{"guid": "5ba399f2-18ab-4d3f-89d6-2b8065eaf49d:e8ea3fdd-2989-4100-ac38-37c579dcf342", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1317201627.1", "spisova_znacka": "5Cdo/59/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/59/2022 z 30. 8. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. augusta 2022, sp. zn. 5Cdo/59/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:1317201627.1", "identifikacne_cislo": "1317201627", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2022-08-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 251/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:6f25fcf9-21d6-44d5-98b4-052c93531297", "datum": "2023-05-11", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8ea3fdd-2989-4100-ac38-37c579dcf342", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1317201627.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1317201627.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1317201627.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/59/2022\n1317201627\n30. 08. 2022\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2022:1317201627.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu: L.. V. O., nar. XX. M.\nXXXX, bytom Z. XX, R., zastúpený JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou, so sídlom Mariánske\nnám. č. 31, Žilina, proti žalovanej: FCP-SK, s.r.o., so sídlom Slovnaftská 100, Bratislava, IČO: 44 605\n391, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom 17. novembra 3215,\nČadca, o zaplatenie 32,82 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.\n19Cpr/4/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. októbra 2021, sp.\nzn. 14CoPr/5/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1.1. Žalobca žalobou, osobne podanou 11. januára 2017 na Okresný súd Bratislava II, sa domáhal\nvoči žalovanej (jeho bývalému zamestnávateľovi) titulom vrátenia preplatku z exekúcie zaplatenia sumy\n32,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 15.02.2014 do zaplatenia\na náhrady trov konania.\n1.2. Zákonná sudkyňa JUDr. Alena Roštárová, pôsobiaca v danom čase na Okresnom súde Bratislava\nII, ktorej bola vec pridelená, dňa 2. februára 2017 v zmysle ustanovenia § 40 a § 43 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“) spor postúpila Okresnému súdu Bratislava III (ďalej aj „súd prvej\ninštancie“ alebo „okresný súd“) ako súdu kauzálne príslušnému, nakoľko sa domnievala, že ide o\npracovnoprávnu vec. O postúpení veci bol žalobca informovaný listom zo 17. januára 2017.\n1.3. Súd prvej inštancie rozsudkom z 27. septembra 2018, č. k. 19Cpr/4/2017-79, žalobu zamietol a\nžalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva,\nže okresný súd vyhodnotil podaný návrh ako žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcom\nuplatnený preplatok z exekúcie vo výške 32,82 Eur (uhradený mimochodom žalovaným 27. januára\n2014) sa stal splatným najneskôr 29. januára 2014. Od tohto okamihu zároveň začala žalobcovi plynúť\n2-ročná subjektívna i 3-ročná objektívna lehota na uplatnenie práva, pretože odo dňa nasledujúceho sa\nmohol domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného vyplýva, že v prípade jeho nevrátenia\nnasledujúcim dňom 30. januára 2014, sa žalovaná mohla dostať do omeškania a žalobca si svoj\nnárok mohol uplatniť na súde najneskôr 30. januára 2016. Žalobca však podal žalobu na súd až 11.\njanuára 2017, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Nakoľko premlčané právo veriteľovi nemožno\npriznať, žaloba o zaplatenie istiny 32,82 Eur s príslušenstvom bola zamietnutá.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudok okresného súdu\npotvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny a žalovanej priznal nárok na náhradu trov\n\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie správne\nzhodnotil, že v prejednávanom prípade si žalobca žalobou uplatňoval od žalovanej zaplatenie sumy\n32,82 Eur s príslušenstvom ako preplatok z exekúcie sp. zn. Ex 622/2009 (a nie ako zostatok mzdy ako\ntvrdil žalobca), ktorú zároveň vyhodnotil ako žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako\nsprávne posúdil aj otázku premlčania požadovaného nároku, keď vzhľadom na vyššie uvedené žalobu\nzamietol.\n3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“).\nPrípustnosť, ako aj dôvodnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 420 písm. e/ CSP. Uviedol, že vada\nzmätočnosti podľa § 420 písm. e/ CSP spočíva v tom, že vec na súde prvej inštancie pred jej postúpením\nprejednávala JUDr. Alena Roštárová, ktorá rozhodla o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava\nIII. Následne vec prejednávala a rozhodovala aj na odvolacom súde (v senáte so sudcami JUDr.\nDarinou Kriváňovou a JUDr. Branislavom Králom). Ďalej doplnil, že vo veci bol nesprávne obsadený\naj súd v prvej inštancii, nakoľko vec bola postúpená na súd príslušný na prejednanie individuálneho\npracovnoprávneho sporu, hoci predmet sporu túto podmienku nesplnil. Z týchto dôvodov žalobca navrhol\nrozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná vo svojom stanovisku k dovolaniu navrhla, aby najvyšší súd dovolanie odmietol ako\nneprípustné. Uviedla, že nakoľko k postúpeniu veci došlo ešte pred vydaním platobného rozkazu,\nsudkyňa sa nezaoberala meritom veci, naopak konala zákonne a vecou sa zaoberala až v odvolacom\nkonaní. V ďalšej časti s poukazom na existujúcu judikatúru uviedla, že vada nesprávneho obsadenia\nsúdu sa netýka nesprávnej určenej príslušnosti. Poukázala aj na majetkový cenzus v zmysle ustanovenia\n§ 422 CSP.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, nie však dôvodné.\n6. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Podľa ustanovenia § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo\nk vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v\nčom spočíva táto vada (ods. 2).\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj\nv danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade\nzmätočnosti.\n\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom.\n11. Dovolateľ v rámci odôvodnenia prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. e/ CSP namietal, že na\nodvolacom súde rozhodol vylúčený sudca, nakoľko JUDr. Alena Roštárová (členka senátu odvolacieho\nsúdu) bola zákonnou sudkyňou prejednávanej veci aj v konaní na súde prvej inštancie (na Okresnom\nsúde Bratislave II), keď jej vec bola pridelená a spis z dôvodu kauzálnej príslušnosti postúpila Okresnému\nsúdu Bratislava III.\n12. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu,\nak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na\nkonaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Z odseku 2 citovaného zákonného\nustanovenia vyplýva, že vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej\ninštancie.\n13.1. Osobitným prípadom pomeru sudcu k veci je skutočnosť, že rozhodoval o veci na súde inej\ninštancie. V tomto prípade stačí, že sudca o veci rozhodoval, či už ako samosudca, alebo v senáte v\ninštančnom postupe. Sudca vyššieho súdu (spravidla krajského) je vylúčený z rozhodovania veci, pokiaľ\nrozhodoval o veci na súde nižšieho stupňa (spravidla okresnom). Po vrátení veci súdu nižšej inštancie\nna ďalšie konanie je sudca, ktorý rozhodoval o veci na súde vyššej inštancie, vylúčený. Rovnako to\nplatí aj v prípade rozhodovania o dovolaní ako mimoriadnom opravnom prostriedku. Súdna prax za\nurčitých okolností za osobitný dôvod vylúčenia sudcu pre jeho pomer k sporu považuje aj jeho účasť\nna pojednávaní, na ktorom bolo vykonávané dokazovanie. Sudca, ktorý vec prejednával na súde nižšej\ninštancie a vykonával dokazovanie (vypočúval svedkov, uskutočnil ohliadku a pod.), je vylúčený z jej\nprejednávania a rozhodovania v odvolacom konaní, a to aj vtedy, ak vo veci meritórne nerozhodol. Berie\nsa do úvahy, že sudca, ktorý v rámci dokazovania osobne vykonáva dôkazy, má možnosť vnímať a\nnásledne ich hodnotiť z hľadiska preukázania skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania, celkovejšie\nnež sudca odvolacieho súdu, ktorý sa s týmito dôkazmi zoznamuje iba prostredníctvom zápisnice o\npojednávaní súdu prvej inštancie (BAJÁNKOVÁ, Jana. § 49 [Dôvody vylúčenia]. In: ŠTEVČEK, Marek,\nFICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ,\nMarek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 209-210, marg. č. 5.).\n13.2. Skutočnosť, že sudca bol na súde nižšieho stupňa v určitej právnej veci zákonným sudcom\nbez toho, že by sa podstatným procesným spôsobom podieľal na rozhodovaní vo veci, bez ďalšieho\nnemožno považovať za dôvod jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci na súde vyššieho\nstupňa podľa § 14 ods. 2 O.s.p. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rovnako platí, že sudca\nbez ďalšieho nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak síce rozhodoval vo veci na\nsúde nižšieho stupňa, na súde vyššieho stupňa ale má rozhodnúť o niečom inom, než o veci samej,\na teda ním na súde nižšieho stupňa získané vedomosti o veci samej nie sú významné z hľadiska jeho\nrozhodnutia o inej, od veci samej odlišnej otázke na súde vyššieho stupňa. ... Pojem rozhodovania v\nzmysle ustanovenia § 14 ods. 2 O.s.p., nie je možné stotožňovať iba s rozhodovaním vo veci samej a\nsudca je podľa tohto ustanovenia vylúčený aj vtedy, ak (len) procesne pôsobil v konaní na súde iného\nstupňa v takom kvalitatívnom a kvantitatívnom rozsahu, že získal o veci vedomosť takej povahy, že to\nvyvoláva pochybnosť o vnútornej nezávislosti súdnych inštancií, o legalite aplikovaných poznatkov a vo\nsvojich dôsledkoch aj pochybnosť o jeho sudcovej nestrannosti (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n8Nc/40/2014).\n13.3. Pre správnu aplikáciu uvedeného ustanovenia (§ 14 ods. 21 OSP) však nie je postačujúce\nvychádzať len z jeho doslovného gramatického výkladu, ale je potrebné rešpektovať i jeho účel a\nzmysel. Týmto účelom a zmyslom je zabezpečenie spravodlivého inštančného konania, t. j. aby vec bola\nna základe opravného prostriedku preskúmaná nezávisle na predchádzajúcom rozhodnutí. Na súde\nvyššieho stupňa treba za vylúčeného považovať nielen sudcu, ktorý na súde nižšieho stupňa vo veci\nrozhodoval, ale aj sudcu, ktorý na súde nižšieho stupňa vo veci pôsobil vo významnom procesnom\nrozsahu, napr. tak, že vykonával dokazovanie (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/279/2019,\nporovnaj aj uznesenia sp. zn. 1Nc/42/2011 a sp. zn. 1Nc/12/2012).\n14. Ako vyplýva z citovaného komentára i pomerne konštantnej súdnej praxe, výňatky ktorej sú citované\nvyššie, skutočnosť, že sudca bol zákonným sudcom na jednej inštancii, ak potom rozhodoval na inom\nstupni v časti konania na inej inštancii sama osebe neznamená, že by bol v konaní na inej inštancii v\n\ndanej veci vylúčený. Počas účinnosti predchádzajúcej procesnej právnej úpravy do 30.6.2016 (zákon\nč. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok) bolo dôvodom na vylúčenie len rozhodovanie v rovnakej\nveci na súde iného stupňa. Ako ale vidieť z citovaných rozhodnutí, judikatúra najvyššieho súdu rozviedla\n(rozšírila) dôvod na vylúčenie aj na inú činnosti sudcu v konaní tak, že po rekodifikácii civilného procesu\nbola vyjadrená legislatívnym pojmom prejednávanie veci. Na rozhodnutie, či predmetná sudkyňa JUDr.\nRoštárová, rozhodovala na odvolacom súde ako vylúčený sudca, bolo potrebné určiť, či jej činnosť v\npredmetnej veci ako sudkyne Okresného súdu Bratislava II napĺňa znaky rozhodovania a prejednávania\nsporu podľa ustanovenia § 49 ods. 2 CSP.\n15. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Z\nuvedeného možno vyvodiť záver, že aby bolo možné spor považovať ako o prejednaný, resp. že sa\n„prejednával“ je potrebné, aby bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa vykonávalo dokazovanie.\nPokiaľ by takto pojednával sudca, ktorého zaujatosť sa skúma, mohol by byť uplatnený dôvod vylúčenia\npodľa ustanovenia § 49 ods. 2 CSP. Možno tu ešte uvažovať o doručovaní jednotlivých vyjadrení a\npodaní medzi stranami sporu podľa § 167 CSP, prípadne o predbežnom prejednaní sporu podľa §\n168 a nasl. V týchto fázach konania má sudca totiž možnosť nadobudnúť vedomosti o prejednávanej\nveci a osobne sa s prejavmi strán sporu a ich návrhmi na dokazovanie, resp. jednotlivými dôkaznými\nprostriedkami oboznámiť. Obzvlášť, keď ustanovenie § 177 ods. 2 CSP ustanovuje výnimky, kedy nie\nje nevyhnutné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie.\n16.1. V súdenej veci však ku žiadnej z vyššie uvedených skutočností nedošlo. JUDr. Alena Roštárová\niba postúpila vec z dôvodu kauzálnej príslušnosti, vec neprejednávala a ani nerozhodovala. Postúpenie\nveci z dôvodu príslušnosti je administratívnym postupom, o ktorom sa nevydáva ani rozhodnutie.\n16.2. Postúpenie veci kauzálne príslušnému súdu nemožno bez ďalšieho považovať za prejednávanie\na rozhodovanie sporu, ktoré by malo za následok vylúčenie sudcu v inej inštancii v zmysle ustanovenia\n§ 49 ods. 2 CSP. Za tohto stavu nie je možné dospieť k záveru, že JUDr. Alena Roštárová ako členka\nsenátu rozhodovala vo veci na odvolacom súde ako vylúčený sudca.\n16.3. Dovolací súd zároveň dopĺňa, že JUDr. Alena Roštárová pred rozhodovaním odvolacieho súdu\nsama oznámila predsedovi Krajského súdu v Bratislave dôvody, pre ktoré by mohla byť vylúčená z\nrozhodovania a prejednávania predmetnej veci (č. l. 110) a predseda krajského súdu uznesením zo\n7. septembra 2021, sp. zn. 14CoPr/5/2019, rozhodol tak, že s poukazom na (aj v tomto rozhodnutí)\ncitovanú judikatúru najvyššieho súdu, ju nevylúčil. Dovolací dôvod, že v zmysle ustanovenia § 420 písm.\ne/ CSP na odvolacom súde rozhodoval vylúčený sudca, namietal dovolateľ neopodstatnene.\n17.1. Žalobca v rámci dovolania tiež namietal nesprávne obsadenie súdu, keďže sa nepreukázalo, že\nšlo o pracovnoprávnu vec, ale rozhodoval o nej i tak Okresný súd Bratislava III ako kauzálne príslušný\nsúd v pracovnoprávnych veciach.\n17.2. Nesprávne obsadeným súdom (§ 420 písm. e/ CSP) je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s\nustanoveniami upravujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec prejednať a o nej rozhodnúť.\nSúd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca (porovnaj tiež nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2008 sp. zn. II. ÚS 136/08). Zákonným sudcom\n(čl. 48. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a\nmiestne príslušného súdu. Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu\nzákonnému sudcovi, je preto rozhodovanie o jeho veci súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie\no nej vecne, miestne i funkčne príslušný.\n17.3. V predmetnej súvislosti dovolateľ uviedol, že nakoľko bol jeho nárok posúdený ako žaloba na\nvydanie bezdôvodného obohatenia, bola potom nesprávna úvaha súdu, ktorá viedla ku kvalifikovaniu\nžaloby ako žaloby v pracovnoprávnej veci, čo odôvodnilo postúpenie veci z dôvodu kauzálnej\npríslušnosti. Táto argumentácia žalobcu však nie je správna. V predmetnej veci totiž stále ide o\nvzťah medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovanou ako jeho (bývalým) zamestnávateľom, keďže\npredmetom je vyrovnanie ich vzájomných finančných podlžností, ktoré vznikli pri vyplácaní mzdy zo\nstrany žalovanej žalobcovi v súvislosti s tým, že mu zo mzdy zrážala časť prostriedkov, ktoré zasielala\nexekútorovi. Aj medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže vzniknúť bezdôvodné obohatenie (napr.\nomylom bude zamestnancovi vyplatená mzda za dva mesiace), čo bezpochyby predstavuje spor, ktorý\nmá pôvod v pracovnom pomere medzi stranami sporu, podobne ako je to v prejednávanej veci. Súdený\nnárok vznikol jednoznačne v súvislosti s pracovným pomerom žalobcu u žalobkyne a pri napĺňaní jeho\nzákladného znaku odplatnosti, pri úhrade mzdy zamestnancovi zamestnávateľom. Ak by medzi stranami\nsporu neexistoval pracovný pomer, k vzniku nároku by nedošlo. Stále teda šlo o pracovnoprávny spor,\n\nna čom nič nemení skutočnosť, že súdy nárok právne kvalifikovali ako bezdôvodné obohatenie. Okresný\nsúd Bratislava III bol stále kauzálne príslušný, aj keď došlo k inej právnej kvalifikácii nároku, ako bolo\nuvedené v žalobe. Za tohto stavu nemožno konštatovať, že by šlo o vadu nesprávne obsadeného súdu\npodľa ustanovenia § 420 písm. e/ CSP.\n18. V zmysle uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu, namietajúce vadu\nzmätočnosti podľa § 420 písm. e/ CSP nie je dôvodné, a preto dovolanie zamietol (§ 448 CSP).\n19. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej najvyšší súd priznal náhradu trov dovolacieho konania voči\nžalobcovi v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).\n20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPostúpenie veci kauzálne príslušnému súdu nemožno bez ďalšieho považovať za prejednávanie a\nrozhodovanie sporu, ktoré by malo za následok vylúčenie sudcu v inej inštancii v zmysle ustanovenia\n§ 49 ods. 2 CSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 251/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:6f25fcf9-21d6-44d5-98b4-052c93531297", "datum": "2023-05-11", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "14CoPr/5/2019", "guid": "be3e4a51-34f2-4e89-b89e-0c8c2f4eb86a:2c620d91-88d8-4f94-8d18-8539f13e6a31", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}