{"guid": "aa12850e-9e8f-4121-9c16-dd2e053d7682:15985dcc-0edf-44a8-8bc2-5465e266a17a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1", "spisova_znacka": "4Obdo/2/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/2/2021 z 29. 4. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2022, sp. zn. 4Obdo/2/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1", "identifikacne_cislo": "1114203560", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2022-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "nazov": "§ 454 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-454"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "nazov": "§ 822 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-822"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-1", "nazov": "§ 107 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-4", "nazov": "§ 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-454", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-822", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-104", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-107", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-397", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-5", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-7", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/15985dcc-0edf-44a8-8bc2-5465e266a17a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/2/2021\n1114203560\n29. 04. 2022\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej v spore žalobcu: J., so sídlom\nv Šintave, Kúpeľná 599, IČO: 32 347 847, zastúpeného Martinom Černákom, advokátom so sídlom\nv Bratislave, Zochova 5, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,\nso sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom,\nadvokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o plnenie z poistnej zmluvy a o náhradu\nškody, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/33/2019-256 z 10.\ndecembra 2019 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/33/2019-256 z\n10. decembra 2019, ako aj vo výroku I. a vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k.\n27Cb/15/2014-210 zo 4. septembra 2018 z r u š u j e a vec v zrušenej časti v r a c i a súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 27Cb/15/2014-210\nzo 4. septembra 2018 rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške\n80.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 80.000,00 eur od 12.08.2013\ndo zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd ďalej konanie v časti o zaplatenie\n23.436,46 eur zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 2, § 470 , § 185, § 149, § 151 ods. 1 CSP,\n§ 261 ods. 1 ods. 6, § 340 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 822, § 823, §\n13 ods. 1, ods. 2,§ 454, § 451 ods. 1, § 456, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. a),\n§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.\n3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným\ndošlo k uzavretiu poistnej zmluvy, v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal plniť poistné plnenie v zmysle\nustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení. Následne došlo k dopravnej nehode (poistnej\nudalosti) v dôsledku, ktorej došlo k úmrtiu osoby, ktorej pozostalí si uplatnili svoj nárok na náhradu\nškody nemajetkovej ujmy priamo voči žalobcovi a tento bol právoplatným rozsudkom Krajského súdu v\nTrnave zo dňa 26.02.2013 sp. zn. 9Co/423/2012 zaviazaný zaplatiť pozostalým sumu v celkovej výške\n80.000,- eur. Súd uviedol, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla požadovať buď od poisteného škodcu alebo od poisťovateľa. V súvislosti s posudzovaním\notázky, či náhrada nemajetkovej ujmy mala byť pokrytá povinným zmluvným poistením, konajúci súd\nvychádzal aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2015 vydaného vo veci\nIII. ÚS 646/2015, v zmysle ktorého vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom ust. § 11\na § 13 Občianskeho zákonníka umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách\npriznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu\n\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z dôvodu, že žalovaný neplnil náhradu škody za žalobcu,\nhoci škoda bola krytá uzatvoreným zmluvným poistením, bol súd názoru, že bezdôvodne sa tým s\npoukazom na ust. § 454 Občianskeho zákonníka obohatil, nakoľko bezdôvodne sa obohatil aj ten, za\nkoho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Žalobca bol práve pre ten prípad, ak by bol povinný plniť\nnáhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený u žalovaného.\n4. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom č.\nk. 2Cob/33/2019-256 z 10. decembra 2019 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k.\n27Cb/15/2014-210 zo 4. septembra 2018 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania a\nžalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n5. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne\nprávne posúdil právny titul, ako aj premlčaciu lehotu. Žalovaný namietal, že mu nie je zrejmé, ako\nmalo dôjsť na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, keď žalobca plnil na základe právoplatného\nrozsudku a žalovaný ako vedľajší účastník v citovanom plnení nebol zaviazaný k žiadnemu plneniu.\nOdvolací súd zdôraznil, že pre posúdenie nároku žalobcu je potrebné vziať do úvahy konkrétny právny\nvzťah, z ktorého svoj nárok odvodzuje. Tým je poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie náhrady\nškody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, z ktorej plynie poistenému právo, aby poisťovateľ\nza neho poskytol poškodenému poistné plnenie (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom\nzmluvnom poistení). Žalobca bol síce zaviazaný citovaným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave k\nnáhrade nemajetkovej ujmy pozostalým, neznamená to však, že neexistovala povinnosť plniť na strane\nžalovaného, aj keď vystupoval v citovanom konaní iba ako vedľajší účastník, nakoľko jeho povinnosť plniť\nvyplýva priamo zo zákona. Zdôraznil, že § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení stanovuje,\nže poškodený je oprávnený uplatniť si svoj nárok priamo proti poisťovateľovi, čo však nezbavuje\npoisťovateľa povinnosti plniť poistenému, ak sám náhradu škody uhradí. Podľa odvolacieho súdu sa\nžalovaný bezdôvodne obohatil tým, že neplnil, čo mal podľa zákona a poistnej zmluvy plniť sám, resp.\nmal plniť namiesto poisteného.\n6. Podľa odvolacieho súdu argumentujúc § 454 Občianskeho zákonníka, žalobca sa oprávnene\ndomáhal od žalovaného, aby na základe citovaného rozhodnutia plnil za neho poškodeným. Ako bolo\nkonštatované aj v citovanom rozhodnutí, žalobca nemohol ovplyvniť, že poškodení neoznačili poisťovňu\nako žalovaného, ale iba ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v súlade s vtedy platným § 93\nOSP. Postavenie žalovaného ako vedľajšieho účastníka v citovanom konaní však preukazuje, že išlo\no subjekt, ktorý mal právny záujem na výsledku konania a z toho mu vyplývali aj práva a povinnosti\nako účastníkovi konania s tým, že konal sám za seba. Podľa súdnej praxe poisťovne mali právny\nzáujem na víťazstve poisteného v sporoch o náhradu škody, ktorú zažalovaný spôsobil poistenému. Bolo\ntomu tak z dôvodu, že poisťovňa ako vedľajší účastník si bola vedomá svojej povinnosti plniť namiesto\npoisteného. Na základe uvedeného odvolací súd skonštatoval, že existovala povinnosť žalobcu plniť\ntitulom náhrady škody voči poškodeným a na druhej strane existovala zákonná povinnosť žalovaného\nplniť za poisteného. Ak teda žalovaný neplnil, čo mal plniť podľa zákona a preukázaného nároku sám,\ndošlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Nárok žalobcu nebolo možné posúdiť ako nárok na\nnáhradu škody, keďže aktívne legitimovaným na uplatnenie nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001\nZ.z., bol iba poškodený.\n7. Ohľadne namietanej pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolací súd poukázal na vývoj právneho\nnázoru všeobecných súdov súvisiaci s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorého je možné pozostalým\nobetí dopravnej nehody priznať nároky z nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka\nvoči poisťovateľovi, t.j. táto nemajetková ujma je krytá povinným zmluvným poistením a zároveň\nzhodnotil, že súd prvej inštancie správne citoval uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 16.12.2015 vydané vo veci III. ÚS 646/2015, ktorý v rámci svojho odôvodnenia uvádza rozsudok\nSúdneho dvora vo veci sp. zn. C-22/12 z 24. októbra 2013. Argumentoval tým, že aj keď ústavnému súdu\nneprislúcha zjednocovať judikatúru všeobecných súdov (ako je uvedené v odôvodnení uznesenia), jeho\nnázor vyslovený v predmetnom uznesení možno pokladať za názor vyššej právnej autority použiteľný\nv skutkovo obdobných veciach. Podľa neho je potrebné hľadieť na judikatúru, ktorá nezohľadňovala,\nže predmetom krytia povinného zmluvného poistenia je aj nemajetková ujma, za prekonanú, keďže\nsúdy sú podľa hore uvedených rozhodnutí ESD povinné pri uplatňovaní vnútroštátneho práva a\nnajmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej s cieľom vykonania požiadaviek smernice vykladať\nvnútroštátne právo v maximálnej možnej miere vo svetle znenia a účelu predmetnej smernice na\n\ndosiahnutie smernicou sledovaného cieľa. Zákon o povinnom zmluvnom poistení je teda potrebné\nvykladať „eurokonformne“.\n8. Podľa odvolacieho súdu bolo pre posúdenie predmetného nároku podstatné, že citovanými\nprávoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Galanta a Krajského súdu v Trnave bolo rozhodnuté, že\ndošlo k zásahu do osobnostných práv pozostalých a bola im priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, ktorá sa odškodňuje v rámci náhrady škody. Bolo nesporné, že za škodu zodpovedá podľa §\n427 Občianskeho zákonníka žalobca, atribúty zodpovednosti musia byť splnené vo vzťahu k škodcovi,\nčo bolo v citovaných konaniach preukázané. Príčinnú súvislosť treba vidieť v tom, že poistná udalosť\nt.j. dopravná nehoda zavinená škodcom, ktorý mal povinné zmluvné poistenie, neoprávnene zasiahlo\ndo chránených osobnostných práv pozostalých. Konštatoval, že poškodení v tomto prípade svoj nárok\npreukázali, pričom povinnosť žalovaného ako poisťovateľa plniť, vyplýva z osobitného zákona.\n9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť\nodôvodňoval ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa neho súdy nižšej inštancie nesprávne\nprávne posúdili otázku charakteru vzťahu žalobcu a žalovaného, charakteru ,,nároku“ žalobcu proti\nžalovanému z titulu poistnej zmluvy, a s tým súvisiaceho posudzovania otázky premlčania takého nároku,\nktorý je jednoznačne nárokom na poistné plnenie s de iure objektívne stanovenou premlčacou dobou\nod momentu poistnej udalosti, ale až od momentu úhrady zo strany žalobcu (ako pri nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, pričom žalobca plnil to, čo mu bolo výlučne uložené na základe rozhodnutia\nOkresného súdu Galanta).\n10. Argumentoval tým, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Galanta bol žalobca zaviazaný plniť\na aj tak urobil, pričom on ako žalovaný nebol zaviazaný k nijakému plneniu, ktoré by za neho bol býval\nuhradil žalobca. Vyjadril, že potom námietku premlčania vo vzťahu k žalobcovi je nevyhnutné posudzovať\npodľa § 104 Občianskeho zákonníka a v tejto spojitosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 5Co/306/2012, podľa ktorého ,,začiatok plynutia premlčacej doby Občiansky zákonník v zmysle\n§ 104 stanovuje na rok po poistnej udalosti a od toho dňa potom plynie trojročná objektívna premlčacia\nlehota. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v danom prípade by sa malo aplikovať ustanovenie § 106\nObčianskeho zákonníka, odvolací súd mal za to, že v danom prípade nejde o nárok žalobcu na náhradu\nškody, ale uplatňuje si voči žalovanému práva na plnenie z poistenia, a preto neprichádza aplikácia § 106\nvo vzťahu k plynutiu a dĺžke premlčacej doby do úvahy.“ Ďalej uviedol, že ,,pokiaľ žalobca poukazuje na\nto, že nemohol uplatniť svoj nárok voči žalovanému predtým, ako bolo právoplatne rozhodnuté vo veci\nsp. zn. 3C/78/2008, okresný súd uviedol, že vzhľadom na to, že primárnu zodpovednosť za vzniknutú\nškodu má ten, kto za škodu zodpovedá (v prípade poistenia poistený), je tento v prípade odmietnutia\nposkytnutia poistného plnenia poistiteľom povinný nahradiť vzniknutú škodu a až následne si môže\nuplatniť nárok na vzniknuté plnenia voči poistiteľovi. Vzhľadom na § 100, § 104 Občianskeho zákonníka\nvšak k uplatneniu nároku musí dôjsť v rámci objektívnej premlčacej doby.“.\n11. Vzhľadom na vyššie podľa žalovaného došlo zo strany súdov nižšej inštancie k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu začiatku a konca plynutia premlčacej doby, keďže k poistnej udalosti - dopravnej\nnehode, došlo dňa 18.01.2008. Podľa žalovaného premlčacia doba podľa § 104 Občianskeho zákonníka\nuplynula dňa 19.01.2013.\n12. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.\n13. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že poisťovateľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti\nplniť tým, že tretia osoba poistenému uhradila to, čo poškodenému z titulu svojej zodpovednosti za\nškodu poistený zaplatil. Poistený, ktorý uhradil škodu, za ktorú zodpovedá priamo poškodenému, má\nproti poisťovateľovi právo na úhradu vyplatenej čiastky až do výšky, do ktorej by bol inak povinný\nplniť poškodenému poisťovateľ (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 23Cdo/4058/2015 zo dňa\n23.08.2016). Právnym dôvodom, ktorý vznikol na strane žalobcu voči žalovanej po tom, ako žalobca\nplnil náhradu škody poškodeným, bolo vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 v spojení\ns § 454 Občianskeho zákonníka, v prípade ktorého sa moment začatia plynutia trojročnej premlčacej\ndoby viaže na okamih, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).\nV prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je to práve poškodený,\nktorý je zo zákona určeným subjektom oprávneným na uplatnenie poistného plnenia voči poisťovateľovi\n(§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\n\nprevádzkou motorového vozidla), a len poškodený je aktívne vecne legitimovaným subjektom na\nuplatnenie nároku voči poisťovateľovi v konaní pred súdom. V tomto prípade sa uplatňuje premlčacia\ndoba podľa § 106 Občianskeho zákonníka (§ 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). V\nporovnaní s tým je však odlišné postavenie subjektu zodpovedného za škodu, ktorý sa nemôže v súdnom\nkonaní úspešne domôcť poistného plnenia voči poisťovateľovi. Vzhľadom na to uviedol, že súdy nižšej\ninštancie vec správne posúdili, ak nárok žalobcu uplatnený v konaní voči žalovanej posúdili ako nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia, a rovnako správne posúdili neodôvodnenosť námietky premlčania\nvznesenej žalovanou. Navrhol aby dovolací súd dovolanie podané žalovaným odmietol a priznal mu\nnárok na náhradu trov konania.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení,\nže dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, skúmal\nči sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi\n(§ 440 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné a aj dôvodné, a preto rozsudok\nodvolacieho súdu i rozsudok prvoinštančného súdu v rozsahu napadnutom dovolaním zrušil (§ 449 ods.\n1, 2 CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenej časti na ďalšie konanie ( § 450 CSP).\n15. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je\nprípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n16. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n17. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n18. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní.\n19. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, teda tým,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu nebola vyriešená.\n20. Pri dovolacom dôvode vyvodenom z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, je dovolateľ povinný tento dovolací\ndôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 08.06.2017, sp. zn. 3Cdo/52/2017).\n21. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP predpokladá, aby dovolací súd\nposúdil, či ide o právnu otázku, ktorú dovolací súd dosiaľ neriešil, či na jej vyriešení rozhodnutie\nodvolacieho súdu od záviselo, a preto je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna\nautorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.\nb/ CSP teda je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti, doposiaľ neposudzoval právnu\notázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ\nnesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí\nbyť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť\n\nhypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie,\na ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom.\n22. Dovolací súd konštatuje, že z obsahu dovolania žalovaného možno vyvodiť, že namieta\nnesprávne právne posúdenie otázky týkajúcej sa charakteru vzťahu žalobcu a žalovaného, konkrétne\ncharakteru ,,nároku“ žalobcu proti žalovanému z titulu poistnej zmluvy, a s tým súvisiaceho posudzovania\notázky premlčania takého nároku, ktorý je podľa dovolateľa jednoznačne nárokom na poistné plnenie\n(ako konštatovali aj konajúce súdy), s de iure objektívne stanovenou premlčacou dobou od momentu\npoistnej udalosti (ktorú už konajúce súdy ignorovali). Žalovanému nebolo tiež zrejmé, na základe akej\núvahy súdy nižšej inštancie dospeli k záveru, že pokiaľ nárok žalobcu je nárokom na plnenie z poistnej\nzmluvy, prečo do otázky premlčania neaplikujú objektívne stanovenú premlčaciu dobu od dátumu\ndopravnej nehody podľa § 104 Občianskeho zákonníka, ale až od momentu úhrady zo strany žalobcu\n(t.j. de facto akoby sa malo jednať o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia). Inak povedané\nžalovaný namieta nesprávne právne posúdenie súdov nižšej inštancie, keďže nárok žalobcu uplatnený\nv konaní voči nemu ako žalovanému posúdili ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v tej\nspojitosti sa podľa neho následne dopustili nesprávneho právneho posúdenia námietky premlčania a z\nneho vyplývajúce nesprávne určenie začiatku a konca plynutia premlčacej doby.\n23. Dovolací súd konštatuje, že odpoveď na otázku, ktorú nastolil dovolateľ, nebola doposiaľ výslovne\njudikovaná, čo opodstatňuje prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom platí\nv zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu, že nie je potrebné požadovať od dovolateľa, aby\npri vymedzení dovolacieho dôvodu podľa § 432 CSP špecifikoval, ktorý z alternatívnych dôvodov\nprípustnosti dovolania podaného pre právne posúdenie veci si uplatňuje, a v nadväznosti na to, aby\nho doložil buď konkrétnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odchýlil,\ntvrdením o absencii rozhodovacej praxe, alebo konkretizáciou rozdielností v rozhodovaní dovolacieho\nsúdu. Povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP treba\nvnímať ako jeho povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania, a\ntak napomôcť preskúmaniu rozhodnutia dovolacím súdom. Dovolací súd však nie je vymedzením\nprípustnosti dovolania dovolateľom viazaný a skúma ju aj sám.\n24. Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené náležitosti dovolanie žalovaného spĺňa, dovolací súd preto\ndospel k záveru, že dovolanie žalovaného je v danom prípade procesne prípustné podľa § 421\nods. 1 písm. b/ CSP; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (teda či ním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).\n25. Podľa § 454 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len ,, OZ“) bezdôvodne sa obohatil\naj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.\n26. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej\nudalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.\n27. Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti\npoistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.\n28. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej\n(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,\nnemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n29. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná\na plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n30. Podľa § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej\nudalosti.\n31. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky\nodo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.\n32. Podľa § 397 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník ( ďalej len ,, ObZ“) ak zákon neustanovuje\npre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.\n\n33. Podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ,, zákon o povinnom zmluvnom poistení“) poistenie\nzodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla uvedeného v poistnej zmluve (ods. 1). Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu\na) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,\nb) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,\nc) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa\npísmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)\nalebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté\npoistné plnenie,\nd) ušlého zisku (ods. 2).\n34. Podľa § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ\npoškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti\npoisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (ods. 1). Na premlčanie nároku na náhradu škody\nproti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila\n(ods. 2).\n35. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či právnym dôvodom pohľadávky žalobcu voči\nžalovanému je bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu podľa § 454 OZ a s tým súvisiace\nprávne posúdenie aj premlčacej lehoty v súlade s § 107 ods. 1 OZ, alebo ako uvádza žalovaný, že\nnárok uplatnený žalobcom predstavuje právo vyplývajúce z poistného plnenia, a preto by sa pri posúdení\nnámietky premlčania malo postupovať v zmysle § 104 OZ. Dovolací súd dospel k záveru, že súdy nižšej\ninštancie sa pri riešení týchto právnych otázok dopustili nesprávneho právneho posúdenia.\n36. Z ustanovenia § 822 OZ vyplýva, že pri poistení zodpovednosti za škodu poistiteľ v prípade\npoistnej udalosti nahradí za poisteného škodu, za ktorú poistený zodpovedá škodcovi. Poistiteľ teda\npodľa poistných podmienok preberá za poisteného povinnosť nahradiť poškodenému škodu. Je len\nlogické, že podľa § 823 OZ platí všeobecná zásada, že náhradu platí poistiteľ poškodenému. Zaplatením\nnáhrady škody za poisteného sa poistiteľ nestáva zodpovednostným subjektom namiesto poisteného,\nani nejde o prevzatie dlžoby poisteného voči poškodenému, ktorá mu vznikla zo zodpovednosti za\nškodu. Dôsledkom tejto skutočnosti je, že poškodený nemá priame právo na plnenie proti poisťovateľovi.\nPoškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči\npoistenému. Poistiteľ potom plní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený\npriame právo na náhradu škody voči poistiteľovi, a to vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Takýmto\nosobitným predpisom je napr. zákon č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej v texte označený aj len ako „zákon o\npovinnom zmluvnom poistení“), ktorého aplikácia pre posúdenie vzťahu z poistenia zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pripadá i v tomto prípade do úvahy.\n37. Z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla, má poistený právo, aby náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla hradil\npoisťovateľ priamo poškodenému (§ 4 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení ), pričom\npoškodený má nárok (na rozdiel od úpravy v § 823 OZ, ktorá však na možnú osobitnú úpravu odkazuje)\nuplatniť si právo na jej náhradu priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1, veta druhá zákona o povinnom\nzmluvnom poistení). Poškodený pri škode spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla tak má\nprávo uplatniť si jej náhradu voči zodpovednému subjektu - škodcovi (§ 420, resp. § 427 a nasl. OZ), ale\naj priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z vyššie uvedeného\nteda vyplýva, že poškodený má možnosť voľby, či si uplatní nárok na náhradu škody spôsobenej mu\nprevádzkou motorového vozidla iba voči škodcovi, či priamo voči poisťovateľovi z povinného zmluvného\npoistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú motorovým vozidlom alebo si svoj nárok uplatní\nvoči obom týmto subjektom súčasne. Plnenie na náhradu škody mu však patrí len jeden krát, teda plnenie\njedného z týchto subjektov (poisťovateľ, poistený/škodca) spôsobuje zánik nároku na náhradu škody\npoškodeného voči druhému subjektu (solučné účinky plnenia poskytnutého poškodenému jedným z\ntýchto povinných subjektov vo vzťahu k povinnosti druhého povinného subjektu plniť poškodenému).\n\n38. Vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo\nvzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. OZ), tak vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je\nvzťahom z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zák. č. 381/2001 Z.z.,\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla).\nTento vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je určený a vzájomné plnenie je limitované\nzákonnými i zmluvnými poistnými podmienkami, ktoré upravujú napr. do akých limitov je poisťovateľ\npovinný a komu plniť pri nastaní náhodnej poistnej udalosti, prípadne v akých prípadoch a do akého\nrozsahu si môže, ak za poisteného škodu nahradí, uplatniť poisťovateľ regresný nárok voči poistenému\nškodcovi a pod. Vzťah poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo\nzáväzku poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\nvoči poistenému škodcovi plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný\nzákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým\nmu bude táto škoda nahradená (v § 15 ods. 1). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo\npoškodenému je teda záväzkom poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného\npoistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), teda\nplní poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva\nz poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom\nzmluvnom poistení. V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na\npremlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na\nnáhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona\no povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa\n§ 427 OZ sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v\nObčianskom zákonníku, teda podľa § 106 OZ (na ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č.\n22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči\npoisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ. Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú\nsamostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči\nkaždému povinnému subjektu včas (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCDo/9/2013 z 27. augusta\n2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov (napr. len voči škodcovi) neznamená\nuplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči poisťovateľovi). Medzi poškodeným a\npoisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona\no povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah\nvzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie je).\nPoškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkom a ani\nsa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný\nosobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy\nnárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods.\n1 zákona o povinnom zmluvnom poistení je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady\nškody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj\nvtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce\nmohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému.\n39. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie zo dňa 28. apríla 2005, sp. zn.\n3Cdo/38/2005, v ktorom uviedol, že záväzok poisťovne nahradiť škodu za poisteného je záväzkom\nvoči poistenému, nie voči poškodenému. Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú škodcom,\nje však povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z\npoistného vzťahu (aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému). Dovolací súd\npre úplnosť uvádza, že v uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu bola vec právne posudzovaná,\nvzhľadom na skutkové okolnosti veci, podľa vyhl. č. 423/1991 Zb., o zákonnom poistení za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá upravovala právo poškodeného na plnenie od\npoisťovne čiastočne odlišne, ako je to upravené v zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa vyhl. č. 423/1991 Zb., bol\npriamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi možný len vo vyhláškou stanovených prípadoch (podľa\n\n§ 7 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Zb., náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá právo\nna plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. Ak poistený\nnesúhlasí, aby sa plnilo poškodenému, môže zložiť poisťovňa plnenie do úschovy na súde. Ak poistený\nani po výzve a v lehote určenej poisťovňou jej neoznámi námietky proti výplate náhrady škody, poisťovňa\nju poškodenému vyplatí. Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhl. ak poistený nahradil priamo poškodenému škodu\nalebo jej časť, má právo, aby mu poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a to až do výšky, v akej\nbola povinná nahradiť škodu poškodenému za poisteného, ak nejde o prípady podľa § 5.), zatiaľ čo\nv § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je priamy nárok poškodeného na náhradu škody\nvoči poisťovateľovi ničím obmedzený. Ďalším rozdielom je to, že zák. č. 381/2001 Z.z., neobsahuje\nvýslovnú úpravu nároku poisteného, aby mu poisťovateľ nahradil to plnenie, ktoré škodca poškodenému\npriamo poskytol na náhradu škody (ako to bolo upravené v § 7 ods.3 vyššie uvedenej vyhlášky). V\nčasti posúdenia jednotlivých vzťahov dotknutých subjektov je však možné na právne závery vyššie\nuvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu prihliadnuť.\n40. Aj napriek tomu, že zákon č. 381/2001 Z.z., výslovne neupravuje nárok poisteného voči\npoisťovateľovi na náhradu toho, čo priamo poistený (škodca) ako náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla uhradil poškodenému, zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorou je poistná ochrana\nzodpovednej osoby (poisteného) a jej právo, aby za neho poisťovateľ náhradu škody zaplatil\npriamo poškodenému, by odporoval taký názor, podľa ktorého by poistený nemal právo, aby mu\npoisťovateľ uhradil to, čo poškodenému na náhradu škody poistený (škodca) ako priamy zodpovedný\nsubjekt zaplatil, teda, že by nemal nárok na refundáciu takéhoto plnenia (regresný nárok poisteného\nvoči poisťovateľovi, ktorý neplnil poškodenému, hoci plniť mal). Všeobecné poistné podmienky pre\npoistenie zodpovednosti za škodu spravidla stanovujú, že v prípade náhrady škody priamo škodcom\npoškodenému, ak tento nárok spadá pod rozsah poisteného krytia, bude táto úhrada škodcovi\n(poistenému) zo strany poisťovne kompenzovaná. Ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody\nžalobou uplatní iba voči poistenému (škodcovi), nemá to žiaden vplyv na poistný vzťah medzi\npoisteným a poisťovateľom a ani právne postavenie poisteného sa tým nemôže zhoršiť. Poistený\npreto môže následne od poisťovateľa žiadať náhradu toho, čo na základe súdneho rozhodnutia\npoškodenému z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil\n(viď obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/5/2020 z 21. októbra 2020). Hodnotovému výkladu práva\na spravodlivému usporiadaniu vzájomných vzťahov (čl. 3 a čl. 4 CSP) vyplývajúcich z uzavretej poistnej\nzmluvy, ako aj z účelu zákona č. 381/2001 Z.z., jednoznačne zodpovedá záver, že poistený takéto\nregresné právo voči poisťovateľovi má, avšak maximálne do výšky v akej bol poisťovateľ povinný\nuhradiť náhradu škody poškodenému. Tento nárok poisteného (škodcu) nie je nárokom z bezdôvodného\nobohatenia, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie. Uviedli, že skutková podstata upravená v §\n454 OZ upravuje prípad, keď niekto plní dlh za iného, pričom predpokladom tejto skutkovej podstaty\nje určitý dlh dlžníka, ktorý uhradí tretia osoba bez toho, aby bola zo zákona alebo zo zmluvy na to\nvoči dlžníkovi povinná. O takýto prípad však nejde, pretože ak škodca - poistený poškodenému uhradil\nnáhradu škody spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla, plnil ako osoba na to povinná z titulu\njeho zodpovednosti za ním spôsobenú škodu (§ 427 a nasl. OZ). T.j. plnil svoju povinnosť, a preto u\nneho nešlo o plnenie bez právneho dôvodu.\n41. V predmetnej veci bol žalobca na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.\n9Co/423/2012-258 zo dňa 26.2.2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k.\n7C/21/2010-214 zo dňa 7.8.2012 (ďalej len právoplatný rozsudok) zaviazaný (v tom súdnom konaní v\npostavení žalovaného v 2. rade) zaplatiť poškodeným náhradu nemajetkovej ujmy celkom vo výške\n80.000,- eur v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 13 ods. 2 OZ. Žalovaný po\nukončení súdneho konania na Okresnom súde Galanta sp. zn. 7C/21/2010, kde vystupoval ako vedľajší\núčastník žalovaného v 2. rade a na základe výzvy žalobcu (ktorý vystupoval v citovanom súdnom konaní\nv pozícii žalovaného v 2. rade) odmietol plniť poistné plnenie s odôvodnením, že súčasťou povinného\nzmluvného poistenia nie je náhrada nemajetkovej ujmy. K tomuto dôvodu poisťovateľa dovolací súd\npoznamenáva, že táto otázka už bola judikatórne vyriešená v R 61/2018, podľa ktorého škodou\npre účely zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých\nobete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Keďže však táto otázka nebola\npredmetom dovolacích námietok, dovolací súd sa jej v tomto rozhodnutí ďalej nevenuje.\n\n42. Súdy nižšej inštancie na základe vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia a na základe\nvykonaného dokazovania v tomto súdnom konaní dospeli k záveru, že nárok škodcu (žalobcu ako\npoisteného) je nárokom z bezdôvodného obohatenia (§ 454 OZ). S daným právnym názorom podľa\ndovolacieho súdu však, ako už bolo vyššie uvedené, nemožno súhlasiť, nakoľko o bezdôvodnom\nobohatení možno hovoriť iba v prípade, ak osoba poskytujúca plnenie, tak urobila bez právneho dôvodu.\nVzhľadom na poistením nezasiahnutý záväzkovo-právny vzťah zo spôsobenej škody medzi škodcom\na poškodeným nemožno hovoriť o plnení bez právneho dôvodu zo strany škodcu, nakoľko ak škodca\nplnil poškodenému/poškodeným tak plnil z titulu jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu a naviac v\ntomto prípade aj na základe právoplatného rozsudku. Ako už bolo uvedené z ustanovenia § 15 ods.\n1 zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva výnimka (oproti § 823 OZ), podľa ktorej poškodený je\noprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči škodcovi, ale aj proti poisťovateľovi, k čomu však\nv danom prípade nedošlo, nakoľko žalovaný ako poisťovateľ vystupoval v konaní vedenom pod sp. zn.\n7C/21/2010 len ako vedľajší účastník žalovaného v 2. rade.\n43. Vzhľadom na vyššie uvedené preto dovolací súd konštatuje, že v predmetnom prípade súdy nižšej\ninštancie dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď nárok uplatnený žalobcom posúdili ako\nbezdôvodné obohatenie poisťovateľa. V tejto súvislosti dovolací súd opätovne poukazuje na znenie § 4\na § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení, z ktorého vyplýva právo poisteného,\naby poisťovateľ za neho hradil škodu priamo poškodenému a naviac vyplýva aj pre poškodeného priamy\nnárok na plnenie od poisťovateľa, ako aj na § 427 OZ, z ktorého vyplýva povinnosť škodcu nahradiť\nako zodpovedný subjekt poškodenému spôsobenú škodu prevádzkou dopravného prostriedku. Je na\npoškodenom voči komu si svoj nárok na náhradu škody uplatní. Poistený je však povinný vznik škodovej\nudalosti poisťovateľovi bez ohľadu na voľbu poškodeného oznámiť, a to v lehote 15 dní (ak nastala\nna území SR) od jej vzniku (§ 10 ods. 1 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení). Taktiež\nje povinný mu oznámiť, že si u neho poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody (§ 10 ods. 3\npísm. a/ a c/ zákona o povinnom zmluvnom poistení). Poistený má podľa § 4 ods.4 zákona o povinnom\nzmluvnom poistení právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu\npodľa § 4 odseku 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda\nvznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti. Poisťovateľ je\npovinný poskytnúť poistné plnenie (poškodenému) do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na\nzistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného\nrozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na\nposkytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Poistený nemá však\nv zákone upravenú možnosť na vynútenie splnenia uvedenej povinnosti od poisťovateľa. Priamy nárok\nna poistné plnenie má len poškodený. V prípade, že poisťovateľ neuhradí preukázanú náhradu škody\npoškodenému, nesplní si tak vlastne záväzok voči poistenému z poistnej zmluvy, a tak poistenému,\npokiaľ škodu poškodenému nahradí sám, vznikne voči poisťovateľovi nárok na náhradu tohto plnenia\n(regresný nárok poisteného). Táto náhrada plnenia patrí poistenému buď v celom uhradenom rozsahu\nalebo len v rozsahu poistných a zákonných limitov, ak si poisťovateľ uplatní právo na zníženie plnenia\n- ako právo zodpovedajúce jeho nároku na úpravu výšky plnenia v rozsahu poistných limitov, či v\nrozsahu nárokov poisťovateľa voči poistenému vyplývajúcim z jeho práva voči poistenému odmietnuť\nsčasti alebo úplne plnenie v prípadoch upravených v § 5, 7 zák. č. 381/2001 Z.z., alebo v rozsahu\njeho nároku na úpravu plnenia v dôsledku naplnenia predpokladov inak zodpovedajúcim regresnému\nnároku poisťovne voči poistenému podľa § 12 zák. č. 381/2001 Z.z. Toto právo na zníženie plnenia\npoisťovateľ voči poistenému podľa § 12 zák. č. 381/2001 Z.z., si musí poisťovateľ uplatniť, pretože súd\nsám uvedené neskúma a na uvedené neprihliada z úradnej moci (viď R 64/2020).\n44. Dovolací súd teda dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok voči poisťovateľovi je\nnárokom regresným, vyplývajúcim z poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla, ktorý nahrádza plnenie poisteného poskytnuté poškodenému na náhradu škody\nspôsobenej motorovým vozidlom poisteného škodcu - žalobcu a nie nárokom z bezdôvodného\nobohatenia. Podstatou tohto druhu poistenia zodpovednosti za škodu je totiž právo poisteného\n(škodcu), aby za neho poistiteľ nahradil poškodenému to, čo je mu on sám povinný plniť z titulu\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ, § 4, § 15 ods. 1\nzák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla). Regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi nie je ani nárokom na náhradu\nškody, pretože ak poistený spôsobí škodu, je za spôsobenú škodu zodpovedný (je povinný škodu\nnahradiť) a poisťovateľ sa nestáva osobou zodpovednou za škodu na miesto neho. Poistený však má v\n\nzmysle zákonnej úpravy poistenia jeho zodpovednosti za škodu nárok, aby v zmysle uzavretej poistnej\nzmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ\nza neho nahradil poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. Podstatným vo vzťahu\npoisťovateľ a poistený je práve dohodnutý poistný vzťah (zákonné i zmluvné poistné podmienky),\npretože ten limituje rozsah povinnosti poisťovateľa plniť poškodenému, možnosti odmietnutia plnenia\nvo vzťahu k poistenému, ale aj rozsah prípadného regresného nároku poisťovateľa voči poistenému,\nak poisťovateľ za poisteného plní priamo poškodenému. Z práv a povinností vyplývajúcich z poistného\nvzťahu možno vyvodiť aj rozsah regresného nároku poisteného voči poisťovateľovi, ak plnil poistený\npriamo poškodenému, pričom poisťovateľ plnenie poškodenému neposkytol. Právo zodpovedajúce\nregresnému nároku si tak poisťovateľ, ako aj škodca musia vzájomne uplatniť. Poistený (škodca) má\nvoči poisťovateľovi nárok na úhradu plnenia poskytnutého poškodenému na náhradu škody (čo vyplýva\nz jeho práva, aby náhradu škody za neho plnil poisťovateľ priamo poškodenému - § 4, § 15 ods. 1\nveta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), avšak v prípade uplatnenia nárokov poisťovateľa\nzodpovedajúcim právu poisťovateľa odmietnuť sčasti alebo celé plnenie (§ 5, § 7 zákona o povinnom\nzmluvnom poistení), prípadne zodpovedajúcim právu poisťovateľa na náhradu plnenia podľa § 12\nzákona o povinnom zmluvnom poistení, môže byť výška tejto regresnej náhrady poistenému nižšia\nako plnil poškodenému na náhradu škody, prípadne žiadna. Teda, ak poistený (škodca) plní priamo\npoškodenému, tak poisťovateľ je mu povinný nahradiť toto jeho plnenie s tým, že môže voči nemu\nuplatniť výhrady v rozsahu poistných limitov, resp. v rozsahu zníženom o plnenie, ktoré môže poisťovateľ\nvoči poistenému sčasti alebo celkom odmietnuť plniť zo zmluvných alebo zákonných dôvodov, alebo\nktoré by inak mohol uplatniť v rámci nároku vyplývajúceho z § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení\n(regresný nárok poisťovateľa). T.j. plnenie poisťovateľa voči poistenému, ktorý uhradil sám náhradu\nškody poškodenému, nemusí byť v konečnom dôsledku v rovnakej výške, ako bola uhradená náhrada\nškody poisteným poškodenému.\n45. V tejto spojitosti je potrebné nároky poškodeného odlišovať od úpravy vzťahu medzi poisteným\na poisťovateľom. V danom prípade nastala situácia, keď poškodený si uplatnil nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,\navšak iba voči škodcovi (žalobcovi/poistenému) a poisťovateľa označil len za vedľajšieho účastníka\nkonania s tým, že Okresný súd Galanta na základe rozsudku č. k. 7C/21/2010-214 zo dňa 7.8.2012\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/423/2012-258 zo dňa 26.2.2013 zaviazal\nškodcu (žalobcu) zaplatiť poškodeným náhradu nemajetkovej ujmy celkom vo výške 80.000,- eur. Teda\nz uvedeného vyplýva, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody len voči zodpovednostnému\nsubjektu - žalobcovi ako škodcovi. Skutočnosť, že na základe právoplatného rozhodnutia súdu bol\nna zaplatenie finančnej čiastky za vzniknutú škodu poškodenému, zaviazaný žalobca ako škodca/\npoistený, neznamená, že žalobca ako poistený stratil voči poisťovateľovi nárok na refundáciu ním\nuspokojených nárokov poškodených. Žalobca ako poistený totiž na základe poistného vzťahu so\nžalovaným (poisťovateľom) mal nárok, aby žalovaný za neho poškodeným uhradil náhradu škody\nspôsobenú žalobcom v dôsledku prevádzky motorového vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací\nsúd konštatuje, že zo vzťahu žalobcu ako poisteného a žalovaného ako poisťovateľa, vyplýva právo\nžalobcu na náhradu plnenia, ktoré poskytol poškodeným (regresný nárok poisteného). Tento nárok ako\nuž bolo vyššie uvedené nie je náhradou škody, ani nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia,\navšak nie je svojou podstatou ani poistným plnením, ako tvrdí dovolateľ (to sa totiž poskytuje\npoškodenému), ale kompenzuje majetkovú ujmu poisteného vzniknutú v dôsledku úhrady oprávneného\nnároku poškodených, ktorého uhradenie mal kryté poistením jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla. Žalobca ako zodpovednostný subjekt mal plniť sám, ale zároveň\nmal nárok, aby za neho plnil poisťovateľ priamo poškodenému, čo sa v danom prípade ani po\nprávoplatnosti rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, kde bol poisťovateľ vedľajším účastníkom,\nnestalo. Poisťovateľ pri poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\npoistné plnenie, ktorým sa nahrádza táto škoda neposkytuje poistenému, ale priamo poškodenému\n(§ 4 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Ak poistený škodu poškodenému sám\nnahradí, poisťovateľ sa nezbaví svojej povinnosti refundovať výplatu škody poistenému, pokiaľ poistený\nneprekročil rámec ustanovený právnymi predpismi o náhrade škody. Ak tento rámec poistený prekročí,\npoisťovateľ mu bude maximálne refundovať len toľko, koľko bol poistený zo zákona povinný uhradiť.\n46. Na právnu otázku súvisiacu s tým, či uplatnený nárok žalobcu je nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, alebo či sa jedná o právo vyplývajúce z poistného plnenia, či iný nárok poisteného,\n\nbezprostredne nadväzuje právna otázka posúdenia vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej\npoisťovne.\n47. Oba súdy nižšej inštancie právne posúdili vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného\npodľa § 107 OZ, nakoľko nárok uplatnený žalobcom bol súdmi právne posúdený ako nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia. V tomto prípade je zrejmé, že od vyriešenia prvej položenej právnej otázky\n(či nárok žalobcu je bezdôvodným obohatením alebo právom z poistného plnenia) závisí aj aplikácia\nvhodného ustanovenia týkajúceho sa vznesenej námietky premlčania. Keďže súdy nižšej inštancie\nzhodne dospeli k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, logicky po\nprávnej stránke aplikovali § 107 ods. 1 OZ vo veci vznesenej námietky premlčania. Ak však dovolací\nsúd v rámci tohto rozhodnutia dospel k záveru, že súdy nižšej inštancie nesprávne právne posúdili\nprávny titul uplatneného nároku žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, pričom ide o právo na náhradu\nposkytnutej náhrady škody poisteným priamo poškodenému, je zrejmé, že súdy nižšej inštancie budú\nmusieť opätovne právne posúdiť a vyhodnotiť námietku premlčania vznesenú žalovaným.\n48. Dovolací súd pri posudzovaní premlčania najskôr poukazuje na rozhodovaciu prax pri posudzovaní\npremlčania obdobného regresného nároku poisťovateľa voči poistenému (vyplývajúci z § 12 zákona\no povinnom zmluvnom poistení). Podľa R 36/1980 „Právo poisťovne domáhať sa na poistenom, ktorý\nspôsobil škodu v stave zníženej schopnosti viesť motorové vozidlo po požití alkoholu náhrady sumy\nvyplatenej poškodenému podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb. [teraz\n§ 12 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení], sa premlčí v\ntrojročnej premlčacej lehote od vyplatenia škody poškodenému (§ 101 OZ)“. Rovnako aj podľa R\n52/2004: Právo poisťovne voči poistenému na náhradu vyplateného poistného plnenia, ktorým bola\nnahradená škoda tretej osobe spôsobená poisteným, sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe (§\n101 Občianskeho zákonníka.). K uvedenému rozhodnutiu súd dospel z dôvodu, že nakoľko škoda\npoškodeného bola nahradená zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla, nárok uplatnený navrhovateľom podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb., nie\nje nárokom na náhradu škody, ale osobitným nárokom, ohľadom ktorého platí všeobecná trojročná\npremlčacia doba. Dovolací súd aj s prihliadnutím na posudzovanie regresného nároku poisťovateľa\nvoči poistenému, konštatuje, že právo poisteného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi na náhradu poisteným uhradenej náhrady škody\npoškodenému (regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi) je osobitným nárokom poisteného\nvoči poisťovni vyplývajúcim z poistného vzťahu a skutočnosti, že aj napriek uzavretému poisteniu\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ odmietol poškodeným\nplniť a náhradu škody uhradil poškodeným priamo poistený (škodca) z titulu jeho zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento nárok poisteného voči poisťovateľovi\nnie je nárokom na náhradu škody, ani svojou podstatou nárokom na poistné plnenie (ako nároku\nna plnenie z poistnej udalosti, pretože to sa poskytuje poškodenému), ani nárokom na vydanie\nbezdôvodného obohatenia (škodca platil poškodenému ako zodpovedný subjekt), ale ide o regresný\nnárok poisteného voči poisťovateľovi ako nárok poisteného (škodcu) z poistenia jeho zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na náhradu plnenia poskytnutého poisteným\npoškodenému/poškodeným z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla. Tento nárok poisteného sleduje primárny cieľ poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu a\nsíce kompenzáciu majetkovej ujmy poisteného v dôsledku úhrady oprávneného nároku poškodeného na\nnáhradu škody, ktorú mal plniť z titulu zákonného zmluvného poistenia poisťovateľ priamo poškodenému\n(i keď si poškodený priamo nárok voči poisťovateľovi neuplatnil). Keďže regresný nárok poisťovateľa\nvoči poistenému sa premlčuje v 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehote, nie je daný žiaden zákonný, či\niný rozumný dôvod, prečo by nahliadanie na premlčanie a beh premlčacej lehoty týchto vzájomných\nregresných nárokov v rámci spravodlivého usporiadania vzťahov malo byť odlišné. Dovolací súd potom\nuzatvára, že regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej\npremlčacej dobe (§ 101 OZ), ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vyplatení náhrady škody\npoškodenému zo strany poisteného, pretože to je deň kedy poistený mohol uplatniť tento regresný nárok\nvoči poisťovateľovi prvý krát.\n49. Z uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje, že odvolací súd v spojení so súdom prvej inštancie\ndospeli k nesprávnemu právnemu názoru ohľadne posúdenia právneho titulu uplatneného nároku\nžalobcu, nakoľko v danom prípade nejde o nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale\nžalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu poškodeným uhradenej škody spôsobenej\n\nprevádzkou motorového vozidla, za ktorú bol zodpovedný a túto zodpovednosť mal poistenú na základe\npoistnej zmluvy uzavretej so žalovaným ako poisťovateľom. Preto zároveň neprichádza do úvahy pri\nposudzovaní premlčania tohto nároku aplikácia § 107 OZ vo vzťahu k plynutiu a dĺžke premlčacej doby\ndo úvahy.\n50. Z vyššie uvedeného teda vyplýva záver, že poškodený má pri škode spôsobenej mu prevádzkou\nmotorového vozidla možnosť voľby, či si uplatní nárok na jej náhradu iba voči škodcovi (§ 427 OZ),\nči priamo voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za spôsobenú\nškodu motorovým vozidlom (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.) alebo si svoj nárok uplatní voči\nobom týmto subjektom súčasne. Plnenie na náhradu škody mu však patrí len jeden krát, teda plnenie\njedného z týchto subjektov (poisťovateľ, poistený/škodca) spôsobuje zánik nároku poškodeného na\nnáhradu škody voči druhému subjektu (solučné účinky plnenia poskytnutého jedným z uvedených\nsubjektov na povinnosť plniť druhého povinného subjektu). Aj napriek tomu, že zákon č. 381/2001\nZ.z., výslovne neupravuje nárok poisteného voči poisťovateľovi na náhradu toho, čo poistený (škodca)\nako náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uhradil poškodenému, spravodlivému\nusporiadaniu vzťahov a naplneniu účelu tejto právnej úpravy, ktorým je poistná ochrana zodpovednej\nosoby (poisteného) a jej práva, aby za neho poisťovateľ náhradu škody zaplatil priamo poškodenému,\nzodpovedá právo poisteného voči poisťovateľovi na náhradu toho, čo z titulu jeho zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ) ako zodpovedný subjekt na náhradu tejto\nškody uhradil poškodenému (regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi, ktorý neplnil poškodenému,\nhoci plniť mal). Poisťovateľ nie je zodpovedný poškodenému za škodu spôsobenú škodcom, je však z\ntitulu poistnej zmluvy zaviazaný voči poistenému plniť za neho (za zodpovedného poisteného) náhradu\nškody priamo poškodenému. Ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody žalobou uplatní iba voči\npoistenému (škodcovi), nemá to žiaden vplyv na poistný vzťah medzi poisteným a poisťovateľom a ani\nprávne postavenie poisteného sa tým nemôže zhoršiť. Poistený preto môže následne od poisťovateľa\nžiadať náhradu toho, čo (napr. aj na základe súdneho rozhodnutia) z titulu jeho zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodenému uhradil, avšak maximálne do výšky, v akej\nbol poisťovateľ povinný uhradiť náhradu škody poškodenému. Tento osobitný nárok poisteného (škodcu)\nvoči poisťovateľovi nie je nárokom z bezdôvodného obohatenia, pretože poistený (škodca) plnil ako\nosoba na to povinná z titulu jeho zodpovednosti za ním spôsobenú škodu prevádzkou motorového\nvozidla (§ 427 a nasl. OZ). Preto zároveň neprichádza do úvahy pri posudzovaní premlčania tohto\nnároku aplikácia § 107 OZ vo vzťahu k plynutiu a dĺžke premlčacej doby do úvahy. Tento nárok nie je ani\nnáhradou škody, avšak nie je svojou podstatou ani poistným plnením (ako nároku na plnenie z poistnej\nudalosti, pretože to sa poskytuje poškodenému), ale kompenzuje poistenému úhradu oprávneného\nnároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorého uhradenie\nmal kryté poistením jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ide\nteda o regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi ako nárok poisteného (škodcu) z poistenia jeho\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na náhradu plnenia poskytnutého\npoisteným poškodenému z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla. Tento regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej\npremlčacej dobe (§ 101 OZ), ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po zaplatení náhrady škody\npoškodenému zo strany poisteného, pretože to je deň kedy poistený mohol uplatniť tento regresný nárok\nvoči poisťovateľovi prvý krát.\n51. Vzhľadom na to, že dovolateľ (žalovaný) dôvodne namietol nesprávne právne posúdenie veci\nodvolacím súdom, najvyšší súd žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1\nCSP).\n52. Keďže dôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozsudok súdu\nprvej inštancie a v prípade zrušenia výlučne rozsudku odvolacieho súdu by vzhľadom na nesprávnosť (a\npredovšetkým predčasnosť) právnych záverov súdu prvej inštancie bol odvolací súd povinný rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušiť, dovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania\n(čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť\niba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie\n(§ 449 ods. 2 CSP), a to vo výroku I. a vo výroku III. a vec v zrušenej časti vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 450 CSP).\n\n53. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie a odvolací súd) viazané právnym\nnázorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 CSP).\n54. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o trovách pôvodného konania\n(prvoinštančného aj odvolacieho konania), ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/33/2019", "guid": "ae343392-2f66-441e-b36a-6a9df783f570:2e15efa0-fdda-4235-9e20-48c3f5b2fd6c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}