{"guid": "181e6f1c-b42c-42e4-867c-0d3824505e94:342ff4bb-77b3-499b-9fe2-ab69392b6a1d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1205222763.1", "spisova_znacka": "1Cdo/3/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/3/2022 z 23. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2022, sp. zn. 1Cdo/3/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:1205222763.1", "identifikacne_cislo": "1205222763", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2022-02-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-128.odsek-2", "nazov": "§ 128 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-128.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-128"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "nazov": "§ 853 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-128", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/342ff4bb-77b3-499b-9fe2-ab69392b6a1d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1205222763.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1205222763.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1205222763.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/3/2022\n1205222763\n23. 02. 2022\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2022:1205222763.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ A. G.Š., bývajúci C. XX/XX, N., 2/ W.. C. T.,\nbývajúca Z. XXB, B., D. Z. F., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária LAW FIRM s.r.o., Špitálska\n10, Bratislava, proti žalovanému: Hydromeliorácie, štátny podnik, IČO: 35 860 839, Vrakunská 29,\nBratislava, právne zastúpenému: Advokátska kancelária advocatius s. r. o., Palackého 12, Bratislava, o\nzaplatenie 4.679,25 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45 C\n28/2009, o dovolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. novembra\n2018 sp. zn. 9 Co 40/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 45 C\n28/2009-450 z 19. októbra 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 242,40\neur a povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2/ rade sumu 93,67 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nVo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal nárok\nna náhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že súd prvej inštancie mal z vykonaného\ndokazovania za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku\nparc. č. 8464/16 nachádzajúcej sa v k. ú. O. Z. M., obec O. Z. M., na ktorej sa nachádza stavba čerpacej\nstanice súp. č. XXX, ktorá slúži na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Dal do pozornosti, že v roku\n2003 bola predmetná čerpacia stanica prevedená z majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku,\nš.p. do majetku žalovaného s tým, že právny predchodca žalovaného (Slovenský vodohospodársky\npodnik, š.p.) uzavrel s právnymi predchodcami žalobcov (p. C. G. a p. Š. G.) nájomné zmluvy, predmetom\nktorých bol nájom pozemkov, na ktorých je lokalizovaná predmetná čerpacia stanica. Tieto zmluvy\nboli uzatvorené na dobu určitú 5 rokov. Súd prvej inštancie v ďalšom ozrejmil, že prístup k čerpacej\nstanici je možný len cez ďalšie pozemky žalobcov, pričom čerpacia stanica pozostáva z viacerých\nobjektov, ktoré nie sú v katastri zapísané a nachádzajú sa okrem parcely č. 8464/16 aj na parcele č.\n8464/13 (šachta), 8464/14 (ost. objekt), 8464/15 (dvor) a 8464/17 (trafo-stanica). Konštatoval, že napriek\nuvedeným skutočnostiam nie je na pozemkoch žalobcov zriadené vecné bremeno a taktiež nie je medzi\nnimi a žalovaným uzatvorená ani žiadna nájomná zmluva.\n3. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k vyvlastneniu\npredmetných pozemkov alebo k uzavretiu dohody, na základe ktorej by právny predchodca žalovaného\nresp. štát, získal tieto pozemky do vlastníctva alebo užívania za náhradu. S poukazom na v súčasnosti\nplatný zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej len „zákon o vodách“), ktorý neobsahuje ustanovenia\nupravujúce povinnosť vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádzajú vodné stavby strpieť bez\n\nnáhrady ich umiestnenie na svojom pozemku súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná stavba\numiestnená na pozemku žalobcov ich podstatným spôsobom obmedzuje v užívaní ich vlastníckeho\npráva, preto patrí žalobcom za takéto obmedzenie ich vlastníckeho práva náhrada, a to na podklade\nÚstavy Slovenskej republiky a ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).\n4. V prejednávanej veci mal konajúci okresný súd za nepochybné, že žalobcovia sú vlastníkmi\npredmetného pozemku, na ktorom je postavená ”vodná stavba” a ich vlastnícke právo (resp. vlastnícke\nprávo ich predchodcov) bolo obmedzené bez ich súhlasu na základe zákona. Keďže pozemok žalobcov\nnebol vyvlastnený, avšak ako vlastníci pozemku sú povinní strpieť, že sú vo výkone svojich vlastníckych\npráv značne obmedzení, podľa názoru súdu prvej inštancie im za to patrí náhrada. Okresný súd poukázal\naj na to, že miera (rozsah) obmedzenia ich vlastníckeho práva je v prípade žalobcov značná, nakoľko z\nvykonaných dôkazov vyplynulo (a nebolo ani medzi účastníkmi sporné), že na pozemku v ich vlastníctve\nje vystavaná čerpacia stanica, ktorá pozostáva z viacerých objektov, ktoré nie sú v katastri zapísané a\nnachádzajú sa okrem parcely č. 8464/16 aj na parcele č. 8464/13 (šachta), 8464/14 (os. objekt), 8464/15\n(dvor) a 8464/17 (trafo-stanica), ktoré neumožňujú žalobcom vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam\nvykonávať vlastnícke práva v plnom rozsahu.\n5. V súvislosti s vyššie uvedeným súd prvej inštancie poukázal aj na to, že bez zreteľa na to, či po právnej\nstránke je uplatnený nárok kvalifikovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo určitý typ\nnáhrady za obmedzenie vlastníckych práv žalobcov, výsledok by mal byť totožný, a to, že sa vlastníkovi\nposkytne primeraná finančná kompenzácia za zásah do jeho práv. V prejednávanej veci podľa názoru\nokresného súdu okolnostiam danej veci najlepšie zodpovedá právna kvalifikácia uplatnených nárokov\nako nárokov vlastníka na zaplatenie náhrady za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva.\n6. V konaní mal okresný súd za preukázané, že čerpacia stanica bola postavená v súlade s vtedy\nplatným právom, pričom jej bolo udelené aj riadne povolenie na prevádzkovanie ako aj povolenie na\nčerpanie vôd. Príslušné práva a povinnosti vyplývajúce z týchto povolení sú v súlade s ustanovením § 80\nzákona o vodách naďalej platné. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné a podľa okresného súdu\njednoznačne vyplývajú aj z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie dodal, že medzi žalobcami\na žalovaným neexistuje žiaden nájomný vzťah, pričom táto skutočnosť taktiež vyplynula nielen zo\nzhodných vyjadrení účastníkov konania, ale aj z vykonaného dokazovania. Okresný súd vyslovil, že\nuvedené skutočnosti odôvodňujú nárok žalobcov na náhradu v zmysle § 128 ods. 2 OZ, avšak vzhľadom\nna absenciu právnej úpravy pri poskytnutí výšky náhrady bolo potrebné s poukazom na § 853 ods. 1 OZ\nanalogicky použiť ustanovenia o výške bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ.\n7. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že žalovaný užíval nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve žalobcov v 1/ a 2/\nrade bez právneho dôvodu, od doby skončenia nájmu v zmysle nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi\nprávnymi predchodcami žalobcov a Slovenským vodohospodárskym podnikom. Nájomná zmluva bola\nuzatvorená na dobu určitú, s dobou trvania nájmu 5 rokov, pričom zánikom zmluvy zanikol zároveň\nnájomný aj podnájomný vzťah. Žalovaný však aj naďalej užíval nehnuteľnosti v rozsahu preukázanom\nv prebiehajúcom konaní (žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.04.2017 uznal, že užíva pozemky v\ncelkovej výmere 833 m2).\n8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia žiadali priznať peňažnú sumu zodpovedajúcu ročnému\nnájmu za obdobie od 05. februára 2007 do 01. februára 2011, pričom vychádzali z výšky nájmu\nza m2 určeného v znaleckom posudku. Okresný súd vyhodnotil opodstatnenosť tvrdení žalobcov a\nnimi uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia, pričom dospel k záveru, že žalobcami uplatnená\ncelková náhrada, by za daných okolností bola neprimeraná. S poukazom na ustálenú judikatúru súd\nprvej inštancie ozrejmil, že pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z predložených\nlistinných dôkazov a stanovil bezdôvodné obohatenia ako sumu rovnajúcu sa výške bežného nájomného\nv danom čase a v danej lokalite. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že\npriemerné nájomné za meter štvorcový v rozhodnom období predstavovalo sumu 0,95-0,10 eur/m2 pri\nporovnateľných pozemkoch ako sú uvedené na LV č. XXX, k. ú. O. Z. M., obec O. Z. M.. S poukazom na\nuvedené skutočnosti, určil okresný súd náhradu vo výške, ktorú považoval za primeranú v sume 0,10\neur/m2/1 rok nasledovne - pri rozlohe 833 m2 predstavuje výška náhrady sumu 83,30 eur za 1 rok (za\n1 deň - 83,30 : 365 = 0,228 eur).\n\n9. Za obdobie od 05. februára 2007 do 18. novembra 2008, kedy bol žalobca v l/ rade výlučným\nvlastníkom predmetných pozemkov (t. j. 1 rok a 237 dní) vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné\nobohatenie za rok 2007 v sume 75,012 eur (329 dní x 0,228 = 75,012) a za rok 2008 v sume 73,64\neur (323 dní x 0,228 = 73,64). Za nasledujúce obdobie od 19. novembra 2008 do 18. februára 2011\n(t. j. 2 roky a 91 dní) vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v sume 187,34 eur [83,3 x\n2 roky = 166,6 eur + 20,74 eur (91 dní x 0,228) = 187,34 eur]. Pri zohľadnení výšky podielu každého\nzo žalobcov (1/2), predstavuje suma výšky nároku každého žalobcu za predmetné obdobie 93,67 eur.\nZáverom súd prvej inštancie zhrnul, že žalobcovi v 1/ rade vznikol nárok na zaplatenie sumy celkovo vo\nvýške 242,40 eur za obdobie od 05. februára 2007 do 18. februára 2011 (t. j. za 1 rok a 237 dní, kedy\nbol výlučným vlastníkom pozemkov a 2 roky a 91 dní, kedy bol podielovým spoluvlastníkom pozemkov\nspolu so žalobcom v 2/ rade v 1/2-ici). Žalobcovi v 2/ rade vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške\n93,67 eur za obdobie od 19. novembra 2008 do 18. februára 2011 (t. j. 2 roky a 91 dní) pri zohľadnení\nvýšky jej spoluvlastníckeho podielu.\n10. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 9 Co\n40/2018 z 22. novembra 2018 podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej\ninštancie, odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade odmietol a žalovanému voči žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n11. Odvolací súd dal do pozornosti, že odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade bolo potrebné čiastočne\nodmietnuť a vo zvyšku odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade nemožno priznať úspech, nakoľko žalobcovia\nv 1/ a 2/ rade podali odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, svojim odvolaním\ntak napadli aj výroky, ktorým súd prvej inštancie ich žalobe čiastočne vyhovel (ak súd prvej inštancie\nžalobe čiastočne vyhovie, žalobca nie je v zmysle § 359 CSP oprávnený podať odvolanie aj voči\nvyhovujúcim výrokom rozsudku, nakoľko nejde o rozhodnutie vydané v jeho neprospech). Odvolací súd\npreto odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade v tejto časti ako podané neoprávnenou osobou odmietol.\n12. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcov, ktoré smerovalo proti výroku, ktorým súd\nžalobu zamietol a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolací súd vyslovil, že\nsúd prvej inštancie po doplnení dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru (čo po doplnení\ndokazovania nakoniec medzi stranami sporné nebolo), že žalovaný užíval celkovú výmeru 833 m2\npozemkov zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Senica.\nAko správny vyhodnotil krajský súd aj záver súdu prvej inštancie, že predmetné stavby umiestnené na\npozemkoch vo vlastníctve žalobcov ich podstatným spôsobom obmedzujú v užívaní ich vlastníckeho\npráva a z tohto dôvodu im patrí (za takéto obmedzenie ich vlastníckeho práva) primeraná náhrada. V\nďalšom konštatoval, že pri absencii zákonnej právnej úpravy je potrebné pre splnenie predpokladov\nsamotného vzniku práva na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vychádzať z ustanovenia §\n128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, no tiež z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré takúto náhradu\npre vlastníka zabezpečujú. Pri absencii právnej úpravy pri poskytnutí výšky náhrady podľa názoru\nodvolacieho súdu je nutné s poukazom na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka analogicky použiť\nustanovenia o výške bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. S\nprihliadnutím na miesto, obdobie, charakter a spôsob užívania nehnuteľnosti, t. j. na určenie ceny nájmu\nza obdobný pozemok, v rovnakej lokalite a v čase krajský súd zhodnotil, že súd prvej inštancie správne\npri určení výšky náhrady vychádzal z vykonaných dôkazov (nájomných zmlúv, vyjadrenia Národnej\nasociácie realitných kancelárií Slovenska), keď určil primeranú náhradu vo výške 0,10 eur/m2/1 rok.\n13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá požiadavkám\nkladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože v odôvodnení svojho\nrozhodnutia okresný súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh\nkonania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na\nprejednávaný prípad. Súd prvej inštancie svoje prijaté závery, ktoré ho viedli k čiastočnému vyhoveniu\na k čiastočnému zamietnutiu žaloby primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie\npatričným spôsobom odôvodnil na odôvodnenie ktorého poukázal aj odvolací súd a z ktorého znením\nsa odvolací súd stotožnil.\n\n14. V ďalšom odvolací súd, s poukazom na svoje predchádzajúce zrušujúce uznesenie č. k. 9 Co\n257/2013-195 zo dňa 30. apríla 2015 vyslovil právny názor, od ktorého nebol dôvod sa odchýliť a ktorým\nbol súd prvej inštancie viazaný. V súlade s ním, súd prvej inštancie po zistení, že v rozhodnom období\nnebolo regulované nájomné za prenájom poľnohospodárskej pôdy, dospel podľa odvolacieho súdu k\nsprávnemu záveru, že nebolo možné vychádzať z trhového nájomného, ktoré žalobca preukazoval\ndokladmi od realitných kancelárii, keďže v týchto potvrdeniach absentujú údaje o obdobiach, ku ktorým\nmala byť stanovená trhová hodnota ročného prenájmu a nie je z nich zrejmé, že sa týkajú rozhodného\nobdobia, za ktoré sa žalobcovia domáhajú primeranej náhrady. Ďalej mal krajský súd za to, že nebolo\nmožné stanoviť primeranú náhradu zo znaleckého posudku č. 43/2010, keď znalec pri stanovení náhrady\nvychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení\nvšeobecnej hodnoty majetku a pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov použil metódu polohovej\ndiferenciácie ako aj výnosovú metódu a pre vec podstatnú porovnávaciu metódu na stanovenie\nvšeobecnej hodnoty pozemkov vylúčil z dôvodu nedostatku hodnoverných a preskúmateľných pokladov\npre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku s porovnateľnými parametrami v danej lokalite. Správne\npotom súd prvej inštancie vychádzal z Vyjadrenia Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska,\npodľa ktorého sa priemerná cena prenájmu ornej pôdy v obci O. Z. M., k. ú. O. Z. M. ,okres Senica\nmôže pohybovať v pásme 0,05-0,10 eur/m2 za rok, pri porovnateľných pozemkoch ako sú uvedené na\nLV č. XXXX k. ú. O. Z. M., obec O. Z. M., čo sa týka ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov, v rokoch\n2009-2017 t. j. v rozhodnom období. Dodal, že nebolo možné pri určení primeranej náhrady vychádzať z\nnájomných zmlúv založenými žalobcami, pretože tieto neboli uzatvorené v rozhodnom období, za ktoré\nžalobcovia žiadali náhradu, ale podstatne skôr (december 1998) a naopak nájomné zmluvy založené\nžalovaným boli uzatvorené neskôr (júl 2012, resp. júl 2014).\n15. Vzhľadom na vyššie uvedené závery o porovnateľnom nájomnom za obdobný pozemok, v rovnakej\nlokalite a v rovnakom čase odvolací súd ustálil, že neobstoja námietky žalobcov o tom, že primeraná\nnáhrada 0,10 eur/m2 za rok nebola stanovená správne, lebo po odpočítaní dane z nehnuteľnosti, ktorú\nžalobcovia platia, predstavuje primeraná náhrada ročne len sumu 10,92 eur. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poznamenal, že samotná skutočnosť, že žalobcovia sú zaťažení daňovou povinnosťou nemôže\nsama o sebe spochybňovať správne závery o výške primeranej náhrady. Bez právnej relevancie pri\nurčení primeranej náhrady boli podľa odvolacieho súdu aj námietky žalobcov, že žalovaný stavby na\npozemkoch v ich vlastníctve prenajíma tretej osobe - obchodnej spoločnosti Richter Rasen Slovakia s.r.o.\n(ktorá ich využíva na podnikateľské účely), a teda sám má z prenájmu ekonomický prospech spočívajúci\njednak v príjme z prenájmu, ako i v skutočnosti, že nemusí vykonávať správu predmetných stavieb.\nTvrdenie žalobcov, že žalovaný má z prenájmu ekonomický prospech spočívajúci v príjme z prenájmu\npodľa krajského súdu neobstojí, pretože nájomné predstavuje sumu 0,000003€/m2 za rok.\n16. Ďalšími námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezaoberal, keď tieto\nneboli podľa odvolacieho súdu spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a sú v rovine úvah\nbez podloženia relevantnými dôkazmi.\n17. Záverom odvolací súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný v rámci svojho vyjadrenie\nvzniesol námietku premlčania, na ktorú ale odvolací súd neprihliadol, keďže sa podľa jeho názoru jedná\no neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. Napriek tomu odvolací súd k vznesenej\nnámietke premlčania dodal, že vyhovujúci výrok rozsudku nebol zo strany žalovaného napadnutý a keby\naj bolo možné na námietku premlčania prihliadnuť a bola by dôvodná, odvolací súd by vyhovujúci výrok\nv zmysle zásady zákazu reformatio in peius nemohol zmeniť v neprospech žalobcov/odvolateľov.\n18. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade podali proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v celej jeho výrokovej\nčasti, dovolanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie pochybil pri určení výšky bezdôvodného\nobohatenia, pričom odvolací súd sa s jeho právnym názorom stotožnil. Dovolatelia dali do pozornosti,\nže napriek súdom nariadenému znaleckému dokazovaniu súd prvej inštancie pri stanovení výšky\nbezdôvodného obohatenia z uvedeného znaleckého posudku nevychádzal (rovnako nevychádzal\nani z vyjadrení realitných kancelárií), ale pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal\nz vyjadrenia Národnej asociácie realitných kancelárií (0,10 eur/m2/rok) a iných nájomných zmlúv\npredložených žalovaným, avšak žiadnym spôsobom nevysvetlil prečo, čo podľa dovolateľov zakladá\nnepreskúmateľnosť prvostupňového rozsudku pre nedostatok dôvodov. Rovnako k uvedeným\nskutočnostiam podľa názoru dovolateľov nezaujal žiadne stanovisko ani odvolací súd v odôvodnení\n\ndovolaním napadnutého rozsudku, čo tiež zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok\ndôvodov.\n19. Dovolatelia dali do pozornosti, že v konaní opakovane poukazovali na skutočnosť, že daň z\nnehnuteľností, ktorú platia za predmetné pozemky, predstavuje sumu 77,38 eur ročne (ako za zastavané\npozemky). V praxi to potom znamená, že po odpočítaní tejto sumy od ročného nájomného vo výške\n83,30 eur (ktorú ustálil súd prvej inštancie a s ktorou sa odvolací súd stotožnil) tak zisk z prenájmu\npred zdanením predstavuje sumu 10,92 eur ročne, čo podľa názoru žalobcov v žiadnom prípade\nnemožno považovať za primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva spočívajúce vo faktickom\nznemožnení akýmkoľvek spôsobom užívať pozemky v ich vlastníctve. Ani s touto námietkou sa podľa\ndovolateľov súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal.\n20. Žalobcovia mali za to, že pri aplikácii postupu určeného súdom prvej inštancie v praxi by došlo k\nsituácii, že primeraná výška náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva sa určí podľa výšky nájomného\nza prenájom pozemkov - ornej pôdy (vyplývajúcej z ceny pozemkov - ornej pôdy), ale výška dane z\nnehnuteľností sa vypočíta z hodnoty pozemkov - zastavaných plôch a nádvorí, čo v ekonomickej realite\nznamená, že v prípade, ak by uvedené pozemky zastavené neboli a žalobcovia by tieto prenajali ako\nornú pôdu (nezastavanú stavbami vo vlastníctve štátu) ich zisk z prenájmu pred zdanením by bol vyšší\nako uvedených 10,92 eur ročne.\n21. V ďalšom dovolatelia uviedli, že bez povšimnutia nemôže ostať skutočnosť, že žalovaný stavby\nna pozemkoch vo vlastníctve žalobcov prenajíma tretej osobe - obchodnej spoločnosti Richter Rasen\nSlovakia s.r.o. (ktorá ich využíva na podnikateľské účely), a teda sám má z prenájmu ekonomický\nprospech spočívajúci jednak v príjme z prenájmu, ako i v skutočnosti, že nemusí vykonávať správu\npredmetných stavieb.\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolatelia ustálili, že súd prvej inštancie pri stanovení výšky\nbezdôvodného obohatenia mal vychádzať z vypracovaného znaleckého posudku, teda nebolo namieste\nstanovovať výšku primeranej náhrady s poukazom na stanovisko Národnej asociácie realitných\nkancelárií Slovenska, keďže táto nie je znaleckou organizáciou a nemôže ani nahradiť znalecké\ndokazovanie.\n23. Následne dovolatelia konštatovali, že rozsudok súdu prvej inštancie ako i rozsudok odvolacieho súdu\nsú v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí aj z dôvodu, že oba\nrozsudky nie sú riadne odôvodnené.\n24. Vo vzťahu k trovám konania poukázali žalobcovia na skutočnosť, že žalovaný je správcom\nhydromelioračných zariadení vo vlastníctve štátu, je štátnym podnikom, ktorého hlavným predmetom\nčinnosti je výkon správy hydromelioračných zariadení, a ktorý má vlastného zamestnanca - interného\nprávnika. Mali za to, že za účelom hájenia svojich záujmov je štát (ako i štátne podniky) vybavený\npríslušnými organizačnými zložkami finančne a personálne zabezpečenými zo štátneho rozpočtu, a teda\nnie je daný dôvod, aby výkon svojich práv a povinností v tejto oblasti prenášal na súkromný subjekt advokáta, a ak tak urobil, nie je dôvod na uznanie takýchto nákladov ako účelne vynaložených. Záverom\nnavrhli dovolaciemu súdu, aby dovolaním napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n25. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že nie je naplnený predpoklad prípustnosti dovolania\nžalobcov pokiaľ smeruje proti výroku rozhodnutia, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie žalobcov.\nRovnako nie je naplnený predpoklad prípustnosti dovolania žalobcov proti akémukoľvek výroku\nodvolacieho súdu, nakoľko nie sú naplnené podmienky dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, a to z\ntoho dôvodu, že odvolací súd sa pri riešení právnej otázky neodklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, nerozhodoval o otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená, alebo bola dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dodal, že žalobcovia vo svojom\ndovolaní nepoukázali na také rozhodnutie najvyššieho súdu zásadného významu, ktoré by v súvislosti\ns rozhodnutím odvolacieho súdu spĺňalo prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Žalovaný\nmal za to, že žalobcovia v dovolaní nekonkretizovali, v ktorej právnej otázke v napadnutom rozhodnutí\nodvolacieho súdu sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a\nktorá právna otázka doposiaľ nebola vykladaná prípadne, ktorá právna otázka je dovolacím súdom\n\nrozhodovaná rozdielne. Iba samotná polemika žalobcov s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k\nriešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu prípustnosti a dôvodnosti dovolania.\n26. Žalovaný v ďalšom vyslovil, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že užívaním nehnuteľností, t. j.\nparciel č. 8464/16, č. 8464/13, č. 8464/14, č. 8464/15, a č. 8464/17, došlo k bezdôvodnému obohateniu\nžalovaného a vyslovil nesúhlas s tvrdením žalobcov, že súd prvej inštancie pochybil pri určení výšky\nbezdôvodného obohatenia pričom, odvolací súd sa s jeho právnym názorom stotožnil. V tejto súvislosti\nžalovaný poznamenal, že vykonáva vodohospodársku činnosť v zmysle zákona o vodách, príslušných\npovolení a delimitačných protokolov.\n27. Pokiaľ žalobcovia svoj dôvod dovolania opierajú o nesprávne stanovenú výšku nájmu s\nodôvodnením, že súd sa neriadil záverom znaleckého posudku, žalovaný uviedol, že znalecký posudok\nč. 43/2010 vypracovaný L.. S. O. nie je možné brat' do úvahy pri určovaní výšky náhrady, nakoľko znalec\npri vypracovaní znaleckého posudku aplikoval metódu polohovej diferenciácie a metódu výnosovú.\nŽalovaný zdôraznil, že metódu výnosovú nebolo možné aplikovať absolútne, keďže táto sa aplikuje v\nprípade, že ohodnocované pozemky sú užívané na podnikateľské účely. Znalec skutočnosť konštatoval\nna pojednávaní konanom dňa 05. februára 2012, keď uviedol: „V prípade, že ide o nepodnikateľský\nsubjekt, ktorý nepoužíva nehnuteľnosť za účelom dosiahnutia výnosu, by som použil metódu polohovej\ndiferenciácie.”\n28. Žalovaný k tomu dodal, že nie je podnikateľským subjektom a sporné časti parciel neužíva za účelom\ndosiahnutia výnosu, ale na verejnoprospešné účely. Pozemok, na ktorom sa vodná stavba nachádza,\nje zastavaný na poľnohospodárske účely a je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Mal za\nto, že metódou polohovej diferenciácie potom nebolo možné hodnoverne zistiť všetky okolnosti majúce\nvplyv na všeobecnú hodnotu pozemku, v ktorej súvislosti znalec uviedol, že „pri použití metódy polohovej\ndiferenciácie dospel k výsledku, ktorý nezodpovedá realite.“\n29. Následne žalovaný poznamenal, že nie je prítomný dôvod dovolania žalobcov spočívajúci v\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a z jeho pohľadu nie je pravdivé tvrdenie žalobcov o\nnepreskúmateľnosti rozhodnutí súdov nižších inštancií.\n30. Záverom žalovaný konštatoval, že žalobcovia v dovolaní neuvádzajú žiadne také skutočnosti,\nktoré by odôvodňovali prípustnosť dovolania. Rozsudok odvolacieho súdu a jeho závery sú podľa\nžalovaného v súlade s doterajšou ustálenou judikatúrou dovolacieho súdu. Preto žalovaný navrhol\ndovolanie odmietnuť a zaviazať dovolateľov k náhrade trov dovolacieho konania.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po\nzistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal, či\nsú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n32. Dovolací súd najskôr skúmal existenciu prvého z dovolateľmi uplatnených dovolacích dôvodov,\nktorým je tzv. vada zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd považuje za dôležité\nuviesť, že v dovolaní nie je výslovne uvedené, že dovolatelia podávajú dovolanie aj z dôvodu podľa\n§ 420 písm. f/ CSP, avšak vzhľadom na obsah dovolania a charakter dovolacích námietok, pristúpil\ndovolací súd k posudzovaniu prípustnosti a dôvodnosti podaného dovolania najprv z hľadiska existencie\nzmätočnostných vád v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n33. Pokiaľ dovolanie z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP smeruje proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, potom existencia tohto dôvodu, t. j.\nexistencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. zmätočnosť rozhodnutia)\nneznamená len splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.\nZ ustanovenia § 420 písm. f/ CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,\n\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n34. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n35. Z hľadiska obsahového (§ 124 ods. 1 CSP) dovolatelia v dovolaní namietali, že súdy nižšej inštancie\npochybili pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, pretože pri určení výšky bezdôvodného obohatenia\nnevychádzali zo znaleckého posudku, ale z vyjadrenia Národnej asociácie realitných kancelárií a iných\nnájomných zmlúv predložených žalovaným. Dovolatelia vytýkali nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov\nnižšej inštancie pre nedostatok dôvodov. Napokon namietali primeranosť náhrady za obmedzenie\nvlastníckeho práva spočívajúce vo faktickom znemožnení akýmkoľvek spôsobom užívať pozemky v ich\nvlastníctve.\n36. Dovolací súd zdôrazňuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden\ncelok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie\nvytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne\nzhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke\naj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým tvorí - ako už bolo spomenuté, jeden celok.\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 40/2018 z 18. júla 2018)\n37. Podľa názoru dovolacieho súdu sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco venoval všetkým kľúčovým\naspektom prejednávaného sporu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že v konaní\nnebolo sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 8464/16\nv k. ú. O. Z. M.D., obec O. Z.H. M., na ktorom sa nachádza stavba čerpacej stanice súpisné číslo\nXXX slúžiaca na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, ktorá pozostáva z viacerých objektov, ktoré\nsa nachádzajú aj na parcele č. 8464/13 (šachta), 8464/14 (ost. objekt), 8464/15 (dvor) a 8464/17\n(trafo-stanica), ktoré nie sú zapísané v katastri. Nesporná bola aj skutočnosť, že na pozemky žalobcov\nnebolo zriadené vecné bremeno, medzi stranami sporu nebola uzavretá nájomná zmluva a žalovaný\nužíval pozemky v celkovej výmere 833 m2 (odsek 37, 44, 48). Súd prvej inštancie náležite ozrejmil\ndôvody, pre ktoré sa priklonil k názoru, že dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov stavbou\numiestnenou na ich pozemku, za čo im prináleží náhrada (odsek 41 - 43, 45 - 47, 49). Rovnako\nuviedol, prečo neobstojí námietka žalovaného o nenaplnení predpokladov pre vznik povinnosti vydať\nbezdôvodné obohatenie a akými úvahami bol súd prvej inštancie vedený pri formulovaní právneho\nzáveru o dlhodobom a bezodplatnom užívaní pozemku žalobcov žalovaným bez právneho dôvodu\n(odsek 50 až 55). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie celkom jasne vyplývajú dôvody, pre\nktoré, v otázke ocenenia prospechu získaného užívaním nehnuteľnosti žalobcov bez právneho dôvodu\nžalovaným, súd prvej inštancie ustálil bezdôvodné obohatenie ako sumu rovnajúcu sa výške bežného\nnájomného v danom čase a v danej lokalite pri porovnateľných pozemkoch (odsek 56, 57, 60 - 65).\nSúd prvej inštancie poskytol vysvetlenie, prečo nevychádzal zo znaleckého posudku, a teda prečo\nnepovažoval žalobcami požadovanú náhradu za primeranú (odsek 58 a nasledujúce). Adekvátnym\nspôsobom zdôvodnil svoje rozhodnutie vo veci aj odvolací súd, ktorý sa s poukazom na § 387 ods.\n2 CSP stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie (odsek 9.1., 9.2.). Odvolací súd sa v\nďalšom rozsiahlo venoval otázke nemožnosti stanoviť primeranú náhradu zo znaleckého posudku č.\n43/2010 (odsek 10 - 10.3.) Odvolací súd taktiež uviedol argumenty, pre ktoré nebolo možné prihliadnuť\nna námietky žalobcov týkajúce sa jednak ich daňovej povinnosti a jednak skutočnosti, že žalovaný\nmá mať sám ekonomický prospech z prenájmu stavieb (odsek 10.3.). Z odôvodnenia rozhodnutia\n\nodvolacieho súdu vyplývajú aj dôvody, pre ktoré sa krajský súd nezaoberal námietkou premlčania,\nktorú vzniesol žalovaný (odsek 12 - 12.1.). Pomerne podrobne sa odvolací súd vyjadril k otázke účelne\nvynaložených trov konania, kedy sa žalovaný, ktorý má interného právnika, nechal v konaní zastupovať\nadvokátom. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd konštatuje, že dovolatelia neopodstatnene a\nnedôvodne namietali, že rozhodnutia súdov nižšej inštancie vykazujú znaky nepreskúmateľnosti.\n38. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nsvoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľov, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\nuspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS\n209/04). Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne\nprávne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nezakladá. Ako vyplýva\naj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom\nodvolacieho súdu nestotožňuje nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\njeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\n39. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II.\nÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav\na po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú\nprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi\nna strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí\nrovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí\nsúčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana\npráv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01.07.2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III.\nÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ale nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A,\nč. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n40. Preto dospel dovolací súd k záveru, že konanie vadou podľa § 420 písm. f/ CSP postihnuté\nnebolo. S poukazom na to, že v prejednávanom prípade prelomenie stavu právnej istoty nastolenej\nprávoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania do úvahy\nneprichádza, najvyšší súd dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP pre jeho procesnú neprípustnosť podľa\n§ 447 písm. c/ CSP odmietol.\n41. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f/ CSP\ndovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia\nveci odvolacím súdom, kedy dovolatelia namietali, že súd prvej inštancie tak ako aj súd odvolací\npochybili pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, keď pri stanovení výšky náhrady nevychádzali\nz vypracovaného znaleckého posudku č. 43/2010 ale z iných, žalovaným predložených podkladov,\nčo malo za následok, že priznaná náhrada za obmedzenie ich vlastníckeho práva nebola primeraná.\nDovolatelia namietali aj účelnosť vynaloženia trov konania zo strany žalovaného, na náhradu ktorých\nboli zaviazaní.\n42. Prioritne dáva dovolací súd do pozornosti, že v zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd\n\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné\npodľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 2 CSP).\n43. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce\nniektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne\nodôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach\n§ 431 až § 435 CSP. Právnou úpravou dovolania v Civilnom sporovom poriadku sa sleduje náprava\nnesprávností v individuálnom spore dovolateľa, ale tiež dosiahnutie cieľov významných z hľadiska\ncelkového rozhodovania všeobecných súdov Slovenskej republiky. Ustanovením § 421 ods. 1 písm.\na/ CSP sa takto sleduje zámer minimalizovať nežiaduce odklony rozhodnutí odvolacích súdov od\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a tým prispieť k ich jednotnému rozhodovaniu. Účelom\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je dosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej právnej otázky\na prispieť k vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe. Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. c/ CSP má za\ncieľ dosiahnutie jednoty v rozhodovaní dovolacích senátov.\n44. Dovolatelia argumentovali proti právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom, ktorý uzavrel, že\nsúd prvej inštancie dospel k správnym záverom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, keď\ntento napriek súdom nariadenému znaleckému dokazovaniu pri stanovení výšky bezdôvodného\nobohatenia zo znaleckého posudku nevychádzal a svoje rozhodnutie oprel o vyjadrenie Národnej\nasociácie realitných kancelárií. Dovolatelia súčasne namietali primeranosť náhrady za obmedzenie\nich vlastníckeho práva spočívajúce vo faktickom znemožnení akýmkoľvek spôsobom užívať pozemky\nv ich vlastníctve, keď daň z nehnuteľnosti predstavuje až 77,38 eur ročne [zisk z prenájmu pred\nzdanením tak predstavuje sumu 10,92 eur ročne, pozn.], pričom žalovaný má sám z prenájmu stavieb\nna pozemku žalobcov ekonomický prospech. Rozhodnutia súdov nižšej inštancie považovali dovolatelia\nza nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vo vzťahu k trovám konania namietali ich účelnosť.\n45. K spôsobu, ktorým dovolatelia v danom prípade odôvodňujú prípustnosť dovolania podľa § 421\nods. 1 CSP dovolací súd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní\nspravidla predchádza riešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym\nvýznamom pre rozhodnutie. Na podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam\npriznáva relevanciu, iné posudzuje ako menej významné, či bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. V\nprocese zisťovania skutočného stavu, dokazovania a jeho hodnotenia súdy nižšej inštancie dospeli k\nzáveru, že v predmetnej veci je potrebné pre splnenie predpokladov samotného vzniku práva na náhradu\nza obmedzenie vlastníckeho práva aplikovať ustanovenia § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a článok\n20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré takúto náhradu pre žalobcov zabezpečujú, a pre určenie výšky\nnáhrady aplikovať ustanovenia o výške bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho\nzákonníka. Oba konajúce súdy na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie dospeli k\nzáveru, že žalovaný užíva celkovú výmeru 833 m2 pozemkov vo vlastníctve žalobcov (bližšie viď odsek\n37); stavby umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov ich podstatným spôsobom obmedzujú\nv užívaní ich vlastníckeho práva; žalobcom patrí za obmedzenie ich vlastníckeho práva primeraná\nnáhrada; primeranú náhradu nebolo možné stanoviť zo znaleckého posudku č. 43/2010 [znalec pri\nstanovení náhrady a všeobecnej hodnoty pozemkov nepoužil pre vec podstatnú porovnávaciu metódu,\npozn.]; primeraná náhrada predstavuje sumu 0,10 eur/m2/ 1 rok [v zmysle vyjadrenia Národnej asociácie\nrealitných kancelárii Slovenska, pozn.].\n46. S poukazom na vyššie uvedené upriamuje dovolací súd pozornosť na tú skutočnosť, že na to, aby\nurčitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické\nznaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo\nzákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa\ntu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,\n\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie\nzáviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n47. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nemôže posudzovať\nsprávnosť skutkových zistení súdov alebo výsledok hodnotenia, resp. nevyhodnotenia dôkazov,\npremietajúci sa do skutkových zistení súdu. Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že v rámci\ndovolacieho konania je najvyšší súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd,\nprípadne prvoinštančný súd (§ 442 CSP). Táto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným\npredpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho\nposúdenia veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým\nje nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok\nodvolacím súdom (nie otázok skutkových). Preto tvrdenie žalobcov, že súdy nižšej inštancie pochybili, ak\npri určovaní výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva nevychádzali z predloženého znaleckého\nposudku č. 43/2010, nemôže mať charakter právnej, ale skutkovej otázky, keď dovolatelia vychádzali\nz iného hodnotenia vykonaného dokazovania, ako ho vyhodnotili súdy nižšej inštancie. Toto tvrdenie\ndovolateľov potom ani nemôže byť dostatočným dôvodom pre dovolací súd, aby uskutočnil meritórny\nprieskum. Právnym posúdením veci je totiž činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového\nstavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho\nvzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie\nskutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne\nnesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy,\nktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,\nprípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto\nnemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou\nspochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej\naplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia viažuca sa k dostatočne označenej\na určitej právnej otázke, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie, v dovolaní žalobcov\nabsentuje. Podľa názoru dovolacieho súdu žalobcovia v dovolaní iba polemizovali s vyhodnotením\ndokazovania súdmi nižších inštancií, avšak takéto vymedzenie dovolacieho dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia nespĺňa zákonom stanovenú požiadavku kladenú na spôsob jeho vymedzenia v\nzmysle § 432 ods. 2 CSP. Samotné polemizovanie dovolateľov s právnymi názormi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k\nriešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedá kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP. Z dôvodov\nvyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcov z ustanovenia § 421\nods. 1 CSP nevyplýva.\n48. S poukazom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcov nie je podľa § 421\nods. 1 CSP prípustné, preto ho podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP odmietol.\n49. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §\n453 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalovanému voči žalobcom v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451\nods. 3 veta druhá CSP).\n50. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/40/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "f62c44ec-be09-48ad-9674-eb140a3b081a:87d75675-f7d8-46b6-9681-0452a53f373b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1", "spisova_znacka": "5Cdo/40/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1"}, {"guid": "08dd3ae3-6689-4d4d-91fe-8e3e32f15f2e:52459abd-3536-4f93-98e4-16255cec0e25", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5717208204.1", "spisova_znacka": "9Co/40/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/40/2018 z 18. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5717208204.1"}], "citovane_v": []}