{"guid": "ff6d8185-61e8-40c4-a206-54e8c365bbbe:15faf5b5-2761-4aa9-bf09-ba7927a52c0b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:0020200784.1", "spisova_znacka": "2CdoGp/1/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoGp/1/2021 z 30. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2022, sp. zn. 2CdoGp/1/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:0020200784.1", "identifikacne_cislo": "0020200784", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Renáta Gavalcová", "sudca_id": 95, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-renata-gavalcova-95", "datum_vydania": "2022-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-83", "nazov": "§ 83 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-83", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-86", "nazov": "§ 86 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-86", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-78.odsek-2", "nazov": "§ 78 ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-78.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-83", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-86", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/15faf5b5-2761-4aa9-bf09-ba7927a52c0b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:0020200784.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:0020200784.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:0020200784.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2CdoGp/1/2021\n0020200784\n30. 03. 2022\nMgr. Renáta Gavalcová\nECLI:SK:NSSR:2022:0020200784.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke A. S., zomrelej XX. E. XXXX.,\nnaposledy bývajúcej v A., ktorej účastníkmi sú 1/ O. S., bývajúci v A., 2/ U. S., bývajúci v A. a 3/ U.\nS., bývajúci v A., o návrhu na dodatočné konanie o dedičstve, vedenej na Okresnom súde Michalovce\npod sp. zn. 21D/133/2020, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nOkresného súdu Michalovce z 26. júna 2020, sp. zn. 21D/133/2020, Dnot 63/2020-Le, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Michalovce z 26. júna 2020, sp. zn.\n21D/133/2020, Dnot 63/2020-Le z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z 26. júna 2020, č. k.\n21D/133/2020-26, Dnot 63/2020-Le, konanie bezodkladne zastavil a určil notárovi JUDr. Ladislavovi\nLehňovi, ako súdnemu komisárovi, odmenu a náhradu hotových výdavkov vrátane DPH spolu v sume\n22,62 eur, ktorú sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne účastníci 1/ až 3/, v lehote do troch dní\nodo dňa právoplatnosti tohto uznesenia v hotovosti do pokladne notára JUDr. Ladislava Lehňa, alebo\nbezhotovostným prevodom na účet notára. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že účastníci 1/ až\n3/ podali návrh na náhradné dedičské konanie po por. A. S., rod. K., návrh bol prijatý na Okresný súd\nMichalovce, dňa 10. februára 2020. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že poručiteľka má spoluvlastnícky\npodiel v nehnuteľnostiach zapísaných na meno poručiteľky na LV č. XXX k. ú. O., pozemok parc.\nč. 637 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 177 m2, parc. č. 638 záhrada vo výmere 208 m2 v\n5/72 úč., L.. Dedičstvo po poručiteľke bolo prejednávané na Okresnom súde Michalovce, pod sp. zn.\n12D/629/2017. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 211 ods. 1, § 25 CMP, § 44 zák. č. 97/1963\nZb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 74 ods. 1 zák. č. 91/2012 Sb. o mezinárodním\nprávu soukromém, § 9 CSP a uviedol, že majetok, ktorý má byť predmetom konania o dedičstve sa\nnachádza v cudzine, preto súd prvej inštancie bezodkladne zastavil konanie, lebo uvedená vec nespadá\ndo právomoci Slovenských súdov.\n2. Na podnet účastníka 2/ ako subjektu dotknutého napadnutým rozhodnutím podal generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v zmysle § 78 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“) dovolanie generálneho prokurátora, v ktorom uviedol, že\nnapadnutým uznesením bolo porušené právo podávateľa podnetu, ako aj ostatných účastníkov konania,\nna spravodlivý proces (in concreto ich právo na prístup k súdu), pričom potreba zrušiť toto rozhodnutie\nprevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.\n2.1. K dovolaciemu dôvodu podľa § 83 písm. f/ CMP uviedol, že poručiteľka A. S. zomrela XX. E.\nXXXX., t. j. po účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012\no právomoci, rozhodnom práve a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských\nveciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „Nariadenie”), a jej obvyklý pobyt v\nčase smrti bol na území Slovenskej republiky. Slovenské súdy majú preto právomoc konať vo veci celého\ndedičstva (článok 4 Nariadenia), s výnimkou (za určitých okolností) majetku, ktorý sa nachádza v inom\n\nako v členskom štáte Európskej únie (článok 12 Nariadenia). Právomoc slovenského súdu prejednať ako\ndedičstvo nehnuteľnosti poručiteľky nachádzajúce sa v Českej republike je preto daná. Dedičský súd mal\notázku právomoci posúdiť podľa Nariadenia. Dedičský súd nemal prihliadať na obmedzenia právomoci\nvo vzťahu k majetku nachádzajúcemu sa mimo Slovenskej republiky vyplývajúce pre slovenský súd z §\n44 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Dedičský súd, z dôvodu\nnesprávnej aplikácie právneho predpisu, nesprávne posúdil otázku právomoci a konanie o návrhu na\ndodatočné konanie o dedičstve zastavil nedôvodne.\n2.2. Generálny prokurátor poukázal na to, že podávateľ podnetu nepodal odvolanie proti predmetnému\nuzneseniu. Podávateľ podnetu tvrdí, že odvolanie nepodal v dobrej viere, pretože účastníci dedičského\nkonania boli uvedení do omylu notárom, ktorý im „vysvetlil”, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Českej\nrepublike nemôže prejednať ako dedičstvo. Vysvetlenie podávateľa podnetu vyznieva dôveryhodne.\nPojednávanie notára s účastníkmi dedičského konania býva často neformálne a založené na dôvere\núčastníkov v odborné vedomosti notára. Verejný záujem na správnom prejednaní dedičstva (na\nsprávnosti zápisu v katastri nehnuteľností), ako aj potreba ochrany porušených práv dedičov musí mať\nprednosť pred formalistickým odmietnutím tohto dovolania generálneho prokurátora, ak by odmietnutie\nmalo byť založené iba na tom, že dedičia nepodali odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania.\n2.3. Princíp proporcionality, vyjadrený v § 78 ods. 2 CMP, vychádza z konštantnej judikatúry ESĽP.\nESĽP interpretuje článok 6 (právo na spravodlivý proces) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd tak, že základným aspektom vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý\nokrem iného vyžaduje, aby konečné rozhodnutia súdov neboli opätovne preskúmavané. Právo na\nspravodlivý proces, v súlade s princípom res judicata, zahŕňa požiadavku, aby bolo konečné súdne\nrozhodnutie nezmeniteľné. Táto interpretácia bola prijatá v prípade BRUMARESCU v. RUMUNSKO\n(sťažnosť č. 28342/95). Podľa generálneho prokurátora ESĽP pristupuje k posudzovaniu otázky\nproporcionality medzi označenými cieľmi tak, že záujem na zachovaní (nezmeniteľnosti) konečného\nsúdneho rozhodnutia prevažuje. Podľa ESĽP odklon od princípu právnej istoty je ospravedlniteľný iba v\nprípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov\nzrušovať alebo meniť záväzné a vykonateľné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely\nnápravy fundamentálnych chýb. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej\nmožnej miere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť\nefektívnosť súdneho systému (Guiran v. Rumunsko, sťažnosť č. 24360/04). Ak v danom prípade\nnajvyšší súd dovolaniu generálneho prokurátora vyhovie, teda ak dovolaním napadnuté uznesenie zruší,\nje potrebné, aby vykonal test proporcionality, teda aby bolo z odôvodnenia jeho rozhodnutia zrejmé, že\nsa touto otázkou zaoberal. Vadu dovolaním napadnutého uznesenia o zastavení dodatočného konania\no dedičstve je potrebné charakterizovať ako „fundamentálnu”. Zastavením konania došlo k porušeniu\npráva navrhovateľov (dedičov) na prístup k súdu. Podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou pre test\nproporcionality je to, že zrušením rozhodnutia dôjde k náprave porušených práv dedičov, avšak na druhej\nstrane nedôjde k zásahu do práva žiadnej osoby. Z uznesenia o zastavení konania nikto žiadne práva\nnenadobudol a jeho zrušením nebude nikto negatívne dotknutý. Princíp proporcionality je dodržaný a\ndovolanie generálneho prokurátora je v zmysle ustanovenia § 78 CMP prípustné.\n3. Vyjadrenie k dovolaniu generálneho prokurátora nebolo súdu doručené.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 Civilného\nsporového poriadku, (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie generálneho prokurátora podal\noprávnený subjekt v zákonom stanovenej lehote (§ 81 CMP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 86 CMP v spojení s § 464 CSP a § 443 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru,\nže dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné a uznesenie okresného súdu je potrebné zrušiť.\n5. Podľa § 78 ods. 1 CMP proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je\nprípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),\nak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania\ngenerálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\n6. Podľa § 78 ods. 2 CMP dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť\nprávoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom\nprávnej istoty.\n\n7. Podľa § 83 CMP dovolanie generálneho prokurátora možno odôvodniť tým, že a/ sa rozhodlo vo\nveci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal procesnú\nsubjektivitu, c/ účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal\nza neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsúd, f/ došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces, g/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, h/ súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, i/\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n8. Podľa § 80 ods. 2 CMP generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v\nktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil. Dovolanie\ngenerálneho prokurátora je potrebné vnímať ako mimoriadny opravný prostriedok v tom zmysle, že jeho\nvyužitie by malo byť výnimočné a využívané len v prípadoch stanovených zákonom.\n9. Z obsahu spisu vyplýva, že generálny prokurátor podal dovolanie z dôvodu podľa § 83 písm. f/\nCMP, keď dedičský súd, z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu, nesprávne posúdil otázku\nprávomoci slovenského súdu konať a prejednať ako dedičstvo nehnuteľnosti poručiteľky A. S., zomr.\nXX. E. XXXX nachádzajúce sa v L.. Dedičský súd nemal otázku právomoci posúdiť podľa § 44 zákona\nč. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ale podľa čl. 4 Nariadenia. Keďže\nobvyklý pobyt poručiteľky v čase smrti bol na území Slovenskej republiky, slovenské súdy majú preto\nprávomoc konať vo veci celého dedičstva.\n10. Ustanovenie § 78 CMP vymedzuje prípustnosť dovolania generálneho prokurátora z pohľadu troch\nkritérií, a to kritéria legitímneho cieľa, kritéria subsidiarity a kritéria proporcionality. Legitímny cieľ možno\nvnímať ako racionálne zdôvodniteľný zmysel zásahu do konečného rozhodnutia v záujme vyššieho\ndobra, aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s princípom spravodlivého súdneho konania, najmä,\naby boli zachované základné procesné práva strán, aby konanie ako celok bolo spravodlivé, a aby\njeho vydaním nedošlo k spochybneniu súdnictva ako takého. Proporcionalita vyjadruje balans medzi\nzáujmom zmeniť rozhodnutie a záujmom zachovať právnu istotu a do rozhodnutia nezasahovať; záujem\nzmeniť rozhodnutie prichádza do úvahy, ak sú v rozhodnutí alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nzávažné fundamentálne chyby spôsobilé zásadným spôsobom narušiť integritu konania. Subsidiarita\nznamená, že pred podaním dovolania generálneho prokurátora má vždy prednosť iný prostriedok\nnápravy; v mimosporových konaniach CMP uvádza, že postačí ak iné prostriedky nápravy nie sú\nprípustné, a to v čase podania dovolania generálneho prokurátora.\n11. Podmienky prípustnosti dovolania generálneho prokurátora v danom prípade boli splnené.\n12. Ako už bolo spomenuté dovolanie generálneho prokurátora je subsidiárnym mimoriadnym opravným\nprostriedkom; podľa Civilného mimosporového poriadku je prípustné iba za predpokladu, ak nápravu\nnemožno v čase podania dovolania dosiahnuť inými prípustnými opravnými prostriedkami. Zo spisu je\nzrejmé, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. júla 2020, nápravu rozhodnutia nie je\nmožné dosiahnuť inak, ako podaním dovolania, nakoľko voči rozhodnutiu v čase podania dovolania\ngenerálneho prokurátora nebolo možné využiť k náprave iný prípustný opravný prostriedok, preto\npodmienka subsidiarity je splnená.\n13. Princíp proporcionality, vyjadrený v § 78 ods. 2 CMP, vychádza z konštantnej judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. Európsky súd pre ľudské práva interpretuje článok 6 (právo na spravodlivý\nproces) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, že základným\naspektom vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby konečné rozhodnutia\nsúdov neboli opätovne preskúmavané. Právo na spravodlivý proces, v súlade s princípom res iudicata,\nzahŕňa požiadavku, aby bolo konečné súdne rozhodnutie nezmeniteľné. Táto interpretácia bola prijatá\nv prípade Brumarescu v. Rumunsko (sťažnosť č. 28342/95) a neskôr rozvíjaná v ďalších početných\nprípadoch. Európsky súd pre ľudské práva pripúšťa zásah do konečného súdneho rozhodnutia, ako\nvýnimku zo zásady právnej istoty a zo zásady res iudicata, ak je takýto zásah odôvodnený potrebou\nnápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia. Inými slovami, zásah (teda zrušenie alebo zmena\nkonečného súdneho rozhodnutia) musí byť legálny (spôsobom ustanoveným zákonom), musí byť\nlegitímny (legitimita je daná potrebou nápravy fundamentálnej chyby) a musí byť proporcionálny.\nProporcionalita musí existovať medzi záujmom na nezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia\n\n(na jednej strane) a legitímnym cieľom zásahu (na strane druhej). Možno konštatovať, že Európsky\nsúd pre ľudské práva pristupuje k posudzovaniu otázky proporcionality medzi označenými cieľmi\ntak, že záujem na zachovaní (nezmeniteľnosti) konečného súdneho rozhodnutia prevažuje. Podľa\nEurópskeho súdu pre ľudské práva odklon od princípu právnej istoty je ospravedlniteľný iba v prípadoch,\nkeď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať\nalebo meniť záväzné a vykonateľné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy\nfundamentálnych chýb. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej\nmiere a dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť\nsúdneho systému (Giuran v. Rumunsko, sťažnosť č. 24360/04).\n14. Európsky súd pre ľudské práva chápe pojem „fundamentálna chyba“ pomerne úzko. Musí\nísť o pochybenie, ktoré má vplyv na celkovú integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu. Za\ntakéto fundamentálne chyby možno (okrem iného) považovať arbitrárnosť rozhodnutia, či zanedbanie\nvykonania dôležitých dôkazov. Fundamentálnou chybou naopak nie je nesprávna interpretácia právneho\npredpisu v prípadoch, kedy na určitú otázku existujú viaceré právne názory.\n15. Vadu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je v prejednávanom prípade potrebné\ncharakterizovať ako fundamentálnu z dôvodu, že týmto rozhodnutím súdu bolo v danej veci porušené\nprávo podávateľa podnetu, ako aj ostatných účastníkov konania, na spravodlivý proces (in concreto\nich právo na prístup k súdu).\n16. Generálny prokurátor v danej veci odôvodnil dovolanie dovolacím dôvodom podľa § 83 písm. f/ CMP,\nteda došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces.\n17. Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, že účastníci 1/ až 3/ podali 10. februára 2020 na súd návrh\nna dodatočné dedičské konanie po por. A. S., rod. K., zomr. XX. E. XXXX z dôvodu, že poručiteľka má\nspoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k. ú. O., pozemok parc. č. 637\nzastavaná plocha a nádvorie vo výmere 177 m2, parc. č. 638 záhrada vo výmere 208 m2 v 5/72, L.. Súd\nprvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 211 ods. 1, § 25 CMP, § 44 zák. č.\n97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 74 ods. 1 zák. č. 91/2012 Sb. o\nmezinárodním právu soukromém, § 9 CSP a uviedol, že majetok, ktorý má byť predmetom konania o\ndedičstve sa nachádza v cudzine, čím uvedená vec nespadá do právomoci slovenských súdov a preto\nkonanie zastavil.\n18. Súd prvej inštancie odôvodnil zastavenie konania aplikáciou ustanovenia § 44 zákona č. 97/1963\nZb., v zmysle ktorého právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ\nv čase svojej smrti bol slovenským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzine, slovenský súd\nprejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva slovenským orgánom, alebo ak cudzí štát\npriznáva takýmto rozhodnutiam slovenských justičných orgánov právne následky.\n19. V zmysle čl. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o\nprávomoci, rozhodnom práve a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských\nveciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len ,,Nariadenie“), toto Nariadenie\nsa vzťahuje na dedenie majetku zosnulých osôb. Nevzťahuje sa na daňové, colné a správne veci.\n20. V zmysle čl. 4 Nariadenia právomoc konať vo veci celého dedičstva, majú súdy členského štátu, v\nktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.\n21. V zmysle čl. 5 Nariadenia, ak je právny poriadok, ktorý si zosnulý zvolil na vyporiadanie svojho\ndedičstva podľa článku 22, právnym poriadkom členského štátu, môžu sa dotknutí účastníci dohodnúť,\nže výlučnú právomoc konať v dedičskej veci bude mať súd alebo súdy uvedeného členského štátu.\n22. V zmysle čl. 22 Nariadenia, osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie\njej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym\npríslušníkom.\n23. V zmysle čl. 23 Nariadenia, právnym poriadkom určeným podľa článku 21 alebo článku 22 sa\nspravuje celé dedičstvo.\n\n24. V zmysle čl. 83 sa Nariadenie vzťahuje na dedenie po osobách, ktoré zomreli 17. augusta 2015\nalebo neskôr.\n25. V zmysle čl. 84 sa Nariadenie uplatňuje od 17. augusta 2015 okrem článkov 77 a 78, ktoré sa\nuplatňujú od 16. januára 2014, a článkov 79, 80 a 81, ktoré sa uplatňujú od 5. júla 2012. Toto Nariadenie\nje záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.\n26. V zmysle čl. 75 ods. 1, týmto Nariadením nie je dotknuté uplatňovanie medzinárodných dohovorov,\nktorých zmluvnou stranou je v čase prijatia tohto Nariadenia jeden alebo viacero členských štátov, a\nktoré sa týkajú otázok upravených v tomto Nariadení.\n27. V zmysle čl. 75 ods. 2, bez ohľadu na odsek 1 má toto Nariadenie medzi členskými štátmi prednosť\npred dohovormi uzavretými výlučne medzi dvoma alebo viacerými z nich v rozsahu, v akom sa týkajú\notázok upravených v tomto nariadení.\n28. V zmysle čl. 11 Základných zásad CMP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými\nprávnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto\nzákona.\n29. Právnym základom dedenia s cudzím (cezhraničným) prvkom v rámci Európskej únie je Nariadenie.\nIde o všeobecne záväzný predpis, ktorý je priamo aplikovateľný bez potreby jeho implementácie v\njednotlivých členských štátoch. Je záväzný a na jeho základe nadobúdajú práva a povinnosti priamo\nfyzické a právnické osoby ako aj tretie subjekty, vrátane vnútroštátnych súdov. Rovnako ako každá\nnorma, má aj Nariadenie svoju vecnú, časovú a miestnu pôsobnosť. Nariadenie prijaté 4. júla 2012\nnadobudlo účinnosť 17. augusta 2012 a uplatňuje sa od 17. augusta 2015 (čl. 84). Územná pôsobnosť\nNariadenia vyplýva z čl. 84 a znenie tohto ustanovenia treba vykladať aj s ustanovením upravujúcim\nvzťah Nariadenia k existujúcim medzinárodným zmluvám a to s čl. 75. V prípade stretu práv dvoch\nčlenských štátov EÚ, bez ohľadu na ods. 1 má toto Nariadenie medzi členskými štátmi prednosť pred\ndohovormi uzavretými výlučne medzi dvoma alebo viacerými z nich v rozsahu, v akom sa týkajú otázok\nupravených v tomto Nariadení. V čl. 1 ods. 1 prvej vety sa Nariadenie vzťahuje na dedenie majetku\npo zosnulých osobách, ktorým sa rozumie prechod majetku z dôvodu smrti, či už na základe zákona,\nalebo závetu. Je tiež vymedzením rozsahu pôsobnosti rozhodného práva podľa čl. 23, ktorý obsahuje\npozitívne vymedzenie rozhodného práva. Tento nový systém v konaní o dedičstve s medzinárodným\nprvkom sa vzťahuje výlučne na dedenie po osobách, ktoré zomreli 17. augusta 2015, alebo po tomto\ndátume. V zmysle Nariadenia sú vo veci celého dedičstva oprávnené konať súdy členského štátu, v\nktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti. Celé Nariadenie je postavené na kritériu ,,obvyklého\npobytu poručiteľa“ a teda týmto kritériom je daná aj právomoc súdu - všeobecná právomoc. Pojem\nobvyklý pobyt neznamená automaticky trvalý pobyt osoby. Súdom, ktorý bude v dedičskej veci plne\noprávnený konať, je súd toho členského štátu, v ktorom sa nachádzalo centrum stáleho alebo obvyklého\nspoločenského a ekonomického života zosnulého. Príslušný súdny komisár v dedičskej veci by mal\nna účely určenia obvyklého pobytu celkovo posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho\númrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť\nprítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti. Skúma sa, kde\nsa poručiteľ usadil a mal najužšie väzby rodinné, pracovné, spoločenské a majetkové, a to bez ohľadu\nna jeho štátnu príslušnosť. Takto určený obvyklý pobyt by mal teda preukazovať úzku a stabilnú väzbu s\ndotknutým štátom. Ak nie je v Nariadení ustanovené inak, rozhodným právom vo veci celého dedičstva\nje právny poriadok štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti. Otázka posúdenia obvyklého\npobytu ako kritéria na založenie všeobecnej právomoci súdu, vychádzajúc z obsahu bodov 23, 24, 25\npreambuly Nariadenia bude v zásade posudzovaná súdom, ktorý by nemal poveriť notára ako súdneho\nkomisára úkonmi v konaní o dedičstve skôr, ako neposúdi právomoc.\n30. Vychádzajúc z uvedeného, nemôže dovolací súd konštatovať iné, než to, že napadnuté\nrozhodnutie, ktoré notár ako poverený súdny komisár vo veci vydal, a ktorým konanie o dodatočnom\nprejednaní dedičstva po neb. poručiteľke v zmysle § 44 zák. č. 97/1963 Zb. zastavil pre\nnedostatok právomoci slovenských súdov vo veci konať, nie je správne, nakoľko vzhľadom na existenciu\ncezhraničného prvku spočívajúceho v majetku poručiteľky v cudzine, ktorý by mal byť predmetom\ndedičského konania, sa na Slovenskú republiku ako členský štát EÚ v prejednávanej veci vzťahuje\npredmetné Nariadenie, ktoré je potrebné v danej veci aplikovať, nakoľko má v zmysle čl. 75 ods. 2\nNariadenia prednosť pred inými zmluvami ktorými je Slovenská republika viazaná.\n\n31. Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že námietka generálneho prokurátora,\ntýkajúca sa nesprávnosti právneho posúdenia právomoci súdov Slovenskej republiky vo veci konať je\ndôvodná. Podanie dovolania generálneho prokurátora bolo preto v záujme ochrany práv účastníkov\ndedičského konania, aby v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne nedostatku\nprávomoci súdov SR v zmysle § 44 zák. č. 99/1963 Zb. nedošlo k zásahu do práva na spravodlivý\nproces, a aby bolo v zmysle čl. 4 a nasl. Nariadenia vykonané šetrenie ohľadne právomoci slovenských\nsúdov o podanom návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva po neb. poručiteľke konať a rozhodnúť,\nkeď nápravu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Potreba zrušenia právoplatného\nuznesenia o zastavení konania v danom prípade, vychádzajúc z uvedených dôvodov, prevyšovala nad\nzáujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.\n32. Z uvedeného vyplýva, že princíp proporcionality bol dodržaný a dovolanie generálneho prokurátora\nbolo v zmysle ustanovenia § 78 CMP prípustné i opodstatnené.\n33. Najvyšší súd preto zrušil uznesenie o dedičstve a vec vrátil Okresnému súdu Michalovce na ďalšie\nkonanie (§ 86 CMP v spojení s § 438 ods. 1 CSP, § 449 ods. 1 CSP a § 450 CSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}