{"guid": "30a0dbc6-4f41-424f-be7c-b53dd98f62f4:0f8eceab-7ee2-4688-8ced-084c97a1d28e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1209216126.2", "spisova_znacka": "1Obdo/68/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/68/2021 z 27. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2022, sp. zn. 1Obdo/68/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:1209216126.2", "identifikacne_cislo": "1209216126", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2022-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 1 písm. c) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 40 ods. 1 písm. g) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "nazov": "§ 230 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-230", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f8eceab-7ee2-4688-8ced-084c97a1d28e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1209216126.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1209216126.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1209216126.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/68/2021\n1209216126\n27. 09. 2022\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2022:1209216126.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu Ing. S. H., nar.\nXX.XX.XXXX, P., XXX XX G., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, so sídlom Klincová 35,\n810 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému RNDr. Jurajovi Novákovi, živnostníkovi\npodnikajúcemu pod obchodným menom RNDr. Juraj Novák - PIKER, s miestom podnikania Agátová\n3376/1, 917 01 Trnava, IČO: 14 119 838, zastúpenému advokátkou JUDr. Darinou Kurňavovou, so\nsídlom Kapitulská 5, 917 01 Trnava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o dovolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/9/2018-492 z 28.02.2019, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 4Cob/9/2018-492 z 28.02.2019 (ďalej\naj „rozhodnutie“) potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/108/2009-437 z 10.04.2017\n(ďalej aj „rozsudok“) a žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\n2 Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd vec prejednal v zmysle § 380 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) bez nariadenia pojednávania v medziach\ndaných rozsahom a dôvodmi odvolania, a po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj dôvodmi odvolania\nžalobcu a vyjadrením žalovaného, rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil\nako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, stotožniac sa s jeho odôvodnením. Konštatoval, že\nžalobca v odvolaní neargumentoval žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP,\ns ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal, a ktoré by mali za\nnásledok zmenu zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia. Z konania pred súdom\nprvej inštancie i odvolacím súdom nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver\na v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie stavu veci. Následne\nodvolací súd zaujal stanovisko výlučne k tým dôvodom odvolania, ktoré mali rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie vo veci.\n3 Odvolací súd uviedol, že dňa 27.08.2009 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Medzinárodného\nobchodného rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 12/2009 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“)\nvo veci žalobcu RNDr. Juraj Novák - PIKER proti žalovanému Ing. S. H. - G., ktorým bol žalovaný\nzaviazaný na zaplatenie istiny 117.170,53 eur s príslušenstvom. Dňa 28.09.2009 Ing. S. H. doručil súdu\nžalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej\naj „ZRK“) umožňuje každému účastníkovi domáhať sa žalobou zrušenia rozhodcovského rozsudku,\navšak všeobecné súdy vo vzťahu k rozhodcovským súdom nie sú v postavení súdov odvolacích.\n\nŽalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1\npísm. c/ ZRK, teda z dôvodu, že popieral existenciu, resp. platnosť rozhodcovskej doložky a z dôvodu\nuvedeného v § 40 ods. 1 písm. g/ ZRK, teda z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu\nzásady rovnosti účastníkov konania. Žalobca neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a nedostatok právomoci\nrozhodcovského súdu namietal už vo vyjadrení k žalobnému návrhu v rozhodcovskom konaní, teda už\npri prvom úkone, ktorý mu vo veci patril.\n4 Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 26Cb/108/2009-196 z 3.05.2011, ktorým\nžalobu zamietol. Odvolací súd uznesením č. k. 2Cob/284/2011-231 z 28.09.2012 zrušil rozsudok súdu\nprvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení jeho\nrozsudku absentuje odôvodnenie k námietke nedodržania zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom\nkonaní, a že súd prvej inštancie konštatoval neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu k\notázke jeho duševnej poruchy pri podpise rozhodcovskej doložky, avšak k tejto otázke nevykonal\nnavrhované dokazovanie výsluchom ošetrujúcej lekárky, resp. znaleckým dokazovaním a v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku ani neuviedol, prečo tieto dôkazy nevykonal. Súd prvej inštancie, riadiac sa\npokynmi odvolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom z 10.04.2017. V tejto\nsúvislosti sa odvolací súd zaoberal námietkou odvolateľa, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces, nakoľko pojednávania nariadeného na deň 10.04.2017 o 8.15 hod. sa nemohol zúčastniť\njeho právny zástupca zo zdravotných dôvodov, keďže bol dočasne práceneschopný od 16.01.2017\ndo 5.06.2017. Túto námietku odvolací súd posúdil ako nedôvodnú s poukazom na to, že predvolanie\nna pojednávanie spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa bolo právnemu zástupcovi žalobcu\ndoručené s dostatočným časovým predstihom dňa 30.01.2017, avšak právny zástupca žalobcu doručil\nsúdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní (v rámci ktorého zároveň požiadal o jeho odročenie)\naž v deň pojednávania o 9:31 hod., t. j. po jeho skončení a vyhlásení rozsudku.\n5 Následne sa odvolací súd zaoberal ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcu, pričom sa stotožnil s\nnázorom žalovaného, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli uvedené,\nči už v písomných podaniach, alebo v zápisniciach z výsluchov sporových strán na súde prvej inštancie.\nK námietke žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol,\nže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok podrobne a presvedčivo odôvodnil, pričom odôvodnenie\nspĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie § 220 ods. 2 CSP. Nie je preto\nopodstatnená námietka žalobcu, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil.\n6 Odvolací súd sa tiež zaoberal námietkou žalobcu, že rozhodcovský súd nemá právnu subjektivitu\na nemôže byť nositeľom práv a povinností. Nestotožnil sa s názorom, že žalobca preukázal, že\nrozhodcovský súd nevznikol podľa osobitnej právnej úpravy a nemá osobitným postupom pridelené\nidentifikačné číslo, čo znamená, že nevznikol/nemohol vzniknúť. V tomto smere odvolací súd v celom\nrozsahu odkázal na body 37 a 38 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorých súd dostatočne\nodôvodnil, že pôvodný zriaďovateľ Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave\nsplnil všetky zákonom stanovené podmienky vymedzené v § 12 ZRK pre zriadenie rozhodcovského\nsúdu a uvedený súd bol oprávnený viesť rozhodcovské konania a v týchto konaniach rozhodovať,\npričom zároveň upozornil na skutočnosť, že stále rozhodcovské súdy, zriadené právnickými osobami,\nsa nezriaďovali ako samostatné právnické osoby, ale tieto boli súčasťou tej právnickej osoby, ktorá ich\nzriadila. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.\n7 K ďalšej námietke žalobcu, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nezoberal otázkou platnosti úkonu\noznačeného ako „Uznanie pohľadávok na dodávku tovaru firmy PIKER“, datovaného 21.04.2009, do\nktorého bola dopísaná rozhodcovská doložka, hoci ide o právny úkon neurčitý a nezrozumiteľný v zmysle\n§ 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), odvolací súd poukázal na to,\nže pre výkladové pravidlá obsiahnuté v ustanoveniach § 35 ods. 2 a 3 OZ je charakteristická povinnosť\nprávny úkon vykladať podľa jazykového vyjadrenia. Pre výklad je rozhodujúca vôľa toho, kto úkon urobil\n(ak vôľa konajúceho nie je v rozpore s jazykovým prejavom) a pre výklad vôle je rozhodujúci stav, ktorý\ntu bol v čase uskutočnenia úkonu. Odvolací súd dal za pravdu žalobcovi, že z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s námietkou žalobcu\nohľadom určitosti a zrozumiteľnosti namietaného právneho úkonu, čo však nespôsobilo nesprávnosť\nzáveru konajúceho súdu pri posúdení platnosti rozhodcovskej doložky z 21.04.2009. Odvolací súd\nza použitia výkladových pravidiel dospel k názoru, že namietaný právny úkon „Uznanie pohľadávok\nna dodávku tovaru firmy PIKER“ je dostatočne určitý a zrozumiteľný, čo vyplýva z jeho obsahu. Dňa\n\n21.04.2009 sa sporové strany v časti „Poučenie“ dohodli, že: „...všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy\na v súvislosti s ňou, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú na základe žaloby niektorej\nzo zmluvných strán riešené Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave (ďalej aj\n„MORS“), podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov, predovšetkým Rokovacieho poriadku\nMORS. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu MORS. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné v\ncelom rozsahu“.\n8 Z obsahu právneho úkonu je zrejmé, že žalobca uznal záväzok voči žalovanému v celkovej výške\n117.670,53 eur za dodávky tovaru pre žalobcu po období od 19.07.2007 do 30.03.2009. Pohľadávky\nboli uznané na základe evidencie pohľadávok, ktoré tvorili prílohu č. 1 k uznaniu. Z obsahu právneho\núkonu je zrejmé, že strany sporu svojím podpisom prejavili vôľu riešiť spory vzniknuté v súvislosti s\nuznanými pohľadávkami žalovaného prostredníctvom MORS-u. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že\nrozhodcovská doložka je obsiahnutá v jednostrannom právnom úkone. Odvolací súd preto dospel k\nnázoru, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v súlade s § 4 ods. 1 ZRK.\n9 Odvolací súd sa ďalej zaoberal argumentáciou žalobcu, že počas celého súdneho konania namietal\nplatnosť rozhodcovskej doložky aj s poukazom na § 38 a § 39 OZ z dôvodu majúceho základ v jeho\nzdravotnom stave, keďže sa v minulosti podrobil operačnému zákroku a bol pod silnými liekmi, čo\nspôsobilo, že nevedel posúdiť jednotlivé úkony, a teda bol dočasne nespôsobilý na právne úkony.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že bolo na žalobcovi preukázať tvrdenie,\nže v čase, kedy podpísal listinu s názvom „Uznanie pohľadávok za dodávku tovaru firmy PIKER“,\nbol z dôvodu užívania liekov v stave duševnej poruchy, v dôsledku ktorej bol dočasne nespôsobilý\nna právne úkony. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne konštatoval, že spôsobilosť plnoletej\nfyzickej osoby na právne úkony sa predpokladá, keďže každá plnoletá fyzická osoba je považovaná za\nspôsobilú na právne úkony, pokiaľ sa nepreukáže opak, resp. pokiaľ nebola tejto spôsobilosti pozbavená\núradným rozhodnutím. Ak teda žalobca nepreukázal, že listinu obsahujúcu jeho vyhlásenie o uznaní\nzáväzku voči žalovanému podpísal v čase, kedy nebol schopný posúdiť obsah a následky tohto právneho\núkonu, takéto vyhlásenie je relevantné a spôsobuje všetky následky, ktoré právny poriadok s takýmto\nvyhlásením spája. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal\nani tvrdenie, že by bol text rozhodcovskej zmluvy pripojený k listine obsahujúcej vyhlásenie o uznaní\npohľadávok žalovaného, doplnený dodatočne po jej podpísaní žalovaným, resp. že by bol podpísaný\nniektorou zo strán v iný deň, ako je uvedený na listine.\n10 Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezoberal jeho\nnávrhom, aby osoba poverená súdom vyriešila otázku posúdenia jeho zdravotného stavu vo vzťahu\nk spôsobilosti na vykonanie právneho úkonu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v bodoch 42 až\n44 odôvodnenia rozsudku dostatočne jasne vysvetlil svoj postup v súvislosti s návrhmi žalobcu na\nvykonanie dokazovania výsluchom všeobecnej lekárky žalobcu a znaleckým dokazovaním. K tomu\ndodal, že z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie dňa 10.07.2015 bolo súdom prvej inštancie odročené\nna neurčito s tým, že znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie bude ustanovené uznesením,\npo právoplatnosti ktorého bude spis spolu so súhlasom žalobcu s vyžiadaním zdravotnej dokumentácie\nod ošetrujúceho lekára predložený ustanovenému znalcovi. Zároveň súd uložil, aby tento súhlas spolu\ns otázkami pre znalca právny zástupca doložil súdu v lehote 7 dní. Napriek opakovaným výzvam\nsúdu žalobca povinnosti uložené súdom v súvislosti s návrhom na nariadenie znaleckého dokazovania\nnesplnil. V nadväznosti na nečinnosť žalobcu bol postup konajúceho súdu správny, keďže dôkazné\nbremeno spočívalo na žalobcovi.\n11 Odvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov\nrozhodcovského konania. Zo spisu Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu jednoznačne\nvyplýva, že žalobcovi boli doručené všetky listinné dôkazy, ktorými žalovaný v konaní preukazoval\ndôvodnosť svojho nároku. Súčasťou spisu rozhodcovského súdu boli taktiež všetky dôkazy, ktoré\nžalovaný predložil na svoju obranu. Pre posúdenie opodstatnenosti odvolacieho dôvodu žalobcu v\npredmetnom konaní preto nebola podstatná obrana žalobcu a namietanie jednotlivých dokladov. S týmito\nnámietkami sa zaoberal rozhodcovský súd, ktorý rozhodol o žalobe dňa 27.08.2009. Žaloba bola spolu s\nlistinnými dôkazmi predložená žalobcovi v rozhodcovskom konaní s dostatočným časovým predstihom a\nnie je preto dôvodná námietka porušenia rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Rozhodcovský\nsúd dodržal postup a lehotu v zmysle § 18 ods. 2, 3 a 4 ZRK a § 18 ods. 2 Rokovacieho poriadku, keď\nžaloba a dôkazy boli predložené žalobcovi tak, aby mal možnosť minimálne 15 dní sa k nim vyjadriť.\n\n12 V súvislosti s námietkami žalobcu, že rozhodcovský súd nevykonal akékoľvek dokazovanie\nvo veci samej a nerešpektoval návrhy žalobcu, odvolací súd uviedol, že všeobecný súd nie je vo\nvzťahu k rozhodnutiu rozhodcovského súdu, resp. rozhodnutiu rozhodcu súdom odvolacím. Samotný\nspôsob, akým rozhodcovský súd tieto dôkazy vyhodnotil, nemôže byť preto dôvodom pre zrušenie\nrozhodcovského rozsudku. Pri posudzovaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd už\nneskúma vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a nevykonáva prieskum z hmotnoprávnej stránky.\nSúd posudzuje len zákonnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk, pre ktoré je možné podať žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 ZKR. Ak by aj konajúci súd zistil vecnú\nnesprávnosť rozsudku, takáto okolnosť nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.\n13 V závere odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie konal ako s intervenientom na strane\nžalovaného s Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom, Námestie M. Benku 12, Bratislava,\nktorého označil aj v záhlaví napadnutého rozsudku. Odvolací súd s takýmto postupom a označením\nnesúhlasil, nakoľko MORS nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť intervenientom. Uvedený\nnedostatok však nemal vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. O trovách\nodvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že\núspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspešný nebol.\n14 Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie v zmysle § 420\npísm. f/, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v zmysle §\n421 písm. a/, c/ CSP, nakoľko zo strany súdu došlo k nesprávnemu posúdeniu veci tým, že sa odklonil\nod právnej úpravy.\n15 Dovolateľ uviedol, že vo veci došlo k prehliadnutiu jeho základných občianskych práv v zmysle čl. 12\nods. 1, čl. 20 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) a čl.\n36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Zároveň došlo k prehliadnutiu aj existujúcej\nprávnej úpravy vymedzenej v Občianskom zákonníku, v Obchodnom zákonníku, v zákone č. 540/2001\nZ. z. o štátnej štatistike, v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v Občianskom súdnom\nporiadku a CSP.\n16 Dovolateľ poukázal na to, že „zhluk označujúci sa ako MORS“ používa pri výkone svojej činnosti IČO\nzriaďovateľa. Napriek tomu však obchodné meno zriaďovateľa neuvádza a vo vzťahu k tretím osobám\nvystupuje navonok ako samostatná tretia osoba označujúca sa ako „rozhodcovský súd“. Pozornosť\nupriamil na to, že je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi založením a vznikom právnickej osoby,\nnakoľko od splnenia podmienky dvojfázovosti procesu vzniku závisí posúdenie otázky, či MORS mal\nprávo a právomoc rozhodovať a či rozhodnutie ním vydané je vôbec možné považovať za rozhodnutie.\nPrávna úprava vymedzená v § 12 ZRK upravuje len otázku zriadenia rozhodcovského súdu, čo v procese\ndvojfázovosti vzniku právnickej osoby zodpovedá jej založeniu. Právna úprava však žiadnym spôsobom\nneupravuje otázku vzniku rozhodcovského súdu, upravuje len niektoré jeho práva a povinnosti. Na\nvyplnenie medzier danej právnej úpravy je preto nevyhnutné použiť ustanovenia všeobecného predpisu,\nktorým je Občiansky zákonník. Pokiaľ určitá právna entita nie je ani fyzickou osobou a ani právnickou\nosobou, výkladom a contrario je možné dospieť k tomu, že nemôže byť subjektom práva, nemôže ex lege\nnadobúdať práva a povinnosti a nemôže mať ani právo rozhodovať. Otázka právomoci rozhodovať je\npotom vo vzťahu k tomu druhoradá, nakoľko pokiaľ daná entita nemá právnu subjektivitu, je nadbytočné\nzaoberať sa úvahami o tom, či táto entita má právomoc. Rozhodnutia vydané niekým, kto nemá právo\nrozhodovať, nemajú akúkoľvek záväznosť a sú len rozhodnutiami arbitrárnymi. Ide aj o prejednávaný\nprípad, keďže MORS pre absenciu právnej subjektivity nedisponuje právom rozhodovať a ak napriek\ntomu vydal rozhodnutie, ktorého preskúmanie je predmetom tohto sporu, takéto rozhodnutie je bez\nďalšieho arbitrárne. Takto vydaná listina, označená ako rozhodcovský rozsudok, nemôže mať žiadnu\nprávnu silu a nemôžu z nej nastať právne účinky pre účastníkov konania. Ide však o stav, ktorý je\npotrebné usporiadať autoritatívnym rozhodnutím súdu. Bez takéhoto rozhodnutia totiž hrozí, že žalovaný\nvykoná úkony smerujúce k zabezpečeniu pochybných nárokov v rámci exekučného konania. Súdy oboch\ninštancií vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že s MORS-om (osobou vystupujúcou\nako vedľajší účastník) môžu konať bez prihliadnutia na § 93 ods. 4 v spojení s § 19 zákona č. 99/1963\nZb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a § 61 CSP.\n\n17 Podľa názoru dovolateľa, pojmy zriadenie, vznik, právo a právomoc nie je možné zamieňať a ani\nich stotožňovať, nakoľko ich obsah je odlišný. Právo rozhodovať môže byť priznané len subjektu, t. j.\nprávnickej osobe, ktorá vznikla v súlade so zákonom. Rozhodcovské súdy však nevznikli, pretože došlo\nlen k ich zriadeniu, t. j. k založeniu. Len subjekty, ktoré splnili registračnú povinnosť a vznikli v súlade\nso zákonom majú právo rozhodovať v zmysle ZRK. Uvedenou skutočnosťou a právnou úpravou sa\nsúdy oboch inštancií nezaoberali a nevysporiadali. Súdy oboch inštancií tak podľa názoru dovolateľa\nrozhodli nepreskúmateľným spôsobom, odôvodnenie ich rozhodnutí pôsobí zmätočne, nepresvedčivo\na nie je možné dospieť k poznaniu toho, akými úvahami sa spravovali, ako úvahy subsumovali pod\nosobitnú právnu úpravu a ako príslušné ustanovenia aplikovali na prejednávaný prípad. Súd prvej\ninštancie nevyslovil žiadny vecný právny názor ohľadne postavenia, činnosti a kompetencie rozhodovať\nrozhodcovskými súdmi, pričom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil bez akéhokoľvek\nprávneho záveru len s tým, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci tak zo\nstrany súdov oboch inštancií nedošlo k naplneniu práva žalobcu na náležité odôvodnenie rozhodnutia, t.\nj. aplikovanie konštantnej právnej úpravy, čo je súčasťou práva na spravodlivý proces a z čoho vyplýva\naj povinnosť súdov svoje rozhodnutie odôvodniť. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj\nsituácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní\nnajavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.\n18 Dovolateľ ďalej uviedol, že z dôvodu, že súdy oboch inštancií nemali záujem skúmať vecnú stránku\nexistencie a postavenia MORS-u, t. j. právne neznámeho zhluku, ktorý realizoval niečo, označené\nako rozsudok tuzemského rozhodcovského súdu, podal samostatnú žalobu, v ktorej sa domáhal, aby\nsúd určil, že MORS nemá postavenie právnickej osoby, a teda nie je schopný byť nositeľom práv a\npovinností. Ide o konanie, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/342/2010-49 z\n13.10.2011 zastavené. Napriek tomu bolo konštatované, že osoba vystupujúca ako MORS nikdy nemala\nprávnu subjektivitu, nie je právnickou osobou a takto označený žalovaný právne neexistoval a ani\nneexistuje. Uznesenie bolo založené do súdneho spisu, avšak súdy oboch inštancií sa ním ani náznakom\nnezaoberali, pričom súdu prvej inštancie a následne ani odvolaciemu súdu nevadilo, že opätovne\nrozhodujú o rozhodnutej veci (res iudicata), keď opakovane posudzovali otázku, či MORS má právnu\nsubjektivitu a je právnickou osobou, t. j. osobou vykonávajúcou úlohy tuzemského rozhodcovského súdu.\nVadnosť zvoleného postupu uznal aj žalovaný, ktorý podal na Okresnom súde Komárno ďalšiu žalobu,\nktorou sa domáha priznania pohľadávky 117.170,53 eur s príslušenstvom (konanie vedené pod sp. zn.\n5Cb/156/2013), pričom on odmieta, aby voči nemu boli vedené dve konania a žalovaný si uplatňoval\nnárok vo výške 200%.\n19 K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP dovolateľ\nuviedol, že je zrejmé a nesporné, že na území Slovenskej republiky pôsobia zhluky, pričom ide o tzv.\nnonsubjekty, ktoré si prisvojujú právo vystupovať ako rozhodcovské súdy, prijímať platby ako poplatky\na vydávať „rozsudky“, ktoré sa považujú za exekučné tituly. Súdy sa otázkou postavenia takýchto\nnonsubjektov nezaoberali ani náznakom a nepožadovali žiadne doklady o tom, že niekto vystupujúci\nako rozhodcovský súd vôbec existuje a má právnu subjektivitu. Ide o pochybenie, ktoré má hromadný\ncharakter. Je zrejmé, že súd prvej inštancie a ani odvolací súd nechceli vo veci urobiť poriadok a\nobjasniť vadný a protiprávny stav. Je potrebné robiť rozdiel medzi založením a vznikom právnickej\nosoby a je nemožné, aby autoritatívne rozhodnutia vydávala osoba, ktorá nie je nositeľom právnej\nsubjektivity, teda osobou v zmysle § 18 OZ. Stav, že MORS bol uznaný za rozhodcovský súd je vadný a\nnemajúci oporu v žiadnej právnej úprave. Pokiaľ osoba nemá právnu subjektivitu, nemôže vydávať ani\nautoritatívne rozhodnutia a ak takýto úkon vykoná, je potrebné ho bez ďalšieho posudzovania zrušiť.\nO zrušení vadného autoritatívneho rozhodnutia, vydaného neexistujúcou osobou, môže rozhodovať len\na výlučne súd. Za nesprávne posúdenie veci považoval to, že MORS nemôže vydávať autoritatívne\nrozhodnutia označené ako „rozsudok“ a osoba, ktorá nie je nositeľom právnej subjektivity, a teda\nosobou v zmysle § 18 OZ, nemôže platne konať v zmysle ZRK. Úkony takejto osoby (MORS-u)\ntrpia neodstrániteľnými vadami a vyvolávajú absolútnu neplatnosť. Súdy oboch inštancií na absolútnu\nneplatnosť úkonu (rozsudku MORS-u) neprihliadli a nedôvodne zamietli žalobu.\n20 S poukazom na vyššie uvedené dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj\n„dovolací súd“ alebo „NS SR“) rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nZároveň požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n\n21 K dovolaniu žalobcu zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd tak\ndovolanie, ako aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu zamietol a žalovanému\npriznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške 100%.\n22 Podľa názoru žalovaného, dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je naplnený. Žalobca\nnavrhoval dôkazy, a to listinami, výsluchom účastníkov, svedkov a súd v žiadnom prípade neznemožnil\nžalobcovi ako strane sporu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Naopak, súd prvej inštancie po zrušení veci odvolacím\nsúdom a jej vrátení na ďalšie konanie pripustil dokazovanie ohľadom údajnej duševnej poruchy\nžalobcu, avšak ani v tejto časti žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd prvej inštancie\nhodnotiť. Súd prvej inštancie v bodoch 42 až 44 odôvodnenia rozsudku jasne vysvetlil svoj postup\nv súvislosti s návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom všeobecnej lekárky žalobcu\na znaleckým dokazovaním. Žalobca však napriek opakovaným výzvam povinnosti uložené súdom\nnesplnil. V nadväznosti na nečinnosť žalobcu bol postup konajúceho súdu správny, pričom odvolací súd\nsprávne konštatoval, že v tejto súvislosti bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, ktoré však tento neuniesol.\nNie je preto opodstatnené tvrdenie dovolateľa, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nuskutočňovať jemu patriace procesné práva, keď dovolateľ bol počas celého konania zastúpený\nprávnym zástupcom a tento si bol vedomý, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie\nsvojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať\nzo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.\n23 V danom prípade nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žiadnym z konajúcich súdov.\nDovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uvedením právneho posúdenia veci, ktoré považuje za nesprávne,\nani neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n24 Žalovaný ďalej poukázal na to, že dovolateľ v snahe zvrátiť skutkový stav ohľadom existencie\njeho záväzku neustále presviedča všeobecné súdy o neexistencii rozhodcovského súdu, ktorý vydal\nžalobou napadnutý rozsudok. Súdy oboch inštancií sa námietkou dovolateľa dôkladne zaoberali a\nvykonali rozsiahle dokazovanie. Skutočnou snahou dovolateľa nie je dosiahnutie zákonného stavu\nv spravodlivom súdnom konaní, ale zmätočnosťou a podsúvaním presvedčení vo svojich podaniach\ndosiahnuť procesné chyby súdu za účelom vyhnutia sa splneniu vymáhateľnej pohľadávky.\n25 Poukaz dovolateľa na uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/342/2010-49 z 13.10.2011\nje podľa názoru žalovaného irelevantný, pretože predmetom konania sp. zn. 4Cb/342/2010 (na návrh\ndovolateľa ako žalobcu) bolo určenie, že žalovaný označený ako Medzinárodný obchodný rozhodcovský\nsúd nemá postavenie právnickej osoby. Svojimi názormi právny zástupca dovolateľa nespochybňuje len\nexistenciu MORS-u, ale všetkých rozhodcovských súdov v Slovenskej republike, zriadených v zmysle\nzákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko všetky stále rozhodcovské súdy sú zriadené\nna základe rovnakého postupu daného zákonom a na jeho základe pôsobia a vydávajú právoplatné a\nvykonateľné rozhodnutia. Odvolací súd sa zaoberal námietkou dovolateľa, že rozhodcovský súd nemá\nprávnu subjektivitu a nemôže byť nositeľom práv a povinností, pričom sa nestotožnil s názorom, že\nby bolo preukázané, že rozhodcovský súd nevznikol podľa osobitnej právnej úpravy. Odvolací súd v\ncelom rozsahu odkázal na body 37 a 38 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorých súd prvej\ninštancie dostatočne odôvodnil, že pôvodný zriaďovateľ MORS-u všetky zákonom stanovené podmienky\nvymedzené v § 12 ZRK pre zriadenie rozhodcovského súdu splnil a tento súd bol oprávnený viesť\nrozhodcovské konania a v týchto konaniach rozhodovať.\n26 Je zarážajúce tvrdenie dovolateľa, že by úkony žalovaného boli účelové a smerovali len k\nvybudovaniu si neprináležiacej výhody. Dovolateľ a žalovaný sa riadne dohodli na rozhodcovskom\nkonaní a dovolateľ si v tom čase bol vedomý svojho záväzku voči žalovanému titulom nezaplatenia\nkúpnej ceny za predaný tovar v sume 117.170,53 eur, dokonca svoj záväzok v konaní na súde prvej\ninštancie uznal, čo sa však snaží prostredníctvom nepravdivých, zmätočných, neetických a invektívnych\npodaní zvrátiť. Len z hľadiska právnej istoty si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 117.170,53 eur s\npríslušenstvom na základe ďalšej žaloby, a to z dôvodu, aby predišiel uplynutiu premlčacej lehoty.\nToto konanie bolo prerušené do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II a po jeho\nprávoplatnosti bolo zastavené.\n\n27 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana, zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario)\ndospel k záveru, že dovolaniu nie je možné vyhovieť.\n28 Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.\n29 Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dovolanie podľa CSP\nnie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej\nby bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n30 V posudzovanom prípade dovolateľ výslovne vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm.\nf/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Zároveň žalobca vyvodzoval prípustnosť dovolania aj z § 421 CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Z\nobsahu dovolania (strana 10, prvý odsek) vyplýva, že dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania aj\nz § 420 písm. d/ CSP, nakoľko namietal, že súdy oboch inštancií opätovne rozhodovali o právoplatne\nrozhodnutej veci (res iudicata).\n31 Vo vzťahu k § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 CSP dovolateľ namietal, že súdy oboch inštancií nesprávnym\nprocesným postupom znemožnili žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a vec\nnesprávne právne posúdili. Nesprávny procesný postup súdov oboch inštancií, ako aj nesprávne právne\nposúdenie veci sa týka toho, že súdy oboch inštancií sa nezaoberali otázkou postavenia MORS-u, ktorý\nrozhodol v rozhodcovskom konaní, avšak podľa názoru dovolateľa ide o subjekt, ktorý nie je právnickou\nosobou, nemá právnu subjektivitu, a teda ide o tzv. nonsubjekt, resp. „zhluk“, ktorý v zmysle ZRK\nnemohol vydať rozhodnutie označené ako „rozsudok“ a rozhodnutie vydané takýmto subjektom nemá\nžiadnu právnu silu a záväznosť. Súdy oboch inštancií vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k\nprávnemu záveru, že môžu konať s MORS-om, vystupujúcim ako vedľajší účastník. Súdy oboch inštancií\ntiež pochybili, keď neprihliadli na absolútnu neplatnosť úkonu (rozsudku MORS-u) a nedôvodne zamietli\nžalobu. Odôvodnenie rozhodnutia súdov oboch inštancií pôsobí zmätočne a nepresvedčivo, keď z nich\nnie je možné dospieť k poznaniu, akými úvahami sa súdy spravovali, ako ich subsumovali pod osobitnú\nprávnu úpravu a aplikovali na prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie nevyslovil žiadny vecný právny\nnázor ohľadne postavenia, činnosti a rozhodovania rozhodcovského súdu, pričom odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil, avšak bez akéhokoľvek právneho záveru, len s tým, že sa stotožňuje s\nnázorom súdu prvej inštancie. Dovolateľ tiež namietal, že súdy oboch inštancií rozhodovali o právoplatne\nrozhodnutej veci (§ 420 písm. d/ CSP), keď opakovane posudzovali otázku, či MORS má právnu\nsubjektivitu a je právnickou osobou, pričom neprihliadli na uznesenie Okresného súdu Komárno č. k.\n4Cb/342/2010-49 z 13.10.2011, ktorým bolo konanie zastavené práve z dôvodu, že osoba vystupujúca\nako MORS nemá právnu subjektivitu, nie je právnickou osobou a takto označený žalovaný právne\nneexistoval a ani neexistuje.\n32 Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických\n\nosôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo\nna relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v\nzmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo\nzákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou SR\nzaručených procesných práv. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov\n(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n33 Ako nedôvodnú, a teda nezakladajúcu prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, dovolací\nsúd hodnotí námietku dovolateľa, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej\ninštancie) je nedostatočné, pôsobí zmätočne a nepresvedčivo, resp., že nedošlo k naplneniu práva\nžalobcu na náležité odôvodnenie rozhodnutia, pretože súdy sa nezaoberali postavením, činnosťou a\nkompetenciou rozhodcovského súdu, ktorý (podľa názoru dovolateľa) je nonsubjektom a rozhodnutie\nním vydané nemá žiadnu právnu silu, a teda je nulitné. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 393\nods. 1, 2 CSP). Odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol rozhodujúci\nskutkový stav, primeraným spôsobom popísal priebeh konania, vyjadrenia strán sporu, výsledky\nvykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovaný prípad, a z ktorých\nvyvodil svoj právny záver. Zrozumiteľne tiež vysvetlil, prečo sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvej\ninštancie, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, a ktoré aj odvolací súd považoval za správne.\n34 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.09.2009\ndomáhal zrušenia rozsudku Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu (ako stáleho\nrozhodcovského súdu) sp. zn. 12/2009 z 27.08.2009, ktorým bola Ing. S. H. (v postavení žalovaného)\nuložená povinnosť zaplatiť RNDr. Jurajovi Novákovi (v postavení žalobcu) sumu 117.170,53 eur\ns príslušenstvom, a to z dôvodu v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ ZRK (rozhodlo sa o veci, na\nktorú sa nevzťahovala rozhodcovská zmluva a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v\nrozhodcovskom konaní namietal) a z dôvodu v zmysle § 40 ods. 1 písm. g/ ZRK (bola porušená zásada\nrovnosti účastníkov rozhodcovského konania). Súd prvej inštancie žalobu o zrušenie predmetného\nrozhodcovského rozsudku zamietol, pretože nezistil opodstatnenosť dôvodov na jeho zrušenie. Odvolací\nsúd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, stotožniac sa s jeho\nodôvodnením v zmysle § 387 ods. 2 CSP, pričom sa zaoberal aj odvolacími námietkami žalobcu a v\nodôvodnení svojho rozhodnutia k nim zaujal svoje stanovisko.\n35 Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že žalobca sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského\nrozsudku len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v § 40 ods. 1 ZRK. Žalobca takto aj postupoval, keď\nžalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal z dôvodov v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ ZRK\na súdy oboch inštancií o tejto žalobe a jej predmete konali a rozhodli. Taxatívny výpočet dôvodov na\nzrušenie rozhodcovského rozsudku neumožňuje žalobcovi napadnúť rozhodcovský rozsudok z iného\ndôvodu, než vyplýva z § 40 ods. 1 ZRK a rovnako tak neumožňuje všeobecnému súdu zaoberať sa\niným dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, než vyplýva z citovaného ustanovenia. ZRK\numožňuje účastníkovi rozhodcovského konania domáhať sa (žalobou podanou voči inému účastníkovi)\nzrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom všeobecný súd vo vzťahu k rozhodcovským súdom,\nresp. k rozhodcom, nie je v postavení odvolacieho súdu, ako správne konštatoval v odôvodnení\nrozhodnutia (bod 26) aj odvolací súd. Rozhodcovské konanie je inštitútom súkromného práva, v ktorom\nrozhodcovia rozhodujú spory na základe súkromnoprávneho aktu účastníkov konania. Rozhodcovský\nsúd je súkromnou osobou, ktorá nepatrí do sústavy súdov podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vzťahu k všeobecným súdom zákonodarca umožnil\nlen obmedzený prieskum rozhodcovských rozsudkov, v rámci ktorého rozhodcovský rozsudok možno\nnapadnúť žalobou na jeho zrušenie na všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré\n\nspočívajú v dodržiavaní zákonnosti, pričom tento súdny prieskum nie je prieskumom v rámci inštančného\npostupu.\n36 Kľúčovou dovolacou námietkou dovolateľa bolo, že Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd, ktorý\nvydal rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa žalobca domáhal podanou žalobou, nie je právnickou\nosobou, nemá právnu subjektivitu a preto je jeho rozsudok nulitný a nevyvoláva žiadne právne účinky.\nTúto námietku žalobca uplatnil už v priebehu konania na súde prvej inštancie a následne v podanom\nodvolaní, pričom súdy oboch inštancií sa ňou zaoberali, a to aj napriek tomu, že predmetom sporového\nkonania bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ ZRK.\nOdvolací súd sa námietkou žalobcu vo vzťahu k rozhodcovskému súdu zaoberal v bode 30 odôvodnenia\nrozhodnutia, pričom sa nestotožnil s názorom žalobcu, že rozhodcovský súd nevznikol podľa osobitnej\nprávnej úpravy. V celom rozsahu odkázal na body 37 a 38 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,\nz ktorých vyplýva, že ani súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorý spochybňoval\nprávnu spôsobilosť MORS-u, a tým aj jeho právomoc rozhodovať spory v rozhodcovskom konaní a\ntúto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Poukázal na to, že právna úprava rozhodcovského\nkonania je obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., ktorý právnickej osobe\numožňoval zriadiť stály rozhodcovský súd (§ 12) a zároveň vymedzoval podmienky jeho zriadenia,\npričom základným predpokladom pre zriadenie stáleho rozhodcovského súdu bolo vydanie štatútu a\nrokovacieho poriadku. Pokiaľ zriaďovateľ rozhodcovského súdu zákonné podmienky splnil a zároveň\nzverejnil údaje uvedené v § 12 ods. 3 ZRK v Obchodnom vestníku, takto zriadený rozhodcovský súd\nzískal právo viesť rozhodcovské konanie a vydávať rozhodcovské rozsudky, pričom rozhodcovský súd\nbol aj naďalej súčasťou právnickej osoby, ktorá bola jeho zriaďovateľom.\n37 K uvedenému dovolací súd poznamenáva, že všeobecný súd v konaní o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku na základe žaloby podanej v zmysle § 40 ods. 1 ZRK nemá vo vzťahu k rozhodcovskému\nsúdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, právomoc rozhodovať o (ne)existencii, statuse a právomoci\nrozhodcovského súdu. ZRK v ustanovení § 12 (v znení účinnom do 31.12.2014) určoval, kto môže\nzriadiť stály rozhodcovský súd a aké sú jeho povinnosti vo vzťahu k zriadeniu alebo zrušeniu tohto\nsúdu, zverejneniu jeho štatútu, rokovacieho poriadku, zoznamu rozhodcov alebo zmien údajov, pričom\nzoznam stálych rozhodcovských súdov vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 12a\nZRK), ktoré do zoznamu stálych rozhodcovských súdov zapíše stály rozhodcovský súd zriadený\nzriaďovateľom, ktorý zverejnil údaje v Obchodnom vestníku podľa § 12 ods. 3 ZRK. V posudzovanom\nprípade pôvodný zriaďovateľ Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave všetky\nzákonom stanovené podmienky pre zriadenie rozhodcovského súdu splnil a tento súd bol oprávnený\nviesť rozhodcovské konania a v týchto konaniach rozhodovať. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani\nfakt, že na základe zmluvy o predaji časti podniku bola časť podniku, ktorou bol uvedený rozhodcovský\nsúd, prevedená do vlastníctva inej právnickej osoby. Takýto postup ZRK nezakazoval a táto zmena\nzriaďovateľa bola aj riadne zverejnená v Obchodnom vestníku.\n38 Podľa názoru dovolacieho súdu, dovolacia námietka, v rámci ktorej dovolateľ spochybnil existenciu,\npostavenie a právomoc Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozsudok\nsp. zn. 12/2009 z 27.08.2009, nemá relevanciu vo vzťahu k predmetu sporu, ktorým je žaloba o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku, podaná z dôvodov v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ ZRK\na nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, pretože súdy oboch inštancií sa\nzaoberali a v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadali s dôvodmi, z ktorých sa žalobca domáhal\nzrušenia rozhodcovského rozsudku (čo bolo predmetom sporu). Dovolací sú nezistil, že by nesprávnym\nprocesným postupom súdov oboch inštancií došlo k tomu, že by sa žalobcovi znemožnilo uskutočňovať\njemu patriace procesné práva, dôsledkom čoho by bolo porušenie práva sporovej strany na spravodlivý\nproces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Taktiež dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie\nveci nepredstavuje právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, resp.\nna riešení ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,\nktorým bola zamietnutá žaloba vo veci, t. j. o zrušenie rozsudku Medzinárodného obchodného\nrozhodcovského súdu sp. zn. 12/2009 z 27.08.2009. Dovolateľom namietaný nedostatok právnej\nsubjektivity stáleho rozhodcovského súdu nemá priamu relevanciu vo vzťahu k právnemu posúdeniu\npredmetu sporu, ktorým sú žalobcom uplatnené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle\n§ 40 ods. 1 písm. c/ a g/ ZRK.\n\n39 V posudzovanej veci preto dovolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody prípustnosti\ndovolania uplatnené dovolateľom v zmysle § 420 písm. f/. Zároveň v časti, v ktorej dovolateľ namietal\nnesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, nie je dovolací dôvod vymedzený tak, ako\npredpokladá zákon (§ 421 ods. 1 písm. a/, písm. b/ alebo písm. c/ v spojení s § 432 CSP). S poukazom\nna uvedené, dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ a písm. f/ CSP.\n40 Pokiaľ dovolateľ namietal procesnú vadu v zmysle § 420 písm. d/ CSP, t. j. že v predmetnom\nspore súdy opätovne rozhodli o právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), keď opakovane posudzovali\notázku, či má MORS právnu subjektivitu, hoci táto otázka už bola vyriešená v uznesení Okresného\nsúdu Komárno č. k. 4Cb/342/2010-49 z 13.10.2011, dovolací súd uvádza, že označeným uznesením\nbolo zastavené konanie v spore žalobcu Ing. S. H. proti žalovanému Medzinárodnému obchodnému\na rozhodcovskému súdu v Bratislave z dôvodu, že žalovaný nemal spôsobiť mať práva a povinnosti\na v dôsledku toho ani spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 OSP, čo predstavovalo taký\nnedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. Teda, konanie bolo zastavené (§ 104 ods.\n1 OSP), pretože stály rozhodcovský súd nemôže byť žalovaný ako strana sporu (predtým účastník\nkonania v zmysle OSP), pretože nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu),\nktorá je predpokladom spôsobilosti byť stranou sporu (účastníkom konania). Skutočnosť, že stály\nrozhodcovský súd nemá právnu subjektivitu, nie je ani sporná. Z ustanovenia § 12 ZRK (ako zákona lex\nspecialis) vyplýva, že právnickou osobou je zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu, ktorý má právnu\nsubjektivitu, pričom úprava všetkých organizačných záležitostí, týkajúcich sa postavenia a činnosti\nrozhodcovského súdu, je zverená do právomoci zriaďovateľa, nie samotného rozhodcovského súdu.\nTento má vystupovať len ako orgán (organizačná zložka) zriaďovateľa, ktorému je v zmysle ZRK zverená\nprávomoc rozhodovať spory v rozhodcovskom konaní. Preto aj stranou sporu môže byť len zriaďovateľ\n(právnická osoba).\n41 Z ustanovenia § 230 CSP vyplýva, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať\na rozhodovať znovu (predtým § 159 ods. 3 OSP). Pojem „tá istá vec“ sa v rozhodovacej praxi súdov\ninterpretuje tak, že musí ísť o tie isté strany a ten istý predmet sporu, t. j. totožný nárok uplatnený z\ntotožného skutkového základu medzi totožnými stranami, pričom nie je relevantné, či rovnaké osoby\nmajú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ak sa konanie netýka tých istých\nstrán, nemožno hovoriť o prekážke právoplatne rozhodnutej veci. V predmetnom sporovom konaní\no zrušenie rozhodcovského rozsudku a v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp.\nzn. 4Cb/342/2010 sa nejedná o totožný predmet konania a zároveň v týchto konaniach nie je daná\nani totožnosť strán sporu (účastníkov). Keďže nie sú súčasne splnené obidve podmienky (totožnosť\npredmetu a totožnosť strán), tak uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/342/2010-49 z\n13.10.2011 nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k predmetnému sporu o\nzrušenie rozsudku Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu. Prípustnosť dovolania v zmysle\n§ 420 písm. d/ CSP preto nie je daná, z dôvodu ktorého dovolací súd dovolanie žalobcu v tejto časti\nodmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.\n42 Len pre úplnosť dovolací súd uvádza, že predmetom dovolacieho prieskumu je rozhodnutie\nodvolacieho súdu č. k. 4Cob/9/2018-492 z 28.02.2019. Z jeho záhlavia vyplýva, že žalobcom je Ing.\nS. H. a žalovaným je RNDr. Juraj Novák, pričom v bode 38 odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd\nuviedol a vysvetlil, že pokiaľ súd prvej inštancie v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku označil\nMedzinárodný obchodný rozhodcovský súd ako intervenienta na strane žalovaného, s ktorým konal,\npostupoval nesprávne, nakoľko MORS nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť intervenientom,\navšak uvedená nesprávnosť nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie. Keďže procesné pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd odstránil, dovolacia námietka\nžalobcu je v tomto smere neopodstatnená.\n43 Vzhľadom k tomu, že dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu, nerozhodoval už o jeho návrhu na\nodklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n44 Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 druhá veta CSP, § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania\nžalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n45 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/9/2018", "guid": "0f627c14-4a28-444d-b5a7-7f665505e78f:be671c2e-144a-4870-b645-ec5a0d6faf32", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}