvlastníckeho podielu odo dňa 22. júla 2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil\nustanoveniami § 123, § 136 ods. l, § 137 ods. l zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol,\nže procesná aktivita žalobcu nedáva podklad pre rozhodnutie v jeho prospech. Nebolo preukázané,\nže v posudzovanom období žalovaná rodičovský dom vôbec užívala, a už vôbec že ho užívala nad\nrámec jej spoluvlastníckeho podielu, a teda že vykonávala práva vlastníka i v rozsahu podielu ďalších\nspoluvlastníkov. Žalovaná nepotrebovala užívať rodičovský dom, keď je bezpodielovou spoluvlastníčkou\nrodinného domu, ktorý je v tesnej blízkosti rodičovského domu. O tom, že žalovaná v posudzovanom\n\nobdobí rodičovský dom neužívala, svedčí aj stav médií v dome. Súd zdôraznil, že žalovaná je podielovou\nspoluvlastníčkou predmetného domu v podiele 2/3, a teda že aj v posudzovanom období mala právo dom\nv rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu užívať. V konaní nebolo preukázané, že v posudzovanom\nobdobí mal žalobca záujem o užívanie predmetného domu, že sa toho domáhal, že žiadal od žalovanej\nkľúč, a že žalovaná mu v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach bránila. Kľúč\nna dome bol vymenený ešte za života matky strán sporu. Za predpokladu, že by mu žalovaná po\nsmrti matky, teda ešte v roku 2010, v užívaní rodičovského domu bránila, nepochybne by využil všetky\ndostupné právne aj iné prostriedky, aby jej v užívaní rodičovského domu nad rámec jej spoluvlastníckeho\npodielu zabránil. Predmetná žaloba bola ale podaná až v decembri 2015. Aj skutočnosť, že žalobu\no vydanie veci (kľúča od rodičovského domu) podanú na Okresnom súde v Malackách vzal žalobca\nspäť, nemožno vyhodnotiť inak, ako určité taktizovanie žalobcu. Podľa názoru súdu predmet sporu skôr\nako právny nárok reflektuje veľmi zlé vzťahy medzi stranami sporu. Žalovanej preto nemohla vzniknúť\npovinnosť zaplatiť náhradu žalobcovi ako spoluvlastníkovi neužívajúcemu rodičovský dom v rozsahu\njeho spoluvlastníckeho podielu. K listu žalobcu údajne zo 4. februára 2011 súd uviedol, že ani tento\nlist, ani list žalovanej z 9. februára 2011, nemohol priniesť žalobcovi očakávanú váhu, keď jednak\ntento sa netýka posudzovaného obdobia, no predovšetkým nepreukazoval, že žalovaná nehnuteľnosti\nv posudzovanom období nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu užívala, že žalobcovi v rozsahu\njeho spoluvlastníckeho podielu v užívaní rodičovskej nehnuteľnosti bránila. Rovnako, pokiaľ ide o list\nžalovanej z 15. mája 2016, ani tento nepreukazuje vyššie uvedené. O nároku na náhradu trov súd prvej\ninštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom\nz 29. júla 2020 sp. zn. 15Co/241/2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil, že\nžalobca ani súdu neoznačil dôkazy na preukázanie, že žalovaná mu bránila v užívaní nehnuteľností\nv rozhodnom období, resp. žeby držala, užívala nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho\npodielu. Bolo preukázané, že súčasné kľúče od domovej nehnuteľnosti boli vyhotovené ešte za života\nich matky, že na želanie matky mali byť v úschove žalovanej, že sami podieloví spoluvlastníci si nedali\nna vlastné náklady vyhotoviť kópiu kľúča a v súdnom konaní, v ktorom sa žalobca proti žalovanej\ndomáhal vydania kľúča, žalobu zobral späť, žalobca a jeho brat sa nedostavili na stretnutie so žalovanou\nso zámerom riešiť vzniknutú situáciu, na prevzatie kľúča, hoci túto možnosť mali, a ani nenavrhli\nnáhradný termín stretnutia; dňa 21. februára 2018 si žalobca kľúč neprevzal. Žalovaná preukázala, že\nvýlučne sama po smrti matky platila úhrady za režijné náklady dodávateľom (plyn, elektrina, voda) v\nplnej fakturovanej výške, na čom sa žalobca a jeho brat nepodieľali. Opak tvrdenia žalovanej žalobca\nnepreukázal a na preukázanie svojho tvrdenia ani len neoznačil dôkazy. O nároku na náhradu trov\nodvolacieho konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 396 ods. 1, § 470 ods. 1, ods. 2 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť\nvyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Poukázal na rozsudok\ndovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/252/2007 a sp. zn. 3Cdo/298/2006, od ktorých sa odvolací súd odklonil,\na z ktorých podľa dovolateľa zhodne vyplývalo, že užívanie spoločnej veci nad rámce zodpovedajúcemu\nspoluvlastníckemu podielu vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia sa. Namietal, že súdy oboch\ninštancií dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá dovolacím súdom v situácii, keď jeden spoluvlastník\nnehnuteľnosti neumožní užívať druhému spoluvlastníkovi predmet spoluvlastníctva (bez ohľadu na to\nči ho užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu), ešte nebola vyriešená, a to napriek tomu,\nže vyriešenie tejto právnej otázky v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu je z pohľadu reálneho života\nžiaduca. Navrhol aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom\nrozsahu a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania alternatívne, aby dovolací súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci a žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4. Žalovaná sa vyjadrila k dovolaniu a navrhla, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil a\nžalovanej priznal nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n5. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej k dovolaniu.\n\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Žalobca vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP podložil na\nrozsudkoch dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/252/2007 a sp. zn. 3Cdo/298/2006, z ktorých podľa neho\nzhodne vyplývalo, že užívanie spoločnej veci nad rámce zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu\nvykazuje znaky bezdôvodného obohatenia sa.\n12. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. a/ CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n13. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“\njej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu\nteda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení\nprávnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Obsah tohto pojmu napĺňajú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky. Patrí doň ale aj prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré\nneskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili\n(porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017,\n4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017). Aby mala dovolateľom nastolená otázka\nrelevantný význam v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí byť riešená odvolacím súdom a odvolací\nsúd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie.\n\n14. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018\npatria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy\no rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n15. Z obsahu dovolania žalobcu je zrejmé, že žalobca zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom\n(advokátom) uviedol z pohľadu požiadaviek vyplývajúcich z obsahu ním uplatneného dovolacieho\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa\njeho názoru došlo pri právnom posudzovaní veci odvolacím súdom, avšak nekonkretizoval právnu\notázku, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie a neoznačil ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu, od záverov ktorého sa odvolací súd odklonil. Žalobca týmito argumentami vyjadril\n(len) svoj nesúhlas s procesom obstarávania skutkových podkladov a z toho prameniacimi skutkovými\nzávermi. V čom konkrétne sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nvšak dovolateľ neuviedol. Vyššie uvedená dovolacia argumentácia žalobcu je preto nespôsobilá založiť\nprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi\nnázormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako\nodvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v §\n421 ods. 1 písm. a/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017,\n3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).\n16. Treba predovšetkým zdôrazniť, že dovolateľom označené rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n3Cdo/252/2007, sp. zn. 3Cdo/298/2006 nemôžu byť na daný spor aplikované. Rozhodnutie dovolacieho\nsúdu sp. zn. 3Cdo/252/2007, na ktoré poukazuje dovolateľ bolo vydané v konaní, ktorého predmetom\nbolo užívanie nehnuteľnosti žalovanej na podnikateľské účely bez toho, aby za užívanie poskytovala\nnáhradu. Dovolateľ však v predmetnom konaní svoje vlastnícke právo odvodil od práva osobného\nužívania rodičovského domu. Rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/298/2006 bolo vydané v konaní, ktorého\npredmetom bolo určenie výšky nároku na bezdôvodné obohatenie, dovolateľ v predmetnom konaní\nvýšku nároku na bezdôvodné obohatenie nenamietal.\n17. V predmetnom konaní súd prvej inštancie vychádzal a vec posudzoval podľa ustanovenia § 137\nObčianskeho zákonníka podľa ktorého, ak jeden zo spoluvlastníkov proti vôli ostatných spoluvlastníkov\nsám užíva predmet vlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu. Nebolo\npreukázané, že v posudzovanom období žalovaná rodičovský dom vôbec užívala, a už vôbec, že ho\nužívala nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu a teda, že vykonávala práva vlastníka i v rozsahu\nspoluvlastníckeho podielu žalobcu.\n18. Pokiaľ procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,\nnevymedzí právnu otázku a neoznačí rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré riešia právnu otázku inak,\nako ju riešil odvolací súd, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo\ndomnienkach (ktorú otázku a ktorú rozhodovaciu prax mal dovolateľ na mysli); v opačnom prípade\nby jeho rozhodnutie mohlo byť neefektívne a nedosahujúce zákonom určený cieľ. V prípade absencie\nvymedzenia právnej otázky a nekonkretizovania podstaty odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu nemôže ale najvyšší súd (na druhej strane) pristúpiť ani k posudzovaniu\nvšetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací\nsúd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa\nnielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale\naj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP.\n\n19. Žalobca vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP namietal,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá dovolacím súdom v\nsituácii, keď jeden spoluvlastník nehnuteľnosti neumožní užívať druhému spoluvlastníkovi predmet\nspoluvlastníctva (bez ohľadu na to či ho užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu), ešte nebola\nvyriešená, a to napriek tomu, že vyriešenie tejto právnej otázky v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nje z pohľadu reálneho života žiaduca.\n20. Z obsahu dovolania žalobcu odôvodneného podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je zrejmé, že žalobca\nsíce otázku uviedol ale jasne nekonkretizoval, akú právnu otázku je potrebné vyriešiť, ani nevysvetlil\npotrebu, aby dovolací súd takúto otázku vyriešil. Dôvodom pre odmietnutie dovolania v tejto časti je\nskutočnosť, že dovolateľom uplatnený dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432\nods. 2 v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľ totiž označil za dovolací dôvod nesprávne právne\nposúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa názoru dovolacieho súdu podmienky prípustnosti\ndovolania podľa § 421 CSP neboli splnené, keď žalobca v dovolaní neuviedol konkrétnu právnu otázku\na neuviedol, prečo zaujal odvolací súd nesprávny právny názor na jej riešenie. Z tohto dôvodu dovolací\ndôvod nebol žalobcom vymedzený spôsobom uvedeným § 431 až § 435 CSP. Absenciu takej náležitosti\npovažuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania.\n21. Pokiaľ teda žalobca v dovolaní poukázal na to, že najvyšší súd vo svojej rozhodovacej praxi\nneposudzoval otázku, keď jeden spoluvlastník nehnuteľnosti neumožní užívať druhému spoluvlastníkovi\npredmet spoluvlastníctva (bez ohľadu na to či ho užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu),\nje potrebné uzavrieť, že ide o príliš všeobecné, abstraktné konštatovanie, ktoré nespĺňa potrebu\nvymedzenia právnej otázky vo vzťahu k prejednávanej veci, nakoľko neobsahuje žiadnu konkretizáciu a\ncharakteristiku skutkových okolností a faktorov daných v prejednávanom spore, z ktorých vzájomného\nposúdenia by mohla vzísť v prvom rade relevantná informácia, či ide o právnu otázku doposiaľ dovolacím\nsúdom neriešenú, a následne potom aj prípadná odpoveď na otázku, ak je od jej riešenia daná vec\nzávislá.\n22. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. a/ resp. § 421 ods. 1 písm.\nb/ CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť\n(najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie\ndovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až §\n435 CSP (porovnaj 2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a\n8Cdo/95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o\nprípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako\npredchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n22.1. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu“ (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) a „vyriešenia\nprávnej otázky“ (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) treba uviesť, že správnosť súdmi riešených skutkových\notázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP); skutková okolnosť (t.j. skutková otázka,\nresp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP je irelevantná. Pre úplnosť treba ešte\nuviesť, že uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení podľa § 421\nods. 1 písm. a/ CSP a súčasne podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP sa vzájomne vylučuje, pretože ak v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu daná právna otázka ešte vyriešená nebola, nemožno hovoriť o\nustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu.\n22.2. K otázke možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a\nzároveň § 421 ods. 1 písm. b/ CSP najvyšší súd už v iných prípadoch (6Cdo/ 13/2017 a 6Cdo/21/2017)\nuviedol, že „uplatnenie obidvoch dovolacích dôvodov naraz sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej\nexistencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“.\n\n23. Dovolací súd uzatvára, že žalobca v podanom dovolaní nevymedzil dovolacie dôvody podľa § 421\nods. 1 písm. a/ a b/ CSP spôsobom uvedeným v § 432 CSP, a preto dovolanie odmietol podľa § 447\npísm. f/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.\n24. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 453\nods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalovanej v dovolacom konaní, ktorej priznal\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). O výške\nnáhrady rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}