{"guid": "da004eae-2100-497b-b7bd-1b15a1a1a0e8:875d705b-959b-432e-9ac0-77ac7f4404d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1092899392.1", "spisova_znacka": "1CdoV/1/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoV/1/2022 z 21. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. septembra 2022, sp. zn. 1CdoV/1/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:1092899392.1", "identifikacne_cislo": "1092899392", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2022-09-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-17.odsek-6", "nazov": "§ 17 ods. 6 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-17.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-575.odsek-1", "nazov": "§ 575 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-575.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-575"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/185#paragraf-17", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-575"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/875d705b-959b-432e-9ac0-77ac7f4404d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1092899392.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1092899392.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1092899392.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoV/1/2022\n1092899392\n21. 09. 2022\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2022:1092899392.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. W. M., CSc., bývajúceho v R., L. XX,\nzastúpeného JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17, proti\nžalovanému HYDROCOOP, š.p. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Radlinského 37, v mene ktorého\nkoná jeho likvidátor Ing. G. R. <T.>, Kríž nad Váhom 325, o vydanie autorských diel a iné, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. mája 2015 sp. zn. 6Co/14/2013,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „prvostupňový súd\" alebo „súd prvého stupňa\") ostatným rozsudkom\nzo 6. novembra 2012 č.k. Z-2 20C/71/1992-429 veci rozhodol tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu\nzamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v sume 2.256 € a náhradu trov konania\nžalovanému na účet jeho právnej zástupkyni JUDr. G. G. v sume 2.650,72 €.\n1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uloženie povinnosti žalovanému vydať žalobcovi kópie\nuvedených počítačových programov sa stalo neaktuálnym (v konaní bolo zistené, že tieto programy\nuž neexistujú). Predmetom konania tak zostal po všetkých spresneniach návrhu žalobcom, nárok na\nnáhradu škody v celkovej sume 1.900.000 Sk (za OS ASEP 1.200.000 Sk vo forme ušlého zisku, za\nOS Prirodzené vetranie 450.000 Sk, za program ARIT 100.000 Sk a za program MZDY 150.000 Sk, vo\nforme zistenej mzdy vyplatenej zamestnávateľom za vývoj programu).\n1.2. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi nevydaním\nkópií počítačových programov žalovaným, žiadna škoda nevznikla. V tejto súvislosti uviedol, že pri\npočítačovom programe vytvorenom zamestnancom ako plnenie jeho povinností, ktoré mu vyplývajú z\npracovného pomeru alebo z obdobného pracovnoprávneho vzťahu a pod vedením zamestnávateľa v\nzmysle § 17 ods. 6 autorského zákona platí, že nositeľom práva dielo použiť je zamestnávateľ, ak zmluva\nneurčuje inak. Keďže pracovná zmluva s jej dodatkom neumožňovala žalobcovi použitie počítačových\nprogramov, nositeľom práva dielo použiť bol žalovaný. Toto právo teda nepatrilo žalobcovi a potom\nmu nemohla vzniknúť nevydaním kópií počítačových programov ani žiadna škoda, čo vyplývalo aj z\nustanovenia § 29 ods. 3 autorského zákona.\n1.3. Navyše, pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody za operačný systém ASEP ako ušlý\nzisk dospel k záveru, že žalobca náležite nepreukázal existenciu ním požadovaného ušlého zisku.\nProgramy Prirodzené vetranie, ARIT a MZDY podľa samotného tvrdenia žalobcu boli vytvorené v rámci\nplnenia pracovných úloh u zamestnávateľa. Uplatnenie si náhrady škody ako zistenej mzdy, ktorú\nmu zamestnávateľ vyplatil za vývoj programu, považoval za úplne nesprávne. Nebol tak naplnený\nzákladný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a to spôsobenie škody. Žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal náhrady škody v celkovej sume 1.900.000 Sk, považoval v celom rozsahu za\nnedôvodnú a preto ju zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov štátu a náhrade trov konania odôvodnil s\npoukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP.\n\n2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd\") na odvolanie žalobcu uznesením z 26. mája\n2015 sp. zn. 6Co/14/2013 prvostupňový rozsudok potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu odvolacích\ntrov.\n2.1. Pokiaľ išlo o program MZDY, žalobcom predložené podklady neboli postačujúce pre ich nízku\nvypovedaciu hodnotu pre posúdenie pojmových znakov diela a to tak vo vzťahu k výsledku tvorivej\nčinnosti, ako aj k jeho originalite. Odvolací súd dospel preto k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní\npreukázať, že tento program je dielom v zmysle autorského zákona a teda vo vzťahu k nemu neprichádza\ndo úvahy porušenie práv žalobcu podľa autorského zákona. Napokon, záver vyslovený znalcom v\nznaleckého posudku u tohto programu, žalobca nenamietal a ani žiadnym spôsobom nespochybňoval.\nV odvolaní z 11.3.2010 vo vzťahu k tomuto programu v návrhu odvolacieho petitu uvádza, že navrhuje\nrozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu, resp. nanajvýš s výnimkou\nprogramu MZDY, vyhovieť. K programu ARIT odvolací súd dospel k záveru, že ani tento program nie je\nmožné považovať za dielo v zmysle autorského zákona. Rovnako, ako u programu MZDY, ani vo vzťahu\nk nemu neprichádza do úvahy porušenie práv žalobcu žalovaným podľa autorského zákona.\n2.2. K žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vydania kópií programov na ním poskytnutom pamäťovom\nnosiči odvolací súd uviedol, že v danom prípade bolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaný\n(jeho zamestnanec) následne po odobratí počítača žalobcovi, vymazal z pevného disku počítača všetky\nv ňom uložené údaje a teda aj žalobcom požadované programy. Nebolo preto možné v zmysle § 575 ods.\n1 OZ pre nemožnosť plnenia v tejto časti žalobe vyhovieť. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia\nteda správne skonštatoval neaktuálnosť tejto časti žaloby. Keďže žalobca pre prípad nemožnosti vydania\nprogramov uplatnil nárok na náhradné peňažné plnenie vo forme náhrady škody, čo treba považovať za\neventuálny petit žaloby (to konštatoval v danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení zo\n14. decembra 2000 sp. zn. 1Co/13/2000 - č.l. 205 a nasl.), nebolo potrebné o tejto časti žaloby vydávať\nosobitné rozhodnutie. V prípade eventuálneho petitu, jeden petit z povahy veci vylučuje použitie druhého.\nAk preto súd prvého stupňa nerozhodol o prvom z nich a ďalej konal a rozhodol o nároku žalobcu na\nnáhradu škody, nejde o vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako to mylne\ntvrdí žalobca vo svojom odvolaní. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nesprávnosť dôvodov rozsudku\nv tom smere, že nikdy neuviedol, že na návrhu o vydanie programov netrvá pre ich neaktuálnosť a\nnepoužiteľnosť, ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú súd môže kedykoľvek aj bez návrhu odstrániť postupom\npodľa § 164 OSP.\n2.3. K nároku žalobcu na náhradu škody v podstatnom uviedol, že v prípade programov ARIT a\nMZDY nešlo o diela podliehajúce režimu autorského zákona. Vo vzťahu k nim neprichádzalo preto do\núvahy porušenie práv žalobcu žalovaným podľa autorského zákona a teda neprichádzala do úvahy\nani zodpovednosť žalovaného za škodu porušením autorských práv žalobcu. Pokiaľ išlo o počítačový\nprogram Prirodzené vetranie, toto dielo v zmysle autorského zákona malo povahu nehmotného statku.\nZ výsledkov vykonaného dokazovania, najmä zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že uvedený\nprogram bol zachytený ako zdrojový text v príslušnom programovacom jazyku v objektívne vnímateľnej\npodobe. Jeho vymazaním z pevného disku počítača žalovaným nedošlo k jeho definitívnej strate\n(zničeniu) tak, ako to tvrdil žalobca. Vymazaním tohto počítačového programu z pevného disku počítača\na nevydaním jeho kópie žalobcovi, nedošlo na jeho strane k vzniku ujmy v jeho majetkovej sfére v\npodobe zmenšenia majetku, ktorej rozsah by spočíval v hodnote (cene) tohto diela. Žalobcovi teda\nmajetková ujma ako skutočná škoda uvedeným konaním nevznikla. Okrem toho treba dodať, že žalobca\npri vytvorení tohto počítačového programu žiadne náklady na vytvorenie diela nevynaložil (žalobca\ndielo vytvoril ako pracovník pri plnení pracovných povinností). Tieto náklady boli vynaložené jeho\nzamestnávateľom, teda žalovaným. Stanovenie hodnoty (ceny) tohto programu vo výške nákladov, ktoré\nboli vynaložené na jeho vytvorenie zamestnávateľom žalobcu (nie žalobcom), bolo preto nenáležité a\núplne zavádzajúce. Žalobca na základe uvedeného nepreukázal jeden zo základných predpokladov\nvzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody. Už z tohto dôvodu žalovaný za túto žalobcom uplatnenú\nškodu v zmysle § 421 ods. 1 OZ nezodpovedal.\n2.4. Odvolací súd vo vzťahu k programu Prirodzené vetranie konanie žalovaného nepovažoval za\nprotiprávne, keďže uvedený počítačový program bol tzv. „podnikovým dielom\", ku ktorému právo dielo\npoužiť mal zamestnávateľ (pôvodný žalovaný) bez ďalšieho autorovho privolenia (§ 17 ods. 1 autorského\nzákona), pričom nebolo preukázané, že by zmluva upravovala podmienky použitia tohto diela iným\nspôsobom. Výkon majetkových autorských práv žalobcu ako autora diela bol preto značne obmedzený.\nŽalobca „vydanie\" tohto počítačového programu napokon ani nezdôvodňoval nevyhnutnou potrebou\nvýkonu jeho autorských práv. Nebolo ani preukázané, že by išlo v organizácii pôvodného žalovaného\no jedinú rozmnoženinu diela. Ak žalovaný ako vlastník počítača za tohto stavu neumožnil žalobcovi\n\nprístup k počítaču a ani mu neodovzdal zhotovenú kópiu tohto programu a program vymazal z pevného\ndisku počítača, nekonal protiprávne a neporušil žalobcove právo na prístup k nosiču diela. Vo vzťahu\nk tomuto programu nebol teda žalobcom preukázaný ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za\nškodu v zmysle § 421 ods. 1 OZ, a to protiprávne konanie tými, kto plnili úlohy právneho predchodcu\nžalovaného.\n2.5. K náhrade škody uplatnenej žalobcom vo vzťahu k počítačovému programu ASEP vo forme\nušlého zisku uviedol, že žalobca v tomto prípade za škodu považoval ušlý zisk, ktorý mal spočívať v\ntom, že na program ASEP mal uzavretú zmluvu o dodávke so spoločnosťou Spektrum, spol. s.r.o.,\nktorej predmetom bolo dodanie desiatich kusov systémov ASEP za cenu spolu 1.200.000 Kčs. Podľa\njeho tvrdenia „dohodnutú cenu za dodanie tovaru neobdržal, ktorú pri pravidelnom chode veci mohol\nobdržať, nebyť toho, že žalovaný mu nasilu program odňal a že on potom žiaden program nemal a\nnemohol zmluvu splniť\" (č.l. 227 Pv a 228). Na preukázanie tvrdených skutočností založil do spisu\nfotokópiu ZMLUVY O DODÁVKE z 2.8.1991 (č.l. 230, 231). Zo samotnej zmluvy bez ďalšieho však\nnevyplýva tvrdenia žalobcu, že cenu za dodanie 10 ks systémov ASEP neobdržal ako priamy,\nbezprostredný následok protiprávneho konania žalovaného spočívajúceho v tom, že mu nasilu program\nodňal a že potom žiaden program nemal a nemohol zmluvu splniť. Pre vec podstatné skutočnosti z\nhľadiska existencie ušlého zisku, zostali tak len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu. Pre\núplnosť treba dodať, že aj v prípade vzniku žalobcom tvrdenej ujmy, škoda v podobe ušlého zisku by\nnastala v majetkovej sfére spoločnosti AES, spol. s.r.o., keďže táto právnická osoba bola účastníkom\nzáväzkového vzťahu vyplývajúceho z uvedenej zmluvy. Odvolací súd preto aj v prípade tejto žalobcom\nuplatnenej náhrady škody, dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že žalobca nepreukázal\njeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody vo forme ním\ntvrdeného ušlého zisku. Nie je preto daná zodpovednosť žalovaného za túto žalobcom uplatnenú škodu\nv zmysle § 421 ods. 2 OZ.\n2.6. Vo vzťahu náhrady škody k tomuto programu odvolací súd uviedol, že vývoj a príprava výroby ASEP\npre počítač radu PC IBM compatibile bola zamestnávateľom žalobcu stanovená ako pracovná úloha\nv novembri 1989. Vývoj tejto pracovnej úlohy však nebol úspešne riešiteľný pre chýbajúci zdrojový\ntext operačného systému počítača PC IBM (list žalobcu z 5.6.1990 adresovaný riaditeľovi VÚPT, š.p.).\nUvedená pracovná úloha zostala preto nedokončená. V tomto liste žalobca okrem iného uvádzal,\nže autori vyvíjaného systému sa zaviazali vykonávať vývojové práce na systéme výlučne vo svojom\nvoľnom čase. To znamená, že žalobca po 5. júni 1990 nepovažoval ním vykonávanú činnosť súvisiacu\ns vývojom programu ASEP za pracovnú, ale za činnosť „súkromnú\", na ktorú používal počítač pridelený\nmu zamestnávateľom na plnenie pracovných úloh. Na vykonávanie takejto činnosti, včítane možnosti\nnahrania súkromných programov na pevný disk podnikového počítača, bol nepochybne potrebný\nvýslovný súhlas zamestnávateľa. Žalobca v konaní tvrdil, že túto činnosť vykonával so súhlasom\nžalovaného; naopak žalovaný hneď vo svojom úvodnom písomnom vyjadrení k žalobe z 22. marca 1993\nuviedol, že zamestnávateľ žalobcovi nikdy povolenie o tom, že môže používať podnikový počítač na\nsvoje súkromné účely, neudelil. Keďže pri dokazovaní zásadne platí, že sa nedokazuje neexistencia\nurčitej skutočnosti, bolo na žalobcovi, aby v konaní dokázal, že mal od zamestnávateľa na vykonávanie\ntýchto činností súhlas. Žalobca teda uskutočňoval po 5. júni 1990 až do odobratia počítača žalovaným,\nvývoj programu ASEP (ale aj inú súkromnú činnosť - viď Zmluvu o dodávke z 2.8.1991) na podnikovom\npočítači a aj inštalovanie jeho súkromných programov (za také žalobca považoval aj programy ASEP\nv obidvoch verziách) do podnikového počítača, nedovolene. Z takéhoto konania žalobcovi nemohlo\nvzniknúť právo domáhať sa ochrany podľa autorského zákona voči žalovanému, aby mu umožnil prístup\nk podnikovému počítaču a aby mu vydal na ním dodanom nosiči počítačový program ASEP. V takomto\nprípade totiž platí, že nikto nemôže mať prospech z vlastného bezprávia. Možno teda uzavrieť, že\nak za tohto stavu žalovaný odobral žalobcovi počítač, ktorý mu pridelil na plnenie pracovných (nie\nsúkromných) úloh, odmietol mu umožniť prístup k nemu a vydať mu počítačový program ASEP a tento\nprogram vymazal z pevného disku počítača (čo žalobca napokon požadoval), nekonal protiprávne.\nTýmto konaním nemohol preto porušiť žalobcove práva vyplývajúce z autorského zákona a spôsobiť\nmu tým škodu. Aj z tohto dôvodu, žalovaný za túto žalobcom uplatnenú škodu v zmysle § 421 ods.\n2 OZ nezodpovedá.\n2.7. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť právneho názoru súdu prvého stupňa v otázke\nprevodu práva použiť jeho dielo podľa § 29 ods. 3 autorského zákona, odvolací súd zopakoval, že v\ndanej veci splnenie hmotnoprávnych predpokladov treba posudzovať podľa stavu, aký tu bol v čase\nporušenia práva žalobcu, resp. v čase vzniku škody, za ktorú žalobca požadoval od žalovaného náhradu.\nV čase, kedy došlo k porušeniu práva žalobcu, z ktorého vyvodzoval svoje nároky, t. j. k 9. augustu\n1991, VÚPT, š.p., Rovinka existoval a preto nepochybne mal aj práva vyplývajúce mu z ustanovenia §\n\n17 autorského zákona. V tom čase k žiadnemu jeho zániku nedošlo a preto použitie ustanovenia § 21\nautorského zákona je v tejto veci bezpredmetné.\n2.8. K tvrdeniu žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom z dôvodu, že mu na jeho opakované žiadosti\nnebol doručený dodatok pracovnej zmluvy z 13. mája 1991 založený žalovaným do spisu na pojednávaní\ndňa 14. februára 2012 (č.l. 381) a že sa preto k tomuto dôkazu nemal možnosť vyjadriť uviedol, že\nsúd nemá povinnosť každý listinný dôkaz založený účastníkom do spisu doručovať protistrane. Ak preto\nsúd tento listinný dôkaz žalobcovi nedoručil, nekonal v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom a\nžalobcovi tým neodňal možnosť pred súdom konať. Navyše, ide o dodatok, ktorý je podpísaný žalobcom\na ktorý dodatok žalobcovi musel byť daný k dispozícii. Napokon, odvolací súd na tomto dôkaze\nsvoje rozhodnutie vôbec nezaložil. Ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, ktoré sa týkali\nustanovenia § 15 ods. 1 a 15a ods. 1 zákona o štátnom podniku, prevodu práva použiť dielo žalobcu (§\n17 ods. 1, ods. 5 a ods. 6 autorského zákona), ustanovenia § 14 ods. 3 autorského zákona, § 58 ods. 2\nzákona č. 84/1972 Zb. a ktoré sa týkali vyčíslenia náhrady škody za použitia tzv. typového kalkulačného\nvzorca, sa odvolací súd nezaoberal, lebo ich nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie v merite veci.\n2.9. Ani námietky žalobcu vznesené proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách konania, odvolací\nsúd nepovažoval za dôvodné. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvého stupňa mal aplikovať ustanovenie § 150\nods. 1 OSP odvolací súd uviedol, že okolnosti uvádzané žalobcom v odvolaní nie sú určujúce z hľadiska\npoužitia uvedeného zákonného ustanovenia. Podstatné je predovšetkým to, či účastník, ktorému sa\npriznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy, pri prvom úkone, ktorý mu patril. V danej\nveci žalobca viackrát počas konania menil a upresňoval nielen petit návrhu, ale aj skutočnosti, o ktoré\nžalobu opiera. Žalovaný následne spravidla len reagoval na tieto žalobcom menené a spresňované\nskutočnosti. Nebol preto dôvod, ktorý by umožňoval výnimočné použitie § 150 ods. 1 OSP. Výška\nhotových výdavkov žalovaného v podobe odmeny za zastupovanie advokátom bola vyčíslená v súlade\ns vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol, že priznáva odmenu za účasť na\npojednávaní, určite išlo o úkon právnej služby uvedený v § 13 ods. 1 písm. d/ vyhlášky. Dôležité však\nje, či sa konania pred súdom v termínoch uvedených v dôvodoch rozsudku uskutočnili a či bola na nich\nprítomná aj advokátka žalovaného, ktoré skutočnosti žalobca nespochybňuje. Ustanovenie § 147 ods.\n1 OSP sa na situáciu žalobcom uvedenú vôbec nevzťahuje.\n3. Proti uvedenému odvolaciemu rozsudku podal žalobca dovolanie podľa § 237 písm. f/ OSP. Ďalej\nnamietal, že konanie bolo postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP) a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Žalobca v rámci podaného odvolania polemizoval s dôvodmi\nuvádzanými (predovšetkým) odvolacím súdom a v podstate zopakoval jeho predsúdnu skutkovú i\nprávnu argumentácie. Navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého odvolacieho rozhodnutia, zrušiť obe\nrozhodnutia nižších súdov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu\ndovolacích trov.\n3.1. Konkrétne v podstatnom namietal, že odvolací súd sa stotožnil s odvolacími tvrdeniami dovolateľa\n(s výnimkou určenia ceny programových diel), čím de facto ustálil, že prvostupňový súd dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam; ak tieto chcel zmeniť, potom mal v zmysle § 213 ods. 3 OSP na\npojednávaní zopakovať dokazovanie. Ďalej žalobca poukázal na to, že odvolací súd tiež doplnil právne\ntvrdenia, ktoré z prvostupňového rozhodnutia nevyplývali.\n3.2. Žalobca následne v rekcii na výzvu prvostupňového súdu reagoval v tom smere, že napáda\nodvolacie rozhodnutie v celom rozsahu a rozsah petitórnej finančnej náhrady obmedzil na sumu 1.666,67\n€.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.\n5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP\"), v zmysle prechodného\nustanovenia § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP\") právne\núčinky dovolania povinného, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, ostali zachované.\nPodľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na\nkonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n6. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia, najvyšší\nsúd nezistil splnenie predpokladov pre takéto rozhodnutie (§ 243 OSP resp. § 444 ods. 1 CSP) a v\nsúlade s jeho ustálenou praxou o tom nevydal samostatné uznesenie.\n\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpené v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\nNa stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné.\n8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 OSP). Dôvody\nprípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 OSP a proti uzneseniu § 239 OSP. Dovolanie\nbolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným\nvadám uvedeným v § 237 ods. 1 OSP.\n9. Žalobca dovolaním napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky\nrozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 OSP, voči ktorým bolo dovolanie prípustné. Dovolanie\nžalobcu preto nie je (procesne) prípustné.\n10. Žalobca procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ OSP nenamietal\na vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.\n11. Prípustnosť dovolania dovolateľ odôvodnil (aj) podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a v podstatnom\nnamietal, že odvolací súd dospel k iným skutkovým zisteniam ako prvostupňový súd, preto mal v zmysle\n§ 213 ods. 3 OSP na pojednávaní zopakovať dokazovanie (bod 3.1.).\n11.1. Podľa § 213 ods. 3 OSP ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje\nsám.\n12. Predmetom súdneho sporu bola žaloba podaná žalobcom ešte v roku 1992. Žalobný petit\nbol opakovane upravovaný a v časti bol v priebehu konania zobratý späť. Predmetom konania\nposudzovaného ostatnými rozhodnutiami nižších súdov zostal po všetkých spresneniach návrhu\nžalobcom, nárok na náhradu škody v celkovej sume 1.900.000 Sk (za OS ASEP 1.200.000 Sk vo forme\nušlého zisku, za OS Prirodzené vetranie 450.000 Sk, za program ARIT 100.000 Sk a za program\nMZDY 150.000 Sk, vo forme zistenej mzdy vyplatenej zamestnávateľom za vývoj programu). Uloženie\npovinnosti žalovanému vydať žalobcovi kópie uvedených počítačových programov sa stalo neaktuálnym\n(v konaní bolo zistené, že tieto programy už neexistujú) aj na základe vyjadrenia žalobcu, že na tom už\nnetrvá. Potrebným sa preto stalo posúdenie, či vznikla žalobcovi porušením jeho práv vyplývajúcich z\nautorského zákona škoda a či za túto zodpovedá žalovaný.\n12.1. Prvostupňový súd vo veci rozhodoval 4 krát, a to tak, že žalobu zamietol (ostatný rozsudok viď\nbod 1). Odvolací súd 3 krát prvostupňový rozsudok zrušil a ostatným rozsudkom prvostupňový rozsudok\npotvrdil (bod 2). Nosné dôvody ostatného zamietnutia žaloby spočívali v závere, že žalobcovi nevydaním\nkópií počítačových programov žalovaným, žiadna škoda nevznikla, keďže pri počítačovom programe\nvytvorenom zamestnancom v rámci plnenia jeho povinností, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru\nalebo z obdobného pracovnoprávneho vzťahu a pod vedením zamestnávateľa v zmysle § 17 ods. 6\nautorského zákona platí, že nositeľom práva dielo použiť je zamestnávateľ, ak zmluva neurčuje inak;\npracovná zmluva toto neumožňovala. Ďalej uviedol, že pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody\nza operačný systém ASEP ako ušlý zisk, žalobca náležite nepreukázal existenciu ním požadovaného\nušlého zisku a poukázal na to, že programy Prirodzené vetranie, ARIT a MZDY podľa samotného\ntvrdenia žalobcu boli vytvorené v rámci plnenia pracovných úloh u zamestnávateľa. Uplatnenie si\nnáhrady škody ako zistenej mzdy, ktorú mu zamestnávateľ vyplatil za vývoj programu, považoval za\núplne nesprávne. Nebol tak naplnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu\na to spôsobenie škody (body 1.2 a 1.3.).\n12.2. Odvolací súd v dovolaním napadnutom rozsudku najskôr v reakcii na odvolaciu argumentáciu\nžalobcu (a bez relevantného významu k nosným dôvodom zamietnutia žaloby, pozn.) uviedol,\nže z obsahu vykonaného dokazovania v rámci prvostupňového konania ako nesporné vyplynulo\nautorstvo žalobcu k súboru programov MZDY, operačného systému Prirodzené vetranie a aritmetického\nprogramového modulu ARIT, avšak uvedené programy boli vytvorené žalobcom ako pracovníkom na\nsplnenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru (žalobca túto skutočnosť uvádza už v návrhu\nna začatie konania z 2. apríla 1992). K podobnému záveru dospel aj v súvislosti s operačným systémom\nASEP (jeho softwarovej časti). K právnej otázke, či uvedené programy spĺňali znaky diela uviedol, že\n\noperačné systémy ASEP a Prirodzené vetranie treba považovať za diela v zmysle autorského zákona.\nV súvislosti s programom MZDY žalobca v konaní nepreukázal, že tento program je dielom v zmysle\nautorského zákona. Program ARIT nespĺňal pojmové znaky diela a ani kritérium pôvodnosti duševnej\ntvorivej činnosti.\n12.3. K samotnému nároku žalobcu na náhradu škody v podstate v zhode s právnymi závermi\nprvostupňového súdu uviedol, že žalobca v súvislosti s programami Prirodzené vetranie, ARIT a MZDY\nnepreukázal jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody.\nRovnako tak v súvislosti s programom ASEP dospel odvolací súd k zhodnému záveru s prvostupňovým\nsúdom, že žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a\nto vznik škody vo forme ním tvrdeného ušlého zisku. Nebola preto daná zodpovednosť žalovaného za\ntúto žalobcom uplatnenú škodu v zmysle § 421 ods. 2 OZ.\n13. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd k žalobcom namietanej vade uvádza, že otázky, ktoré\nodvolací súd posudzoval (či sú programy dielami) neboli otázkami skutkovými, ale právnymi. Odvolací\nsúd ich navyše uviedol v reakcii na odvolacie dôvody žalobcu a uvedené okolnosti same o sebe\nneboli ani nosnými dôvodmi, prečo bola žaloba zamietnutá (prvostupňovým súdom) resp. prvostupňové\nrozhodnutie potvrdené (odvolacím súdom). Z uvedených dôvodov namietaná vada žalobcom (bod 3.1.)\nnemohla nadobudnúť ani intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces.\n14. Pokiaľ žalobca naznačeným spôsobom spochybňoval úplnosť zistenia skutkového stavu veci treba\nuviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 OSP dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe\nnesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším\" odvolaním, ale je mimoriadnym opravným\nprostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ OSP)\na hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n15. Žalobca v dovolaní tiež namietal, že rozhodnutia súdov nižšej inštancie sú po právnej stránke\nnesprávne (bod 3.1. in fine). Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti\n(viď R 24/2017). Nesprávne právne posúdenie veci súdom prípustnosť dovolania nezakladalo (viď\nR 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010,\n3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014), preto\nsa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.\n16. V danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 OSP, ani z\nustanovenia § 237 ods. 1 OSP, preto najvyšší súd jeho dovolanie odmietol podľa §447 písm. c/ CSP\nako procesne neprípustné.\n17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/14/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}