{"guid": "957b2195-d33c-42cf-9e18-612699fed03d:1e7300df-6232-46e1-9465-1fb47c4697c0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1112231166.1", "spisova_znacka": "2Obdo/43/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/43/2021 z 28. 4. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2022, sp. zn. 2Obdo/43/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:1112231166.1", "identifikacne_cislo": "1112231166", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2022-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-709", "nazov": "§ 709 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-709", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-709"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-708", "nazov": "§ 708 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-708", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-708"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-709", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-708", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-48", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-44", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e7300df-6232-46e1-9465-1fb47c4697c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1112231166.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1112231166.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1112231166.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/43/2021\n1112231166\n28. 04. 2022\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2022:1112231166.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a\nčleniek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v spore žalobcu JUDr. Václava Sosnu,\nso sídlom Námestie slobody 2, 909 0l Skalica, správcu konkurznej podstaty úpadcu GASTROTOP a.s.,\nMoravská 898, 908 48 Kopčany, IČO: 36 228 931, zastúpeného JUDr. Jurajom Dragúnom, usadeným\neuroadvokátom so sídlom Pod hájkom 1436/35, 909 01 Skalica, IČO: 51 829 452, proti žalovanému Tatra\nbanka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, o zaplatenie 4.046,58\nEur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 31Cb/9/2013, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. decembra 2020, č. k. 2Cob/184/2019-193,\ntakto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I, ako súd prvej inštancie, rozsudkom zo dňa 18.06.2019, č. k.\n31Cb/9/2013-151, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.046,58 Eur, úrok z omeškania\n9,25 % p.a., zo sumy 4.046,58 Eur od 01.10.2011 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému\nsúdu Bratislava I dňa 24.09.2012 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 4.046,58 Eur\ns príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu\nGASTROTOP a.s. Žalovaným je banka, ktorá spravovala finančné prostriedky patriace do konkurznej\npodstaty uvedeného úpadcu.\n3. Žalobca uviedol, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 12.02.2009, č. k. 31K/22/2008-409\nrozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka GASTROTOP a.s., Moravská 898, 908 48 Kopčany,\nIČO: 36 228 931. Súčasne súd rozhodol, že ustanovuje do funkcie správcu JUDr. Václava Sosnu, so\nsídlom kancelárie Nám. slobody 2, 909 01 Skalica. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom\nvestníku č. 33B dňa 18.02.2009.\n4. S poukazom na § 44 a § 48 zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“)\nžalobca uviedol, že ako správca v rámci výkonu svojej činnosti zabezpečil vyhotovenie a zverejnenie\nsúpisu majetku úpadcu (súpis všeobecnej podstaty), ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č.\n60/09 dňa 27.03.2009, a ktorého súčasťou je pohľadávka z účtu alebo inej formy vkladu - číslo účtu\n(názov a forma vkladu): XXXXXXXXXX/XXXX, bežný účet, zostatková suma: 6.327,07 Eur, mena:\nEur, banka (alebo iná inštitúcia): Tatra banka, a.s., súpisová hodnota majetku (aj mena): 6.327,07\nEur. Dňa 30. augusta 2011 vykonal správca podrobnú kontrolu stavu a pohybov na vyššie uvedenom\n\núčte. Vykonanou kontrolou správca zistil, že dňa 23.09.2010 bola z uvedeného účtu neoprávnene\nodúčtovaná suma 5.211 Eur. Po zistení tejto nezrovnalosti správca požiadal banku, aby vykonala\nvrátenie neoprávnene odúčtovanej sumy späť na uvedený účet. Banka však vrátenie neoprávnene\nodúčtovaných peňažných prostriedkov odmietla a uviedla, že dňa 30.06.2010 bola na účet vrátená suma\n184,75 Eur a dňa 13.10.2011 suma 979,87 Eur.\nK dňu podania žaloby tak správca evidoval vrátenie\nfinančných prostriedkov v sume 1.164,62 Eur. V dôsledku neoprávneného postupu banky preto správca\neviduje voči banke pohľadávku vo výške 4.046,58 Eur. Správca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,\nže podľa § 76 ZoKR len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok\npreviesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo\nlikviditu. Táto zásada sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na majetok, ktorý bol na účte: XXXXXXXXXX/\nXXXX. Zápis tohto majetku do súpisu bol zverejnený 27.03.2009, a napriek tomu banka bez súhlasu\nsprávcu z tohto účtu neoprávnene odúčtovala peňažné prostriedky a odmietla svoje pochybenie podľa\nžalobcu napraviť.\n5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 420\nods. 1, § 442 Občianskeho zákonníka a § 44 ods. 1, § 48, § 76 ods. 1 ZoKR. Uviedol, že žalobca sa\npodanou žalobou domáha náhrady škody vo výške 4.046,58 Eur, ku ktorej došlo odúčtovaním finančných\nprostriedkov z účtu úpadcu po vyhlásení konkurzu, ktoré žalovaný previedol na účet súdneho exekútora v\ndôsledku doručenia exekučného príkazu. Žiadosťou zo dňa 30.08.2011, opätovne predžalobnou výzvou\nzo dňa 22.09.2011 si žalobca uplatnil nárok na vrátenie finančných prostriedkov z titulu náhrady škody\nu žalovaného.\n6. Podľa súdu prvej inštancie v predmetnej veci bola sporná pasívna vecná legitimácia (keď žalovaný\ntvrdil, že predmetnú náhradu škody si mal žalobca uplatniť u súdneho exekútora), neexistencia\npredpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon) a vznik škody. V neposlednom rade,\nsúd musel preskúmať aj námietku premlčania vznesenú žalovaným.\n7. Súd prvej inštancie uviedol, že ak v čase vyhlásenia konkurzu prebieha exekúcia, táto sa zo zákona\nvyhlásením konkurzu zastavuje, pričom akékoľvek prípadné ďalšie úkony urobené exekútorom sú bez\nprávnych účinkov, pričom sa na ne hladí, akoby vôbec neboli urobené. Keby bolo i po vyhlásení konkurzu\nmožné, aby sa jednotliví veritelia nezávisle na sebe separátne uspokojovali prostredníctvom exekúcie\nna majetok podstaty, rozplynula by sa po čase celá konkurzná podstata a na pomerné uspokojovanie\njednotlivých veriteľov by nič nezostalo. Poslednú exekúciu na majetok úpadcu je možné po práve\nvykonať v deň vyhlásenia konkurzu ešte pred tým, ako nastanú účinky vyhlásenia konkurzu (§ 13\nods. 5 ZoKR). Od okamihu, kedy nastanú účinky vyhlásenia konkurzu, až do zrušenia konkurzu,\nnie je možné vykonať akúkoľvek exekúciu na majetok konkurznej podstaty. Pokiaľ by po vyhlásení\nkonkurzu napriek tomu došlo nedopatrením k vykonaniu exekúcie napr. podľa exekučného príkazu na\nprikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky úpadcu vedených na účte v banke, podľa konajúceho\nsúdu musí byť do podstaty vydané ušlé plnenie, pretože po vyhlásení konkurzu právo na oddelené\nuspokojenie z majetku podstaty nemôže vzniknúť. Postavenie jednotlivých veriteľov k výťažku zo\nspeňaženej konkurznej podstaty určenej k rozdeleniu medzi veriteľov, je takto zakonzervované k\nokamžiku vyhlásenia konkurzu. Žiadny z veriteľov tak nemôže po vyhlásení konkurzu „predbehnúť”\nostatných veriteľov svojim novým získaným právom na oddelené uspokojenie (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2007, sp. zn. 4Obo/289/2006).\n8. Okresný súd Bratislava I poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že predmetná pohľadávka\nvedená na účte úpadcu v banke žalovaného patrila do konkurznej podstaty, bola súčasťou súpisu\nmajetku. Napriek vyhlásenému konkurzu konajúci súd z vykonaného dokazovania zistil, že tieto\nbanka neoprávnene odúčtovala v rozpore so ZoKR, keďže s predmetnými finančnými prostriedkami\nbol oprávnený nakladať už len správca úpadcu, čo vyplýva z ustanovení § 44, § 48 ZoKR. Týmto\nneoprávneným postupom žalovaného podľa okresného súdu vznikla škoda odúčtovaním finančných\nprostriedkom z bankového účtu úpadcu vo výške 4.046,58 Eur, čím bol v tomto rozsahu v rozpore\nso zákonom zmenšený majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu. S ohľadom na materiálnu publicitu\nObchodného vestníka a deň zverejnenia vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, je zrejmé, že žalovaný\nmal vedomosť o prebiehajúcom konkurze na majetok úpadcu, a preto napriek doručenému príkazu\nna začatie exekúcie a exekučnému príkazu zo strany súdneho exekútora mal postupovať v zmysle\nustanovení § 44 a § 48 ZoKR a nenakladať neoprávnene s pohľadávkou úpadcu odúčtovaním týchto\nfinančných prostriedkov na účet súdneho exekútora. Zákonná úprava podľa okresného súdu neukladá\nsprávcovi povinnosť oznamovať skutočnosť, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz súdnemu\n\nexekútorovi a bankám, nakoľko zverejnením tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku je dostatočne\nzabezpečená publicita tohto rozhodnutia.\n9. Prvoinštančný súd zdôraznil, že je v záujme bánk a súdnych exekútorov sledovať Obchodný vestník u\nosôb, ktorým vedú bankové produkty, alebo voči ktorým vedú exekučné konania. Uvedené konštatovanie\nvšak nevylučuje postup žalovaného, ktorým by si uplatnil nárok voči ďalšiemu zodpovednostnému\nsubjektu. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia\nžalovaného je daná.\n10. K námietke premlčania okresný súd uviedol, že dňa 23.09.2010 bola z uvedeného účtu žalovaným\nodúčtovaná suma 5.211,20 Eur na účet súdneho exekútora v nadväznosti na vydaný Exekučný príkaz\nč. k. EX 74/09-26. Žalobca tvrdil, že nemal k dispozícii internetbanking, preto najskorší možný dátum,\nkedy sa mohol dozvedieť o odúčtovaní finančných prostriedkov bol dňa 01.10.2010. Správca vykonal\nkontrolu stavu účtu dňa 30.08.2011 a dňa 24.09.2012 podal žalobu na súd. Za rozhodujúci deň považoval\nkonajúci súd deň, kedy sa správca mohol skutočne dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť\npodľa § 398 Obchodného zákonníka. Samotný žalovaný tvrdil, že sa túto skutočnosť mohol dozvedieť\nz výpisu účtu, žalovaný v tomto smere dodal, že ten sa najskôr zasielala prvý deň nasledujúceho\nmesiaca, a preto prvoinštančný súd ustálil, že deň 01.10.2010 je dňom, kedy sa správca úpadcu mohol o\nvzniknutej škode dozvedieť a konajúci súd uzavrel, že námietka premlčania žalovaného nie je dôvodná.\n11. Súd prvej inštancie v časti úroku z omeškania uplatneného v žalobnom petite žalobcovi vyhovel a\npriznal mu právo na zaplatenie úroku z omeškania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nSamotnú výšku úroku súd určil v súlade s platnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky v\nrozhodnom čase z tejto sumy až odo dňa nasledujúceho po dni lehoty splatnosti, teda od 01.10.2011\ndo zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania\ns plnením peňažného dlhu predstavovala 1,50 % ročne v zmysle ustanovenia § 3 Nariadenia vlády v\nznení účinnom k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavoval 9,50 % ročný úrok z\nomeškania z predmetnej istiny. S ohľadom na zásadu ne eat ultra petita priznal súd úrok z omeškania\nvo výške 9,25 % p.a., z predmetnej sumy, tak ako požadoval žalobca.\n12. Výrok o trovách prvoinštančného konania sa zakladá podľa § 255 ods. 1 C.s.p.\n13. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, napadnutým rozsudkom zo\ndňa 01.12.2020, č. k. 2Cob/184/2019-193 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol\na žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n14. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd s poukazom na § 388 C.s.p. uviedol, že súd prvej inštancie\nna základe správne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že vecne\npasívne legitimovaným subjektom je žalovaný.\n15. Odvolací súd s odkazom na § 44 ods. 1 a § 48 ZoKR zdôraznil, že hmotnoprávnym účinkom\nvyhlásenia konkurzu je skutočnosť, že oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu\nprechádza na správcu. Jedným z procesnoprávnych účinkov je, že konanie o výkon rozhodnutia a\nexekučné konanie, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu, sa vyhlásením konkurzu ex lege zastavujú.\nNa majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo\nexekučné konanie.\n16. V prejednávanom spore považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že exekučný príkaz bol\nvydaný po vyhlásení konkurzu, teda v rozpore s § 48 ZoKR. Keďže však došlo k situácii, že po vyhlásení\nkonkurzu banka realizovala exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky úpadcu\nvedené na účte v banke, toto plnenie musí byť vydané do podstaty. Subjektom, ktorý je povinný vydať\nušlé plnenie nie je podľa odvolacieho súdu žalovaný ako banka titulom zodpovednosti za škodu, ale\nsubjekt, ktorý ušlé plnenie prijal. Na podporu svojho tvrdenia odvolací súd poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2007, sp. zn. 4Obo/289/2006, ktoré je aplikovateľné\nna prejednávaný spor, keďže počas konkurzu došlo na základe exekučného príkazu k odpísaniu\npeňažných prostriedkov z účtu úpadcu, t. j. peňažných prostriedkov patriacich do podstaty a preto priamo\nzo zákona vyplýva správcovi konkurznej podstaty povinnosť vymáhať do podstaty ušlé plnenie. Toto\nplnenie treba však podľa odvolacieho súdu vymáhať voči osobám, ktoré plnenie na úkor ostatných\n\nveriteľov prijali. Právnym titulom je vydanie peňažných prostriedkov do podstaty podľa príslušných\nustanovení ZoKR, pričom peňažné plnenie musí vydať ten, kto neoprávnené plnenie prijal.\n17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods.\n1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p.\n18. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (č. l. 202\nspisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f/ C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobcu ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorú dovolací súd doposiaľ neriešil vôbec (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.).\n19. Žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) konštatoval, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní\nnesprávne vyriešil niektoré rozhodujúce právne otázky a niektorými právnymi otázkami sa pri svojom\nrozhodovaní náležite nezaoberal. V prípade rozhodovania súdu vo vyššie uvedenej veci rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo podľa dovolateľa od vyriešenia týchto základných právnych otázok:\n1. otázka zodpovednosti banky za škodu spôsobenú nesprávnym postupom banky pri prevode\npeňažných prostriedkov podliehajúcich konkurzu po vyhlásení konkurzu,\n2. otázka, či je banka po vyhlásení konkurzu oprávnená odpísať z bežného účtu peňažné prostriedky\npodliehajúce konkurzu na základe nulitného exekučného príkazu vydaného po vyhlásení konkurzu, a\na. otázka aké právne účinky majú rozhodnutia súdneho exekútora v exekučnom konaní na majetok\ndlžníka, na ktorého bol pred začatím exekúcie vyhlásený konkurz;\nb. otázka, či je banka povinná konať na základe nulitného rozhodnutie exekútora, ktoré je ex lege bez\nprávnych účinkov.\n3. otázka, či je banka pasívne legitimovaná v konaní o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom\nbanky na majetku podliehajúcom konkurzu (na peňažných prostriedkoch na bežnom účte).\n20. Nesprávnosť záverov odvolacieho súdu podľa dovolateľa vyplýva zo skutočnosti, že podľa platnej\nprávnej úpravy platí, že ak v čase vyhlásenia konkurzu prebieha exekúcia, táto sa zo zákona vyhlásením\nkonkurzu zastavuje. Akékoľvek prípadné ďalšie úkony urobené exekútorom po vyhlásení konkurzu sú\nbez právnych účinkov, pričom sa na ne hľadí, akoby vôbec neboli urobené. Preto, ak žalovaný konal\nna základe rozhodnutia súdneho exekútora, ktoré nemalo žiadne právne účinky, konal podľa žalobcu\nv rozpore so zákonom, a to najmi ustanoveniami § 44 a § 48 ZoKR. V dôsledku tohto nezákonného\npostupu žalovaného mala vzniknúť škoda na majetkovej podstate úpadcu GASTROTOP, a.s., z ktorého\ndôvodu je žalovaná banka v predmetnom prípade pasívne vecne legitimovaná v konaní o náhrade škody\nspôsobenej jej nezákonným postupom.\n21. Dovolateľ je názoru, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil právnu otázku nároku na náhradu škody\nspôsobenej bankou neoprávneným prevodom peňažných prostriedkov z bežného účtu a osobitne otázku\nnároku správcu (žalobcu) na náhradu škody voči banke (žalovanému) za porušenie povinnosti banky\npri správe peňažných prostriedkov na bežnom účte podliehajúcich konkurzu. Žalovaný podľa dovolateľa\nporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď\nbez príkazu žalobcu a bez existencie iného reálneho právneho dôvodu uskutočnil prevod peňažných\nprostriedkov tretej osobe. Žalovaná banka nesprávnym postupom zmenšila množstvo finančných\nprostriedkov na bežnom účte a tým spôsobila žalobcovi škodu vo výške žalovanej sumy, za ktorú\nžalovaná banka zodpovedá. Odvolací súd sa pri svojom rozhodovaní otázkou povinnosti žalovanej\nbanky postupovať v súlade so zmluvou o bežnom účte a s ustanoveniami § 708 a nasl. Obchodného\nzákonníka podľa dovolateľa nezaoberal a v dôsledku toho opomenul, že banka nesmie konať v rozpore\ns príkazom majiteľa účtu a nesmie s prostriedkami na bežnom účte nakladať svojvoľne a bez právneho\ndôvodu.\n22. Odvolací súd ďalej podľa dovolateľa nesprávne vyhodnotil právnu otázku účinkov exekučného\npríkazu vydaného po vyhlásení konkurzu a opomenul zásadu priority konkurzu (ako zákonnej formy\nkolektívneho uspokojovania veriteľov) pred exekúciou (ako individuálnym uspokojovaním veriteľa) a\nsúčasne súd nesprávne vyhodnotil právnu otázku dôsledkov nulitného exekučného príkazu. Dovolateľ\nzdôraznil, že žalovaný porušil svoje povinnosti tým, že opomenul skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu\nna majetok úpadcu sa ex lege zastavujú všetky exekučné konania na majetok úpadcu a preto po\n\nvyhlásení konkurzu nemožno uspokojovať individuálne nároky veriteľov v exekučnom konaní. Napriek\ntomu žalovaný podľa žalobcu vykonal na základe nulitného exekučného príkazu prevod z bežného účtu\na žalovaný týmto postupom zmenšil množstvo finančných prostriedkov na bežnom účte a tým spôsobil\nžalobcovi škodu vo výške žalovanej sumy, za ktorú žalovaná banka zodpovedá. Žalobca dodal, že\ns ohľadom na materiálnu publicitu Obchodného vestníka a deň zverejnenia vyhlásenia konkurzu na\nmajetok úpadcu, a žiadosť o súčinnosť, ktorú správca doručil žalovanej banke po vyhlásení konkurzu,\nje nepochybné, že žalovaná banka mala vedomosť o prebiehajúcom konkurze na majetok úpadcu, a\npreto napriek doručenému exekučnému príkazu zo strany súdneho exekútora nemala žalovaná banka\nnakladať neoprávnene s peňažnými prostriedkami úpadcu odúčtovaním týchto peňažných prostriedkov\nna účet súdneho exekútora.\n23. Nesprávne vyhodnotenie konajúcim súdom vzhliadol dovolateľ aj v súvislosti s právnou otázkou\npasívnej legitimácie žalovanej banky ako pôvodcu vzniknutej škody, ktorá podľa žalobcu za vzniknutú\nškodu zodpovedá v plnom rozsahu a žalovaná banka je týmto pasívne legitimovaná v konaní o náhradu\nškody.\n24. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ C.s.p., v preskúmavanej veci vidí dovolateľ v\ntom, že odvolací súd sa nijako nevysporiadal s otázkou, že pri rovnakom zistenom skutkovom stave a pri\nprávnom hodnotení vychádzajúcom z rovnakého judikátu, súd prvej inštancie žalobe vyhovel a odvolací\nsúd žalobu zamietol.\n25. Žalobca je názoru, že odvolací súd sa náležite nevysporiadal s rozhodujúcimi otázkami a s jeho\nargumentmi, pričom vychádzal jednostranne iba z tvrdení žalovaného. Na dôležité otázky a argumenty\nžalobcu však odvolací súd náležité odpovede nedal. Odvolací súd sa presvedčivým spôsobom\nnemal vysporiadať so skutočnosťou, že žalovaná banka konala protiprávne a bez náležitej odbornej\nstarostlivosti, keď konala po vyhlásení konkurzu na základe exekučného príkazu, vydaného počas\nkonkurzného konania, teda konala na základe podkladu, ktorý je bez právnych účinkov, pričom sa naň\nhladí, akoby vôbec nebol urobený.\n26. Odvolací súd zároveň podľa dovolateľa nijako nevysvetlil, na základe akých skutočností a zákonných\nustanovení by v danom prípade nemala byť pasívne legitimovaná žalovaná banka (ktorá bola primárnym\npôvodcom vzniku škodu na majetku žalobcu) a prečo odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom\nprípade môže byť pasívne legitimovaný iba súdny exekútor a oprávnený, v prospech ktorého sa\nexekúcia na majetok podliehajúci konkurzu vykonáva. Záver odvolacieho súdu o absencii pasívnej\nlegitimácie žalovanej banky však z obsahu a ani z celkového kontextu judikátu Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 4Obo/289/2006, nevyplýva. V uvedenom judikáte sa podľa žalobcu neriešila otázka pasívnej\nlegitimácie banky v prípadoch týkajúcich sa nárokov na náhradu škody spôsobenej nesprávnym\npostupom banky. Uvedený judikát sa netýkal ani nároku na náhradu škody, ale nároku na vrátenie\nmajetku do konkurznej podstaty. Predmetný judikát sa teda týkal celkom iného právneho nároku a jeho\nvýznam bol predovšetkým v právnom hodnotení nulitnej povahy exekučných príkazov vydaných po\nvyhlásení konkurzu. V tomto zmysle na tento judikát poukazoval aj súd prvej inštancie. Odvolací súd sa\npodľa žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou žalobcu a ani s\nprávnym hodnotením veci súdom prvej inštancie.\n27. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je preto podľa názoru dovolateľa nepresvedčivé\na vnútorne rozporné. Vzhľadom na uvedené vady odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobca\nkonštatoval, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a takýmto postupom súdu\nmu bolo odopreté právo na prístup k súdu a právo na súdnu ochranu.\n28. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu prioritne uviedol, že dovolateľ nenaformuloval\ndovolacie otázky dostatočne určito na to, aby zodpovedaním na ne bolo možné zvrátiť napadnutý\nrozsudok.\n30. Otázku č. 1. naformuloval dovolateľ ako „otázku zodpovednosti banky za škodu spôsobenú\nnesprávnym postupom banky pri prevode peňažných prostriedkov podliehajúcich konkurzu po vyhlásení\n\nkonkurzu.“ V tejto otázke podľa žalovaného je podsunuté, že postup banky (žalovaného) bol nesprávny,\npričom tento záver je svojvoľný, nesprávny a nie je formulovaný ako dovolacia otázka. Žalovaný má za\nto, že takýto postup pri formulovaní dovolacej otázky je neprípustný. Okrem toho otázka úplne opomína,\nže nárok, ktorého sa má žalobca správne domáhať je nárok na vydanie plnenia do podstaty a nie\nnáhrada škody. Právnym titulom je totiž vydanie peňažných prostriedkov do podstaty podľa príslušných\nustanovení ZoKR, pričom peňažné plnenie musí vydať ten, kto neoprávnené plnenie prijal. V tej súvislosti\nje potom otázka pasívnej legitimácie na náhradu škody podľa žalovaného bezpredmetná.\n31. V otázke č. 2 podľa žalovaného je opätovne nesprávne dovolaciemu súdu podsunuté, že rozhodnutie\nsúdneho exekútora je nulitné, pričom aj tento záver je podľa žalovaného svojvoľný, nesprávny a nie je\nformulovaný ako dovolacia otázka. Žalovaný v súvislosti s touto otázkou dal do pozornosti, že Rámcová\nzmluva o poskytovaní platobných služieb (Všeobecné obchodné podmienky žalobcu) ako aj zákon\no platobných službách umožňuje poskytovateľovi platobných služieb odpísať finančné prostriedky z\nplatobného účtu aj bez predloženia platobného príkazu na základe exekučného príkazu.\n32. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je preto podľa žalovaného správne, precízne odôvodnené\na presvedčivé. Podstata argumentácie odvolacieho súdu je uvedená v bodoch 24. - 30. jeho\nodôvodnenia. To, že s argumentáciou odvolacieho súdu žalobca nesúhlasí, podľa žalovaného nie je\ndôvodom jej nesprávnosti. Nie je ani úlohou súdu vysporiadať sa v rozhodnutí o odvolaní so všetkým\nčo žalobca tvrdí, súd sa vysporiadal so všetkými skutkovými ako aj právnymi argumentami, ktoré boli\nrelevantné, dôležité a potrebné pre jeho rozhodnutie.\n33. Záverom vyjadrenia žalovaný s poukazom na § 48 ZoKR dodal, že toto ustanovenie neukladá\nžalovanému žiadnu povinnosť, a preto nemôže byť ani žiadne konanie žalovaného (banky, ktorá bola v\npozícii poddlžníka pri prikázaní pohľadávky z účtu v banke) spojené s porušením zákonnej povinnosti\nvyplývajúcej z tohto ustanovenia. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že v zmysle čl. 13 ods. 1 Ústavy\nSR povinnosti možno ukladať iba zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní\nzákladných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\nŽalovaný má za to, že žiadna povinnosť z ktorej možno vyvodiť príslušnú zodpovednosť, ktorej sa\nžalobca domáha, nebola žalovanému takto stanovená.\n34. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalovaný dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie\nžalobcu odmietol, resp. zamietol ako nedôvodné.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací\n[§ 35\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas\nžalobca, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpený podľa §\n429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny\nopravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\ndovolanie prípustné.\n36. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.\n37. Podľa ustanovenia § 419 C.s.p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. Otázka posúdenia, či\nsú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n38. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p., keďže má za to,\nže postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je ďalej\nodôvodnené § 421 ods. 1 C.s.p., teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\n\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.\nb/ C.s.p.).\n39. Podľa § 420 C.s.p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n40. Podľa § 428 C.s.p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\n41. Podľa § 431 ods. 1 C.s.p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (ods. 2).\n42. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým\nrozhodnutím bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému\nrozhodnutiu prípustné podľa § 420 C.s.p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa\nkonanie v danom procesnom štádiu končí.\n43. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf/ C.s.p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Túto vadu videl dovolateľ v tom, že odvolací súd sa nijako nevysporiadal s otázkou, že pri\nrovnakom zistenom skutkovom stave a pri právnom hodnotení vychádzajúcom z rovnakého judikátu, súd\nprvej inštancie žalobe vyhovel a odvolací súd žalobu zamietol. Žalobca je ďalej názoru, že odvolací súd\nsa náležite nevysporiadal s rozhodujúcimi otázkami a s jeho argumentmi ohľadom postupu žalovaného,\nresp. jeho pasívnej legitimácie, pričom vychádzal jednostranne iba z tvrdení žalovaného. Týmto podľa\ndovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou v zmysle ust. § 420 písm. f/ C.s.p.\nNereflektovanie na zásadné tvrdenia žalobcu, predstavuje podľa dovolateľa vážne porušenie jeho práva\nna súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n44. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p., sú\n- zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces\npredstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované\nustanovenie § 420 písm. f/ C.s.p., zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera\nporušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú\nzákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.\n45. Dovolateľ namietol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený,\nnepreskúmateľný, nepresvedčivý a vnútorne rozporný.\n46. Dovolací súd zdôrazňuje, že právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\n\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov\n(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).\n47. Právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06).\n48. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n49. Funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu,\npričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia\na nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo stranám sporu\numožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa\nspravoval pri svojom rozhodovaní.\n50. Zároveň dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/95 zo dňa 16. marca\n2005 z ktorého vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať\nna každú námietku alebo argument, ale iba len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie\no odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,\nktoré preskúmava v odvolacom konaní.\n51. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí prioritne zdôraznil, že exekučný príkaz bol vydaný po\nvyhlásení konkurzu, teda v rozpore s ustanovením § 48 ZoKR. Následne však došlo k situácii, že\npo vyhlásení konkurzu banka realizovala exekučný príkaz a takéto plnenie musí byť vydané späť do\npodstaty. Krajský súd v Bratislave uzavrel, že subjektom povinným vydať ušlé plnenie nie je banka\ntitulom zodpovednosti za škodu ale subjekt, ktorý ušlé plnenie prijal. Tento záver sa opiera o rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2007, sp. zn. 4Obo/289/2006, v zmysle ktorého\nak počas konkurzu došlo na základe exekučného príkazu k odpísaniu peňažných prostriedkov z účtu\núpadcu, toto plnenie treba vymáhať voči osobám, ktoré plnenie na úkor ostatných veriteľov prijali.\nPrávnym titulom je podľa záverov odvolacieho súdu vydanie peňažných prostriedkov do podstaty podľa\npríslušných ustanovení ZoKR, pričom peňažné plnenie musí vydať ten, kto neoprávnené plnenie prijal.\n52. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je nedostatočné a nepreskúmateľné, pretože spĺňa\nparametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu sú zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie s\nodkazom na konajúcim súdom ustálenú súdnu prax, podľa ktorej, ak boli finančné prostriedky úpadcu\nprevedené po vyhlásení konkurzu na základe exekučného príkazu, takéto plnenie je potrebné vymáhať\nvoči osobám, ktoré plnenie prijali. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie\nna základe správne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že vecne\npasívne legitimovaným subjektom je žalovaný a z ktorého dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzmenil.\n53. Podľa názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu prebiehal v zmysle právnej\núpravy Civilného sporového poriadku, žalobca mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej\ninštancie a tiež vyjadriť sa v odvolacom konaní. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s právnym\nnázorom všeobecného súdu, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti\nalebo zmätočnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n54. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu SR č. 2/2016 z 3. decembra 2015, z ktorého vyplýva, že nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., pričom len výnimočne,\nkeď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa vyššie citovaného\n\nustanovenia. Jedná sa o taký výnimočný prípad, kedy ide o také nedostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie\nsúdu, čo vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej,\nhrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava\n„justičného omylu“. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože tak, ako je už vyššie\nkonštatované, skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nie sú\nv danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie\nzákladného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. Vyššie citované zjednocujúce stanovisko Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky je aktuálne aj po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový Civilný sporový\nporiadok, pretože zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, obsiahnuté v novom\nCivilnom sporovom poriadku, sa nedotkli podstaty a zmyslu tohto stanoviska.\n55. K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C.s.p., dovolací súd dáva do pozornosti, že\npodľa § 421 ods. 1 C.s.p., je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n56. Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., t. j. nesprávne\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nnebola vyriešená.\n57. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť\nktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., neoznačí právnu otázku, ktorá ešte rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu nebola vyriešená, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum,\nhranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch\nalebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na\nmysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu.\n58. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., predpokladá, že právnu otázku\ndovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto\notázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016, dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť\no tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným\npredpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti, doposiaľ\nneposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom,\ns ktorým dovolateľ nesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom\nrozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že\ndovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv\nna meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom.\n59. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 C.s.p., sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka\nprocesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Zároveň\nprávnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať\njednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p., no zároveň aj dostatočne všeobecným\nspôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje\nalebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z\nuznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020, podľa\nktorého už zo samotného znenia § 421 C.s.p., je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od\nvymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci\njej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad\njej „zovšeobecnenia“.\n\n60. Pokiaľ v dovolaní vymedzená otázka, ktorú má podľa dovolateľa posudzovať dovolací súd,\npredstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v\nustanovení § 421 ods. 1 C.s.p., a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí\nriešiť.\n61. Dovolací súd konštatuje, že žalobca v podanom dovolaní, dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.\nb/ C.s.p., vzhliadol nesprávnym právnym posúdením, ktoré spočíva v tom, že odvolací súd posudzoval\nnasledovné základné právne otázky:\n1. otázku zodpovednosti banky za škodu spôsobenú nesprávnym postupom banky pri prevode\npeňažných prostriedkov podliehajúcich konkurzu po vyhlásení konkurzu,\n2. otázka, či je banka po vyhlásení konkurzu oprávnená odpísať z bežného účtu peňažné prostriedky\npodliehajúce konkurzu na základe nulitného exekučného príkazu vydaného po vyhlásení konkurzu, a\na. otázka aké právne účinky majú rozhodnutia súdneho exekútora v exekučnom konaní na majetok\ndlžníka, na ktorého bol pred začatím exekúcie vyhlásený konkurz;\nb. otázka, či je banka povinná konať na základe nulitného rozhodnutie exekútora, ktoré je ex lege bez\nprávnych účinkov.\n3. otázka, či je banka pasívne legitimovaná v konaní o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom\nbanky na majetku podliehajúcom konkurzu (na peňažných prostriedkoch na bežnom účte).\n62. Dovolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom spore kľúčovou a podstatnou právnou otázkou\npre rozhodnutie odvolacieho súdu bola v prvom rade tá, či na základe daných skutkových okolností\nje právnym titulom na vydanie žalovaného plnenia postup podľa príslušných ustanovení zákona o\nkonkurze a reštrukturalizácii (§ 44, § 48), resp. či je pasívne vecne legitimovaný oprávnený, ktorý ušlé\nplnenie z konkurznej podstaty na základe nezákonne vedenej exekúcie prijal. Až po vyriešení tejto\nprávne významnej otázky, by bolo možné pristúpiť okrem iného aj ku skúmaniu dovolateľom nastolených\nprávnych otázok, ktoré sa týkajú uplatnenia nároku z titulu náhrady škody vzniknutej podľa tvrdenia\nžalobcu nesprávnym postupom banky.\n63. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia je možné konštatovať, že odvolací súd zmenil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie z toho dôvodu, že tento dospel na základe správne zisteného skutkového stavu\nk nesprávnemu právnemu záveru, kedy je potrebné právny titul vydania žalovaného peňažného\nplnenia posudzovať v zmysle ustanovení ZoKR, a nie z titulu náhrady škody a zodpovednosti banky.\nOdvolací súd zdôraznil, že ak počas konkurzu došlo na základe exekučného príkazu k odpísaniu\npeňažných prostriedkov z účtu úpadcu, takéto ušlé plnenie z podstaty je potrebné vymáhať voči osobám,\nktoré plnenie na úkor ostatných veriteľov prijali. Takouto osobou žalovaná banka byť nemôže, čím v\nprejednávanom spore nie je založená jej pasívna vecná legitimácia.\n64. Dovolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o prvú otázku (a aj jej následne odôvodnenie) ohľadom\notázky zodpovednosti banky za škodu spôsobenú nesprávnym postupom banky pri prevode peňažných\nprostriedkov podliehajúcich konkurzu po vyhlásení konkurzu, je dovolací súd v zmysle ustanovenia § 442\nC.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistili súdy nižšej inštancie, a takto zistenému skutkovému\nstavu musí zodpovedať aj argumentácia dovolateľa. Z rozsudku odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok\nsúdu prvej inštancie (vrátane zisteného skutkového stavu) pritom nevyplýva, že by v konaní skúmal\nnesprávny postup banky a jej zodpovednosť za škodu spôsobenú pri prevode peňažných prostriedkov\npodliehajúcich konkurzu po vyhlásení konkurzu. Takáto argumentácia dovolateľa preto nemá oporu v\nskutkovom stave ustálenom odvolacím súdom, čo spôsobuje, že ním nastolená otázka predstavuje\notázku nesúvisiacu s rozhodovaným sporom, čo má za následok neprípustnosť podaného dovolania. Z\nuvedeného dôvodu, sa takto žalobcom formulovanou otázkou pod číslom 1, dovolací súd nezaoberal.\nK ostatným dvom právnym otázkam dovolací súd dodáva, že tieto obsahovo vychádzajú z vlastného\nvnímania skutkových okolností prejednávaného prípadu, kedy žalobca považuje exekučný príkaz za\nnulitný s tým, že dovolateľom rozvinutú otázku právnych účinkov rozhodnutí súdneho exekútora v\nexekučnom konaní na majetok dlžníka, na ktorého bol pred začatím exekúcie vyhlásený konkurz,\nje možno považovať navyše za akademickú, resp. nesúvisiacu s rozhodovaným sporom, čo má za\nnásledok neprípustnosť podaného dovolania, rovnako ako v prípade prvej dovolateľom nastolenej\notázky. Týmto nie je splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z § 421 ods. 1\nC.s.p., a to nastolenie takej právnej otázky, ktorá bola pre rozhodnutie sporu rozhodujúca a kľúčová.\nZa podstatnú právnu otázku prejednávaného sporu je potrebné považovať uplatnenie nároku z titulu\n\nvydania ušlého plnenia postupom podľa ZoKR, a teda otázku pasívnej legitimácie oprávneného, ktorý\nplnenie z nezákonne vedenej exekúcie prijal s tým, že právny záver odvolacieho súdu o pasívnej\nlegitimácii žalovaného v tomto spore, dovolateľ v podanom dovolaní napokon priamo ani nespochybnil\nani nevyvrátil. Pre úplnosť považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že dovolateľom namietnuté\nskutočnosti ohľadom povinností banky v zmysle § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. postupu\nbanky v rozpore s príkazom majiteľa účtu (bod 21. tohto rozhodnutia), je nutné považovať za novo\nuvedené skutočnosti (tzv. „novoty“), ktorým však nemožno priznať účinky v zmysle § 366 C.s.p.\n65. Dovolací súd zároveň dodáva, že za relevantné vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s § 432\nods. 1 a 2 C.s.p., nemožno považovať ani argumenty žalobcu uvedené v dovolaní, z ktorých je zrejmá\nv zásade len jeho nespokojnosť s rozhodnutím odvolacieho súdu. Samotná polemika s rozhodnutím\nodvolacieho súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či nesúhlas s\nprávnym záverom odvolacieho súdu a kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci,\nvýznamovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 C.s.p., resp. § 432 ods. 2 C.s.p.\n66. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť\ndovolania žalobcu vyvodená podľa § 420 písm. f/ C.s.p., a § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., nie je procesne\ndaná, preto jeho dovolanie podľa § 447 písm. c/, f/ C.s.p., odmietol.\n67. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255\nods. 1 C.s.p., s dôrazom na skutočnosť, že žalovaný nepožiadal o náhradu trov dovolacieho konania.\n68. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/184/2019", "guid": "f27efa58-11e7-4065-9599-3376439ef530:4f820b6d-100a-4f45-beee-2779480a5071", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}