{"guid": "38a88d05-d867-49a6-a24f-be9489adbbca:ee30992a-1a3b-4b5f-8e9c-4c70e6a695dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1114225314.1", "spisova_znacka": "4Cdo/263/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/263/2020 z 15. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2022, sp. zn. 4Cdo/263/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:1114225314.1", "identifikacne_cislo": "1114225314", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "datum_vydania": "2022-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-447a", "nazov": "§ 447a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-447a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-447a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-89a", "nazov": "§ 89a zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-89a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-89a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-444", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-447a", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-89a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee30992a-1a3b-4b5f-8e9c-4c70e6a695dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1114225314.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1114225314.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1114225314.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/263/2020\n1114225314\n15. 12. 2022\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2022:1114225314.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ľ. A., bývajúceho v U., J. Č.. X, zastúpeného JUDr.\nKatarínou Kaňkovou, PhD. so sídlom v Hlohovci, Hurbanova 81, proti žalovaným 1/ Slovenská kancelária\npoisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, IČO: 36 062 235, za ktorú koná Allianz\n- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 70 a 2/\nMinisterstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o náhradu škody na zdraví, vedenom na\nOkresnom súde Bratislava I sp. zn. 18C/160/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo 17. decembra 2019 sp. zn. 5Co/59/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 9. júna 2016\nč. k. 18C/160/2014-155 zamietol žalobu, ktorou si žalobca uplatňoval úrazovú rentu za čas odo dňa 11.\nfebruára 2013, ktorej výplata bola žalovaným 1/ z dôvodu priznania starobného dôchodku pozastavená.\nÚčastníkom nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 444,\n§ 447, § 447a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) § 89a zákona\nč. 461/2003 Z. z., § 293o zákona č. 361/2004 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon „zákon o\nsociálnom poistení“) a právne tým, že nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví v súvislosti s dopravnou\nnehodou z 27. júna 1998, zapríčinenou vodičom žalovaného 2/, sa spravuje ustanoveniami § 444 a\nnasl. Občianskeho zákonníka a zo strany žalovaného 1/ boli aj uspokojené. Sporným zostal nárok\nžalobcu na úrazovú rentu po priznaní starobného dôchodku, ktorý súd považoval za neopodstatnený.\nNa právna úprava náhrady za straty na zárobku (§ 447 Občianskeho zákonníka) nadväzuje právna\núprava náhrady za stratu na dôchodku podľa § 447a Občianskeho zákonníka. Od priznania starobného\ndôchodku žalobca nemá nárok na náhradu za stratu na zárobku podľa § 447 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 89a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ale na náhradu za stratu na dôchodku podľa\n§ 447a. Občiansky zákonník v čase vzniku škody odkazoval pri nároku náhrady za stratu na zárobku\nna vtedy platné ustanovenia Zákonníka práce. Prijatím zákona o sociálnom poistení (s účinnosťou\nod 1.1.2004) však bola uvedená právna úprava zo Zákonníka práce vypustená a zapracovaná do\nodškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania v rámci zákonného úrazového poistenia.\nNásledne novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 404/04 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2004\nbolo novelizované ustanovenie § 447 Občianskeho zákonníka tak, že uvedená norma odkazovala na\nvšeobecné ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Podľa § 89a tohto zákona nárok na úrazovú rentu\nzaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.\nSúd neakceptoval argumentáciu žalobcu o tom, že pre vznik nároku za stratu na zárobku pred 1. januára\n2004 je potrebné v spore aplikovať ustanovenie § 293o zákona o sociálnom poistení, keďže účelom\njeho prijatia bolo zabezpečenie odškodnenia dotknutej skupiny osôb, ktorej na základe pracovnoprávnej\núpravy v prípade pracovného úrazu a choroby z povolania nárok za stratu na zárobku zanikol po\n\ndosiahnutí veku 65 rokov, starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Novela\nzákona o sociálnom poistení, vykonaná zákonom č. 310/06 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2006, umožnila\nuvedeným ustanovením týmto dotknutým osobám poberať úrazovú rentu doživotne. O trovách konania\nrozhodol podľa § 147 Občianskeho súdneho poriadku, keďže žalovaní 1/ a 2/ si trovy konania neuplatnili,\nsúd im ich nepriznal.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom\nzo 17. decembra 2019 č. k. 5Co/59/2017-189 rozsudok prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/ a\n2/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil argumentáciou, že podľa vyjadrenia\nžalobcu neuplatňuje si v spore náhradu za stratu na dôchodku podľa § 447a Občianskeho zákonníka,\npretože sa domnieva, že i po priznaní starobného dôchodku zostáva zachovaný nárok na náhradu\nstraty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa ustanovenia § 293o zákona číslo 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola\nprekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní\ninvalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po\ntomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65\nrokov veku poberateľa, a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného\ndôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa\npo zvýšení podľa tohto zákona (ods. 1 prvá veta). Uvedené ustanovenie bolo zakomponované do\nzákona číslo 310/2006 Z. z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. augusta 2006. Podľa dôvodovej\nsprávy k uvedenému zákonu sa navrhuje obnovenie výplaty odňatej úrazovej renty podľa prechodného\nustanovenia § 260 ods. 1 poškodeným, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo u nich vznikla choroba z\npovolania z dôvodu, že novou právnou úpravou úrazového poistenia, účinnou od 1. januára 2004,\nnebola náhrada za stratu na dôchodku (§ 202 Zákonník práce) prevzatá z dôvodu, že poskytovanie\nnovoupravenej úrazovej renty patrilo doživotne. Od 1. augusta 2006 úrazová renta patrí do dovŕšenia\ndôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku. Z uvedenej dôvodovej\nsprávy, tvoriacej súčasť súdneho spisu je celkom nesporné, že ustanovenie § 293o zákona o sociálnom\npoistení sa vzťahuje na poškodených na zdraví, ktorí utrpeli škodu na zdraví v dôsledku pracovného\núrazu alebo choroby z povolania. Žalobca nesporne takýmto poškodeným nie je. Žalobca teda nepatrí\nmedzi osoby, na ktoré možno aplikovať ustanovenie zákona o sociálnom poistení, na ktorom žalobca\nzaložil vecnú opodstatnenosť žaloby, a to bez ohľadu na skutočnosť, že náhrada za stratu na zárobku\npatriaca do 31. decembra 2003 sa za úrazovú rentu len považuje a nie je úrazovou rentou podľa §\n88 zákona o sociálnom poistení (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 9So/20/12). Práve z dôvodu, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti\nsa len považuje za úrazovú rentu na účely nároku na jej ďalšiu výplatu a zvyšovanie, bolo potrebné\nriešiť tých poškodených, ktorým ku dňu účinnosti zákona o sociálnom poistení z dôvodu pracovného\núrazu a choroby z povolania ešte nárok na stratu na dôchodku, nadväzujúci na stratu na zárobku (s\nktorej výplatou zákon počítal v ustanovení § 272 ods. 3), ešte nevznikol, a ktorým pre existenciu nároku\nna náhradu za stratu na zárobku nebola priznaná úrazová renta podľa § 88, ktorá s účinnosťou od 1.\naugusta 2006 už nebola vyplácaná doživotne. Nárok na ňu v zmysle § 89a zákona číslo 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení zaniká dovŕšením dôchodkového veku (i priznaním predčasného starobného\ndôchodku), avšak zakladá účasť na starobnom dôchodkovom poistení (§ 15 ods. 1 písm. f/ zákona),\nnaproti tomu u poškodených na zdraví z dôvodu choroby povolania a pracovného úrazu poberanie\nnáhrady za stratu na zárobku nezakladá účasť na starobnom dôchodkovom poistení (nebude dôchodok\nzvýšený za obdobie poberania náhrady za stratu na zárobku), ale zákonodarca sa týchto poškodených\nrozhodol kompenzovať postupom podľa § 293o zákona o sociálnom poistení. Odvolací súd sa stotožnil s\nnázorom súdu prvej inštancie i žalovaného 1/ o tom, že žalobcovi prislúcha nárok za stratu na dôchodku\npodľa § 447a Občianskeho zákonníka, pokiaľ preukáže, že k takejto strate aj reálne došlo. Keďže\nžalobca môže stratu na dôchodku reparovať podľa § 447a Občianskeho zákonníka, nie je žiaden dôvod,\naby zákonodarca považoval aj tých poškodených, u ktorých škoda na zdraví nevznikla v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania, za osoby, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 293o\nzákona o sociálnom poistení. Žalobcove práva sú v plnom rozsahu garantované inštitútom náhrady za\nstratu na dôchodku, ktorý nemá žiadne časové a ani iné obmedzenie. S týmto inštitútom počítal do 31.\ndecembra 2003 i Zákonník práce (§ 202). Je na žalobcovi, aby pre prípad, že žalovaný 1/ neakceptuje\nstratu na dôchodku, uplatňoval nároky z tohto inštitútu vyplývajúce v súdnom konaní. Pre jednoznačné\nstanovisko žalobcu, že takýto nárok v spore neuplatňuje, súdu nezostalo ako vecne neopodstatnenú\nžalobu zamietnuť. Nárok na náhradu odvolacieho konania nepriznal úspešným žalovaným 1/ a 2/, keďže\nim žiadne nevznikli.\n\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“) v spojení s § 432 CSP. Dovolateľ má za to, že rozhodnutie krajského súdu záviselo\nod vyriešenia právnych otázok:\n3.1. Zaniká nárok na náhradu za stratu na zárobku priznanú v roku 1999 podľa § 447 Občianskeho\nzákonníka, ak bol poberateľom náhrady za straty a zárobku priznaný starobný dôchodok? Žalobca\nmá za to, že nárok na náhradu za stratu na zárobku priznaná v roku 1999 podľa § 477 Občianskeho\nzákonníka nezaniká z titulu priznania starobného dôchodku, nakoľko nejde o zmenu pomerov, na\nzáklade ktorej by bolo potrebné vyplácaný nárok posúdiť, pretože každý poberateľ starobného dôchodku\nmôže neobmedzene poberať mzdu, prípadne iný príjem.\n3.2. Zaniká nárok na náhradu za stratu na zárobku priznaný podľa ustanovenia § 447 Občianskeho\nzákonníka s poukazom na ustanovenie § 89a zákona č, 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení? Žalobca má\nza to, že nárok na náhradu za stratu na zárobku podľa § 477 Občianskeho zákonníka môže zaniknúť len\nv prípade zmeny pomerov ako napr. smrť, zlepšenie zdravotného stavu a pod. Nie je možné aplikovať\nna zánik nároku ustanovenie § 89a zákona č. 461/2003 Z.z. pretože tento právny predpis sa na tento\nobčianskoprávny nárok nevzťahuje.\n3.3. Je prípustné analogicky aplikovať ustanovenie § 293o v spojení s § 293ay zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení v prípade súbehu starobného dôchodku a náhrady za stratu ma zárobku po\nskončení práceneschopnosti, ktorá bola priznaná podľa § 447 Občianskeho zákonníka? Platí zásada\niura novit curia a analogia iuris, kedy súd má na daný zistený skutkový stav aplikovať príslušnú právnu\nnormu, a ak takej normy niet, tak právnu normu, ktorá upravuje právne vzťahy najbližšie. Z uvedeného\ndôvodu žalobca tvrdí, že je potrebné analogicky použiť ustanovenie 293o v spojení s § 293ay zákona č.\n461/2003 Z. z. a náhradu uplatneného nároku naďalej v plnom rozsahu uhrádzať a zvyšovať.\n3.4. Podľa § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zaniká nárok na úrazovú rentu\ndovŕšením dôchodkového veku aj v prípadoch, keď nárok na náhradu za stratu na zárobku, ktorá\nbola transformovaná na úrazovú rentu vznikol pred 1. januárom 2004? Žalobca má za to, že podľa\n§89a zákona č. 461/2003 Z. z. zaniká len úrazová renta priznaná po 1. januári 2004 a nie strata na\nzárobku po skončení PN priznaná podľa predchádzajúcich predpisov, ktorá bola len na úrazovú rentu\ntransformovaná.\n3.5. Je možné od prijatia zákona č. 404/2004 Z. z. považovať občianskoprávny nárok náhrady zo straty\nna zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorý vznikol v roku 1999 za úrazovú rentu? Žalobca má za\nto, že zo žiadneho ustanovenia zákona nie je možné dovodiť, že by občianskoprávny nárok na náhradu\nza stratu na zárobku bol transformovaný na úrazovú rentu.\n3.6. Je možné aplikovať ustanovenie § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zánik nároku na úrazovú\nrentu aj na zánik nároku na náhradu za stratu na zárobku priznanú podľa § 447 Občianskeho zákonníka?\nŽalobca má za to, že aplikovať ustanovenie § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. možno len na úrazovú rentu,\nktorá bola priznaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nie na úrazovú rentu, ktorá bola transformovaná zo\nstraty na zárobku po skončení práce neschopnosti podľa pracovnoprávnych predpisov. Žalobca má za\nto, že nie sú splnené dôvody na zmenu rozhodnutia, aby dovolací súd v zmysle § 449 ods. 1 a 2 CSP\nrozsudok krajského súdu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.\n4. Žalovaný 1/ sa k podanému dovolaniu vyjadril a uviedol, že dovolanie žalobcu je nedôvodné a\nnavrhol aby dovolací súd dovolanie zamietol a žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania. Žalovaný\n2/ sa k podanému dovolaniu vyjadril a uviedol, že na strane žalobcu absentuje relevantný dovolací\ndôvod, nakoľko obdobná právna otázka už bola v dovolacej praxi najvyššieho súdu vyriešená. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky preto už nemá dôvod zaoberať sa nesprávnym právnym posúdením veci v\nzmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ v spojení s ustanovením § 432 CSP, pretože neboli splnené\npodmienky uvedené v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie v zmysle § 448\nCSP ako nedôvodné zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) najskôr skúmal či je prípustné dovolanie žalovanej a po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n\n6. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n9. Žalobca prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods.1 písm. b/ CSP, podľa\nktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n10. Dovolateľ, zastúpený advokátom, v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP\nuviedol nasledujúce právne otázky doposiaľ neriešené dovolacím súdom:\n10.1. Zaniká nárok na náhradu za stratu na zárobku priznanú v roku 1999 podľa § 447 Občianskeho\nzákonníka, ak bol poberateľom náhrady za straty a zárobku priznaný starobný dôchodok?\n10.2. Zaniká nárok na náhradu za stratu na zárobku priznaný podľa ustanovenia § 447 Občianskeho\nzákonníka s poukazom na ustanovenie § 89a zákona č, 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení?\n10.3. Je prípustné analogicky aplikovať ustanovenie § 293o v spojení s § 293ay zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v prípade súbehu starobného dôchodku a náhrady za stratu ma zárobku po\nskončení práceneschopnosti, ktorá bola priznaná podľa § 447 Občianskeho zákonníka?\n10.4. Podľa § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zaniká nárok na úrazovú rentu\ndovŕšením dôchodkového veku aj v prípadoch, keď nárok na náhradu za stratu na zárobku, ktorá bola\ntransformovaná na úrazovú rentu vznikol pred 1. januárom 2004?\n10.5. Je možné od prijatia zákona č. 404/2004 Z. z. považovať občianskoprávny nárok náhrady zo straty\nna zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorý vznikol v roku 1999 za úrazovú rentu?\n10.6. Je možné aplikovať ustanovenie § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zánik nároku na\núrazovú rentu aj na zánik nároku na náhradu za stratu na zárobku priznanú podľa § 447 Občianskeho\nzákonníka?\n11. Dovolací súd zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania\npodľa § 421 písm. b/ CSP je, že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním. Právna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci význam pre rozhodnutie\nodvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i\nkeby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z\nhľadiska tohto ustanovenia.\n12. Osobitne významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je jej zásadný\nprávny význam. Aj za účinnosti nových civilných predpisov je opodstatnené konštatovanie, že otázkou\nzásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen pre tú ktorú prejednávanú právnu\nvec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov\nSlovenskej republiky (lCdo/132/2009, 2Cdo/71/2010, 3Cdo/51/2006, 4Cdo/151/1998, 5Cdo/1/2010,\n7Cdo/117/2011). Účelom § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je dosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej\nprávnej otázky (a „zaplnením bielych miest doterajšieho rozhodovania dovolacieho súdu prispieť k\nvytvoreniu jeho ustálenej rozhodovacej praxe”).\n\n13. Naostatok treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP\nje relevantná len otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky vyššie uvedené znaky. Ak z týchto znakov\nchýba čo i len jeden, nemôže byť dovolanie procesne prípustné.\n14. Vychádzajúc z obsahu spisu a z obsahu rozhodnutí súdov nižších inštancií, súd prvej inštancie\nuviedol, že žalobca si uplatňoval úrazovú rentu za čas odo dňa 11.2.2013, ktorej výplata bola žalovaným\n1/ z dôvodu priznania starobného dôchodku pozastavená. Uviedol, že nárok na náhradu škody na zdraví\nv súvislosti s dopravnou nehodou dňa 27.06.1998, zapríčinenou vodičom žalovaného 2/ sa spravuje\nustanoveniami § 444 a nasl. Občianskeho zákonníka a zo strany žalovaného 1/ boli aj uspokojené.\nSporným zostal nárok žalobcu na úrazovú rentu po priznaní starobného dôchodku, ktorý súd považoval\nza neopodstatnený. Právna úprava náhrady za straty na zárobku (§ 447 OZ) nadväzuje právna úprava\nnáhrady za stratu na dôchodku podľa § 447a OZ. Od priznania starobného dôchodku žalobca nemá\nnárok na náhradu za stratu na zárobku podľa § 447 OZ v spojení s § 89a zák. č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení ale na náhradu za stratu na dôchodku podľa § 447a. Občiansky zákonník v čase\nvzniku škody odkazoval pri nároku náhrady za stratu na zárobku na vtedy platné ustanovenia Zákonníka\npráce. Prijatím zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (s účinnosťou od 1.1.2004) však bola\nuvedená právna úprava zo Zákonníka práce vypustená a zapracovaná do odškodňovania pracovných\núrazov a chorôb z povolania v rámci zákonného úrazového poistenia. Následne novelou OZ zákonom\nč. 404/04 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2004 bolo novelizované ustanovenie § 447 OZ tak, že uvedená\nnorma odkazovala na všeobecné ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Podľa § 89a zákona číslo\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku\nalebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Prvoinštančný ani odvolací súd neakceptovali\nargumentáciu žalobcu o tom, že pre vznik nároku za stratu na zárobku pred 1.1.2004 je potrebné\nv spore aplikovať ustanovenie § 293o zákona o sociálnom poistení, keďže účelom jeho prijatia bolo\nzabezpečenie odškodnenia dotknutej skupiny osôb, ktorej na základe pracovnoprávnej úpravy v prípade\npracovného úrazu a choroby z povolania nárok za stratu na zárobku zanikol po dosiahnutí veku 65\nrokov, starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Novela zákona o sociálnom\npoistení, vykonaná zákonom č. 310/06 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2006 umožnila uvedeným ustanovením\ntýmto dotknutým osobám poberať úrazovú rentu doživotne. Prvoinštančný ako aj odvolací súd ustálil,\nže ustanovenia § 293o zákona číslo 310/2006 Z. z. o sociálnom poistení na priznanie nároku na\núrazovú rentu predpokladá kumulatívne splnenie 2 zákonných podmienok a to konanie nároku na\nvýplatu úrazovej renty ku dňu 31.7.2006 a priznanie starobného dôchodku, predčasného starobného\ndôchodku alebo dovŕšenie 65. roku veku ku dňu účinnosti prijatej novely zákona o sociálnom poistení\nčíslo 310/2006 Z. z., čo sa v prípade žalobcu nestalo. V konaní je nepochybné, že úkonom žalobcu\na to doručením žiadosti o priznanie starobného dôchodku, tým došlo k strate na poberanie úrazovej\nrenty resp. náhrady straty na zárobku a to z dôvodu, že zdrojom príjmov žalobcu už nie je zárobok,\nale dávka invalidného dôchodku, ktorá nahrádza zárobok. V konaní je nepochybné, že od priznania\nstarobného dôchodku žalobcovi nárok na náhradu straty na zárobku podľa § 447 OZ v spojení s §89a\nzákona o sociálnom poistení číslo 310/2006 Z. z, neprislúcha. Dovolací súd v zhode so závermi zistenými\nsúdmi nižšieho stupňa uvádza, že náhrada za stratu na zárobku kompenzuje znížený zárobok resp.\ninvalidný dôchodok, patrí teda len do priznania starobného dôchodku, ktorý sa stal novým zdrojom\npríjmu žalobcu. V prípade starobného dôchodku preto do úvahy už nepripadá možnosť o znížení\njeho zárobku po skončení práceneschopnosti, nakoľko zásadne starobný dôchodca nie je zaradený\ndo pracovného procesu, zdrojom jeho príjmu je dôchodok a nie zárobok, ktorého zníženie by bolo\nmožné ďalej kompenzovať v zhode s rozhodnutiami R13/1989, Rc/35/1996, uznesenie NS ČR sp. zn.\n25Cdo/288/2004, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/20/2012 z 27.2.2013,\n4So/120/2009 z 31.3.2010.\n15. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dovolací súd dospel k záveru, že vymedzené právne\notázky v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nastolené dovolateľom možno považovať už za vyriešené\nv rozhodovacej činnosti súdov ktoré posudzujú predmetné nároky.\n16. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak súdy nižšieho stupňa dospeli k skutkovému a\nprávnemu záveru (byť viazané obsahom a rozsahom žalobného návrhu žalobcu), nie je možné\nnároky v dovolacom konaní rozširovať, či inak uplatňovať a to ani procesným inštitútom požiadavky\npoloženia právnych otázok, ktoré podľa názoru žalobcu mali byť riešené v odvolacom konaní. Takto\nvyšpecifikované dovolateľom nastolené otázky (1-6) neboli rozhodujúce (kľúčové) pre rozhodnutie\nodvolacieho súdu, t. j. nejde o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie\n\nnapadnuté dovolaním. Predmetom sporu zostala sporná otázka, a to, či žalobca má nárok na úrazovú\nrentu po priznaní starobného dôchodku. Táto skutková okolnosť bola podstatná pre konanie súdu prvej\ninštancie a aj pri rozhodovaní odvolacieho súdu.\n17. K spôsobu, ktorým žalobca v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania, najvyšší súd\nuvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní spravidla predchádza riešenie\ncelého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie. Na\npodklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje ako\nbezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí\nbyť preto v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu\numožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi ide, a či vo vzťahu k nej je daná\nprípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť) dovolania. Je potrebné si uvedomiť, že dovolanie je\nmimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie“ (porovnaj sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017,\n4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako ďalší „odvolací\nsúd“, resp. súd, ktorý by mohol a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy oboch inštancií; nemôže\npreto posudzovať všetky otázky, ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa stieral rozdiel medzi\nprvoinštančným, odvolacím a dovolacím konaním). Treba tiež zdôrazniť, že dovolací dôvod spočívajúci v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 421 ods. 1 CSP) nie je možné interpretovať a uplatňovať rovnako,\nako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (porovnaj sp. zn. 8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018).\nOtázky v okolnostiach daného sporu neboli kľúčové pre rozhodnutie odvolacieho súdu, t. j. nešlo o\notázky, ktoré odvolací súd riešil a na ich vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Navyše\npredmetná dovolacia argumentácia okrem toho, že nebola predmetom právneho posúdenia a riešenia\nkľúčových právnych otázok zo strany odvolacieho súdu, nebola ani v odvolacom konaní dovolateľom\nnastolená. Dovolací súd sa tak nemôže ňou ani vecne zaoberať, pretože sa ňou meritórne nezaoberal\nani odvolací súd z dôvodu pasivity odvolateľa v rámci odvolacieho konania. Opačným prístupom by\ndovolací súd presiahol hranice dovolacieho prieskumu stanovené zákonom, a v podstate by tým negoval\nzmysel a účel dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Na základe uvedeného nemožno\ndovolanie žalobcu považovať za procesne prípustné.\n18. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že otázky nastolené žalobcom v dovolaní\nnemajú v okolnostiach daného sporu (a tohto dovolacieho konania) znaky relevantné v zmysle § 421 ods.\n1 písm. b/ CSP, v dôsledku čoho prípustnosť jeho dovolania z tohto ustanovenia nevyplýva. Procesne\nneprípustné dovolanie preto najvyšší súd odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.\n19. Žalovaní l/ a 2/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol im\nnárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}