{"guid": "c1a099b5-3a6c-429a-ac8a-bb857cc1a63a:ae644daa-df64-4c0b-af57-1e920b89ae73", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1213239753.1", "spisova_znacka": "5Cdo/92/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/92/2020 z 30. 11. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2022, sp. zn. 5Cdo/92/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:1213239753.1", "identifikacne_cislo": "1213239753", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2022-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 40 ods. 1 písm. a) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-d)", "nazov": "§ 40 ods. 1 písm. d) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-d)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-41", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae644daa-df64-4c0b-af57-1e920b89ae73", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1213239753.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1213239753.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1213239753.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/92/2020\n1213239753\n30. 11. 2022\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2022:1213239753.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Východoslovenský futbalový zväz Košice, Alejová\n2, Košice, IČO: 17 074 029, zast. ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v\nKošiciach, Floriánska 19, proti žalovanému: F.. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, M. Č.. XXX, Š., zastúpenému\nJUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 15C/308/2013, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2020 sp. zn. 14Co/172/2017,\ntakto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu Bratislave z 31. marca 2020 sp. zn. 14Co/172/2017 z r u š u j e a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 15C/308/2013-201 zo\ndňa 12.5.2017 zamietol žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania v celom rozsahu.\n1.1. Okresný súd právne posúdil danú vec podľa § 40 ods. 1 písm. a), d), § 21 ods. 1, § 41 zákona\nč. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“). Uviedol, že v\ndanom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu\nust. § 40 ods. 1 písm. d) ZoRK, nakoľko práve tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku jasne\na zrozumiteľne vymedzil v žalobe, a to nielen poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, ale aj jeho\ndoslovnú citáciu. Zo žaloby je teda zrejmé, že dôvodom, pre ktorý žalobca uplatnil na všeobecnom\nsúde zrušenie rozhodcovského rozsudku, je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, pretože sa\nrozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým,\nže žalobca, námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť\nrozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní neuplatnil pri prvom úkone vo veci samej a ani ju vôbec\nneuplatnil.\n1.2. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca v priebehu konania uviedol, že zrušenia\nrozhodcovského rozsudku sa domáha podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK, tak tento dôvod po prvý\nkrát uplatnil v podaní doručenom súdu na pojednávaní dňa 11.4.2014, teda po uplynutí zákonom\nstanovenej 30-dňovej lehoty, keď zákon kogentne stanovuje lehotu na podanie návrhu na preskúmanie\nrozhodcovského rozsudku, pričom predpokladom podania kvalifikovaného návrhu na preskúmanie\nrozhodcovského rozsudku, na základe ktorého by sa žalobca mohol domáhať zrušenia rozhodcovského\nrozsudku, je uvedenie dôvodu podľa § 40 ods. 1 ZoRK, a to v zákonom stanovenej lehote. Zmeškanie\nprocesného úkonu účastníka v zákonom stanovenej lehote, v uvedenom prípade neuvedenie dôvodu\nzrušenia rozsudku v zákonnej lehote má za následok procesnú preklúziu práva.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 31. marca 2020\nsp. zn. 14Co/172/2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n\n2.1. Odvolací súd skonštatoval, že žalobca námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu\nneuplatnil pri prvom úkone v rozhodcovskom konaní vo veci samej, tak zrušenie rozhodcovského\nrozsudku z dôvodu námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, v zmysle ustanovenia § 40\nods. 1 písmeno d) ZoRK, už úspešne uplatňovať na súde nemôže. Pokiaľ by účastník rozhodcovského\nkonania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu\nrozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone na rozhodcovskom súde vo veci samej namietal, rozhodcovský\nsúd by túto námietku účastníka rozhodcovského konania posúdil, účastník rozhodcovského konania\nby správnosť posúdenia jeho námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na súde uplatniť\nmohol. V danom prípade však o takýto prípad nešlo. Ak okresný súd z uvedených dôvodov žalobu\nzamietol, jeho rozhodnutie bolo správne a v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, skonštatoval\nodvolací súd.\n2.2. Odvolací súd tiež skonštatoval, že správne bolo rozhodnutie okresného súdu, aj pokiaľ ide o ďalší\ndôvod, keď žalobca sa v priebehu konania domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku aj podľa §\n40 ods. 1 písm. a) ZoRK. Okresný súd vychádzal z toho, že predpokladom podania kvalifikovaného\nnávrhu na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého by sa žalobca mohol domáhať\nzrušenia rozhodcovského rozsudku, je uvedenie dôvodu podľa § 40 ods. 1 ZoRK, a to v zákonom\nstanovenej lehote. Zistil, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a)\nZoRK, žalobca po prvý krát uplatnil v podaní doručenom súdu na pojednávaní dňa 11.4.2014, teda po\nuplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, keď zákon kogentne stanovuje lehotu na podanie návrhu\nna preskúmanie rozhodcovského rozsudku. Súd preto môže posudzovať napadnutý rozhodcovský\nrozsudok len z dôvodov uvedených v návrhu v zákonom stanovenej lehote. Zmeškanie procesného\núkonu účastníka v zákonom stanovenej lehote, v uvedenom prípade neuvedenie dôvodu zrušenia\nrozsudku v zákonnej lehote má za následok procesnú preklúziu práva. V prípade žalobcu tak uplynutím\nzákonnej lehoty došlo k procesnej preklúzii práva domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z\nďalšieho dôvodu podľa § 40 ods. 1 ZoRK, uzavrel odvolací súd.\n2.3. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Namietal, že napadnutým\nrozhodnutím odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a právo na spravodlivé súdne konanie. Dôvodil, že odvolací súd sa k otázke objektívnej\nnon arbitrability sporov disciplinárneho charakteru, ktorý tvorí základ predmetného, dovolateľom ako\nžalobcom v základnom nachádzajúcom konaní napadnutého rozhodcovského rozsudku, nevyjadril.\nObmedzil sa iba na skúmanie skutočnosti, či žalobca namietol právomoc rozhodcovského súdu,\npričom aj túto otázku vyhodnotil nesprávne, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalobca právomoc\nrozhodcovského súdu napadol aj v žalobe. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je tak arbitrárne a\nnepreskúmateľné, nedáva odpoveď na otázku, ktorá nebola ešte súdmi všeobecnej sústavy súdnictva\nriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), a to otázku objektívnej arbitrability rozhodcovského súdnictva\nrozhodovať o disciplinárnom trestaní, resp. žalobách smerujúcich rozhodcovského súdnictva majúceho\nza cieľ zrušenie disciplinárnych rozhodnutí disciplinárnych orgánov národných športových zväzov.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie\no dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana\nsporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so\nzákonom advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či\ndovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa §\n429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je podané dôvodne.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP.\n7. Dovolací súd posudzujúc dovolanie podľa obsahu (§ 124 CSP) dospel k záveru, že dovolateľ\nprípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\n\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolací súd preto skúmal existenciu tzv. vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Ak totiž\ndovolanie z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád\nuvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. zmätočnosť rozhodnutia) neznamená len splnenie\npodmienky prípustnosti dovolania, ale zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť. Dovolací súd pristúpil\nk posúdeniu argumentačnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu, či napĺňa záruky\ngarantujúce, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný), teda takého práva\nstrany sporu na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces\ni práva na súdnu ochranu.\n9. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení sp.\nzn. III. ÚS 44/2022 zo dňa 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať\nvo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných\nustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna)\narbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a\nzávermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne\nakceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že\narbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom\nsúvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami\nformálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej\nrelevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho\nrozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu,\nktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené\nsúdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,\nprípadne, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III.\nÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n10. Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v preskúmavanej veci\nnie je možné považovať za súladné s vyššie uvedenými kritériami, keď toto je nedostatočné, závery\nodvolacieho súdu nemajú dostatočnú oporu v zistení rozhodujúcich skutkových okolností a ani právne\nposúdenie nemožno považovať za konzistentné a komplexné, zohľadňujúce všetky relevantné okolnosti\nprejednávanej veci.\n11.1. Žalobca už v odvolaní namietal, že ak súd v rozopre s čl. 11 ods. 1 CSP dostatočne neprihliadol\nna obsah žaloby, pretože ak by ho náležite vyhodnotil, musel by dospieť k záveru, že zrušenia\nrozhodcovského rozsudku sa domáhal z dvoch dôvodov, a to podľa § 40 ods. 1 písm. a/ aj d/ ZoRK.\n11.2. Civilný procesný poriadok je založený aj na princípe preferencie obsahu procesných úkonov\nsporových strán. Keďže civilný proces neurčuje povinné právne zastúpenie vo všetkých typoch konania,\nbolo by v rozpore so spravodlivosťou od laického subjektu v konaní vyžadovať čistotu a presnosť\nprocesnej terminológie vo vyjadrovaní Preto pri všetkých procesných úkonoch sporových strán je\nrozhodujúci ich obsah, z ktorého súd ustáli vôľu sporovej strany a charakter jej procesnej aktivity. Tento\nprincíp je vyjadrený aj v ustanovení § 124 ods. 1 CSP, ktoré predstavuje dôležité interpretačné pravidlo.\n11.3. V danom prípade žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádza, že v zmysle\nčl. 36 ods. 2 Stanov SFZ účinných do 1.1.2013 rozhodcovský súd rozhoduje spory, ktoré vznikli v\nsúvislosti s plnením záväzkov zo zmlúv uzatvorených medzi právnickými a fyzickými osobami alebo\nnavzájom v oblasti súvisiacej s výkonom športovej činnosti v rámci SFZ. SFZ, jeho členovia, hráči,\nrozhodcovia, funkcionári, predstavitelia a hráčski agenti nemôžu postúpiť žiadny spor civilným súdom,\npokiaľ takýto spor nebol predložený na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu. Rozhodcovský súd je\noprávnený rozhodovať aj o odvolaniach proti konečným rozhodnutiam orgánov SFZ, regionálnych a\noblastných zväzov, Únie ligových klubov a futbalových klubov, ak sa tieto rozhodnutia týkali majetkových\nvecí. S poukazom na poslednú vetu ust. čl. 36 ods. 2 Stanov SFZ účinných do 1.1.2013 máme za to,\nže v predmetnej veci síce ide o konečné rozhodnutie o odvolaní proti konečnému rozhodnutiu odvolacej\n\nkomisie SFZ uverejnenom v Úradnej správe Odvolacej komisie SFZ č. 10/2011 zo dňa 5.8.2011, avšak\nnespĺňa podmienku, že ide o rozhodnutie týkajúce sa majetkových vecí. V spornej veci išlo o disciplinárne\nkonanie voči žalovanému pre hrubé nešportové správanie voči delegovanej osobe (rozhodcovi) v zápase\nTH Baník Štítnik - ŠK Slovan Veľký Folkmar zo dňa 12.6.2011, výsledkom ktorého bolo uloženie\ndisciplinárneho trestu v trvaní 4 mesiacov. Máme za to, že sa v danom prípade nejedná o majetkovú\nvec.“ Z takto vymedzených dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca žiadal o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku z dôvodu, že išlo o disciplinárne konanie, teda sa nejednalo o majetkovú vec, a preto nemala\nbyť predmetom rozhodcovského konania. Takto vymedzený dôvod je dôvodom podľa § 40 ods. 1 písm.\na/ ZoRK, ktorý bol uplatnený žalobou. Nesprávny bol preto záver súdov v základnom konaní, že bol\nuplatnený až na pojednávaní dňa 11.4.2014. Na tomto pojednávaní žalobca skutkovo nevymedzoval\ndôvod, pre ktorý žiada rozhodcovský rozsudok zrušiť, iba skutkovo vymedzený dôvod v žalobe právne\nkvalifikoval. Táto okolnosť však nemala žiaden vplyv na lehotu uvedenú v § 41 ods. 1 ZoRK, pretože\ndôvod bol už uplatnený. Dovolací súd zdôrazňuje, že medzi podstatné náležitosti žaloby nepatrí právna\nkvalifikácia uplatneného práva (§ 132 CSP), pretože civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura\nnovit curia.\n12. Oba súdy v základnom konaní vychádzali z nesprávneho posúdenia obsahu žaloby, v dôsledku\nčoho nesprávne stanovili plynutie lehoty uvedenej v § 41 ods. 1 ZoRK, následne žalobu aj z tohto\ndôvodu zamietli bez toho, aby sa zaoberali dôvodom uvedeným v § 40 ods. 1 písm. a/ ZoRK. Súd\nprvej inštancie síce obiter dictum uviedol v bodoch 25. a 26. svoj názor, odvolací súd však v dôsledku\nnesprávneho názoru na včasnosť uplatnenia tohto dôvodu, na námietky uvedené v tomto smere v\nodvolaní nereagoval.\n13. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že zo strany odvolacieho súdu\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces strán sporu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.\nTáto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie vždy\nzrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť\npovažované za správne. Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP)\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Jeho povinnosťou v ďalšom konaní bude posúdiť\nrozhodcovský rozsudok aj z hľadiska dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a/ ZoRK. Keďže sa vecou z\ntohto hľadiska nezaoberal, právnu otázku nastolenú dovolateľom neriešil, nebol splnená podmienka\nprípustnosti dovolania v danej veci podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, preto ju nemohol riešiť ani dovolací\nsud.\n14. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bude rozhodnuté odvolacím súdom v novom\nrozhodnutí vo veci samej v súlade s ustanovením § 453 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.\n15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/172/2017", "guid": "51263a4f-02a0-4542-8d67-08faff4b12e7:30f031d2-c1b8-42df-a638-ea9b704f63d6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}