{"guid": "ac3fb9e8-54cb-4b53-a921-7e56a4c04470:79449b9d-419b-4c39-9040-4b86a4203212", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1116218978.1", "spisova_znacka": "4Cdo/142/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/142/2022 z 29. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2022, sp. zn. 4Cdo/142/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:1116218978.1", "identifikacne_cislo": "1116218978", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2022-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-171.odsek-1", "nazov": "§ 171 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-171.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-171"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-171", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79449b9d-419b-4c39-9040-4b86a4203212", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1116218978.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1116218978.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1116218978.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/142/2022\n1116218978\n29. 09. 2022\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2022:1116218978.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu S.. Y.. M.P., bývajúceho v S., N. XX, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Ľudovítom Földesom, so sídlom v Bratislave, Domašská 11, proti žalovanej Slovenská\nrepublika konajúca prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o\nnáhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/100/2016, o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/171/2020 z 25. januára 2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/171/2020 z 25. januára 2022\nz r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „okresný súd“) rozsudkom č. k.\n15C/100/2016-140 z 20. decembra 2019 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej\nuloženia povinnosti na zaplatenie sumy 10.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy a 1.000,- eur titulom\nmajetkovej škody z dôvodu žalobcom označeného nezákonného rozhodnutia (výrok I.). Žalovanej nárok\nna náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v danom spore\nžalobca tvrdil, že škoda, ktorú si uplatňoval mu vznikla fiktívnym nezákonným rozhodnutím Generálnej\nprokuratúry SR zo dňa 7. marca 2011, ktorá postupovala v rozpore s ustanoveniami zákona\nč.\n211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a neposkytla mu ním požadované informácie, na\nktoré mal nárok ani jeho žiadosť neevidovala zákonom predpísaným postupom. Žalobca ďalej tvrdil,\nže mu vznikla skutočná škoda vo výške 1.000,- eur ako náhrada za stratu času, pošta, podania,\ndoprava atď. a ďalej titulom nemajetkovej ujmy si uplatňoval 10.000,- eur, pretože následky nezákonného\nrozhodnutia sa prejavili v jeho osobnostnej sfére, keďže musel podstúpiť niekoľkoročné správne a súdne\nkonania, vyhotovovať podania, zúčastňovať sa konaní, ktoré veľmi negatívne pôsobili a pôsobia na jeho\nduševný stav. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie v prvom rade konštatoval, že pre vznik\nnároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“), na základe\nktorého žalobca uplatnil svoj nárok, je nevyhnuté kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov: 1/\nnesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,\n2/ vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.\nnesprávnym právnym postupom a vzniknutou škodou. V danom prípade mal za nesporné, že rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/74/2011-40 zo dňa 19. októbra 2012 v spojení s rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sži/20/2012 zo dňa 9. apríla 2013 bolo zrušené fiktívne rozhodnutie\nGenerálnej prokuratúry SR o rozklade proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnutia informácie\nžalobcovi na základe žiadosti z 3. februára 2011. S poukazom na uvedené okresný súd dospel k záveru,\nže existencia prvého predpokladu na priznanie nároku na náhrady škody, t.j. právoplatného rozhodnutia,\nktoré bolo zrušené ako nezákonné bola splnená. Pokiaľ však ide už o druhú a tretiu podmienku a\nsíce vznik škody a príčinnú súvislosť v uvedenom smere dospel k záveru, že žalobca tieto zvyšné dva\npredpoklady pre uplatňovanie nároku na náhradu škody v zmysle citovaného zákona nesplnil. Mal za\nto, že len samotná skutočnosť vydania nezákonného rozhodnutia nemôže založiť nárok žalobcu na\n\nnáhradu nemajetkovej ujmy tak, ako to tvrdil. Náhrada nemajetkovej ujmy sa uhrádza v peniazoch ak\nju nie je možné uspokojiť inak avšak len v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie\nje dostatočným zadosťučinením. Len samotné konštatovanie vzniku psychických problémov a pocitov\nponíženia, ktoré mali žalobcovi vzniknúť v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, nepostačuje\nna priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc z uvedeného a z toho, že expertízny posudok\npsychológa nebol prílohou žaloby a nebol žalobcom doložený ani v priebehu konania, žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky škody. Navyše okresný súd konštatoval, že žalobcovi\nuž pred podaním žaloby na správny súd boli všetky ním požalované informácie poskytnuté, preto i v\nprípade preukázania existencie k nemajetkovej ujmy (čo ale nie je tento prípad) je možné samotné\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/74/2011-40 zo dňa 19. októbra 2012 v spojení s\nrozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/20/2012 zo dňa 9. apríla 2013 požadovať za dostatočné\nzadosťučinenie pre žalobcu. Okrem toho žalobca si nárok na náhradu majetkovej škody uplatnil v\nrozpore s § 16 ods. 4 citovaného zákona, keďže predbežným prerokovaním sa domáhal len úhrady\nnemajetkovej ujmy; úhrady majetkovej škody sa predbežným prerokovaním nedomáhal. V okolnostiach\ndanej veci mal súd prvej inštancie tiež za to, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani\nmajetkovej škody a z toho dôvodu nebola preukázaná ani príčinná súvislosť. Na uvedenom základe a\nza použitia ustanovení § 3 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 19 ods.\n1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol\npodľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“); hoci mala\nžalovaná v konaní plný úspech a vznikol jej tak nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania jej\nsúd nepriznal, pretože výslovne vyhlásila, že si trovy konania neuplatňuje a zo súdneho spisu jej žiadne\ntrovy nevyplynuli.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom sp. zn.\n16Co/171/2020 z 25. januára 2022 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npodľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie v preskúmavanej\nveci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre\nposúdenie dôvodnosti žaloby ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej\nžaloby a žalovanej prednesených na jej obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v\nsúlade s § 191 ods. 1 CSP okresný súd dospel k správnym skutkovým záverom a na základe ich\nvyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovanej, ktorého\nsa domáhal titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Na zdôraznenie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a aj vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalobcu odvolací\nsúd uviedol, že v posudzovanej veci sa žalobca domáhal náhrady materiálnej škody v paušálnej výške\nvšeobecným konštatovaním, že sa jedná o náhradu za stratu času, poštu, podania, dopravu atď.\nOdvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovanej\nby došlo k úbytku na jeho majetku. Navyše žalobca ním uplatnené náklady nielenže nepreukázal, ale\nani ich nijako nešpecifikoval. Tiež zhodne s názorom súdu prvej inštancie odvolací súd mal za to, že\nžalobca si vo vzťahu k žalobe uplatnenej materiálnej škode vo výške 1.000,- eur nesplnil základnú\npovinnosť uvedenú v § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., t.j. neprerokoval nárok s príslušným\norgánom, teda v danom prípade s Generálnou prokuratúrou SR. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú\nujmu aj pri akceptácii argumentácie žalobcu, že vydanie nezákonného rozhodnutia orgánom verejnej\nmoci znamená samé osebe pre poškodeného určitú nemateriálnu ujmu odvolací súd uviedol, že ani\nto žalobcu nezbavovalo procesnej povinnosti preukázať ujmu v jednotlivých oblastiach svojho života\nako poškodeného ani povinnosti preukázať, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je\ndostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie tvrdenej ujmy. Žalobca ani\nv uvedenom smere nepredložil v spore žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení (replikovaných aj v\nodvolaní), že sa cítil byť dehonestovaný a ponížený, že musel absolvovať niekoľkoročné správne a\nsúdne konanie, pričom mu samotná účasť na týchto konania negatívnym spôsobom vplývala na jeho\nobvyklý spôsob života, spôsobovala mu značný diskomfort spojený s účasťou na takýchto konaniach.\nNebolo možné prisvedčiť ani odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil, keď v\nkonaní neposudzoval otázku stupňa závažnosti spôsobenej ujmy s prihliadnutím na okolnosti prípadu\na osobu žalobcu. Pokiaľ ide o jeho poslednú námietku a síce, že súd prvej inštancie porušil zákonom\nustanovenú povinnosť poskytnúť stranám sporu predbežné právne posúdenie veci v dôsledku čoho\nvydal prekvapivé rozhodnutie a postupoval v rozpore s § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP odvolací súd\nuviedol, že civilné sporové konanie nie je ovládané princípom tzv. legálneho poriadku, podľa ktorého by\n\njednotlivé fázy konania obligatórne nasledovali v predpísanom poradí; preto je napríklad i predbežné\nprejednanie sporu konštruované ako fakultatívna fáza sporu, ktorú súd môže a nemusí nariadiť podľa\nokolnosti konkrétnej prejednávanej veci. Zároveň cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať\nprocesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas\nkonania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť\nkonanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala\nsa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo\nprávne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii\njej procesných práv (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012); až v samotnom\nrozhodnutí vo veci vyjadrí súd svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (viď\nnapr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 resp. 5Cdo/211/2013). V danom prípade\nzo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 18. septembra 2019, t.j. z prvého pojednávania\nvo veci, je zrejmé, že zákonná sudkyňa stranám sporu zreteľne objasnila, že pre úspešné domáhanie\nsa práva splnil žalobca prvú podmienku, t.j. predložil nezákonné rozhodnutie, ktorého existencia nie je\nsporná, pričom však zostávajú ďalšie dve podmienky vzniku nároku na náhradu škody a to vznik škody,\nresp. nemajetková ujma a príčinná súvislosť nezákonným rozhodnutím, vo vzťahu ku ktorým žalobca\nnič nepreukázal. Neobstojí preto námietka žalobcu, že došlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia keďže\nsúd prvej inštancie o nároku rozhodol na rovnakom právnom základe ako bol uplatnený v žalobe, teda\nza použitia zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu odvolací súd vyhodnotil v ich\nsúhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol\npodľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal proti\nžalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania keďže mal vo veci plný úspech.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) podal dovolenie,\nprípustnosť ktorého odôvodňoval ustanovením § 420 písm. f/ CSP t.j. s tým, že súd mu nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby ako strana uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ďalej z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP\nmajúc za to, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Bližšie vadu\nzmätočnosti žalobca konkretizoval tak, že v rámci svojho odvolania zo dňa 26. februára 2020 odvolací\nsúd požiadal o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku. Spoľahol sa preto, že odvolací\nsúd mu termín verejného vyhlásenia na základe jeho žiadosti oznámi. V prejednávanej veci však\ndošlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku bez toho, aby sa žalobca o termíne verejného vyhlásenia\ndozvedel; nemal preto reálnu možnosť uplatniť svoje právo účastí na verejnom vyhlásení rozsudku.\nZa ďalšie, dovolateľ odvolaciemu súdu vytkol, že sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne\nnevysporiadal s jeho argumentáciou odôvodňujúcou opodstatnenosť ním uplatneného nároku, v ktorom\nsmere poukázal na tvrdenia, ktorú sú obsahom žaloby. Odvolací súd len formálne konštatoval nesplnenie\npodmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Žalobca ale reálne odpovede na svoje relevantné\notázky a argumenty nedostal. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 ods. 1 CSP);\ndovolateľ chronologicky zopakoval priebeh konania tvrdiac, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil\nsplnenie podmienok pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu nezákonného\nrozhodnutia orgánu verenej moci. Predloženými listinnými dôkazmi dostatočne preukázal svoj nárok,\notázna je len jeho výška, ktorá bola na posúdení súdu; žalobca ju vyčíslil na sumu 10.000,- eur. Z vyššie\nuvedených dôvodov dovolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Žalovaná v podanom vyjadrení k dovolaniu žiadala, aby dovolací súd dovolanie žalobcu ako\nnedôvodné zamietol. Bližšie k vytýkanej vady zmätočnosti, a to neoznámeniu termínu verejného\nvyhlásenia rozsudku, uviedla že žalobca síce v podanom odvolaní požiadal súd o oznámenie termínu\nvyhlásenia rozsudku avšak neuviedol elektronickú adresu, na ktorú žiadal oznámenie súdu doručiť.\nRozhodnutie odvolacieho súdu je podľa žalovanej preskúmateľné, dostatočne sa vysporiadavajúce so\nvšetkými relevantnými otázkami. Správne je aj právne posúdenie prezentované súdmi nižších inštancií.\nLen samotné vágne tvrdenie žalobcu o existencii nemajetkovej ujmy nestačí. Takéto závery vyplývajú aj\nz rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/443/2016. V závere podaného vyjadrenia žalovaná\nzdôraznila, že žalobcovi boli pred podaním žaloby na správny súd všetky ním požadované informácie\nposkytnuté.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom\n(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho\nprieskumu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu podľa § 420 písm. f/ CSP je prípustné a tiež dôvodné;\nv dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to\nzákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom\nje nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky,\nktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je procesnou povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania.\n8. V preskúmavanej veci žalobca v podanom dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/\nCSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a naplnenie ktorého videl v nesprávnom postupe odvolacieho súdu, ktorý porušil jeho právo\nzúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom tým, že mu nedoručil oznámenie o\ntermíne vyhlásenia rozsudku.\n9. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch,\nv ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý\nproces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd\npreto skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu/dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade\nzmätočnosti v súvislosti s postupom odvolacieho súdu.\n11. Ako prvou námietkou sa dovolací súd zaoberal žalobcom vytýkanou vadou zmätočnosti, ktorú videl\nv nedodržaní postupu odvolacieho súdu v súvislosti s vyhlásením rozsudku v dôsledku čoho sa žalobca\nnemohol zúčastniť tohto úkonu súdu.\n12. Podľa § 219 ods. 3 CSP platí, že vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia\npojednávania, oznámi súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku\nna úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní\npred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku\naj elektronickými prostriedkami.\n13. Dovolací súd už vo svojej skoršej rozhodovacej činnosti (za účinnosti predchádzajúcej\nprocesnoprávne úpravy O.s.p.) poukázal na dôležitosť a neopakovateľnosť verejného vyhlásenia\n\nrozsudku (napr. R 14/2010, 5Cdo/120/2009, 3MCdo/16/2011) ako dôležitého procesnoprávneho inštitútu\ntvoriaceho imanentnú súčasť práva na spravodlivý proces. Oznámenie o mieste a čase verejného\nvyhlásenia rozsudku je jedným z kvalitatívnych atribútov, ktoré musia byť pre rešpektovanie práva na\nspravodlivý proces právne perfektné\na bez vád. Iba strana, ktorá bola riadne oboznámená s časom a miestom verejného vyhlásenia rozsudku\nmá reálnu možnosť uplatniť svoje procesné práva. Ak súd na svojom webovom sídle alebo úradnej\ntabuli nesprávne informoval o čase verejného vyhlásenia rozsudku, porušil tak právo strán sporu na\nspravodlivý proces. Rozsudok, ktorému takáto vada predchádza,\nje po preskúmaní jeho dokonalosti neudržateľný, pričom odstránenie tejto vady je možné iba cestou\nzrušenia takého rozsudku. Ani po prijatí novej procesnoprávne úpravy vykonanej zák. č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporovým poriadkom sa na uvedený záveroch nič nezmenilo (obdobne uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Cdo/187/2019, 30. október 2019).\n14. Verejné vyhlásenie rozsudku je úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a\npersonálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Ak súd účastníka neupovedomil\nzákonu zodpovedajúcim spôsobom o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, odňal mu možnosť\npred súdom konať [§ 237 písm. f/ O.s.p.]; táto procesná vada konania je odstrániteľná len zrušením\nrozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo (bližšie viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 31. júla 2009, sp. zn. 1Cdo/120/2009, R 14/2010).\n15. Z obsahu spisového materiálu dovolací súd zistil, že v preskúmavanej veci bol nariadený termín\nverejného vyhlásenia rozsudku na deň 25. januára 2022 o 10,50 hod. (čl. 213 spisu). Takto bol oznámený\ntermín verejného vyhlásenia rozsudku tak na úradnej tabuli súdu ako aj na webovom sídle súdu viac ako\n5 dní pred jeho vyhlásením. Z obsahu odvolania žalobcu z 26. februára 2020 (č.l. 149, 150 spisu) vyplýva,\nže žalobca v jeho závere požiadal odvolací súd pre prípad, že bude vo veci rozhodovať rozsudkom\nbez nariadenia pojednávania o oznámenie miesta, času verejného vyhlásenia rozsudku s poukazom na\nustanovenie § 219 ods. 3 CSP. Z pokynu, ktorým bol nariadený termín verejného vyhlásenia rozsudku\ndovolací súd nezistil, že by o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bol žalobca v zmysle svojej žiadosti\ninformovaný, z ktorého postupu odvolacieho súdu dovolací súd vyvodil záver, že odvolací súd v danej\nveci postupoval spôsobom, ktorý bol v rozpore s procesnými ustanoveniami a ktorým došlo k porušeniu\npráva žalobcu na spravodlivý proces. Žalovaná sa mýli, ak tvrdí, že žalobca si sám znemožnil účasť na\nverejnom vyhlásení rozsudku, tým, že neuviedol elektronickú adresu, na ktorú žiadal oznámenie súdu\ndoručiť. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca bol aj v čase odvolacieho konania právne\nzastúpený, pričom z doterajšieho konania vyplýva, že s ním súdy nižších inštancií bez akýchkoľvek\nproblémov komunikovali elektronicky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Dovolanie žalobcu\nza takejto situácie bolo nielen procesne prípustné (§ 420 písm. f/ CSP) ale tiež dôvodné (§ 431 CSP), lebo\nv ňom bolo opodstatnene namietnutie, že súd (odvolací) nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n16. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci\npatrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu\na vec vrátil tomuto súd na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Z dôvodu, že konanie bolo zaťažené vadou\npodľa § 420 písm. f) CSP, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, dovolací súd\nsa v ďalšom už nezaoberal ani žalobcom namietanou prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.\nNajvyšší súd postupoval v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorá sa ustálila na názore,\nže v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti ide o procesnú nesprávnosť, pri ktorej je predčasné\npodrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu (1Cdo/166/2017, 2Cdo/88/2017,\n3Cdo/146/2018, 4Cdo/191/2018, 5Cdo/29/2016, 8Cdo/70/2017).\n17. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Co/171/2020", "guid": "d7317985-0598-42a4-91e0-a617283ff802:58ba698b-b9f9-436f-8a34-b64e43569bb4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}