{"guid": "e47ece00-54d9-40ea-9572-5b20ebd0d502:9761c144-7243-4ca2-89bd-4c2da50c411f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1317216747.1", "spisova_znacka": "4Cdo/355/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/355/2020 z 30. 11. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2022, sp. zn. 4Cdo/355/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:1317216747.1", "identifikacne_cislo": "1317216747", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "datum_vydania": "2022-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385", "nazov": "zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-9", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-18", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-25", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9761c144-7243-4ca2-89bd-4c2da50c411f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1317216747.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1317216747.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1317216747.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/355/2020\n1317216747\n30. 11. 2022\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2022:1317216747.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore X.. V. V., bývajúceho v Ž., K. Q. P. XX, zastúpeného\nJUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Na Priekope 174/13, proti žalovanej\nSlovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,\nPribinova 2, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Bratislava\nIII pod sp. zn. 21C/109/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. januára\n2020 sp. zn. 9Co/ 3/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí druhým\nrozsudkom zo 4. júla 2018 č. k. 21C/109/2017 - 473 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej\ndomáhal určenia, že konaním žalovanej bolo porušeného jeho právo na ochranu osobnosti, písomného\nospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 16.596,96 eur; žalovanej nepriznal\nnárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 11 a § 13 Občianskeho\nzákonníka, § 12 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z., § 9 ods. 1, § 18 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona č.\n58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom účinného do 30. júna 2004 a čl. 2 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 136\nods. 3 a 4 Ústavy SR v znení účinnom od 1. júla 2001 a čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na uviedol, že došlo k porušeniu osobnostných práv žalobcu, najmä jeho práva na česť a dôstojnosť, a\nto postupom vyšetrovateľky Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici S..\nY.. R. Q., ktorá uznesením ČVS: KUV-63/OVEK-2000 z 30. októbra 2000 bez súhlasu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vzniesla voči žalobcovi obvinenie z trestného činu nepriameho úplatkárstva formou\nnávodu podľa § 10 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 162 ods. 2 Trestného zákona a zároveň bez zákonného\nustanovenia a v rozpore so zákonom upovedomila Ministerstvo spravodlivosti SR a predsedu Okresného\nsúdu Žilina, na ktorom bol žalobca v tom čase sudcom, o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia\nvoči nemu. Uvedené konštatoval aj s poukazom na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 27.\napríla 2004 č. k. 9 C 61/2004 - 176 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13.\ndecembra 2005 sp. zn. 13Co/196/2005. Upovedomenie vyšetrovateľky o trestnom stíhaní spôsobilo, že\npredseda Okresného súdu Žilina v Stanovisku k dočasnému prideleniu žalobcu na Najvyšší súd SR na\ntri mesiace od 1. januára 2003 zaujal negatívne stanovisko k jeho dočasnému prideleniu práve z dôvodu\nvedeného trestného stíhania žalobcu a navrhol Súdnej rade SR návrh vôbec neprejednať, prípadne\nodložiť do vyriešenia procesných otázok a skončenia predmetného trestného konania, pričom mal súd\nprvej inštancie za zrejmé, že žalobca nebol od 1. januára 2003 na Najvyšší súd SR preložený. Súd prvej\ninštancie však nemal za preukázané, že by do osobnostných práv žalobcu znížením jeho dôstojnosti, cti,\ndobrej povesti, vážnosti v spoločnosti i pracovnom živote bolo zasiahnuté v súvislosti s upovedomením\nvyšetrovateľky o jeho trestnom stíhaní predsedu Okresného súdu Žilina a Ministerstva spravodlivosti SR\n\na neprejednaním návrhu na dočasné pridelenie na Najvyšší súd SR na tri mesiace od 1. januára 2003 na\nSúdnej rade SR tak závažne, že by to odôvodňovalo priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,\npretože svedecké výpovede vôbec nepreukázali, že by práve v dôsledku vzneseného obvinenia a\nupovedomenia o trestnom stíhaní vyšetrovateľkou bolo vôbec spôsobené konanie iných osôb, či už\nv súkromnom živote žalobcu, alebo v oblasti justície (Súdnej rady SR), ktoré by znemožnilo zvýšiť si\nkvalifikáciu žalobcu stážou na Najvyššom súde SR a to zvlášť tým, že trestné konanie voči žalobcovi\nbolo vyšetrovateľkou uznesením zastavené už 5. decembra 2002 a nič nebránilo Súdnej rade SR sa v\nnasledujúcom období návrhom na dočasné pridelenie žalobcu na Najvyšší súd SR zaoberať. Rovnako\nkauza súvisiaca s trestným stíhaním žalobcu bola uverejňovaná v médiách, preto nemal súd prvej\ninštancie dostatočne za preukázané, či výlučne oznámenie uskutočnené vyšetrovateľkou o trestnom\nstíhaní žalobcu a vznesenie obvinenia spôsobili žalobcovi zásah do jeho tvrdených osobnostných práv,\npričom časové obdobie, počas ktorého trval neoprávnený zásah, predstavovalo niečo vyše mesiaca\na táto krátka doba preto nebola objektívne spôsobilá vyvolať závažnú ujmu na osobnostných právach\nžalobcu. Zároveň bol súd prvej inštancie toho názoru, keďže žalobca žaloval predmetnou žalobou\nzaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej predpokladom bolo vyriešenie prejudiciálnej otázky, či\nvôbec právo žalobcu špecifikované v určovacom žalobnom návrhu porušené bolo, že žalobca naliehavý\nprávny záujem na určení, že jeho právo na ochranu osobnosti bolo zaslaním upovedomenia o jeho\ntrestnom stíhaní vyšetrovateľkou porušené, nepreukázal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol\npodľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu v poradí tretím rozsudkom z\n30. januára 2020 sp. zn. 9Co/3/2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP\npotvrdil a žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia bol, na rozdiel od súdu prvej inštancie, toho názoru, že predmetom konania zostal\niba nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eur a\nnáhrady trov konania, a to s poukazom na dovolacie konanie sp. zn. 4Cdo/94/2016, 4Cdo/60/2017,\nktorého predmetom bola iba časť pôvodne žalobcom uplatnenej žaloby a v ktorom bol uznesením z 24.\nmája 2017 zrušený rozsudok odvolacieho súdu z 19. marca 2015 sp. zn. 9Co/262/2014, 9Co/263/2014\na rozsudok súdu prvej inštancie z 13. apríla 2007 č. k. 6C/6/2004 - 123 a vec vrátená súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie. S poukazom na záväzný pokyn Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení\nz 24. mája 2017 sp. zn. 4Cdo/94/2016, 4Cdo/60/2017 dospel k záveru o pasívnej vecnej legitimácii\nžalovanej v tomto spore. Ako ďalej odvolací súd uviedol, obvinenie žalobcu bolo v krátkom čase po\njeho vznesení medializované a práve medializácii celého prípadu možno pripísať negatívne následky\nna vnímaní žalobcu v očiach odbornej či širokej verejnosti, ako aj v očiach spolupracovníkov žalobcu,\navšak táto medializácia prirodzene nebola spôsobená upovedomením Ministerstva spravodlivosti SR\na predsedu Okresného súdu Žilina o trestnom stíhaní žalobcu. Bez toho, aby bol žalobca zaťažený\nexcesívnym dôkazným bremenom, nebolo podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že by vnímanie\nžalobcu v očiach tretích osôb mohlo utrpieť akúkoľvek ujmu v dôsledku upovedomenia o jeho trestnom\nstíhaní, keď súčasne sa (inou cestou) stala informácia o jeho obvinení verejne známou. Ohľadne\npoškodenia žalobcu v kariérnej oblasti zmarením jeho dočasného preloženia na Najvyšší súd SR od\n1. januára 2003 bol odvolací súd toho názoru, že síce dôvodom nesúhlasného stanoviska predsedu\nOkresného súdu Žilina k dočasnému prideleniu žalobcu do trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSR bola práve skutočnosť, že žalobca bol v tom čase trestne stíhaný, avšak súhlas či nesúhlas\npredsedu súdu nebol pre Súdnu radu SR pri jej rozhodovaní o dočasnom pridelení sudcu záväzný,\npretože toto rozhodnutie patrí do výlučnej kompetencie Súdnej rady SR. Existencia súvislosti medzi\nnesúhlasným stanoviskom predsedu Okresného súdu Žilina a nerozhodnutím (resp. neprerokovaním)\no dočasnom pridelení nebola v konaní preukázaná, pretože z vykonaného dokazovania mal odvolací\nsúd za preukázané, že dôvodom, pre ktorý nebolo rozhodnuté o návrhu na dočasné pridelenie žalobcu\nna Najvyšší súd SR, bolo jeho trestné stíhanie, resp. širšie, zrejme mediálne či politické tlaky, ktoré\nnavyše existovali už pred vznesením obvinenia, nie však nesúhlasné stanovisko predsedu Okresného\nsúdu Žilina odvolávajúce sa na upovedomenie o trestnom stíhaní žalobcu. Preto v tejto súvislosti\nodvolací súd uzavrel, že žalobcom namietané úkony vyšetrovateľky, upovedomenia, boli súčasťou\nnezákonne vedeného trestného stíhania a hoci o nezákonnosti uvedených dvoch žalobcom namietaných\núkonov vyšetrovateľky nemôže byť pochýb, podľa odvolacieho súdu však medzi žiadnym zo žalobcom\ntvrdených následkov a upovedomením o trestnom stíhaní nie je vzťah príčinnej súvislosti a samotné\nvytýkané úkony vyšetrovateľky tak nemohli žalobcovi spôsobiť ujmu. Záverom, ohľadne zmeny právneho\nnázoru vysloveného v skoršom zrušenom rozhodnutí bol odvolací súd toho názoru, že v prejednávanej\n\nveci nedošlo k nerešpektovaniu záväzného právneho názoru súdu vyššej inštancie vysloveného v\nzrušujúcom rozhodnutí, pretože posun alebo zmena v právnom posúdení v rôznych rozhodnutiach toho\nistého súdu v tej istej veci je s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR prípustná. O nároku na\nnáhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s tým, že\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa súdy\nnižších inštancií odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP).\nAko dovolateľ namietal, odvolací súd v dovolaní napadnutom rozhodnutí nesprávne neodlíšil dôsledky\nnezákonného rozhodnutia, ktorým bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené na podklade sťažnosti\ndovolateľa príslušným prokurátorom od preukázateľne nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľky,\nktorá bez zákonného a ústavného podkladu informovala iné subjekty o trestnom stíhaní dovolateľa.\nDovolateľ bol preto toho názoru, že bolo povinnosťou odvolacieho súdu posúdiť, či skutkové tvrdenia v\nžalobe o peňažné plnenie z titulu náhrady nemajetkovej ujmy umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke\naj podľa iných právnych noriem o nemajetkovej ujme a či z hypotéz týchto noriem je možné vyvodiť\ndôvodnosť pasívnej legitimácie žalovanej. Dovolateľ nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že vo\nveci neuniesol dôkazné bremeno, keďže je nepochybné, že konajúca vyšetrovateľka bola disciplinárne\npostihnutá za svoj nezákonný postup voči žalobcovi. Nesprávnosť právneho posúdenia dôvodil\nexistenciou zásahu do jeho osobnostných práv a s ňou súvisiacou primeranou náhradou nemajetkovej\nujmy v peniazoch a poukázal na odklon od rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/137/2008,\n2Cdo/209/2004, 1Cdo/89/1997, ale aj od rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n424/2012 a v tejto veci skôr vydanom rozhodnutí III. ÚS 686/2017. Navrhol preto napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zmeniť a žalobe vyhovieť.\n4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Podľa názoru žalobcu je jeho dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP v otázke\nexistencie zásahu do jeho osobnostných práv a s ňou súvisiacou primeranou náhradou nemajetkovej\n\nujmy v peniazoch, pričom odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dôvodil poukazom na rozhodnutie\ndovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/137/2008, 2Cdo/209/2004, 1Cdo/89/1997, ale aj na rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 424/2012 a v tejto veci skôr vydané rozhodnutie\nIII. ÚS 686/2017.\n11. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky,\nodvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.\n12. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018\npatria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy\no rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n13. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými\ndovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj\n2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a 8Cdo/95/2017).\nK posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n14. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o\notázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nOtázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace\nzáklad ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť\nzároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené\na nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.\n15. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu“ (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), treba uviesť, že\nsprávnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu\nprieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP);\nskutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP\nje irelevantná.\n16. Z týchto dôvodov posudzoval dovolací súd opodstatnenosť dovolacej argumentácie žalobcu\n(uvedenej v bode 10. tohto uznesenia) len vo vzájomnej interakcii „právnych“ otázok riešených\nodvolacím súdom a „právnych“ otázok riešených v rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré uviedol v\ndovolaní.\n\n17. Podľa právneho názoru uvedeného v uznesení najvyššieho súdu z 18. februára 2010 sp. zn.\n3Cdo/137/2008 publikovaného Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 53/2010 „v\nprípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v\nznačnej miere jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených\nprávach. Ak došlo k zásahu do súkromia, nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať,\nže neoprávnený zásah pôsobil difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v\nspoločnosti.“\n18. Podľa záverov uvedených v rozsudku najvyššieho súdu z 31. mája 2005 sp. zn. 2Cdo/209/2004\n„Je iste potrebné súhlasiť s odvolacím súdom, pokiaľ v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil,\nže v súdenom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu chránených ust.\n§ 11 Občianskeho zákonníka, ale nie už s tým, že primeraným a dostatočným prostriedkom obrany\nproti neoprávnenému zásahu boli len satisfakčné účinky rozsudku konštatujúce neoprávnenosť zásahu,\na to aj s prihliadnutím na značný časový odstup od zásahu do poskytnutia ochrany, kedy už podľa\nneho finančná čiastka neplní odškodňovaciu funkciu, je to práve naopak, lebo väčší časový odstup daný\n(nepeňažný) spôsob satisfakcie míňa svojim účinkom, preto nezostáva, že len vzniknutú nerovnováhu\n(zapríčinenú úmyselným konaním odporcu kompenzovať zadosťučinením finančným tak ako to urobil v\nprejednávanej veci okresný súd. V tejto súvislosti treba dodať, že občiansko-právna ochrana osobnosti\nmôže byť v súčasných podmienkach v určitých prípadoch účinná len vtedy, ak aj výška plnenia uložená\nrušiteľovi bude postihnutej fyzickej osobe zaisťovať nielen primerané zadosťučinenie zodpovedajúce\nzávažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy, ale zároveň bude odstrašujúcim účinkom pôsobiť preventívne\nako na rušiteľa a tak na všetkých ostatných.“\n19. Podľa záverov vyslovených v rozhodnutí najvyššieho súdu z 28. apríla 1998 sp. zn. 1Cdo/89/1997\n„samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti\nnie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto\nvýšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť\nvýznamné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.“\n20. Podľa záverov vyslovených Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze zo 6. novembra 2014\nsp. zn. II. ÚS 424/2012 „predpokladom priznania peňažného zadosťučinenia je tak najmä situácia, ak\nzásah do osobnosti bol takej povahy, intenzity alebo takého trvania, že v jeho dôsledku došlo k zníženiu\ndôstojnosti fyzickej osoby (človeka). Pritom je irelevantné, či k zníženiu dôstojnosti došlo v spoločnosti\nalebo inde, podstatné je, že išlo o zásah, ktorý (pri objektívnom vnímaní) podstatne znížil dôstojnosť\ndotknutej osoby.“\n21. Podľa záverov vyslovených Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení zo 7. novembra\n2017 sp. zn. III. ÚS 686/2017, ktoré bolo vydané v prejednávanej veci „V tejto súvislosti je totiž úplne\nzrejmé, že k zásahu do osobnosti žalobcu došlo v rámci prebiehajúceho trestného konania, za obsah\na priebeh ktorého zodpovedá žalovaný v 1. rade a to vrátane následkov nezákonného rozhodnutia, či\nneprávneho úradného postupu, ak je nezákonnosť rozhodnutia alebo nesprávnosť úradného postupu\npreukázaná. (…) Ústavný súd považuje za potrebné uviesť i to, že ani v prípade, ak k vydaniu\nnezákonného rozhodnutia alebo k neoprávnenému úradnému postupu došlo za účinnosti zákona č.\n58/1969 Zb., nie je možné prisvedčiť žalovanému v 1. rade, že táto skutočnosť vylučuje priznanie\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sťažovateľovi, hoci táto norma výslovne priznanie náhrady\nnemajetkovej ujmy neupravovala.“\n22. Pokiaľ sa dovolateľ domnieval, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu\na poukázal na právne závery v rozhodnutiach uvedených pod bodmi 17. až 21. tohto uznesenia, aby\ndoložil odklon odvolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP v otázke existencie zásahu do jeho\nosobnostných práv a s ňou súvisiacou primeranou náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch, nie je záver\ntýchto rozhodnutí vo vzťahu k ním nastolenému právnemu posúdeniu priliehavý pre odlišnosť nielen\nskutkových okolností, ale predovšetkým právnych otázok v nich riešených. Rozhodnutia, na odklon\nod ktorých dovolateľ poukázal, sa komplexne týkajú určenia primeraného finančného zadosťučinenia\nv peniazoch za spôsobenú nemajetkovú ujmu existujúcim zásahom do práva na ochranu osobnosti\ndotknutých osôb (rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/89/1997, 2Cdo/209/2004, II. ÚS 424/2012), resp. sa týkajú\noslobodenia od procesnej povinnosti dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil\ndifamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti (sp. zn. 3Cdo/137/2008),\n\navšak v dovolaním prejednávanej veci odvolací súd nemal za preukázané, že by iba práve v dôsledku\nvzneseného obvinenia a upovedomenia o trestnom stíhaní vyšetrovateľkou bolo vôbec spôsobené\nkonanie iných osôb, či už v súkromnom živote žalobcu, alebo v oblasti justície (Súdnej rady SR), ktoré\nby znemožnilo zvýšiť si kvalifikáciu žalobcu stážou na Najvyššom súde SR, keď súčasne sa (inou\ncestou) stala informácia o jeho obvinení verejne známou. Je pravdou, že v uznesení Ústavného súdu\nSR zo 7. novembra 2017 sp. zn. III. ÚS 686/2017 (vydanom v prejednávanej veci) je konštatovaná\nexistencia zásahu do osobnosti žalobcu v rámci prebiehajúceho trestného konania, za obsah a priebeh\nktorého zodpovedá žalovaná a to vrátane následkov nezákonného rozhodnutia, či neprávneho úradného\npostupu, ak je nezákonnosť rozhodnutia alebo nesprávnosť úradného postupu preukázaná, pričom\nexistenciu porušenia osobnostných práv žalobcu (najmä jeho práva na česť a dôstojnosť) postupom\nvyšetrovateľky Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici konštatovali\naj súdy nižších inštancií, a to najmä s odkazom na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z\n27. apríla 2004 č. k. 9C/61/2004 - 176 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nz 13. decembra 2005 sp. zn. 13Co/196/2005, ktorými bola žalobcovi poskytnutá ochrana v podobe\nzadosťučinenia - ospravedlnenia. Je však potrebné zdôrazniť, že súdy nižších inštancií dospeli k záveru,\nže v prejednávanej veci nebola žalobcom preukázaná príčinná súvislosť výlučne medzi porušením\nosobnostných práv žalobcu postupom vyšetrovateľky a znížením vážnosti osoby žalobcu a zmarením\njeho profesijného rastu a uzavreli, že práve medializácii celého prípadu možno pripísať negatívne\nnásledky na vnímaní žalobcu v očiach odbornej či širokej verejnosti, ako aj v očiach spolupracovníkov\nžalobcu, avšak táto medializácia nebola spôsobená upovedomením Ministerstva spravodlivosti SR\na predsedu Okresného súdu Žilina o trestnom stíhaní žalobcu. Preto je dovolací súd toho názoru,\nže rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo k odklonu od dovolateľom vyššie označených rozhodnutí\nnajvyššieho súdu, resp. ústavného súdu.\n23. Predpoklad prípustnosti v tejto časti dovolania žalobcu spočíval v tom, že odvolací súd pri riešení\nprávnej otázky zvolil „odklon“ od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, čiže bola vymedzená\niba vo vzťahu už existujúcej judikatúre dovolacieho súdu, resp. k nesprávnemu riešeniu právnej otázky\nodvolacím súdom. Tento predpoklad však v žiadnom prípade neobstál a z týchto dôvodov dovolací súd\ndospel k záveru, že žalobca nedôvodne tvrdí, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/\nCSP. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako\ndovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n24. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP), trovy dovolacieho\nkonania jej však najvyšší súd nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľné nevznikli (viď R 72/2018).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}