{"guid": "151b4f86-9460-4a8c-8e2d-6f4fa8de2b50:dc0bd464-2c68-488b-a202-0543e71d98ba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1213238050.1", "spisova_znacka": "2Cdo/344/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/344/2020 z 21. 12. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. decembra 2022, sp. zn. 2Cdo/344/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:1213238050.1", "identifikacne_cislo": "1213238050", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Renáta Gavalcová", "sudca_id": 95, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-renata-gavalcova-95", "datum_vydania": "2022-12-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 641/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d7731070-d4f9-470b-98bc-54fadac0d3dc", "datum": "2025-06-17", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc0bd464-2c68-488b-a202-0543e71d98ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1213238050.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1213238050.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1213238050.1/text", "citacie_n": 16, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/344/2020\n1213238050\n21. 12. 2022\nMgr. Renáta Gavalcová\nECLI:SK:NSSR:2022:1213238050.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Petríkovej\na členiek senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., v spore žalobcov 1/ V. R.,\nbývajúceho v L., 2/ W. R., bývajúcej v L., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel,\nspol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Šumavská 3, IČO: 36 856 592, proti žalovaným 1/ GARANTIA a.\ns., so sídlom v Bratislave, Šulekova 2, IČO: 35 874 392, zastúpenému JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o.,\nadvokátska kancelária, so sídlom v Nitre, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, 2/ Všeobecná úverová banka,\na. s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, o neplatnosť právnych úkonov, vydanie\nbezdôvodného obohatenia a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod\nsp. zn. 17C/294/2013, o dovolaní žalobkyne 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júna\n2020 sp. zn. 10Co/26/2020, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie z a m i e t a .\nII. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z\n09. septembra 2019 č. k. 17C/294/2013-408 zamietol žalobu v časti o zaplatenie 9.806,07 eur s\npríslušenstvom (výrok I.), zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy v\nspotrebiteľskej zmluve č. XXXXXXX z 08.10.2004 a v spotrebiteľskej zmluve č. XXXXXX z 01.12.2004\n(výrok II.), zamietol žalobu v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur (výrok\nIII.), zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej\nzmluvy č. XXXXXXX z 08.10.2004 (výrok IV.), zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o\npostúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXX z 01.12.2004 (výrok V.), žalovanému 1/\npriznal voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu\n(výrok VI.) a žalovanému 2/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu (výrok VII.).\n1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1, 2, 3 a 4, § 54\nods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľských\nzmlúv, § 524 ods. 1 OZ, § 3 ods. 1, 2, 3 a 5, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 8 ods. 3 zákona č. 258/2001\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľských zmlúv a § 92\nods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávok a vecne\nnedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaných subjektov v spore, z dôvodu ktorého žalobu pre\nuvedený nedostatok v celom rozsahu zamietol. Poukázal na skutočnosť, že žiadosťou z 20.09.2004\npožiadal žalobca 1/ Všeobecnú úverovú banku, a. s. (žalovaný 2/) o poskytnutie spotrebného úveru\nvo výške 270.000 Sk, minimálne vo výške 250.000 Sk, s lehotou splatnosti 5 rokov, pričom ako\nspolužiadateľka o poskytnutie spotrebiteľského úveru bola na žiadosti uvedená R. G. (žalobkyňa 2/)\n\ns tým, že žiadosť bola podpísaná oboma žalobcami. Uviedol, že žalobca 1/ uzavrel 08.10.2004 so\nVšeobecnou úverovou bankou, a. s. zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru číslo XXXXXXXXXXXXXX,\nna základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 223.000 Sk (7.369,46 eur), s dohodnutou lehotou\nsplatnosti 60 mesiacov, dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby 10,90 % p. a. s tým, že žalobca\n1/ sa ako dlžník zaviazal splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach po 5.113,78 Sk (169,74\neur) v celkovom počte splátok 59, keď dátumom prvej splátky bol deň 15.11.2004 a dňom poslednej\nsplátky mal byť deň 11.10.2009, ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške 7,23 %,\ncelkové náklady dlžníka - budúca hodnota spotrebného úveru bola 316.086,80 Sk (10.492,15 eur), z\nčoho istina predstavovala 7.369,46 eur a úroky spolu s poplatkami 93.086,80 Sk (3.089,91 eur), a\npoplatky, ktoré boli platné ku dňu uzavretia zmluvy, boli dohodnuté nasledovne: - poplatok za poskytnutie\núveru 4.460 Sk (148,04 eur), poplatok za prvú upomienku 300 Sk (9,96 eur), poplatok za každú ďalšiu\nupomienku 500 Sk (16,60 eur) a poplatok za vedenie úverového účtu mesačne 80 Sk (2,65 eur),\npričom úver bol zabezpečený podpísanou vlastnou blankozmenkou spolu s dohodou o vyplňovacom\npráve k blankozmenke. Poukázal na skutočnosť, že žalobca 1/ požiadal Všeobecnú úverovú banku, a.\ns. listom z 01.12.2004 o navýšenie spotrebného úveru a 01.12.2004 bola uzavretá Zmluva o poskytnutí\nspotrebného úveru číslo XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi 1/ poskytnutý úver vo výške 300.000\nSk (9.958,17 eur) s lehotou splatnosti 61 mesiacov s tým, že úver bude splácaný v mesačných\nsplátkach po 6.578,01 Sk (218,34 eur) tak, že prvá splátka bude splatná 25.01.2005 a posledná\nsplátka 25.12.2009, ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 5,80 %, celkové\nnáklady dlžníka - budúca hodnota spotrebného úveru bola 399.480,60 Sk (13.260,32 eur), z čoho istina\npredstavovala 9.958,17 eur a úroky spolu s poplatkami 99.480,60 Sk (3.302,15 eur), keď poplatky, ktoré\nboli platné ku dňu uzavretia zmluvy, boli dohodnuté nasledovne: bez poplatku za poskytnutie úveru,\npoplatok za prvú upomienku 300 Sk (9,96 eur), poplatok za každú ďalšiu upomienku 500 Sk (16,60\neur), poplatok za vedenie úverového účtu mesačne 80 Sk (2,65 eur) a poplatok za zmenu zmluvných\npodmienok 1.000 Sk (33,19 eur), pričom zmluvu o spotrebnom úvere podpísal žalobca 1/ ako dlžník a\nžalobkyňa 2/ ako jeho manželka. Poukázal na to, že 12.09.2008 uzavrela Všeobecná úverová banka,\na. s. ako postupca a spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom na Britských Panenských ostrovoch ako\npostupník zmluvu o postúpení pohľadávky s tým, že z obsahu prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky\nmal preukázané, že predmetom postúpenia bol aj spotrebný úver uzavretý so žalobcami. Uviedol, že\nsplnomocnením z 21.01.2010 (správne splnomocnením zo 07.11.2008) spoločnosť Debtinvest Limited\nsplnomocnila obchodnú spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. (žalovaného 1/) na všetky právne úkony a\nkonania v mene a na účet splnomocniteľa súvisiace so správou a vymáhaním všetkých pohľadávok\nvoči tretím osobám - dlžníkom, ktoré boli postúpené zo spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s.\nako postupcu na splnomocniteľa ako postupníka, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok\nz 12.09.2008. K právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že\npredmetné zmluvy boli uzavreté so Všeobecnou úverovou bankou, a. s., ktorá zmluvou o postúpení\npohľadávok z 12.09.2008 postúpila pohľadávky z týchto zmlúv na spoločnosť Debtinvest Limited so\nsídlom na Britských Panenských ostrovoch s tým, že sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcov, že finančné\nprostriedky z titulu zrážky zo mzdy žalobkyne 2/ boli poukazované na účet žalovaného 1/ vedený v\nbanke U., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, pretože táto banka na jeho dopyt uviedla, že v roku 2009 bola\nmajiteľom uvedeného účtu spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom na Britských Panenských ostrovoch.\nPoukázal na skutočnosť, že zo splnomocnenia zo 07.11.2008 je zrejmé, že spoločnosť Debtinvest\nLimited splnomocnila žalovaného 1/ na právne úkony súvisiace so správou a vymáhaním všetkých\npohľadávok voči tretím osobám - dlžníkom, ktoré boli postúpené zo spoločnosti Všeobecná úverová\nbanka, a. s. ako postupcu na splnomocniteľa ako postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok\nz 12.09.2008 s tým, že z obsahu tohto splnomocnenia zároveň vyplýva, že splnomocnenec koná v\nmene a na účet splnomocniteľa, z dôvodu ktorého dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný\n1/ nie je pasívne legitimovaným v konaní, keďže bol iba splnomocnenom veriteľa, resp. mandatárom\npodľa ustanovenia § 566 Obchodného zákonníka, ktorý nemôže byť vo veci pasívne legitimovaný,\npretože konal za mandanta v jeho mene a na jeho účet, a teda nie je nositeľom hmotnoprávnej\npovinnosti (podľa ustanovenia § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár\nzaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zriadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením\nprávnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť\nmu za uvedené odplatu). Uviedol, že žalobcovia v prejednávanej veci najskôr označili ako žalovaného\nspoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. s tým, že neskôr bol na ich návrh do konania pripustený ako žalovaný\n2/ pôvodný veriteľ - spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s., ktorý však zmluvou o postúpení\npohľadávky z 19.09.2008 postúpil pohľadávky zo sporných zmlúv na spoločnosť Debtinvest Limited,\nnakoľko však žalobcovia v podaní zo 04.11.2016 označenom ako „návrh na zmenu účastníka konania“\n\nuviedli, že 08.11.2013 doručili súdu návrh, v ktorom za žalovaného 1/ v omyle označili spoločnosť APS\nSLOVAKIA, a. s., bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobcovia si boli vedomí toho, že žalovaný\n1/ nebol ich veriteľom, avšak nedopatrením ho uviedli ako žalovaného. Skonštatoval, že Všeobecná\núverová banka, a. s. postúpením pohľadávky na postupníka stratila svoju pasívnu legitimáciu, keďže\npostúpením pohľadávky sa namiesto nej stal veriteľom žalobcov postupník (spoločnosť Debtinvest\nLimited) a s postúpenou pohľadávkou na neho prešli aj všetky námietky s pohľadávkou súvisiace, teda\naj námietka neplatnosti právnych úkonov (vrátane právnych úkonov, ktoré pohľadávku zabezpečujú).\nPoukázal na to, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu\n(niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu\nv konaní s tým, že účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má\npasívnu legitimáciu a nakoľko žalobcovia označili ako žalovaných subjekty, ktoré neboli pasívne vecne\nlegitimované, súd prvej inštancie žalobný návrh pre uvedený nedostatok v celom rozsahu zamietol.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 1/ a 2/\nrozsudkom z 24. júna 2020 sp. zn. 10Co/26/2020 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti\npotvrdil; žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ v\nrozsahu 100 % a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/\na 2/ v rozsahu 100 %.\n2.1. Krajský súd skonštatoval, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobcov na\npristúpenie nových subjektov do konania na strane žalovaných uznesením zo 07. augusta 2018, č. k.\n17C/294/2013-245 zamietol, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, a preto v žiadnom prípade\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces, pričom len na okraj odvolací súd\nuviedol, že žalobcom 1/ a 2/ nič nebránilo, aby sa voči spoločnostiam Debtinvest Limited a Serraghis\nLoan Management Ltd domáhali svojich nárokov v samostatnom konaní na základe novej žaloby\n(ktorú mohli podať aj v ten istý deň). Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel k správnemu\nzáveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ v spore, čo je vždy dôvod na\nzamietnutie žaloby. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu\n(niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu\nv konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ ako banka splnil všetky podmienky, ktoré\nnaňho v čase postúpenia predmetných pohľadávok na spoločnosť Debtinvest Limited (k 12.09.2008)\nkládli príslušné právne predpisy, a zmluva o postúpení pohľadávok z 12.09.2008 obsahuje všetky\nzákonom predpísané náležitosti, je to dostatočne určitý a zrozumiteľný právny úkon a bola urobená v\nzákonom predpísanej písomnej forme. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 2/ výzvami z 05.03.2007\nvyzval žalobcov 1/ a 2/ na predčasné splatenie zostatku úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebného\núveru z 08.10.2004 č. XXXXXXXXXXXXXX, pričom žalobca 1/ si túto výzvu prevzal 17.03.2007, zatiaľ\nčo žalobkyňa 2/ túto výzvu neprevzala v odbernej lehote a výzva bola preto vrátená žalovanému\n30.03.2007 (žalovaný 2/ doručoval túto výzvu na poslednú jemu známu adresu pobytu žalobkyne 2/)\ns tým, že výzvou z 29.05.2007 žalovaný 2/ vyzval žalobcu 1/ na predčasné splatenie zostatku úveru\nzo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru z 01.12.2004 č. XXXXXXXXXXXXXX (číslo úverového účtu:\nXXXXXXXXX), pričom žalobca 1/ si túto výzvu prevzal 12.06.2007, keď v oboch prípadoch žalovaný 2/\npostupoval v súlade s ustanovením § 565 OZ, v zmysle ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže\nveriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté\nalebo v rozhodnutí určené; toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie\nnasledujúcej splátky. K námietke žalobcov 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že si možnosť vyhlásenia\npredčasnej splatnosti úveru v zmysle ustanovenia § 565 OZ v zmluvách nedojednali, odvolací súd\nuviedol, že žalovaný 2/ odvodzoval svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo svojich\nVšeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmlúv o poskytnutí spotrebného\núveru (uvedené vyplýva z výziev na predčasné splatenie zostatku úveru), a nakoľko žalobcovia v konaní\nVšeobecné obchodné podmienky žalovaného 2/ nepredložili, nie je možné dospieť k jednoznačnému\nzáveru, či bolo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti zmluvne dohodnuté alebo nie, pričom to však\nboli práve žalobcovia, ktorí existenciu tejto skutočnosti tvrdili, a ktorí z tejto skutočnosti vyvodzovali pre\nseba priaznivé právne dôsledky, a preto bolo ich povinnosťou tieto Všeobecné obchodné podmienky v\nkonaní predložiť alebo navrhnúť zabezpečenie tohto listinného dôkazu súdom. K námietke žalobcov 1/\na 2/ v podanom odvolaní, že žalovaný 2/ toto svoje právo nepoužil do splatnosti najbližšie nasledujúcej\nsplátky, odvolací súd uviedol, že žalobcovia nezaplatili žiadnu zo splátok v tomto období, t. j. ani\nnajbližšiu nasledujúcu splátku, preto nedošlo k zániku práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru,\nresp. došlo k obnoveniu tohto práva a k ich argumentácii, že ich žalovaný 2/ vopred neupozornil na\nuplatnenie tohto práva a nevyzval na úhradu omeškaných splátok v zmysle ustanovenia § 53 ods.\n\n9 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 9 OZ nadobudlo účinnosť\naž dňa 01.11.2008 (vtedy išlo o ustanovenie § 53 ods. 8 OZ), žalovaného 2/ teda v čase vyhlásenia\npredčasnej splatnosti spotrebných úverov (v roku 2007) nezaväzovalo, a preto aj žalovaný 2/ splnil\nvšetky zákonné podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v\nznení účinnom do 31.12.2008: (1) žalovaný 2/ pred postúpením pohľadávok písomne vyzval žalobcov\nna zaplatenie svojich peňažných záväzkov (predčasne splatných zostatkov úverov), (2) žalobcovia boli\nv omeškaní so splnením týchto svojich peňažných záväzkov nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych\ndní po doručení výziev (v skutočnosti boli v omeškaní viac ako rok), (3) žalobcovia tieto svoje\nomeškané peňažné záväzky pred postúpením pohľadávok ani sčasti neuhradili. Žalobcovia v podanom\nodvolaní ďalej namietali, že oznámenia o postúpení pohľadávky z 25.09.2008 im boli doručované na\nnesprávne (neaktuálne) adresy ich pobytu (W.), keďže žalovanému 2/ listom z 12.07.2007 oznámili\nsvoju novú adresu bydliska (N.), pričom je nutné uviesť, že účinky postúpenia pohľadávky nastávajú\nuzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom s tým, že súhlas dlžníka\ns postúpením pohľadávky sa nevyžaduje a eventuálne neoznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi\nnemá žiaden vplyv na platnosť zmluvy o postúpení (a ani na povinnosť dlžníka splniť svoj dlh). Zmluva\no postúpení pohľadávok z 18.09.2008 uzatvorená medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou Debtinvest\nLimited, nemôže byť ani posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53\nods. 3 písm. b/ a ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže táto zmluva nebola uzavretá medzi žalovaným\n2/ ako veriteľom a žalobcami ako spotrebiteľmi, nejde teda o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá by mohla\nobsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný 2/ ani neodvodzoval svoje právo na\npostúpenie pohľadávok zo zmluvných podmienok predmetných zmlúv o poskytnutí spotrebného úveru,\nale k postúpeniu pohľadávok ho oprávňoval priamo zákon, a to konkrétne ustanovenie § 4 ods. 5 zákona\nč. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho\nzákonníka a ustanovením § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do\n31.12.2008, a preto samé osebe (bez ďalšieho) neobstoja ani ďalšie námietky žalobcov, že postúpenie\npohľadávok a výkon zrážok zo mzdy žalobkyne 2/ (na základe dohody o zrážkach zo mzdy) boli v rozpore\ns dobrými mravmi, resp. boli nekalou obchodnou praktikou. Dokazovaním vykonaným súdom prvej\ninštancie bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný 2/ postúpil predmetné pohľadávky voči žalobcom 1/\na 2/ na spoločnosť Debtinvest Limited, žalovaný 1/ pri vymáhaní týchto pohľadávok konal ako mandatár\nspoločnosti Debtinvest Limited, teda konal v jej mene a na jej účet, pričom zrážky zo mzdy žalobkyne\n2/ boli poukazované priamo na bankový účet spoločnosti Debtinvest Limited, teda sa dostali priamo\ndo jej majetkovej sféry, žalovaní 1/ a 2/ neporušili žiadnu svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť,\ndôsledkom čoho by bola absolútna neplatnosť predmetných právnych úkonov (na ktorú súdy prihliadajú\nz úradnej povinnosti), resp. vznik povinnosti nahradiť škodu žalobcom a napokon, že žalovaní 1/ a 2/\nneboli veriteľmi žalobcov (v čase podania žaloby a ani v čase vyhlásenia prvoinštančného rozsudku),\nneuplatnili výkon zrážok zo mzdy žalobkyne 2/ na základe dohody o zrážkach zo mzdy a tieto zrážky\nzo mzdy sa ani nedostali do ich majetkovej sféry, preto je záver súdu prvej inštancie o nedostatku\nich pasívnej vecnej legitimácie v spore správny a nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ boli v spore neúspešní,\nnevznikol im ani nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 eur v zmysle ustanovenia\n§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nad rámec uvedeného odvolací súd\nuviedol, že žalobcovi 1/ nesvedčí vo vzťahu k nároku na zaplatenie 9.806,07 eur s príslušenstvom\nani aktívna vecná legitimácia, nakoľko vyhlásením konkurzu na jeho majetok 27.08.2007 (uznesením\nOkresného súdu v Banskej Bystrici z 27. augusta 2007, č. k. 2K/15/2007-79) došlo v zmysle ustanovenia\n§ 53 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zo zákona k zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva žalobcov ako manželov. Odvolací súd okrem toho konštatuje, že žalobcovia v spore\nnepreukázali ani naliehavý právny záujem na určení, že dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o\nposkytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXX z 08.10.2004 a v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru\nč. XXXXXX z 01.12.2004 sú neplatné, keď je nutné uviesť, že žaloba bola podaná za účinnosti\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, podmienky procesnej prípustnosti žaloby v jej\nurčovacej časti bolo preto potrebné posudzovať (v súlade s ustanovením § 470 ods. 2 vety prvej CSP)\npodľa Občianskeho súdneho poriadku (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.\ndecembra 2018, sp. zn. 6 Cdo 30/2018). Spotrebiteľ sa síce v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona\nč. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov môže\npred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti\na bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, avšak dohoda o zrážkach zo mzdy v\nzmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka je svojou povahou samostatná zmluva (odlišná od\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere), aj keď je obsiahnutá v tej istej listine a aj keď slúži na zabezpečenie\nzáväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z dôvodu ktorého bolo podľa názoru odvolacieho súdu\n\npotrebné preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, pričom z\ndokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že pohľadávka zo\nzmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXX z 08.10.2004 bola uspokojená zrážkami zo mzdy\nv období od mája 2009 do mája 2014, preto už v súčasnosti (resp. v čase vyhlásenia prvoinštančného\nrozsudku) nemôže existovať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.\nOdvolací súd teda dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ bola\nv celom rozsahu nedôvodná, pričom v podaných odvolaniach neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré\nby boli spôsobilé privodiť pre nich priaznivé rozhodnutie vo veci a nakoľko odvolací súd ani nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387\nods. 1 CSP).\n2.2. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (ustanovenie § 262 ods. 2 CSP).\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa 2/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa § 420\npísm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/, b/ CSP.\n3.1. Podľa názoru dovolateľky rozhodnutie súdu druhej inštancie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci. Posúdenie odvolacieho súdu ohľadne splnenia podmienok podľa § 92 ods. 7\nZoB (teraz ods. 8) pokladajú žalobcovia za nesprávne, nakoľko majú za to, že žalovaná 2/ tieto\npodmienky nesplnila. Taktiež majú za to, že odvolací súd nesprávne posúdil, resp. vôbec sa nezaoberal\nbezúročnosťou a bezpoplatkovosťou jednotlivých úverov a neplatným zosplatnením jednotlivých úverov.\nŽalobcovia posúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu k postúpeniu pohľadávok na schránkovú spoločnosť\nv Karibiku a jeho záver o tom, že žalovaní neporušili žiadnu svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť\npokladajú za nedostatočne odôvodnené a nesprávne, naviac odvolací súd sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Žalobcovia posúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu k neplatnosti\ndohody o zrážkach zo mzdy pokladajú za nesprávne, nakoľko majú za to, že žalovaná 2/ v čase\nvykonávania zrážok zo mzdy, ktoré boli vykonané aj po začatí súdneho konania, bola stále jediným\nveriteľom, a teda v konaní bola legitimovaná. Žalobcovia posúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu\nk naliehavému právnemu záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pokladajú\nza nedostatočne odôvodnené a nesprávne, nakoľko uplatnené plnenie vo výške 9.806,07 eur a\nfinančné zadosťučinenie spočívalo práve v zrážkach zo mzdy žalobkyne 2/, ktoré sa vykonávali\nna základe neplatnej zmluvnej podmienky zakotvenej v úverových zmluvách. Žalobcovia posúdenie\nodvolacieho súdu vo vzťahu k uplatnenému nároku na primerané finančné zadosťučinenie pokladajú za\nnedostatočne zdôvodnené a nesprávne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaná 2/ konaním\nv rozpore so zákonnými ustanoveniami, nekalou obchodnou praktikou, konaním v rozpore s dobrými\nmravmi a porušením bankového tajomstva bez akejkoľvek dohody so žalobcami postúpila neexistujúce\npohľadávky a tzv. živé úvery na schránkovú spoločnosť v Karibiku, čím zhoršila zmluvné postavenie\nžalobcov a privodila im majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorú im priznáva aj zákon č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa. Napriek námietkam žalobcov sa ani odvolací súd a ani súd prvej inštancie\nabsolútne nezaoberal bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou jednotlivých úverov, a preto rázne odmietajú\nnázor odvolacieho súdu, že si neplnili svoje povinnosti voči žalovanému 2/. Naviac, vôbec nie je zrejmé,\nna základe akých skutočností dospel odvolací súd k názoru, že si žalobcovia ,,dlhú dobu neplnili svoje\npovinnosti napriek opakovaným výzvam“, keď nielen že odvolací súd, ale ani súd prvej inštancie vôbec\nnevykonali dokazovanie, či žalobcovia v čase neoprávneného zosplatnenia úveru boli vôbec v omeškaní\ns platením poskytnutých úverov, a naviac nie je zrejmé, ako dospel odvolací súd k tzv. ,,opakovaným\nupomienkam“, keď žalovaní do spisu predložili len jedinú listinu, a to listinu označenú ako ,,Výzva\nna predčasné splatenie úveru“. Žiadne opakované upomienky totiž žalovaní do spisu nepredložili. Vo\nvzťahu ku konaniu žalovaných v rozpore s dobrými mravmi a nekalej obchodnej praktiky odvolací súd\nodignoroval námietky žalobcov o neplatnom zosplatnení úveru v rozpore so zákonnými ustanoveniami,\nnámietky o neplatnom postúpení pohľadávky na neznámy subjekt v Karibiku a námietky o zrážkach\nzo mzdy na podklade neplatnej zmluvnej podmienky dohody o zrážkach zo mzdy, a keď odvolací\nsúd odignoroval nielen únijné spotrebiteľské právo ale odklonil sa aj od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Za porušenie práva na spravodlivý proces pokladajú žalobcovia nevypočutie osoby\n\nV. G. (jediný disponent na účte), ktorej výsluch mal právny význam pre rozhodnutie vo veci vo vzťahu\nk vecnej legitimácie žalovaného 1/.\n3.2. Žalobcovia za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd pri riešení\nprávnej otázky odklonil, považujú dovolacím súdom riešenú otázku podľa § 92 ods. 8 ZoB (predtým ods.\n7 a 8), ktorý upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre prelomenie bankového tajomstva v\nprípade postúpenia pohľadávky banky na inú osobu a upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné\npre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre\nrozpor so zákonom (§ 39 OZ), prevedenie práv a povinností zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu\nspotrebiteľa § 53 ods. 4 písm. b/ OZ, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pri absencii údaja o ročnej\núrokovej sadzbe a údaja o RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ a ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch (teraz § 9 ods. písm. g/, h/ a § 11 ods. 1 písm. b/ a d/), dohoda o zrážkach zo\nmzdy ako neprijateľná zmluvná podmienka § 53 ods. 2, 3 OZ.\n3.3. Tým, že žalobcovia platili splátky v pôvodne dohodnutej výške, ku dňu predčasného zosplatnenia\núveru dňa 05.03.2007 nevykazovali omeškanie so zaplatením žiadnej splátky istiny, preto žalovanému\n2/ nevzniklo právo vyvolať predčasnú splatnosť úveru. Naviac, žalobcovia boli s platením splátok 3\nmesiace popredu. Tým, že žalobcovia platili splátky v pôvodne dohodnutej výške, ku dňu predčasného\nzosplatnenia úveru dňa 05.03.2007 nevykazovali omeškanie so zaplatením žiadnej splátky istiny, preto\nžalovanému 2/ nevzniklo právo vyvolať predčasnú splatnosť ani tohto úveru. Naviac, žalobcovia boli\ns platením splátok 1 mesiac popredu. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia neboli v omeškaní so žiadnou\nmesačnou splátkou, neboli splnené podmienky pre zosplatnenie jednotlivých úverov, naviac žalovaný\n2/ ani nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úverov, a ak žalovaný 2/ ako banka napriek tomu\npostúpil pohľadávky z úverov bez toho, aby riadne vyhlásil mimoriadnu splatnosť alebo ukončil zmluvný\nvzťah, postupoval v rozpore s § 92 ods. 7 zákona o bankách a v rozpore s § 565 Občianskeho\nzákonníka. Odvolaciemu súdu a rovnako aj súdu prvej inštancie pritom na preukázanie postúpenia\npohľadávky postačovali žalovaným 1/ predložené (po 6 rokoch súdneho sporu) zásielky, obsahom\nktorých malo byť oznámenie žalovaného 2/ o postúpení pohľadávky. Ako však vyplýva z obsahu\noznámenia, tak k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky malo dôjsť len zo zmluvy uzavretej 08.10.2004,\npričom postúpenie neexistujúcej pohľadávky zo zmluvy uzavretej 01.12.2004 v konaní preukázané\nvôbec nebolo. Žalovaní do spisu nepredložili žiadne dôkazy o tom, že by žalobcom takéto postúpenie zo\nzmluvy uzavretej 01.12.2004 vôbec doručovali, súdy túto skutočnosť úplne odignorovali a navrhované\ndokazovanie nevykonali. Dovolateľka poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu k právnej otázke\npostúpenia pohľadávky sp. zn. 1 Cdo 76/2007, 7 Cdo 26/2017, 1 Cdo 147/2017.\n3.4. Za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú považujú žalobcovia otázku, či neprijateľné podmienky\nuvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. d/ OZ vylučujú alebo obmedzujú práva\nspotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu; podľa § 53 ods. 4 písm.\nl/ OZ obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno,\nktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana; podľa § 53 ods. 4\npísm. o/ OZ, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo\nktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, a ktoré sú podľa § 53 ods. 5 OZ neplatné,\nzaväzujú žalobcov k dôkaznej povinnosti tak, ako to uvádza odvolací súd vo svojom rozhodnutí vo\nvzťahu k preukázaniu vecnej legitimácie žalovaných, k dôkaznej povinnosti vo vzťahu k neplatnému\nzosplatneniu úveru, k dôkaznej povinnosti vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a k\ndôkaznej povinnosti preukázania vzniknutej škody a nároku na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú považujú\nžalobcovia aj otázku, či je pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu zistenie jediného disponenta\ns účtom, ktorého majiteľom je neznáma schránková spoločnosť, a ktorý disponent ako jediný nakladal\ns majetkom žalobkyne 2/, ktorý naviac nebol so žalobkyňou 2/ v žiadnom zmluvnom vzťahu.\n3.5. Žalobcovia majú za to, že výsluchom osoby V. G. by sa vyriešila právna otázka aktívnej legitimácie\nžalovaného 1/, ktorý bol podľa názoru žalobcov konečným užívateľom výhod schránkovej spoločnosti\nDebtinvest Limited. Žalobcovia majú za to, že žalovaný 2/ bol bez prerušenia veriteľom pohľadávok,\nkeďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a k platnému postúpeniu pohľadávok. Žalovaný 2/\nnekalou obchodnou praktikou spôsobil žalobcom majetkovú a nemajetkovú ujmu a z toho dôvodu\nmajú žalobcovia za to, že uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol voči žalovanému 2/ podaný dôvodne. Žalovaný 2/ má v\nspore pasívnu legitimáciu aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Pasívnu\nvecnú legitimáciu žalovaného 1/, žalobcovia odvodzujú, s poukazom na kapitolu 1 čl. 2 písm. b/\nSmernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči\nspotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice\n\nEurópskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), podľa ktorého „obchodník\nje akákoľvek fyzická alebo právnickú osoba, ktorá v rámci obchodných praktik, na ktoré sa vzťahuje\ntáto smernica, koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo\nprofesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka“ a na čl. 3 ods. 1\ntejto smernice, podľa ktorého sa smernica uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči\nspotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v čl. 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie a\nna § 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého „na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim\nosoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej\nčinnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet“, s rovnakými závermi,\naké uvádzame vyššie, k citácii smernice. Žalovaný 1/ konal v mene obchodníka v zmysle citovaných\nnoriem a je nepochybné, že žaloba je preto dôvodná aj proti nemu samotnému, ako pasívne vecne\nlegitimovanému subjektu. V zmysle citovanej smernice, aj takýto obchodník jednoducho zodpovedá za\nsvoju činnosť, ktorou pomáha porušovať práva spotrebiteľov inému obchodníkovi, a za ktorého sa iný\nobchodník skrýva. Pojmy veriteľ, predávajúci, dodávateľ, podnikateľ, je potrebné vnímať ako synonymá,\nzodpovedajúce úniovým pojmom obchodník, resp. predajca, používaným smernicou o nekalých\nobchodných praktikách, ktorú citujeme vyššie a smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách. Dovolateľka žiada, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a\nrozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v podanom dovolaní absentuje\nvymedzenie dovolacích dôvodov zákonom predpísaným spôsobom. Nemožno sa stotožniť s námietkou\nžalobkyne 2/ na porušenia práva na spravodlivý proces, ktorá spočíva v nevypočutí osoby pani V. G.,\nktorý výsluch mal mať údajne právny význam pre rozhodnutie vo veci samej vo vzťahu k vecnej legitimácii\nžalovaného 1/. V prejednávanej veci bolo totiž s ohľadom na predmet sporu rozhodujúce, že jediným\nmajiteľom uvedeného bankového účtu bola spoločnosť Debtinvest Limited, a teda, že sporné zrážky\nzo mzdy žalobkyne 2/ sa dostali do majetkovej sféry tejto spoločnosti (a nie žalovaného 1/), a preto\naj bolo nadbytočné vykonať vo veci výsluch osoby V. G. v pozícii svedka. Taktiež žalovaný 1/ zastáva\nnázor, že v dovolaní nie je zadefinovaná ani špecifikovaná žiadna právna otázka, ktorá by odôvodňovala\nprípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 CSP. V dovolaní absentuje vymedzenie dovolacích\ndôvodov prípustných podľa ustanovenia § 421 CSP zákonom predpísaným spôsobom, ktorý vyplýva z\nustanovenia § 432 CSP. Žalovaný 1/ navrhuje dovolanie žalobkyne 2/ odmietnuť. Žalovaný 1/ súčasne\nnavrhuje, aby súd o trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že žalovaný 1/ má voči žalobkyni nárok\nna náhradu trov konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.\n5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že písomné vyhotovenie rozsudku odvolacieho\nsúdu je ako celok zreteľné, jasné a porozumiteľné, prehľadne štruktúrované, pričom dáva jasné\na argumentačne podložené odpovede na nosné, zásadné a základné otázky prejednávanej veci.\nDovolanie preto nie je dôvodné. V dovolaní žalobkyňa 2/ len opakuje ňou už uvedené v odvolaní\npodanom proti rozsudku súdu prvej inštancie. Procesný postup Krajského súdu v Bratislave ani jeho\nrozhodnutie (rovnako tak ani Okresného súdu Bratislava II) nepredstavujú porušenie práva žalobkyne\n2/ na spravodlivý proces. K žiadnemu znemožneniu uskutočňovať procesné práva žalobkyne 2/\nvšak v konaní nedošlo, s poukazom na obsah súdneho spisu možno konštatovať, že žalobkyňa 2/\nuskutočňovala svoje procesné práva v plnej miere. Žalovaný 2/ opätovne poukazuje na to, že v zmysle\nvšetkých vyjadrení obsiahnutých v súdnom spise, v tomto prípade žaloba smerovala proti osobám, ktoré\nnie sú nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. žalovaný 1/, rovnako ako ani žalovaný 2/ nemajú vecnú\npasívnu legitimáciu v tomto konaní. Žalovaný 2/ navrhuje, aby dovolací súd dovolanie zamietol v celom\nrozsahu.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho\nkonania a predpoklady prípustnosti dovolania a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne 2/ nie je\ndôvodné.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\n\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n8. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Žalobkyňa 2/ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietala\nnepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa\nuplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov.\nPod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým\nsa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n11. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na\nspravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4 Cdo\n3/2019, 8 Cdo 152/2018, bod 26., 5 Cdo 57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia\nvtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu\nveci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k\notázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie,\nči rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n12. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uvádza, že súdy musia v\nrozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia\nzaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo\nodmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na\nspravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n13. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a\nrelevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa\nmusí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne\nzávery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho\nargumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda\ninými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto\npremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n14. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\n\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.\n15. V konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení\npredmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho\npredpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil\nzistený skutkový stav.\n16. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namieta nedostatočnosť dôvodov odvolacieho\nrozhodnutia, pričom poukazovala na to, že sa nezaoberal bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou\njednotlivých úverov a neplatným zosplatnením jednotlivých úverov; nedostatočné odôvodnenie videla aj\nvo vzťahu k postúpeniu pohľadávok; žalovaní neporušili žiadnu svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť;\nvo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy; vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na\nurčení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy; vo vzťahu k uplatnenému nároku na primerané finančné\nzadosťučinenie. Taktiež namietala rozpor s dobrými mravmi a nekalej obchodnej praktiky.\n17. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\nPrvostupňové a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS\n372/08, IV. ÚS 350/09). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s odôvodnením\ndovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky\nzákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP.\n17.1. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie,\nrozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie. Oba súdy nižšej inštancie v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne popísali obsah\npodstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové\ntvrdenia a právne argumenty posúdili, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň\ncitovali ustanovenia, ktoré aplikovali, a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolací súd náležite\nzdôvodnil svoje potvrdzujúce rozhodnutie založené na právnych záveroch, že spotrebiteľ sa síce v\nzmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch\na pôžičkách pre spotrebiteľov môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom\núvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou,\navšak dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka je svojou\npovahou samostatná zmluva (odlišná od zmluvy o spotrebiteľskom úvere), aj keď je obsiahnutá v\ntej istej listine a aj keď slúži na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z dôvodu\nktorého bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné preukázať naliehavý právny záujem na určení\nneplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, pričom z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom\nprvej inštancie jednoznačne vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č.\nXXXXXXX z 08.10.2004 bola uspokojená zrážkami zo mzdy v období od mája 2009 do mája 2014,\npreto už v súčasnosti (resp. v čase vyhlásenia prvoinštančného rozsudku) nemôže existovať naliehavý\nprávny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd taktiež vyhodnotil,\nže ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až 01.11.2008 (vtedy išlo o\nustanovenie § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka), žalovaného 2/ teda v čase vyhlásenia predčasnej\nsplatnosti spotrebných úverov (v roku 2007) nezaväzovalo, a preto aj žalovaný 2/ splnil všetky zákonné\npodmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom\n\ndo 31.12.2008: (1) žalovaný 2/ pred postúpením pohľadávok písomne vyzval žalobcov na zaplatenie\nsvojich peňažných záväzkov (predčasne splatných zostatkov úverov), (2) žalobcovia boli v omeškaní so\nsplnením týchto svojich peňažných záväzkov nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní po doručení\nvýziev (v skutočnosti boli v omeškaní viac ako rok), (3) žalobcovia tieto svoje omeškané peňažné\nzáväzky pred postúpením pohľadávok ani sčasti neuhradili.\n17.2. K tvrdeniu žalobcov 1/ a 2/, že žalovaní 1/ a 2/ postupovali v rozpore s dobrými mravmi a\ndopustili sa nekalej obchodnej praktiky, keď postupovali v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti\nodvolací súd uviedol, že tí sa obmedzili iba na všeobecné tvrdenia o sťažení pozície spotrebiteľa,\no zhoršení vymožiteľnosti pohľadávky spotrebiteľa a o možnom odradení spotrebiteľa od bránenia\nsvojich práv, keď ani netvrdili a nepreukázali existenciu konkrétnej ujmy na ich právach alebo právom\nchránených záujmoch, spôsobenej samotným postúpením pohľadávky na zahraničný subjekt. Odvolací\nsúd vyhodnotil, že žiaden právny predpis neobmedzoval žalovaného 2/ pri postúpení pohľadávok tým\nspôsobom, že by mu zakazoval postúpiť pohľadávky na zahraničný subjekt, sídliaci napr. na Britských\nPanenských ostrovoch s tým, že žiaden právny predpis ani nevylučoval, aby bola pohľadávka zo\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy, nakoľko až s účinnosťou\nod 01.05.2014 bolo zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej\nzmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy obmedzené v ustanovení § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tak v čase uzatvorenia\nuvedených zmlúv o poskytnutí spotrebného úveru predstavoval legálnu formu zabezpečenia záväzkov\nzo spotrebiteľských zmlúv.\n17.3. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ postúpil predmetné pohľadávky voči žalobcom 1/ a\n2/ na spoločnosť Debtinvest Limited, žalovaný 1/ pri vymáhaní týchto pohľadávok konal ako mandatár\nspoločnosti Debtinvest Limited, teda konal v jej mene a na jej účet, pričom zrážky zo mzdy žalobkyne 2/\nboli poukazované priamo na bankový účet spoločnosti Debtinvest Limited, teda sa dostali priamo do jej\nmajetkovej sféry, žalovaní 1/ a 2/ neporušili žiadnu svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť, dôsledkom\nčoho by bola absolútna neplatnosť predmetných právnych úkonov, resp. vznik povinnosti nahradiť škodu\nžalobcom a napokon, že žalovaní 1/ a 2/ neboli veriteľmi žalobcov, neuplatnili výkon zrážok zo mzdy\nžalobkyne 2/ na základe dohody o zrážkach zo mzdy a tieto zrážky zo mzdy sa ani nedostali do ich\nmajetkovej sféry, preto je záver súdu prvej inštancie o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v\nspore správny a nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ boli v spore neúspešní, nevznikol im ani nárok na primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 20.000 eur v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.\nz. o ochrane spotrebiteľa.\n17.4. V reakcii na dovolacie argumenty žalobkyne 2/ dovolací súd uvádza, že za procesnú\nvadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nneodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom,\nčo nie je tento prípad. Žalobkyňa 2/ preto neopodstatnene namieta, že jej odvolací súd nedostatočným a\nnepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za\npotrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky\nodvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný\nvýznam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z\nhľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n18. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že\nžalobkyňa 2/ sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnila, a že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi\nvyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasil a nestotožnil sa s nimi,\nnemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože do práva\nna spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n19. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa 2/ neopodstatnene namieta,\nže odvolací súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Prípustnosť\njej dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.\n\n20. Dovolateľka namietala aj nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, ako aj nedostatky v\ndokazovaní.\n21. Dovolací súd k tejto námietke dovolateľky uvádza, že dokazovanie je časť civilného konania, v\nrámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej\nsa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú\npotrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom\nsúdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať\nvšetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich\nbudú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania (viď tiež uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012, 3 Cdo 2012/2012, 4 Cdo 125/2012, 5 Cdo\n251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne)\nnevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nnemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení\núčastníka konania (viď R 125/1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce\nskutkové okolnosti (čo v konečnom dôsledku môže viesť dokonca až k vydaniu nesprávneho\nrozhodnutia), táto nesprávnosť ale v zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu\nzmätočnosti (k tomu viď R 37/1993 a rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo\n34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).\n21.1. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré dovolateľka naznačuje v dovolaní, nie je v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť\ndovolania. Súdna prax sa ustálila na názore, že ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných\ndôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe\nnezakladá prípustnosť dovolania (viď R 42/1993, ale aj rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 1 Cdo\n18/2011, 3 Cdo 268/2012, 4 Cdo 314/2012, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 104/2010, 7 Cdo 248/2012).\n21.2. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani v zmysle novšej právnej úpravy civilného sporového\nkonania, ktorá nadobudla účinnosť 01. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 26/2017, 4\nCdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 8 Cdo 187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru\no jeho ústavnej neudržateľnosti.\n21.3. Konanie odvolacieho súdu v prejednávanej veci však takéto vady nevykazuje. Z odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom podľa\nnázoru dovolacieho súdu zistené skutkové závery odvolacieho súdu nie sú svojvoľné, neudržateľné\nalebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý (riadny) proces.\n21.4. Žalobkyňa 2/ najmä namietala tvrdenie odvolacieho súdu, že žalobcovia ,,dlhú dobu neplnili svoje\npovinnosti napriek opakovaným výzvam“, keď nielen že odvolací súd, ale ani súd prvej inštancie\nvôbec nevykonali dokazovanie, či žalobcovia v čase neoprávneného zosplatnenia úveru boli vôbec\nv omeškaní s platením poskytnutých úverov. Žiadne opakované upomienky totiž žalovaní do spisu\nnepredložili. Dovolací súd podotýka, že z obsahu spisu a odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že\nžalovaný 2/ výzvami z 05.03.2007 vyzval žalobcov 1/ a 2/ na predčasné splatenie zostatku úveru zo\nzmluvy o poskytnutí spotrebného úveru z 08.10.2004 č. XXXXXXXXXXXXXX, pričom žalobca 1/ si túto\nvýzvu prevzal 17.03.2007, zatiaľ čo žalobkyňa 2/ túto výzvu neprevzala v odbernej lehote a výzva bola\npreto vrátená žalovanému 2/ 30.03.2007 s tým, že výzvou z 29.05.2007 žalovaný 2/ vyzval žalobcu\n1/ na predčasné splatenie zostatku úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru z 01.12.2004\nč. XXXXXXXXXXXXXX, pričom žalobca 1/ si túto výzvu prevzal 12.06.2007, keď v oboch prípadoch\nžalovaný 2/ postupoval v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Za porušenie práva\nna spravodlivý proces pokladala žalobkyňa 2/ nevypočutie osoby V. G.. Z odôvodnenia odvolacieho\nsúdu je zrejmé, že v prejednávanej veci bolo s ohľadom na predmet sporu rozhodujúce, že jediným\nmajiteľom uvedeného bankového účtu bola spoločnosť Debtinvest Limited, a teda, že sporné zrážky\nzo mzdy žalobkyne 2/ sa dostali do majetkovej sféry tejto spoločnosti (a nie žalovaného 1/), a preto\naj bolo nadbytočné vykonať vo veci výsluch osoby V. G. v pozícii svedka, ako to vo svojom odvolaní\nnavrhovala žalobkyňa 2/.\n21.5. Samotná skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje so spôsobom vyhodnotenia týchto dôkazov,\nnemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP,\npretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia\n\nním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (I. ÚS 98/97).\n21.6. Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, lebo je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n22. Dovolanie žalobkyne 2/ bolo v tejto časti nedôvodné, nakoľko nedošlo k porušeniu práv v zmysle §\n420 písm. f/ CSP. Preto ho dovolací súd s poukazom na ustanovenie § 448 CSP zamietol.\n23. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre\nposúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,\nktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide\no otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo\nnebola riešená. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho\nrozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil, riešiace otázku, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu alebo tvrdenie, že táto právna otázka nebola v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu riešená.\n24. Dovolací súd si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ by\nsa pri posudzovaní dovolania uplatňoval prílišný formalizmus. V rozpore s týmito princípmi ale nie je\nprístup majúci na zreteli, že ustanovenia CSP vyžadujú istú mieru formálneho a obsahového vyjadrenia\ndôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Ak však dovolanie aj po\nzameraní sa dovolacieho súdu na jeho obsah (§ 124 CSP) zostáva naďalej nejednoznačné alebo\nnejasné v tom, že z neho nemožno s istotou usúdiť, ktorú právne významnú otázku mal dovolateľ na\nmysli, je potrebné mať na zreteli, že právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v ustanoveniach\nCSP nedáva žiadny priestor pre uplatnenie domnienok alebo dedukcií dovolacieho súdu alebo jeho\ndohadov o tom, ktorú z viacerých právnych otázok riešených prvoinštančným a odvolacím súdom mal\ndovolateľ (jeho advokát) na mysli pri formulovaní dovolania.\n25. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle §\n421 ods. 1 CSP, je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa odvolací súd riešil\nnesprávne. Najvyšší súd uvádza tiež to, že pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť alebo nepodloženosť\nniektorých skutkových záverov súdov, neprípustne tým predkladá na dovolací prieskum skutkové, nie\nprávne otázky. Dovolací súd je pritom viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\n26. Teda musí ísť o otázku právnu (v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom\nzvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak\notázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na\naplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť\nprocesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.\n27. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP má osobitný význam korelačný\nvzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Najvyšší súd\nuž v niektorých rozhodnutiach uviedol, že „ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu\nvyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nDo tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v\nskoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne\nnadviazali“ (porovnaj napr. sp. zn. 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6\nCdo 21/2017 a tiež 6 Cdo 129/2017). Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť\naj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\n\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v\nZborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n28. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo\nna zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 203/2016\n(podobne tiež napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo\n123/2017 a 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods.\n1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť,\nako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.\n29. Dovolateľka namietala odklon odvolacieho súdu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke\nplatnosti postúpenia pohľadávky banky pri porušení zákona o bankách. V tejto otázke sa mal odvolací\nsúd odkloniť od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorý napr. v rozhodnutí R 60/2018 (rozsudok\nsp. zn. 1 Cdo 147/2017 z 24. apríla 2018) konštatoval: „21. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom\nprípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský\nspor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi\nskutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)\na následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,\nktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)\nosobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.“ V\nrozhodnutí sp. zn. 7 Cdo 26/2017 z 28. marca 2018 dovolací súd uviedol: „14. Rozborom ustanovenia\n§ 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia\nzmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny ... treba\ndospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť\npohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka\nzahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje\ndve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta\ns takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 OZ), z ktorých prvou je písomná výzva banky\nuvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a\ndruhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného\nzáväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky.. 17. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu\n(nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho\nneplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu\núpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods.\n8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému\nsubjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).\nNerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre\nrozpor so zákonom (§ 39 OZ).“ Z rozhodnutia dovolacieho súdu R 46/2009 (rozsudok sp. zn. 1 Cdo\n76/2007 z 28. januára 2009) vyplynulo: „Otázka neplatnosti teda nie je nevýznamná, ak je predmetom\nsporu o neplatnosť takejto zmluvy, ako je tomu v tomto prípade, resp. ak sa požaduje (uplatňuje) plnenie,\nktoré predstavuje hodnotu neuhradenej postúpenej pohľadávky; táto otázka je však úplne irelevantná\nvo vzťahu k účinkom splnenia pohľadávky (záväzku) dlžníkom postupníkovi.“\n30. Problematikou výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách sa Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky už zaoberal. Najvyšší súd v podobných veciach dospel k zhodnému záveru, že ustanovenie\n§ 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje zákonné podmienky, za akých možno postúpiť pohľadávku\npatriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou a ich nerešpektovanie má za\nnásledok neplatnosť zmluvy o postúpení pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Zákon\no bankách v ustanovení § 92 ods. 8 kogentným spôsobom upravuje podmienky platnosti postúpenia\npohľadávky banky na tretiu osobu, kedy banka (ako aj pobočka zahraničnej banky) je oprávnená postúpiť\npísomnou zmluvou inej osobe (nebankový subjekt) svoju pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému\nzáväzku klienta, ktorý je aj napriek výzve banky nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní\nso splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu klienta. Predmetné\n\nprávo banka nemôže uplatniť, ak jej klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil omeškaný peňažný\nzáväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva. Uvedená výnimka neplatí, ak súčet všetkých\nomeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden\nrok.\n31. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalobkyňa 2/ v dovolaní nastolila takú\notázku, ktorá kumulatívne nespĺňa znaky otázky uvedenej v tomto uznesení najvyššieho súdu, resp.\nnenastolila otázku, ktorá by bola relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, nakoľko odvolací\nsúd rozhodol v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, keď ustálil, že banka (poskytovateľ\nspotrebiteľského úveru) platne postúpila predmetnú pohľadávku po splnení podmienok uvedených v §\n92 ods. 8 zákona o bankách. Súdy oboch inštancií v tejto veci sa veľmi podrobne vysporiadali so všetkými\nrelevantnými dôvodmi týkajúcimi sa platnosti právneho úkonu o postúpení pohľadávky, a dovolací súd\nsi tieto skutočnosti všimol a v plnom rozsahu s ich uvedenými argumentami súhlasí.\n32. Žalobkyňa 2/ tak nedôvodne namieta odklon od judikatúry najvyššieho súdu. Sama polemika s\nprávnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len\nkritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu\nuvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (porovnaj aj rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 6/2017).\n33. Dôvod prípustnosti dovolania (§ 421 ods. l písm. b/ CSP) proti rozhodnutiam odvolacieho súdu\npredpokladá, že danú právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby\ndovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava dáva dovolaciemu súdu\nprávomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená,\na z tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti dovolania. Dovolací súd o tom, že dovolanie je z tohto dôvodu\nprípustné, nevydáva osobitné rozhodnutie, ale sám si posúdi túto otázku ako predbežnú a v prípade,\nže dospeje ku kladnému záveru, ide o prípustné dovolanie a dovolací súd bez ďalšieho preskúma\nnapadnuté rozhodnutie a meritórne o ňom rozhodne. Predpokladom prípustnosti dovolania je dôsledné\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom musí uviesť svoj názor na riešenie tejto právnej\notázky (§ 393 ods. 2, 3 CSP). V konkrétnom prípade musí dovolateľ relevantne odôvodniť, že dovolanie\nje prípustné, pretože zásadná právna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom\ndovolania potom môže byť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany\nodvolacieho súdu a ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ (porovnaj Števček M.,\nFicová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok,\nKomentár, Praha: C. H. Beck, str. 1382).\n34. Ako prvú právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolateľka uviedla, či neprijateľné\npodmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve zaväzujú žalobcov k dôkaznej povinnosti tak, ako to\nuvádza odvolací súd vo svojom rozhodnutí. V danej súvislosti dovolací súd uvádza, že navrhovanie\ndôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150\nods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe,\nvo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní\npojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a\nvo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih\nvyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej\npovinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane\nsporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také\nrozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou\nv opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú\npovinnosť.\n34.1. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako\nvymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované\nprávo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno\ntvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu\nsa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto\nsa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP), alebo\nju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a\ntoto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva\nna protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej\n\nskutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného\nbremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej\nokolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní\nposudzuje kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185\na nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).\n35. Dovolací súd poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu v spotrebiteľských sporoch sp.\nzn. 8 Cdo 140/2018 a 5 Cdo 328/2012, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je inštitútom práva\nprocesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku\nsporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné\nnepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu\nzisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá\nsíce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo\ndo záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.\n36. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k\nzáveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby.\nPodľa názoru dovolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov odvolacím súdom je v súlade s obsahom spisu,\naj so zásadami formálnej logiky. Pri hodnotení dôkazov nemožno odvolaciemu súdu vyčítať pochybenia,\na preto ani nemožno polemizovať s jeho závermi, ktoré dovolateľka namieta v dovolaní.\n37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetná dovolateľkou vymedzená otázka už bola dovolacím\nsúdom v minulosti riešená. Dovolateľka teda neopodstatnene namieta, že jej dovolanie je prípustné\ntiež podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n38. Dovolateľka taktiež namietala riešenie otázky, či je pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu\nzistenie jediného disponenta s účtom, ktorého majiteľom je neznáma schránková spoločnosť, a ktorý\ndisponent ako jediný nakladal s majetkom žalobkyne 2/, ktorý naviac nebol so žalobkyňou 2/ v žiadnom\nzmluvnom vzťahu; ako aj otázky zistenia pasívnej vecnej legitimácie v danom spore. Z námietok\ndovolateľky vyplýva, že v danom prípade ide o otázky skutkové. Dovolateľka preto nesprávne právne\nposúdenie veci odôvodňuje spochybnením skutkových zistení, ku ktorým dospeli súdy nižších inštancií.\nDovolací súd zdôrazňuje, že tieto v dovolaní nastolené otázky, ktoré majú skutkovú (nie právnu) povahu,\nnemôžu byť relevantné z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a nemôžu viesť k založeniu prípustnosti\ndovolania žalobkyne 2/ v zmysle tohto ustanovenia.\n38.1. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním\nskutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové\nokolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca\nalebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania)\nniektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol\nznalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť či\nnepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (guaestio\niuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,\nzamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje\na na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma\nprávne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na\nposudzovaný prípad (porovnaj sp. zn. 3 Cdo 218/2017, 3 Cdo 150/2017, 4 Cdo 7/2018, 4 Cdo 32/2018,\n7 Cdo 99/2018).\n39. Dovolací súd zastáva názor, že zistenie jediného disponenta s účtom a určenie pasívnej vecnej\nlegitimácie sú otázkami skutkovými a ich riešenie vychádza zo skutkových zistení zodpovedajúcich\ntomu-ktorému prípadu. Zodpovedanie predmetných otázok je výsledkom vykonaného dokazovania v\ndanom spore. Tým, že dovolateľka sa nestotožňuje so závermi odvolacieho súdu, ktorý odobril postup\nsúdu prvej inštancie, v podstate spochybňuje jeho skutkové závery.\n39.1. Uvedené odôvodnenie dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci\na samotná polemika dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu však nepredstavuje vymedzenie\npodstatnej právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.\nK tomu dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že právnym posúdením veci je aplikácia\npráva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového\nstavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov\n\nprávneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové, preto\nnemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových\nzáverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok. Preto námietky\ndovolateľky týkajúce sa spochybňovania skutkových zistení a skutkových záverov považuje dovolací\nsúd za neopodstatnené. Navyše, úlohou dovolacieho súdu v rámci dovolacieho konania nie je riešenie\nskutkových otázok, pretože dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd\n(§ 442 CSP).\n40. Dovolací súd preto uzatvára, že dovolateľkou formulované otázky nepredstavujú vymedzenie právnej\notázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.\nRovnako dovolateľka neopodstatnene namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal\nznemožniť uskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 písm. f/ CSP). Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne 2/ ako celok zamietol podľa §\n448 CSP.\n41. Žalovaní 1/ a 2/ boli v dovolacom konaní úspešní, preto im dovolací súd na základe ustanovenia §\n453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 641/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d7731070-d4f9-470b-98bc-54fadac0d3dc", "datum": "2025-06-17", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Co/26/2020", "guid": "bdce4d0e-99ec-42ed-820f-091bf3573e8e:96d7c295-2ae6-4df5-b733-0b70245b5bfa", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "5f7c6601-8c51-4686-95b9-23fa16c37201:9e87fb66-8d86-4f61-82a1-822655f57ab9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6110222413.1", "spisova_znacka": "8Cdo/140/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/140/2018 z 11. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6110222413.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 16. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-16", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "2c98937a-1ffb-4aa2-be8b-e0d0c20e8c85:b78f5439-25d8-4b35-a5f5-9c36e3fea926", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/26/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/26/2020 z 18. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-08-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2c98937a-1ffb-4aa2-be8b-e0d0c20e8c85:b78f5439-25d8-4b35-a5f5-9c36e3fea926"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d7731070-d4f9-470b-98bc-54fadac0d3dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.641.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 641/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 641/2024 z 17. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.641.2024.1"}, {"guid": "09b0eada-8aa2-4a0a-aec9-750cf337e815:b57b4da9-75e3-40f5-924c-82830d0ef776", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8518202031.1", "spisova_znacka": "7Cdo/24/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/24/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8518202031.1"}, {"guid": "857ea1c3-3b4d-42b4-9d2c-c85b347b7fa2:e4aa1cc8-bba2-4869-a71a-43fb51b658a9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5723203311.1", "spisova_znacka": "7Co/26/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/26/2025 z 17. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5723203311.1"}, {"guid": "c3b86eec-ce14-4c48-971e-3838ae3f9ef8:093a0de9-78ff-422a-a5b3-f161047c5941", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3124204249.1", "spisova_znacka": "17Co/95/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/95/2025 z 21. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3124204249.1"}, {"guid": "56b7b4f6-337d-45f0-810a-385c7be0799b:aea50257-fee8-45b1-9e28-d221dc63365a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:6123366470.2", "spisova_znacka": "4Cob/26/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/26/2025 z 30. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:6123366470.2"}, {"guid": "cd30f155-1439-4e6a-b3a8-494666ea3c06:ea583a67-b42f-4b3c-bced-78bd9706dfa8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8418201580.4", "spisova_znacka": "13CoCsp/9/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/9/2025 z 2. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8418201580.4"}, {"guid": "3567783c-f54f-4a14-89f9-38421f270e40:6a94f8ba-7a47-46b9-9833-f4cf58f33434", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5722203523.1", "spisova_znacka": "7Co/81/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/81/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5722203523.1"}, {"guid": "c5327589-0028-4181-afd7-eb04697a5df7:173eb822-9028-4acc-acf8-d2187f83da5c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:6120266342.4", "spisova_znacka": "8Co/47/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/47/2025 z 23. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-07-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:6120266342.4"}, {"guid": "54ca33ed-9a0c-4d1e-bf3f-e126274a5ea9:f77697ce-1882-4640-8e99-252dba6c69a7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5624200730.1", "spisova_znacka": "11Co/38/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/38/2025 z 25. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5624200730.1"}, {"guid": "4315614a-86cc-43c9-97a9-f7b60b061245:ba08bcb3-1224-48c5-9bd5-9e7e32b8d17f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6121566784.2", "spisova_znacka": "7Co/87/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/87/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6121566784.2"}, {"guid": "9c2c99b9-f2d1-4056-8f31-4cff9904d291:92a45257-c643-4e59-b890-da946c5ed925", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:6123378066.1", "spisova_znacka": "7Co/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/27/2024 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:6123378066.1"}, {"guid": "ee7f8522-85c1-4982-86bd-5e00db15f4ba:2e62b513-b1a4-4f4d-9939-b27d7a49a35c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7121200802.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/62/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/62/2023 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7121200802.1"}, {"guid": "38b37d20-2f31-4852-af56-55f15a9a2df7:f509cfac-9e78-4627-acf3-ff63ea13b010", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:6119398168.1", "spisova_znacka": "25Co/29/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/29/2023 z 12. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:6119398168.1"}, {"guid": "8856be46-d13d-4ab7-b4cf-a2ccecb12dda:f75f0f84-7265-4879-965b-9bc80a330423", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:6119408376.2", "spisova_znacka": "5Co/46/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/46/2023 z 25. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:6119408376.2"}, {"guid": "e1d06790-8c13-40c8-9c31-c2d7cc8b9967:254db2f4-85af-4b07-8ff5-cae7804e4a8d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623200155.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/14/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/14/2024 z 29. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623200155.1"}]}