{"guid": "c2e43d39-1236-4f29-a274-e99a2bb13697:c1d7e7c6-9a9a-416c-bb46-a5e755f1b679", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1001899171.7", "spisova_znacka": "2Obo/8/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/8/2019 z 27. 1. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2022, sp. zn. 2Obo/8/2019, ECLI:SK:NSSR:2022:1001899171.7", "identifikacne_cislo": "1001899171", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2022-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-763.odsek-1", "nazov": "§ 763 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-763.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-763"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92", "nazov": "zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/109", "nazov": "Hospodársky zákonník (109/1964 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/109-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/109-1964/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 zákona č. 109/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/109-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-131a", "nazov": "§ 131a zákona č. 109/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-131a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/109-1964/paragraf-131a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-763", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-15", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-28", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-29", "/SK/ZZ/1964/109#paragraf-21", "/SK/ZZ/1964/109#paragraf-123", "/SK/ZZ/1964/109#paragraf-131a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1d7e7c6-9a9a-416c-bb46-a5e755f1b679", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1001899171.7", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1001899171.7", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1001899171.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/8/2019\n1001899171\n27. 01. 2022\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2022:1001899171.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek\nMgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: SIMAC Holding, akciová spoločnosť,\nso sídlom Bajkalská 30, 821 05 Bratislava, IČO: 00 604 313, zastúpenému JUDr. Annou Tökölyová, so\nsídlom Druidská 860/4, 851 10 Bratislava - Rusovce, proti žalovanému: MH Manažment, a. s., so sídlom\nTurbínová 3, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 088 033, zastúpenému Advokátska\nkancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Twin City Block A, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35\n906 464, v konaní o zaplatenie 240 987,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2019, č. k. 49Cb/30/2001-689, a to v časti I. a III. výroku, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2019, č. k. 49Cb/30/2001-689 v napadnutej časti\na súvisiacom výroku o trovách konania z m e n i l tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu\n80 329,28 eur a v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t o l .\nII. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zo dňa 24. apríla 2019,\nč. k. 49Cb/30/2001-689 prvým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 240 987,85 eur\ntitulom istiny, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a\ntretím výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobou zo dňa 21. marca 2001 sa\nžalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného (pôvodne Fond národného majetku Slovenskej republiky\nďalej len „FNM“) na zaplatenie sumy 7 260 000,- Sk, ktorá predstavuje protihodnotu za nesplatenie\nčasti vecného vkladu do spol. žalobcu, konkrétne parcely č. XXXXX/XX o výmere 4.840 m2, ostatná\nplocha, ktorá bola na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 8C/324/98-127 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 19Co/381/99-142 zapísaná na LV č. XXXX pre okres K.\nobec K., katastrálne územie G. v prospech vlastníka Poľnohospodárske podielnické družstvo Rača.\n3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov, výpisom z LV\nč. XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 30. apríla 1992, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.\n8C/324/98, zmluvou o nepeňažnom vklade zo dňa 22. marca 1991, rozhodnutím Ministerstva výstavby\na stavebníctva Slovenskej republiky č. 221-258/1992 zo dňa 24. marca 1992, kúpnou zmluvou zo dňa\n30. apríla 1992, zmluvou o odplatnom prevode akcii č. 1739/1997, reálnym ohodnotením budov, stavieb\na pozemkov Stavoindustria Bratislava š.p. z marca 1991, výpismi účastníkov z obchodného registra,\nobsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:\n\n4. Spoločnosť navrhovateľa SIMAC Holding, a. s. bola založená na základe zakladateľskej zmluvy,\nuzavretej medzi spoločnosťami Stavoindustria Bratislava, štátny podnik a Maculan Holding, a. s. Viedeň,\n29. októbra 1990 podľa zákona č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach a zákona č. 173/1988 o\npodniku so zahraničnou majetkovou účasťou. Do podnikového registra bola zapísaná 6. februára 1991\nso základným imaním 100.000,- Kčs. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa\n20. marca 1991 sa základné imanie spoločnosti zvýšilo na 340.128.000,- Kčs bez verejného upisovania\nnových akcií; obidvaja zakladatelia sa na zvýšení podieľali rovnakým dielom. Stavoindustria Bratislava,\nš.p. sa na tomto zvýšení podieľala peňažným vkladom vo výške 3.000.000,- Kčs a nepeňažným vkladom\n(budovy, stavby, pozemky a stroje) vo výške 167.064.000,- Kčs, Maculan Holding vkladal peňažný vklad\nvo výške 170.064.000,- Kčs. Nové akcie, zodpovedajúce zvýšeniu základného imania mali byť vydané\nv počte 340.128, pričom každý z akcionárov preberie 170.064 akcií. Táto skutočnosť bola premietnutá\naj do dodatku č. 1 k Stanovám a.s. SIMAC Holding. Zvýšenie základného imania bolo zapísané\nv podnikovom registri 2. apríla 1991. Zmluva o nepeňažnom vklade a odovzdaní vecí vkladateľa Stavoindustria, š.p. do vlastníctva nadobúdateľa a.s. SIMAC Holding - bola uzavretá 22. marca 1991\nv súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím o zvýšení základného imania a zákonným opatrením č.\n364/1990 Zb. Predmetom zmluvy sú pozemky, budovy, stavby a stroje, ku ktorým má vkladateľ právo\nužívania, špecifikované v Prílohe č. 1, ktorou je zmluva č. 55/91/SI BA ŤM. Vlastnícke právo vkladateľa\nk nehnuteľnému majetku je zrejmé z historického výpisu z LV č. XXX pre k. ú. K.. Dňa 26. júna 1991 bol\nvložený nepeňažný vklad - nehnuteľný majetok - zapísaný na liste vlastníctva v prospech nadobúdateľa.\nHodnota vecného vkladu bola ustálená autorizovanou agentúrou INTERCONSULT Bratislava na sumu\n167.063.150,- Kčs, pričom vklad bol krytý vydaním 167.064 akcií s menovitou hodnotou 1.000,- Kčs,\nktoré sa nadobúdateľ zaviazal vydať do 30 dní odo dňa registrácie zvýšenia základného imania.\nNa základe tejto zmluvy Stavoindustria Bratislava š.p. nadobudla Predbežný list č. 01, vymedzujúci\nrozsah jeho akcionárskych práv v spoločnosti navrhovateľa. V čl. V. vkladateľ okrem iného zaručuje\nnadobúdateľovi, že nadobudne vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, pre k.\nú. K., ktoré sú predmetom zmluvy. Okrem iných nehnuteľností ide aj o parcelu č. XXXXX/X, zastavaná\nplocha o výmere 18.044 m2. Z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že spornú parcelu č.\nXXXXX/XX o výmere 4.800 m2 - ako časť parcely č. XXXXX/X (ktorá vznikla z parcely č. XXXX/\nX) nadobudol podľa hospodárskej zmluvy č. 32/5473/78/Fi k 1. februára 1979 právny predchodca\nnavrhovateľa - národný podnik Stavoindustria.\n5. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2000, č. k. 19Co/381/99-142, ktorým\nbol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III pod č. k. 8C/324/98-127 bolo určené, že\nvlastnícke právo k parcele č. XXXXX/XX o výmere 4.840 m2, ktoré tvorilo predmet nepeňažného\nvkladu, patrí Poľnohospodárskemu podielnickému družstvu Rača. Rozhodnutím Ministerstva pre správu\na privatizáciu národného majetku SR č. j. 2/92 zo dňa 5. marca 1992, ktorým bol schválený privatizačný\nprojekt pod registračným číslom XX bolo rozhodnuté, že do privatizácie vstupuje celý podnik: zakladajú\nsa tri akciové spoločnosti Stavoindustria Bratislava, a. s., Stavoindustria ZSP Bratislava, a. s. a\nSIBAMAC, a. s., bezodplatne sa prevádzajú byty v Trnave a v Dubnici nad Váhom a vykoná sa priamy\npredaj časti majetku a akcií. Priamy predaj časti majetku a akcií bol podľa § 10 ods. 3 zákona č. 92/1991\nZb. schválený uznesením vlády Slovenskej republiky zo dňa 17. marca 1992 č. 194. Rozhodnutím\nMinisterstva výstavby a stavebníctva SR č. 221-258/1992 zo dňa 24. marca 1992 bol š.p. zrušený bez\nlikvidácie k 30. apríla 1992 a k 1. mája 1992 bol jeho majetok podľa privatizačného projektu so všetkými\naktívami a pasívami, právami a záväzkami prevedený na FNM SR, došlo teda k univerzálnej sukcesii\nvšetkých práv a záväzkov. Takto sa žalovaný stal 50 %-ným akcionárom spoločnosti navrhovateľa\nso všetkými právami a záväzkami, ktoré v tejto súvislosti prevzal š. p. Stavoindustria. Dňa 14. apríla\n1992 bol Stavoindustria Bratislava š. p. vymazaný z obchodného registra. Na základe privatizačného\nprojektu štátneho podniku Stavoindustria Bratislava š.p. bola dňa 30. apríla 1992 medzi FNM SR ako\npredávajúcim a spoločnosťou Maculan Industriebeteiligungs - Gesellschaft m.b.H., 100 % dcérskou\nspoločnosťou Maculan Holding, a. s. ako kupujúcim, uzavretá zmluva o predaji 57.839 akcií s menovitou\nhodnotou 1.000,- Kčs s opciou na získanie ďalších 112.275 akcií spoločnosti SIMAC Holding, a. s. do\n31. mája 1996. Uvedenou zmluvou sa naplnila stratégia účasti spoločnosti Maculan Holding, a.s. na\nprivatizácii Stavoindustria Bratislava š.p. podľa viacerých predchádzajúcich zmlúv; s predmetom sporu\nvšak bezprostredne nesúvisí. V Preambule zmluvy - bod 3 sa konštatuje, že na základe schváleného\nprivatizačného projektu bol Stavoindustria Bratislava štátny podnik zrušený uznesením ministra pre\nvýstavbu a stavebníctvo SR č. 221-258/1992 zo dňa 24. marca 1992, takže 50 %-ný podiel štátneho\npodniku Stavoindustria Bratislava na akciovej spoločnosti SIMAC Holding prešiel ku dňu zrušenia\nv zmysle § 11 zákona č. 92/1991 Zb. na predávajúceho - teda na FNM SR. V čl. IV - garancie\n\npredávajúceho - FNM SR vyslovil, že kupujúcemu ručí, že je majiteľom predávaných akcií, pričom tieto\nnepodliehajú žiadnym obmedzeniam a tiež ručí, že spoločnosť (SIMAC Holding, a. s.) nadobudla plné a\nnezaťažené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a ostatným veciam, ktoré štátny podnik Stavoindustria\nBratislava vložil do spoločnosti zmluvou o vecnom vklade zo dňa 22. marca 1991.\n6. Prvým rozsudkom vo veci samej zo dňa 30. júla 2008, č. k. 49Cb/30/01-369, prvoinštančný súd\nžalobe v celom rozsahu vyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní žalovaného rozhodol\nrozsudkom č. k. 2Obo/149/2008-428, tak že rozsudok č. k. 49Cb/30/01-369 zmenil a návrh zamietol.\nNa základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením pod č. k. 1MObdoV/13/2006-440 rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n2Obo/149/2008-428 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nUznesením č. k. 1Obo/92/2010-446 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok č. k. 49Cb/30/2001-369\nv znení opravného uznesenia č. k. 49Cb/30/01-382 zrušil a vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n7. Krajský súd v Bratislave druhým rozsudkom vo veci samej zo dňa 20. novembra 2012, č. k.\n49Cb/30/2001-502, určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 80.329,28 eur titulom istiny zo 14,13\n% úrokom z omeškania od 5. septembra 2003 až do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z\núčastníkov náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že záväzkový vzťah medzi žalobcom\na spoločnosťou Stavoindustria Bratislava š. p. vznikol, na základe zmluvy o nepeňažnom vklade zo\ndňa 22. marca 1991 a bolo potrebné v súlade s § 763 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka aplikovať\nna tento vzťah príslušné ustanovenia Hospodárskeho zákonníka. Spoločnosť Stavoindustria Bratislava\nš.p. sa v zmluve z 22. marca 1991 zaviazala vložiť ako nepeňažný vklad do spoločnosti žalobcu okrem\niných nehnuteľností aj parcelu č. 23060/21 o výmere 4.840 m2 ako ostatné plochy, nachádzajúcej sa v\nokrese K., obec K., mestská časť G., katastrálne územie G.. Vzhľadom na tú skutočnosť, že rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava III pod č. k. 8C/324/98-127 bolo určené, že vlastníkom tejto parcely je\nPoľnohospodárske podielnické družstvo Rača, O., je nesporné, že spoločnosť Stavoindustria Bratislava\nš. p. nesplnila v tejto časti svoj záväzok zo zmluvy zo dňa 22. marca 1991, a preto tento záväzok trpí\nprávnou vadou. Právna vada plnenia bola zrejmá až na základe potvrdzujúceho rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave pod č. k. 19Co/381/99-142 zo dňa 31. mája 2000. Pre posúdenie dôvodnosti nároku sa\njavila ako podstatná námietka žalovaného ohľadne jeho pasívnej legitimácie. Rozhodnutím Ministerstva\nvýstavby a stavebníctva SR o zrušení št. podniku Stavoindustria Bratislava č. 221-258/1992 zo dňa 24.\nmarca 1992 dňom 1. mája 1992 majetok š.p. Stavoindustria Bratislava podľa privatizačného projektu\nso všetkými aktívami a pasívami, právami a povinnosťami prechádzajú na FNM SR. Žalovaný teda ako\nosoba, na ktorú boli prevedené všetky práva, povinnosti a záväzky realizovala v súlade so schváleným\nprivát, projektom privatizáciu š. p. Stavoindustria Bratislava. Žalovaný vystupoval vo všetkých kúpnych\nzmluvách, ktorými sa prevádzali akcie privatizovaného št. podniku ako predávajúci. Súd teda dospel k\nnázoru, že žalovaný na ktorého prešli v rámci privatizácie všetky práva, povinnosti a záväzky, vrátane\nzáväzkov, ktoré vzniknú v budúcnosti, je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Skutočnosť, že práva,\npovinnosti a záväzky prešli v rámci privatizácie na iný subjekt neboli v konaní preukázané. Žalovaný\nprevádzal na iné subjekty akcie s ktorými sú spojené práva akcionára upravené v § 176a a nasl.\nObchodného zákonníka tieto práva sú však odlišné od práv a povinností univerzálneho nástupcu, na\nktorého prechádzajú práva, povinnosti a záväzky podniku. Bolo potrebné právne oddeliť nároky, ktoré\nsú uplatnené touto žalobou, t. j. právo na zaplatenie náhrady za vadné plnenie v súlade s § 133\nHospodárskeho zákonníka od nárokov, ktoré môžu vzniknúť v rámci procesu privatizácie. Súd dospel\nk názoru, že právo na zaplatenie ceny za plnenie, ktoré malo právne vady, prešlo na žalovaného\nako na univerzálneho nástupcu. Žalovaným namietané tvrdenie, že ručí za bezvadné plnenie voči\nnadobúdateľom v súlade s § 15 ods. 1, zákona č. 92/1991 Zb. len po dobu jedného roka, sa javilo ako\nnedôvodné, pretože toto zákonné ručenie sa vzťahuje na nadobúdateľov privatizovaného majetku. V\nprejednávanej veci sa žalobca domáhal plnenia zo zmluvy o nepeňažnom vklade, nejednalo sa teda\no prevod práv k privatizovanému majetku realizovaného prostredníctvom Fondu národného majetku.\nHospodársky zákonník, ani zákona č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach neupravoval situáciu\nprávnych vád nepeňažného vkladu do spoločnosti v podmienkach socialistického hospodárenia štátnych\npodnikov. Čo sa týkalo vznesenej námietky premlčania dospel súd k záveru, že právna vada plnenia, na\nktoré sa zaviazal š. p. Stavoindustria Bratislava bola zrejmá až na základe právoplatného rozhodnutia\nKrajského súdu Bratislava sp. zn. 19Co/381/99-142. Na premlčanie uplatneného nároku sa v súlade s\n§ 763 Obchodného zákonníka aplikujú príslušné ustanovenia Hosp. zákonníka. Pre uplatnenie nároku\nzo zodpovednosti za právne vady nie je ustanovená prekluzívna lehota a vzťahuje sa na ňu všeobecná\npremlčacia lehota v súlade s § 131a Hosp. zákonníka. Keďže žaloba bola podaná dňa 21. marca 2001, t.\n\nj. pred uplynutím všeobecnej premlčacej lehoty, je zrejmé, že právo žalobcu bolo uplatnené na súde včas.\nVzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný je univerzálny nástupca všetkých práv a povinností zrušeného\npodniku Stavoindustria Bratislava š.p., a to i záväzkov vzniknutých v budúcnosti, dospel konajúci súd\nk záveru, že pasívna legitimácia žalovaného v tomto konaní je daná. Čo sa týka výšky uplatneného\nnároku dospel súd k záveru, že tento je dôvodný len čiastočne. Vzhľadom na právne vady plnenia\nzo zmluvy o nepeňažnom vklade (§ 133 Hosp. zákonníka) je nepochybne dôvodný nárok žalobcu na\nzaplatenie peňažnej náhrady za vadné plnenie. Súd pri výpočte ceny plnenia zohľadnil znalecký posudok\nVýskumno-poradenskej a informačnej agentúry INTERCONSULT z marca roku 1991, v ktorom bola\nvyčíslená cena predmetnej parcely v sume 500,- SK za 1 m2 (4.840 m2 x 500,- Sk = 2.420.000,- Sk\n= 80.329,28 €). Podľa názoru súdu sa žalobca a Stavoindustria Bratislava š.p. dohodli v zmluve z 22.\nmarca 1991 na hodnote nepeňažného vkladu a na výšku ceny tohto vkladu nemôže mať podľa názoru\nsúdu plynutie času žiaden vplyv, a preto súd vyčíslil cenu predmetného pozemku v čase uzavretia zmluvy\na vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. O náhrade trov konania sud rozhodol v súlade s §\n142 ods. 2 O. s. p.\n8. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v časti zaplatenia istiny a náhrady trov konania z dôvodu, že\nna základe vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Voči rozsudku v časti, ktorou súd zamietol žalobu a nepriznal\nžalobcovi náhradu trov sa odvolal žalobca z dôvodu § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29. októbra 2015, č. k. 2Obo/11/2013-551 a č.\nk. 2Obo/21/2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. novembra 2012, č. k. 49Cb/30/2001-52,\nzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa pri\nposudzovaní otázky pasívnej legitimácie žalovaného, resp. zistenia jeho zodpovednosti v predmetnom\nspore vychádzal z nesprávneho právneho názoru, čím nevykonal potrebné dokazovanie, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zrušil odvolaním žalovaného a žalobcu napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie\nkonanie súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.). Súd prvého stupňa v ďalšom konaní zistí,\nči žalovaný ručí žalobcovi za nesplnenie záväzku predchodcu podľa zákona č. 92/1991 Zb. v znení\nneskorších zmien, pokiaľ zistí jeho zodpovednosť z ručenia v zmysle zákona o „veľkej privatizácii“,\nzistí naznačenú odvolacím súdom kvalifikáciu právneho dôvodu zodpovednosti a túto posúdi v zmysle\nust. Hospodárskeho zákonníka, pričom v závislosti od týchto zistení posúdi námietku premlčania a\nuplatnený úrok z omeškania. Súd prvej inštancie v zmysle § 226 O. s. p. po zrušení a vrátení veci doplnil\ndokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.\n10. Na pojednávaní dňa 12. januára 2016 žalobca založil do spisu vyjadrenie žalobcu z 11. januára\n2016, fotokópiu výpisu z Obchodného registra žalovaného a Nález Ústavného súdu ČR č. k. I. ÚS\n2216/09 zo dňa 31. mája 2011. Žalobca vo vyjadrení z 11. januára 2016 uviedol, že žalovaný FNM SR\nbol zrušený s účinnosťou od 1. januára 2016 a jeho právnym nástupcom sa stala MH Manažment, a. s.\na je potrebné, aby súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného. Žalobca sa právoplatne\ndňa 6. septembra 2000 dozvedel, že nie je vlastníkom časti pozemku par. č. 23060/1 o výmere 4.840\nm2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Nové mesto, t. j. v dobe, kedy ešte neuplynula desaťročná\nlehota na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku neúčinnosti časti vykonávacej dohody a zmluvy,\nktoré uzatvoril so Stavoindustriou Bratislava, š.p. Žalobca si svoje právo titulom zaplatenia peňažného\nplnenia voči žalovanému uplatnil včas dňa 21. marca 2001, t. j. ešte pred uplynutím desaťročnej\npremlčacej lehoty, a preto vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného považuje za irelevantnú\na takýto postup je v rozpore s dobrými mravmi. Žiada súd, aby posúdil predmetnú sporovú vec aj v\nnadväznosti na čl. 11 v spojení s čl. 36 ústavného zákona, ktorým sa uvádza Listina základných ľudských\npráv a slobôd, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj na čl. 20, 46 Ústavy\nSlovenskej republiky a v tej súvislosti prihliadol aj na dobré mravy a postupoval spravodlivo a zákonne\npri ochrane vlastníckeho práva žalobcu.\n11. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci, v poradí tretím rozsudkom vo\nveci samej zo dňa 16. februára 2016, č. k. 49Cb/30/2001-600 tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení\nsúd prvej inštancie uviedol, že v súlade s názorom odvolacieho súdu uvedeného v uznesení č. k.\n2Obo/11/2013-551 vznikla uplatnená pohľadávka zo zmluvy o nepeňažnom vklade, ktorá vzhľadom na\nvyslovenie neúčinnosti hospodárskej zmluvy zo dňa 22. marca 1991 o prevode časti parcely č. XXXXX/X\nStavoindustriou, š. p. je neplatná od počiatku a z neplatnej zmluvy nie je možné uplatniť zodpovednosť za\nvady, teda zmluva, ktorá je neplatná, nemôže mať právne vady. Vzhľadom na tú skutočnosť, že zmluva o\n\nnepeňažnom vklade je neplatná od počiatku v časti prevodu parcely č. XXXXX/X nemohlo prejsť právo na\ndispozíciu s touto parcelou na FNM. V súlade s § 15 ods. 4, zákona č. 92/1991 Zb., žalobca nepreukázal\nv konaní, že využil všetky právne prostriedky na jej uspokojenie voči dlžníkovi - nadobúdateľovi\nprivatizovaného majetku a je teda aj vylúčené ručenie ministerstva. Je pravdou, že v procese privatizácie\nprechádza majetok privatizovaného podniku do správy ministerstva (FNM), ktorý je však v rozsahu\ndispozície s týmto majetkom prísne viazaný ust. § 11 a nasl. zákona č. 92/1991 Zb. Ministerstvo, ani FNM\nnevystupujú v procese privatizácie ako nadobúdatelia privatizovaného majetku. Akéhokoľvek plnenia\nz hospodárskej zmluvy zo dňa 22. marca 1991 (ktorá bola uzavretá pred schválením privatizačného\nprojektu podniku Stavoindustria Bratislava) je možné sa domáhať len od nadobúdateľov uvedeného\nprivatizovaného majetku. Žalovaný v tomto konaní nie je podľa názoru súdu pasívne legitimovaný, a\npreto žalobu zamietol. O podanom odvolaní žalovaného (v časti nároku na trovy konania) a žalobcu\n(odvolanie voči celému rozsudku) rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 30. novembra 2017, č. k.\n2Obdo/14/2016-664 tak, že podľa § 28 ods. 1 a § 29 zákona č. 92/1991Zb. o podmienkach prevodu\nmajetku štátu na iné osoby, platného v čase privatizácie štátneho podniku Stavoindustria Bratislava,\npodľa schváleného privatizačného projektu uzaviera Fond vo svojom mene zmluvy a vykonáva iné\nprávne úkony. Pri uskutočňovaní činností uvedených v § 28 vznikajú Fondu práva a záväzky. Fond\nje oprávnený domáhať sa splnenia svojich práv na súde alebo iných príslušných orgánoch a môže\nbyť žalovaný za nesplnenie svojich záväzkov alebo iných povinností, za ktorých porušenie zodpovedá\ncelým svojím majetkom. Súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne posúdil, z ktorého dôvodu\nnedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods.\n1 písm. c/ C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. Po zrušení rozsudku prvoinštančného súdu uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky\nSlovenskej republiky, sp. zn. 2Obo/14/2016 bolo vo veci nariadené pojednávania na deň 24. apríla\n2019. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril v tom zmysle, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný\nv konaní. V zmysle právnej úpravy zákona č. 92/1991 Zb. platného v rozhodnom čase, nadobúdateľ\nmajetku privatizovaného sa na základe zákona č. 92/1991 Zb. stal univerzálnym právnym nástupcom\nprivatizovaného subjektu. Nový vlastník/vlastníci sa teda stal/i právnym nástupcom privatizovaného\nsubjektu a vstúpil/i ex lege do jeho práv a záväzkov, na základe rozhodnutia o privatizácii ku dňu 30.\napríla 1992 (tzn. v ten istý deň ako bol zrušený štátny podnik bez likvidácie a majetok prešiel na FNM\nSR) previedol tento majetok štátneho podniku na troch právnych nástupcov: Stavoindustria Bratislava,\na. s., SIBAMAC a. s., Stavoindustria ZSP Bratislava a. s. a zároveň previedol 17 % akcií spoločnosti\nSIMAC Holding, a. s. na spoločnosť Maculan Industriebeteiligungs-Gesselchaft m.b.H., Viedeň, Kúpnou\nzmluvou č. 12/92 zo dňa 30. apríla 1992 a neskôr 33 % akcií spoločnosti SIMAC Holding, a. s. na\nspoločnosť SIBAINVEST, s. r. o. Zmluvou o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1739/1997 zo dňa 19.\nfebruára 1997. Na základe dvoch singulárnych sukcesií sa nositeľom záväzku na splatenie nepeňažného\nvkladu tak stali namiesto žalovaného tieto nástupnícke spoločnosti: Maculan IndustriebeteiligungsGesselchaft m.b.H a SIBAINVEST, s. r. o., Zohor, v pozícii nadobúdateľov privatizovaných akcií žalobcu.\nNadobúdateľmi záväzkov štátneho podniku sú vyššie vymedzené obchodné spoločnosti, voči ktorým mal\na mohol žalobca uplatniť svoje nároky. Namietal, že podľa § 458 ods. 1, Občianskeho zákonníka, musí sa\nvydať všetko, čo bolo neoprávnene získané. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že prospech záležal\nvo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Z citovanej právnej úpravy teda jasne vyplýva, že\nžalobca je rovnako povinný vydať druhej zmluvnej strane všetko, čo podľa zmluvy dostal, tzn. sporný\npozemok a pokiaľ to nie je možné, musí poskytnúť peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady by bola\nrovnaká ako hodnota nepeňažného vkladu, tzn. tieto nároky na vzájomne kryjú a zanikli započítaním.\nPokiaľ súd bude mať za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný a nie je premlčaný, napriek vyššie\nuvedeným skutočnostiam, žalovaný má za to, že výška uplatneného nároku by mala vychádzať z\nhodnoty vecného vkladu v čase realizácie nepeňažného vkladu do základného imania žalobcu, ktorá\nbola ustálená znaleckou organizáciou Výskumno-poradenskej a informačnej agentúry INTERCONSULT\nBratislava z marca 1991, v ktorom bola vyčíslená cena predmetnej parcely v sume 500,- Sk za 1 m2,\npotom 4.840 m2 x 500,- SK = 2.420.000,- Sk, t. j. 80.329,28 EUR. Žalobca a štátny podnik Stavoindustria\nBratislava sa dohodli v zmluve o nepeňažnom vklade z 22. marca 1991 na hodnote nepeňažného vkladu,\npreto nárok žalobcu nemôže vychádzať z inej hodnoty ako z hodnoty vkladu v čase zavretia zmluvy.\nNamietal aj existenciu nároku žalobcu na úroky z omeškania, a to z dôvodu, že takýto nárok mu nepatrí\nv zmysle Hosp. zák., resp. je premlčaný a to s odvolávaním sa na rozsudok pod sp. zn. 6Obo/232/97,\nv zmysle ktorého, ak k uzavretiu zmluvy došlo podľa Hosp. zákonníka, ide o právny vzťah, ktorý vznikol\nešte pred účinnosťou Obchodného zákonníka. Ak v nadväznosti na uvedené si oprávnený uplatnil aj\núroky ako príslušenstvo pohľadávky, súd úrok nepriznal, lebo Hospodársky zákonník tento nárok ako\n\npríslušenstvo pohľadávky nepoznal, a tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod\nsp. zn. 1MObdoV/13/2009, v zmysle ktorého Hospodársky zákonník nepozná pojem „príslušenstvo\npohľadávky“, poplatok z omeškania, resp. aj akákoľvek iná dojednaná sankcia je samostatným nárokom,\nktorý sa musí riadne pred uplynutím premlčacej lehoty uplatniť, inak neuplatnením v 6 - mesačnej\npremlčacej lehote a po vznesení námietky premlčania ho už nemožno priznať. Žalovaný navrhol preto\nžalobu zamietnuť.\n13. S poukazom na § 763 ods. 1 Obchodného zákonníka; § 21 ods. 1, § 23, § 123 ods. 1 až 3, § 131a\nvetu prvú zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho zákonníka; § 28 ods. 1 a § 29 zákona č. 92/1991Zb.\no podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, platného v čase privatizácie štátneho podniku\nStavoindustria Bratislava; § 2 ods. 1 zákona č. 173/1988 Zb.; §17 ods. 1, 3, zákona č. 104/1990 Zb.\no akciových spoločnostiach a vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k názoru, že žaloba\nbola podaná sčasti dôvodne a uviedol nasledovné:\n14. Spoločnosť navrhovateľa SIMAC Holding, a. s. bola založená, na základe zakladateľskej zmluvy,\nuzavretej medzi spoločnosťami Stavoindustria Bratislava, štátny podnik a Maculan Holding, a. s., Viedeň,\ndňa 29.10.1990 podľa zákona č. 104/1990Zb. o akciových spoločnostiach a zákona č. 173/1988 o\npodniku so zahraničnou majetkovou účasťou. Do podnikového registra bola zapísaná dňa 6. februára\n1991 so základným imaním 100.000,- Kčs. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti\nzo dňa 20. marca 1991 sa základné imanie spoločnosti zvýšilo na 340.128.000,- Kčs bez verejného\nupisovania nových akcií; obidvaja zakladatelia sa na zvýšení podieľali rovnakým dielom. Stavoindustria\nBratislava, š. p. sa na tomto zvýšení podieľala peňažným vkladom vo výške 3.000.000,- Kčs a\nnepeňažným vkladom (budovy, stavby, pozemky a stroje) vo výške 167.064.000,- Kčs, Maculan Holding\nvkladal peňažný vklad vo výške 170.064.000,- Kčs. Nové akcie, zodpovedajúce zvýšeniu základného\nimania mali byť vydané v počte 340.128, pričom každý z akcionárov preberie 170.064 akcií. Táto\nskutočnosť bola premietnutá aj do dodatku č. 1 k Stanovám SIMAC Holding a. s. Zvýšenie základného\nimania bolo zapísané v podnikovom registri dňa 2. apríla 1991. Zmluva o nepeňažnom vklade a\nodovzdaní vecí vkladateľa - Stavoindustria, š. p. do vlastníctva nadobúdateľa SIMAC Holding a. s. - bola\nuzavretá dňa 22. marca 1991 v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím o zvýšení základného imania\na zákonným opatrením č. 364/1990 Zb. Predmetom zmluvy sú pozemky, budovy, stavby a stroje, ku\nktorým má vkladateľ právo užívania, špecifikované v Prílohe č. 1, ktorou je zmluva č. 55/91/SI BA ŤM.\nVlastnícke právo vkladateľa k nehnuteľnému majetku je zrejmé z historického výpisu z LV č. XXX, pre k.\nú. K.. Dňa 26.6.1991 bol vložený nepeňažný vklad - nehnuteľný majetok - zapísaný na liste vlastníctva v\nprospech nadobúdateľa. Na základe tejto zmluvy Stavoindustria Bratislava š. p. nadobudla Predbežný\nlist č. 01, vymedzujúci rozsah jeho akcionárskych práv v spoločnosti navrhovateľa. V čl. V. vkladateľ\nokrem iného zaručuje nadobúdateľovi, že nadobudne vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, zapísaným\nna LV č. XXX, pre k. ú. K., ktoré sú predmetom zmluvy. Okrem iných nehnuteľností ide aj o parcelu č.\nXXXXX/X, zastavaná plocha o výmere 18.044 m2.\n15. Z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že spornú parcelu č. XXXXX/XX o výmere 4.800\nm2 - ako časť parcely XXXXX/X (ktorá vznikla z parcely č. XXXX/X) nadobudol podľa hospodárskej\nzmluvy č. 32/5473/78/Fi ku dňu 1. februára 1979 právny predchodca navrhovateľa - národný podnik\nStavoindustria. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2000, č. k. 19Co/381/99-142,\n(ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III pod č. k. 8C/324/98-127) bolo určené,\nže vlastnícke právo k parcele č. XXXXX/XX o výmere 4.840 m2, ktorá tvorila predmet nepeňažného\nvkladu, patrí Poľnohospodárskemu podielnickému družstvu Rača. Rozhodnutím Ministerstva pre správu\na privatizáciu národného majetku SR č. j. 2/92 zo dňa 5. marca 1992, ktorým bol schválený privatizačný\nprojekt pod registračným číslom XX tak, že do privatizácie vstupuje celý podnik: zakladajú sa tri\nakciové spoločnosti Stavoindustria Bratislava, a. s., Stavoindustria ZSP Bratislava, a.s. a SIBAMAC,\na. s., bezodplatne sa prevádzajú byty v Trnave a v Dubnici nad Váhom a vykoná sa priamy predaj\nčasti majetku a akcií. Priamy predaj časti majetku a akcií bol podľa § 10 ods. 3 zákona č. 92/1991\nZb. schválený Uznesením vlády Slovenskej republiky zo dňa 17. marca 1992 č. 194. Rozhodnutím\nMinisterstva výstavby a stavebníctva SR č. 221-258/1992 zo dňa 24. marca 1992 bol š. p. zrušený bez\nlikvidácie k 30. apríla 1992 a k 1. mája 1992 bol jeho majetok podľa privatizačného projektu so všetkými\naktívami a pasívami, právami a záväzkami prevedený na FNM SR, došlo teda k univerzálnej sukcesii\nvšetkých práv a záväzkov. Takto sa žalovaný stal 50 %-ným akcionárom spoločnosti navrhovateľa\nso všetkými právami a záväzkami, ktoré v tejto súvislosti prevzal Stavoindustria š. p. Dňa 14. apríla\n1992 bol Stavoindustria Bratislava š. p. vymazaný z obchodného registra. Na základe privatizačného\n\nprojektu štátneho podniku Stavoindustria Bratislava bola dňa 30. apríla 1992 medzi FNM SR ako\npredávajúcim a spoločnosťou Maculan Industriebeteiligungs - Gesellschaft m.b.H., 100 % dcérskou\nspoločnosťou Maculan Holding, a. s. ako kupujúcim uzavretá zmluva o predaji 57.839 akcií s menovitou\nhodnotou 1.000,- Kčs s opciou na získanie ďalších 112.275 akcií spoločnosti SIMAC Holding, a. s.\ndo 31. mája 1996. Uvedenou zmluvou sa naplnila stratégia účasti spoločnosti Maculan Holding na\nprivatizácii Stavoindustria Bratislava š. p. podľa viacerých predchádzajúcich zmlúv; s predmetom sporu\nvšak bezprostredne nesúvisí. V Preambule zmluvy - bod 3 sa konštatuje, že na základe schváleného\nprivatizačného projektu bol štátny podnik Stavoindustria Bratislava zrušený uznesením ministra pre\nvýstavbu a stavebníctvo SR č. 221-258/1992 zo dňa 24. marca 1992, takže 50 %-ný podiel štátneho\npodniku Stavoindustria Bratislava na akciovej spoločnosti SIMAC Holding prešiel ku dňu zrušenia v\nzmysle § 11 zákona č. 92/1991 Zb. na predávajúceho - teda na FNM SR. čl. IV - garancie predávajúceho\n- FNM SR vyslovil, že kupujúcemu ručí, že je majiteľom predávaných akcií, pričom tieto nepodliehajú\nžiadnym obmedzeniam a tiež ručí, že spoločnosť (SIMAC Holding, a. s.) nadobudla plné a nezaťažené\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam a ostatným veciam, ktoré štátny podnik Stavoindustria Bratislava\nvložil do spoločnosti zmluvou o vecnom vklade zo dňa 22. marca 1991.\n16. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vzhľadom na tú skutočnosť, že záväzkový vzťah medzi žalobcom\na spoločnosťou Stavoindustria Bratislava š.p. vznikol, na základe zmluvy o nepeňažnom vklade zo dňa\n22. marca 1991, je potrebné v súlade s § 763 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka aplikovať na tento\nvzťah príslušné ustanovenia Hospodárskeho zákonníka. Spoločnosť Stavoindustria Bratislava, š.p. sa\nv zmluve zo dňa 22. marca 1991 zaviazala vložiť ako nepeňažný vklad do spoločnosti žalobcu okrem\niných nehnuteľností aj parcelu č. XXXXX/XX o výmere 4.840 m2 ako ostatné plochy, nachádzajúcej\nsa v okrese K., obec K., mestská časť G., katastrálne územie G.. Vzhľadom na tú skutočnosť, že\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava III pod č. k. 8C/324/98-127 bolo určené, že vlastníkom tejto\nparcely je Poľnohospodárske podielnické družstvo Rača, O., je nesporné, že spoločnosť Stavoindustria\nBratislava, š. p. nesplnila v tejto časti svoj záväzok zo zmluvy zo dňa 22. marca 1991. Táto skutočnosť\nbola zrejmá až na základe potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2000,\nč. k. 19Co/381/99-142.\n17. Pre posúdenie dôvodnosti nároku sa javí ako podstatná námietka žalovaného ohľadne jeho\npasívnej legitimácie. Rozhodnutím Ministerstva výstavby a stavebníctva SR o zrušení štátneho podniku\nStavoindustria Bratislava č. 221-258/1992 zo dňa 24. marca 1992 dňom 1. mája 1992 majetok š.\np. Stavoindustria Bratislava podľa privatizačného projektu so všetkými aktívami a pasívami, právami\na povinnosťami prechádzajú na Fond národného majetku SR. Žalovaný teda ako osoba na ktorú\nboli prevedené všetky práva, povinnosti a záväzky realizovala v súlade so schváleným privatizačným\nprojektom privatizáciu š. p. Stavoindustria Bratislava. FNM vystupoval vo všetkých kúpnych zmluvách,\nktorými sa prevádzali akcie privatizovaného št. podniku ako predávajúci. Súd teda dospel k názoru, že\nžalovaný, na ktorého prešli v rámci privatizácie všetky práva, povinnosti a záväzky, vrátane záväzkov,\nktoré vzniknú v budúcnosti, je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Je potrebné právne oddeliť nároky,\nktoré sú uplatnené v súlade s § 133 Hospodárskeho zákonníka od nárokov, ktoré môžu vzniknúť v\nrámci procesu privatizácie. Súd dospel k názoru, že právo na zaplatenie ceny za plnenie, ktoré malo\nprávne vady (podľa komentára Hospodárskeho zákonníka k § 133 - o právne vady ide vtedy, ak\norganizácia, ktorej sa plnilo, nadobudla k predmetu plnenia vlastnícke právo alebo právo hospodárenia\nobmedzené právami tretích subjektov, a toto obmedzenie zmluvou na seba neprevzala, alebo ak v\nrozpore so záväzkom vlastnícke právo hospodárenia k predmetu plnenia nenadobudla vôbec), prešlo\nna žalovaného ako na univerzálneho nástupcu. Žalovaným namietané tvrdenie, že ručí za bezvadné\nplnenie voči nadobúdateľom v súlade s § 15 ods. 1, zákona č. 92/1991 Zb. len po dobu jedného roka,\nsa javí ako nedôvodné, pretože toto zákonné ručenie sa vzťahuje na nadobúdateľov privatizovaného\nmajetku. V prejednávanej veci sa žalobca domáha plnenia zo zmluvy o nepeňažnom vklade, nejednalo\nsa teda o prevod práv k privatizovanému majetku realizovaného prostredníctvom FNM a ani nároky\nvyplývajúce z procesu privatizácie. Hosp. zák., ani zákona č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach\nneupravoval situáciu právnych vád nepeňažného vkladu do spoločnosti v podmienkach socialistického\nhospodárenia štátnych podnikov. Následky nesplnenia povinnosti vložiť nepeňažný vklad upravuje až\n§ 59 ods. 2 Obchodného zákonníka. Je pravdou, že v rámci skutkového posúdenia prejednávanej veci\nsa prelínajú práva a povinnosti strán upravené jednak zák. č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach,\nzákona č. 92/1991Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a Hospodárskeho zákonníka.\nSúd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel k názoru, že Fond národného majetku SR\nako predávajúci uzatvoril so spoločnosťou Maculan Industriebeteiligungs - Gesellschaft m.b.H. ako\n\nkupujúcim, dňa 30. apríla 1992 (č. 1. 149 spisu) kúpnu zmluvu o predaji 57.839 akcií s menovitou\nhodnotou 1.000,- Kč, ktoré predstavujú 17 % akcií spoločnosti SIMAC Holding (žalobcu). Na základe\nzmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1739/1997 zo dňa 19. februára 1997 Fond národného\nmajetku SR predal ďalších 112.275 kusov akcií, čo predstavovalo 33 % podiel na základnom imaní\nspoločnosti SIMAC Holding. FNM bol teda predávajúcim v rozsahu celého 50 % podielu akcií spoločnosti\nSIMAC Holding, ktoré na FNM prešli v procese privatizácie. Tým, že akcie predával priamo FNM a teda v\nprocese privatizácie tieto akcie neprešli na tri nástupnícke akciové spoločnosti Stavoindustria Bratislava,\na. s., Stavoindustria ZSP Bratislava, a. s. a SIBAMAC, a. s., mal prospech z tohto predaja jednoznačne\nFNM.\n18. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu v tom, že je zrejmé, že vkladateľ Stavoindustria Bratislava, š. p., nevložil nepeňažný vklad tak, ako to určovala zmluva o nepeňažnom\nvklade zo dňa 22. marca 1991. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav, je predmetná zmluva o\nnepeňažnom vklade v časti vkladu - pozemku, evidovaného na parcele č. 23060/1, ostatná plocha o\nvýmere 4.840 m2, od počiatku neplatná, a to s poukazom na § 21 a § 23 Hospodárskeho zákonníka,\n(obdobne zrušujúce uznesenie NS SR z 29. apríla 2010, č. k. 1MObdoV/13/2009-440). Keďže pôvodný\nprávny dôvod odpadol, Fond národného majetku SR podľa § 123 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka\nzískal neoprávnený majetkový prospech, ktorý mu nepatrí a musí ho vydať SIMAC Holding a. s., na úkor\nktorej bol získaný. Nakoľko Fond národného majetku SR akcie predal, podľa ustanovenia § 123 ods.\n3, Hosp. zákona je povinný nahradiť žalobcovi cenu podľa času získania. Vzhľadom na tú skutočnosť,\nže žalovaný ako univerzálny nástupca všetkých práv a povinností zrušeného podniku Stavoindustria\nBratislava š. p., a to i záväzkov vzniknutých v budúcnosti, dospel k záveru, že pasívna legitimácia\nžalovaného v tomto konaní je daná.\n19. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania dospel súd prvej inštancie k záveru, že právna vada\nplnenia, na ktoré sa zaviazal Stavoindustria Bratislava š. p., bola zrejmá až na základe právoplatného\nrozhodnutia Krajského súdu Bratislava zo dňa 31. mája 2000, č. k. 19Co/381/99-142. Na premlčanie\nuplatneného nároku sa v súlade s § 763 Obchodného zákonníka aplikujú príslušné ustanovenia Hosp.\nzákonníka. Pre uplatnenie nároku zo zodpovednosti za právne vady nie je ustanovená prekluzívna lehota\na vzťahuje sa na ňu všeobecná dvojročná premlčacia lehota v súlade s § 131a Hosp. zákonníka. Keďže\nžaloba bola podaná dňa 21. marca 2001, t. j. pred uplynutím všeobecnej premlčacej lehoty, je zrejmé,\nže právo žalobcu bolo uplatnené na súde včas. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa o neoprávnenom\nmajetkovom prospechu dozvedel až z potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.\nmája 2000, č. k. 19Co/381/99-142. Keďže žaloba bola podaná dňa 21. marca 2001, t. j. pred uplynutím\ndvojročnej premlčacej lehoty, právo žalobcu v tomto spore bolo uplatnené na súde včas podľa § 131b\nods. 2, Hosp. zákonníka. Vznesená námietka premlčania preto nebola dôvodná.\n20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť sumu 240.987,85 EUR a to z titulu neoprávneného majetkového prospechu zo zmluvy\no nepeňažnom vklade (§ 123 Hosp. zákonníka) a tento nárok je podľa konajúceho súdu nepochybne\ndôvodný ako nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom\nnepeňažného vkladu, pričom tento vklad v rozsahu nehnuteľností o výmere 4.840 m2 netvorí majetok\nžalobcu a teda v tejto časti FNM získal neoprávnený majetkový prospech, pretože v súlade so zmluvou\no nepeňažnom vklade zo dňa 22. marca 1991 boli na FNM prevedené v procese privatizácie akcie v\npočte 170.064 ks, ktorých počet a hodnota bola medzi stranami dojednaná aj s ohľadom na hodnotu\nnehnuteľností o výmere 4.840 m2. V prípade, ak plynutím času sa zmenila hodnota nehnuteľností,\nktoré mali byť predmetom nepeňažného vkladu tak táto skutočnosť nemá vplyv na posudzovaný nárok,\npretože pri inej hodnote vkladaných nehnuteľností by mohlo dôjsť k zjavnému nepomeru medzi hodnotou\nnehnuteľností a počtom a hodnotou vydaných a následne predaných akcii. Podľa názoru konajúceho\nsúdu je preto dôvodný nárok žalobcu na doplatenie ceny za nepeňažný vklad, ktorý sa nedostal do\ndispozície žalobcu, na základe zmluvy o nepeňažnom vklade zo dňa 22. marca 1991. Výšku náhrady mal\nsúd preukázanú na základe ust. § 15 ods. 1, písm. a/ vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky\nč. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného\nužívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, podľa ktorej cena za 1 m2 pozemku\nalebo jeho časti určeného na stavbu alebo na zriadenie záhrady alebo pozemku vedeného v evidencii\nnehnuteľností ako zastavaná plocha, nádvorie, záhrada a pozemkov zastavaných líniovými stavbami je\nv hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave 1 500,- Sk (4.840 m2 x 1500,- Sk = 7.260.000 Sk /\nKčs = 240.987,85 EUR).\n\n21. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že podaním zo dňa 4.\nseptembra 2007 si žalobca v súlade s § 369 v spojení s ust. § 502 Obchodného zákonníka uplatnil úrok\nz omeškania vo výške 14,2 % zo žalovanej sumy ročne od 17. novembra 2000 až do zaplatenia. Súd sa\nstotožnil s názorom žalovaného ohľadne uplatneného nároku úrokov z omeškania. V zmysle rozsudku\nNajvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Obo/232/97, ak k uzavretiu zmluvy došlo podľa Hospodárskeho\nzákonníka, ide o právny vzťah, ktorý vznikol ešte pred účinnosťou Obchodného zákonníka. Ak v\nnadväznosti na uvedené si oprávnený uplatnil aj úroky ako príslušenstvo pohľadávky, súd úrok neprizná\nlebo „Hospodársky zákonník tento nárok ako príslušenstvo pohľadávky nepoznal,“ a v súlade s\nuznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1MObdoV/13/2009, v zmysle ktorého „Hospodársky\nzákonník nepozná pojem príslušenstvo pohľadávky“, poplatok z omeškania, resp. aj akákoľvek iná\ndojednaná sankcia je samostatným nárokom, ktorý sa musí riadne pred uplynutím premlčacej lehoty\nuplatniť, inak neuplatnením v 6-mesačnej premlčacej lehote a po vznesení námietky premlčania ho už\nnemožno priznať. Súd vzhľadom na vyššie uvedené a stotožňujúc sa s názorom Najvyššieho súdu SR,\nnárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.\n22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p.\n23. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý\nrozsudok v jeho výrokoch I. a III. zmeniť tak, že súd žalobu zo dňa 21. marca 2001 zamieta s tým, že\nžalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n24. Odvolateľ k otázke jeho pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že konajúci súd sa opomenul\nvysporiadať so skutočnosťou, že FNM na základe Privatizačného projektu previedol v roku 1994 a\n1997 všetky akcie na tretie osoby, čo malo nepochybne dopad aj na prípadnú pasívnu legitimáciu\nFNM (a následne žalovaného) v prejednávanej veci. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé,\nže FNM po zvýšení previedol v súlade so zákonom o veľkej privatizácii a Privatizačným projektom\n33 % akcií na Maculan GmbH, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. apríla 1992 a 17 % akcií na\nSibainvest, na základe zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1739/1997 zo dňa 19. februára 1997.\nOdvolateľ zdôraznil, že zákon definuje, čo spadá pod prevádzaný majetok štátu, stanovuje podmienky\nnakladania s ním, a zároveň určuje aj podmienky jeho prevodu. Vzhľadom na charakter zákona ako\nnormy lex specialis, podmienky uvedené v Zákone o veľkej privatizácii mali prednosť pred ustanoveniami\nvšeobecných právnych noriem. Reflektovali tak osobitosti, ktoré sa vzťahovali na prevod majetku mimo\nbežných pravidiel trhu. Osobitným ustanovením je najmä § 15 ods. 1 zákona o veľkej privatizácii, ktorý\nstanovuje, že „S vlastníckym právom k prevádzanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa\npráva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom vrátane neznámych.“ Všeobecný prechod práv a\npovinností, bez možnosti ich vylúčenia, bol kompenzovaný zákonným ručením predávajúceho vo vzťahu\nk nadobúdateľovi, po dobu jedného roka.\n25. Podľa odvolateľa je nepochybné, že medzi povinnosti akcionára patrí, okrem iného, aj povinnosť\nzaplatiť spoločnosti hodnotu akcií. Rovnako nepochybné je aj to, že hodnotu akcií môže akcionár\nsplatiť aj nepeňažným vkladom. V takomto prípade je súčasťou práv a povinností akcionára povinnosť\nsplatiť hodnotu za vydané akcie spoločnosti nepeňažným vkladom do základného imania spoločnosti.\nTieto práva a povinnosti sú imanentnou a neoddeliteľnou súčasťou vlastníctva akcií. Bez ohľadu na to,\nvzhľadom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o veľkej privatizácii, ktorý ako lex specialis stanovil, že\nspolu s prevádzaným majetkom štátu, prechádzajú na nového majiteľa aj všetky práva a povinnosti,\nje zrejmé, že pri prevode akcii tak prešli na nových majiteľov aj všetky práva a povinnosti pôvodného\nakcionára, a to v celom rozsahu univerzálneho nástupníctva. Uvedený záver je v súlade aj s ustálenou\njudikatúrou slovenských súdov.\n26. Odvolateľ dodal, že vzhľadom na to, že prevod akcií žalobcu z FNM na Maculan GmbH a\nSibainvest bol prevodom majetku štátu, vzťahujú sa na neho právne dôsledky uvedené v Zákone o\nveľkej privatizácii. Za záväzok spojený s akciami je nutné považovať, mimo iného, aj povinnosť splatiť\nhodnotu akcií nepeňažným vkladom. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že realizáciou prevodov akcií\nprešli (v súlade s § 15 ods. 1 zákona o veľkej privatizácii v znení účinnom v čase ich realizácie) na\nspoločnosť Maculan GmbH a Sibainvest spolu s privatizovaným majetkom, aj všetky práva a záväzky\ns nimi súvisiace.\n\n27. Žalovaný má za to, že na spoločnosti Maculan GmbH a Sibainvest, ako nových akcionárov žalobcu,\nprešiel spolu s akciami aj záväzok doterajšieho akcionára predstavujúci povinnosť vložiť pozemok do\nzákladného imania žalobcu, resp. na vydanie prípadného neoprávneného majetkového prospechu.\nPasívna legitimácia tak bola podľa žalovaného v čase podania žaloby (a naďalej je) daná výlučne\nvo vzťahu k spoločnostiam Maculan GmbH a Sibainvest, čím sú podľa odvolateľa nesprávne závery\nkonajúceho súdu ohľadom pasívnej vecnej legitimácie.\n28. Odvolateľ ďalej uviedol, že konajúci súd nesprávne právne vyhodnotil námietku premlčania.\n29. Podľa odvolateľa z napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmá právna kvalifikácia žalovaného\nnároku, pričom práve táto kvalifikácia je určujúca pre správne určenie momentu, v ktorom došlo k\npremlčaniu žalovaného nároku. Na jednej strane konajúci súd posúdil nárok žalobcu ako nárok na\nvydanie „neoprávneného majetkového prospechu“ z plnenia, ktorého právny dôvod odpadol. V zjavnom\nprotiklade k tomuto záveru súd charakterizuje vklad pozemku do základného imania žalobcu ako plnenie\ns „právnou vadou“, pričom na uplatnenie nárokov z takéhoto vadného plnenia aplikuje „všeobecnú\ndvojročnú premlčaciu dobu“ podľa príslušných ustanovení Hospodárskeho zákonníka.\n30. Preto odvolateľ dodal, že pokiaľ by sa aj stotožnil so záverom konajúceho súdu (s čím sa\nnestotožňuje), že žalobou boli uplatnené nároky z vád, podľa § 131a Hospodárskeho zákonníka je\n„všeobecná lehota stanovená na 3 roky, a nie 2 roky, ako uvádza súd. V prejednávanej veci preto k\nuplynutiu premlčacej doby došlo už v roku 1994. Začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby sa totiž\nviaže na okamih, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát (actio nota) a nie na subjektívny prvok poznania\no nároku. Vedomosť žalobcu o nároku nie je v tomto ohľade podľa žalovaného rozhodujúca.\n31. Ohľadom premlčania žalovaný zdôraznil, že zhodne s NS SR má za to, že nárok žalobcu uplatňovaný\nv konaní predstavuje „neoprávnený majetkový prospech“, a nie nárok z vadného plnenia. Preto sa\nna tento nárok nevzťahuje všeobecná premlčacia lehota podľa § 131a Hospodárskeho zákonníka, ale\nosobitná lehota podľa § 131b ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa nároky z\nneoprávneného majetkového prospechu premlčujú v 2-ročnej subjektívnej lehote a 10-ročnej objektívnej\nlehote.\n32. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je podľa odvolateľa zrejmé, že Krajský súd v Bratislave\nplynutie objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty vo vzťahu k žalovanému nároku vôbec nevzal do úvahy.\nŽalovaný pritom už vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že záväzok na vklad vznikol Stavoindustrii\nprijatím rozhodnutia valného zhromaždenia dňa 20. marca 1991. Následnými zmluvami - Zmluvou o\nspôsobe splácania peňažitého vkladu a Zmluvou o nepeňažnom vklade boli len upresnené konkrétne\ndetaily vkladu, ale na samotný vznik záväzku nemali žiadny vplyv. Povinnosť Stavoindustrie splatiť\nnepeňažný vklad tak vznikla v zmysle Zákona o akciových spoločnostiach dňom prijatia rozhodnutia\nvalného zhromaždenia. Tento záväzok by vznikol (existoval) aj v situácii, keď by neboli uzavreté žiadne\n„spresňujúce“ zmluvy. Odvolateľ podotkol, že zákon o akciových spoločnostiach uzavretie takýchto\ndohôd ani nepredpokladal. Len pre úplnosť, sám žalobca vo svojom odvolaní proti rozsudku Krajského\nsúdu Bratislava zo dňa 4. apríla 2016 (číslo listu v súdnom spise: 614-624) uvádza, že Stavoindustria ,,v\npostavení akcionára žalobcu svojim rozhodnutím na valnom zhromaždení žalobcu dňa 20. marca 1991\nprevzal na seba záväzok zvýšiť svoj vklad vložením nepeňažitého vkladu...“. Pre začiatok plynutia\nobjektívnej 10-ročnej lehoty je preto podľa odvolateľa rozhodujúci moment prijatia rozhodnutia valného\nzhromaždenia, t. j. 20. marca 1991. V súlade so všeobecnými zásadami o plynutí lehôt, 10-ročná\npremlčacia lehota tak podľa odvolateľa uplynula dňa 20. marca 2001 a žaloba mala byť správne v celom\nrozsahu zamietnutá. Z opatrnosti žalovaný dodal, že nárok žalobcu by bol premlčaný aj v prípade, ak\nby bol právne kvalifikovaný ako nárok z vád.\n33. Žalovaný má ďalej za to, že výška prípadného nároku žalobcu uplatneného žalobou by mala\nvychádzať z hodnoty nepeňažného vkladu do základného imania žalobcu v čase jeho realizácie, a to\nvýlučne na základe vzájomnej dohody medzi žalobcom a Stavoindustriou.\n34. S poukazom na § 123 Hospodárskeho zákonníka žalovaný uviedol, že záväzok na nepeňažný vklad\nvznikol spoločnosti Stavoindustria, na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Za nepeňažný vklad\nmala spoločnosť Stavoindustria obdržať ekvivalentnú hodnotu. Hodnota nepeňažného vkladu bola v\nčase jeho splatenia určená podľa znaleckého posudku a to tak, že cena pozemkov bola určená na\n\nzáklade jednotkovej ceny vo výške 500 Kčs za 1 m2. Celková cena pozemku podľa znaleckého posudku\nurčená na základe jeho výmery (4.840 m2) a jednotkovej ceny (500 Kčs za 1 m2) činila 2.420.000 Kčs,\nt. j. 80.329,28 EUR.\n35. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ Stavoindustria z akéhokoľvek dôvodu pozemok do základného imania\nžalobcu nevložila a z tohto titulu vznikol na jej strane neoprávnený majetkový prospech (ako konštatuje\naj NS SR v uznesení NS SR 2017) v podobe neoprávnene získaných akcií, jeho výška musí byť zhodná s\nhodnotou pozemku, ktorý nebol do základného imania vložený. Práve táto hodnota totiž podľa odvolateľa\nodzrkadľuje hodnotu akcií, o ktoré sa mala obohatiť Stavoindustria bez toho, že by žalobcovi poskytla\nprotiplnenie vo forme vkladu pozemku do základného imania.\n36. Konajúci súd podľa odvolateľa pri určení výšky žalobcovho nároku vôbec nezohľadnil dôkaz v\npodobe znaleckého posudku, pričom žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo na tento dôkaz neprihliadol.\nNa určenie výšky nároku žalobcu bez náležitého odôvodnenia aplikoval len ustanovenia Vyhlášky 1991,\nv zmysle ktorej určená cena niekoľkonásobne presahuje hodnotu pozemku a súčasne akcií, ktoré získala\nStavoindustria ako „protihodnotu“ za pozemok. Žalovaný považuje použitie Vyhlášky 1991 pri určovaní\nceny pozemku za nesprávne a má za to, že pre určenie ceny pozemku je smerodajná výlučne cena\ndohodnutá medzi žalobcom a Stavoindustriou v súvislosti so záväzkom na nepeňažný vklad.\n37. Mimo toho, že konajúci súd mal pri určení výšky neoprávneného majetkového prospechu žalovaného\nvychádzať zo znaleckého posudku a nie z legislatívy, považoval odvolateľ za potrebné uviesť, že\nVyhláška 1991, ktorú v tomto prípade prvoinštančný súd aplikoval, nadobudla účinnosť až dňa 1.\njanuára 1992. Záväzok na vklad však vznikol dňa 20. marca 1991, kedy bolo prijaté rozhodnutie valného\nzhromaždenia žalobcu a jeho detaily boli bližšie špecifikované v Zmluve o nepeňažnom vklade dňa 22.\nmarca 1991. Z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že Vyhláška 1991 v rozhodnom čase nebola účinná\na z tohto dôvodu nemôže byť v prejednávanej veci ani aplikovaná a súd mal vychádzať z Vyhlášky č.\n205/1988 Zb. Odvolateľ je preto názoru, že čiastka priznaná napadnutým rozsudkom nemá oporu nielen\nvo vykonanom dokazovaní, ale ani v príslušnej legislatíve.\n38. Záverom odvolania odvolateľ uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nutné\npovažovať za nepreskúmateľné. Za najzávažnejší prejav nedostatočného odôvodnenia, ktorým konajúci\nsúd zaťažil napadnutý rozsudok vadou spočívajúcou v jeho nepreskúmateľnosti, považuje žalovaný\nspôsob akým sa súd vysporiadal s jeho argumentmi. Predovšetkým s argumentáciou uvedenou vo\nvyjadrení, v ktorom poukazoval, okrem iného, aj na rozpory v právnej kvalifikácii zo strany súdu, ktorá\nbola zásadná pre rozhodnutie súdu pri posúdení otázky premlčania; sukcesii práv FNM, v dôsledku\nktorej nie je daná pasívna legitimácia žalovaného, ako aj nutnosť stanovenia hodnoty pozemku na\nzáklade znaleckého posudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku nie je podľa odvolateľa možné nájsť\nodpoveď ani na žiaden z kľúčových argumentov žalovaného uvádzaných vo vyjadrení. Žalovaný tak\nnemal možnosť oboznámiť sa s úvahou súdu, na základe ktorej všetky ním prezentované argumenty súd\npovažoval za irelevantné (keďže ich v žiadnom smere nezohľadnil). Konajúci súd ďalej podľa odvolateľa\nodignoroval aj argumentáciu týkajúcu sa neplatnosti zmluvy o nepeňažnom vklade, z ktorého dôvodu\nz nej nemôžu vzniknúť nároky z vád.\n39. Žalobca k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za vecne\nsprávne a so záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n40. V prvom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že zákonným spôsobom preukázal, že žalovaný\nsa stal univerzálnym právnym nástupcom akcionára žalobcu, t. j. Stavoindustrie, š.p. Bratislava, ktorý\nbol majiteľom 50 % akcií na základnom imaní žalobcu a tento jeho podiel s účinnosťou dňa zrušenia\ntohto štátneho podniku bez likvidácie, titulom zákona č. 92/1991 Zb., účinného a platného v tomto čase,\nprešiel ex lége na Fond národného majetku SR, so všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami,\nvrátane budúcich, následkom čoho sa Fond národného majetku SR stal jeho zákonným univerzálnym\nnástupcom, t. j. aj v jeho postavení ako akcionára žalobcu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že predajom\n50 % akcii Fondom národného majetku SR tretím osobám podľa zmluvných aktov citovaných právnym\nzástupcom žalovaného naposledy v odvolaní zo dňa 10. júna 2019, sa tieto tretie osoby nikdy nestali\nakcionármi žalobcu a nie sú nimi ani dnes.\n\n41. Žalobca dodal, že k čiastočnému nesplneniu záväzku vložiť nepeňažný vklad do základného\nimania žalobcu, a aj ho splatiť akcionárom Stavoindustria, š.p. Bratislava, došlo až dňom nadobudnutia\nprávoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave. V danej veci nešlo o abstraktné uznanie vlastníckeho práva, ale o vlastnícke právo, ktoré je\npresné špecifikované a aj cenovo určené za 1 m2, aj keď odkazom na obsah iných právnych (verejných)\nlistín.\n42. Podľa žalobcu pri predaji akcií akcionára (Stavoindustria, š.p. Bratislava) v postavení jeho zákonného\nuniverzálneho nástupcu FNM SR, sa ním čiastočne nesplnený zmluvný záväzok vložiť a aj splatiť\nnepeňažný vklad do základného imania žalobcu nepreviedol, ale ani neprechádzal spolu s akciami na\nkupujúcich, čo vyplýva aj z obsahu kúpnych zmlúv predložených žalovaným v tomto súdnom konaní.\nŽalobca zastáva názor, že zodpovednosť za čiastočne nesplnený záväzok vložiť a aj splatiť nepeňažný\nvklad akcionárom Stavoindustria š.p. Bratislava do základného imania žalobcu nesie výlučne FNM SR\nna právnom základe privatizačného zákona a následne jeho zákonný právny nástupca, ktorým je toho\nčasu žalovaný, a preto má zákonnú povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie vo výške ktoré si\nžalobca voči nemu uplatňuje spolu s jeho príslušenstvom. Žalobca zdôraznil, že predajom 50 % akcií\nzískal aj peňažné plnenie, v ktorom je zahrnuté aj peňažné plnenie za čiastočne nesplnenie zmluvného\nzáväzku akcionárom žalobcu, vložiť a aj splatiť nepeňažný vklad do základného imania žalobcu, ktoré\nprináleží žalobcovi.\n43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný\nv tomto spore.\n44. Žalobca k tvrdeniu žalovaného ohľadom nesprávneho posúdenia uplynutia premlčacej lehoty\nuviedol, že s touto námietkou sa odvolací súd naposledy vysporiadal s právnym zdôvodnením v\njeho uznesení zo dňa 30. novembra 2017, sp. zn. 2Obo/14/2016, na ktoré žalobca plne odkazuje. V\nuvedenom rozhodnutí sa podľa žalobcu súd vyjadril aj k odvolacej námietke nesprávneho určenia ceny\nneoprávneného majetkového prospechu.\n45. Žalobca vo vzťahu k určeniu ceny žalobnej istiny zásadne nesúhlasí s argumentáciou právneho\nzástupcu žalovaného uvedenou v jeho odvolaní zo dňa 10. júna 2019, pretože na účely privatizácie\npri určovaní cien nehnuteľnosti pri vypracovaní privatizačných projektov nebolo možné používať ním\ncitované cenové právne predpisy, ale na tento účel boli pre príslušný rozhodovací orgán smerodajné\na aj záväzné ceny nehnuteľností určené v znaleckom posudku výskumno-poradenskou a informačnou\nagentúrou INTERCOLSUNT, Viedenská cesta 5, 852 20 Bratislava. Zároveň žalobca uviedol, že\npredmetnú argumentáciu k určeniu ceny a výšky predmetu sporu uplatňuje odvolateľ prvýkrát až vo\nsvojom odvolaní, na čo by už odvolací súd nemal v merite tejto sporovej veci prihliadať.\n46. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) [§ 470 ods. 1 a 4 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,\npo skonštatovaní, že má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a odvolateľ použil zákonom\nprípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C. s. p.) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného\nsúdom prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné dokazovanie zopakovať (§ 384 C. s. p.), pretože\nsúd prvej inštancie dospel, na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec\nnesprávne právne posúdil, preto odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávania (§ 385 ods. 1 C.\ns. p.).\n47. Odvolací súd na pojednávaní vo veci vypočul právnych zástupcov strán sporu, zopakoval s\npoukazom na ust. § 384 ods.1 C. s. p. dokazovanie, aby vytvoril dostatočný podklad pre odlišné\nvyhodnotenie dôkazov a na základe neho mohol vo veci meritórne rozhodnúť.\n48. Žalobca, i žalovaný konajúci prostredníctvom svojich právnych zástupcov predniesli svoje návrhy\npre odvolacie konanie, na ktorých zotrvali.\n49. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:\n\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n50. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n51. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n52. Podľa § 390 C. s. p. odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak:\na) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie a\nb) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\nPodľa § 391 ods. 2 C. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n53. Podľa ust. § 763 ods. 1 Obchodného zákonníka, týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré\nvznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z\nnich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv\nuzavretých pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom\núčte, zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú\ntýmto zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred týmto dňom. Podľa doterajších\npredpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti\ntohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú\ndoterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona (§ 763 ods. 2 Obchodného\nzákonníka).\n54. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho zákonníka, právny úkon je neplatný,\npokiaľ sa svojím obsahom alebo účelom prieči právnemu predpisu alebo pokiaľ právny predpis obchádza\nalebo ak jeho predmetom je nemožné plnenie. Plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť len za\nsťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi alebo až po určenom čase.\n55. Podľa § 23 Hospodárskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti týka len časti právneho úkonu, nie\nje tým dotknutá platnosť zostávajúcej časti, ledaže by vzťah, ktorý by takto vznikol, bol hospodársky\nneodôvodnený.\n56. Podľa § 123 Hospodárskeho zákonníka, ak organizácia prijala plnenie alebo inak získala majetkový\nprospech, ktoré jej nepatria, musí ich bez meškania vydať organizácii, na úkor ktorej boli získané; pritom\nje povinná sa spravovať jej pokynmi. Organizácia, ktorá spôsobila, že došlo k neoprávnenému plneniu,\nprípadne inému majetkovému prospechu, je povinná nahradiť iným organizáciám všetky náklady, ktoré\nim v súvislosti s tým vznikli. Ak nie je možné alebo účelné vydať to, čo bolo neoprávnene získané, alebo\nvec toho istého druhu, organizácia je povinná nahradiť cenu podľa času získania. V takom prípade platí,\nže k získanému plneniu, pokiaľ záležalo vo veciach, prešlo vlastnícke právo alebo právo hospodárenia\ndňom, keď sa získalo, na organizáciu, ktorá plnenie prijala.\n57. Podľa § 131a veta prvá Hospodárskeho zákonníka, pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, je\npremlčacia lehota trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť po prvý raz.\n58. Podľa § 131a veta prvá Hospodárskeho zákonníka, premlčacia lehota práva na náhradu škody je dva\nroky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Právo\nna náhradu škody sa však premlčí najneskôr za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda\nvznikla. To platí obdobne o premlčacej lehote práva na vydanie neoprávneného majetkového prospechu.\n\n59. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, platného\nv čase privatizácie štátneho podniku Stavoindustria Bratislava, vlastníckym právom k privatizovanému\nmajetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa aj iné práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom.\n60. Podľa § 28 ods. 1 a § 29 zákona č. 92/1991Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné\nosoby, platného v čase privatizácie štátneho podniku Stavoindustria Bratislava, podľa schváleného\nprivatizačného projektu uzaviera Fond vo svojom mene zmluvy a vykonáva iné právne úkony, a to\nnajmä: a) zakladá akciové a iné obchodné spoločnosti alebo sa zúčastňuje na ich zakladaní a vkladá\ndo nich vklady, na ktoré sa zaviazal, b) nadobúda akcie na základe svojej účasti na podnikaní akciových\nspoločností a vykonáva práva akcionára včítane účasti na valných zhromaždeniach, c) vykonáva práva\nspoločníka vo svojej účasti na iných než akciových spoločnostiach, d) podieľa sa na hospodárskom\nvýsledku obchodnej spoločnosti, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje, a znáša jeho dôsledky vo forme\nzisku a strát, e) predáva akcie alebo podiely na iných než akciových spoločnostiach, f) podieľa sa na\nlikvidačnom zostatku spoločnosti v rozsahu svojej účasti na jej podnikaní, ak dôjde k jej zrušeniu, g)\nuzaviera zmluvy o predaji podnikov, ich organizačných častí a častí ich majetku, pritom môže využiť\naj verejnú súťaž, h) prenajíma na určitú dobu tieto hodnoty do doby ich použitia pre privatizáciu. Pri\nuskutočňovaní činností uvedených v § 28 vznikajú Fondu práva a záväzky. Fond je oprávnený domáhať\nsa splnenia svojich práv na súde alebo iných príslušných orgánoch a môže byť žalovaný za nesplnenie\nsvojich záväzkov alebo iných povinností, za ktorých porušenie zodpovedá celým svojím majetkom.\n61. Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na zaplatenie časti nepeňažného vkladu, nakoľko\nsúd určil rozsudkom, že Poľnohospodárske podielnické družstvo Rača je vlastníkom parcely č. XXXXX/\nX vedenej ako ostatná plocha, vyznačenej v geometrickom pláne č. XXX-XXX/X z februára 1973 Ing.\nB. O. v časti B o výmere 4 840 m2 v katastrálnom území G.. Uvedený pozemok predstavoval časť\nnepeňažného vkladu štátneho podniku Stavoindustria do spoločnosti SIMAC Holding, a.s. Žalobca svoj\nnárok oprel o zmluvu o nepeňažnom vklade a odovzdaní vecí do vlastníctva a.s. SIMAC Holding uzavretú\ndňa 22. marca 1991.\n62. So zreteľom na prechodné ustanovenia § 763 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, je potrebné\nna právne vzťahy týkajúce sa uvedenej akciovej spoločnosti aplikovať príslušné ustanovenia\nHospodárskeho zákonníka a zákona č. 104/1990Zb. o akciových spoločnostiach. Z obsahu zmluvy\nvyplýva, že jej predmetom sú pozemky, budovy, stavby a stroje špecifikované v Prílohe č. 1, ku ktorým má\nvkladateľ, štátny podnik Stavoindustria právo užívania. Dňa 26.06.1991 bol vložený nepeňažný vklad,\nokrem iných aj parcela č. XXXXX/X, ostatná plocha o výmere 4 840 m2, v prospech nadobúdateľa\n(žalobcu).\n63. Nesporným je, že Stavoindustria, š.p. Bratislava bola majiteľom 50 % akcií spoločnosti SIMAC\nHolding, a.s. Rozhodnutím Ministerstva výstavby a stavebníctva SR zo dňa 24. marca 1992, č.\n221-258/1992 bol štátny podnik Stavoindustria zrušený bez likvidácie k 30. apríla 1992 a jeho majetok bol\npodľa privatizačného projektu so všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami prevedený na Fond\nnárodného majetku SR. V zmysle § 11 zákona č. 92/1991 Zb. týmto prešiel na Fond národného majetku\nSR ku dňu zrušenia, aj 50 % podiel štátneho podniku Stavoindustria na akciovej spoločnosti SIMAC\nHolding. Fond národného majetku SR nadobudol akcie spoločnosti SIMAC Holding a.s., podľa zákona\nč. 92/1991 Zb. Uznesením vlády Slovenskej republiky zo 17. marca 1992 číslo 194 vláda schválila\nprivatizačný projekt štátneho podniku Stavoindustria. Podľa rozhodnutia o schválení privatizácie, vstúpil\ndo privatizácie celý podnik tak, že majetok prešiel do troch novozaložených akciových spoločností,\nďalej bol schválený bezodplatný prevod bytov v Trnave a v Dubnici nad Váhom a priamy predaj akcií.\nToto rozhodnutie bolo podkladom pre Fond národného majetku SR na vykonanie úkonov spojených s\nrealizáciou privatizačného projektu, s priamym predajom akcií.\n64. Fond národného majetku SR ako predávajúci uzatvoril so spoločnosťou Maculan\nindustriebeteiligungs - Gesellschaft m.b.H. ako kupujúcim, dňa 30. apríla 1992 (č. l. 149 spisu) kúpnu\nzmluva o predaji 57 839 akcií s menovitou hodnotou 1.000,- Kč, ktoré predstavujú 17 % akcií spoločnosti\nSIMAC Holding (žalobcu). Na základe zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1739/1997 zo dňa\n19. februára 1997 Fond národného majetku SR predal ďalších 112 275 kusov akcií, čo predstavovalo\n33 % podiel na základnom imaní spoločnosti SIMAC Holding.\n\n65. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2000, č. k. 19Co/381/99-142, bolo určené,\nže vlastnícke právo k parcele č. XXXXX/X o výmere 4.840 m2, ktorá tvorila predmet nepeňažného\nvkladu, patrí Poľnohospodárskemu podielnickému družstvu Rača. Je preto zrejmé, že vkladateľ Stavoindustria Bratislava, š.p., nevložil nepeňažný vklad tak, ako to určovala zmluva o nepeňažnom\nvklade zo dňa 22. marca 1991. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav, je predmetná zmluva o\nnepeňažnom vklade v časti vkladu - pozemku, evidovaného na parcele č. XXXXX/X, ostatná plocha o\nvýmere 4.840 m2, od počiatku neplatná, a to s poukazom na § 21 a § 23 Hospodárskeho zákonníka\n(obdobne zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR pod č. k. 1MObdoV/13/2009-440 z 29. apríla 2010).\n66. Keďže Fond národného majetku SR akcie predal podľa § 123 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka\nzískal neoprávnený majetkový prospech, ktorý mu nepatrí a musí ho vydať a.s. SIMAC, na úkor ktorej\nbol získaný. Podľa ustanovenia § 123 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka je povinný nahradiť žalobcovi\ncenu podľa času získania.\n67. K námietke pasívnej legitimácie žalovaného odvolací súd dodáva, že predmetná zmluva o\nnepeňažnom vklade v časti vkladu pozemku je právny úkon od počiatku neplatný, t. j. neexistujúci,\nz ktorého dôvodu nebolo možné, aby v dôsledku privatizácie prešiel na právnych nástupcov. Týmto\nje odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa jeho pasívnej vecnej legitimácie a absencie právnej\nkvalifikácie žalovaného nároku nedôvodná, nakoľko nemožno prisvedčiť tej argumentácii odvolateľa,\nže následnou realizáciou prevodov akcií prešli (v súlade s § 15 ods. 1 zákona o veľkej privatizácii v\nznení účinnom v čase privatizácie) na spoločnosť Maculan GmbH a Sibainvest spolu s privatizovaným\nmajetkom, aj všetky práva a záväzky s ním súvisiace. Preto, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky\nkonštatoval vo svojom skoršom rozhodnutí bolo potrebné nárok žalobcu posúdiť nad rámec ust. § 15\nods. 1 zákona o veľkej privatizácii v znení účinnom v čase privatizácie. V tejto súvislosti odvolací súd\nupriamuje pozornosť aj na čl. IV bod 1.2, 1.3 v spojení s bodom 2 kúpnej zmluvy o predaji akcií zo dňa 30.\napríla 1992 nazvaný ako „Garancie predávajúceho“, podľa ktorého článku „predávajúci ručil kupujúcemu,\nže spoločnosť nadobudla plné a nezaťažené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, budovám a ostatným\npredmetom, ktoré štátny podnik Stavoindustria Bratislava vložil do spoločnosti zmluvou o vecnom vklade\nzo dňa 22. marca 1991 s tým, že na uvedené nehnuteľnosti, budovy a ostatné predmety neexistujú\nžiadne reštitučné nároky alebo nároky na odškodnenie alebo iné nároky tretích z akéhokoľvek titulu,\nobzvlášť nie kvôli prípadnému vyvlastneniu v skoršom termíne. Ak nastane niektorý z vyššie uvedených\ngarančných prípadov, potom predávajúci nebude od kupujúceho vymáhať náhradu škody, ani ho v tejto\nsúvislosti žalovať.“\n68. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa premlčania žalovaného nároku z\ntitulu neoprávneného majetkového prospechu odvolací súd uvádza, že nárok žalobcu nie je premlčaný,\nkeď 10-ročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť od uzavretia zmluvy o vecnom vklade zo\ndňa 22. marca 1991 a žaloba bola podaná dňa 21. marca 2001. I v prípade, keby odvolací súd\nposudzoval plynutie objektívnej premlčacej lehoty od zasadnutia valného zhromaždenia SIMAC Holding\na.s. Bratislava zo dňa 20. marca 1991, ktorým došlo k zvýšeniu základného kapitálu, tak ako to tvrdí\nžalovaný, nebola by námietka premlčania dôvodná, keďže na tomto valnom zhromaždení akcionár\nprevzal záväzok, že nepeňažný vklad odovzdá do vlastníctva spoločnosti na základe osobitnej zmluvy\nnajneskôr do 31. marca 1991. Pokiaľ žaloba bola podaná dňa 21. marca 2001 je nesporné, že právo\nžalobcu z titulu neoprávneného majetkového prospechu bolo v zmysle § 131b ods. 2 Hospodárskeho\nzákonníka uplatnené včas. Zároveň pre úplnosť odvolací súd dodáva, že subjektívna 2-ročná premlčacia\nlehota bola v konaní ustálená (bod 21. napadnutého rozsudku).\n69. Odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa judikovanej pohľadávky vo výške 240.987,85 EUR\nvzhliadol odvolací súd za čiastočne dôvodnú, preto svojim I. výrokom rozhodol tak, že rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 24. apríla 2019, č. k. 49Cb/30/2001-689 v napadnutej časti a\nsúvisiacom výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 80.329,28\nEUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.\n70. Pre účely ustálenia výšky žalovanej pohľadávky je totiž potrebné vziať na zreteľ hodnotu\nnepeňažného vkladu podľa času získania (tieto závery vyslovil odvolací súd aj vo svojom kasačnom\nrozhodnutí zo dňa 30. novembra 2017, sp. zn. 2Obo/14/2016).\n\n71. Hodnota nepeňažného vkladu bola v čase získania určená podľa znaleckého posudku Výskumnoporadenskej a informačnej agentúry INTERCONSULT z marca roku 1991, v ktorom bola vyčíslená cena\npredmetnej parcely v sume 500,- SK za 1 m2 (4.840 m2 x 500,- Sk = 2.420 000,- Sk = 80.329,28 EUR).\nZ uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia s tým,\nže v tejto časti súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva\nfinancií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách\nza zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov. Táto\nvyhláška je na prejednávaný spor neaplikovateľná okrem vyššie uvedeného aj z toho dôvodu, že\nnadobudla účinnosť dňom 1. januára 1992, avšak neoprávnený majetkový prospech vznikol skôr, a to\ndňa 20. marca 1991.\n72. Záverom odvolací súd uvádza, že odvolacia námietka žalovaného ohľadom argumentácie, že „v\nprípade nesplatenia emisného kurzu akcionárom účinný zákon umožňoval buď požadovať vrátenie\ndočasného listu (akcie) alebo oznámiť upisovateľovi, že jeho dočasný list (akcia) sa vyhlasuje za\nneplatný“ je novotou v zmysle § 366 C. s. p., pretože tento hmotnoprávny argument uviedol odvolateľ\nprvýkrát až v podanom odvolaní, hoci tak mohol učiniť už skôr. Preto na takúto odvolaciu námietku\nnemohol odvolací súd prihliadnuť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na svoje závery ohľadne\npasívnej legitimácie žalovaného.\n73. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\npo zopakovaní dokazovania podľa § 388 C. s. p. v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách\nkonania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 80,329,28 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu\nzamietol.\n74. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 396 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 262 a §\n255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Žalovaný mal v konaní úspech v časti, ktorej bolo odvolaniu vyhovené. Žalobcovi bol rozhodnutím\nodvolacieho súdu priznaný nárok vo výške 80.329,28 EUR z pôvodne žalovanej a súdom prvej inštancie\npriznanej sumy 240.987,85 EUR. Úspech žalovaného tak predstavuje 66,67 %, neúspech predstavuje\n33,33 % a v konečnom dôsledku pomerný úspech žalovaného v konaní je 33,34 %. Podľa § 262 ods. 2\nC. s. p. o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie.\n75. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nv Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné\ndovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana\nnemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p.\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§\n421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd\nrozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa\n§ 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje\ndesaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu\no peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky\n\na výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)\n(§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je\nrozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti\ndôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho\nžalobou alebo ak do konania vstúpil (§426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej\ninštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v\nlehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa\npopri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu\nsa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní\nzastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu\nkoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej\nstrany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na\nochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní\na o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý\nza ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie\nprípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba\ntým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací\ndôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a\nuvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod\nnemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred\nodvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti\npodaného dovolania (§ 435 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť\nlen do uplynutia lehoty na podanie dovolania.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}