{"guid": "0431a481-fe73-42c5-b99c-ac08ba6f1150:be85254a-37e6-435c-9bc7-1fb08b850658", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1104899895.1", "spisova_znacka": "5Obdo/54/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/54/2021 z 27. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2022, sp. zn. 5Obdo/54/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:1104899895.1", "identifikacne_cislo": "1104899895", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2022-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-476", "nazov": "§ 476 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-476", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-476"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-554.odsek-1", "nazov": "§ 554 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-554.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-554"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/259/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 259/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/259/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/259-2001/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/259/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 259/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/259/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/259-2001/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-476", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-554", "/SK/ZZ/2001/259#paragraf-3", "/SK/ZZ/2001/259#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be85254a-37e6-435c-9bc7-1fb08b850658", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1104899895.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1104899895.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1104899895.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/54/2021\n1104899895\n27. 09. 2022\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2022:1104899895.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Lenky Praženkovej,\nv spore žalobcu Geodetické práce Smatana, s.r.o., so sídlom Postupimská 3, Košice, IČO: 36 591 696,\nzast. Advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., so sídlom\nMudroňova 29, Košice, IČO: 36 861 855,proti žalovanému 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom\nKlemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 a žalovaného 2/ Železničná spoločnosť Cargo Slovakia,\na.s., so sídlom Drieňová 24, Bratislava, IČO: 35 914 921, o 3.823,97 eur s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Bratislava I sp. zn. 29Cb/39/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 4Cob/231/2019-691 zo dňa 20. mája 2021, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 29Cb/39/2004-631 zo dňa\n24.5.2019 (druhým v poradí), v prvom výroku žalobu zamietol a priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sa žalobou\nzo dňa 17.7.2003 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť sumu 3.823,97 eur\ns príslušenstvom. Uviedol, že na základe Zmluvy o dielo o dodávke geodetických prác\nzo dňa 19.12.1996 uzatvorenej medzi Ing. X. I. (pôvodný žalobca)\nako zhotoviteľom a žalovaným 1/ ako objednávateľom (ďalej tiež ako „zmluva o dielo“ alebo „zmluva“),\nvykonal pre žalovaného 1/ práce, spočívajúce vo výkone autorizovaného geodeta a kartografa investora\nstavby „Terminál kombinovanej dopravy Dobrá III. etapa“ (ďalej tiež ako „TKD Dobrá“). Pôvodný žalobca\nbol poverený vykonávať funkciu autorizovaného geodeta a kartografa pre investora stavby s účinnosťou\nod 1.1.1997, po celú dobu výstavby. Dňa 23.4.1997 na kontrolnom dni stavby TKD Dobrá si žalovaný 1/\nobjednal u pôvodného žalobcu vykonanie ďalších prác geodeta - vyhotovenie geodetickej dokumentácie,\nktorá bola potrebná k odovzdaniu stavebnej pripravenosti pre žeriavovú dráhu. Pôvodný žalobca\nvyfakturoval žalovanému 1/ faktúrou č. 9/99 splatnou dňa 16.7.1999 sumu 115.200,80 Sk (3.823,97 Eur),\nktorej súčasťou bola aj konkretizácia vykonaných prác.\nŽalovaný 1/ pôvodnému žalobcovi fakturovanú sumu neuhradil.\n3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.4.2012 navrhol, aby do konania na strane žalovaného\nvstúpila Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Drieňová 24, Bratislava, IČO: 35 914 921.\nŽalobca mal za to, že žalovaný 1/ bol pasívne legitimovaným, nakoľko zmluvný vzťah bol uzatvorený\nmedzi žalobcom a žalovaným 1/, dielo žalobcom vykonané bolo v čase vykonania a odovzdania\nvlastníctvom žalovaného 1/ a bolo odovzdané žalovanému 1/ a ním priamo využité. Žalobca poukázal\n\nna to, že sa o uskutočnených prevodoch majetku dozvedel až z podaní žalovaného 1/ v tomto konaní.\nŽalobca má za to,\nže sa nejednalo o univerzálnu sukcesiu spojenú so zrušením spoločnosti bez likvidácie,\nale o sukcesiu singulárnu, čo zdôrazňuje aj skutočnosť, že predmetný majetok\nnie je evidovaný vo verejne prístupných registroch, a žalobca nemal možnosť dozvedieť\nsa o prevode majetku dlžníka inak ako z oznámenia samotného dlžníka, resp. nového dlžníka.\n4. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 29Cb/39/2004 - 243 zo dňa 15.5.2012, pripustil,\naby do konania na strane žalovaného vstúpila spoločnosť Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.,\nso sídlom Drieňová 24, Bratislava, IČO: 35 914 921, ako žalovaný 2/.\n5. Vo veci rozhodol súd prvej inštancie pôvodne rozsudkom č.k. 29Cb/39/2004 - 298\nzo dňa 24.11.2014 (prvým v poradí), ktorým žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v\nBratislave (ďalej aj „odvolací súd“), uznesením č.k. 4Cob/129/2015 - 330\nzo dňa 17.8.2017 napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/39/2004 - 298 zo dňa\n24.11.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd\nsa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom zamietnutia žaloby voči žalovanému\n1/ z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, tiež s tým, že žalobca v priebehu konania zmenil skutkové\nokolnosti, na základe ktorých sa domáhal žalobou uplatneného nároku, pričom súd prvej inštancie o tejto\nzmene žaloby nerozhodol. K záverom súdu prvej inštancie, na základe ktorých súd žalobu zamietol voči\nžalovanému 2/ z dôvodu vznesenej námietky premlčania, odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie\nneuviedol, ako právne posúdil nárok uplatnený žalobcom, a tiež neurčil dátum, odkedy začala plynúť\npremlčacia lehota.\n6. Následne bol pôvodným žalobcom na pojednávaní dňa 26.2.2019 predložený súdu prvej inštancie\nnávrh na zmenu subjektu na strane žalobcu, z dôvodu postúpenia pohľadávky\nna obchodnú spoločnosť Geodetické práce Smatana, s.r.o., so sídlom Postupimská 3, Košice, IČO:\n36 591 696. Súd prvej inštancie s ohľadom na závery uvedené v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho\nsúdu, uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.2.2019, návrhu vyhovel, ako aj pripustil zmenu\nžaloby spočívajúcu v zmene skutkových okolností, na základe ktorých sa žalobca domáhal žalobou\nuplatneného nároku.\n7. Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanými ako obchodnoprávny.\nAko nesporné vyhodnotil uzavretie zmluvy o dielo dňa 19.12.1996, medzi pôvodným žalobcom (Ing. X.)\nako zhotoviteľom a žalovaným 1/, predmetom ktorej\nbol podľa čl. II zmluvy výkon autorizovaného geodeta a kartografa investora stavby „ŽSR, Terminál\nkombinovanej dopravy Dobrá - III. etapa“ v štádiu vlastnej realizácie diela\nv rozsahu stanovenom v pripojenej špecifikácii (príloha č. 1). Podľa čl. III zmluvy o dielo\nsa zhotoviteľ zaviazal, že na svoj náklad a nebezpečenstvo za podmienok dohodnutých\nv zmluve vyhotoví dielo v rozsahu uvedenom v čl. II zmluvy a objednávateľ sa zaviazal,\nže vykonané dielo prevezme a zaplatí zaň dohodnutú cenu. V konaní nebolo sporné,\nže žalobca vystavil dňa 26.5.1999 žalovanému 1/ faktúru č. 7/1999 na sumu 450.333,60 Sk splatnú dňa\n10.6.1999 za vykonané geodetické práce, ktorú žalovaný 1/ žalobcovi uhradil.\n8. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie strán v konaní. Aktívnu\nlegitimáciu žalobcu mal súd preukázanú na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2018\nuzatvorenej medzi Ing. X. I. ako postupcom\na obchodnou spoločnosťou Geodetické práce Smatana ako postupníkom, na základe ktorej došlo\nk postúpeniu pohľadávky postupníka voči obchodnej spoločnosti Železnice Slovenskej republiky,\nBratislava v skrátenej forme „ŽSR“ a jej právneho nástupcu Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.\ns., vyplývajúcej z faktúry číslo 9/99 zo dňa 30.6.1999, znejúcej na sumu 115.200,80 Sk (3.823,97 EUR).\n9. Pri posudzovaní otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže v konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ už v čase podania žaloby na súd nebol pasívne vecne\nlegitimovaný. Súd poukázal na listinné dokumenty (rozhodnutia ministra\nzo dňa 27.11.2001 a 19.9.2002, zápisnicu o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých\ndo nepeňažného vkladu do Železničnej spoločnosti a. s. zo dňa 18.11.2002), z ktorých vyplynulo, že zo\nŽSR bol vyňatý majetok, okrem iného aj Divízie nákladnej prepravy,\n\npod ktorú spadala aj TKD Dobrá, a tento majetok bol predmetom nepeňažného vkladu\ndo Železničnej spoločnosti, a. s., pričom rozhodnutím zo dňa 19.9.2002 bola potvrdená špecifikácia\nrozdelenia majetku v správe ŽSR. Ďalej uviedol, že zo zápisnice o odovzdaní\na prevzatí vecí zahrnutých do nepeňažného vkladu Železničnej spoločnosti, a. s.,\nako aj z § 5 ods. 2 zákona č. 259/2001 Z. z o Železničnej spoločnosti, a. s., a o zmene\na doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej\nrepubliky v znení zákona č. 152/1997 Z. z. (ďalej len „zákon č. 259/2001 Z. z.)\nje zrejmé, že ku dňu 1.1.2002 prešlo vlastnícke právo ako aj iné práva a povinnosti k majetku, ktorý bol\npredmetom prechodu, teda aj práva k TKD Dobrá, na Železničnú spoločnosť,\na. s. K prechodu práv k TKD Dobrá na Železničnú spoločnosť, a. s. tak došlo ku dňu 1.1.2002, ktorá\nnásledne zanikla bez likvidácie ku dňu 31.12.2004 rozhodnutím jediného akcionára, rozdelením na dve\nnástupnícke spoločnosti - Železničnú spoločnosť Slovensko, a. s.,\na na Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a. s..\n10. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. dňa 1.1.2005 prevzala všetky práva a záväzky vzniknuté\nv nákladnej železničnej preprave. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prechod práv k TKD Dobrá zo\nžalovaného 1/ na Železničnú spoločnosť, a. s. a následne na Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a.\ns., predstavuje objektívnu skutočnosť, na ktorú subjektívna vedomosť žalobcu o prechode práv nemá\nžiadny vplyv, nakoľko právne účinky prechodu nastali na základe zákona a príslušných rozhodnutí\nministra. Ďalej uviedol, že na základe predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že práva k\nTKD Dobrá prešli\nna iný subjekt ku dňu 1.1.2002, a teda žalovaný 1/ už v čase podania žaloby na súd nebol objektívne\nnositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.\n11. Ohľadom námietky žalobcu, že sa nemal ako dozvedieť, že práva k TKD Dobrá prešli\nna iný subjekt, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že samotným žalobcom predložené\nrozhodnutie Štátneho dráhového úradu Bratislava zo dňa 30.05.2002, obsahovalo na strane 2\ninformáciu, že stavba bude vo vlastníctve a užívaní Železničnej spoločnosti a.s., Divízie nákladnej\ndopravy Košice, ktorá ju bude prevádzkovať na účel stanovený\nv projektovej dokumentácii. Ako nedôvodný vyhodnotil argument žalobcu, že na uvedený prechod práv\nby sa mali vzťahovať na základe analógie legis ustanovenia § 476\na nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Poukázal na to, že zákon č. 259/2001 Z. z. a následne\nkonanie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR spadajú do oblasti verejného práva, v rámci\nktorého analógia nie je prípustná, a teda zo žiadneho právneho predpisu žalovanému 1/ nevyplynula\npovinnosť oznámiť prechod práv na tretí subjekt veriteľom. Na základe uvedeného dospel súd prvej\ninštancie k záveru, že žalovaný 2/\nje v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom, keď ku dňu 1.1.2005 prevzal\npo zaniknutej Železničnej spoločnosti a. s., ktorá bola pasívne legitimovaným subjektom\nv čase podania žaloby na súd, všetky práva a záväzky vzniknuté v nákladnej železničnej preprave, teda\naj práva a záväzky k TKD Dobrá.\n12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporné práce boli vykonané v zmysle čl. II zmluvy\no dielo, bod 5 a bod 9 Prílohy č. 1 k zmluve. Žalobca ako zodpovedný geodet investora\nbol povinný sledovať výkon geodetických prác dodávateľa a v prípade opakovanej nekvality zabezpečiť\nv spolupráci so stavebným dozorom investora nápravu a zároveň preverovať dopad zmien projektu na\nsúvisiace činnosti. Zo zápisu z kontrolného dňa zo dňa 23.4.1997 vyplynulo, že žalobca ako zodpovedný\ngeodet investora upozornil zhotoviteľa\nna nedostatočnú geodetickú činnosť na stavbe, preto bol v spolupráci so stavebným dozorom investora\noprávnený zabezpečiť nápravu, a zároveň mu bola zo strany stavebného dozoru investora uložená\nuvedená povinnosť vyhotoviť potrebnú geodetickú dokumentáciu\nk odovzdaniu stavebnej pripravenosti pre žeriavovú dráhu. Skutočnosť, že investor poveril žalobcu\nvytvorením potrebnej geodetickej dokumentácie vyplýva aj z Technickej správy spoločnosti BADIDA\nzo dňa 19.11.1999, vzhľadom na to mal súd za preukázané, že žalobca pri vykonaní sporných prác\nnepostupoval svojvoľne, ale na základe pokynu zástupcu investora stavby, pričom sa jednalo o práce,\nktoré možno subsumovať pod body 5, 8\na 9 prílohy č. 1 k zmluve o dielo, a teda ide o práce vykonané v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej dňa\n19.12.1996, nie o naviac práce, a nešlo ani o plnenie žalobcu bez právneho dôvodu.\n\n13. Hoci žalovaní namietali, že nebolo preukázané riadne vykonanie diela podľa ust. § 554\nods. 1 ObZ, a tiež aj spôsob fakturácie, ktorý mal byť rozporný so zmluvou o dielo, súd túto\nnámietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Skutočnosť, že dokončené dielo bolo objednávateľovi odovzdané,\npreukazuje list žalovaného 1/ zo dňa 22.1.1999 adresovaný stavebníkovi Cestné stavby a. s., z ktorého\nvyplynulo, že žalobca ako zodpovedný geodet investora zistil\nna základe štyroch meraní pohyby sadania základových pásov žeriavovej dráhy, pričom tieto výsledky\nmal žalovaný 1/ stavebníkovi zaslať listom zo dňa 8.1.1999. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo\npreukázané, že dielo žalobca riadne vykonal, a teda práce realizované\nv zmysle pokynu investora na základe zmluvy o dielo boli riadne dokončené a odovzdané žalovanému\n1/ najneskôr 8.1.1999.\n14. Súd v súvislosti s námietkami týkajúcimi sa vyhotovených faktúr uzavrel, že žalobca svoje práce\nvyúčtoval overiteľným spôsobom, z vystavenej faktúry č. 9/99, resp. jej prílohy vyplýval druh aj rozsah\nžalobcom vykonaných prác a faktúra spĺňa aj formálne náležitosti ustanovené zmluvou o dielo. Z\npredloženej faktúry je teda zrejmé za aké práce si žalobca fakturoval žalovanú sumu, ktorú mu však\nžalovaný 1/ neuhradil, a teda v konaní bolo preukázané, že práva k TKD Dobrá prešli ku dňu 1.1.2002\nna Železničnú spoločnosť,\na. s. a následne po jej zániku bez likvidácie ku dňu 31.12.2014 (poznámka dovolacieho súdu: správne\nmalo byť 31.12.2004), prešli práva ku dňu 1.1.2005 na žalovaného 2/, a teda subjektom, na ktorého\nprešiel záväzok na zaplatenie ceny prác v zmysle vystavenej faktúry č. 9/99, je žalovaný 2/.\n15. Na záver súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným 2/ vznesenú námietku premlčania uplatneného\nnároku. V konaní bol uplatnený obchodnoprávny nárok zo záväzkového vzťahu - zo zmluvy o dielo, ktorý\nna základe prechodu práv k TKD Dobrá prešiel na žalovaného 2/. K splatnosti záväzku uviedol, že v\nzmysle čl. 4 bod 4.4 zmluvy o dielo si zmluvné strany dojednali, že podkladom pre úhradu ceny diela\nbude faktúra vystavená zhotoviteľom\npo splnení predmetu zmluvy podľa čl. II, pričom faktúra bude splatná do 30 dní\nod jej doručenia objednávateľovi. Dlžník, v danom prípade objednávateľ, teda bol zo zmluvy o dielo\npovinný plniť v čase určenom v zmluve, a to v lehote 30 dní od doručenia faktúry.\nZ listu žalovaného 1/ zo dňa 20.10.1999 vyplynulo, že žalobca žalovanému 1/ listom\nzo dňa 8.9.1999 zaslal faktúru č. 9/99, pričom nebolo zrejmé, kedy bola faktúra žalovanému 1/ doručená.\nSúd preto pri ustálení dňa doručenia faktúry č. 9/99 žalovanému 1/ vychádzal\nzo skutočnosti, že list žalovaného 1/, ktorým žalobcovi vrátil faktúru spolu s dodatkom späť, bol\ndatovaný dňom 20.10.1999, teda týmto dňom už bola faktúra preukázateľne doručená žalovanému\n1/. Objednávateľ sa tak dostal do omeškania po uplynutí 30 dní odo dňa doručenia faktúry, teda dňa\n20.11.1999, kedy si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo z faktúry č. 9/99 na súde a kedy mu\naj začala plynúť 4-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.11.2003. Žalobca si svoje právo na\nsúde voči žalovanému 2/ uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 30.4.2012, teda po uplynutí zákonom\nstanovenej premlčacej doby.\nZ uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným 2/ ako\ndôvodnú a na základe účinne vznesenej námietky premlčania došlo\nk zániku nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy voči žalovanému 2/. Súd prvej inštancie preto\nžalobu ako nedôvodnú zamietol, a to vo vzťahu k žalovanému 1/ z dôvodu nedostatku pasívnej\nlegitimácie v konaní a vo vzťahu k žalovanému 2/ z dôvodu účinne vznesenej námietky premlčania\nžalobného nároku.\n16. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom\nč. k. 4Cob/231/2019-691 zo dňa 20.5.2021, v prvom výroku napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nako vecne a právne správne potvrdil. Ďalšími výrokmi rozhodol, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nemá proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.\nNa zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že skúmal správnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadom\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, pričom zotrval na svojom právnom názore\nvyjadrenom v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí. Spor sa týka bývalého odštepného závodu\nŽelezníc Slovenskej republiky, Bratislava, divízie nákladnej prepravy, ktorý sa v zmysle zákona stal\nsúčasťou Železničnej spoločnosti, a. s., na ktorú podľa § 5 ods. 2 zákona č. 259/2001 Z. z. prešlo\nvlastnícke právo, ako aj iné práva a povinnosti\n\nk uvedenému majetku, známe i neznáme, ktoré súvisia s preberaným majetkom.\nPráce žalobca vykonával na majetku Terminál kombinovanej dopravy Dobrá, ktorý\nbol súčasťou divízie nákladnej prepravy, ktorá bola v zmysle ustanovenia § 3 zákona\nč. 259/2001 Z. z. vyňatá ku dňu vzniku železničnej spoločnosti z majetku, ktorý mal v správe žalovaný\n1/. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to,\nže z Rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií zo dňa 27.11.2001,\nz Rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií zo dňa 19.9.2002 a zo Zápisnice\no odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do nepeňažného vkladu do Železničnej spoločnosti a.s.\nzo dňa 18.11.2002 vyplynulo, že zo ŽSR bol vyňatý majetok, okrem iného aj Divízie nákladnej\nprepravy, pod ktorú spadal aj Terminál kombinovanej dopravy Dobrá, a tento majetok bol predmetom\nnepeňažného vkladu do Železničnej spoločnosti, a. s., pričom rozhodnutím zo dňa 19.9.2002 bola\npotvrdená špecifikácia rozdelenia majetku v správe ŽSR.\n18. Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do nepeňažného vkladu Železničnej\nspoločnosti, a. s., ako aj z § 5 ods. 2 zákona č. 259/2001 Z. z., bolo zrejmé, že ku dňu 1.1.2002 prešlo\nvlastnícke právo ako aj iné práva a povinnosti k majetku, ktorý bol predmetom prechodu, teda aj práva\nk TKD Dobrá, na Železničnú spoločnosť, a. s. K prechodu práv\nk TKD Dobrá na Železničnú spoločnosť, a. s. tak došlo ku dňu 1.1.2002, ktorá následne zanikla bez\nlikvidácie ku dňu 31.12.2004 rozhodnutím jediného akcionára, a to rozdelením na dve nástupnícke\nspoločnosti - Železničnú spoločnosť Slovensko, a. s., a na Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a. s.,\nktorá k 1.1.2005 prevzala všetky práva a záväzky vzniknuté v nákladnej železničnej preprave. Odvolací\nsúd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že prechod práv k TKD Dobrá zo žalovaného\n1/ na Železničnú spoločnosť,\na. s. a následne na Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., predstavuje objektívnu skutočnosť,\nna ktorú subjektívna vedomosť žalobcu o prechode práv nemá žiadny vplyv, nakoľko právne účinky\nprechodu nastali na základe zákona a príslušných rozhodnutí ministra. Práva k TKD Dobrá prešli na iný\nsubjekt ku dňu 1.1.2002, teda ešte pred podaním žaloby voči žalovanému 1/. Za správny tak vyhodnotil\nzáver súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/\nnie je v spore pasívne vecne legitimovaný, a preto podaná žaloba voči žalovanému 1/\nje nedôvodná.\n19. Ako nedôvodný vyhodnotil argument žalobcu, že na uvedený prechod práv by sa mali vzťahovať na\nzáklade analógie legis ustanovenia § 476 a nasl. ObZ, upravujúce zmluvu\no predaji časti podniku. Odvolací súd už v uznesení č. k. 4Cob/129/2015-330\nzo dňa 17.8.2017 vyjadril názor, že zákon č. 259/2001 Z. z., a následne konanie Ministerstva dopravy,\npôšt a telekomunikácií SR, spadajú do oblasti verejného práva, v rámci ktorého analógia nie je prípustná.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, že sa nemal ako dozvedieť, že práva k TKD Dobrá prešli na iný subjekt,\nodvolací súd poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol,\nže samotný žalobca predložil rozhodnutie Štátneho dráhového úradu Bratislava zo dňa 30.05.2002, v\nktorom bolo na str. 2 uvedené,\nže stavba bude vo vlastníctve a užívaní Železničnej spoločnosti a. s., Divízie nákladnej dopravy Košice.\n20. S argumentom žalobcu, že prekladisko TKD Dobrá plynulo nadväzuje na prekladisko Čierna nad\nTisou, a teda je ho možné považovať za súčasť prekladiska, ktoré ako celok boli zákonom vyňaté z\nvkladu do železničnej spoločnosti, sa odvolací súd nestotožnil.\nOdvolací súd konštatoval, že TKD Dobrá zákonodarca v ust. § 3 ods. 3 zákona č. 259/2001 Z. z.\nneuvádza, pričom TKD Dobrá bol súčasťou divízie nákladnej prepravy, ktorá bola\nv zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 259/2001 Z. z. vyňatá ku dňu vzniku železničnej spoločnosti\nz majetku, ktorý mal v správe žalovaný 1/. Odvolací súd preto túto námietku žalobcu považoval za\nnedôvodnú, a zároveň nezistil rozpor konania žalovaného 1/ s dobrými mravmi, preto túto námietku\nžalobcu vyhodnotil tiež ako nedôvodnú.\n21. Keďže žalovaný 2/ v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil\nako dôvodnú a účinne vznesenú, nebolo možné priznať žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej sumy\nvoči žalovanému 2/. Žalobca si mohol dňa 20.11.1999 prvýkrát uplatniť svoje právo z faktúry č. 9/99 na\nsúde a v tento deň mu začala plynúť 4-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.11.2003. Žalobca\nsi svoje právo na súde voči žalovanému 2/ uplatnil\naž podaním doručeným súdu dňa 30.4.2012, po uplynutí premlčacej doby.\n\n22. Za nedôvodnú považoval odvolací súd argumentáciu žalobcu ohľadom včasnosti uplatnenia splatnej\npohľadávku voči žalovanému 1/, ktorá následne prešla na žalovaného 2/\nako právneho nástupcu, a žalobca mal za to, že plynutie premlčacej lehoty dňom podania návrhu na\nzačatie súdneho konania prestalo plynúť aj voči žalovanému 2/, a teda nárok žalobcu je zachovaný aj\nvoči žalovanému 2/. Podľa odvolacieho súdu prerušenie plynutia premlčacej doby voči žalovanému 2/\nnemožno v danom prípade odvodzovať od podania žaloby voči žalovanému 1/ na súde dňa 17.7.2003,\npretože žalovaný 1/ nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Zároveň poukázal na\nust. § 400 ObZ, podľa ktorého zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej\ndoby.\nŽalobca si svoje právo voči Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. uplatnil až podaním doručeným\nsúdu dňa 30.04.2012 (o ktorom súdu rozhodol uznesením č.k. 29Cb/39/2004-243 zo dňa 15.05.2012),\nt.j. po uplynutí zákonom stanovenej štvorročnej premlčacej doby.\n23. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil taktiež námietku žalobcu, že súd nezohľadnil všetky tvrdenia\nžalobcu a na základe toho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\nMal za to, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prihliadal na argumentáciu oboch sporových\nstrán a v odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli pre rozhodnutie vo\nveci podstatné. Súd prvej inštancie vec zároveň správne právne posúdil, preto dospel záveru, že súd\nprvej inštancie postupoval a rozhodol správne, keď žalobu\nako nedôvodnú zamietol, a to vo vzťahu k žalovanému 1/ z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v\nkonaní a vo vzťahu k žalovanému 2/ z dôvodu účinne vznesenej námietky premlčania žalobného nároku.\n24. Záverom uviedol, že argumentáciu žalobcu v podaní zo dňa 17.6.2019 označenom\nako „Doplnenie odvolania“, poukazujúc na svoje podanie zo dňa 11.3.2019, v ktorom uviedol, že okrem\nkategórií záväzkov známe a neznáme, existovala pri prevode majetku\nzo ŽSR na CARGO aj kategória „známe, ale zamlčané záväzky“, vyhodnotil odvolací súd\nza neopodstatnenú a právne irelevantnú. K tvrdeniu žalobcu, že na základe uvedeného tvrdenia v podaní\nzo dňa 11.03.2019 predpokladal, že si súd vyžiada od ŽSR zoznam takýchto známych záväzkov odvolací\nsúd uviedol, že civilné sporové konanie je kontradiktórne konanie, v ktorom platí tzv. prejednacia zásada.\nTvrdiť skutočnosti rozhodujúce\npre posúdenie veci a navrhovať dôkazy, tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu a\nžalovaného. Žalobca v prvoinštančnom konaní takéto dokazovanie nenavrhol,\na v danom prípade nejde o novoty v odvolacom konaní, ktoré by boli prípustné v zmysle\n§ 366 CSP, preto na ne odvolací súd neprihliadal a požadovaný súpis od žalovaného 1/ nevyžiadal.\n25. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) včas dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodil z ustanovenia § 421 CSP, tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol, aby najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec\nvrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nresp. aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu, tak že žalobe vyhovie.\n26. Dovolateľ považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne z dôvodu, že žalovaný počas\nkonania nepredložil súpis majetku odovzdaného novovzniknutej spoločnosti, z ktorého by bolo zrejmé,\nže predmetom nepeňažného vkladu do spoločnosti bola aj stavba TKD Dobrá. Poukazoval na to, že\nrozsah predmetu odovzdaného majetku nie je presne špecifikovaný v rozhodnutí ministra dopravy, pôšt\na telekomunikácií č. 97 zo dňa 27.11.2001, predmetom ktorého bolo schválenie rozdelenia časti majetku\nŽSR, ani v zápisnici o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do nepeňažného vkladu do Železničnej\nspoločnosti a. s. zo dňa 18.11.2002, resp. tam nie je spomenutý majetok TKD Dobrá, pričom prechod\nmajetku nevyplýva\nani zo zákona č. 258/1993 Z. z. Poukazoval na to, že objektívne nemohol predpokladať prechod TKD\nDobrá na tretí subjekt, nakoľko dielo žeriavovej dráhy slúži na prekládku nákladov a nadväzuje na\nprekladisko Čierna nad Tisou, ktoré ako celok bolo vyňaté z vkladu do železničnej spoločnosti.\n27. Ďalej uviedol, že podaním zo dňa 13.3.2012, žalovaný 1/ predložil protokol o odovzdaní a prevzatí\nmajetku v správe ŽSR, kde v časti A/ protokolu - Odovzdanie a prevzatie vecí a majetku v Správe ŽSR do\nsprávy Ministerstva sa uvádza v bode 2: „Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, ako odovzdávajúci\nv prvom rade a ako právnická osoba, ktorá mala v správe vyššie uvedený majetok ku dňu 2.11.2005\n\nvrátane, týmto potvrdzuje, že majetok uvedený v prílohách k tejto zápisnici skutočne existuje a bol riadne\nvedený v jej účtovníctve.“ Túto skutočnosť potvrdzujú výsledky inventarizácie vykonanej ŽSR ku dňu\n30.9.2005.\nAž v tomto období (2005) sa mohol žalobca objektívne dozvedieť o prechode dotknutej stavby, pričom\nv tomto čase bola žaloba už podaná. Dovolateľ má za to, že pôvodne žalované ŽSR sú napriek\nnimi predloženým listinným dokladom pasívne vecne legitimovaným subjektom. Poukázal na to, že k\nprechodu majetku došlo na základe zákona, tam však tento majetok nebol presne špecifikovaný, a to\nani v rozhodnutí ministra - Ministerstva, a predmetné rozhodnutie nebolo zverejnené.\n28. Dovolateľ má za to, že žalovaný 1/ bol pasívne legitimovaný aj v čase podania návrhu\nna začatie konania, a to z dôvodu, že vystupoval ako vlastník diela, ku ktorému sa viaže pohľadávka\nžalobcu aj potom, čo mal ako vlastník vystupovať iný subjekt\n(Železničná spoločnosť, a. s.), z čoho podľa dovolateľa vyplýva predpoklad, že vlastníkom diela bol\nžalovaný 1/. Namietal tiež, že žalovaný 1/ neoznámil v súlade s ust. § 477 ods. 4 ObZ prechod záväzku\nna tretiu osobu, resp. neučinil tak nadobúdateľ, a žalobca\ntak objektívne nemal možnosť dozvedieť sa o prechode záväzku z verejne prístupných zdrojov, pričom\nTKD Dobrá sa výslovne prvýkrát objavuje až v preberacom protokole\nzo dňa 12.10.2005, kde žalovaný 1/ vystupuje ako odovzdávajúci.\n29. Namietal, že žalovaný 1/ vystupoval počas súdneho konania ako vlastník diela, neoznámil prechod\nsvojho dlhu na tretiu osobu a spôsobil, že žalobca sa o tomto prechode nedozvedel a včas dozvedieť\nnemohol. Žalobca má za to, že stav v čase podania žaloby nebolo možné objektívne zistiť, preto má za\nto, že konajúci súd síce vykonal riadne dokazovanie, avšak\npri svojej právnej úvahe nezohľadnil všetky tvrdenia žalobcu a na základe toho dospel k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci tak, že žalovanému 1/ nesvedčí pasívna vecná legitimácia.\n30. Na záver k námietke premlčania uplatneného nároku žalovaným 2/ uviedol, že žalobca\nsi uplatnil splatnú pohľadávku voči žalovanému 1/ včas , táto následne prešla na žalovaného 2/ ako na\nprávneho nástupcu žalovaného 1/, pričom žalobca má za to, že plynutie premlčacej doby dňom podania\nžaloby prestalo plynúť aj voči žalovanému 2/, a teda nárok žalobcu\nje zachovaný aj voči žalovanému 2/.\n31. K dovolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 1/ s tým, že žalobca v dovolaní neuviedol žiadne\nnové skutočnosti, ku ktorým by sa už žalovaný 1/ nevyjadril a neuviedol dôvody pripúšťajúce dovolanie.\nDovolaciemu súdu navrhol potvrdiť dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\n32. Žalovaný 2/ sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací v zmysle\nust. § 35 CSP (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v\nsúlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred\nbodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu\nje potrebné odmietnuť (§ 447 písm. f/ CSP).\n34. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,\nak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú\ntaxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n35. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne.\n36. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod\n\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne\na uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n37. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti.\nZo zákonných ustanovení, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby\n(okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody,\na aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n38. Podľa ustanovenia § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n39. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v\nčom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy,\nak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,\nnesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne\nzávery.\n40. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovení § 421 CSP, bez bližšieho\nšpecifikovania, či ide o dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP.\nV prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ\npovinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).\n41. Dovolací súd konštatuje, že uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom\nposúdení veci podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a súčasne podľa § 421 ods. 1\npísm. b/ CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP sa však vzájomne vylučuje; ich súbeh,\nresp. vzájomná kumulácia je vylúčená. Zásada, podľa ktorej dovolateľ nemôže uplatniť popri sebe\nviaceré, navzájom protichodné alebo logicky sa vylučujúce dôvody prípustnosti dovolania, sa uplatňuje\ntiež vo vnútri týchto ustanovení (vo vertikálnom usporiadaní jednotlivých dôvodov prípustnosti dovolania\nv rámci toho istého ustanovenia).\nDovolateľom vyvodzovaná prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písmená a/, b/ aj c/ CSP,\nvyznieva sama o sebe zmätočne pri hľadaní odpovede dovolacieho súdu, keďže dovolateľ neformuluje\nžiadnu právnu otázku nadväzujúcu na niektorú zo zákonom predpokladaných možností.\n42. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle,\nže posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ\nsám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou\npovinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní\nnáležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň\npri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá\nešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená.\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd\n\nnevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016\nz 26.09.2017).\n43. Dovolací súd v ust. § 421 ods. 1 CSP, zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia\nje striktne limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia určitej,\ndovolateľom formulovanej právnej otázky. Pokiaľ dovolací súd\nmá riešiť relevantnú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, je\nzákonnou povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím\nsúdom a uviesť ako ju riešil odvolací súd a zároveň uviesť,\nako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018).\nCSP v tomto smere zaťažuje argumentačnou povinnosťou dovolateľa,\na nie dovolací súd.\n44. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ v zásade opakovane vznáša všetky dôvody a námietky,\nktoré už boli v konaní pred súdmi nižšej inštancie vznesené a s ktorými sa vo svojich rozhodnutiach\naj vysporiadali s poukazom na to, že žaloba samotná nemôže byť úspešná z dôvodu nedostatku\npasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ a u žalovaného 2/ z dôvodu úspešného uplatnenia námietky\npremlčania.\n45. Dôvody, ktorými vyvodzoval prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 CSP, videl v nesprávnom\nposúdení veci súdmi oboch inštancií ohľadom posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného\n1/, z dôvodu že žalovaný 1/ nepredložil, resp. že si súdy nevyžiadali súpis majetku odovzdaného\nnovovzniknutej spoločnosti, z ktorého by bolo zrejmé,\nže predmetom odovzdania a nepeňažného vkladu bola aj stavba TKD Dobrá,\nresp. v neoznámení prechodu záväzku na tretiu osobu (na Železničnú spoločnosť, a.s.).\nZa nesprávne považoval dovolateľ tiež aj to, že plynutie premlčacej lehoty dňom podania žaloby prestalo\nplynúť aj voči žalovanému 2/ ako právnemu nástupcovi žalovaného 1/, a teda nárok žalobcu mal byť\nzachovaný aj voči žalovanému 2/ bez obmedzenia, nakoľko žalobca uplatnil splatnú pohľadávku voči\nžalovanému 1/ včas.\n46. Dovolací súd uvádza, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1\npísm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako\nju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie\nprávnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť,\nako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi\nodvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací\nsúd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1\npísm. a/ CSP.\n47. Žalobca nepredkladá žiadnu otázku, ktorá by mala základ či už v odklone od existujúcej judikatúry,\nalebo v rozdielnych právnych názoroch vyplývajúcich z rôznych rozhodnutí dovolacieho súdu, a ani\nneformuluje otázku, ktorou sa ešte dovolací súd nezaoberal.\nOtázky, ktoré v konaní hodnotili súdy nižších inštancií, a ktoré boli kľúčové pre zamietnutie žaloby,\nboli posúdenie otázky pasívnej legitimácie žalovaného 1/, a tiež konštatovanie dôvodnosti námietky\npremlčania uplatneného nároku vzneseným žalovaným 2/.\nVzhľadom na to že žalobca podal žalobu takmer pred uplynutím premlčacej doby voči žalovanému 1/ (t.j.\n17.3.2003, pričom žaloba bola podaná 17.7.2003), tento už nebol pasívne vecne legitimovaným, nakoľko\nzákonom č. 259/2001 Z.z. prešiel majetok týkajúci sa divízie nákladnej prepravy (§ 3 ods. 2 písm. c/ zák.\nč. 259/2001 Z.z.) na Železničnú spoločnosť, a.s. (ku dňu 1.1.2002). Odvolací súd výslovne ako správne\nvyhodnotil posúdenie veci súdom prvej inštancie a oba súdy zhodne dospeli k záveru, že bývalý odštepný\nzávod Železníc Slovenskej republiky, Bratislava, divízia nákladnej prepravy, ktorého sa pohľadávka\nuplatnená v tomto konaní týkala, sa v zmysle zákona stal súčasťou Železničnej spoločnosti, a. s., na\nktorú podľa § 5 ods. 2 zákona č. 259/2001 Z. z. prešlo vlastnícke právo, ako aj iné práva a povinnosti k\nuvedenému majetku, známe i neznáme, ktoré súvisia s preberaným majetkom. Práce žalobca vykonával\nna majetku Terminál kombinovanej dopravy Dobrá, ktorý bol súčasťou divízie nákladnej prepravy, ktorá\nbola v zmysle ustanovenia\n§ 3 zákona č. 259/2001 Z. z. vyňatá ku dňu vzniku Železničnej spoločnosti a. s. z majetku, ktorý mal v\nspráve žalovaný 1/. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to,\n\nže z Rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií zo dňa 27.11.2001, z Rozhodnutia ministra\ndopravy, pôšt a telekomunikácií zo dňa 19.9.2002 a zo Zápisnice o odovzdaní\na prevzatí vecí zahrnutých do nepeňažného vkladu do Železničnej spoločnosti a.s.\nzo dňa 18.11.2002 vyplynulo, že zo ŽSR bol vyňatý majetok, okrem iného aj Divízie nákladnej\nprepravy, pod ktorú spadal aj Terminál kombinovanej dopravy Dobrá, a tento majetok bol predmetom\nnepeňažného vkladu do Železničnej spoločnosti, a. s., pričom rozhodnutím zo dňa 19.9.2002 bola\npotvrdená špecifikácia rozdelenia majetku v správe ŽSR. Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí vecí\nzahrnutých do nepeňažného vkladu Železničnej spoločnosti, a. s., ako aj z § 5 ods. 2 zákona č. 259/2001\nZ. z., bolo zrejmé, že ku dňu 1.1.2002 prešlo vlastnícke právo ako aj iné práva a povinnosti k majetku,\nktorý bol predmetom prechodu, teda aj práva k TKD Dobrá, na Železničnú spoločnosť, a. s. V čase\npodania žalobného návrhu už žalovaný 1/ nebol pasívne vecne legitimovaný, uvedená pohľadávka\nnepochybne prešla na iný subjekt a žalobca mal dostatok času v rámci bežiacej premlčacej doby zistiť,\nči na strane povinného subjektu nenastali také zmeny, ktoré je potrebné pri podaní žaloby zohľadniť tak,\naby jeho práva boli uplatnené úspešne, voči nositeľovi príslušnej povinnosti.\n48. Až následne zrušením Železničnej spoločnosti a.s. bez likvidácie prešiel uvedený majetok\na pohľadávky na spoločnosť Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., pričom žalobca\nsi nárok voči žalovanému 2/ uplatnil až podaním zo dňa 20.4.2012 (po uplynutí premlčacej lehoty).\nVyhodnotením uvedených skutočností súdy nižších inštancií uzavreli,\nže žalovaný 1/ nebol už v čase podania žalobného návrhu vo veci pasívne legitimovaný a žalovaný 2/\núspešne uplatnil námietku premlčania, z dôvodu ktorej nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať.\nV kontexte týchto záverov však žalobca jednoznačnú otázku nepoložil, nesúhlasil v zásade len s tým, že\nžalovaný 1/ nepredložil súpis majetku odovzdaného novovzniknutej spoločnosti, z ktorého by bolo zrejmé\nčo bolo predmetom nepeňažného vkladu, t. j. že rozsah predmetu odovzdaného majetku nebol presne\nšpecifikovaný, resp. že tento si súdy nevyžiadali, tiež že nedošlo k oznámeniu, že došlo k prechodu\nzáväzku na tretiu osobu. To všetko sú námietky, ktoré súdy nižších inštancií nemuseli hodnotiť, keďže\njednotlivé prechody práv mali dostatočne osvedčené,\nresp. nepovažovali ďalšie vykonávanie dokazovania za potrebné, čo aj riadne zdôvodnili.\n49. Žalobcov argument, že na uvedený prechod práv by sa mala vzťahovať na základe analógie legis\nprávna úprava obsiahnutá ust. § 476 a nasl. ObZ, a zároveň, že uplatnením splatnej pohľadávky voči\nžalovanému 1/ premlčacia doba prestala plynúť aj voči žalovanému 2/, vychádza z predpokladov, ktoré\nv konaní neboli osvedčené. S aplikáciou, resp. nemožnosťou aplikácie súkromnoprávnej úpravy predaja\npodniku podľa Obchodného zákonníka\nsa konajúce súdy vysporiadali a dali dovolateľovi odpovede, pričom to, ako je dovolanie v tejto časti\npostavené, nedáva možnosť dovolaciemu súdu odpovedať na určitú, konkrétnu otázku, ktorá by mala\nbyť kľúčovou pre rozhodnutie súdov nižších inštancií.\nNásledne hypotéza, že došlo k včasnému uplatneniu práva voči žalovanému 2/ vychádza z nesprávnej\npremisy dovolateľa, vyvrátenej súdmi nižších inštancií, a to z predpokladu,\nže si včas uplatnil v konaní nárok voči povinnému subjektu. Tento predpoklad však v konaní nebol\nsúdmi nižších inštancií osvedčený, keď žaloba už v prvom kroku bola podaná voči subjektu, ktorý nebol\nnositeľom povinnosti, k plneniu ktorej mohol byť v konaní zaviazaný, nebol pasívne vecne legitimovaným\nvo vzťahu k uplatnenej pohľadávke.\n50. Možno konštatovať, že v danom prípade žalobca v dovolaní uviedol len všeobecnú charakteristiku\nnesprávností, ku ktorým podľa jeho názoru došlo v konaní\npred prvoinštančným a odvolacím súdom, avšak neoznačil konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu\nvyjadrujúce právne názory, v ktorých sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu a zaujal iný právny názor, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal dovolací súd\nv rozhodnutiach, resp. neuviedol otázku, ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozhodovaná\nrozdielne.\n51. Rovnako vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/\nCSP, tiež dovolateľ nenaformuloval žiadnu právnu otázku. Z obsahu jeho dovolania vyplýva, že „len\"\nnesúhlasí s názorom súdov nižších inštancií, pričom tak robí bez konkrétneho vymedzenia právnej\notázky, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená. Z dovolania tak nie je zrejmé,\nakú právnu otázku dovolateľ chce riešiť, keď túto jasne nekonkretizoval, a tak následne ani dovolací súd\nnemohol vyhodnotiť, či táto právna otázka už bola dovolacím súdom vyriešená alebo nie.\n\n52. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou vymedzená v\ndovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj\ndôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku a nevysvetlí potrebu, aby\ndovolací súd túto otázku vyriešil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch o\ntom, ktorú otázku a akú jej naliehavosť mal dovolateľ na mysli.\n53. Dovolací súd pre úplnosť k možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolacích dôvodov podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP poukazuje na rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/27,28/2019, 6Cdo/13/2017 a\n6Cdo/21/2017, v ktorých uviedol, že „...uplatnenie oboch dovolacích dôvodov naraz sa bez ďalšieho z\nlogiky veci vylučuje - odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu za súčasnej existencie stavu,\nkeď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“.\n54. Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ust. § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, tak podľa tohto\nustanovenia je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi vyskytla nejednotnosť\nnavonok prejavená v prijatí odlišných názorov, ide teda o otázku, ktorú dovolací súd už riešil, v jej riešení\ndovolacími senátmi sa však prezentuje nejednotnosť brániaca vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu.\nV rámci tohto dovolacieho dôvodu bude povinnosťou dovolateľa: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom, b/ uviesť ako ju riešil, a c/ označením konkrétnych odlišných (aj navzájom si\nprotirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom\nskutočne rozhodovaná rozdielne\n55. Dovolací súd zároveň dáva do pozornosti uznesenie ústavného súdu zo dňa 5.9.2018,\nsp. zn. II. ÚS 416/2018, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho súdu z\n25.4.2018, sp. zn. 5Obdo/22/2017 ako zjavne neopodstatnená, a v ktorom ústavný súd skonštatoval,\nže „mu nepatrí nahrádzať právne názory najvyššieho súdu a pokiaľ závery najvyššieho súdu v otázke\nprípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový stav\nnie sú zjavne svojvoľné alebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný súd nemá\ndôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania\nna základe prítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať“.\nZároveň poukazuje aj na záver vyslovený ústavným súdom v uznesení z 15.4.2020,\nsp. zn. III. ÚS 123/2020, v zmysle ktorého „podľa názoru ústavného súdu už zo samotného znenia §\n421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja\ndovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci\njej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný\npredpoklad jej zovšeobecnenia“. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v dovolaní pritom ani predmetný\natribút zovšeobecnenia nespĺňa.\n56. Dovolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa\nvysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a tiež označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom neskúma\ndovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (viď uznesenie najvyššieho súdu z 13. júla 2017,\nsp. zn. 3Cdo/235/2016).\n57. V uznesení z 8.6.2017, sp. zn. 3Cdo/52/2017 zároveň dovolací súd skonštatoval, že v prípade\ndovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ povinný dovolací\ndôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky,\nod ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a/ až c/ § 421 ods. 1 CSP).\nDovolateľ je teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z\npredpokladov uvedených v § 421 ods. 1CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené\n\nvymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (rovnako aj uznesenie\nnajvyššieho súdu 26.9.2017, sp. zn. 1Cdo/206/2016, bod 16).\n58. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je povinnosťou dovolateľa kvalifikovane zastúpeného advokátom\npri vymedzení dovolacieho dôvodu v prípade dovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 CSP uviesť\nprávne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako podľa jeho názoru\nmal odvolací súd konkrétnu právnu otázku správne vyriešiť, a zároveň ak má byť dovolanie prípustné\npodľa § 421 ods. 1 písm. a/ a c/, musí dovolateľ špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu s uvedením konkrétnych rozhodnutí dovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd pri svojom\nrozhodovaní odkloniť alebo je rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne.\nV prípade dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je dovolateľ povinný dovolací dôvod\nvymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Iba ak sú všetky uvedené kumulatívne\npodmienky splnené, môže dovolací súd pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu,\nv opačnom prípade dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. f/ CSP. Uvedené má napĺňať\ninštitút povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní (§ 429 ods. 1 CSP), nakoľko zákon\npredpokladá, že advokát je subjektom, ktorého odborné znalosti a schopnosti majú kvalifikovaným\ndovolaním prispieť k priebehu dovolacieho konania.\n59. Z obsahu dovolania žalobcu však nemožno vyvodiť žiadnu dostatočne vymedzenú právnu otázku,\nod ktorej riešenia by sa odklonil odvolací súd (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo otázku, ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).\n60. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky alebo dotknutej judikatúry dovolateľom, dovolací\nsúd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré\npred ním riešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy\nprichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade\nby uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením §\n421 ods. 1 CSP. (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič\nM. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str.1382).\n61. Posúdenie, či odvolací súd ne/použil správny právny predpis a či ho ne/správne interpretoval alebo\nči zo správnych skutkových záverov vyvodil ne/správne právne závery prichádza\ndo úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn.\n1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013).\nZ týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu s poukazom na § 421 CSP nevymedzuje\nprávnu otázku relevantnú z hľadiska odseku 1 písm. a/, b/ ani c/ tohto ustanovenia.\n62. To, že sa súdy oboch inštancií nestotožnili s výkladom a názorom žalobcu, nepredstavuje nesprávne\nprávne posúdenie veci z hľadiska dôvodov prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/\nani c/. Dovolateľ v zásade len opakovane vznášal dôvody a námietky, ktoré už boli v konaní pred súdmi\nnižšej inštancie v tejto súvislosti vznesené, a s ktorými\nsa vo svojich rozhodnutiach súdy aj vyčerpávajúco vysporiadali Z obsahu dovolania je zrejmá\nlen všeobecná nespokojnosť dovolateľa s vyvodením iných skutkových zistení a záverov súdmi\nnižších inštancií, pričom v dovolaní uviedol len všeobecnú charakteristiku nesprávnosti napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Samotná polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho\nsúdu, resp. súdu prvej inštancie a spochybňovanie správnosti ich rozhodnutí, nezodpovedá kritériu\nuvedenému v ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/, resp. písm. c/ CSP v spojení s ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP.\n63. Dovolací súd len poznamenáva, že nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach o tom, akú\nprávnu otázku, a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. Mohol by tým\npodsúvať strane sporu majúcej záujem na zvrátení výsledku konania\npred nižšími súdmi (za cenu porušenia princípu rovnosti zbraní) svoje vlastné úvahy o tom, čo je\npre rozhodnutie vo veci zásadné, pominúc na tomto mieste ďalšie riziko dezinterpretácie obsahu\ndovolania (vyloženia si dovolacím súdom nesprávne, správnosť ktorej právnej úvahy nižších súdov alebo\nniektorého z nich mal dovolateľ v úmysle namietať).\n\n(K tomu uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 27.8.2019, sp. zn. 4Obdo/43/2018, ktoré prešlo testom\nústavnosti v zmysle uznesenia ústavného súdu zo 14.10.2021,\nč. k. III. ÚS 555/2021-21). Zároveň pokiaľ dovolateľ tvrdí, že odvolací súd z vykonaného dokazovania\nnezistil správne skutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdil nejedná\nsa o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre\nnedostatočné, resp. nesprávne zistenie skutkového stavu.\n64. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle ust. §\n421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP spôsobom, aký vyplýva z ust. § 432 ods. 2 CSP. Bez uvedeného\nnemôže dovolací súd pristúpiť k posúdeniu prípustnosti dovolania\na v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa. Je tak nepochybné, že v dovolaní žalobcu absentuje\nzákonom požadovaná náležitosť, t. j. dovolací dôvod v ňom nie je vymedzený spôsobom uvedeným v\n§ 432 CSP, pričom absenciu uvedeného považuje CSP za dôvod\npre odmietnutie dovolania\n65. Podľa ust. § 447 písm. f/ CSP, dovolací súd odmietne dovolania, ak nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n66. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že nie je daná procesná prípustnosť\ndovolania podľa ust. 421 ods. 1 CSP, preto dovolací súd dovolanie žalobcu podľa ust. § 447 písm. f/\nCSP odmietol.\n67. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky\nneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného 1/ a 2/ rozhodne\nsúd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n68. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}